Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 2, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/124/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010087
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3220010087.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. marca 2021
prejednal odvolanie obžalovaného

A. S.,

nar.XX.XX.XXXX v I., trvale bytom D. pod K., Na Z. XXX/XXD, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/27/2020 zo dňa
10.11.2020 a takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom
treste zákazu činnosti.
Výroky o vine, treste odňatia slobody a náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto

zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/27/2020, zo dňa 10.11.2020 bol
obžalovaný A. S. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 11.11.2019 o 17.50 hod. v I. nad I. po ulici S. v smere jazdy od ulice G. riadil osobné
motorové vozidlo zn. Opel Astra, ev. č. PD XXXGV pričom nedal prednosť chodcovi - poškodenému
Z. L., ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, v dôsledku čoho narazil ľavou

prednou časťou uvedeného vozidla do poškodeného Z. L., ktorý v dôsledku tohto nárazu utrpel zranenia:
zlomeninu kĺbového výbežku dolnej čeľuste vľavo bez posunu, pomliaždenie a odreninu kolena vpravo,
pomliaždenie kolena vľavo, liečenie ktorých si vyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní
30 dní, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Bol za to odsúdený podľa § 158 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm.
n) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní osemnásť
mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených 1/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX v I. nad

I., trvale bytom S. XXXX/XX, I. nad I., 2/ Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. IČO: 35937874 so sídlomZ. cesta X I., 3/ Sociálnu poisťovňu, pobočku Topoľčany, IČO: 30807484 so sídlom Nám. M. R. Štefánika
2269/18, Topoľčany s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním čo do výroku o treste zákazu činnosti
napadol obžalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že nechce aby to
vyznelo neúctivo, ale súd nesprávne vyhodnotil jeho životnú situáciu. Na jeho výživu súd odkázané 4
osoby, pričom jeho manželka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke s najmenším dieťaťom. Jedno
z ich detí má zdravotné ťažkosti, a pravidelne ho musí voziť na liečbu do Prievidze. Denne dochádza

v nepravidelných časoch do zamestnania, čo vylučuje použitie hromadnej dopravy. Poukázal na § 34
ods. 3 Tr.zák. podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa trestného činu tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Predložil aj rozhodnutia súdov, kde za trestné
činy v doprave so závažnejším následkom neboli uložené zákazy činnosti viesť motorové vozidlá.
Poukázal na zásadu individualizácie trestu a na skutočnosť, že aj poškodený bol v čase skutku pod
vplyvom alkoholu. Obžalovaný ihneď zastavil, poskytol mu pomoc, napriek tomu, že sa poškodený na

neho škaredo ohradil. Požiadal preto o upustenie od uloženia mu trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj prokurátor. Uviedol, že sa plne stotožňuje rozhodnutím súdu
prvého stupňa. Podľa zaužívanej praxe sa zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel ukladá za trestné

činy spáchané v súvislosti s vedením motorového vozidla v doprave. Obžalovaný má v karte vodiča 13
záznamov, dokonca mu bol aj zadržaný vodičský preukaz pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom
alkoholických nápojov. Uvedená skutočnosť nemala na obžalovaného dostatočne prevýchovný efekt.
Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaný navrhol vyhovieť svojmu odvolaniu. Uviedol,
že sa mu trest zákazu činnosti zdá privysoký, potrebuje si udržať zamestnanie, keďže živí rodinu s
maloletými deťmi. Uvedeného skutku je mu ľúto. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom prokurátora
prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo skutku uvedeného v

obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného, týkajúcim sa výroku o treste uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. V zásade je zaužívanou súdnou praxou, že pri trestnej činnosti v doprave sa ukladanie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá ustálilo ako skutočne efektívny sankčný prostriedok nielen

z pohľadu individuálnej, ale aj všeobecnej prevencie. To platí o to viac, ak následkom trestnej činnosti
v doprave je ťažká ujma na zdraví, naviac ak páchateľ zaviní dopravnú nehodu tým, že poruší dôležitú
povinnosť vodiča.

Pri rozhodovaní o treste (vrátane trestu zákazu činnosti) musí však súd vždy vychádzať jednak z

konkrétnych okolností prípadu, ale aj zo zásad individualizácie trestu. Súčasne to vyžaduje rozhodnúť
napr. aj o tom, či je nevyhnutne potrebné páchateľovi trestnej činnosti v doprave uložiť aj trest zákazu
činnosti popri inom treste. Ukladanie tohto trestu nemôže byť prísne formalistické.

Zrazenie chodca vodičom motorového vozidla na priechode pre chodcov je bezpochyby porušením

dôležitej povinnosti vodiča. V danom prípade však zo strany obžalovaného nešlo o „hrubú vodičskú
nedisciplinovanosť“ prejavujúcu sa bezohľadnosťou vodiča k chodcovi. O tom svedčí aj ľahšie zranenie
poškodeného, či jeho chovanie sa po nehode, kedy vlastne odmietol pomoc a nechcel ani ísť na
ošetrenie do nemocnice, na čo naliehal samotný obžalovaný.Popri vyššie uvedených okolnostiach prípadu svedčiacich z hľadiska potreby prevýchovy obžalovaného
v „prospech“ obžalovaného (výchova k vodičskej disciplinovanosti), tiež dôvody, ktoré obžalovaný

už prezentoval súdu prvého stupňa najmä s poukazom na § 34 ods. 3 Tr. zák. Ide teda nielen o
negatívny vplyv trestu zákazu činnosti na rodinu a blízke osoby obžalovaného , ale aj o možnú jeho
stratu zamestnania , vo vzťahu k tomu, či na jeho prevýchovu je nevyhnutne potrebné pôsobiť až dvomi
trestami, teda aj trestom zákazu činnosti.

Z výpovede obžalovaného, ktorá nebola vyvrátená vyplýva, že sa nepohyboval rýchlo pri vchádzaní na
prechod pre chodcov, kde chodca - poškodeného prehliadol. Nešlo teda o hazardérsku alebo riskantnú
jazdu, pričom bol spôsobený len ľahký následok na zdraví poškodeného. Dopravná nehoda išla na vrub
jednak nepozornosti obžalovaného, ale aj toho, že poškodený bol v čase nehody značne pod vplyvom
alkoholu, čo síce obžalovaného nezbavuje viny, avšak uvedené ako je zrejmé ovplyvnilo správanie
sa poškodeného na prechode pre chodcov. Aj z tohto pohľadu potom bolo potrebné hodnotiť vyššie

uvedený spôsobený následok vo vzťahu k potrebe uloženia aj trestu zákazu činnosti.

Taktiež pri rozhodovaní o treste nie bez významu je aj uvedomenie si páchateľa nesprávnosti
svojho protiprávneho konania, vrátane pomoci poškodenému „zmierniť“ následky trestného činu. Sám
poškodený potvrdil, že obžalovaný mu iniciatívne pomoc ponúkol, a o jeho zdravotný stav sa viackrát

zaujímal.

Napokon pokiaľ ide o priestupky obžalovaného na úseku cestnej dopravy namietané vo vyjadrení
prokurátora senát odvolacieho súdu uvádza nasledovné. Obžalovaný je držiteľom vodičského preukazu
od roku 2000, hoci má v karte vodiča evidovaných 14 priestupkov, je to za obdobie temer 21 rokov, a z

toho v 13 prípadoch išlo o drobné priestupky potrestané nízkou pokutou vyhodnotené ako nezávažné.
Ani táto okolnosť teda nie je takého charakteru, že by na prevýchovu obžalovaného bolo potrebné
vplývať aj uložením trestu zákazu činnosti.

Senát odvolacieho súdu tiež uvádza, že uloženie trestu zákazu činnosti by malo konkrétny vplyv na

spôsob života a potrieb rodiny a blízkych obžalovaného. Obžalovaný riadne pracuje, vyživuje manželku
na materskej dovolenke a tri deti. Platí úver, pričom má prácu mimo miesta bydliska a nepravidelný
pracovný čas, čo preukázal správou od zamestnávateľa. Nepochybne je rozdiel, či je trest zákazu
činnosti riadenia motorových vozidiel ukladaný osobe slobodnej, bez povinnosti starostlivosti o iných,
alebo osobe, ktorá sa riadne stará o rodinu, vrátane chorého dieťaťa, ktoré vozí na lekárske ošetrenia

mimo miesta bydliska.

Preto na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval odvolací súd tvrdenia obžalovaného nielen za
zodpovedajúcu ním predloženým dôkazom, ale aj v súlade aj s § 34 ods. 3 Tr.zák. Ustanovenie §
34 ods. 3 Tr.zák. je potrebné vykladať tak, že ak to nie je z iných dôvodov nevyhnutne potrebné, súd

má uložiť páchateľovi trestného činu taký trest, ktorý bude mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Súčasne je senát odvolacieho súdu tiež toho názoru, že nejde ani o prípad, kedy by
uloženie tohto trestu nevyhnutne vyplývalo zo záujmu všeobecnej prevencie.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1

písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o treste zákazu činnosti v rozsudku súdu prvého stupňa. Súd
prvéhostupňasaprijehoukladaní nevysporiadalsovšetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie,
čím porušil ustanovenia Trestného zákona, pričom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu popri podmienečne odloženom treste odňatia slobody obžalovanému bol
neprimerane prísny.

Bolo potrebné vziať do úvahy, že išlo o nedbanlivostný prečin spáchaný v doprave. Konanie
obžalovaného bolo ojedinelé, výnimočné, dá sa povedať „nešťastné“ , za ktoré na jeho prevýchovu
nie je potrebné vplývať okrem podmienečne mu odloženého trestu odňatia slobody ešte aj trestom
zákazu činnostivedeniamotorovýchvozidiel.Uloženiepodmienečneodloženéhotrestuodňatiaslobody

bude nepochybne postačovať na prevýchovu obžalovaného, ktorý si svoje vodičské zlyhanie dostatočne
uvedomil. Zároveň je takýto trest odňatia slobody s poukazom na osobu obžalovaného aj trestom
primeraným. Je zrejmé, že aj počas plynutia podmienečne odloženého trestu bude súd správanie sa
obžalovaného naďalej sledovať, vrátane jeho vodičskej disciplinovanosti. V prípade nevedenia riadnehoživota môžu byť voči obžalovanému vyvodené následky, vrátane možnej premeny trestu podmienečne
odloženého na nepodmienečný, čoho si obžalovaný musí byť vedomý.

Senát odvolacieho súdu preto dospel k záveru vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností
predmetnej dopravnej nehody významne svedčiacich v prospech obžalovaného, že obžalovanému nie
je potrebné „odňať“ vodičské oprávnenie, a aj týmto trestom pôsobiť na jeho prevýchovu.

Zároveň nemohol odvolací súd opomenúť náročnosť doby v čase pandémie vírusu Covid-19 ,

kedy dochádza k výraznej redukcii počtu pracovných miest, a preto udržanie si zamestnania pre
obžalovaného vzhľadom k jeho rodine je prioritou, a jeho strata by pre jeho rodinu mala mimoriadne
závažné následky.

Zachovanie možnosti obžalovanému riadiť motorové vozidlá nepochybne bude na prospech nielen
spoločnosti, ale aj jeho rodine, pretože mu umožní zachovanie zamestnania, platenie úveru za bývanie,

vyživovanie rodiny s 3 maloletými deťmi, či potrebnú starostlivosť o zdravie maloletých detí, čím bude
naplnená aj zásada čo najmenšieho vplyvu na rodinu a jemu blízke osoby podľa § 34 ods. 3 Tr. zák.
V prejednávanej trestnej veci pritom nejde o prípad, kedy dodržiavanie tejto zásady vplyvu na rodinu by
bolo na prekážku individuálnej a generálnej funkcie trestu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.