Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720202975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci manželov:
Mgr. X. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX, právne zastúpená JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou,
advokátkou so sídlom Q., V. Q. XX a V. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., W. XXXX/X, právne
zastúpený JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Q., X. XX, o návrhu manželky na rozvod
manželstva, na základe odvolania manžela proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6Pc/12/2020-35
zo dňa 8. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) rozviedol manželstvo
účastníkov konania.
2.S poukazom na ustanovenie § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 (všetky citované v napadnutom
rozsudku) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) vyhodnotil za preukázanú existenciu
vážneho rozvratu dotknutého partnerského vzťahu. Posudzované manželstvo považoval za nefunkčné,
neplniacesvojúčel,pričomzároveňodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.

Zdôraznil, že účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva
a zabezpečenie riadnej výchovy detí. Spolužitie partnerov v tomto manželstve však podľa názoru
súdu prvej inštancie nemožno prehlásiť za idylické, hoci od jeho uzavretia uplynuli len dva roky.
Manželka uviedla, že odmieta mať dieťa s manželom. Nie je tak naplnená ani reprodukčná funkcia
manželstva. Manželia nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre prípadnú výchovu svojich potomkov.
Spávajú oddelene, v poslednej dobe sa intímne ani nestýkajú. Manželia, okrem svojich psov, nemajú
spoločné záujmy, každý si žije svoj vlastný spoločenský život. Manželka už nemá záujem o obnovenie

manželského spolužitia, o rozvod prejavila záujem vo februári, keď dala manželovi dala šancu, ktorú
podľa jej slov nevyužil.
3.Primárnu príčinu rozvodu daného manželstva okresný súd vzhliadol v podstatných názorových
rozdieloch manželov na spoločný život, spoločné vedenie domácnosti, trávenie voľného času. Z
vykonaného dokazovania mal za to, že nejde o krátkodobý, ani prechodný nesúlad manželských
vzťahov. Manželstvo nenapĺňa svoje funkcie. Aj z bezprostrednej výpovede manželky nadobudol dojem,
že rezignovala na snahu o zachovanie manželstva. Zdôraznil, že nie je možné jedného z manželov nútiť

zotrvávať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Keďže z manželstva deti nepochádzajú, rozvodom
nebudú ohrozené ani záujmy maloletých detí.4.O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel a domáhal sa zamietnutia návrhu na rozvod
manželstva, alternatívne vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.Okresnému súdu vytýkal, že postupoval v rozpore s ust. § 96 ods. 1 a 2 CMP, ukladajúceho
súdu povinnosť usilovať sa o zmierenie manželov. Súd mal výpoveďou manželov zistiť, či sa príčiny
rozvratu dajú odstrániť a existuje perspektíva ich zmierenia. V priebehu konania bol pritom dostatočne

preukázaný záujem a snaha manžela o záchranu manželstva, a to aj návrhom na podstúpenie
manželskej poradne za účelom pochopenia, vyriešenia a zlepšenia ich partnerského vzťahu.
7.Odvolateľ nepoprel existujúce rozpory medzi ním a manželkou, avšak jedná sa podľa neho len o
ťažšie obdobie ich spoločného života, s ktorým sa stretáva nejeden manželský pár a bolo preto možné
predmetnú situáciu vyriešiť práve účasťou partnerov v manželskej poradni, kde by sa účastníci konania
naučili rešpektovať, chápať a akceptovať ich rozdielne názory. Rozvod manželstva by mala byť až

posledná a jediná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi. Intenzita rozvratu vzťahov totiž
musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia
byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteľ, že v
manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie

a trvalý rozvrat vzťahov. V konaní dostatočne preukázal, že k povinnostiam, ktoré mu vyplývajú z ust.
§ 19 ods. 2 ZoR pristupoval zodpovedne, vynakladá finančné prostriedky na chod domácnosti podľa
svojich schopností a možností, vynakladá svoj čas, energiu a znalosti na výstavbu ich spoločného
rodinného domu, svojej manželke, ktorú nadovšetko miluje, je oporou po celú dobu partnerského aj
manželského života a je si istý, že s manželkou môžu rozpory spoločne vyriešiť. Rovnako obaja účastníci

konania deklarovali, že počas manželstva si boli navzájom verný, a teda ani v tomto ohľade nedošlo
k trvalému rozvratu manželstva. Dokonca spolu intímne žili v máji 2020, napriek tomu, že manželka
navrhla rozvod vo februári 2020. V priebehu konania tiež vyšlo najavo, že manželka mala záujem
pracovať na zlepšení ich vzťahu, preto podstúpením manželského poradenstva účastníkmi konania by
sa jednoznačne preukázalo, či existuje možnosť obnovenia manželského súžitia.

8.Napokon, podľa odvolateľa odmietavý postoj manželky o obnovenie manželského spolužitia, resp.
podrobenia sa psychologickému poradenstvu za účelom jeho obnovy, nemôže byť jediným a zároveň
dostatočným dôvodom pre rozvod manželstva. Okrem toho/uvedeného nebol v konaní predložený iný
dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť skutočností tvrdených manželkou, a teda že došlo k úplnému
rozvratu manželstva.

9.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny.
10. S tvrdeniami manžela nesúhlasila. Predovšetkým sa okresný súd na začiatku pojednávania pokúsil
obe strany zmieriť, zisťoval, či existuje priestor na obnovenie manželstva. Jej odpoveď v tomto smere

však bola jednoznačná a nemenná, a to, že nemá záujem v manželstve ďalej zotrvať. Uvedené platí
i naďalej, o svojom rozhodnutí je presvedčená. Súd prvej inštancie následne vykonal výsluch, kde z
jej postoja musel nadobudnúť presvedčenie o tom, že manželstvo považuje za ukončené a nemám
záujem na jeho obnove. Manžel podaným odvolaním nedôvodne predlžuje trvanie manželstva a ani z
jeho postoja od rozvodu manželstva začiatkom septembra nebadať nijaké zmeny, ktorými by dal najavo,

že má záujem na obnove manželstva. Okresný súd tiež umožnil manželovi podrobne sa vyjadriť k
podanémunávrhu,kedymanželprečítalsvojepripravenévyjadrenie.Aniztohtovyjadrenianenadobudla
pocit, že svoje slová manžel myslí vážne, navyše už počas manželstva mal možnosť zmeniť skutočnosti,
ktoré mu vytýkala.
11.V podanom odvolaní si manžel v mnohom odporuje, keď na jednej strane uvádza, že má záujem

na udržaní manželstva a nestotožňuje sa s dôvodom rozpadu manželstva, ktorý súd vidí v podstatných
názorových rozdieloch na spoločný život, spoločné trávenie času a vedenie domácnosti, na druhej
strane manžel nepopiera, že medzi nami existujú rozpory. Tieto sa však snaží zľahčovať tým, že
ide iba o prechodné ťažšie obdobie. Manželka však stav, v akom sa manželstvo ocitlo, nepovažuje
za prechodný, ale za konečnú fázu spoločného života. Manželstvo neplní nijakú zo svojich funkcií

predpokladaných zákonom o rodine a manžela v čase, kedy sa nachádza v domácnosti, považuje len
za svojho spolubývajúceho, nie partnera.
12.Pokiaľ odvolateľ opakovane apeluje na manželskú poradňu, zdôraznila, že mu takéto riešenie
navrhovala v čase, kedy ich vzájomné vzťahy neboli natoľko narušené, t.j. v čase, kedy mala pocit, žemanželstvo ešte môže mať šancu na záchranu. Vtedy ju s návrhmi, aby sa vážne porozprávali, resp. išli
do manželskej poradne, vysmial. Od toho času nastalo z jej strany trvalé citové ochladnutie. Preto sa
jej presvedčenie o trvalom rozvrate manželstva nemôže zmeniť. Z manželstva nepochádzajú maloleté

deti, aj na pojednávaní sa vyjadrila, že s manželom by rodinu ani nechcela mať a na tomto vyjadrení
naďalej trvá. O manželskú poradňu už záujem nemá. Zopakovala, že nikoho nemožno nútiť, aby
zotrval v manželstve, obzvlášť v manželstve, ktoré ani neplní funkciu priestoru pre výchovu spoločných
detí. Manžela v súčasnosti vníma len ako človeka, s ktorým prežila určitú časť svojho života, hlbšiu
citovú väzbu k nemu už neprechováva. Manželov postoj k ich vzťahu ju nerobil šťastnou, dlhodobo

nemal záujem riešiť problémy, ktoré sa v manželstve vyskytli, tieto zľahčoval a pristupoval k nim
ľahostajne. Neuznal, že chyba môže byť aj na jeho strane, ňou nastolené problémy a otázky na riešenie
bagatelizoval, resp. sa snažil vyviniť, obrátiť situáciu tak, aby z nej on vyšiel ako ten, kto má správny
pohľad na nastolený problém a tie správne argumenty. Odkedy som mu vo februári tohto roku oznámila
zámer rozviesť sa, svojím správaním neučinil nijakú nápravu na to, aby som mohla vôbec pochybovať,
či je rozvod opodstatnený. V podstate svojim doterajším prístupom mi len potvrdil, že rozvod je jediné

riešenie. Niektoré zo vzájomných nezhôd existovali ešte predtým, ako vôbec manželstve uzatvorili. V
tom čase však verila, že ide iba o maličkosti, ktoré postupom času prekonajú a nebudú im brániť vo
vedení spokojného manželského života. Skutočnosť však bola taká, že tieto nezhody a problémy sa
prehlbovali a manželovou neochotou riešiť situáciu sa stali pre ňu už neriešiteľnými a neprekonateľnými
prekážkami v zotrvaní v manželstve.

13.V následnom stanovisku manžel uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením o nedôvodnom predlžovaní
trvania ich manželstva, právo naopak, má neustále snahu o záchranu a obnovu manželského zväzku.
Poukázal tiež na to, že samotná manželka vo vyjadrení uviedla, že si bola vedomá vzájomných nezhôd s
manželom ešte pred uzavretím manželstva, avšak ich považovala za maličkosti, ktoré chcela prekonať v

rámci ich spoločného života. To len dokazuje skutočnosť, že uzavierali manželstvo aj s vedomím určitých
nezhôd a odlišných názorov, ktoré nenastali až v priebehu manželstva. Z tohto dôvodu má záujem na
udržaní ich vzťahu, nakoľko verí, že dokážu spoločne prekonať nezhody a problémy, ktoré sú medzi nimi
tak, ako to plánovali už pred uzavretím manželstva. Záverom zotrval na požiadavke, že situáciu je možné
vyriešiť účasťou v manželskej poradni, pričom rozvod manželstva by mal byť až posledná možnosť.

14.Navrhovateľka vo svojom poslednom vyjadrení zotrvala na doterajších vyjadreniach a uzavrela, že
v manželstve s manželom viac ostať nechce.

15.Napokon, v poslednom vyjadrení manžel rovnako zopakoval svoje zásadné stanovisko.

16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a § 7 CMP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení §
65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s 2 ods. 1 CMP)

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 CSP v spojení s 2 ods. 1 CMP ako vecne správny.

17.Obsahu spisu nezodpovedá zásadná odvolacia argumentácia o absencii pokusu súdu o zmierne
vyriešenie veci. Odvolací súd tu poznamenáva, že v našej právnej úprave je dlhodobo (čo akceptuje
aj aktuálny procesný predpis - Civilný mimosporový poriadok) ako súčasť konaní o rozvod manželstva

zadefinovaný postup súdu, ktorý sa má pokúsiť o zmierenie rozvádzajúcich sa manželov. V zmysle §
96 CMP - na rozdiel napríklad od úpravy vymedzenej v § 70 až v § 72 O.s.p. v znení účinnom do
novelizácie zákonom č. 49/1973 Zb. - sa však nejedná o osobitné konanie, či osobitnú časť konania.
Zvolenie prostriedkov i formy, akými sa konajúci súd v jednotlivých veciach usiluje odstrániť príčiny
rozvratu manželstva, je ponechaná na jeho uvážení. Uvedené je veľmi úzko späté s konkrétnosťami

toho ktorého prípadu, a teda so zistením skutkového stavu.
18. Nadväzne, v okolnostiach súdenej veci je, jednak z obsahu zápisnice z pojednávania konaného
dňa 8.9.2020, ale predovšetkým zo zvukového záznamu tohto pojednávania evidentné, že súd prvej
inštancie jednoznačne vyvinul snahu predísť tomu, aby manželstvo účastníkov bolo rozvedené, pokiaľ
ešte existuje reálna možnosť na ich zmierenie a obnovenie manželského spolužitia. Až po razantnom

odmietnutí takejto alternatívy zo strany navrhovateľky pristúpil k zisťovaniu príčin, ktoré mali viesť
k rozvratu manželstva. Opísanému postupu okresného súdu teda nie je možné vytknúť zásadné
pochybenie.19.Následne subjektívny pohľad/názor manžela/odvolateľa, že rozvrat tohto manželstva nie je vážny a
podmienkou pre jeho rozvod je absolvovanie manželskej poradne, naráža na pojmovú charakteristiku
inštitútu manželstva, ktoré je (okrem iného) zväzkom dobrovoľným. Mylným a zavádzajúcim je v

tomto smere tvrdenie odvolateľa, že odmietavý postoj manželky k obnoveniu manželského spolužitia,
resp. podrobeniu sa psychologickému poradenstvu za účelom jeho obnovy, nemôže byť jediným a
dostatočným dôvodom pre rozvod manželstva. Odmietavý postoj manželky je totiž už „len“ vyústením
manželského rozvratu, (práve) ktorý (rozvrat) vo všeobecnosti je kvalifikovaným kritériom/dôvodom pre
rozvod manželstva.

20.“Jednýmdychom“jesícepotrebnésúčasnepoukázaťajnaurčitú„korekciu“vyššierozoberanejúvahy
(veta druhá predchádzajúceho bodu) v podobe aplikačnou praxou odmietaného (ako nežiaduceho)
ľahkovážneho prístupu k inštitútu manželstva (ktoré by mohlo/malo byť za ideálnych podmienok
celoživotným partnerstvom), v okolnostiach súdenej veci však nie je možné v konaní navrhovateľky
vzhliadnuť takýto prístup. Podstatou partnerských problémov v danej veci je odlišný postoj k zásadným

životným skutočnostiam, ktoré nezhody navrhovateľka vníma ako dlhodobo neriešené a (v dôsledku
toho) spôsobujúce/vyvolávajúce vzájomné odcudzenie. Manžel napokon ani nepoprel, že pokiaľ mu
manželka v minulosti navrhovala riešenie ich situácie práve návštevou manželskej poradne, túto
príležitosť nevyužil. Aktuálne, pokiaľ z vyjadrení manželky, prezentovaných nemenne/konzistentne v
priebehu celého konania vyplýva strata citových väzieb k manželovi, odvolací súd, v zhode so súdom

okresným, nevidí právny základ pre nútenie navrhovateľky do zotrvania v takomto zväzku.

21.Z určujúceho hľadiska sa teda krajský súd stotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej
zistil u navrhovateľky evidentnú a trvalú rezignáciu vo vzťahu k udržaniu predmetného manželstva.
Náležite tiež okresný súd poznamenal, že nebudú (rozvodom) dotknuté záujmy žiadnych maloletých

detí (manželstvo je bezdetné), navyše, navrhovateľka jednoznačne prezentovala negatívny postoj k
možnosti mať deti s manželom. Napokon, spoločenská funkcia (ako potencionálny dôvod zamietnutia
návrhu na rozvod) tohto manželstva nie je daná ani prípadnou potrebou vzájomnej opatery/starostlivosti,
ako je to možné/typické u dlhoročných manželstiev.
22.Zhrnúc opísané pristúpil odvolací súd k potvrdeniu vecnej správnosti meritórnrho výroku

napadnutého rozsudku.

23.Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď náležite aplikoval ustanovenie § 52
CMP, upravujúce náhradu trov konania o rozvod manželstva.
24.Obdobne, o trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

25.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí

tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľpoukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.