Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116231608
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116231608.15

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, X., právne zastúpený S. kancelária I.. W.. C. Q. s.r.o., so sídlom D. XX, X., W.: XX XXX XXX,
proti žalovaným: 1/ I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, X., 2/ P. C., nar. X.X.XXXX, bytom S. O.
XXXX/XX, X., o zaplatenie XX.XXX eur s príslušenstvom, obaja právne zastúpení I.. P. C., advokátka
so sídlom C. XXX/XX, X., W.: XX XXX XXX, takto

r o z h o d o l :

I. D. žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. X. 1/ a 2/ proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. X. sa žalobou doručenou súdu X.XX.XXXX domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy XX.XXX
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX až do zaplatenia

na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá zmluva
o spolupráci, predmetom a účelom ktorej bol predaj pozemkov vo vlastníctve žalovaných v kat. úz. Y.
špecifikovaných v čl. II. zmluvy, o celkovej výmere XX.XXX m2. V čase podpisu zmluvy dňa XX.X.XXXX
žalovaní ponúkali predmetné pozemky vcelku na predaj za cenu XX,XX eur za X m2, pričom v tom čase
nebolo na predmetné pozemky vydané územné rozhodnutie o tom, že tieto budú určené na individuálnu
výstavbu a niektoré boli dokonca mimo zastavaného územia obce, t.j. neboli určené na výstavbu. X.

sa v zmluve zaviazal, že zabezpečí všetky úkony a činnosti potrebné k tomu, aby bolo vydané územné
rozhodnutie s tým, že tieto pozemky budú určené na individuálnu výstavbu, následne rozparcelované
na XX stavebných pozemkov spolu s prístupovou cestou podľa urbanistickej štúdie vypracovanej v júli
r. XXXX.

2. G. zmluvy o spolupráci z XX.X.XXXX bolo medzi žalobcom a žalovanými dohodnuté, že tieto pozemky

budú všetky predané jednotlivo tretím osobám, záujemcom spolu s podielom X/XX k prístupovej ceste
ku každému pozemku. G. čl. IV. bod X.X. zmluvy o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX bolo dohodnuté, že
z predaja pozemkov žalovaným prináleží zo sumy kúpnej ceny za každý jednotlivý stavebný pozemok
kúpna cena vo výške XX,XX eur/mX a po obdržaní kúpnej ceny žalovanými prináleží žalobcovi jednak
titulom provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a inú činnosť podľa tejto zmluvy zvyšok
kúpnej ceny za jednotlivé stavebné pozemky. X. tak po predaji všetkých pozemkov spoločne prináleží

príjem z predaja uvedených pozemkov v celkovej výške XXX.XXX eur a rozdiel medzi touto sumou
prináležiacou žalovaným a trhovou reálnou hodnotou, za ktorú sa predmetné pozemky predajú, má
podľa predmetnej zmluvy patriť ako odmena žalobcovi.

3. X. uviedol, že dňa XX.X.XXXX bola medzi žalovanými a treťou osobou I. K. uzavretá kúpna zmluva, na
základe ktorej bol predaný pozemok parc. č. Q. XXX/XXX orná pôda o výmere XXX mX a spoluvlastnícky

podiel X/XX k prístupovej ceste k parc. Q. č. XXX/XX za kúpnu cenu XX.XXX eur, t.j. XX eur za mX
pozemku, ktorá bola podľa čl. IV. uzavretej kúpnej zmluvy zaplatená žalovaným 1/ a 2/ vkladom na ichbankový účet v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j. XX.X.XXXX. E. právo k pozemkom v prospech tretej
osoby I. K. bolo zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX pod V XXXX/XX. G. uzavretej zmluvy
o spolupráci z XX.X.XXXX z predmetného predaja pozemkov žalovaným prináleží z celkovej kúpnej

ceny XX.XXX eur suma XX.XXX eur (XX,XX eur za m2) a žalobcovi zostávajúca suma XX.XXX eur,
ktorú žalovaní do dnešného dňa nezaplatili. T. žalovaní sú v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu
žalobca si uplatňuje i úrok z omeškania X,XX % ročne z dlžnej sumy XX.XXX eur od XX.X.XXXX, čo je
nasledujúci deň po pripísaní kúpnej ceny na účet žalovaných, ako i náhradu trov konania.

4. X. 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) považujú žalobu žalobcu za
nedôvodnú. A., že pozemky uvedené v zmluve o spolupráci boli určené na výstavbu, nakoľko sa už odo
dňa XX.X.XXXX nachádzali v území schválenom územným plánom obce Y. na zastavanie rodinnými
domami. X. popierajú, že by účelom zmluvy o spolupráci bol predaj pozemkov, základným účelom
zmluvyospoluprácibolarealizáciaprojektu(výstavbainžinierskychsietínapozemkoch),t.j.zhodnotenie
pozemkov financovaná žalobcom formou pôžičky, a to s cieľom predaja pozemkov ako stavebných

pozemkov, t.j. pozemkov s vybudovanými inžinierskymi sieťami; povinnosťami žalobcu v zmysle zmluvy
o spolupráci tak bolo financovať projekt (výstavbu inžinierskych sietí) formou pôžičky a vykonávať ďalšie
dohodnuté činnosti v zmysle čl. I. bod X.X. zmluvy o spolupráci a následne sprostredkúvať predaj
stavebných pozemkov. K naplneniu účelu zmluvy o spolupráci ani k splneniu povinností zo strany
žalobcu v zmysle zmluvy o spolupráci však nedošlo. G. porušovanie zmluvy o spolupráci zo strany

žalobcu podstatným spôsobom a zmarenia účelu zmluvy o spolupráci, keď i zo správania žalobcu bolo
zrejmé, že nemá záujem naplniť účel zmluvy, o čom svedčí i predmet konania vedeného pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX, v ktorom sa žalobca domáhal uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanými a spoločnosťou
F. G. s.r.o., ktorá mu mala podľa tejto zmluvy vyplatiť sumu XXX.XXX eur v rozpore so zmluvou o
spolupráci bez preukázania splnenia jeho zmluvných povinností, od ktorých sa odvíjala i výška provízie

podľa zmluvy o spolupráci, došlo zo strany žalovaných k odstúpeniu od zmluvy o spolupráci, a to listom
zo dňa XX.XX.XXXX.

5. X. 1/ a 2/ ďalej uviedli, že žalobca nefinancoval projekt (počas trvania zmluvy o spolupráci ani nikdy
nepožiadal v zmysle čl. IV. bod X.X. zmluvy o spolupráci o udelenie písomného súhlasu žalovaných

s úhradou nákladov na realizáciu projektu, ktoré mali zodpovedať pôžičke poskytnutej žalovaným,
ktorá mala byť vrátená z obdržaných kúpnych cien a o ktorú sa znižovala výška provízie žalobcu), ani
nevykonával činnosti smerujúce k jeho realizácii, v dôsledku čoho do dnešného dňa nie je zrealizovaný
projekt, ktorého cieľom bol predaj pozemkov ako stavebných pozemkov s vybudovanými inžinierskymi
sieťami. X. tak realizujú projekt na vlastné náklady, pričom tento nebol do dnešného dňa ukončený.

L. na realizáciu vodovodnej prípojky predstavovali sumu XX.XXX eur a do dnešného dňa nebola
kompletne zrealizovaná elektrická prípojka ani prístupová komunikácia, pričom len na vybudovanie
prístupovej komunikácie náklady predstavujú sumu XX.XXX eur, ktoré na vlastné náklady zrealizovali
žalovaní. V zmysle čl. IV. bod X.X. X. o spolupráci sa pritom strany sporu dohodli, že výška provízie
žalobcu bude predstavovaná rozdielom medzi kúpnymi cenami obdržanými žalovanými od kupujúcich

za kúpu nehnuteľností vymedzených v zmluve o spolupráci, dohodnutou sumou, ktorá mala prináležať
žalovaným podľa čl. IV. bod X.X. zmluvy o spolupráci a výškou pôžičky, ktorú bol žalobca povinný
žalovaným poskytnúť a túto sa žalovaní zaviazali vrátiť. V zmysle zmluvy o spolupráci bola splatnosť
provízie a pôžičky dohodnutá po prevode všetkých nehnuteľností vymedzených v zmluve o spolupráci,
ktorých predaj mal sprostredkovať žalobca. L. žalobcu na províziu by v prípade existujúcej a trvajúcej

zmluvy o spolupráci vznikol v prípade, ak by projekt v zmysle zmluvy o spolupráci financoval formou
pôžičky, vykonal činnosti, na ktoré sa v zmysle zmluvy o spolupráci zaviazal, sprostredkoval kúpu
nehnuteľností, a ak by došlo k prevodu týchto nehnuteľností a zaplateniu kúpnej ceny za ne žalovaným.
K splneniu záväzkov žalobcu zo zmluvy o spolupráci však nedošlo, žalobca ich splnenie nepreukázal,
rovnako ako nepreukázal financovanie projektu z jeho strany formou pôžičky. L. povinností dohodnutých

v zmluve o spolupráci žalobcom je tak prekážkou vzniku jeho nároku na akúkoľvek províziu. J. ohľadu
na odstúpenie od zmluvy o spolupráci zo strany žalovaných je zrejmé, že pre porušenie povinností
žalobcu financovať projekt formou pôžičky a jeho neukončenie, nenastala splatnosť provízie žalobcu
a nie je možné určiť ani jej výšku, ak by aj žalobca preukázal, že nejakú z dohodnutých činností v
zmysle zmluvy o spolupráci počas jej trvania realizoval. X. uplatňovaná provízia je určená v rozpore so

zmluvou o spolupráci, pričom jej výšku nemožno ani v prípade, ak by zmluva o spolupráci trvala naďalej,
ustáliť, nakoľko projekt dosiaľ nebol zrealizovaný (náklady na jeho realizáciu nie sú konečné) a žalobca
neznášal náklady na jeho realizáciu, o ktoré mala byť výška provízie znížená, a to bez ohľadu na počet
predaných nehnuteľností.6. X. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX) uviedol, že nepopiera, že prevzal listinu
označenú ako odstúpenie od zmluvy a k tomu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a odmietol

dôvody, ktoré žalovaní označovali ako podstatné porušenie zmluvy. G. sa týka doby trvania zmluvy a
plnenia záväzkov, zmluva je uzavretá na dobu určitú podľa bodu X.X. do dňa právoplatnosti rozhodnutia
D. katastra X. o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech záujemcov, a to
k poslednému prevádzanému stavebnému pozemku a podľa bodu X.X. zmluvy túto možno ukončiť
výlučne písomne dohodou zmluvných strán. Z uvedených dôvodov považoval odstúpenie od zmluvy za

neplatné. X. listom zo dňa XX.XX.XXXX ponúkol žalovaným nad rámec uzavretej zmluvy o spolupráci
návrh na uzavretie dohody o prevzatí všetkých práv a povinností, ktorá ponuka predstavovala záväzok,
že pokiaľ by žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu so spol. F. G. s.r.o., žalobca by prevzal na seba všetky
práva, záväzky a povinnosti žalovaných týkajúcich sa dobudovania inžinierskych sietí a prístupovej
cesty vyplývajúci zo zmluvy o spolupráci z XX.X.XXXX projektu „výstavba rodinných domov Y.“, ako
aj doteraz uzavretých zmlúv o predaji pozemkov. P. ponuku žalovaní odmietli. G. bodu X.X. zmluvy

medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že z predaja pozemkov žalovaným prináleží zo sumy kúpnej ceny
za každý jednotlivý stavebný pozemok kúpna cena vo výške XX,XX eur/mX a po obdržaní kúpnej ceny
žalovanými prináleží žalobcovi titulom provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a inú činnosť
podľa tejto zmluvy zvyšok kúpnej ceny za jednotlivé stavebné pozemky. Z uvedeného ustanovenia
zmluvy je nepochybné, že rozdelenie kúpnej ceny medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté vždy za

každý pozemok jednotlivo a nie až po obdržaní kúpnych cien za všetky pozemky žalovanými.

7.X.vosvojompísomnomvyjadrenízodňaX.X.XXXXX(čl.XXX)uviedli,žesanestotožňujústvrdeniami
žalobcu o účele X. o spolupráci, či absencii záväzku žalobcu zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí
a prístupovej cesty a ich financovania. X. mal zhodnotiť pozemky (až do fázy kolaudácie inžinierskych

sietí a prístupovej komunikácie) s cieľom ich predaja, pričom z kúpnych cien za všetky pozemky mu
mali byť vrátené náklady, ktoré vynaložil na ich zhodnotenie (tieto podľa zmluvy o spolupráci mali
povahu pôžičky) a vyplatená provízia, ktorá by predstavovala rozdiel medzi kúpnymi cenami zaplatenými
žalovaným zníženými o náklady na zhodnotenie pozemkov a sumou, ktorá mala v zmysle čl. IV. bod
X.X. zmluvy o spolupráci prináležať žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že predmet plnenia zmluvy

o spolupráci bol nedeliteľný, teda žalobca bol povinný zhodnotiť všetky pozemky a sprostredkovať
ich predaj, pričom až po zaplatení kúpnych cien žalovaným by mu vznikol nárok na províziu. D.
medzi stranami sporu totiž spočívala v predaji stavebných pozemkov, kupujúci totiž nemali záujem
o pozemky bez inžinierskych sietí a prístupovej cesty, predávané teda boli za cenu zodpovedajúcu
pozemkom, na ktoré boli privedené inžinierske siete a ku ktorým bola prístupová cesta, preto, ak

žalobca ich vybudovanie nefinancoval, podstatným spôsobom porušil zmluvu o spolupráci. X. nemohol
vzniknúť nárok na províziu, keď nezabezpečil zhodnotenie pozemkov spôsobom dohodnutým v zmluve
o spolupráci, keď bez zhodnotenia pozemkov nemalo pre žalovaných samotné sprostredkovanie ich
predaja žiaden význam. X. pritom žalovaným garantoval, že pozemky zhodnotí do konca júna XXXX,
preto pokiaľ boli predmetné pozemky prevádzané tak s tým, že v predmetnej lehote budú inžinierske

siete a prístupová cesta vybudovaná, čo vyplýva i zo zmluvy uzavretej s C. J.. L. sa žalovaní dozvedeli,
že žalobca objednal realizáciu prác na vybudovanie plynovodu, avšak náklady s tým spojené nezaplatil,
keď ich priamo oslovil zhotoviteľ týchto prác a žalovaní museli náklady vo výške XX.XXX,XX eur dňa
XX.XX.XXXX tomuto zhotoviteľovi zaplatiť. G. žalovaní tak bez zbytočného odkladu odstúpili od zmluvy
o spolupráci, keď neprichádzalo do úvahy, aby bez financovania projektu a zabezpečenia jeho realizácie

zo strany žalobcu tento sprostredkovával predaj pozemkov. O. nemysliteľné bolo, aby žalobcovia predali
všetky zostávajúce pozemky spol. F. G. s.r.o. s tým, že im mala byť zaplatená len časť kúpnej ceny vo
výške XX.XXX eur, keď z predaja pozemkov by potom nezískali finančné prostriedky ani na pokrytie
nákladov na vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty. X. nemajú vedomosť o tom, od koho a
aké práce žalobca objednával na realizáciu projektu podľa zmluvy o spolupráci, súčasne uvádzajú, že ak

žalobcavymedzujesvojepovinnostipodľazmluvyospoluprácilenvrovinezabezpečeniageometrického
plánu či územného rozhodnutia, poukazujú opäť na povinnosť žalobcu zhodnotiť pozemky, pričom na
vlastné náklady boli nútení zabezpečiť zmenu územného rozhodnutia, aby bol projekt vôbec možné
realizovať. G. ide o námietku neplatnosti odstúpenia od zmluvy, zo zmluvy o spolupráci vyplýva dohoda
strán sporu podľa ust. § 262 ods. X M. zákonníka, t.j. voľba strán sporu, že ich záväzkový vzťah

žalovaný zmluvou o spolupráci sa bude riadiť M. zákonníkom, preto je aj argumentácia žalobcu ohľadom
absencie voľby režimu zákona pre odstúpenie od zmluvy právne irelevantná. Ak žalobca tvrdí, že
zmluvu o spolupráci bolo možné ukončiť len dohodou, nie je možné zo zmluvy o spolupráci ustáliť, že
vôľou zmluvných strán bolo vylúčiť možnosť odstúpiť od zmluvy o spolupráci v prípade porušovaniazmluvy o spolupráci. V zmluve o spolupráci strany sporu výslovne nevylúčili možnosť jej jednostranného
ukončenia podľa príslušných ustanovení M. zákonníka (§ 345 ods. 1, XXX ods. 1, § 574, § 650 M.
zákonníka), pričom ak by tomu tak bolo, išlo by o neplatné ustanovenie, pretože nik sa nemôže vzdať

svojho práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. V odstúpení od zmluvy žalovaní jasne vymedzili
podstatné porušenie zmluvy o spolupráci, pričom nie je podmienkou platnosti odstúpenia uvedenie
dôvodov v odstúpení od zmluvy a súčasne, ak v ňom dôvody uvedené sú, neznamená to, že odstupujúca
zmluvná strana je nimi viazaná, resp. limitovaná. K. pre odstúpenie od zmluvy o spolupráci bolo
podstatné porušenie povinností žalobcu v zmysle čl. IV. bod X.X. zmluvy o spolupráci a akonáhle totiž

vyzval žalobca žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy so spol. F. G. s.r.o. s tým, že by mala z tohto
predaja žalobcovi prináležať suma XXX.XXX eur, z ktorej však mali byť primárne pokryté náklady na
projekt a v zmysle zmluvy o spolupráci mala byť kúpna cena vyplácaná žalovaným, bolo absolútne
zrejmé, že žalobca nemieni financovať projekt tak, ako sa zaviazal. X. majú zato, že došlo k platnému
zrušeniu zmluvy o spolupráci z dôvodu odstúpenia od nej z ich strany, pritom zdôrazňujú, že do dňa
odstúpenia od zmluvy o spolupráci žalobca nesplnil svoje povinnosti, a teda nevznikol mu nárok na

zaplatenie provízie. L. žalobcu na províziu by vznikol iba v prípade zhodnotenia všetkých pozemkov
a sprostredkovania predaja všetkých pozemkov, keďže zhodnotenie jediného pozemku samostatne v
podstate nebolo realizovateľné, keďže inžinierske siete a prístupovú cestu bolo potrebné vybudovať pre
celé územie, čo by následne umožňovalo pripojenie jednotlivých pozemkov na ne.

8. C. žalovaní uviedli vývoj spolupráce medzi nimi, keď žalobca mal najskôr v r. XXXX záujem o kúpu
predmetných pozemkov, čo mu bola medzi žalovanými a spoločnosťou S. s.r.o., v ktorej bol žalobca
spoločníkom a konateľom uzavretá kúpna zmluva, ktorá sa však nerealizovala, pretože žalobca nemal
na kúpu predmetných pozemkov v danom čase finančné prostriedky. S návrhom na spoluprácu na
základe zmluvy o spolupráci teda oslovil žalovaný samotného žalobcu v r. XXXX, pričom táto mala

spočívať v tom, že žalobca poskytne žalovaným finančné prostriedky vo forme pôžičky na realizáciu
projektu, a to najmä realizáciu inžinierskych sietí a prístupovej cesty na pozemkoch. T. zmluva so spol.
S. (č.l. XXX). V čase, keď ešte neboli zrealizované inžinierske siete ani prístupová cesta, sa žalobca
so žalovanými dohodli, že je možné začať pozemky predávať, pričom prisľúbil svoje povinnosti plniť
a tak zadal ponuku na predaj pozemkov do realitnej kancelárie a sám mal záujem o kúpu jedného z

pozemkov, ktorý však z dôvodu, že sa rozvádza, kúpil kamarát, Q. parc. č. XXX/XXX, I. K. a svedčí
aj doklad, ktorý na jeho meno žalobca vystavil v súvislosti s predajom pozemku C. J., za ktorého
sprostredkovanie si žalobca vyžiadal zaplatenie sumy XXX eur, ktorá mu bola vyplatená. G. pozemok
je aktuálne vo vlastníctve p. J. R. J. z G., ktorej bol predmetný pozemok podľa vedomostí žalovaných
prevedený za účelom vysporiadania záväzkov žalobcu voči nej (č.l. XXX spisu). Na konci r. XXXX

žalobca sprostredkoval kúpu pozemku kupujúceho C. J., s ktorým sa dohodol o uzavretí kúpnej zmluvy
na základe záväzku žalobcu, že zabezpečí vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty do
XX.X.XXXX, ktorý záväzok bol zakomponovaný do znenia kúpnej zmluvy a v dobrej viere žalovaní,
že žalobca svoj záväzok splní, pričom v dôsledku nesplnenia záväzku žalobcu bolo následne vrátenie
kúpnejcenyodžalovanýchC.J..L.vr.XXXXboližalovaníosloveníG.akoveriteľmižalobcusozáujmom

o kúpu pozemkov s predložením kópie podpísaného dodatku k zmluve o spolupráci zo strany žalobcu,
že tento ukončuje zmluvu o spolupráci bez nároku na akékoľvek plnenie zo strany žalovaných (č.l.
XXX), avšak po informácii, že nie sú vybudované inžinierske siete a prístupová cesta sa kúpna zmluva
nerealizovala. R. v máji r. XXXX žalovaní vyzvali na poskytnutie pôžičky, aby mohli vybudovať aspoň
niečo z toho, na čom sa v kúpnych zmluvách v dôsledku záväzku žalobcu zaviazali, avšak na výzvu

žalovaných žalobca nijako nereagoval. G. následne žalobca žiadal o podpis zmluvy, v zmysle ktorej
chcel kúpiť dva pozemky za cenu XX.XXX eur, t.j. necelých XX eur za mX ornej pôdy a záväzok na
vybudovanie inžinierskych sietí a prístupovej cesty, ktorý mu vyplýva zo zmluvy o spolupráci, chcel splniť
až v lehote do XX.XX.XXXX a predložil návrh znenia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. XXX).

9.D.vykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmiprodukovanými
stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

XX. D. sporu zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z ich vyššie opísaných

písomných podaní.

XX. X. doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že žalovaná suma predstavuje províziu z kúpnej ceny, za
ktorú bol predaný pozemok p. K. po odpočítaní časti kúpnej ceny, ktorá prináleží žalovaným z tituluuzavretej zmluvy o spolupráci. G. v pravom slova zmysle nebola poskytnutá, žalobca uhrádzal len
jednotlivé poplatky, ktoré súviseli s činnosťami, ktoré vykonával na základe zmluvy o spolupráci a ak boli
aj nejaké činnosti vykonané bez dokladov, tieto znášal žalobca. M. žalobcu obsahuje vlastne odmenu

za sprostredkovanie a odmenu za tie činnosti, ktoré vykonával v prospech žalovaných a v prospech
toho, aby tieto pozemky sa mohli predávať ako stavebné pozemky. X. dal ponuku, že pripraví pozemky
tak, aby sa dali predávať za trhovú cenu. G. boli také, že žalovaní zinkasujú finančné prostriedky
XX,XX za mX a moja provízia bola taká, že mohla byť X,XX eur, teda záležalo len na ňom, keď sa
malo predávať, mala byť dohoda medzi nimi na cene a že všetko ostatné zostáva jemu a oni mali

dostať svojich XX,XX. On sa zaviazal predávať stavebné pozemky, a teda nie, že sa tam vybudujú
inžinierske siete a už vôbec nie nejaké napojenia. G. architekta Q. vypracoval štúdiu a schválili ju aj
samotní žalovaní a vzniklo XX stavebných pozemkov + prístupová cesta. E. projektovú dokumentáciu
aj k vydaniu územného rozhodnutia. J. vypracované aj stavebné povolenia na všetky siete. L. medzi
nimi dohodnuté, že sa vybudujú tieto siete, dohodnuté bolo, že sa predajú pozemky a následne ako si
začali prepisovať pozemky a vedeli, že sa tam bude stavať, žiadali ho, aby vybudoval aj tieto siete. O.

dal aj vybudovať plynovod, ktorý mal nacenený na sumu X.XXX eur, avšak faktúra znela následne na
XX.XXX eur, tak preto odmietol túto faktúru platiť. P. bol na daných pozemkoch vybudovaný vodovod a
nebolo dobudovaných posledných XX m a nevyplatil nejakých X.XXX eur v stavebninách za veci použité
ku vodovodu a vznikol medzi nimi spor. Má zato, že celá zvyšná časť nad XX eur je jeho bez ohľadu
na to, koľko do týchto pozemkov investoval, a teda má nárok na zbytok kúpnej ceny. T. pozemok, ktorý

sprostredkoval na predaj, bol predaný za sumu XX eur za mX a išlo o stavebný pozemok + X/XX v ceste.

XX. X. v rámci záverečného zhrnutia uviedol, že bola uzavretá dohoda o spolupráci dňa XX.X.XXXX
a žalobca postupne vykonal všetky potrebné činnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal tak, aby tieto
pozemkybolipredajnéazačalisapredávaťnajmäurbanistickáštúdia,územnérozhodnutie,geometrický

plán, ktorým boli tieto pozemky v celosti rozparcelované na jednotlivé čiastkové stavebné pozemky,
celkovo XX a tieto boli postupne predávané. X. si začali uplatňovať nárok na niektoré z týchto pozemkov,
ktoré odmietli úplne predávať v rozpore s uzavretou zmluvou a tým začal aj spor medzi stranami. X.
sprostredkoval investora, ktorý bol ochotný odkúpiť všetky pozemky ako celok, ktoré ostali na predaj
s tým, že tak ako bola predložená zmluva žalovaným, nepožadoval žiadne dobudovanie inžinierskych

sietí, tieto bol ochotný a pripravený vybudovať na svoje vlastné náklady s tým, že by tam za tým účelom
investovania postavil domy, na ktorých by neskôr zarobil. X. bez akýchkoľvek náležitých dôvodov
odmietli túto zmluvu uzavrieť. G. ide k odstúpeniu od zmluvy, považuje odstúpenie od zmluvy v zmysle
ust.§344M.zákonníkazaabsolútneneplatné,vodstúpeníodzmluvydôvody,atonedodržanietermínov
vybudovania inžinierskych sietí, kedy na základe dohody žiadny záväzok žalobcu na vybudovanie

inžinierskych sietí v dohode nie je uvedený, čiže nebolo to ani jeho povinnosťou budovať inžinierske
siete a žiaden termín dobudovania sietí alebo čokoľvek iného v zmluve nie je uvedený. G. zo strany
žalovaných na nejakú pôžičku nevyplýva z dohody podľa čl. IV. bod X.X., kedy mali byť jednotlivé
pôžičky poskytované zo strany žalobcu výlučne na činnosti podľa tejto zmluvy o spolupráci, kde žiadne
vybudovanie inžinierskych sietí nie je dohodnuté ani uvedené. G. sa žalobca domáhal uzavretia kúpnej

zmluvy v inom súdnom konaní na všetky pozemky, súd uviedol, že k žiadnemu takémuto záväzku sa
žalovaní v zmluve nezaviazali, a teda pokiaľ žalovaní namietajú, že žalobca mal vybudovať nejaké
inžinierske siete, rovnako v tejto zmluve takýto záväzok žalobcu uvedený nie je. V zmysle M. zákonníka
od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo M. zákonník, odstúpenie
od zmluvy zmluva žiadne ustanovenia neobsahuje, ustanovuje iba, že účastníci sa môžu dohodnúť na

ukončenízmluvyaodzmluvymožno,akomeškaniedlžníkaaleboveriteľaznamenápodstatnéporušenie
jeho zmluvnej povinnosti, k žiadnemu omeškaniu žalobcu nedošlo ani nemohlo dôjsť podľa uzavretej
dohody. G. ide o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré sa definuje ako porušenie, o ktorom
strana, ktorá porušuje zmluvu alebo dohodu, vedela alebo v tom čase bolo rozumné predvídať, že k
takémuto porušeniu dôjde, druhá strana už od začiatku nemá záujem takúto zmluvu uzavrieť. Z obsahu

odstúpeniaodzmluvysavôbecnejednáotaképodstatnéporušeniezmluvy,atonajmävzhľadomktomu,
že záväzok vybudovať inžinierske siete nebol dohodnutý a žiadne termíny v zmluve o spolupráci nie sú
uvedené, jediný termín je uvedený, že zmluva je platná dovtedy, kým sa nepredá posledný pozemok v
celkovo vymedzených a vyčlenených pozemkov, ku ktorému by ani nikdy nedošlo, pretože žalovaní sa
svojvoľne rozhodli, že si každý ponechá časť týchto pozemkov, ktoré nie sú ochotní nikdy predať. G.

z tohto konkrétneho pozemku kupujúci sa dostal k tomu pozemku tak, že mu ho sprostredkoval p. C.,
takže žalobca vykonal všetky činnosti tak ako boli dohodnuté v zmluve o spolupráci, a preto si uplatňuje
svoj nárok v tomto konaní.XX.X.1/a2/zotrvalinasvojichpísomnýchvyjadreniach.Na doplnenieuviedli,žeúčelomX.ospolupráci
bolo zhodnotenie pozemkov, že sa budú financovať tieto inžinierske siete a prístupová cesta formou
pôžičky, ktorú im mal poskytnúť žalobca. D. žalobca im ponúkal financovanie tohto projektu. T. existoval

zámer takýto projekt vybudovať, teda hľadali firmu alebo subjekt, ktorý by financoval tento projekt. P.
zmluvu formuloval sám žalobca a je tam jasne napísané, že im poskytne bezúročný úver na budovanie
inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie. To bol celý základ zmluvy, ale táto zmluva sa nenapĺňala
z toho dôvodu, že žalobca neposkytol žiaden úver, tak následne od tejto zmluvy odstúpili. S. vlastníci
pozemkov, ktoré predávali, sám žalobca im zabezpečil kupujúcich na stavebné pozemky, kde priamo

v zmluve sa zaviazali, že privedú všetky inžinierske siete na hranicu pozemku, to bol náš záväzok a
tieto zmluvy formuloval a predkladal žalobca. A. dve zmluvy, v ktorých boli tieto záväzky deklarované,
že tieto siete budú dobudované minimálne do polovice roku XXXX, avšak nestalo sa, konkrétne p. J.
požadoval následne o vrátenie kúpnopredajnej ceny, takto bola postavená táto zmluva. V kúpnej zmluve
s p. J. sa zaviazali budovať inžinierske siete na základe prísľubu žalobcu, ktorý im ten návrh zmluvy
predkladal. P. zmluvy boli uzatvárané po uzavretí zmluvy o spolupráci. B. pri zmluve o spolupráci na

budovanie inžinierskych sietí nebola uvádzaná, bolo to formulované v kúpnopredajných zmluvách. X.
o spolupráci prvýkrát vypovedal samotný pán žalobca, a to dodatkom, ktorý im doručil dňa X.X.XXXX
a záujemcovia z G. si dali vypracovať znalecký posudok, zastupoval ich firma K. Sk, ktorá mala pre
nich budovať tieto rodinné domy a tento dodatok získali od samotných G., ktorí im povedali, že už budú
rokovať iba s nimi, nie s p. C., zmluva, tento dodatok bol vo februári XXXX. J. to súkromné osoby a

oni mohli získať kontakt iba priamo od p. žalobcu. My sme ich dovtedy nepoznali. P., že aj samotný
žalobca im predložil XX.X.XXXX novú zmluvu na podpis, kde bol ako sprostredkovateľ uvedená jeho
manželka a ani túto zmluvu nepodpísali, teda, sám žalobca nemal záujem financovať formou bezúročnej
pôžičky ich projekt. G. aj žalobca objednal plynovú a vodovodnú prípojku, nezaplatil za tieto práce, túto
skutočnosť im neoznámil a museli sa to dozvedieť od cudzích ľudí a dostali sa do nepríjemnej situácie

voči zhotoviteľom prác. J. to firma p. N., ktorá pracovala na plynovode a predajca vodovodného materiálu
p. C.. Aj v októbri XXXX im bola doručená kúpna zmluva s výzvou na podpísanie a nemohli s týmito
pozemkami nakladať a žalobca im stále udával, že hľadá generálneho investora, najskôr to bol G., potom
jeho manželka a potom spol. F. G. a generálnym investorom v zmysle zmluvy mal byť on.

XX. X. 1/ a 2/ v rámci záverečného zhrnutia uviedli, že žalobca nepreukázal vznik nároku na vyplatenie
provízie v nim uplatnenej výške. Z prejavu vôle strán sporu možno usúdiť ukončenie zmluvy o spolupráci
s poukazom na podpísanie listiny označenej ako dodatok č. X zo dňa X.X.XXXX a zo strany žalovaných
o odstúpenie zo dňa XX.XX.XXXX, preto žalobca nemá nárok na províziu zo zmluvnej spolupráce z
dôvodu jej zrušenia, pričom v konaní nepreukázal ani žiadne skutočné náklady, ktoré by mali v súvislosti

s plnením zmluvy o spolupráci mu vzniknúť. G. ide o posúdenie predmetných právnych úkonov zo
strany žalobcu ako neplatných, žalovaní pre nesplnenie jeho povinnosti, nesprostredkovanie predaja
pozemku v prospech p. K. v súlade so zmluvou o spolupráci a všetkých ostatných pozemkov, nevznikol
nárok na vyplatenie provízie, ktorá mala byť platná po obdržaní kúpnych cien za prevod pozemkov
žalovanými a vo výške predstavujúcej rozdiel medzi utŕženými kúpnymi cenami dohodnutou sumou

prináležiacou žalovaným a nákladmi vynaloženými na projekt, ktorým bola výstavba inžinierskych sietí,
a teda zhodnotenie pozemkov za účelom ich predaja ako stavebných. E. zo zmluvy o spolupráci a tiež
správania sa strán je nutné konštatovať, že z kúpnych cien za predaj predmetných pozemkov mali byť
pokryté náklady na realizáciu projektu, ktorým mala byť výstavba inžinierskych sietí a ďalej uspokojené
nároky žalovaných na vyplatenie vopred dohodnutých súm v konkrétnej výške, až vo zvyšku nárok

žalobcu na vyplatenie provízie. G. žalobca mal znášať náklady na realizáciu projektu, ktoré mali byť
pokryté z utŕžených kúpnych cien žalovanými, v zmluve bola predmetná dohoda premietnutá tak, že
náklady, ktoré by žalobca vynaložil, by predstavovali pôžičku, ktorá by mu bola z utŕžených kúpnych
cien vrátená. Z., obsahom samotnej zmluvy o spolupráci tieto návrhy zmlúv na uzavretie v priebehu
spolupráce medzi stranami predkladal samotný žalobca. W. o zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej v čl. II. bod X.X. je výslovne uvedená povinnosť žalobcu dobudovať
inžinierske siete a prístupovú komunikáciu, a to s priamym odkazom na zmluvu o spolupráci. X. nemôže
ani len pomýšľať na nárok na províziu v podobe, v akom ho vymedzil v žalobe, keď z kúpnych cien
utŕžených z predaja pozemkov by mal prefinancovaný projekt výstavby sietí a prístupovej cesty. D., ktorú
žalobca požaduje, nevyhnutne zahŕňa i čiastku, ktorá mala slúžiť na financovanie projektu a je určiteľná

až po zrealizovaní samotného projektu. T. žalobca nevynaložil, nemôže sa domáhať jej zaplatenia
titulom provízie. L., keď nedošlo ani k prevodu všetkých pozemkov, pretože len kúpna cena za prevod
všetkých pozemkov by mohla pokryť predmetné náklady. Na druhej strane však skutočnosť, že žiadne
náklady nevynaložil, nemôže znamenať, že o tieto sa jeho nárok na províziu zvyšuje ako to vyplývaz podanej žaloby, nakoľko by nastala absurdná situácia, kedy by žalovaní predali pozemky za cenu
stavebných pozemkov, t.j. privedenými inžinierskymi sieťami, vybudovanou prístupovou komunikáciou
a z utŕžených kúpnych cien by im mala zostať len cena za pozemok nestavebný a za stavu, keď

náklady na realizáciu projektu znášali samotní žalovaní, a teda ešte nie sú konečné, by rozdiel z
utŕžených kúpnych cien museli vyplatiť žalobcovi. Vo svojej podstate by to totiž znamenalo, že by
im ako protihodnota predaných pozemkov nič nezostalo a na ich strane by to v zásade zodpovedalo
darovaniu im patriacich nehnuteľností tretím cudzím subjektom. P. žalobcovi nemôže prislúchať suma
z utŕžených kúpnych cien, ktorá má pokryť náklady na realizáciu projektu. I samotný svedok, ktorého

vlastníctvo k predmetnému pozemku bolo prevedené na poľskú občianku, s ktorou podľa dôkazov,
ktoré žalovaní predložili, prebiehali rokovania v súvislosti s vyporiadaním dlhu žalobcu a samotný
svedok ani nevyvrátil, že tento pozemok nadobudol ako investičný a ani s predávajúcimi nerokoval. X.
preukázali, že všetky náklady na vybudovanie sietí znášali zo svojho a ešte ich budú aj niekoľkonásobne
znášať a pokiaľ žalobca poukazoval na návrhy zmluvy so spol. F. PRS. o predmetnom uzavretí kúpnej
zmluvy, prebiehalo samostatné súdne konanie s tým, že spôsob, akým tento návrh kúpnej zmluvy

bol žalovaným predkladaný a úkony zo strany žalobcu, kedy nepodpísaný návrh kúpnej zmluvy bol
predložený do katastra a v dôsledku toho došlo aj k zablokovaniu predmetných nehnuteľností, čiže bolo
znemožnené akékoľvek nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami. L., pokiaľ tvrdí, že nadobúdateľ
predmetných pozemkov chcel bez akejkoľvek odmeny dobudovať predmetné inžinierske siete, tak z
obsahu predmetnej kúpnej zmluvy vyplývalo, že len suma XX.XXX eur za pozemky by bola vyplatená

žalovaným a rozdiel, ktorý predstavoval niekoľko stotisíc eur by bol vyplatený samotnému žalobcovi.
Z. zmluvy a predmetom spolupráce bolo jednak zhodnotenie pozemkov a z utŕžených kúpnych cien
pokrytie nákladov, ktoré by žalobca s týmto mal a vyplatenie sumy žalobcovi, ktorá by predstavovala
dohodnutú čiastku a len rozdiel vzhľadom na šikovnosť žalobcu by predstavovala províziu, to znamená,
že ak by žalobca bol šikovný, mal by náklady na vybudovanie inžinierskych sietí nižšie než napr. tie,

ktoré preukazujú žalovaní a predával by a sprostredkovával by a plnil by si povinnosti tak, ako deklaruje a
sprostredkoval by predaj predmetných nehnuteľností za vyššiu sumu, tak jeho provízia by predstavovala
naozaj len ten rozdiel a o to by mohla byť vyššia. K naplneniu povinnosti však zo strany žalobcu nedošlo,
nebol naplnený predmetný účel spolupráce a z tohto dôvodu žiadal nárok v celom rozsahu zamietnuť.

XX. Zo X. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX (čl.5) uzatvorenej v zmysle § X62 a § 269 ods. 2 M.
zákonníka medzi stranami sporu žalovaní 1/ a X/ ako investor 1/ a 2 a žalobca ako sprostredkovateľ
vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je záväzok sprostredkovateľa osobne alebo prostredníctvom tretej
osoby s písomným súhlasom investorov vykonávať uskutočnením právnych úkonov pre investorov
v ich mene a na ich účet obstarávateľskú, poradenskú činnosť, činnosť pri zaisťovaní inžinierskej

činnosti a sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja nehnuteľností ako stavebných pozemkov
v súvislosti so zamýšľanou realizáciou projektu investorov - výstavba inžinierskych sietí (plyn, voda,
elektrika, kanalizácia, prístupová komunikácia so spevneným povrchom a obrubníkmi) na pozemkoch
nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. zapísané na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve investora 1/ a na
LV č. XXX, ktorých je investor 2/ výlučným vlastníkom a následný predaj časti uvedených pozemkov

ako stavebných pozemkov v prospech tretích osôb. X. strany v čl. IV. platobné vzťahy bod X.X. sa
dohodlisažezaúčelomplneniapredmetutejtozmluvysprostredkovateľposkytneinvestorombezúročnú
pôžičku vo výške rovnajúcej sa vynaloženým nákladom na realizáciu projektu podľa tejto zmluvy a
investori sa zaviazali vrátiť sprostredkovateľovi pôžičku po obdržaní zmluvných súm na účet investorov
v lehote najneskôr do X dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia D. katastra X. o povolení vkladu

vlastníckehoprávaknehnuteľnostiaminvestorovpodľačl.II.bodX.X.zmluvyvprospechzáujemcov,ato
k poslednému prevádzanému stavebnému pozemku (bod X.X.) V bode X.X. zmluvné strany sa dohodli,
že kúpna cena každého stavebného pozemku ako časti nehnuteľností investorov v zmysle čl. II. bod
X.X. zmluvy bude výsledkom dohody investorov, sprostredkovateľa a záujemcu. X. strany sa zároveň
dohodli, že zo sumy kúpnej ceny za každý jednotlivý stavebný pozemok prináleží investorom kúpna

cena vo výške XX,XX eur/m2, na základe čoho investor 1/ obdrží po predaji stavebných pozemkov podľa
bodu X.X. zmluvy kúpnu cenu vo výške spolu XXX.XXX eur a investor 2/ obdrží po predaji stavebných
pozemkov podľa bodu X.X. zmluvy kúpnu cenu vo výške spolu XXX.XXX eur. Po obdržaní kúpnej ceny
investormi prináleží sprostredkovateľovi titulom provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a
inú činnosť podľa tejto zmluvy zvyšok kúpnej ceny za jednotlivé stavebné pozemky, po odpočítaní

vrátenej pôžičky. P. zmluva sa uzatvára na dobu určitú do dňa právoplatnosti rozhodnutia D. katastra
X. o povolení vklady vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam investorov podľa čl. II. bodu X.X. zmluvy
v prospech záujemcov, a to k poslednému prevádzanému stavebnému pozemku. V čl. VI. bod X.X.
spoločné a záverečné ustanovenia právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia príslušnýmiustanoveniami M. zákonníka, najmä ust. § 566 a nasl. o mandátnej zmluve, ust. § 642 a nasl. o zmluve o
sprostredkovaní, ust. M. zákonníka, najmä ust. § 657 a nasl. o zmluve o pôžičke a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými v D. republike.

XX. Z T. zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúci a I. K., ako kupujúci vyplýva, že
predmetom predaja bol spoluvlastnícky podiel k parc. Q. XXX/XXX a k parc. Q. XXX/XX za kúpnu
cenu stanovenú dohodou v sume XX eur/m2, čo predstavuje sumu XX.XXX eur. E. kúpnej zmluvy z
XX.X.XXXX, vklad povolený V XXXX/XXXX vyplýva z listu vlastníctva pre k. územie Y. č. XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX (č.l. XX a XX). L. kupujúcim uskutočnený prevod parc. Q. XXX/XXX kúpnou zmluvou z
XX.XX.XXXX - V XXXX/XX na nového vlastníka LV č. XXXX (č.l. XXX).

XX. X. X/ a 2/ bol predložený návrh dodatku č. 1 zo dňa X.X.XXXX (čl. XXX) k zmluve o spolupráci
uzavretej dňa XX.X.XXXX o ukončení spolupráce so sprostredkovateľom ku dňu X.X.XXXX s tým, že
sprostredkovateľ prehlásil, že si od investorov 1/ a 2/ na základe X. o spolupráci nebude uplatňovať

žiadne nároky vyplývajúce z nej a to najmä odmenu, províziu, náklady spojené s vykonávaním činnosti
vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci, resp. akékoľvek iné náklady spojené s výkonom prác na základe
vyššie uvedenej zmluvy.

XX. Z T. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúci a kupujúcim

C. J. (č.l. XXX) súd zistil, že predmetom predaja je spoluvlastnícky podiel predávajúcich 1/ a 2/ k
parc. Q. XXX/XX a XXX/XXX k. ú. Y. a kúpna cena za pozemky predávané touto zmluvou stanovená
dohodou v sume XX eur za mX spolu v sume XX.XXX eur a v bode W.. záväzok predávajúcich do
XX.X.XXXX vybudovať inžinierske siete a prístupovú cestu k predmetnému pozemku. E. kupujúceho zo
dňa XX.X.XXXX na vrátenie plnenia zo zmluvy pre nesplnenie záväzku predávajúcimi (čl. XXX).

XX. V. č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vystavil I. K. žalovanému 2/ províziu za
sprostredkovanie predaja pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. Y. ako parc. č. XXX/XXX o výmere
XXX mX - X,X % z predajnej sumy XX.XXX eur vo výške XXX eur a pokladničným dokladom zo dňa
X.X.XXXX vyhotoveným žalobcom bolo potvrdené prijatie provízie za predaj pozemku (č.l. XXX).

XX. B. zo dňa XX.X.XXXX (čl. XXX) žalovaní 1/ a 2/ ako investor 1/ a 2/ adresovaným žalobcovi
ako sprostredkovateľovi na základe X. o spolupráci uzatvorenej dňa XX.X.XXXX za účelom realizácie
projektu (inžinierske siete, plyn, voda, elektrika, kanalizácia, prístupová komunikácia so spevneným
povrchom a obrubníkmi) na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. parc. č. XXX/XX požiadali o

pôžičku vo výške XX.XXX eur na základe kalkulácie subjektov realizujúcich výkon týchto činností.

XX. V. č. XXXXXXX (č.l. XXX) dodávateľa N., s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX adresovaná žalovaným 1/ a X/
v sume XX.XXX,XX eur a to predĺženie plynovodu + 2 ks prípojky s prevedením úhrady žalovaným 2/
dňa XX.XX.XXXX.

XX. B. zo dňa XX.XX.XXXX „M. od zmluvy a ukončenie spolupráce so sprostredkovateľom“ (č.l. XX)
žalovaní 1/ a 2/ ako investor 1/ a 2/ adresovaným žalobcovi ako sprostredkovateľovi oznámili ukončenie
spolupráce v zmysle X. o spolupráci uzatvorenej dňa XX.X.XXXX z dôvodu neplnenia povinností
upravených v zmluve, a to najmä podľa čl. IV. bod X.X. zmluvy, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu

účelu zmluvy (§ 345 ods. X M., § 574 a ust. § 650 M.) a zámeru vzájomnej spolupráce pri realizácii
projektu, neplnenie záväzkov v zmysle čl. II. ods. X.X. zmluvy a čl. IV. ods. X.X. zmluvy považujú za
porušenie X. podstatným spôsobom. K. XX.XX.XXXX boli oslovení zhotoviteľom plynového potrubia
a plynovej prípojky, že mu nebola uhradená cena prác ním vykonaných, na základe čoho neboli z jeho
strany vykonané práce v celom rozsahu v zmysle X. projektu. Na pokrytie nákladov na predmetné práce

ste v súlade s čl. IV. ods. X.X. zmluvy neposkytli bezúročnú pôžičku, uvedené konanie je podstatným
porušením uvedených dojednaní zmluvy. D. ukončujú ku dňu doručenia tohto listu. X. bola pritom
uzavretá bez dohody o lehotách, čo sa v súčasnosti ukázalo ako nedostatok, ktorý je rovnako v rozpore
s účelom zmluvy.

XX. B. zo dňa X.XX.XXXX žalobca prostredníctvom právneho zástupcu adresovaným žalovaným 1/ a
2/ vo vyjadrení k odstúpeniu od zmluvy uviedol, že odstúpenie z dôvodov, ktoré udávajú v odstúpení
považuje za neplatné s poukazom na bod. X.X., kedy zmluvu možno ukončiť výlučne písomnou dohodouzmluvných strán. P. uviedol, že žalobca doručil návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na odpredaj všetkých
pozemkov, na ktorú doposiaľ nereagovali.

XX. D. K. na pojednávaní uviedol, že pozná p. žalobcu, má s ním priateľský vzťah a kúpil vo Y. investičný
pozemok a ten následne pre nedostatok finančných prostriedkov predal, ale presný časový horizont,
kedy a za akých podmienok tento pozemok vo Y. kúpil, uviesť nevie. E. ohľadom predaja robil p. C.,
on nerobil nič, zaplatil iba peniaze, ale všetky zmluvy robil p. C.. So žalovanými ani nebol v žiadnom
kontakte. P. pozemok bral ako investičný pozemok, že možno tam postaví dom. D. tam ešte neboli a on

to v tom čase neriešil. P. o následný predaj poprosil p. C. a on mu zohnal nejakého kupca, bol to nejaký
G.. Q. si už nepamätá, musel by si pozrieť zmluvu. P. sprostredkoval predaj jedného pozemku, bolo to
cez p. C. a meno si už nepamätá, bol to ich známy.

XX. G. § X69 ods.2 M. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

XX. G. § X62 ods. X a 2 M. zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá
pod vzťahy uvedené v § 26X, sa spravuje týmto zákonom. K. podľa odseku X vyžaduje písomnú formu.

XX. G. § 272 ods. 1 M. zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch

ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
XX. G. § 642 M. zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať
činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a
záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

XX. G. § 644 M. zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá
je predmetom sprostredkovania.
XX. G. § 645 M. zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre
záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi
nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

XX. V X. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX zmluvné strany žalobca označený ako sprostredkovateľ a
žalovaní 1/ a X/ označení ako investor 1/ a 2/ v záhlaví zmluvy označili ustanovenie § 262 a XXX ods.
2 M. zákonníka a v čl. VI. záverečné ustanovenia § 566 a nasl. o mandátnej zmluve, ustanovenia §
642 a nasl. o zmluve o sprostredkovaní M. zákonníka, z čoho vyplýva, že účastníci zmluvy uskutočnili
pre svoj záväzkový vzťah založený vyššie označenou zmluvou voľbu M. zákonníka podľa § 262, ktorý

dáva možnosť stranám záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich záväzkový vzťah sa bude aplikovať
ustanovenie M. zákonníka a podmienkou, ktorú ustanovuje zákon pre voľbu M. zákonníka je požiadavka
písomnej formy tejto dohody. V danej veci niet pochybnosti o tom, že v prípade, ak zmluvné strany
poukazujú na konkrétne ustanovenia M. zákonníka ako tomu bolo v danom prípade, je z obsahu zmluvy
zrejmý úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval M. zákonníkom.

XX. X. si v prejednávanej veci uplatňuje pohľadávku v žalovanej výške vyplývajúcu z jeho práva
vzniknutého z ustanovenia čl. IV. bod X.X. na sprostredkovaní predaja a kúpy nehnuteľnosti, ktorú
uzavreli dňa XX.X.XXXX žalovaní 1/ a 2/ s treťou osobou I. K.. Je tak možno konštatovať, že žalobca
si uplatňoval pohľadávku na zmluvnom základe a to zo X. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX a to jej

súčasti ako sprostredkovanie predaja a kúpy nehnuteľnosti uzavretej podľa ustanovenia § 642 a nasl.
M.. D. pri svojom rozhodovaní vychádzal z predmetnej uzavretej X. o spolupráci a z tej skutočnosti, čo
si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z povahy príslušného
zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. L. preto vylúčiť kombináciu prvkov
zmlúv zákonov upravených (pomenovaných) so zmluvami zákonom neupravenými (nepomenovanými).

V súvislosti s uzavretou X. o spolupráci možno vychádzať z toho, že táto obsahuje kombináciu uzavretia
niekoľkých typov zmlúv, ktoré sú však vzájomne podmienené a nedeliteľné, kedy zmluvné strany
nepochybne prejavili vôľu, aby bola uzavretá na dobu určitú do dňa právoplatnosti rozhodnutia D.
katastra X. o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam investorov podľa článku II. bodu
X.X.zmluvy v prospech záujemcov, a to k poslednému prevádzanému stavebnému pozemku tak, ako

výslovne vyplýva zo znenia čl. V. bod X.X. X.. V danom prípade z vykonaného dokazovania nepochybne
vyšlo najavo, že ofertu, teda návrh X. pripravil žalobca, čo vyplýva i z toho, že už v roku XXXX strany
sporu rokovali a mali uzavretú zmluvu (čl. XXX), ktorú však nerealizovali.XX. V danej veci súd riešil otázku, či boli v prípade sprostredkovaného predaja splnené podmienky
na vznik nároku žalobcu na províziu tak, ako sú tieto podmienky stanovené v čl. IV. bode X.X. X. o
spolupráci zo dňa XX.X.XXXX, za ktorých vniká nárok na províziu, pričom pri uzavieraní zmluvy o

sprostredkovaní je rozhodujúce presné vymedzenie predmetu sprostredkovania. Z dikcie základného
ustanovenia vyplýva, že záväzkom sprostredkovateľa zo zmluvy o sprostredkovaní je jeho činnosť
smerujúca k obstaraniu "príležitosti" na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. G. časťami zmluvy o
sprostredkovaní (§ 269 ods. 1) je určenie (identifikácia) zmluvných strán (záujemca a sprostredkovateľ),-
určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť (označenie sprostredkúvanej zmluvy) a odplatnosť záväzkového

vzťahu.

XX. X. ako sprostredkovateľ, fyzická osoba mal podľa čl. II. bod X.X. záväzok sprostredkovateľa
osobne alebo prostredníctvom tretej osoby s písomným súhlasom investorov vykonávať uskutočnením
právnych úkonov pre investorov v ich mene a na ich účet obstarávateľskú, poradenskú činnosť, činnosť
pri zaisťovaní inžinierskych činností a sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja nehnuteľností

ako stavebných pozemkov v súvislosti so zamýšľanou realizáciou projektu investorov - výstavba
inžinierskych sietí (plyn, voda, elektrina, kanalizácia, prístupová komunikácia so spevneným povrchom
a obrubníkmi) na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. Y., ktorých je investor X a X v podieloch
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a XXX výlučným vlastníkom a následný predaj časti
uvedených pozemkov ako stavebných pozemkov v prospech tretích osôb. V. pri sprostredkovaní

predaja bola v bode X.X. vymedzená ako zabezpečenie záujemcov na kúpu stavebných pozemkov,
zabezpečenie uzavretia kúpnych zmlúv a právoplatných rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. X. však v článku IV. bod 4. 1. a X.X. citovanej
X. o spolupráci sa zmluvné strany dohodli, že investori znášajú všetky náklady spojené s realizáciou
projektu a plnením predmetu tejto zmluvy a za účelom plnenia predmetu tejto zmluvy sprostredkovateľ

poskytne investorom bezúročnú pôžičku vo výške rovnajúcej sa vynaloženým nákladom na realizáciu
projektu podľa tejto zmluvy, pričom jednotlivé čiastkové pôžičky budú sprostredkovateľom poskytnuté
v prospech investorov na základe príslušných daňových dokladov od tretích subjektov realizujúcich
výkon činnosti na základe objednávok jednotlivých činností od sprostredkovateľa podľa tejto zmluvy
(správcovia sietí a pod.). V bode X.X. zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena každého stavebného

pozemku ako časti nehnuteľností investorov v zmysle čl. II. bod X.X. zmluvy bude výsledkom dohody
investorov, sprostredkovateľa a záujemcu. X. strany sa zároveň dohodli, že zo sumy kúpnej ceny za
každý jednotlivý stavebný pozemok prináleží investorom kúpna cena vo výške XX,XX eur za m2, na
základe čoho investor X obdrží po predaji stavebných pozemkov podľa bodu X.X. zmluvy kúpnu cenu vo
výške XXX.XXX eur a investor X obdrží po predaji stavebných pozemkov podľa bodu X.X. zmluvy kúpnu

cenu vo výške spolu XXX.XXX eur. Po obdržaní kúpnej ceny investormi prináleží sprostredkovateľovi
titulom provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a inú činnosť podľa zmluvy zvyšok kúpnej
ceny za jednotlivé stavebné pozemky, po odpočítaní vrátenej pôžičky.

XX. Zo skutkového stavu teda vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými ako investormi bola uzavretá

X. o spolupráci, v ktorej v pozícii sprostredkovateľa vystupoval žalobca a v pozícii investorov vystupovali
žalovaní 1/ a X/, pričom základným účelom zmluvy bola realizácia projektu investorov - výstavba
inžinierskych sietí na pozemkoch v kat. území Y. a za účelom plnenia predmetu zmluvy sprostredkovateľ
mal poskytnúť investorom bezúročnú pôžičku a následný predaj uvedených pozemkov ako stavebných
pozemkov. D. je toho názoru, že vznik nároku sprostredkovateľa na províziu je upravený v závislosti od

obsahu zmluvy v dispozitívnych ustanoveniach § 644 a § 645 M. zákonníka tak, že vzniká buď uzavretím
sprostredkovanej zmluvy (§ 644) alebo zaobstaraním príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu s určitým
obsahom s treťou osobou (§ 645) s tým, že je možné dohodou zmluvných strán dojednať vznik nároku
sprostredkovateľa aj inak.

XX. V predmetnej veci súd ustálil, že strany sporu si dohodou dojednali vznik nároku sprostredkovateľa
na províziu v X. o spolupráci tak, že tento mal vzniknúť po obdržaní kúpnej ceny investormi (ktorá bude
výsledkom dohody investorov, sprostredkovateľa a záujemcu, z tejto kúpnej ceny za každý jednotlivý
stavebný pozemok prináleží investorom kúpna cena vo výške XX,XX eur/m2) vo zvyšku kúpnej ceny
za jednotlivé stavebné pozemky po odpočítaní vrátenej pôžičky a vznik nároku bol totiž viazaný na

odkladacie podmienky, z ktorých každá mohla nastať samostatne. G. pôžičky od sprostredkovateľa,
obdržaniekúpnejcenyinvestormiposlednýmprevádzanýmstavebnýmpozemkom,odpočítanievrátenej
pôžičky. Je potrebné uviesť, že uzatvorenie X. o spolupráci s takýmto dojednaním bol prejavom zmluvnej
voľnosti zmluvných strán, a teda pokiaľ zmluvné strany teda aj žalobca ako sprostredkovateľ s takoutoúpravou vzniku nároku na províziu vyslovili súhlas, prebrali na seba aj zodpovednosť za to, že ak k
naplneniu základného účelu zmluvy, ktorým bola realizácia projektu investorov - výstavba inžinierskych
sietínapozemkochvkat.územíY.azaúčelomplneniapredmetuzmluvysprostredkovateľmalposkytnúť

investorom bezúročnú pôžičku a vyvíjať činnosť pri sprostredkovaní predaja (zabezpečenie záujemcov
na kúpu stavebných pozemkov) nedôjde, nárok na províziu nevznikne. D. zdôrazňuje, že právna úprava
zmluvy o sprostredkovaní, pokiaľ ide o otázku vzniku nároku na províziu obsiahnutá v M. zákonníku
je dispozitívna, čo znamená, že zmluvné strany si pri uzatváraní zmluvy mohli dojednať vznik nároku
sprostredkovateľaajinak,t.j.odlišneodúpravyzakotvenejvustanovení§644alebo§645M.zákonníka,

z tohto dôvodu nie je možné nároku žalobcu ako sprostredkovateľa na províziu vyhovieť, nakoľko
k naplneniu podmienok čl. IV. X.X. X. o spolupráci, od ktorých žalobca uplatňoval nárok na províziu
nedošlo. P. žalobcu, že nárok na províziu mu vznikol jednotlivo za každý odpredaný stavebný pozemok,
resp. že mu prináleží provízia aj za inú činnosť ako len za sprostredkovanie predaja rozparcelovaných
stavebných pozemkov z nehnuteľností pôvodne v spoluvlastníctve žalovaných, je v rozpore s písomne
uzavretou X. o spolupráci. D. je toho názoru, na základe činnosti sprostredkovateľa musí dôjsť k takým

činnostiam, ktoré sú predpokladané zmluvou o sprostredkovaní, t.j. tvorí predmet sprostredkovania. Z
predmetného záveru vyplýva, že k naplneniu účelu X. doposiaľ nedošlo, a preto sprostredkovateľovi
nárok na províziu nevznikol. Na tomto závere súdu nemení nič ani skutočnosť iných tvrdení a to sled
udalostí ohľadom uzatvárania kúpnej zmluvy so spol. F. G., na ktoré poukazoval tiež žalobca ako i
skutočnosť, že zo strany žalovaných došlo k odstúpeniu od X. o spolupráci zo dňa XX.X.XXXX.

XX. G. ide o odstúpenie od uzavretej X. o spolupráci zo strany žalovaných 1/ a 2/ ako investorov listom
zo dňa zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá ako celok obsahovala niekoľko typov zmlúv, ktoré sú vzájomne
podmienené a nedeliteľné a na základe činnosti sprostredkovateľa musí dôjsť k takým činnostiam,

ktoré sú predpokladané zmluvou o sprostredkovaní, t.j. tvorí predmet sprostredkovania. D. považuje
odstúpenie od zmluvy za platné. M. je jednostranný právny úkon, v dôsledku ktorého zmluva končí
a zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (§ 650 M. zákonníka). G. X. v danom prípade
bol obsiahnutý v čl. II., jeho účelom realizácia projektu investorov - výstavba inžinierskych sietí a za
účelom plnenia predmetu sprostredkovateľ poskytne pôžičku a následný predaj stavebných pozemkov.

Je nepochybné, že tento účel, dosiahnutie ktorého bolo jediným dôvodom na uzavretie zmluvy. K. pre
odstúpenie od zmluvy o spolupráci bolo podstatné porušenie povinností žalobcu v zmysle čl. IV. bod X.X.
zmluvy o spolupráci, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zámeru vzájomnej spolupráce pri realizácii
projektu. X. 1/ a 2/ ako investori v konaní preukázali, že porušenie X. o spolupráci je podstatné, a v
dôsledku porušenia zo strany žalobcu stratili záujem na plnení zmluvy. D. je toho názoru, že strata ich

záujmu na plnení úzko súvisí s tým, že v dôsledku konaní žalobcu (výzva na uzavretie kúpnej zmluvy so
spol. F. G. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX, návrh na ukončenie spolupráce a prehlásenie sprostredkovateľa
zo dňa X.X.XXXX) a teda nemôžu očakávať ten výsledok, ktorý, ak by k porušeniu zmluvy zo strany
žalobcu ako sprostredkovateľa nedošlo, očakávali.

XX. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdený
vznik nároku na províziu je právne nedôvodný a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. X Q. (o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)

v spojení s ustanovením § 255 ods. X Q., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

XX. D. rozhodol v zmysle § 262 ods. X Q. o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný
úspech žalovaných X/ a 2/ vo veci podľa § X55 ods. 1 Q. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

XX. G. § 262 ods. 2 Q., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).