Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Csp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200704
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320200704.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 313 201
55 zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 367 153 52 proti žalovanej: N. I., U.. X.X.XXXX, XXX XX D. XX o zaplatenie sumy 135,90 eur s
príslušenstvom spolu so spojenou vecou XXCsp/XX/XXXX o zaplatenie 183,69 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 319,59 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. ako právny nástupca po zlúčení so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a. s. podal dňa 27.2.2020 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 135,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 26.7.2017 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Dňa 31.3.2020 žalobca Všeobecná úverová banka, a. s. podal proti žalovanej ďalšiu žalobu pôvodne
vedenú pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 183,69

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 25.8.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania a trovy právneho zastúpenia.

3. V žalobách žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ so žalovanou dňa 1.6.2015 uzatvoril zmluvu o pôžičke
evid. č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 700,- eur,
podľa ktorej mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 20,41
eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.224,60 eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila

z vyššie uvedenej zmluvy sumu 938,86 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ju žalobca listom zo dňa 25.5.2017 - predžalobná
upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.7.2020 úver zosplatnil, o čom bola
žalovaná informovaná listom zo dňa 20.7.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Pôvodný veriteľ so žalovanou dňa 1.4.2015 uzatvoril ďalšiu zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX /.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- eur, podľa ktorej mala
žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 43,90 eur, a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 2.634,- eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy
sumu 2.195,- eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátkyriadne a včas, preto ju žalobca listom zo dňa 25.6.2017 - predžalobná upomienka vyzval k úhrade
dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných
splátok nedošlo, žalobca dňa 18.8.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa

19.8.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Žalovaná do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh ku dňu podania žalôb podľa
žalobcu predstavuje
- zo zmluvy č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX zo dňa 1.6.2015 suma 135,90 eur, pričom zmluvnú pokutu

uvedenú v prehľade splátok vo výške 46,62 eur si žalobca neuplatňuje, žalobca si uplatňuje náklady na
vymáhanie pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 55,01 eur,
- zo zmluvy č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2015 suma 183,69 eur, pričom zmluvnú pokutu
uvedenú v prehľade splátok vo výške 78,23 eur si žalobca neuplatňuje, žalobca si uplatňuje náklady na
vymáhanie pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 123,24 eur

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Notársku zápisnicu U. XXXX/XXXX zo dňa
11.12.2017 vrátane príslušnej prílohy, Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 1.6.2015 a zo
dňa 1.4.2015, Predžalobnú upomienku zo dňa 25.5.2017 a zo dňa 25.6.2017 s kópiou doručenky,
Oznámenieovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa20.7.2017azodňa19.8.2017,Prehľadsplátok
a úhrad ku dňu 31.12.2019 a ku dňu 31.1.2020.

5. Uznesením súdu zo dňa 12.5.2020 boli konania vedené pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, XXCsp/XX/
XXXX spojené na spoločné konanie tým, že konanie sa bude viesť pod spisovou značkou XXCsp/XX/
XXXX.

6. V zmysle ust. § 116 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak sa
žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa ustanovenia 106 ods. 1
písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa
druhého odseku tohto ustanovenia ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom
podľa predchádzajúceho odseku, zverení súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na

webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia
za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 CSP súd po úkonoch v zmysle ust. § 116 CSP doručoval žalovanej žaloby
s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe,

ktoré boli žalovanej doručené oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, pričom žaloba sa
považuje za doručenú ku dňu 28.9.2020.

8. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť,

a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 319,59 eur s príslušenstvom. S poukazom

k vyššie uvedenému súd dňa 10.12.2020 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci
rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na
úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od 7.10.2020 do 23.10.2020.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žalôb spolu s prílohami a zistil tento skutkový stav:

12. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 1.4.2015
Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške
1.500,- eur.Z údajov o žalovanej vyplýva, že žalovaná je zamestnaná na dobu neurčitú od 05/2005 v spoločnosti
M. E.. A.. O.. s čistým mesačným príjmom vo výške 415,- eur, s mesačnými finančnými nákladmi

140,- eur a inými mesačnými výdavkami vo výške 0,00 eur. V časti Predložené doklady je uvedené, že
boli predložené občiansky preukaz a kópia aktuálneho výpisu z účtu, kde je uvedená výška príjmu a
odosielateľ.

Z časti zmluvy označenej Pôžička je uvedené:

- typ pôžičky: najľahšia pôžička
- druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský
- celkové náklady spotrebiteľa: 1.134,- eur
- celková výška a mena úveru: 1.500,- eur
- celková čiastka: 2.634,- eur
- splátka: 43,90,- eur

- počet splátok: 60
- priemerná hodnota RPMN: 34,42 %
- RPMN: 27,89 %
- fixná ročná úroková sadzba: 27,90 %
- prvá splátka splatná dňa: 20.5.2015

- termín konečnej splatnosti: 04/2020
- odplata: 27,89 %
- najvyššia prípustná výška odplaty: 27,90 %
- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci
- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov

klienta podľa tejto zmluvy

Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.6.2017 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a. s.
žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 131,70 eur a to bezodkladne s tým, že ak
do 5.8.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

Listom zo dňa 19.8.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pôvodný veriteľ oznámil
žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX a vyzval
žalovanú na zaplatenie sumy v celkovej výške 1.245,91 eur.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po poskytnutí úveru veriteľovi na splátkach celkovo do
podania žaloby na súd uhradila sumu 2.195,00 eur. Od 18.8.2017 pôvodný veriteľ eviduje nezaplatenie
splátky vo výške 1.070,15 eur. Po zosplatnení žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila 27 krát po 43,90
eur.

13. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 1.6.2015
Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške
700,- eur.

Z údajov o žalovanej vyplýva, že žalovaná je zamestnaná na dobu neurčitú od 05/2009 v spoločnosti

M. E.. A.. O.. s čistým mesačným príjmom vo výške 415,- eur, s mesačnými finančnými nákladmi
170,- eur a inými mesačnými výdavkami vo výške 0,00 eur. V časti Predložené doklady je uvedené, že
boli predložené občiansky preukaz a kópia aktuálneho výpisu z účtu, kde je uvedená výška príjmu a
odosielateľ.

Z časti zmluvy označenej Pôžička je uvedené:
- typ pôžičky: najľahšia pôžička
- druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský
- celkové náklady spotrebiteľa: 524,60,- eur
- celková výška a mena úveru: 700,- eur

- celková čiastka: 1.224,60,- eur
- splátka: 20,41,- eur
- počet splátok: 60
- priemerná hodnota RPMN: 37,67 %- RPMN: 27,66 %
- fixná ročná úroková sadzba: 27,66 %
- prvá splátka splatná dňa: 20.7.2015

- termín konečnej splatnosti: 06/2020
- odplata: 27,66 %
- najvyššia prípustná výška odplaty: 27,66 %
- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci
- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov

klienta podľa tejto zmluvy

Predžalobnou upomienkou zo dňa 25.5.2017 vyzval pôvodný veriteľ ConsumerFinance Holding, a. s.
žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 61,23 eur a to bezodkladne s tým, že ak do
05.07.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2017 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.
Predžalobnú upomienku zasielanú na adresu uvedenú žalovanou v zmluve si žalovaná prevzala dňa

31.5.2017.

Listom zo dňa 20.7.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pôvodný veriteľ oznámil
žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX a vyzval
žalovanú na zaplatenie sumy v celkovej výške 611,63 eur.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po poskytnutí úveru veriteľovi na splátkach celkovo do
podania žaloby na súd uhradila sumu 938,86 eur. Od 19.07.2017 pôvodný veriteľ eviduje nezaplatenie
splátky vo výške 529,91 eur. Po zosplatnení žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila 26 krát sumu 20,41
eur.

14.Obezmluvyospotrebiteľskomúveremajúrovnakézneniečasťoznačenúako„Zmluvnépodmienky“.

Podľačlánku1.týchtopodmienokspoločnosťsazaväzujeposkytnúťklientovispotrebiteľskýúveraklient
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa článku 6. týchto podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v
pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v zmluve. Prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Podľa článku 7. podmienok týchto podmienok RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného spôsobu
splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone o spotrebiteľských úveroch.

Podľa článku 11.1 týchto podmienok zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a

pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa článku 12.2 týchto podmienok spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane
okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej

splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za
podmienok ustanovených v §53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je ďalej v
prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace cez
vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.

Podľa článku 14.2 týchto podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v
zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti najneskôr
predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi
do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak
okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané

spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade,
že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za
doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží.Právny stav

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 22.12.2015
(ďalej len ,,zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona účinného od 11.6.2010 sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom
úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona účinného od 10.6.2013 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona účinného od 10.6.2010 do 30.4. 2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona účinného od 1.4.2015 do 30.4.2018 spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2008
(ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 17.7.2014 predávajúci nesmie konať v

rozpore dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
účinného od 1.1.1992, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.11.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného od 1.7.2011 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, splnením dlh zanikne. Dlh
musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.21. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa

druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

23. Ďalej súd zistil, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

25. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na

myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa

daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.

26. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom
spoločnosťou Consumer Finance Holding a žalovanou boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľských
úveroch, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými,
- a to dňa 1.4.2015, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 1.500,- eur, ktorú sa

žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške á 43,90 eur mesačne s prvou splátkou splatnou dňa
20.5.2015, pričom žalovaná doposiaľ na tento úver zaplatila sumu 2.195,- eur;
- a to dňa 1.6.2015, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 700,- eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala splatiť v 60 splátkach vo výške á 20,41 eur mesačne s prvou splátkou splatnou dňa
20.7.2015, pričom žalovaná doposiaľ na tento úver zaplatila sumu 938,86 eur.

27. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské
úvery formou zmlúv o spotrebiteľskom úvere považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona ospotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluvách o spotrebiteľskom úvere
absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k).

Súd je toho názoru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú povinné údaje a to údaj o dobe
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa ust. § 9 ods. 2
písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k
záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti
úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Ustanovenie uvedené v zmluve, že „doba trvania

zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov klienta“, je neurčité a nezrozumiteľné. Stanovenie obligatórnej
náležitosti zmluvy znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť spotrebiteľa
odvodzovať takýto údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší
časový úsek, obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o
spotrebiteľskom úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou
veriteľa takúto dobu trvania zmluvy v zmluve o pôžičke uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet

splátok“, ktorý v zmluve o pôžičke je numeratívne vyjadrený číslom 60, nie je možné stotožňovať s
pojmom „doba trvania zmluvy“, pretože nevystihuje ani začiatok a ani koniec obdobia.

Údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Termín znamená uvedenie

presného dátumu konečnej splatnosti úveru na rozdiel od pojmu lehota vyjadrujúca určitú dĺžku trvania.
Poskytovateľ úveru (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v čase uzatvárania zmluvy nepochybne
pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto v súlade s potrebou zachovania
elementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom

momente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal(aj s
prihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to
obsahovú aj formálnu). Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.

28. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného
aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd je toho názoru, že v zmluve uvedený
spôsob výpočtu RPMN je neurčité, keďže v zmluve sa uvádzal len vzorec v znení podľa zákona o
spotrebiteľských úverov s vysvetlením tohto vzorca, a teda nie sú uvedené všetky predpoklady pre

výpočet RPMN pre tento konkrétny prípad.

Súd poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého ,,súdu prvej inštancie teda nemožno
nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods.

2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden
z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji
o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho
výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné

uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN,
a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti,
že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých

pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ ( pozri rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017).

29. Súd ďalej tiež preskúmal aj dojednanú výšku úroku z omeškania na zmluvách o spotrebiteľských
úveroch z pohľadu ich súladnosti s dobrými mravmi. V zmluve o spotrebiteľskom úvere
- uzavretej dňa 1.4.2015 zo bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 27,90% ročne,- uzavretej dňa 1.6.2015 zo bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 27,66% ročne.

30.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium,
u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi
sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité
predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom
mimoprávnom súbore pravidiel správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch

medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je
právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe
nemajú.

31. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich
výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s

dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na
najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

32. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami
správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový
poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti
a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a

preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky

prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom.

33. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do

5 rokov
- v mesiaci apríl 2015 v sadzbe 10,00 % ročne,
- v prvom štvrťroku 2015 v sadzbe 9,99 % ročne,
- v mesiaci máj 2015 v sadzbe 9,93 % ročne,
- v mesiaci jún 2015 v sadzbe 9,74 % ročne.

Úrokovésadzbyzpredmetnýchspotrebiteľskýchúverochsúviacneždvojnásobnevyššieakopriemerné
sadzby úrokov z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. Z verejne dostupnej knižnej
publikácie o odplatách pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľom vyplýva, že všeobecné súdy
pri odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov hranicu hrubého nepomeru rozpätia tejto odplaty
v zásade vymedzili v rozpätí od 24 až 60 % odplatného plnenia ročne, a to v závislosti od okolností

konkrétnehoprípadu(In:Budjač.M:Civilnoprávnaúžeraaodplatapriposkytnutípeňažnýchprostriedkov
spotrebiteľom, 2018, WoltersKluwer).

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“

35. Pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie

je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. (pozri rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/114/119
zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 15Co/276/2018 zo dňa 13.3.2019)

36. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so
spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok
voči spotrebiteľovi.

37. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

38. Z právnej úpravy je teda zrejmé, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad

uskutočniť na prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“
zmluvného vzťahu. „Uvedené výkladové pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude nejasný obsah
spotrebiteľskej zmluvy, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých
podmienok, ktoré pochybnosti sú spájané predovšetkým so stavom nejasnosti, neurčitosti, prípadne
nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky. Pojem „priaznivejšie“ indikuje, že výklad celej podmienky

alebo jej časti, ktorá nie je jednoznačná, bude na prospech spotrebiteľa. Na druhej strane uplatnenie
výkladového pravidla znamená, že bude prevládať výklad menej priaznivý pre dodávateľa, keďže tento
z povahy veci nesie zodpovednosť za prípravu a formulovanie zmluvných podmienok.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 671 s.)

39. Súd ešte dodáva, že použitie ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade namieste,
keďže subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka ustanovuje § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,

vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je

limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

40. Žalovaná bola tak na istine povinná zaplatiť žalobcovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
- dňa 1.4.2015 sumu 1.500,- eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá, pričom
zo strany žalovanej boli preukázateľne uhradené finančné prostriedky vo výške 2.195,00 eur a teda

nesplatená časť spotrebiteľského úveru je vo výške 0,00 eur,
- dňa 1.6.2015 sumu 700,- eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá, pričom
zo strany žalovanej boli preukázateľne uhradené finančné prostriedky vo výške 938,86 eur a teda
nesplatená časť spotrebiteľského úveru je vo výške 0,00 eur.

Vzhľadom k uvedenému súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobcovi na zaplatenie žalovanej
sumy nárok nevznikol, keďže spotrebiteľské úvery súd považuje za bezúročné a bez poplatkov.41. Súd tiež zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 55,01 eur a 123,24 eur titulom nákladov, ktoré
vznikli žalobcovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Žalobca nepreukázal, na aké konkrétne úkony
tieto náklady boli vynaložené a komu boli uhradené, a teda nebola preukázaná účelnosť použitia

týchto nákladov. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda
procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo
forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti
súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom

tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Súd
pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje.

K trovám konania

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný

úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

44. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 319,59 eur ( = 135,90 eur + 183,69 eur)
s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 0%
a úspech žalovanej predstavuje 100%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnej žalovanej by

patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

45. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná sa písomne nevyjadrila, náhradu trov konania
si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu je ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na

náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní
ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp
racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by

zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.