Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204981
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417204981.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: X. C., H..

XX.XX.XXXX, C. C. Š., V. XXXX/X v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, spol.
s r. o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, spol. s
r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 v konaní zastúpený advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, spol. s r. o. Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516 o žalobe na zaplatenie 1.379,98 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.180,58 € spolu s 5 % úrokom z
omeškania ročne odo dňa 11.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
71,14 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorú žalobca na tunajší súd podal prostredníctvom splnomocneného advokáta 06.04.2017
sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.379,98 € a tiež 8 % ročného úroku z omeškania z

tejto sumy odo dňa 11.04.2017 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že zmluva
o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako
dlžníkom dňa 01.04.2009 neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch v platnom znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (Zák. č. 258/2001 Z. z.) a preto
plnenie poskytnuté žalobcom v prospech žalovaného nad rámec istiny úveru predstavuje bezdôvodné
obohatenie, ktorého vydania sa žalobca domáhal.

2. Žalovaný uplatňovaný nárok považoval za nedôvodný a neopodstatnený, podľa názoru žalovaného,
zmluva o revolvingovom úvere obsahovala všetky zákonné náležitosti. Súčasne žalovaný vzniesol
námietku premlčania uplatňovaného nároku z dôvodu márneho uplynutia ako subjektívnej tak i
objektívne premlčacej doby.

3. O žalobe žalobcu rozhodol súd prvého stupňa meritórne rozsudkom dňa 17.05.2018 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a to z dôvodu márneho uplynutia subjektívnej premlčacej doby

na strane žalobcu.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd Banská Bystrica (odvolací súd) rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že pre určenie počiatku plynutia subjektívnejpremlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení sa vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného o existencii
bezdôvodnéhoobohatenianajehoúkoraoosobe,ktorásanajehoúkorbezdôvodneobohatila.Odvolací
súd poukázal na skutočnosť, že možnosť žalobcu ( tak ako to tvrdil súd prvého stupňa vo svojom

rozhodnutí) dozvedieť sa o vzniku bezdôvodného obohatenia nie je pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby postačujúci a vyžaduje sa jeho skutočná vedomosť. Odvolací súd preto uložil súdu
prvého stupňa povinnosť zistiť, kedy takúto skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o osobe povinnej na jeho vydanie žalobca získal. Ďalej odvolací súd poukázal na skutočnosť, že i
pre stanovenie správneho počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je úlohou súdu prvej inštancie

doplniť dokazovanie za účelom zistenia presného časového priebehu plnenia dlhu žalobcom, či už
dobrovoľného alebo v rámci exekučného konania.

5. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu súd už vykonané dokazovanie, ktoré realizoval
výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 01.04.2009 pod č. XXXXXXXXXX,

zmluvnými dojednaniami k zmluve o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, spol.
s r. o., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 01.04.2009, výzvou na vrátenie plnenia
prijatého bez právneho dôvodu, priebežným vyúčtovaním exekučného konania súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. vo veci EX 1274/2011 doplnil dokazovanie o opätovný výsluch žalobcu,
oboznámil sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré pri prejednávaní veci zadovážil a to spisom Okresného

súdu Žiar nad Hronom 9Er/2022/2011, Exekučným spisom súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. Exekútorský úrad Rimavská Sobota pod č. EX1274/2011 a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z dokazovania, ktoré súd vykonal, jednak výsluchom žalobcu, ako i z listinných dôkazov, ktoré
boli predložené žalobcom a žalovaným, nebolo v konaní sporné, že 01.04.2009 uzatvoril žalovaný

v postavení veriteľa a žalobca ako dlžník zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, v
zmysle ktorej poskytol žalovaný pre žalobcu úver vo výške 1.360,95 €. Takto poskytnutý úver sa dlžník
zaviazal splácať po dobu 36 mesiacov, v mesačných splátkach vo výške 76,64 €, s dátumom prvej
splátky 24.05.2009, pri výške RPMN 64,31 %, priemernej RPMN 34,49 % a dohodnutej odplate za
poskytnuté služby v zmysle dohody v sume 219,51 €. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 68,84

%. Žalobca namietal, že takto uzatvorená zmluva nemá všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t. j. Zákona č. 258/2001 Z. z.,
a preto je úver nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkový a plnenie, ktoré poskytol žalobca nad
rámecistinyúverupredstavujebezdôvodnéobohateniezískanéžalovaným,ktoréhovydaniasavkonaní
domáha.

7. Súd predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere podrobil súdnej kontrole, pričom je nutné konštatovať,
žetakútozmluvužalovanýuzatváralakoveriteľvrámcipredmetusvojejpodnikateľskej,obchodnejalebo
inej činnosti v pozícii dodávateľa a žalobca pri uzatváraní zmluvy ako dlžník, nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej, podnikateľskej alebo inej činnosti, a preto je nutné mu priznať postavenie spotrebiteľa.

Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a žalobca túto podpísal dňa 27.03.2009 (čl. 8 spisu), kde v
bode 5 takejto žiadosti vyplnil údaje o požadovanom revolvingovom úvere a to o požadovanej čiastke
úveru 1.659,70 €, počet splátok 36, výšky mesačnej splátky 93,44 €, predpokladaná RPMN 68,80 %,
ročná úroková sadzba úveru 68,80 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 59,49 %,

ročná úroková sadzba revolvingu 67,93 %.

Žalovaný ako dodávateľ vyplnil údaje v bode 6 zmluvy a túto aj podpísal dňa 01.04.2009, pričom v
bode 6 sú uvedené údaje o schválenom úvere a to poskytnutej čiastke úveru 1.360,95 €, počet splátok
36, mesačná splátka 76,64 €, RPMN za úver 64,30 %, ročná úroková sadzba 68,84 %, RPMN po

vykonaní revolvingu 54,99 % a ročná úroková sadzba za revolving 67,94 %. Tieto údaje sú odlišné
ako v bode 5 žiadosti / zmluvy o úvere. Napriek tomu však následne zo strany žalobcu k akceptácii
takéhoto nového návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany žalovaného žalobcom nedošlo a žalobca
nemal možnosť namietať alebo nesúhlasiť s údajmi, ktoré deklaroval a doplnil v bode 6 žiadosti/zmluvy
o revolvingový úver žalovaný napriek tomu, že sú odlišné od bodu číslo 5 a je zrejmé, že sa jedná o nový

návrhnauzatvoreniezmluvyzostranyžalovaného.Napriekdeklarovanejvýškeúveruvsume1.360,95€
žalobcovi bol reálne poskytnutý úver krátený o sumu 219,51 €, čo predstavuje podľa žalovaného odplatu
za poskytnuté služby (pozri Oznámenie veriteľa o schválení úveru čl. 10 spisu).8. Žalobca v konaní prioritne namietal a označoval dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej
zmluvypreabsenciuúdajovtýkajúcichsapodmienokupravujúcichčerpanieúveru,atotermínukonečnej
splatnosti úveru, členenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, a tiež z dôvodu absencie údaju

o výške úrokov a iných poplatkov, odplaty za poskytnutý úver, ktorú považoval žalobca ako dlžník za
neprimerane vysokú.

Súd však prioritne skúmal za akých podmienok a akých okolností došlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy
o revolvingovom úvere.

Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných zhodných prejavov vôle
zmluvných strán. Zmluvná voľnosť pri uzatváraní zmlúv je zrejmá, avšak týka sa jednak možnosti výberu
určitého typu zmluvy, ako i jej obsahu. Účastníci zmluvy si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy
nemôže byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože takéto dojednania
by boli ex legge neplatné. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) podľa ustanovenia § 43a Občianskeho

zákonníka je nutné rozumieť prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný druhej
zmluvnej strane, ktorý prejav je dostatočne určitý, zrejmý a je z neho možné vyvodiť i vôľu navrhovateľa
na uzavretie konkrétnej zmluvy a prijatie takéhoto návrhu druhou zmluvnou stranou. Prijatím takéhoto
návrhujevčasurobenýprejavvôleosoby,ktorejbolnávrhurčenýstým,žesúhlasísnávrhomzmluvybez
výhrad, dodatkov, obmedzení alebo akýchkoľvek iných zmien. Tento úkon je účinný a vyvoláva právne

následky okamihom, keď vyjadrí súhlas s návrhom, s jeho obsahom a je doručený navrhovateľovi. Týmto
okamihom i zmluva vzniká, t. j. bola uzatvorená.

Prijatie návrhu je účinné a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom
dôjde navrhovateľovi. Aby právny úkon prijatia sa stal perfektný, tento musí byť učinený osobou, ktorej

bol určený, musí byť urobený riadne a včas a nesmie obsahovať ani žiadne doplnky, obmedzenia, resp.
výhrady a iné zmeny. Zákon vyžaduje aktívne konanie subjektu, ktorému bol návrh zmluvy určený.
Samotná nečinnosť neznamená prijatie návrhu.
Pokiaľ teda žalovaný vykonal zmeny pôvodného návrhu na uzavretie zmluvy tak, ako sú tieto označené
v bode 5 (návrh na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného) a zmenil údaje týkajúce sa samotnej výšky

úveru, úrokových sadzieb ako je to uvedené v bode 6 k platnému uzatvoreniu zmluvy by mohlo dôjsť
len za predpokladu, ak by pôvodný navrhovateľ (dlžník) takýto návrh prijal, pretože je nutné, aby došlo
pri uzatváraní zmluvy k úplnej zhode oboch strán v zásadných otázkach obsahu zmluvy.

V danom prípade však pri uzatváraní zmluvy táto podmienka splnená nebola. Došlo k zmene

podstatnýchúdajovvnávrhunauzatvoreniezmluvy(bod5)Žiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru/
Zmluva o revolvingovom úvere a údajov v bode 6, resp. tak ako tieto deklaroval veriteľ v oznámení o
schválení úveru dlžníka a to v údajoch výšky úveru, v údajoch výšky RPMN, ročnej úrokovej sadzby,
a preto zmeniť takéto údaje bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu a zároveň, aby to
nebolo nutné považovať za nový návrh, resp. protinávrh, nie je s odkazom na ustanovenie § 44

ods. 2 Občianskeho zákonníka možné. Zmenené údaje uvedené v bode 6 žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru práve veriteľom, predstavovali podľa názoru súdu nový návrh na uzatvorenie
zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že žalobca takýto návrh akceptoval. Preto súd bez skúmania
ďalších podmienok považoval takúto zmluvu za neplatnú z dôvodu absencie písomnej formy, ktorú pre
uzavretiezmluvyospotrebiteľskomúverepredpisoval§5ods.1Zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. 01.04.2009.
Z týchto dôvodov súd takto uzatvorenú zmluvu o revolvingovom úvere i s odkazom na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka považoval za neplatný právny úkon práve z titulu absencie zákonom
predpísanej písomnej formy.

9.Vkonaníaninebolosporným,žeikeďvýškaschválenéhoúveružalovanýmprežalobcupredstavovala
sumu 1.360,95 €, žalovaný ako veriteľ si zadržal pri poskytnutí úveru odplatu za služby v zmysle článku
9 ods. 9.1 písm. a) VOP v sume 219,51 € a reálne poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.091,48
€. Takúto skutočnosť v konaní nespochybňoval ani žalobca ani žalovaný.

Tiež v konaní nebolo sporným, že za úver zaplatil žalobca pre žalovaného sumu 2.471,46 €, pričom
žalovaný deklaroval svojím vyjadrením zo dňa 16.03.2017, že práve z titulu splátok na poskytnutom
úvere uhradil žalobca ako dlžník pre žalovaného ako veriteľa 32 splátok po 76,64 € a čiastočne uhradilsplátku č. 33 vo výške 18,98 €, čo spolu predstavuje sumu 2.471,46 €. Žalobca práve z dôvodu
poskytnutého plnenia na úhradu úveru v rozsahu 2.471,46 € sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 1.379,98 € pri zohľadnení reálne poskytnutého úveru žalovaným pre žalobcu v sume

1.091,48 €.

10. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku a to jednak z titulu márneho uplynutia
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby ako i márneho uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Pre určenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby sa pri bezdôvodnom obohatení vyžaduje
skutočná vedomosť oprávneného o existencii bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a tiež o tom, kto
takéto bezdôvodné obohatenie získal. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu preto
súd opätovne za účelom zistenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vypočul žalobcu, ktorý
deklaroval, že až dňom 08.11.2016 po prvom stretnutí s právnym zástupcom sa skutočne dozvedel o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie, výšku bezdôvodného obohatenia a i to, kto

takéto bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu získal.

I v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu (sp. zn. III Ú S 413/2013) Ústavný súd konštatoval, že
subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť vtedy, kedy
sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť, kto sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatil a v akej výške, pričom pre začiatok subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje
skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový
prospech a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Súd preto ohraničil počiatok plynutia premlčacej doby dňom
08.11.2016. Žaloba žalobcom na súd bola podaná dňa 06.04.2017, t. j. v rámci plynutia takejto

subjektívnej premlčacej doby, a preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného márnym
uplynutím subjektívnej premlčacej doby žalobcovi, súd nepovažoval za dôvodnú.

11. Žalovaný vzniesol námietku premlčania i márnym uplynutím objektívnej trojročnej premlčacej doby
argumentujúc tým, že posledná splátka bola žalobcom realizovaná dňa 24.04.2012.

Súd však zistil i z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.,
Exekútorský úrad Rimavská Sobota v konaní EX 1274/2011 ako i zo samotného oznámenia súdneho
exekútora v exekučnom konaní, že ku dňu 23.05.2012 došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalobcu
pre žalovaného formou úhrady na splatenie poskytnutého úveru a to v rozsahu 963,83 €. Následne v

rámci exekučného konania vedeného pred súdnym exekútorom, došlo k zrážkam z dôchodku žalobcu
tak, ako to deklaroval exekútor oznámením, ktoré bolo súdu doručené 26.04.2019. Z oznámenia o
vykonaných zrážkach v rámci exekučného konania je zrejmé, že boli realizované zrážky v rozsahu
1.507,63€.Zrážkypred30.12.2014vrámciexekučnéhokonaniavšakbolirealizovanéskôr,akouplynula
trojročná objektívna premlčacia doba pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobu podal žalobca na súd

06.04.2017, a preto súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nad sumu 1.180,58 € považoval
za nárok premlčaný a z tohto dôvodu vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovaného zaviazal len k
zaplateniu sumy 1.180,58 €. Táto suma predstavuje plnenie, ktoré prijal žalovaný nad rámec istiny úveru
( 1.091,48,- € ) a vzhľadom na to, že úver poskytnutý žalovaným pre žalobcu bol poskytnutý z neplatnej
zmluvy, táto suma je bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal a preto v zmysle § 456 a § 457

Občianskeho zákonníka je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 1.379,98 € súd žalobu zamietol.

Žalobca vyzval pred podaním žaloby žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa
04.04.2017, v ktorej určil i termín dobrovoľného plnenia a odo dňa nasledujúceho po dni 10.04.2017

pokiaľ k takémuto plneniu zo strany žalovaného dobrovoľne nedošlo sa tento s plnením dostal do
omeškaniavzmysle§517ods.2Občianskehozákonníka,apretosúdžalovanéhozaviazalikzaplateniu
príslušného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Zb. zákonov, v zmysle ktorého v čase omeškania výška úrokov z omeškania predstavovala
o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu, ktorá v čase omeškania žalovaného s plnením predstavovala 0 %, a nie v
rozsahu 8 % ako to požadoval v žalobe žalobca a v tejto časti žalobu zamietol.12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca žalobou uplatňoval

nárok na zaplatenie sumy 1.379,98 €, v konaní bol žalobca úspešný pokiaľ súd žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.180,58 € v rozsahu 85,57 %, a preto súd s prihliadnutím
na pomer úspechu 85,57 % a neúspechu 14,43 % priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 71,14 % trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s tým, že o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).