Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7614206683.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobkyne R. R., V..

XX.XX.XXXX, P. J.. M. XXXX/XX, T. V. L. proti žalovaným X) J. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. P.A. XXXX/XX,
T. V. L. D. X) S.. S. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXXX/XX, T., o neplatnosť závetu s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Z a mi e t a sa žaloba žalobkyne zo dňa 11.04.2014.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.04.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2014 domáhala,
aby súd vyhlásil závet a dedenie po poručiteľovi S.. J. Q., V.. XXXX za neplatný a zároveň, aby bral
na zreteľ darované veci a síce kúpu auta v sume 20.000,- Eur v prospech žalovanej v 1. rade v máji
2008, poskytnutie vyššieho obnosu peňazí dané dcére žalovanej v 1. rade T. X. pri výstavbe bytu a v

prospech žalovaného v 2. rade poskytnutie vyššieho obnosu peňazí na výstavbu domu v sume 20.000,-
Eur na jar 2008.

2. Túto svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že ju tunajší súd uznesením s. XD/XXX/XXXX, XD V.
XXX/XXXX zo dňa 17.01.2014 odkázal k tomu, aby si v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného
uznesenia podala žalobu na tunajšom súde o určenie, že závet zo dňa 15.05.2009 spísaný do notárskej
zápisnice notárom JUDr. Máriou Barabášovou pod sp.zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX je neplatný.

Zároveň jej tunajší súd v tomto uznesení dal termín prípustného odvolania do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. Uviedla, že dňa 31.07.2013 zomrel S.. J.V.
Q., V.. XXXX, V. P. P. XXXX/XX, T. V. L.. Po zomrelom zostal závet zo dňa 15.05.2009, spísaný formou
notárskej zápisnice notárkou JUDr. Máriou Barabášovou pod sp.zn. V. XXX,XXXX, V. XXXXX/XXXX.
Poručiteľsvojmajetokodkázalžalovanejv1.rade.Žalobkyňanapádaneplatnosťtohtozávetuatoztoho
dôvodu, že závet bol písaný na počítači, poručiteľ musí pred dvomi svedkami vyhlásiť, že predmetný
závet obsahuje pravú vôľu poručiteľa a toto svoje vyhlásenie musí poručiteľ dať písomne na listinu s

prejavom vlastnej vôle poručiteľa, kde pred dvoma svedkami uvedie, že podpísaná listina obsahuje
prejav jeho vlastnej vôle. Listina je súčasťou závetu a tak, ako závet, musí byť podpísaná poručiteľom
celým menom - meno a priezvisko a podpísaná dvoma svedkami celým menom svedkov. Na listine s
prejavom vlastnej vôle poručiteľa, poručiteľ pred svedkami vlastnoručne napíše dátum spísania listiny sprejavom vlastnej vôle poručiteľa. Závet je podpísaný len priezviskom poručiteľa, v danom prípade nie
jeho celým menom. Na uvedenom závete chýbajú svedkovia. Listina s prejavom vlastnej vôle poručiteľa
v danom prípade chýba. Chýba tiež osvedčenie o pravosti podpisu v závete registrované v centrálnom

registri závetov. Poručiteľ pre svoj vysoký vek, zdravotné problémy v čase spísania závetu trpel vážnou
chorobou - morbus parkinson BPH, mal výpadky pamäte, bol pod vplyvom väčšieho množstva liekov
a preto prejav jeho vôle je neplatný. Poručiteľ si neuvedomoval závažnosť svojho aktu. Na tento čin
- spísať závet - poručiteľa nabádala žalovaná v 1. rade, ktorá po druhom rozvode nemala kde bývať.
Žalobkyňa tiež poukázala na § 34 OZ, podľa ktorého osoba musí mať úplnú spôsobilosti s vlastnými

právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Závet preto môže urobiť len osoba, ktorá
je spôsobilá na právne úkony (viď. lekárske správy). Rodičia strán sporu celý život šetrili, otec (poručiteľ
- poznámka súdu) pracoval ako riaditeľ väčšieho podniku do 63 rokov.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojho v tom čase zvoleného zástupcu a to
priamo do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 07.07.2014, kedy uviedla, že petit žaloby žalobkyne

je nezrozumiteľný, nevykonateľný a neurčitý. Poukázala na to, že nie je zrejmé, či žaloba bola podaná
včas v zmysle uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XD/XXX/XXXX. Pokiaľ ide o samotné skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe, tieto sú relatívne zmätočné a to v tom smere, keďže žalobkyňa napáda závet zo
dňa 15.05.2009 a v podstate tento považuje za alografný, pričom z doteraz vykonaného dokazovania je
zrejmé, že uvedený závet bol zriadený vo forme notárskej zápisnice pred JUDr. Máriou Barabášovou. Z

toho dôvodu preto dôvody uvedené v žalobe týkajúce sa týchto skutočností žalovaná v 1. rade považuje
za zmätočné, pretože pri tejto forme závetu je notár povinný postupovať nielen podľa Občianskeho
zákonníka, ale tiež podľa Notárskeho poriadku, ktorý mu určuje náležitosti a formu notárskej zápisnice a
rovnakotakajdodržiavaniepodmienokprispísanítakéhotozávetuvuvedenejforme.Jenepochybné,že
notárka musela tieto všetky náležitosti dodržať a v konečnom dôsledku predmetný závet je registrovaný

v notárskom centrálnom registri závetov. Pokiaľ ide o zmienku o chorobe poručiteľa, tieto okolnosti v
nepochybnej miere musela vyriešiť samotná notárka pri spisovaní závetu a podľa informácií žalovanej v
1. rade poručiteľ v čase spísania závetu nebol čiastočne a ani úplne pozbavený spôsobilosti na právne
úkony. Z uvedených dôvodov žalovaná v 1. rade považuje žalobe za nedôvodnú.

4. K žalobe sa vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.06.2014 aj žalovaný v 2. rade, kedy tento
uviedol, že sa nevie vyjadriť k skutočnostiam, či závet poručiteľa má zákonné náležitosti, nakoľko nebol
prítomný pri spisovaní závetu a o jeho existencii sa dozvedel až pri prejednaní dedičstva po jeho otcovi,
ako poručiteľovi na Notárskom úrade JUDr. Márie Barabášovej. Ponechal na uvážení súdu, aby tento
posúdil platnosť závetu s ohľadom na jeho zákonné náležitosti. pokiaľ sa jedná o namietanú spôsobilosť

poručiteľa na právne úkony, tak žalovaný v 2. rade nemá vedomosť o tom, žeby mala byť niekedy jeho
otcovi (poručiteľovi) takáto spôsobilosť obmedzená alebo, žeby bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony. Uviedol, že počas života jeho otca nezaznamenal u neho žiadne prejavy správania, ktoré by mali
nasvedčovať obmedzenú spôsobilosť otca na právne úkony. Tiež poukázal na to, že ak by závet mal
byť neplatný len z dôvodu § 479 Občianskeho zákonníka, je potrebné považovať závet za neplatný len

v tejto časti a vysporiadať sa s tým v rámci prejednania dedičstva. Poprel tvrdenia žalobkyne, že mal od
otca dostať počas jeho života vyšší obnos peňazí na výstavbu domu a nákup auta, tieto skutočnosti sú
nepravdivé, rodinný dom financoval z úveru a auto si kupoval na leasing, pričom dôkazy o tom môže
súdu predložiť. Nie je teda pravda, žeby mu mal otec poskytnúť vyšší obnos peňazí na obstaranie týchto
vecí. Tieto tvrdenia žalobkyne sú vymyslená a vníma ich ako dôsledok choroby žalobkyne, ktorá sa

dlhodobo lieči na schyzofréniu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojenými
spismi, znaleckým posudkom, výpoveďou MUDr. Bezecného a na základe uvedených skutočnosti ustálil
tento skutkový stav veci:

6. Dňa 15.05.2009 nebohý poručiteľ na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi, ulica J. Hanulu č. 59, u
notárky JUDr. Márie Barabášovej vo forme notárskej zápisnice sp. zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX,
V. XXXXX/XXXX spísal závet, na základe ktorého ustanovil za dediča všetkého svojho majetku, či už
hnuteľného, nehnuteľného, majetkových hodnôt, práv svoju dcéru J. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. V. L.,

P.A. XXXX/XX, t.j. žalovanú v 1. rade.

7. Podľa uvedenej notárskej zápisnice menovaný poručiteľ vyhlásil, že je spôsobilý na právne úkony, že
táto jeho posledná vôľa bola učinená slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a v uvedenej forme, že satak nerozhodol ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok a že verí, že jeho ostatné deti budú
jeho poslednú vôľu rešpektovať. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice tiež vyplynulo, že totožnosť
neb. poručiteľa bola zistená z jeho občianskeho preukazu č. T. XXXXXX a tiež, že predmetná zápisnica

bola po jej prečítaní poručiteľovi ním schválená a podpísaná dňa 15.05.2009. Na uvedenej notárskej
zápisnici figuruje podpis účastníka, ako aj podpis notára a pečiatka uvedeného notára.

8. Podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľa v notárskom centrálnom registri závetov (NCRza), ktorá bola
vykonaná dňa 02.09.2013 vyplynulo, že predmetný závet je registrovaný v centrálnom registri závetov.

9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6D/143/2013 vyplynulo, že podľa Oznámenia o úmrtí, neb. poručiteľ,
S.. J. Q., V.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného spisu ďalej vyplynulo, že dňa
28.11.2013 prebehlo v uvedenej veci prejednanie dedičstva po neb. poručiteľovi, ktorého ako účastníci
sa zúčastnili žalobkyňa, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade. V rámci tohto prejednania dedičstva boli
títo účastníci poučení o ich práve namietnuť relatívnu neplatnosť vyššie uvedeného závetu a tiež im bolo

dané poučenie o tom, čo relatívna neplatnosť závetu znamená. Zo strany žalobkyne a žalovaného v 2.
rade bola namietaná relatívna neplatnosť predmetného závetu. Následne žalobkyňa súdnej komisárke
po predložení originálu predmetného závetu tiež uviedla, že na predmetnej listine nie je vlastnoručný
podpis poručiteľa, tiež uviedla, že je to falošné a nejedná sa o podpis poručiteľa. Vyjadrila sa, že je to
falošný závet. Uvedené skutočnosti sú zaznamenané v predmetnom dedičskom spise, v zápisnici na

č.l. 34 uvedeného súdneho spisu.

10. Podľa uvedeného dedičského spisu sa dňa 16.01.2014 uskutočnilo ďalšie prejednanie dedičstva
po neb. poručiteľovi, na ktorom okrem iného ty istí účastníci dedičského konania prítomní pri tomto
prejednaní uviedli, že nepoznajú prekážky, ktoré by im bránili dediť a že dedičstvo neodmietajú, pričom

žalobkyňa uviedla, že poručiteľ za svojho života dal peniaze na výstavbu domu žalovanému v 2. rade
a preto navrhla na jeho dedičský podiel započítať sumu 10.000,- Eur. Žalovaný v 2. rade sa k tejto
skutočnosti vyjadril tak, že je to blud. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že poručiteľ za svojho života kúpil
žalovanej v 1. rade auto a dokonca viac, ako len auto a preto navrhla započítať na dedičský podiel tejto
dedičke tiež sumu 10.000,- Eur. Vyjadrenie žalovanej v 1. rade k uvedeným skutočnostiam bolo také, že

je to nezmysel. Následne bol vykonaný súpis a odhad dedičstva po neb. poručiteľovi, pričom v závere
prejednania uvedeného dedičstva žalobkyňa uviedla, že napáda závet, nakoľko prejav vôle poručiteľa
je neplatný.

11. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XD/XXX/XXXX, X E. XXX/XXXX - XX zo dňa 17.01.2014,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2014 súd odkázal žalobkyňu, aby proti žalovanej v 1. rade
a žalovanému v 2. rade v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu na tunajšom
súde o určenie, že závet zo dňa 15.05.2009, spísaný poručiteľom do notárskej zápisnice notárom JUDr.
Máriou Barabášovou, pod sp. zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, je neplatný.

12.Žalobkyňavosvojejvýpovediuvádzala,ženebohýporučiteľsivdôsledkusvojejchoroby-parkinsona
- vôbec neuvedomoval právny akt, ktorý podpísal navyše spochybňovala aj samotnú skutočnosť, že
sporný testament vôbec podpísal, nakoľko podľa jej tvrdenia podpis nebohého poručiteľ a( jej otca) na
notárskej zápisnici nie je celkom jeho podpisom.

13. Žalobkyňa vypovedala , že nebohý poručiteľ v r. 2008 keď umierala ich mama, to ťažko prežíval. V
tom čase mal výpadky pamäte . dokonca ich mal už pred týmto obdobím, a potom čo začala progresia
choroby u ich mami, začalo to vplývať aj na tohto poručiteľa a rok 2008 bol pre neb. poručiteľa veľmi
ťažký.

14. Žalobkyňa uvádzala, že nebohý poručiteľ mal výpadky pamäte, na ktoré bral dlhé roky lieky. Bral
lieky na pamäť a proti progresii choroby, ktorou trpel. Žalobkyňa mala vedomosť o tom z toho dôvodu,
že v marci 2009 nebohému poručiteľovi bola vybrať lieky do lekárne lebo ju o to požiadal, a vtedy zistila ,
že tento berie veľké množstvo liekov a to na pamäť čo jej povedala samotná lekárnička, keď sa jej
dopytovala, na čo sú uvedené lieky.

15. Žalobkyňa tiež tvrdila , že nebohý poručiteľ uvedený testament , pokiaľ ho vôbec spísal on , spísal na
nátlak, pričom podľa jej vyjadrenia na spísanie tohto závetu ho navádzala žalovaná v 1./rade - jej sestra,
lebo tá nemá kde bývať. Podľa vyjadrenia žalobkyne táto si tieto závery len vydedukovala z vyjadreniažalovanej v 1. rade , ktorá sa jej mala vyjadriť , že to urobí tak, že ako žalobkyňa tak aj žalovaný v 2
rade budú banovať, tiež následne aj zo správania ich otca

16. Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi tvrdila, že parkinsonovou chorobou v skutočnosti trpela ich
matka a to 12 rokov a nebohý poručiteľ - ich otec ju len doprevádzal do nemocnice a aby tento s
ňou mohol v nemocnici pobudnúť a pomáhať je pri pobyte v nemocnici, tak mu lekár napísal, že trpí
parkinsonom takisto. Podľa tvrdení tejto žalovanej nebohý poručiteľ nebral žiadne lieky na parkinsona,
resp. pripustila , že sa možno v jeho lekárskej správe sa nejaké aj spomínajú, avšak v skutočnosti on

také lieky podľa jej tvrdení nebral.

17. Žalovaná tiež uvádzala, že nebohý poručiteľ bol veľmi zronený po smrti jeho ženy, vyžadoval si,
aby bol niekto pri ňom. Niekedy po Veľkej noci tejto žalovanej samotný poručiteľ podľa jej tvrdení mal
povedať l, že keďže sa o neho stará, že mu perie a varí, že on s tým urobí poriadok, čo konkrétne tým
myslel, to neuviedol. Že by bol spísal závet, o tom nemala vedomosť.

18. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi tvrdil, že sa zvykol s otcom - nebohým poručiteľom stretávať
do mesiaca tri, resp. štyrikrát. Pri týchto stretnutiach si s otcom zašli zvyčajne niekde sadnúť na šachy.
Uvedený žalovaný tvrdil, že na nebohom poručiteľovi v tom čase absolútne nevidel, že by tento mal
mať nejaké problémy s pamäťou a to ani v období, kedy mal u notárky spísať predmetný závet. Zároveň

uvedený žalovaný nemal vedomosť o tom, že nebohý poručiteľ trpel parkinsonovou chorobou.

19. Svedkyňa R. T. vo výpovedi uviedla, že po smrti manželky nebohého poručiteľa - jej brata , čo bolo
niekedy v auguste 2008, ju tento začal pravidelne navštevovať, chodil k nej každý deň s výnimkou
soboty a nedele, zdržal sa u nej rôzne, niekedy od 14:00 do 16:00 od. Inokedy prišiel o piatej, jednoducho

bolo to rôzne. Zvykli hrávať karty a rozprávať sa. Rozprávali sa rôzne a o rôznych veciach tak všeobecne
a aj o závete. Svedkyňa počas týchto rozhovorov nezbadala, že by nebohý poručiteľ mal nejaké výpadky
pamäte. Ten jej mal tvrdiť, že po dedičskom konaní po svojej manželke pôjde dať spísať závet. Rozprával
jej ako žalovaná v 1./ rade k nim chodievala, robila im nákupy a poriadky. Zmienil sa tejto svedkyni, že
chcespísaťzávetažetútochcenapísaťnažalovanúv1.rade.Zacelétoobdobieodsmrtijehomanželky

až do jeho hospitalizácie sa podľa tvrdení uvedenej svedkyne stretávali s nebohým poručiteľom, pričom
to nebolo len u nej, ale niekedy sa stretli na cintoríne, keď jej vopred prevolal, že tam pôjde. Tiež sa stretli
v meste na zmrzline. Za to obdobie podľa jej výpovede sa u neho neprejavili nijaké výpadky pamäti, ak aj
čosi pozabudol, tak to bolo také bežné, čím myslela situácie, kedy sa s ním rozprávala, on pozeral cez
okno a keď mu položila otázku tak nereagoval, zabudol jej odpovedať. Nemala vedomosť, že nebohý

poručiteľ trpel parkinsonovou chorobou.

20. Svedkyňa J. R. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase, kedy ešte žila v spoločnej domácnosti
s nebohým poručiteľom, čo bolo ešte za života manželky nebohého poručiteľa - teda starej matky
svedkyne po dobu piatich rokov, sa stávalo, že nebohý poručiteľ - jej starý otec počas dňa niekam

zmizol či už na pol dňa alebo iné obdobie a oni nevedeli kde sa nachádzal. On bol v tom čase už
na dôchodku, predtým bol riaditeľom firmy. Keď sa ho pýtali kde bol, tak si to nepamätal, nevedel im
vysvetliť, kde sa stratil. Prišlo sa na to, pričom to vedeli všetky deti starého otca, že má výpadky pamäte.
Starý otec, teda nebohý poručiteľ mal len jeden úsek, ktorý dookola opakoval, pričom rozhovor s ním
mohol trvať aj tri hodiny ale v rámci neho dookola opakoval to isté. Väčšinou im opakoval tie pasáže keď

bol riaditeľom. Počas týchto výpadkov pamäte sa starý otec správa ako keby bol naďalej riaditeľ firmy,
aj keď si uvedomoval, že je na dôchodku a tým riaditeľom už nie je.

21. Táto svedkyňa podľa jej vlastnej výpovede od týchto starých rodičov sa odsťahovala ešte v čase,
kým obaja žili obaja. Následne ich chodila navštevovať aj niekoľko krát do mesiaca, a po smrti starej

mami sa s nebohým poručiteľom začala navštevovať pomenej, pričom v r. 2009 to bolo raz do mesiaca.
Keď sa počas týchto stretnutí s nebohým poručiteľom rozprávali stalo sa, že sa tento chytil jednej vety
a tú stále dookola opakoval.

22. Uvedená svedkyňa potvrdila, že mala vedomosť o tom, že nebohý poručiteľ má parkinsonovú

chorobu, Tiež uviedla, že nebohý poručiteľ . potom čo stará mama zomrela upadol do depresií.

23. Podľa výpovede uvedenej svedkyne táto od žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade mala
vedomosť, že nebohý poručiteľ mal depresie a bral antidepresíva, že bral silné utlmujúce lieky ich názovnevedela povedať. Tiež bral lieky na cievy, srdce a pamäť. Priamo videla u nebohého poručiteľa, že má
tam kvantum liekov a že sú tam podelené, užíval veľa liekov.

24. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jiřího Bezecného, vypracovaného k 22.09.2015
a síce zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že neb. poručiteľ v čase spísania závetu dňa
15.05.2009 bol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky.

25. Z obsahu uvedeného znaleckého posudku tiež vyplynulo, že pri jeho vypracovaní znalec vychádzal

z dokumentácie, ktorá sa nachádzala u praktickej lekárky neb. poručiteľa za jeho života, ktorú si
znalec vyžiadal, a tiež z tých listinných podkladov, ktoré boli založené v tom čase v súdnom spise.
Podľa vyjadrenia znalca v tomto znaleckom posudku, v časti označenej ako rozbor, veľa ochorení
vyššieho veku, ktoré zasahujú priamo alebo nepriamo centrálny nervový systém môže, ale nemusia
mať za následok rozvoj duševných porúch. O Parkinsonovej chorobe je známe, že sa v jej priebehu
môže vyskytnúť celé spektrum duševných porúch, počínajúc iba miernou apatiou a spomalením

psychických procesoch pri inak nezasiahnutom úsudku, až po vážne afektívne a psychotické stavy, ako
aj najzávažnejšiu komplikáciu - demenciu. Demencia v priebehu Parkinsonovej choroby vzniká časom
v 60 % prípadov, teda nie všetky prípady Parkinsonovej choroby nutne musia viesť ku demencii a tiež
v každej etape zistenia Parkinsonovej choroby demenciu vidíme, lebo tá sa vyskytuje zvyčajne až po
rokoch, najmä u chorých s ťažkých priebehom ochorenia. V prípade neb. poručiteľa však išlo nielen o

parkinsonizmus, ale aj možné dôsledky sklerózy mozgových tepien a stareckých zmien prejavujúcich
sa atrofiou (zmenšovaním) mozgovej kôry.

26. Znalec uviedol, že v priebehu ťažkej a stredne ťažkej demencie, zriedkavejšie v priebehu ľahšej
demencie sa môžu prejaviť prechodné stavy zmätenosti, prejavujúce sa dezorientáciou ilúziami

(skreslenými vnemami), nepokojom. Zmätenosť zvyčajne trvá niekoľko hodín až dní a po jej odznení sa
postihnutej osobe vracia úroveň psychického fungovania. Čím je stupeň demencie ťažší o to je väčšia
pravdepodobnosť výskytu stavu zmätenosti, najmä pri zmene prostredia, napr. pri hospitalizácii. Aj keď
absencia stavu zmätenosti v cudzom prostredí počas hospitalizácie nevylučuje možnosť existencie
ťažkej demencie, jej pravdepodobnosť v takomto prípade klesá. V tejto súvislosti súdny znalec zdôraznil,

že u nebohého poručiteľa pri žiadnej hospitalizácii sa stavy zmätenosti nepopisujú.

27. Ďalej znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v priebehu rôznych ochorení mozgu sa môžu
objaviť zmeny v písme, tzv. disgrafia. Zmeny písma však nemusia korelovať so závažnosťou poškodenia
mozgu, aj keď, ako to tvrdí žalobkyňa, podpis neb. poručiteľa bol zmenený do tej miery, že vyvolával

pochybnosti o jeho pravosti, nie je to dôkazom neschopnosti poručiteľa previesť právny úkon a domyslieť
jeho dôsledky.

28. Z posudku tiež vyplynulo, že ľahké poruchy poznania bývajú východiskom pre väčšinu foriem
demencie (s výnimkou demencie s akútnym začiatkom). Poruchu charakterizuje zhoršenie pamäti,

ťažkostipriučeníazníženáschopnosťsústredenianaurčitúúlohupodlhšíčas.Pripokusochopsychický
výkon sa pociťuje často duševná vyčerpanosť, učenie nového sa subjektívne prežíva ako namáhané,
aj keď objektívne úspešné. Žiaden z uvedených príznakov podľa tohto znalca nie je taký závažný,
aby oprávňoval na diagnózu demencie alebo delíria. V tejto súvislosti znalec poukázal na to, že vo
viacerých výpovediach sa zdôrazňuje výskyt „depresie“ po smrti manželky neb. poručiteľa. Z lekárskej

dokumentácie, kde o tom nie je zmienka, nie je možné zistiť, či išlo o bežnú zármutkovú reakciu na smrť
manželky alebo, či depresia dosiahla výraznejšiu hĺbku. Dá sa iba predpokladať, že stav výraznejšej
depresie by musel byť zachytený obvodnou lekárkou menovaného, nakoľko praktickí lekári disponujú
dostatkom skúseností na rozpoznanie závažnejšej depresie.

29. Ďalej súdny znalec poukázal na to, že sa v rozbore zameral výslovne na lieky, ktoré v čase
vyhotovenia závetu posudzovaný užíval. Zo súhrnu charakteristických vlastností lieku tzv. SPC („veľkých
príbalových letákov“) vyplýva, že u pacientov užívajúcich Requip (liek proti parkinsonizmu) je možný
výskyt halucinácií v rozmedzí 1 - 10 % a ospalosť u viac ako 10 pacientov. Možný výskyt psychických
porúch sa uvádza aj v zozname nežiaducich účinkov ISICOMU, ktorý posudzovaný v kritickom období

taktiež užíval pre zvládnutie príznakov parkinsonizmu. V zdravotnej dokumentácii však nie je zmienka o
tom, žeby sa tento druh nežiaducich účinkov liečby vyskytol u posudzovaného v ktoromkoľvek momente
v priebehu užívania liekov.30. Znalec ďalej uviedol, že podľa dokumentácie menovaný užíval v kritickom období aj iné lieky
a to Amlodipin, Furosemit, Verospiron, Preductal, Talliton, Varfarin, Nootropil, Oxyphilin, Anavenol,
Nitroglycerín, Propycil, Anopytin, Pyridoxin. Všetky uvedené lieky sú bežne používané aj ľuďmi, ktorí sú

profesionálne aktívni, pokiaľ sa vyššie uvedené komplikácie v priebehu liečby vyskytnú, je to dôvod na
úpravudávkyalebohľadanieinejkombinácieliekov,zvyčajnejeotomzmienkavlekárskejdokumentácii,
ktorú však v prípade neb. poručiteľa v dokumentácii súdny znalec nenachádzal.

31. Tiež uviedol, že sú záznamy o podávaní Nootropilu, čo je liek podávaný u demencii, ale tiež pri ľahkej

organickej kognitívnej disfunkcii a iných organických porúch, preto údaje o tom, že v uvedenom období
bol tento liek predpisovaný nesvedčí preto, že posudzovaný neb. poručiteľ trpel na demenciu.

32. V zdravotnej dokumentácii neb. poručiteľa sa nachádza aj preukaz výskytu kôrovej artrofie
mozgu, ktorá spočíva v postupnom odumieraní nervových buniek tak, že sa to prejaví v CT obraze
„zmenšovaním“ mozgu. Tento jav bol potvrdený v dokumentácii už CT vyšetrením z r. 2001, avšak z

prítomnosti týchto štrukturálnych zmien zachytených v r. 2001, nie je možné sa jednoznačne vyjadriť ku
dynamike vývoja psychických zmien, ako ich následku. V tejto súvislosti súdny znalec poukázal na to, že
proti demencii by svedčili údaje svedkyne R. T., podľa ktorej v období od úmrtia manželky neb. poručiteľa
dojehoúmrtiasačastonavštevovali,pritomsitátonevšimlavýraznejšiezmeny,ktorébysvedčiliporuche
pamäti, či orientácii menovaného, stretávali sa u nej v byte, ale aj dohadovali si stretnutia na cintoríne,

či v cukrárni, čo je dôkazom na to, že neb. poručiteľ bol schopný vštepovať si aj nové informácie, napr.
o čase a mieste dohovoreného stretnutia, čo hovorí proti ťažkej, či stredne ťažkej demencii. z toho tiež
vyplýva, že neb. poručiteľ sa samostatne pohyboval po meste, čo by pri ťažkej demencii nebolo možné.
Z výpovede svedkyne J. R., podľa znalca tiež vyplýva, že menovaný mal okamihy, keď nevedel, kde
chodí a nepamätá si, kde bol. Skutočnosťou však ostáva, že sa vždy vrátil domov a každopádne nie

je údaj o tom, žeby nevedel nájsť cestu domov v dôsledku zmätenosti, či porúch orientácie a z toho
dôvodu, žeby bol privedený domov inými ľuďmi, ako to býva bežné u stredne ťažko a ťažko dementne
chorých. Znalec tiež poukázal na to, že výpoveď tejto svedkyne neobsahuje údaje o tom, žeby sa, ako
to býva u dementných a zmätených ľudí, nebohý správal ako niekto, kto je presvedčený, že je riaditeľom
(teda: žeby sa usiloval volať do práce, „riadiť“ podnik alebo žeby sa obliekal ísť do „práce“.). Z výpovede

svedkyne teda nevyplýva, žeby bol posudzovaný, zmätený a dezorientovaný, ale že spomínal obdobe
svojho pôsobenia a možno mal „riaditeľské maniere“.

33. Uvedený znalec vo svojom súhrne v predmetnom znaleckom posudku uvádza, že z pohľadu
svojhoznaleckéhohodnotenia,problémomjeto,žezosamotnýchmorfologických(štrukturálnych)zmien

zachytených CT vyšetrením a neurologickým vyšetrením nie je možné odvodiť stupeň psychického
postihnutia a nikde v dokumentácii znalec nenašiel údaje, ktoré by takéto hodnotenie umožnili. Lieky,
ktoré neb. poručiteľ užíval v období vyhotovenia závetu môžu mať rôzne nežiaduce účinky a to aj
psychické, avšak z dokumentácie nevyplýva, žeby sa takéto nežiaduce účinky u menovaného vyskytli.
V dokumentácii nie je zmienka o tom, žeby užíval lieky proti depresii (antidepresíva). Niektoré z liekov,

ktoré užíval sa podávajú chorým v rôznych štádiách demencie, avšak sa bežne predpisujú chorým, ktorí
trpia na rôzne poruchy prekrvenia mozgu, aj bez psychických zmien, preto samotný predpis Nootopilu
a Oxyphyllinu nie je dôkazom pre demenciu (o ktorej v zdravotnej dokumentácii nie je zmienka).

34. Súdny znalec sa na pojednávaní oboznámil aj s ďalšími lekárskymi správami na nebohého

poručiteľa, ktoré dodatočne do súdneho spisu doložila žalobkyňa a k týmto sa následne vyjadril tak, že
pokiaľ ide o správu R.. Q. z 23.03.1998 - urologický nález, táto nemá vplyv na posudzované schopnosti
neb. poručiteľa. K lekárskej správe R.. T. z 28.11.1997, ktorá sa týka ochorenia štítnej žľazy a k lekárskej
správe R.. R., ktorá sa týka sklerotických zmien na krčných tepnách, tieto podľa znalca korešpondujú
s nálezom a to CT mozgu, ku ktorému sa v svojom znaleckom posudku vyjadroval.

35. Ďalej to bola lekárska správa z ultrazvukového vyšetrenia štítnej žľazy (čl. 130 súdneho spisu), ktorá
však podľa znalca nemala podstatný význam pre posúdenie zdravotného stavu nebohého poručiteľa
pre toto konanie. K nálezu MUDr. I., kde sa uvádza, že menovaný nebohý poručiteľ prekonal ľahkú
cievnu mozgovú príhodu s ľavostrannou hemyparézou, znalec uviedol, že tento nález k dispozícií nemal,

avšak mal iné nálezy z r. 2008-2009 MUDr. I. a MUDr. H., kde táto informácia figurovala a bola týmto
zohľadnená pri vypracovaní znaleckého posudku.36. K správe - nálezu z odboru očného lekárstva zo dňa 07.08.2002 ( čl. 132 súdneho spisu) uviedol,
že mal k dispozícií správu z 09.05.2002, teda sú časovo blízke, veľmi sa závermi nelíšia, a ktorý pri
posudzovaní zdravotného stavu nebohého poručiteľa vzhľadom na jeho obsah nebral v úvahu. Ďalšia

správa bola z obdobia pred operáciou kataraku, kedy išlo o predoperačné interné vyšetrenie, kde sa
uvádzajú interné diagnózy, ktoré sa nachádzali aj v neskorších správach, pričom uvedená správa podľa
znalca by na posúdenie zdravotného stavu nebohého poručiteľa nič nové nevzniesla.

37. Správa so záverom mikrobiologického vyšetrenia zo spojivkového vaku, kde sa preukázala

prítomnosť nejakej baktérie, z r. 2002, vo vzťahu k posudzovaniu duševného stavu nebohého poručiteľa
podľaznalcanemalažiadenvplyv.Rovnakotobolovprípadevýsledkukrvnéhoobrazu(č.l.136súdneho
spisu), správy o vyšetrení moču nebohého (č.l. 137 súdneho spisu), resp. záverov očného vyšetrenia z
r. 2002 ( č.l. 138 a 140 súdneho spisu). Obdobne aj v prípade nálezu od MUDr. Y. z 29.04.2002, ktorý
sa týka interných ochorení neb. poručiteľa ( č.l. 139 súdneho spisu), ako aj lekárska správa zo dňa
13.01.2003 ( č.l. 139 súdneho spisu)

38. Neurologický nález od MUDr. R., ( č.l. 143 súdneho spisu) je neurologickým nálezom, týka sa
sklerotických zmien na krčných tepnách posudzovaného a podľa uvedeného súdneho znalca je viac-
menej totožný s nálezom, o ktorom sa vyjadroval už pri lekárskej správe MUDr. R. na č.l. 128 súdneho
spisu. Rovnako tak správa MUDr. I. zo dňa 06.02.2003 ( č.l. 144 súdneho spisu) sa podľa znalca vo

svojich záveroch nelíši od predchádzajúceho záverov a odvoláva sa na závery vyšetrenia CT mozgu,
o ktorých sa znalec už zmieňoval.

39. K prepúšťacej správe z urologického oddelenia s ukončením hospitalizácie nebohého poručiteľa na
uvedenom oddelení v novembri 2014 ( č.l. 145 súdneho spisu) sa súdny znalec vyjadril, že jej obsah

nemá vplyv na posúdenie duševného stavu menovaného a rovnako tak aj správa z internej kontroly zo
dňa 21.01.2004 od MUDr. Y. , ktorá podľa súdneho znalca uvádza interné diagnózy a to opakovane, ku
ktorým sa už vyjadroval. To platí aj o lekárskom náleze od MUDr. Y. zo dňa 18.03.2005 a pokiaľ šlo o
lekársky nález zo dňa 18.01.2004 ( č.l. 147 súdneho spisu )ten je podľa znalca totožný s inými závermi
MUDr. I., ktoré znalec mal k dispozícií pri vypracovaní znaleckého posudku.

40. K poukazu od R.. Y. ( č.l. 148 súdneho spisu) súdny znalec uviedol, že sa tento týka výsledkov
vyšetrenia krvného obrazu a krvnej zrážanlivosti, čo sa nevzťahuje k duševnému stavu neb. poručiteľa a
rovnako ako ďalší nález ( č.l. 149 súdneho spisu), ktorý uvádza hladiny fibrinogénu t.j. jeden z faktorov
krvnej zrážanlivosti, nález ( č.l. 150 súdneho spisu), ktorý uvádza výsledky biochemického vyšetrenia

vzťahujúce sa na funkciu obličiek, pečene a udáva hladinu cholesterolu, niektorých minerálií.

41. Ďalej podľa výpovede znalca záznam z pohotovosti - nález zo dňa 05.06.2004 ( č.l. 151 súdneho
spisu), sa týka infekcie močových ciest a záznam z kontroly na neurologickej ambulancie ( č.l. 152
súdneho spisu) boli zohľadnené pri vypracovaní jeho znaleckého posudku. Rovnako tak mal k dispozícii

pri vypracovaní znaleckého posudku žalobkyňou predloženú správu od MUDr. R. zo dňa 25.02.2004
( č.l. 153 súdneho spisu) a tiež žiadanku na ultrazvukové vyšetrenie , ktorá na druhej strane má výsledok
z uvedeného vyšetrenia ( č.l. 154 súdneho spisu), a ktorý je podľa znalca bez významu na posúdenie
duševného stavu nebohého poručiteľa.

42. V obdobnom smere sa súdny znalec vyjadril aj k žalobkyňou predloženému nálezu s výsledkom
rektoskopického vyšetrenia z 12/2006, kde je preukázaná prítomnosť vnútorných hemoroidov ( č.l. 155
súdneho spisu), ktorý je podľa neho bez vzťahu k posudzovanej veci. To platí aj o správe z chirurgického
vyšetrenia z 25.11.2006, ktorá sa vyjadruje k záverom rektoskopického vyšetrenia a navrhuje v tomto
smere liečbu ( č.l. 156 súdneho spisu).

43. Lekársky nález neurológa z 06.10.2006 MUDr. I. ( č.l. 157 súdneho spisu) a lekársky nález -
neurologická kontrola zo dňa 16.06.2006 MUDr. ( č.l. 158 súdneho spisu) má podľa súdneho znalca
rovnaké závery, ako boli už uvádzané, t.j. stav po ľahkej cievnej mozgovej príhode s odoznelou
ľavostrannou hypestézou, a táto správa podľa neho nemá vplyv na posúdenie duševného stavu neb.

poručiteľa.44. Správy z očnej kontroly na ambulancii očného lekára z 24.08.2006 ( č.l. 158 súdneho spisu) a
lekárska správa očnej ambulancie z 08.08.2006 ( č.l. 160 súdneho spisu) podľa znalca nemajú vplyv
k posudzovanej veci.

45. Ďalej súdny znalec poukázal na to, že v záveroch v správe z neurologického vyšetrenia MUDr. I. z
októbra2007(č.l.164súdnehospisu)saprvýkrátzmieňujeextrapyramídovýsyndrómatohypertonicko-
hyperkinetický, čo je popis neskôr uvádzanej parkinsonovej choroby a táto skutočnosť podľa súdneho
znalca bola zohľadnená pri vypracovaní znaleckého posudku.

46. Záznamy kontroly interného vyšetrenia z 05/2007 a 07/2007 z ambulancie MUDr. Y.a ( č.l. 165
súdneho spisu) uvádzajú podľa súdneho znalca rovnaký rozsah diagnóz, ako v prechádzajúcich jeho
správach. A rovnako to platí aj pre nález z 05/2006 od tohto lekára, na druhej strane tohto istého listu.
Podľa znalca tieto závery nemajú vplyv k posudzovanej veci.

47. Ku kontrolnému neurologickému vyšetreniu MUDr. I. zo dňa 12.09.2008 ( č.l. 169 súdneho spisu)
sa súdny znalec vyjadril, že jeho závery sú rovnaké ako pri predchádzajúcom vyšetrení a tento nález
mal k dispozícií pri vypracovaní znaleckého posudku.

48. K neurologickému vyšetreniu zo dňa 08.09.2008 z ambulancie MUDr. H. ( č.l. 170 súdneho spisu),

kde sa uvádza záver parkinsonovej choroby v progresii súdny znalec uviedol že závery sú totožné s
nálezmi z januára 2008 MUDr. H., ktoré zahrnul do znaleckého posudku a mal ich teda k dispozícií.

49. Ďalej sa súdny znalec vyjadril k výsledkom ultrazvukového vyšetrenia štítnej žľazy zo dňa
12.06.2008 ( č.l. 171 súdneho spisu), ktoré podľa neho nemá vplyv k posudzovanej veci, a tiež ku kópii

správ z interného vyšetrenia od MUDr. Y. z 06/2008 , 07/2008 a 01/2009 ( č.l. 172 súdneho spisu), ktoré
takisto podľa znalca nemajú vplyv k posudzovanej veci.

50. Záver z endokrinologického vyšetrenia u MUDr. Q. z 05/2009 ( č.l. 174 súdneho spisu) mal súdny
znalec podľa jeho výpovede k dispozícií a bol ním aj zapracovaný do znaleckého posudku. Pokiaľ ide

o druhú stranu tohto nálezu, ide o kontrolné vyšetrenie z 08/2009 tejto ambulancie z 05.08.2009, nie
sú v ňom zmienky o duševnom stave a preto sa podľa súdneho znalca nevzťahuje sa k posudzovanej
veci. Obdobné aj ďalšia správa od uvedenej lekárky, ktorá sa týka nálezu a liečby ohľadom štítnej žľazy
( č.l. 175 súdneho spisu).

51. Správa MUDr. Q.a z kardiologickej ambulancie zo dňa 14.04.2009 ( č.l. 176 súdneho spisu) sa v
záveroch podľa súdneho znalca nelíši s nálezom, ktorý tento mal k dispozícií z 11/2009 a teda sa s
ním vyporadúval.

52. Prepúšťaciu správu z hospitalizácie na internom oddelení NsP Spišská Nová Ves ukončenej

30.03.2009 ( č.l. 177 -178 súdneho spisu), mal súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku k
dispozícií, a teda na ňu prihliada pri jeho vypracovaní.

53. Lekársky nález z 25.03.2009 od MUDr. D. z internej ambulancie ( č.l. 179 súdneho spisu)
podľa súdneho znalca predstavuje kontrolné vyšetrenie po hospitalizácií, ktoré obsahuje informácie

o duševnom stave nebohého poručiteľa a to vecné, a síce že je pri vedomí a orientovaný správne,
diagnózy sa vyjadrujú iba k internému nálezu.

54. Záznam zo dňa 23.02.2009 ( č.l. 180 súdneho spisu) mal súdny znalec podľa jeho výpovede k
dispozícií a ide o zhodnotenie zdravotného stavu nebohého poručiteľa , ktoré vystavila RZP.

55. Správu zo dňa 23.02.2009 ( č.l. 181 súdneho spisu), mal súdny znalec podľa jeho výpovede k
dispozíciíprivypracovaníjehoznaleckéhoposudku,pričomnatomistomlistezdruhejstranyjeajspráva
zo dňa 23.02.2009, ktorá týka sa dýchacích problémov u nebohého, avšak ako poukázal súdny znalec ,
nie je v nej zmienka o duševnom stave nebohého poručiteľa.

56. Ďalšia správa z kontroly na ortopedickej ambulancii od 01/2009 do 02/2009 na oboch stranách
tohto listu ( č.l. 182 súdneho spisu), opisuje nález na ľavom kolennom kĺbe, a nie je v nej zmienka
o duševnom stave nebohého na čo opätovne súdny znalec poukázal. Rovnako tak aj nález MUDr. Ž.z pľúcnej ambulancie a to vykonanej kontroly ( č.l. 183 súdneho spisu) popisuje dobrý funkčný stav
nebohého, v diagnóze sa spomína náhly pľúcny nález - nábeh na tuberkulózu a podľa súdneho znalca
nemá vplyv k posudzovanej veci.

57. Lekárska správa z kontroly u MUDr. Q. dňa 09.11.2009 ( č.l. 185 súdneho spisu) popisuje podľa
súdneho znalca rozsah nálezov ako pri predchádzajúcich vyšetreniach, kde nie je zmienka o duševnom
stave nebohého. obdobne je to aj zo správou z endokrinologického vyšetrenia z 27.10.2009 ( č.l. 186
súdneho spisu), ktorá popisuje stav štítnej žľazy a neuvádza sa žiadna zmienka týkajúca sa duševného

stavu nebohého poručiteľa.

58. Z ďalšej správy vyplynula kontrola u MUDr. Q. zo dňa 21.08.2009 ( č.l. 188 súdneho spisu), a je v
nej popísaní rovnaký rozsah diagnóz ako v predchádzajúcich nálezoch a rovnaký rozsah liečby okrem
lieku Neurol, čo je podľa súdneho znalca liek na tlmenie úzkosti, nie je tam uvedená dávka, ten sa bežne
používa pri stavoch nervozity a v terapeutických dávkach podľa súdneho znalca neovplyvňuje kvalitu

úsudku.

59. Správa z kontroly u MUDr. Q. zo dňa 18.08.2009 ( č.l. 189 súdneho spisu) sa vyjadruje sa k nálezu
na štítnej žľaze, pričom je tam uvedená aj parkinsonová choroba, stav po cievnej mozgovej príhode,
rozsah nálezov ako pri predchádzajúcich vyšetreniach, ktoré však podľa výpovede súdneho znalca sú

zapracované v jeho znaleckom posudku.

60. Ďalšie žalobkyňou predkladané lekárske správy ( č.l. 190 súdneho spisu- o výsledkoch na
zrážanlivosť krvi, č.l. 191 súdneho spisu - o záveroch kontrol ortopedického vyšetrenia od 13.07.2009
do 21.10.2009 u MUDr. Vaňka, č.l. 192-198 súdneho spisu - záznamy z dokumentácie obvodnej lekárky

MUDr. Puklušovej od 20.12.2007 do 11/2007 a od 01/2003 do 12/2004, od 01/2006 do 02/2007) podľa
súdneho znalca nemajú význam na prípadnú zmenu záverov jeho znaleckého posudku.

61. Uvedený súdny znalec tak aj po oboznámení sa so všetkými dodatočne žalobkyňou predloženými
lekárskymi správami na nebohého poručiteľa naďalej zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.

62. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a predpisov
( ďalej len " Občiansky zákonník "), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

63. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

64. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a
počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

65. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

66. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

67. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

68. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

69. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

70. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a
rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.71. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

72. Podľa § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení
platnom a účinnom do 31.8.2009, ( ďalej len ako „Notársky poriadok“), notári spisujú účastníkom na
základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej
zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území
Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

73. Podľa § 47 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať :

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,

dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,
f) obsah právneho úkonu,
g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

74. Podľa § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov
alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich

totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

75. Podľa § 49 Notárskeho poriadku, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať
alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka
o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme

ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

76. Podľa § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem
svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí
a do zápisnice uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje.

77. Podľa § 54 Notárskeho poriadku, ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení
alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho
zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register
závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a

údaj o trvalom pobyte účastníka.

78. Podľa § 3 ods. 1 písm. a./ Notárskeho poriadku, notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín
o právnych úkonoch (§ 46 až 55).

79. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené
v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri
činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

80. Podľa § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v

medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

81. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „Civilný

sporový poriadok“), Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

82. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

83. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely

alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

84. Podľa § 484 Občianskeho zákonníka, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods.

2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu
treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti
dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

85. Podľa § 80 písm. c./O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

86. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a./ splnení povinnosti,

b./ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c./ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

87. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „Civilný
mimosporový poriadok“), ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude
ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.

88. Podľa § 193 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, dedičské právo toho, koho účasť v konaní
bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada.

89. Podľa § 194 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí

od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

90. Podľa § 194 ods.3 Civilného mimosporového poriadku, ak žaloba nebola podaná v lehote, ak

bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol
rozhodnutý v neprospech žalobcu.

91. Žalobkyňa v tomto spore sa svojou žalobou domáhala jednak určenia, že závet po nebohom
poručiteľovi S.. J.V. Q., V.. XXXX je neplatný a jednak, aby bral na zreteľ darované veci a síce kúpu auta

v sume 20.000,- Eur v prospech žalovanej v 1. rade v máji 2008, poskytnutie vyššieho obnosu peňazí
dané dcére žalovanej v 1. rade T. X. pri výstavbe bytu a v prospech žalovaného v 2. rade poskytnutie
vyššieho obnosu peňazí na výstavbu domu v sume 20.000,- Eur na jar 2008.

92. Pôvodne sa podľa platnej právnej úpravy Občianskeho sporového poriadku mohla žalobkyňa

domáhať určenie neplatnosti závetu len za predpokladu , že preukázala , že na jeho určení mala
naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016.
Podľa názoru súdu v čase podania jej žaloby tento naliehavý právny záujem na strane žalobkyne na
určení, že závet nebohého poručiteľa zo dňa 15.05.2009 spísaný vo forme notárskej zápisnice sp.zn.V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX u notárky JUDr. Márie Barabášovej, je neplatný, bol
preukázaný, keďže jedine v prípade vyslovenia neplatnosti uvedeného závetu by sa mohla žalobkyňa
stať dedičkou po nebohom poručiteľovi, a to ako jedna z jeho zákonných dedičov.

93. V priebehu tohto konania však došlo k zmene procesných predpisov.

94. Podľa novej právnej úpravy, a to § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, žalobou síce možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti ( napr. neplatnosti zmluvy, čo závetu ) avšak

podmienkou tohto rozhodovania je, aby možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala z osobitného
predpisu.

95. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí táto jeho nová právna úprava aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

96.ŽalobkyňatunajšímsúdomvUznesenísp.zn.6D/143/2013,5Dnot208/2013-41zodňa17.01.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2014 bola priamo odkázaná na podanie si žaloby o určenie,
že závet zo dňa 15.05.2009, spísaný poručiteľom do notárskej zápisnice notárom JUDr. Máriou
Barabášovou, pod sp. zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, je neplatný, a teda podľa názoru súdu na
základe tejto skutočnosti v spojení s § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd

odkáže uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné,abyurčeniespornejskutočnostiuplatnilžalobou,bolinaplnenépredpokladypredvídané
vyššie uvedeným § 137 písm. d./ Civilného sporového poriadku. Tým osobitným právnym predpisom ,
ktorý umožňoval určiť neplatnosť napádaného závetu tak bol práve Civilný mimosporový poriadok.

97. Súd zároveň zistil, že na základe odkazu obsiahnutého v Uznesení tunajšieho súdu sp. zn.
6D/143/2013, 5 Dnot 208/2013 - 41 zo dňa 17.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2014
žalobkyňa svoju žalobu na určenie vyššie uvedenej právnej skutočnosti podala včas, keďže tak mala
učiniť v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia, pričom predmetnú žalobu podala na
tunajšom súde dňa 14.4.2014, teda v rámci plynutia uvedenej tridsaťdňovej prekluzívne lehoty.

98. Za tohto stavu veci preto prejednanie sporu o určenie neplatnosti tohto závetu bolo namieste a preto
súd aj pristúpil k skúmaniu samotnej platnosti žalobou napadaného závetu, avšak len z hľadiska jeho
prípadnej absolútnej neplatnosti.

99. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že relatívna neplatnosť závetu nemôže byť predmetom sporu
dedičov o dedičské právo podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku ( resp. pôvodného § 175k
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016). Podmienky relatívnej neplatnosti sú tak
zjavné , že vždy ide o právne posúdenie. Vychádza sa iba z toho, že dôvodom relatívnej neplatnosti
závetu je iba to, či sa neopomenuteľný dedič dovolával relatívnej neplatnosti alebo nie. Určenie rozsahu

podielu neoprávneného dediča na dedičstve je otázku správnej aplikácie § 479 Občianskeho zákonníka,
ide teda o právnu otázku , ktorú môže riešiť samotný dedičský súd. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky
zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár, 2. Aktualizované
a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 193).

100. Pokiaľ teda ide o závet v tomto sporovom konaní spísaný vo forme notárskej zápisnice sp. zn. V.
XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX dňa 15.05.2009 súd tento posudzoval z hľadiska toho ,
či tento jednostranný právny úkon nebohého poručiteľa má všetky zákonom predpísané náležitosti ktoré
ako závet má mať.

101. Závet je jednostranný právny úkon, ktorý vzniká (je platný) okamihom, keď ho poručiteľ napíše v
niektorej z foriem, ktoré zákon pripúšťa. Ide o právny úkon, ktorý musí mať náležitosti ustanovené pre
právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento prejav vôle musí urobiť vždy osobne poručiteľ
a nemôže sa nechať zastúpiť. Z prejavu musí byť zrejmé, že zo strany poručiteľa ide o nakladanie so
svojím majetkom pre prípad svojej smrti. Na platnosť závetu sa nevyžaduje, aby bol doručený inej osobe

alebo aby sa s ním musel niekto oboznámiť (ide o jednostranný neadresovaný právny úkon).

102. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť právny úkon, ktorému zákon predpisuje určitú
formu, urobený práve v tejto predpísanej forme, inak je neplatný.103. V zmysle § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,
alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Z toho je

teda zrejmé, že závet spísaný vo forme notárskej zápisnice predstavuje jednu z možných foriem jeho
spísania.

104. Každý občan spôsobilý zriadiť závet ho teda môže zriadiť aj vo forme notárskej zápisnice. Pri tejto
forme závetu poručiteľ prejaví svoju poslednú vôľu ústne do notárskej zápisnice, ktorú spíše notár (§

46 a nasl. Notárskeho poriadku).

105. Táto forma závetu najbezpečnejšie zaručuje vykonanie poslednej vôle poručiteľa. Spísanie
poslednej vôle poručiteľa do notárskej zápisnice je totiž spojené s uložením listiny u notára (§ 55 a
65 Notárskeho poriadku), čím je závet zároveň chránený pred možnosťou jeho zničenia, straty alebo
zatajenia. Prítomnosť notára - úradnej osoby je pri prejavení poslednej vôle dostatočnou zárukou

pravosti a vierohodnosti závetu.

106. O spísanie závetu poručiteľ môže požiadať ktoréhokoľvek notára, bez ohľadu na to, kde má
poručiteľ trvalé bydlisko. Pri spisovaní závetu a pri ostatných úkonoch spojených s prejednaním
dedičstva sa notár spravuje ustanoveniami Notárskeho poriadku. V prípade poručiteľovej smrti je na

prejednanie dedičstva príslušný súd podľa miesta jeho posledného bydliska a nezáleží na tom, či bol
závet spísaný notárom v jeho obvode alebo uložený u notára v jeho obvode.

107. Podľa § 46 Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske
zápisnice okrem iného aj o závetoch. V zmysle § 47 Notárskeho poriadku, takáto notárska zápisnica

musí obsahovať: a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo
notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov,
svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o
tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že
zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli

prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

108. Predmetná notárska zápisnica sp.zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX 15.5.2009,
ktorou notárka JUDr. Mária Barabášová spísala závet nebohého poručiteľa, všetky tieto predpísané
náležitosti má.

109. Je v nej uvedené miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice (t.j. že bola spísaná
v sídle uvedenej notárky dňa 15.5.2009) , meno, priezvisko a sídlo notára, ( t.j. že ju spísala práve
uvedená notárka JUDr. Mária Barabášová), meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé
bydlisko účastníka predmetného úkonu (aj tieto identifikačné údaje sa v uvedenej zápisnici nachádzajú

a ide o identifikačné údaje nebohého poručiteľa) , nachádza sa v nej vyhlásenie samotného nebohého
poručiteľa, že je spôsobilý na právne úkony, ďalej údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníka
tohto úkonu (t.j. že v prípade nebohého poručiteľa jeho totožnosť bola overená prostredníctvom
občianskeho preukazu, ktoré číslo sa v uvedenej zápisnici uvádza),je v nej uvedený obsah právneho
úkonu ( t.j samotný text závetu , teda že nebohý poručiteľ za dediča všetkého svojho majetku, či

už hnuteľného, nehnuteľného, majetkových hodnôt, práv ustanovil žalovanú v 1. rade), ďalej sa tam
nachádza aj údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní nebohým poručiteľom schválená, podpis
poručiteľa a napokon sa tam nachádza aj odtlačok úradnej pečiatky uvedenej notárky a jej podpis.

110.Pokiaľžalobkyňatomtozávetuvytýkalatennedostatok,žejepísanýnapočítači,ženebohýporučiteľ

pred dvomi svedkami nevyhlásil, že predmetný závet obsahuje jeho pravú vôľu ako poručiteľa, že tento
svoj prejav vôle nedal písomne na uvedenú listinu a že ju nepodpísali dvaja svedkovia, ide o náležitosti,
ktoré má mať tzv. alografný závet, čo však nie je prípad závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice,
ktorá je aj podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka daná na roveň tomuto závetu.

111. Závet spísaný vo forme notárskej zápisnice má svoje náležitosti predpísané v rámci Notárskeho
poriadku a sporný závet, tak ako to bolo už vyššie uvedené tieto náležitosti má.112. Pokiaľ ide o účasť svedkov pri spisovaní závetu vo forme notárskej zápisnice, tá sa vyžaduje len v
prípadoch predvídaných v § 49 Notárskeho poriadku, teda ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou,
ktorá nemôže čítať alebo písať, vtedy priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní

pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení
tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí a tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené. To však
nebol prípad nebohého poručiteľa.

113. Za takéhoto stavu veci súd ustálil, že táto forma notárom napísaného a podpísaného uvedeného

závetu bola dodržaná a preto z hľadiska tohto kritéria je uvedený závet platný.

114. Podľa § 37 ods. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník
prinútený určitými okolnosťami , bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Požiadavkou slobodného
urobenia právneho úkonu sa vylučuje platnosť právneho úkonu urobeného pod tlakom násilia alebo

bezprávnej vyhrážky.

115. Občiansky zákonník tieto dva prípady nerozlišuje. Ďalšia okolnosť, ktorá môže vylúčiť slobodné
tvorenie vôle konajúceho (tieseň) , má iný právny dôsledok, a preto je upravená samostatne (§ 49
Občianskeho zákonníka).

116. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by na nebohom poručiteľovi bolo pri spisovaní
sporného závetu vykonané akékoľvek fyzické násilie, čo napokon ani žiadna zo strán sporu netvrdila.
Rovnako tak z hľadiska posúdenia slobody vôle nebohého poručiteľa pri spisovaní tohto závetu nemá
význam posudzovať tieseň, nakoľko tá má význam z hľadiska dvojstranných právnych úkonov a zakladá

prípadne len možnosť odstúpenia od zmluvy postupom podľa § 49 Občianskeho zákonníka.

117. Nebola preukázaná ani existencia tzv. bezprávnej vyhrážky, ktorá by nútila nebohého poručiteľa
spísať napadnutý závet.

118. Bezprávna vyhrážka ( tzv. psychické donútenie, vis compulsiva) je bezprávne pôsobenie na vôľu
človeka, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy , ktorou sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená
v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto strachu. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok
( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,
str. 329-330).

119. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať základ v objektívne existujúcom a
pôsobiacom stave. Nestačí teda, či si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale nie je pre ne objektívny
dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou na prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj
neprospech. Právny úkon donúteného adresáta musí byť v priamej súvislosti s bezprávnou vyhrážkou,

ktorá pochádza priamo od druhého subjektu právneho úkonu alebo od tretej osoby.

120. Bezprávna vyhrážka má právny význam, ak sú splnené tieto podmienky: Vyhrážka musí byť
protiprávna ( ak sa hrozí niečím, čo konajúci nie je oprávnený urobiť, alebo je síce na to oprávnený, ale
nie je to oprávnený urobiť za tým účelom, aby prinútil iného k určitému právnemu úkonu ); Medzi hrozbou

a urobeným právnym úkonom je príčinná súvislosť (strach vychádzajúci z hrozby priamo ovplyvňuje
vôľu konajúceho ); Musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy
konkrétneho prípadu vyvoláva u toho, voči komu bola použitá, dôvodný strach a nakoniec musí byť
bezprávny vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu blízkym.
( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a

rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 330).

121. Vykonaným dokazovaním súd v danom konaní nemal preukázané splnenie podmienok tzv.
bezprávnej vyhrážky. Predovšetkým tu absentovala už prvá z uvedených podmienok a síce existencia
vyhrážky, ktorá by bola navyše protiprávna. Existencia takejto vyhrážky, či hrozby nebola ani tvrdená a

vykonaným dokazovaním ani preukázaná.

122. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uvádzala, že to bola len jej dedukcia, že nebohý poručiteľ mal spísať
predmetný testament na nátlak, ktorý mal spočívať len v tom, že ho na jeho spísanie naviedla žalovanáv 1. rade. Takéto tvrdenie, navyše ničím nepodložené, v žiadnom prípade nemohlo viesť k záveru, že
napadnutý závet bol nebohým poručiteľom spísaný pod nátlakom.

123. Za takéhoto stavu veci súd ustálil, že nebolo vykonaným dokazovaním nespochybniteľné
preukázané, že nebohá poručiteľka predmetný závet nespísala a nepodpísala slobodne.

124. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade sporu o platnosť či neplatnosť závetu by sa
malo uplatniť výkladové pravidlo, ktoré zaujal Ústavný súd SR v súvislosti s neplatnosťou zmluvy (pozri

ÚS SR z 22.11.2012, sp.zn. IV. ÚS 340/2012). To znamená, že v týchto prípadoch treba dať prednosť
výkladu,ževprípadepochybnostíplatí,žezávetjeskôrplatnýakoneplatný(favortestamenti)).(Fekete,
I : Občiansky zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár, 2.
Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 144).

125. Náležitosťou právneho úkonu je aj vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje

naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený
vážne ( skutočne) vtedy, ak podľa je okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle
spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Nevážnosť
vôle konajúceho je spravidla zrejmá pri prejave vôle urobenej žartom, zjavným preháňaním, pri hre,
na javisku alebo v prípade predstieranej vôle (simulácie). Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je

potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich základe a z hľadiska ich vzájomných súvislostí
je potom potrebné urobiť príslušný záver. Pochybnosti o tom, či bolo konanie mienené vážne, alebo
či išlo o žart, treba pripísať na ťarchu toho, kto ho vyvolal. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Zväzok
( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014,
str. 333-334).

126. Z vykonaného dokazovania nevyplynul žiadny záver, že by nebohý poručiteľ pri spisovaní
napadnutého závetu zo dňa 15.5.2009 nekonal vážne, teda že tento svoj prejav mienil len napr. ako žart.
Rovnako tak neboli zistené žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že uvedený písomne
zachytený prejav vôle nebohého poručiteľa v spornom závete zo dňa 15.5.2009 nebol z jeho strany

mienený vážne.

127. Za takéhoto stavu veci preto súd ustálil, že pri spísaní uvedeného závetu neabsentovala vážnosť
vôle nebohej poručiteľky pri jeho zostavovaní.

128. Ďalšou požiadavkou na právny úkon z hľadiska jeho platnosti je aby bol určitý. Určitosť prejavu
sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu,
ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. právny úkon je
neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je
neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v

zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho
hľadiska , či sa týka tých častí právneho úkonu , bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť.
( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a
rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 334-335).

129.Podľa§477 Občianskehozákonníka, vzáveteporučiteľustanovídedičov,prípadneurčíichpodiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

130. Teda aby závet ako právny úkon bol určitý je potrebné, aby bolo z neho zrejmé , koho poručiteľ

ustanovuje za svojho dediča a v prípade viacerých dedičov musí byť z neho zjavné , aké podiely alebo
veci a práva majú každému z nich pripadnúť.

131. Podľa názoru súdu v predmetnom spornom závete bola dostatočne zreteľne vymedzená osoba,
ktorej poručiteľ odkazoval majetok a to uvedením jej krstného mena, priezviska a dátumu narodenia, ako

aj samotný majetok, ktorý sa odkazoval. Z obsahu uvedeného závetu vyplynulo, že nebohý poručiteľ
odkázal svoj majetok žalovanej v 1. rade.132. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac
a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani
z iného zákonného ustanovenia nevyplývajú akékoľvek pravidlá pre umiestňovanie dátumu a podpisu

na listine obsahujúcej závet. Právny teória i súdna prax vyvodzujú, že podpis musí byť umiestnený
na samom konci závetu, pretože sa ním završuje obsah závetu. Inak je tomu v prípade dátumu,
ktorého význam je pre závet odlišný ako podpis. Uvedením dátumu sa nedovršujú obsahové náležitosti
závetu; dátum pripojený k závetu má len vypovedať o tom, kedy bol závet poručiteľom podpísaný, teda
dovŕšený z hľadiska vymedzenia svojho obsahu, a umožniť tak rozlíšenie skoršieho závetu poručiteľa

od neskoršieho závetu , ktorým mohol byť pôvodný závet zrušený. Keby umiestnenie dátumu na závete
malo mať význam pre jeho platnosť musel by zo skutočnosti, či sa nachádza v hlavičke závetu , v jeho
texte alebo pod ním , vyplývať bez ďalšieho záver o tom, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný,
alebo o iný dátum. Tak tomu však nie je, pretože vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, že dátum uvedený v
záhlaví závetu je dátumom jeho podpisu ( napr. ak poručiteľ napísal a podpísal závet v jednom dni) , a
rovnako tak zo skutočnosti že dátum sa nachádza pod textom závetu, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že

musí ísť o dátum, kedy bol závet skutočne podpísaný ( napr. ak poručiteľ podpísal takýto závet inokedy
ako v deň, ktorého dátum je uvedený pod textom závetu). ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 3. Zväzok
( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie.
Bratislava : Eurokódex 2015, str. 138).
133. Predložený závet bol podľa názoru súdu riadne opatrený dátumom jeho vyhotovenia a to číselným

vymedzením dňa, mesiaca a roku a text bol uzavretý podpisom nebohého poručiteľa, čiže splnil aj
náležitosť predpísanú § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

134. Pokiaľ žalobkyňa napádala podpis nebohého poručiteľa tvrdením, že sa nejedná celkom o
jeho podpis, príp. že sa podpísal len priezviskom, k tomu súd poznamenáva, že z príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka presne nevyplýva , čo sa rozumie pod pojmom podpis. Súčasná
judikatúra zastáva názor, že podpis závetcu musí obsahovať uvedenie mena závetcu tak, aby nevznikali
pochybnosti o tom, kto závet podpísal. V tomto prípade je podpisom nebohého poručiteľa jeho podpis
uvedením jeho priezviska, čo podľa názoru súdu v prípade spísania závetu vo forme notárskej zápisnice
je postačujúce.

135. Navyše je potrebné vziať aj na zreteľ, že notárska zápisnica je v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho
poriadku považovaná za verejnú listinu a tieto ako podľa pôvodného § 134 O.s.p., tak aj za súčasne
platného a účinného § 205 Civilného sporového poriadku, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich
osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

136. Pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní pochybnosti, môže byť zbavená svojej
dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej
nepravdivosť. Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby
nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť

súkromnou listinou preukázané. Pri verejnej listine teda dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi,
ktorý popiera jej správnosť. ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 199/2005).

137. Inými slovami, za danej dôkaznej situácie, kedy bolo preukázané, že nebohý poručiteľ spísal svoj
závet vo forme notárskej zápisnice, pričom zo strany žalobkyne okrem jej spochybňovania podpisu

žalovaného na uvedenej notárskej zápisnice bez produkovania akýchkoľvek dôkazov na preukázanie
jej tvrdenia, že sa nejedná o podpis nebohého poručiteľa, súd musel konštatovať, že žalobkyňa
nepreukázala opak toho, čo uvedená notárska zápisnica ako verejná listina osvedčovala , a síce že
závet v nej obsiahnutý bol prejavom vôle nebohého poručiteľa, ktorý tento závet aj riadne podpísal.

138. Za takéhoto stavu veci preto súd ustálil, že spísaný žalobkyňou napádaný závet zo dňa 15.5.2009
je určitým právnym úkonom a z hľadiska tohto atribútu nie je možné konštatovať jeho neplatnosť.

139. Ďalšou náležitosťou právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť. Právny úkon je zrozumiteľný, ak je
obsah vôle konajúcej osoby zrejmý z jej prejavu. Požiadavky určitosti právneho úkonu vychádza z toho,

že prejav smeruje k vzniku, zmene a zániku právneho pomeru. Preto je nevyhnutné, aby spoznanie vôle
bolo prípustné osobám, ktorých sa majú zamýšľané následky týkať ako účastníkov právneho pomeru,
ktorý sa prejavom zakladá , mení alebo zrušuje. Okrem toho má ešte zrozumiteľnosť prejavu vôle ešte
funkciu sprístupniť obsah úkonu štátnym orgánom v prípadoch, v ktorých sa na jeho platnosť vyžadujejehoschválenie,registráciaapod.Zrozumiteľnosťvyjadrujekvalituspôsobu(formy)prejavuvôle;právny
úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného, či
iného sprostredkovaniajasnévyjadrenievôleaobjektívnevzatéanivýkladomprávnehoúkonunemožno

zistiť, čo chcel účastník prejaviť. ( Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký
komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 337).

140. Podľa názoru súdu predmetný závet spĺňal aj požiadavku zrozumiteľnosti. z jeho obsahu bolo
zrejmé, že poručiteľ prehlásil, že ustanovuje za dediča všetkého svojho majetku, či už hnuteľného,

nehnuteľného, majetkových hodnôt, práv svoju dcéru - žalovanú v 1. rade.

141. Z hľadiska platnosti právneho úkonu sa tiež vyžaduje, aby jeho predmet plnenia bol podľa § 37
ods. 2 Občianskeho zákonníka bol možný. Možnosť plnenia ako náležitosť predmetu právneho úkonu
musí byť daná v dobe vzniku právneho úkonu. To, že predmet závetu je dovolený a možný znamená, že
závetca môže v závete disponovať len s majetkom, ktorý mu skutočne patrí alebo ktorý určite nadobudne

do momentu svojej smrti.

142. V danom prípade z hľadiska formulácie predmetnú závetu z 15.5.2009 súd nezistil, že by týmto
nebohý poručiteľ porušil uvedené ustanovenie zákona.

143. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony a podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby
konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

144. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu

zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp.
ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Neplatnosť právneho úkonu,
ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy môže konštatovať iba
súd. Svoje zistenie musí súd oprieť o znalecký posudok. Zo znaleckého posudku musí vyplývať, že
v danom prípade ( in concreto) išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu. Záver o neplatnosti

právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť súdom bezpečne zistený. Keďže
neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že
účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť,
je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových
okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii v zmysle § 191 Civilného sporového poriadku ( resp.

pôvodne podľa § 132 O.s.p.) neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový
záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ( Fekete,
I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava : Eurokódex 2014, str. 349).

145. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by nebohý poručiteľ v čase spísania napadaného
závetu nebol spôsobilý na jeho spísanie. Navyše z obsahu písomného rozboru uvedeného znaleckého
posudku je dostatočne zrejmé, ako sa súdny znalec vysporiadal s jednotlivými ďalšími dôkazmi, ktoré
prípadne mohli spochybňovať spôsobilosť nebohého poručiteľa na spísanie uvedeného závetu a súd
konštatuje, že tieto jednoznačne neumožňujú dospieť k záveru, že v čase spísania závetu nebohý

poručiteľ nebol spôsobilý na jeho spísanie.

146. Na základe týchto vyššie uvedených záverov preto súd žalobu pokiaľ išlo určenie, že závet zo dňa
15.5.2009 napísaný nebohým poručiteľom je neplatný, zamietol.

147. Súd nevykonal pôvodne žalobkyňou navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko
vzhľadom na závery súdneho znalca MUDr. Jířiho Bezecného obsiahnuté v jeho znaleckom posudku
vypracovaného nepovažoval za potrebné , keďže sa podľa názoru súdu podrobne vysporiadal zo
všetkými dôkazmi, ktoré pri jeho vypracovaní mal k dispozícii, a ani vo svojej následnej výpovedi
pred súdom po oboznámení sa s ďalšími žalobkyňou predloženými lekárskymi správami na nebohého

poručiteľa, ku ktorým sa vyjadril priamo do súdnej zápisnice, nekonštatoval nutnosť odchýlenia sa od
svojich záverov, ktoré v tomto posudku uviedol.148. Navyše samotná žalobkyňa na vykonanie tohto kontrolného znaleckého dokazovania nezložila
súdom vyžiadanú zálohu a tak súdu podľa § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku nemal ani dôvod,
takýto dôkaz vykonať.

149. Žalobkyňa sa tiež vo svojej žalobe domáhala, aby súd bral na zreteľ darované veci žalovaným zo
strany nebohého poručiteľa, a síce kúpu auta v sume 20.000,- Eur v prospech žalovanej v 1. rade v máji
2008, poskytnutie vyššieho obnosu peňazí dané dcére žalovanej v 1. rade T. X. pri výstavbe bytu a v
prospech žalovaného v 2. rade poskytnutie vyššieho obnosu peňazí na výstavbu domu v sume 20.000,-

Eur na jar 2008.

150. V tejto súvislosti v nadväznosti na § 484 Občianskeho zákonníka súd poznamenáva, že v
osobitných prípadoch závisí určenie nárokov dedičov od rozsahu majetku poručiteľa. Ide o situácie, kedy
je nárok dediča na pozostalosť determinovaný: a/ rozsahom neplatnosti závetu, ak je závet neplatný
relatívne, alebo b/ rozsahom započítania daru.

151. Pod pojmom „určenie nárokov dedičov“ rozumieme aký konkrétny majetok a v akých konkrétnych
spoluvlastníckych podieloch im má byť ako dedičstvo potvrdený. Určenie nárokov dedičov závisí od
všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa vždy, ak sa pri potvrdení dedičstva započítava dar ( to, čo dedič
za života poručiteľa bezodplatne dostal) na dedičský podiel ( § 484 OZ). avšak je to dedičský súd ( notár

ako súdny komisár), ktorý určí ako predbežnú otázku nominálnu hodnotu dedičských podielov na tzv.
kolačnej podstate ( súčet všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa a všeobecnej hodnoty darov). Táto
nominálna hodnota je rozhodujúca pre určenie spoluvlastníckych podielov neobdarovaných dedičov
na prejednávanom majetku. Iný výsledok sa dosiahne , ak sa neprihliada na majetok, ktorý je medzi
účastníkmi sporný. Ak je majetok medzi účastníkmi sporný, je medzi nimi sporné aj dedičské právo.

Dedičské právo je sporné v rozsahu určenia nárokov dedičov k majetku, ktorý sa v prebiehajúcom
konaní o dedičstve prejednáva. Otázka, či určitý majetok patril poručiteľovi, je zároveň aj predbežnou
otázkoupreurčeniededičskéhopráva.Dedičskýsúd(notárakosúdnykomisár)pretovtakýchprípadoch
nepostupuje podľa § 198 ods. 1 CSP , ale aplikuje ustanovenie § 192 až 194 CSP ( spor o dedičské
právo). (porovnaj Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A.a kol. Civilný mimosporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2017, str. 693- 694).

152. Ak rozhodnutie sporu o dedičské právo ( § 192 Civilného mimosporového poriadku), ktorý vznikol
počas konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd ( notár
ako súdny komisár) podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku.

153.Vdanomprípadezdedičskéhokonaniadosiaľnevyplynulo,čidedičskýsúdposúdilexistenciudarov
zo strany poručiteľa pre žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2, rade , na ktoré poukazovala žalobkyňa
ako spornú skutočnosť, nakoľko žiadneho z účastníkov konania nevyzval na podanie žaloby postupom
podľa § 175k ods. 2 O.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Predmetom

sporu podľa uznesenia sp. zn. 6D/143/2013 zo dňa 17.1.2014 urobil len neplatnosť závetu poručiteľa
spísaného notárkou.

154. Navyše samotná žalobkyňa vo svojej žalobe žiada ,aby súd „bral na zreteľ“ darované veci
žalovaným, čo je fakticky požiadavka na zápočet darov, ktorý však môže vykonať len dedičský súd v

rámci dedičského konania.

155. Preto súd jej žalobu aj v tejto časti zamietol a rovnako tak aj zamietol jej návrh na vykonanie
dôkazu a síce, na vyžiadanie si od Slovenskej sporiteľne, a.s. výpisy obratov na vkladnej knižke číslo T.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vedené na meno D. Q. D. J. Q. ( t.j. nebohého poručiteľa) za obdobie

r. 1995 až 2010., nakoľko takýto dôkaz prináleží vykonať dedičskému súdu.

156. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

157. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.158. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

159. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

160. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

161. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalovaným
priznal plnú náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko mali plný úspech v spore.

162. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť
vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.
zn. 6 Cdo 222/2016).

163. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

164. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

165. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

166. Podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

167. Pokiaľ ide o trovy štátu, tieto vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním na posúdenie
spôsobilosti nebohého poručiteľa na spísanie závetu, ktorého platnosť bola v tomto spore zo strany

žalobkyne napádaná.

168. Tieto trovy vznikli za pôvodnej procesnoprávnej úpravy, kedy takéto úkony bolo možné vykonať
je bez zloženia príslušného preddavku na jeho realizáciu, resp. ak zložený preddavok plne nepokryl
úhradu trov odmeny znalca ( znalečného).

169. Trovy štátu v tomto konaní predstavovala suma 128,88 Eur ako suma , ktorá bola poukázaná
z finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdneho znalca
MUDr. Jiřího Bezecného za vypracovanie znaleckého posudku v celkovej výške 278,88 Eur priznaná
uznesením sp. zn. C/8/2014-93 zo dňa 25.9.2015 po tom, čo táto nebola vykrytá v plnej miere sumou

preddavku, ktorý zložila v tomto konaní na účely uvedeného znaleckého dokazovania žalobkyňa vo
výške 150,--Eur.

170. Súd preto postupujúc podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku
v spojení s§ 259 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku priznal štátu - Slovenskej republike nárok

na náhradu uvedených trov voči žalobkyni, ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu uvedených
trov v plnom rozsahu.171. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o týchto trovách konania (t.j. trovách štátu) priznávajúce ich
náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania

je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca
2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016).

172. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.