Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117217762
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117217762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: Q. W., K..

XX.XX.XXXX, I. O. K. D. XXXX/X, XXX XX S. K. Q., Š. R. W., právne zastúpená Mgr. Ladislavom
Švaňom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 39, 010 01 Žilina, IČO: 42 069 181, proti žalovaným: I.
A. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX R.U. XXX, Š. R. W., II. U. G., K.. XX.XX.XXXX, I. O. U. XX, XXX
XX I., Č. Y., Š. R. Č., III. U. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX/XX, XXX XX Č. O., Č. Y., Š. R. Č., IVa. G.
B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XX, Š. R. W., IVb. R. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. K. Z., Š. R. W.,
IVc. G. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XX, Š. R. W., IVd. Q. P., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX
V. XXX, Š. R. W., IVe. Š. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XX, Š. R. W., zastúpený opatrovníkom

žalovanou IVa., IVf. Q. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XX, Š. R. W., IVg. V. B., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. XXX XX K. XX, Š. R. W., IVh. S. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX K. XX, Š. R. W., V. E. B., K..
XX.XX.XXXX, I. O. Š. XX, XXX XX R. - B., Č. Y., Š. R. Č., VI. X. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K., Š. R. W.,
VII. Q. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XXX/X, XXX XX Y., Š. R. W., VIII. Q. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX
XX J. XXX, Š. R. W., IX. I. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. XXXX/X, XXX XX S. K. Q., Š. R. W., X. Y. B., K..
XX.XX.XXXX, I. O. X. XXXX/X, XXX XX S. K. Q., Š. R. W., XI. Q. K. U. B., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX
XX W. O. XXX, Š. R. W., zastúpená zákonným zástupcom matkou Q. Č., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX

XX W. O., Š. R. W., o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi S. B., takto

r o z h o d o l :

Určuje, že žalobkyňa je oprávnená dediť po poručiteľovi S. B., K. P. XX.XX.XXXX, G. P.U. XX.XX.XXXX,
K. O. K. Č.. XXX.

Žalobkyni proti žalovaným IVa., IVb., IVf., IVg. a IVh. a žalovanému VII. priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Žalobkyni proti žalovaným I. až III., V., VI., VIII. až XI. a IVc. až IVe. náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.06.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.06.2017 proti
žalovaným I. až III., V. až XI. a pôvodne žalovanému IV. Š. B., K.. XX.XX.XXXX, domáhala vydania
rozsudku, ktorým by súd určil, že je dedičkou po poručiteľovi S. B., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX,
K. O. K. XXX.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na Notárskom úrade Mgr. Kataríny Borák Valušovej, notára
ako povereného súdneho komisára je pod spis. zn. 30D/470/2014, Dnot 258/2014 vedené dedičské
konanie po poručiteľovi S. B., K.. XX.XX.XXXX, K. O. K. XXX, S. G. P. XX.XX.XXXX. Poručiteľ S.

B. mal 9 detí, a to: žalobkyňu, žalovaných I. až III., pôvodne žalovaného IV., žalovaných V. a VI.,
S. B., zomrelého dňa 25.07.2012, ktorého právnym nástupom je žalovaný VII., Q. B., zomrelého
dňa 14.11.2013, ktorého právnymi nástupcami sú žalovaní VIII. až XI. Žalovaní I. až III., V. až XI.
a pôvodne žalovaný IV. sú zároveň účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi S. B.. V rámcidedičského konania po poručiteľovi S. B. bola predložená listina o vydedení, spísaná poručiteľom S.
B. dňa 15.10.2008 do notárskej zápisnice notára JUDr. D. Dlabača 39, pod sp. zn. N 147/2008, Nz
43331/2008. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nedatovaným uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn.

30D/470/2014, Dnot 258/2014, vyhotoveným Mgr. Katarínou Borák Valušovou, ktoré jej bolo doručené
dňa 25.05.2017, bolo dedičské konanie po poručiteľovi Karolovi Vlčkovi prerušené a ona bola odkázaná
na podanie žaloby proti dedičom (pôvodne žalovaným I. až XI.) na určenie, že dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení zo dňa 15.10.2008 nie sú dané. Na základe listiny o vydedení zo dňa
15.10.2008 ju a tiež pôvodne žalovaného IV. mal poručiteľ S. B. vydediť ako svoje deti a ako zákonných

neopomenuteľných dedičov, pričom dôvodom vydedenia malo byť: „nakoľko v rozpore s dobrými mravmi
mne nikdy neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a starobe, taktiež o mňa trvalo neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať“. O tom, že ju vlastný otec vydedil, sa dozvedela až v
rámci označeného prebiehajúceho dedičského konania po poručiteľovi S. B.. Popiera však, že by svojmu
otcovi, poručiteľovi S. B., v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe
a o svojho otca poručiteľa S. B. vždy ako dcéra prejavovala riadny záujem. Poručiteľ S. B. v detstve

často bil svoje deti, predovšetkým svojich synov, jej starších bratov, pričom pred fyzickými „trestami“
ju často krát bránila jej matka. Napriek neľahkému detstvu nikdy nezanevrela na poručiteľa S. B. ako
svojho otca. Odjakživa svojim rodičom pomáhala v domácnosti a pri obhospodarovaní gazdovstva. V
roku 1969 sa vydala, pričom so svojím manželom bývali jeden rok v Nesluši v rodičovskom dome s jej
rodičmi. Následne si so svojím manželom postavili vlastný rodinný dom v k. ú. S. K. Q. v blízkosti obce

K.. K poručiteľovi však chodievala vypomáhať so svojím manželom a deťmi takmer každý deň, keďže
jej matka chodievala za zárobkom na brigády. So svojou rodinou pomáhala poručiteľovi predovšetkým
s varením, praním bielizne, upratovaním, pričom popri tom sa starala aj o svojich mladších súrodencov.
Súrodenci X. B., Q. B., E. B.A. U. U. G. dokonca u nej aj istý čas bývali, starala sa o nich, aby tak pomohla
svojím súrodencom, ako aj svojím rodičom. „Strechu nad hlavou“ neraz poskytla aj samotnému otcovi,

poručiteľovi S. B., a to predovšetkým vtedy, keď ho manželka (jej matka) pri hádke „vyhodila“ z domu.
Keďže poručiteľ choval rôzne hospodárske zvieratá, mu so svojou rodinou pomáhala aj pri starostlivosti
o tieto zvieratá, ako aj pri kosení a sušení sena. V roku 1989 ovdovela, nastúpila do zamestnania, avšak
k otcovi, poručiteľovi S. B. chodievala aj naďalej pomáhať, predovšetkým v poobedňajších hodinách
a cez víkendy, pričom pomáhala pri kosení a sušení sena, ktoré poručiteľ S. B. predával, ako aj pri

pestovaní zemiakov, starostlivosti o domácnosť (upratovanie, pranie, varenie) a pod. Poručiteľa S. B.
navštevovala aj pri príležitosti jeho narodenín a menín. Poručiteľ S. B. sa vždy u nej zastavil (aj s
bratom navrhovateľky S. B.), keď išiel okolo nej. Na vianočné sviatky vždy upiekla svojim rodičom
koláče a navarila im. Vždy poslala svojim rodičom aj mäso z domácej zabíjačky. Túto výpomoc a
starostlivosť poskytovala poručiteľovi aj po tom, čo v roku 2007 zomrela jej matka. Takto to prebiehalo

približne do roku 2009 až 2010, kedy sa poručiteľ presťahoval k jej sestre žalovanej I. do R., pričom
do uvedeného času bol poručiteľ S. B. zdravým a sebestačným človekom, ktorý nebol nevyhnutne
odkázaný na pomoc druhých, no napriek tomu sa mu ako dcéra vždy snažila pomáhať. Jej vzťah s
poručiteľom S. B. vnímala ako normálny, obvyklý a štandardný vzťah rodiča a potomka, a to až do
jeho smrti. O to viac ju nepríjemne prekvapila listina o vydedení, ktorú mal poručiteľ S. B. napísať a

ktorou malo dôjsť k jej vydedeniu. Súčasne žalobkyňa uviedla, že aj napriek tomu, že popiera, že by
svojmu otcovi, poručiteľovi S. B., v rozpore s dobrými mravmi neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a
starobe a o svojho otca, poručiteľa S. B. vždy ako dcéra prejavovala riadny záujem, podľa jej názoru
dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 15.10.2008 nie sú dostatočne konkretizované z hľadiska
časového ani skutkového pokiaľ išlo o dôvody neprejavovania skutočného záujmu a neposkytnutia

potrebnej pomoci. Predmetnú absenciu konkretizácie dôvodov vydedenia však nie je možné nahradiť
dokazovanímvsúdnomkonaní,t.j.predmetnýnedostatok(neurčitosti)niejemožnénahradiťvykonaním
dokazovania, a preto ako také nie sú súdom preskúmateľné. V danom prípade sa jedná o dôvody
nespôsobilé na platnosť vydedenia (v listine o vydedení nie je uvedené, akú pomoc poručiteľ potreboval,
či o ňu svoju dcéru - žalobkyňu žiadal a či ju táto odmietla a z akého dôvodu, v čom konkrétne ako

vydedený potomok neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by mala prejavovať o poručiteľa a pod.).
Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.
3. Po začatí konania, dňa 29.11.2017 zomrel pôvodne žalovaný IV. Š. B., preto súd v zmysle ust. § 63

CSP uznesením č. k. 6C/39/2017-73 zo dňa 19.07.2018 rozhodol, že namiesto pôvodne žalovaného IV.
pokračuje v konaní so žalovanými IVa. až IVh.
4. Ani jeden so žalovaných nepodal k doručenej žalobe a jej prílohám aj napriek výzve súdu v určenej
lehote písomné vyjadrenie.5. Žalovaný V. po uplynutí súdom určenej lehoty na vyjadrenie k žalobe v podaní doručenom súdu
dňa 30.04.2019 uviedol len toľko, že sa s rodinou nestýka dlhodobo, nie je informovaný o rodinných
záležitostiach a nemá čo k veci uviesť.

6. Žalovaný X. po uplynutí súdom určenej lehoty na vyjadrenie k žalobe v podaní doručenom súdu dňa
28.03.2019 uviedol len toľko, že sa k veci vyjadriť nevie.
7. Súd sporovú vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 14.05.2019 za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, žalovaných IVa., IVb, IVf., IVg., IVh., opatrovníka žalovaného IVe. A žalovaného VII.
a za neprítomnosti žalovaných I. až III., IVc. až IVe., V., VI., VIII. až XI., ako aj zákonného zástupcu

žalovaného XI. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu
dňa 13.05.2019 zo zdravotných dôvodov, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala. Žalovaný V.
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 30.04.2019, pričom o
odročenie pojednávania nepožiadal. Žalovaný X. podaním doručeným súdu dňa 28.03.2019 požiadal o
vykonanie pojednávania aj v jeho neprítomnosti. Ostatní žalovaní, resp. zákonný zástupca žalovanej XI.,
neprítomní na pojednávaní do začatia pojednávania svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili

a nepožiadali o odročenie pojednávania. (podanie žalovanej zo dňa 14.05.2019, ktorým ospravedlnila
svoju neprítomnosť na pojednávaní, avšak o jeho odročenie nepožiadala, sa dostalo do dispozície sudcu
až po pojednávaní).
8. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na
podanej žalobe, vrátane jej skutkovej a právnej argumentácie.

9. Žalovaná IVa. (a zároveň opatrovník žalovaného IVe.) sa na pojednávaní k žalobe vyjadrila tak, že
so žalobou nesúhlasí, pretože žalobkyňa sa škaredo zachovala k jej nebohému manželovi Š. B., ktorý
bol tiež v danom prípade vydedený. Tohto v dedičskom konaní preklínala. Rovnako nesúhlasí s tým ako
sa žalobkyňa zachovala aj k ich deťom. Jej manžel, ešte za svojho života, nesúhlasil, aby v ďalšom
súhlasili s tým, aby žalobkyňa dedila, a to kvôli tomu, ako sa žalobkyňa zachovala k svojim rodičom. Za

života matky žalobkyne sa chodila žalovaná IVa. o túto starať, pričom žalobkyňa v čase, kedy jej matka
ležala na smrteľnej posteli, radšej išla do I. k svojej sestre a dcére. Vtedy jej svokor - poručiteľ S. B.
volal, aby tak išla k nej. Rovnako svokre chodievala pichať inzulín. Ďalej žalovaná IVa. uviedla, že keď
boli deti žalobkyne malé, tak ešte chodievali k svokrovi, avšak potom odišli na vojnu a následne do I.,
potom teda nevie, kedy išli pomáhať deti žalobkyne, keď už boli dospelé, svokrovi žalobkyne. Väčšinou

chodili pomáhať len oni, teda jej rodina. Odkedy žalobkyňa v roku 1989 ovdovela, už poručiteľovi na role
pomáhať nechodila. Žalobkyni postavili svokrovci rodinný dom a ešte aj napriek tomu chce stále dediť.
10. Žalovaná IVb. na pojednávaní uviedla len toľko, že nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa v danom prípade
dedila. Ak žalobkyňa tvrdí, že iba ona chodila robiť a jej rodina (rozumej rodina žalovanej IVb.) nie, nech
jej to potvrdia jej deti.

11. Žalovaný IVf. Sa na pojednávaní vyjadril k žalobe len toľko, že nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa v
danom prípade dedila.
12. Žalovaný IVg. sa na pojednávaní vyjadril k žalobe tak, že s ňou nesúhlasí. Žalobkyňa v podanej
žalobe napísala samé klamstvá, že tam chodila pracovať, pričom vždy oni chodili k starým rodičom
pomôcť, nikdy rodičom nešla pomáhať žalobkyňa, len oni chodili poručiteľovi pomáhať. Keď poručiteľ žil

už sám, po smrti starej matky, chodil k nim na obedy. Žalobkyňa, ani jej deti, ho neboli ani len pozrieť.
Prišli len vtedy ak si potrebovali niečo požičať.
13. Žalovaná IVh. sa na pojednávaní vyjadrila k žalobe tak, že nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa v danom
prípade dedila, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, že jej nadala do pankhartov. Po druhé, ako sa
zachovala k jej otcovi Š.I. B.. Po tretie, vzhľadom ku klamstvám čo napísala v žalobe, ako aj po štvrté, že

tvrdila, že jej syn ju dotoval peniazmi na škole. Súčasne nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa dedila, aj kvôli
tomu, že už za života poručiteľa S. B. dostala pozemky a niektoré z nich predala spolu so žalovanou I.
Oni (rozumej rodina žalovaných IVa. až IVh.) sa tam narobili a zatiaľ z dedičstva nič nedostali.
14. Žalovaný VII. sa na pojednávaní vyjadril k žalobe len toľko, že sa k danej veci vyjadriť nevie, a to
vzhľadom k tomu, že od detstva nebol s ostatnými v styku, ale čo chce uviesť, že so žalobou nesúhlasí.

15. Súd na podklade stranami sporu produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam.
16. Z oznámenia Matričného úradu obce Oščadnica zo dňa 30.06.2014 (dôkaz predložený žalobkyňou
na č. l. 4 spisu) vyplýva, že poručiteľ KU. B., K.. XX.XX.XXXX G. P. XX.XX.XXXX B. R..
17. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 30D/470/2014-228, Dnot 258/2014 zo dňa 19.05.2017 (na č.

l. 228 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 30D/470/2014), ktoré podľa doložky na ňom
vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2017, uložil v dedičskom konaní po poručiteľovi KarR.
B., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. K. XXX, žalobkyni, ako účastníkovi tohto konania, podať
v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti zákonným dedičom - žalovanýmI. až III., pôvodne žalovanému IV., žalovaným V. až XI., na určenie, že dôvody vydedenia uvedené v
listine o vydedení zo dňa 15.10.2008 nie sú dané a súčasne prerušil predmetné dedičské konanie. Z
odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že poručiteľ S. B. spísal listinu o vydedení vo forme notárskej

zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Zdenka Pijáka dňa 15.10.2008, v ktorej vydedil svojho syna -
pôvodne žalovaného IV. a dcéru - žalobkyňu. Ako dôvody vydedenia uviedol, že v rozpore s dobrými
mravmi poručiteľovi nikdy neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a v starobe, taktiež že o neho trvalo
neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať.
18. Dňa 15.10.2008 spísal za prítomnosti S. B., K.. XX.XX.XXXX, JUDr. Zdenko Piják, notár so sídlom

D. Dlabača 39, Žilina notársku zápisnicu N 147/2008, Nz 43331/2008 (dôkaz predložený žalobkyňou
na č. l. 5 spisu). Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že uvedeného dňa sa k notárovi dostavil S.
B. a požiadal notára, aby do notárskej zápisnice bola spísaná listina o vydedení: „1/ Ja S. B., rod. B.,
pri zdravom a triezvom rozume z akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku robím pre prípad
svojej smrti tento poriadok: 2/ týmto vydeďujem syna Š. B., Y.. B., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX a dcéru Q.
W., Y.. B., K.. XX.XX.XXXX, O. S. K. Q., K. D. XXXX, nakoľko v rozpore s dobrými mravmi mne nikdy

neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a starobe, taktiež o mňa trvalo neprejavujú opravdivý záujem,
ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. 4/ Beriem na vedomie poučenie, že túto listinu o vydedení
môžem kedykoľvek zrušiť alebo pozmeniť.“.
XX. Z. B. P. XX.XX.XXXX, X. B. P. XX.XX.XXXX, J. W. dňa 16.05.2015, U. D. dňa 16.05.2015, Š.
Z. dňa 16.05.2015, V. W. dňa 15.06.2015, U. W. dňa 16.05.2015, W. V. dňa 16.05.2015, Q. S. dňa

16.05.2015, V. I. dňa 16.05.2015, U. Q. dňa 16.05.2015, U. Q. dňa 16.05.2015, X.Á. Y. dňa 16.05.2015,
I. Y. dňa 15.05.2015,P. O. dňa 12.05.2015, Q. Y. dňa 13.05.2015, A. Y. dňa 10.05.2015, X. X. dňa
16.05.2015, U. S. dňa 16.05.2015, O. U. dňa 16.05.2015, Q. X. dňa 16.05.2015, Q. B. dňa 16.05.2015,
U. Ž. dňa 16.05.2015, Q. F. dňa 30.04.2015, U. O. dňa 20.04.2015 a U. Z. dňa 08.04.2015 podpísali
čestnévyhlásenia(dôkazyprodukovanéžalobkyňou-prílohováobálkaspisu),zktorýchobsahuvyplýva,

že žalobkyňa pravidelne navštevovala svojho otca - poručiteľa S. B. v rodinnom dome na adrese K.
XXX, pomáhala mu so svojou rodinou pri poľnohospodárskych prácach, starostlivosti o gazdovstvo a
domácnosť, a to minimálne do roku 2009. Súčasne uvedené osoby v čestných vyhláseniach uviedli, že
toto podávajú slobodne, vážne, bez nátlaku a vypovedajú pravdu, pričom úmyselne nič nezamlčali a sú
si vedomí významu svedeckej výpovede a trestných následkov krivej výpovede.

20. Podľa ust. § 396 ods. 1 CMP účinného od 01.07.2016, konania o dedičstve začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
21. Podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 263/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993 do
30.06.2016, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže
súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej

pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude
podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
22. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa ust. čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
25. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
26. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
27. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
29. Podľa ust. § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
30. Podľa ust. § 461 ods. 2 OZ, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho

dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia
zo zákona.
31. Podľa ust. § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.32. Podľa ust. § 469a ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, poručiteľ môže
vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý

by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v
trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
33. Podľa ust. § 469a ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, o náležitostiach
listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený
dôvod vydedenia.

34. V danom prípade súd vzhľadom k tomu, že konanie o dedičstve po poručiteľovi S. B. začalo predo
dňom 01.07.2016, považoval žalobu žalobkyne za žalobu podľa cit. ust. § 175k ods. 2 O.s.p. v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CMP. V danom prípade tak šlo (z hľadiska sporového konania) o žalobu podľa
cit. ust. § 137 písm. c) CSP, u ktorej však nebolo žalobkyňou potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem, keďže tento vyplýva z právneho predpisu [cit. ust. § 175k ods. 2 O.s.p.; k tomu napr.
aj žalobkyňou označený rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo 108/2008 zo dňa 29.09.2009, v

zmysle ktorého: „... žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p. nie je určovacou žalobou v zmysle
§ 80 písm. c) O. s. p. ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem
vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení“].
35. Žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia (v znení petitu žaloby, resp. žalobného návrhu

podľa ust. § 132 ods. 1 CSP), že je dedičom po poručiteľovi S. B.. V kontexte žalobného návrhu (petitu
žaloby) súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu žaloby (z opisu rozhodujúcich skutočnosti podľa
ust. § 132 ods. 1 CSP) je však zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala svojou žalobou toho, aby bolo určené
jej právo dediť po poručiteľovi S. B.. To, že je žalobkyňa dedičom po poručiteľovi S. B., ako jeho dcéra,
teda ako zákonná dedička podľa cit. ust. § 473 ods. 1 OZ napokon sporné nebolo. Spornou však medzi

účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi S. B.Č. vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis.
zn. 30D/470/2014 bola otázka, či žalobkyňa je oprávnená dediť po poručiteľovi S. B., alebo nie, keďže
poručiteľ S. B. mal žalobkyňu spornou listinou o vydedení vylúčiť z dedenia. Preto súd vychádzajúc z
opisurozhodujúcichskutočnosti,tedazobsahužaloby,zrieknucsaprílišnéhoformalizmu,ktorýbymohol
viesť až k odňatiu práva žalobkyne podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, mal ďalej za to, že žalobkyňa sa

podanou žalobou domáhala určenia, že je oprávnená dediť po poručiteľovi S. B..
36. Žalobkyňa bola odkázaná uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 30D/470/2014-228, Dnot 258/2014
zo dňa 19.05.2017 podať žalobu o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa
15.10.2008 nie sú dané. Okresný súd Žilina ako dedičský súd však zjavne nepostupoval v súlade s ust.
§ 175k ods. 2 O. s. p., keďže uložil žalobkyni podať žalobu o určenie sporných skutočností - dôvodov

vydedenia uvedených v listine o vydedení zo dňa 15.10.2008 a nie o uplatnenie jej dedičského práva.
Dedičský súd formuloval žalobný návrh (petitu) žaloby, na ktorej podanie odkázal žalobkyňu, skôr zo
súčasného znenia ust. § 194 ods. 1 CMP (toto však nie je možné vzhľadom k tomu, že dotknuté dedičské
konanie sa začalo skôr, ako nadobudol účinnosť CMP, teda v zmysle cit. ust. § 396 ods. 1 CMP, na danú
vec aplikovať), ktoré na rozdiel od cit. ust. § 175k ods. 2 CSP za situácie, ak rozhodnutie o dedičskom

práve závisí od zistenia sporných skutočností, ukladá dedičskému súdu uznesením odkázať po márnom
pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie
spornej skutočnosti uplatnil žalobou. [k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
21Cdo/2149/2009 zo dňa 22.12.2011, na ktoré poukázala žalobkyňa v podanej žalobe, podľa ktorého:
„Výrokuzneseniavydanéhosúdomvkonaníodedičstvopodľaust.§175kods.2O.s.p.musíobsahovať

údaj o tom, akú žalobu má odkázaný účastník podať. Vzhľadom k tomu, že ust. § 175k ods. 2 O. s. p.
umožňuje odkázať dediča, aby žalobou uplatnil svoje dedičské právo, zodpovedá tomuto ustanoveniu
- v závislosti na konkrétnej procesnej situácii - žalobný petit buď na určenie, že žalobca je dedičom
po poručiteľovi, alebo že žalovaný (niektorý zo žalovaných) nie je dedičom po poručiteľovi. Sporné
skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (napr. že dôvody vydedenia

nie sú dané), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo výroku, ale len v
dôvodochrozhodnutia.Narozdielodprávnejúpravyskôrobsiahnutejvust.§18zákonač.95/1963Zb.,v
znení neskorších predpisov, teraz platný § 175k ods. 2 O. s. p. neumožňuje, aby spôsobilým predmetom
sporného konania, začatého na základe odkazu dedičského súdu, bolo len určenie spornej skutočnosti
alebo spornej právnej otázky, aj keby bola významná pre posúdenie dedičského práva.“] V ďalšom súd

stotožňujúc sa s ďalej citovanou právnou vetou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
30Cdo/940/2004 zo dňa 28.04.2005, v zmysle ktorého: „Žaloba podaná v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.
s. p. nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Ak uznesenie, ktorým bol
účastník (dedič) v konaní o dedičstvo odkázaný na podanie žaloby, nesplňuje požiadavky vymedzenéust. § 175k ods. 2 O. s. p. a žalobca podá žalobu v súlade s takýmto uznesením, je súd, ktorý o žalobe
rozhoduje, povinný poučiť žalobcu o náležitostiach žaloby v zmysle ust. § 175k ods. 2 O. s. p. Ak nespĺňa
žaloba podaná v zmysle ust. § 175k ods. 2 O. s. p. napriek poučeniu, ktorého sa žalobcovi v tomto smere

dostalo, požiadavky vymedzené týmto ustanovením, je žalobca povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti
svedčiace o naliehavom právnom záujme na požadovanom určení [§ 80 písm. c) O. s. p.] o tom je súd
povinný žalobcu poučiť.“. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného aj keď žalobkyňa podala žalobu, na ktorej
podanie bola v zmysle cit. ust. § 175k ods. 2 O. s. p. odkázaná dedičským súdom, s iným žalobným
návrhom (petitom), ktorý je však podľa názoru súdu v súlade s cit. ust. § 175k ods. 2 O. s. p., bolo

potrebné žalobu žalobkyne považovať za podanú v súlade s cit. ust. § 175k ods. 2 O. s. p.
37. Kým súd prikročil k meritórnemu posúdeniu žaloby žalobkyne musel súčasne konštatovať, že
žalobkyňa bez najmenších pochybností podala žalobu dňa 07.06.2017, teda v lehote určenej jej
Okresným súdom Žilina v uznesení č. k. 30D/470/2014-228, Dnot 258/2014 zo dňa 19.05.2017, t. j. v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (k tomu došlo dňa 30.06.2017) a súčasne proti
všetkým ostatným účastníkom dedičského konania po poručiteľovi S. B., inak povedané v konaní boli

stranou sporu všetci nútení spoločníci (§ 78 ods. 1 CSP).
38. Pre posúdenie meritórnej otázky sporu, t. j. otázky dedičského práva žalobkyne, bolo potrebné
zodpovedať prejudiciálnu otázku, či je právny úkon poručiteľa, obsiahnutý v spornej listine o vydedení,
ktorým žalobkyňu ako svojho zákonného dediča podľa cit. ust. § 473 ods. 1 OZ vydedil, platným právnym
úkonom. Žalobkyňa v žalobe zásadne namietala dva dôvody neplatnosti sporného právneho úkonu

poručiteľa: 1) že neboli v danom prípade naplnené dôvody vydedenia podľa cit. ust. § 469a ods. 1 písm.
a) a b) OZ, teda dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 39 OZ pre jeho rozpor so zákonom;
2) že v danom prípade išlo o neurčitý právny úkon, teda dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa cit.
ust. § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ tak ide o neplatnosť právneho úkonu podľa cit. ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ,
jedná sa o neplatnosť absolútnu, t. j. pôsobiacu od samého počiatku a na neplatný právny úkon sa tak

hľadí, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať z úradne moci (ex officio).
39. Aj keď posúdenie otázky platnosti právneho úkonu poručiteľa - spornej listiny o vydedení zo dňa
15.10.2008 z hľadiska jeho určitosti podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ nie je závislé od zistenia sporných
skutočností (skutkových okolností), a preto by mal platnosť tohto právneho úkonu v rovine jeho určitosti
podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ posúdiť dedičský súd (§ 175k ods. 1 O.s.p.), súd sa z dôvodu spojitosti

posúdenia otázky existencie dôvodov podľa cit. ust. § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, ako ich uviedol
poručiteľ v spornej listine o vydedení zo dňa 15.10.2008, nemohol vyhnúť aj posúdeniu otázky platnosti
tohto právneho úkonu poručiteľa aj v kontexte jeho určitosti podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, obzvlášť, ak
tento dôvod namietala žalobkyňa v podanej žalobe.
40. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne

náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto
dôvodov nie je prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu v
samotnej listine o vydedení (§ 469a ods. 3 OZ) konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen
dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (§ 37 ods. 1 OZ). (k tomu uznesenie Najvyššieho

súdu SR spis. zn. 4Cdo 194/2011 zo dňa 26.07.2012)
41. Poručiteľ S. B. konkrétne dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 15.10.2008 vyjadril
tak, že tieto špecifikoval totožne s textom cit. ust. § 496 ods. 1 písm. a) a b) OZ, avšak bližšie ich vôbec
nevymedzil, teda s ich miestnou a časovou špecifikáciou tak, aby ich bolo možné bez pochybností
posúdiť a vyhodnotiť ako žalobkyňou, v rozpore s dobrými mravmi, nikdy neposkytnutú potrebnú pomoc

v chorobe a starobe a trvalé neprejavovanie záujmu žalobkyne, ktorý by ako potomok prejavovať mala.
Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v cit. ust. § 469a ods. 1 písm. a) OZ, ako je tiež uvedené
v odseku č. 43 odôvodnenia tohto rozsudku, je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre
zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku potrebuje pomoc. Súčasne musí ísť
o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, pričom neposkytnutie pomoci musí

odporovať dobrým mravom. Poručiteľ však dôvod vydedenia podľa uvedeného ustanovenia skutkovo
nekonkretizoval, neuviedol v akej situácii, kedy, pomoc potreboval, ani že by mu ju žalobkyňa mohla
a zároveň odmietla poskytnúť. Ako je tiež uvedené v odseku č. 44 odôvodnenia tohto rozsudku, z cit.
ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ vyplýva, že neprejavovanie skutočného záujmu ako dôvod vydedenia
musí byť trvalé a musí existovať ku dňu spísania listiny o vydedení. Ani zo slovného spojenia trvalo

bez jeho konkrétnej miestnej a časovej špecifikácie (od kedy, aké dlhé časové obdobie pred spísaním
listiny o vydedení) nemožno bez pochybností vysloviť záver o trvalom neprejavovaní záujmu. Z tohto
pohľadu potom sporná listina o vydedení zo dňa 15.10.2008 nespĺňa náležitosti určitosti takéhoto
právneho úkonu a aj z tohto dôvodu je potrebné považovať právny úkon poručiteľa - listinu o vydedeníza absolútne neplatný právny úkon podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ. K rovnakému záveru o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu poručiteľa - spornej listiny o vydedení zo dňa 15.10.2008 (vo vzťahu k inému
vydedenému dedičovi - pôvodne žalovanému IV. Š. B. ako právnemu predchodcovi žalovaných IVa. až

IVh.) podľa cit. ust. § 37 ods. 1 OZ dospel Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 7C/278/2015-139 zo
dňa 07.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2016 (súdu je táto skutočnosť známa z jeho
činnosti, § 186 ods. 1 CSP, viď rozsudok na č. l. 139 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn.
7C/278/2015).
42. Z hľadiska namietanej neplatnosti sporného právneho úkonu poručiteľa podľa ust. § 39 OZ, súd

považuje za potrebné uviesť nasledovné. Vo všeobecnosti je potrebné posudzovať existenciu dôvodov
vydedenia s dôrazom na to, že dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej
vôle v listine o vydedení, teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred
napísaním listiny o vydedení. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/109/2010 zo
dňa 29.02.2012)
43. K naplneniu dôvodu vydedenia dediča podľa cit. ust. § 469a ods. 1 písm. a) OZ, t. j. že dedič v

rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a v starobe, dochádza
najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú
pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a
schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť
dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať na základe

objektívnych okolností prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie bolo alebo nebolo v rozpore
s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek,
ktorý možno označiť ako starobu. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej
možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a
poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri

odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi
potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka.
(k tomu opätovne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012)
V danom prípade žalobkyňa produkovala skutkové tvrdenie, že poručiteľ do roku 2009, resp. 2010,
bol zdravým a sebestačným človekom, ktorý nebol nevyhnutne odkázaný na pomoc druhých. Možno

konštatovať, že ani jeden so žalovaných účinne nepoprel toto skutkové tvrdenie žalobkyne (§ 151 ods. 1
a 2 CSP). Žalovaní IVa., IVb, IVe. až IVh. síce na pojednávaní namietali, že skutkové tvrdenia žalobkyne
sú nepravdivé, avšak v zmysle cit. ust. § 151 ods. 2 CSP neuviedli žiadne skutkové tvrdenia o prípadnej
odkázanosti poručiteľa S. B. na pomoc v chorobe a starobe. Preto súd považoval predmetné skutkové
tvrdenie žalobkyne za medzi stranami sporu za nesporné a pri svojom rozhodnutí z neho vychádzal. V

čase spísania listiny o vydedení tak na strane poručiteľa nebola naplnená podmienka jeho odkázanosti
na pomoc v chorobe a v starobe, a preto súd nepovažoval tento dôvod vydedenia [§ 469a ods. 1 písm.
a) OZ] v danom prípade za daný.
44. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v cit. ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t. j.
neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi

poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka
a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení
uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,

za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal
prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je

skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/173/96 zo dňa 01.11.1997

a spis. zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012). V kontexte s dôvodom vydedenia podľa cit. ust. § 469a
ods. 1 písm. b) OZ žalobkyňa produkovala v žalobe skutkové tvrdenia (viď odsek č. 2 odôvodnenia
tohtorozsudku),ktorénenasvedčujúdanostitohtodôvoduvydedenia.Tietoskutkovétvrdeniaboliúčinne
popreté len zo strany žalovaného IVg., ktorý na pojednávaní dňa 14.05.2019 uviedol, že žalobkyňaa jej deti neboli (v bližšie nešpecifikovanom období) poručiteľa ani len pozrieť a prišli len vtedy, ak si
potrebovali niečo požičať. Žalovaní IVa., IVb, IVe., IVf. a IVh. na pojednávaní namietali, že predmetné
skutkové tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, čo však nemožno považovať za účinné popretie v zmysle

ust. § 151 ods. 2 CSP. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa produkovala (ako listinné
dôkazy) čestné prehlásenia osôb uvedených v odseku č. 19 odôvodnenia tohto rozsudku, z ktorých
obsahu vyplýva, že tieto osoby potvrdili, že žalobkyňa pravidelne navštevovala svojho otca - poručiteľa
S. B. v rodinnom dome na adrese K. XXX, pomáhala mu so svojou rodinou pri poľnohospodárskych
prácach, starostlivosti o gazdovstvo a domácnosť, a to minimálne do roku 2009. Ani jeden zo žalovaných

prítomní na pojednávaní tieto listinné dôkazy čo do ich pravosti a obsahu nepoprel (preto aj súd v zmysle
ust. § 185 ods. 1 CSP rozhodol o nevykonaní dokazovania výsluchom uvedených osôb, ktoré podali
čestné vyhlásenia, ako svedkov). Možno tak konštatovať, že žalobkyňa týmto spôsobom preukázala
svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa dôvodu vydedenia podľa cit. ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ, ktoré
vyvracali danosť tohto dôvodu.
45. Súd tak považoval s poukazom na vyššie uvedené závery právny úkon poručiteľa - listinu o vydedení

za absolútne neplatný právny úkon aj podľa cit. ust. § 39 OZ, keďže vzhľadom k nedostatku dôvodov
podľa cit. ust. § 469a ods. 1 OZ bol urobený v rozpore so zákonom.
46. Keďže zo strany poručiteľa S. B. nedošlo k platnému vydedeniu žalobkyne, súd žalobe žalobkyne
ako dôvodnej vyhovel a určil, že je oprávnená dediť po poručiteľovi S. B., K. P. XX.XX.XXXX, G. P.U.
XX.XX.XXXX, K. O. K. Č.. XXX.

47. Súd nedá na záver neuviesť, že dôvodnosť žaloby zásadne namietali len žalovaní IVa., IVb., IVf., IVg.
a IVh., ktorí sú právnymi nástupcami po pôvodne žalovanom IV., ktorý bol rovnakou listinou o vydedení
zo dňa 15.10.2008 z tých istých dôvodov ako žalobkyňa vydedený. Z vyjadrení týchto žalovaných je
zrejmé, že vzťahy medzi nimi a žalobkyňou sú narušené, a to v nemalej miere z dôvodu spôsobu, akým
bolo či už za života poručiteľa, resp. akým by malo byť po jeho smrti titulom dedenia, naložené s jeho

majetkom.
48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. Podľa usr. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa cit. ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s cit.
ust. § 255 ods. 1 CSP. Možno konštatovať, že žalobkyňa mala plný procesný úspech v spore, keďže
súd jej žalobe vyhovel. Bolo by tak namieste priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania (§ 255
ods. 1 CSP) voči všetkým žalovaným. V prejednávanej veci si však nárok na náhradu trov konania
žalobkyňa proti žalovaným neprítomným na pojednávaní (žalovaní I. až III., IVc. až IVe., V., VI., VIII. až

XI.)neuplatnila,resp.výslovneuviedla,žesiprávonanáhradutrovkonaniauplatňujelenvočižalovaným
prítomnýmnapojednávaní.Ajkeďsúdrozhodujevzmyslecit.ust.§262ods.1CSPonárokunanáhradu
trov konania aj bez návrhu, neznamená to, že by mohol ignorovať skutočnosť, ak procesne úspešná
strana sporu výslovne v spore uvedie, že si právo na náhradu trov konania neuplatňuje a priznať tejto
sporovej strane tak proti jej vôli takýto nárok. Preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust.

§ 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda žalobkyni priznal
proti žalovaným IVa., IVb., IVf., IVg., IVh. a VII. nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % a
proti ostatným žalovaným jej nárok na náhradu trov konania s odkazom na ust. § 257 CSP z dôvodov
osobitného zreteľa nepriznal. Za tieto dôvody považoval jednak už uvedené, že žalobkyňa od týchto
žalovaných náhradu trov konania nepožadovala, ako aj skutočnosť, že nezavinili podanie tejto žaloby,

ako to vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania v dotknutej dedičskej veci vedenej na Okresnom
súde Žilina pod spis. zn. 30D/470/2014 zo dňa 07.03.2017 (na č. l. 219 pripojeného spis Okresného
súdu Žilina spis. zn. 30D/470/2014), keďže jediný z dedičov, kto trval na platnosti listiny o vydedení bol
pôvodne žalovaný IV. Š. B.. Z tohto dôvodu tak bola žalobkyňa odkázaná v zmysle cit. ust. § 175k ods. 2
O.s.p. na podanie žaloby a ostatní žalovaní I. až III., V., VI., VIII. až XI., ako ostatní účastníci dotknutého

dedičského konania, museli byť v danom spore žalovaní len z dôvodu núteného spoločenstva podľa
ust. § 78 CSP.
53. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).