Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8518201508.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: D. F., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX/XXX,
XXX XX J. Q., právne zastúpená: JUDr. Gábor Száraz, advokát, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01
Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. U. M., nar. XX.XX.XXXX, C. U. XX/XXX, XXX XX J. Q., 2. L. J., nar.
XX.XX.XXXX, Q. XX/XXXX, XXX XX J. Q., 3. E.. P. J., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX P., 4. B. J.,
nar. XX.XX.XXXX, P. X/XXXX, XXX XX J. Q., 5. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, C. U. XX/XXX, XXX XX J. Q.,
právne zastúpená: JUDr. Michal Dic, advokát, AK so sídlom 17. novembra 20, 064 01 Stará Ľubovňa, 6.
Q. P., nar. XX.XX.XXXX, F. P. X/XXXX, XXX XX P.- F. D., 7. O. R., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XXX, XXX

XX J. Q., v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaniach žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 7 rade
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C 54/2018-105 zo dňa 19.12.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1., 2., 4., 5.a 7. rade
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva rozhodol takto:

„I. Súd u r č u j e , že do dedičstva po neb. O. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, zomrelému dňa XX.XX.XXXX
a po neb. I. R., rod. J., nar. X.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX patrí parcela KN-C č. XXX/X orná
pôda o výmere XXX m2, ktorá bola odčlenená z parcely vedenej na Z. úrade J. Q., katastrálny odbor,
vedený na LV č. XXX Z. J. Q., KÚ J. Q., parcely KN-C č. XXX/X orná pôda o výmere XXX mX tak, ako je
to zakreslené v geometrickom pláne G. - G. s.r.o., F.. gen. R. XXX/X , XXX XX J. Q., O.: XX XXX XXX
číslo plánu XX/XXXX, vyhotoveného dňa 20.12.2013, autorizačne overeného dňa 20.12.2013, úradne
overeného 14.1.2014 pod číslom X/XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II.Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 4., 5. a 7. rade v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov ustálil skutkový stav takto:

„J. pozemok - novovytvorená parcela KN-C XXX/X o výmere XXX m2, bola vytvorená geometrickým

plánom č. XX/XXXX odčlenením z parcely KN-C XXX/X evidovanej na LV XXX k. ú. J. Q. vo vlastníctve
žalovanej v 1. rade.Žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. J. Q.,
parcely parciel KN C XXX/X orná pôda o výmere XXX mX (ktorá susedí s parcelou dcéry žalobkyne
XXX/X) a to v podieloch X/X a X/X, čiže v súčte podielov je de facto výlučnou vlastníčkou uvedenej

nehnuteľnosti. Žalovaná spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam vo výške 1/4 získala v
dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi L. Z. a spoluvlastnícky podiel vo výške 3/4 získala na
základe darovacej zmluvy od svojej matky I. Z. (ktorá je zároveň sestrou žalobkyne) a od svojej sestry
C. E..

Výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XXXX pre
k.ú. J. Q., susediacou s parcelou KN-C XXX/X, je dcéra žalobkyne E. H., ktorá uvedenú nehnuteľnosť,
spolu s parcelou KN-C XXX o výmere XXX mX a rodinným domom súp. č. XXX postavenom na parcele
KN-C XXX s príslušenstvom nadobudla od žalobkyne, svojej matky - D. F., rod. R. a od svojich tiet E.
J., rod. R., I. Z., rod. R. (matka žalovanej v 1. rade), Q. P., rod. R. a uja O.. O. R. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 6.6.2008, registrovanej na Z. úrade, katastrálnom odbore pod č. V XXX/XX (č.l. 6 - 8).

Predávajúci nadobudli spoluvlastnícke podiely k uvedených nehnuteľnostiam v dedičskom konaní po
ich nebohej mame I. R., rod. J. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, C. XXX/XX
zo dňa XX.X.XXXX.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/99/2013 vyplýva, že matka žalobkyne a

žalovaných v 2. - 7. rade a stará matka žalovanej v 1. rade I. R., rod. J. nadobudla výlučné vlastníctvo k
pozemkom KN-C č. XXX a XXX/X na základe osvedčenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice
u D.. C. R. pod sp. zn. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 162- 163 pripojeného spisu
2C/99/2013) v ktorom vyhlásila, že parcely KN-C XXX a XXX/X nerušene a dobromyseľne užíva od
roku XXXX, ktoré nadobudla neformálnou kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov. H. KN-C XXX/

X podľa GO plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa XX.X.XXXX, vyhotoveného O.. P., úradne overeného
dňa 2.6.1997 pod č. XXX/XX (čl. 164 - 165 pripojeného spisu 2C/99/2013) bola okrem iného vytvorená z
mpč. parciel XXXX - diel XX, mpč. XXXX/X diel X a mpč. XXXX/X diel X. Polovičný podiel k rodinnému
domu súp. číslo XXX stará matka strán nadobudla v dedičskom konaní po svojom nebohom manželovi
O. R., zomr. XX.XX.XXXX. Druhú polovicu uvedeného rodinného domu dedili po O. R. jeho deti, t.j.

vyššie uvedená matka žalobkyne, ale aj matka žalovanej ich tety a ujovia, každý rovnakým dielom.

Rodičia žalobkyne a žalovaných v 2. - 7. rade (starí rodičia žalovanej v 1. rade) kúpnou zmluvou zo dňa
XX.X.XXXX, evidovanou pod číslom RI XXX/XX (č.l. 92 - 94 pripojeného spisu sp. zn. 2C/99/2013) kúpili
od I. P., rod. T. a S. U. parcelu zakreslenú v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX

ako parcelu XXXX/X o výmere XXX m2, ktorá pozostávala z dielu „f“ vytvorenej z parcely mpč. XXXX o
výmere XXX mX a z dielu „g“ vytvorenej z parcely mpč. XXXX/X o výmere XXX m2. Následne darovacou
zmluvou zo dňa X.XX.XXXX registrovanou pod č. RI XXX/XX (č.l. XXX -148 pripojeného spisu sp. zn.
2C/99/2013) darovali nadobudnutú parcelu XXXX/X svojej dcére I. Z. a jej manželovi L. Z. (žalovanej
v 5. rade a jej manželovi - rodičom žalovanej v 1. rade). Podľa vyjadrenia Okresného úradu J. Q.,

katastrálneho odboru zo dňa 16.4.2014 (čl. 88 pripojeného spisu 2C/99/2013) parcela P. bola vytvorená
geometrickým plánom XXX-XXXX-XX a zodpovedá parcelám mpč. XXXX/X a časti mpč. XXXX podľa
kúpnej zmluvy RI XXX/XX.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/86/2006, predovšetkým zo záverov znaleckých

posudkov vypracovaných v predmetnom konaní, ktoré sa vzťahujú aj na sporný pozemok, konkrétne
z listín na čl. 87-89 spisu sp. zn. 5C/86/2006 - znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX,
ktorý vypracoval O.. D. T. vyplýva, že geometrické a polohové určenie pozemkov v roku XXXX
vychádzalo nielen zo zákresu vo vtedajšej mape evidencie nehnuteľností, ale aj z meračského náčrtu
k predmetnému geometrickému plánu (XXX-XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). V roku XXXX zameranie

nehnuteľnosti sa vykonalo geodetickou ortogonálnou metódou. Meračskú priamku predstavovala
predĺženálíniastavbynaparceleENč.XXXX/X.Tátolíniavsúčasnomobdobísanachádzanaprotiľahlej
strane cesty a na obrázku dole je v smere červenej línie. To znamená, že pozemok - parcela EN č.
XXXX/X sa začínal vo vzdialenosti X,X m (modrá línia) a končil vo vzdialenosti XX,X m (zelená línia)
od meračskej priamky (červená línia). Z priamo meranej miery vyplýva, že novovytvorený pozemok

má mať dĺžku XX,X m. Táto miera korešponduje so zákresom vlastníckej hranice v geometrickom
pláne. Pri následnej kancelárskej adjustácii (prekresľovaniu) meračského náčrtu boli pri všetkých troch
novovytvorených hraniciach parciel uvedené vzdialenosti od meračskej priamky, čiže od červenej línie,
avšak vo vorme ako klasickej omernéj miery pozemku. To znamená, ako by parcela EN XXXX/X malamať dĺžku XX,X m, parcela EN XXXX/X mala mať dĺžku XX,X a parcela EN XXXX/X mala mať dĺžku
XX,XX m . Týmto nie celkom korektným zapísaním mier do náčrtu o niekoľko rokov neskôr pri novom
mapovaní a preberaní geometrického plánu vzniklo zdanie, že sú to dĺžky pozemkov a nie koncové

vzdialenosti na meračskej priamke. Tento náčrt bol podkladom pre výpočet výmer pozemkov, keď došlo
k určeniu plochy z priamo meraných mier. Pri jednej z mier - dĺžka pozemku nebola jeho skutočná dĺžka,
ale konečné staničenie od meračskej priamky od červenej línie. Takýto neprecízny postup zhotoviteľa
geometrického plánu vniesol chybu do evidencie pozemkového vlastníctva. Geometrické a polohové
určenie pozemkov parciel EN č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X nebolo v súlade s vykazovanou plochou.

Do tejto plochy bol započítaný aj priestor v dnešnej ceste - miestnej komunikácii, ktorý netvoril a netvorí
parcely z GP č. XXX-XXX/XXX z roku XXXX. Priamym meraním v teréne (v roku 2008) znalec zistil,
že reálna držba vymedzená oplotením je totožná so zákresom v geometrickom pláne z roku XXXX. To
znamená, že je súlad medzi skutkovým stavom v teréne a predmetným geometrickým plánom. Poloha
reálneho oplotenie je v zelenej línii vykreslenej na obrázku č. 4. Tieto skutočnosti potvrdil aj kontrolný
znalecký posudok č. X/XXXX z X.X.XXXX, znalca O.. I. Q., ktorý sa nachádza na čl. 173 až 181

pripojeného spisu sp. zn. 5C/86/2006.

Vo veci sp. zn. 2C/99/2013 súd ohliadkou na mieste samom, vykonanou dňa 29.5.2017 (č.l. 231
pripojeného spisu 2C/99/2013), zistil, že medzi novovytvorenou parcelou KN-C XXX/X a parcelou
vo vlastníctve žalovanej KN-C XXX/X sa nachádza pletivový plot, potiahnutý schátralým rákosím s

uzamknutou bránkou. Novovytvorená parcela KN-C XXX/X je v užívaní rodiny dcéry žalobkyne E. H.
(v uvedenej veci tunajšieho súdu sp. zn. 2C/99/2013 - žalobkyne), nachádza sa na nej drobná stavby -
búda,čerešňa,jabloň,dcéražalobkyne(vuvedenejvecitunajšiehosúdusp.zn.2C/99/2013-žalobkyňa)
má tam posadené jahody, vysadené viničky. V rovnakej línií ako sa nachádza plot medzi spornou
parcelou KN- C XXX/X a parcelou z ktorej bola odčlenená KN-C XXX/X sa nachádza aj plot medzi

susedmi strán sporu (R. a I.).“

3.Súdprvejinštancievecprávneposúdilvzmysleustanovení§137písm.c/CSP,článku1Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 130 ods. 1, § 868, § 872 ods. 6 a § 460 Občianskeho

zákonníka.

4. Dospel k záveru, že v danej veci je naliehavý právny záujem pre to, aby bol zosúladený stav užívací
so stavom právnym a rozhodnutím o určení, že vec patrí do dedičstva sa odstráni stav právnej neistoty
žalobkyne.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pri vyhotovovaní geometrického plánu, ktorým bola
vytvorená parcela KN-C XXX/X. došlo k chybe, v dôsledku čoho bola nesprávne určená severozápadná
hranica určovaných pozemkov a pôvodné parcely, z ktorých táto parcela vznikla, teda parcela č. XXXX/
X mala väčšiu výmeru ako bolo uvedené v kúpnej zmluve, teda nie XXXmX, ale XXXmX. Z uvedeného

je zrejmé, že parcela KN-C XXX/X nebola predmetom prevodu darovacej zmluvy zo dňa 06.10.1971
medzi O. R. a I. R. a žalovanou v 5. rade a jej manželom, nakoľko parcela KN-C XXX/X mala zodpovedať
parcelám mpč. XXXX/X a časti mpč. XXXX podľa kúpnej zmluvy z RI XXX/XX. Z uvedeného vyplýva,
že novovytvorená parcela KN-C XXX/X zostala vo vlastníctve osôb, ktorí ju vlastnili v roku XXXX, teda
vo vlastníctve vlastníkov parciel mpč. XXXX, XXXX/X a XXXX/X tak ako to vyplýva z geometrických

plánov z pripojených spisov a táto sa nestala súčasťou parcely KN-C XXX/X, ktorá prešla následne do
vlastníctva žalovanej v 1. rade. Zároveň z výsluchu svedkov bolo preukázané, že parcelu KN-C XXX/X
užívali pôvodní vlastníci až do svojej smrti, teda nebohá I. R. a O. R., pričom títo nadobudli vlastnícke
právo k tejto parcelel užívanej od roku XXXX dňom 01.01.1961, kedy splnili všetky predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Po ich smrti k uvedenej parcele neprebehlo dedičské

konanie, a preto predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po O. R. a I. R..

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, keď priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 4., 5. a 7. rade v rozsahu 100% s poukazom
na skutočnosť, že títo žalovaní nesúhlasili s podanou žalobou a u nich nie sú splnené dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného v 7. rade, ktorý
namietol, že už po smrti jeho otca v roku 1997 sa nepreukázalo to, že existuje parcela s č. XXX/X a tátopredsa nemohla byť poňatá do dedičského konania. Túto parcelu vypracoval až geodet v roku 2013, a
to z parcely vlastnícky patriacej žalovanej v 1. rade. Predmetnú parcelu nadobudla darovacou zmluvou
od jeho rodičov jeho sestra I. Z., ktorá ju dobromyseľne užívala a následne aj jej deti. Vzniesol námietku

premlčania a poukázal na skutočnosť, že aj parcela XXX/X a XXX bola nadobudnutá osvedčením a
sestra parcelu užíva viac ako 30 rokov. Poukázal na to, že v roku 2008 riešil dedičské konanie a aj predaj
nehnuteľnosti k parcele č. XXX/X a XXX, ktorý kúpila E. H.. Pri kúpe bolo jasne uvedené čo a za koľko
sa kupuje a s touto zmluvou súhlasili všetci dedičia. Poukázal na to, že je už viac ako 15 rokov od smrti
I. R., pričom v dedičskom konaní po nej tieto skutočnosti namietané neboli.

8. V podanom odvolaní proti rozsudku žalovaná v 1. rade poukázala na spôsob nadobudnutia pozemku
XXX/X a XXX/X ako aj na chronológiu dedičských konaní a následných prevodov nehnuteľností medzi
dedičmi, pričom poukázala aj na neúspech E. H. v konaní vedenom pod sp.zn. 2C 99/2013. Uviedla, že
nezhody nastali v roku 2013, kedy si chcela postaviť plot na hranici jej pozemku, parcelným číslom XXX/
X s pozemkom XXX/X, pričom oplotenie mohla dokončiť až po skončení sporu, kedy bola zamietnutá

žaloba E. H.. Uviedla, že parcela č. XXX/X neexistovala v čase smrti I. R. v roku XXXX, a preto nemohla
byť predmetom dedičského konania.

9. Žalovaná v 5. rade v podanom odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu,
nakoľko spornú parcelu nadobudla spoločne s nebohým manželom v roku XXXX od svojich rodičov a

dobromyseľne a nerušene ju užívala, najprv spoločne s manželom a následne s žalovanou v 1. rade,
jej dcérou, a to od roku 2009. Poukázala na skutočnosť, že vedľajšie parcely KN-C XXX a XXX/X
nadobudla jej matka na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v roku XXXX, teda rok po
smrti otca, pričom sa jedná o vedľajšie parcely bez vzťahu k jej parcele. Matka si neuplatňovala žiadne
nároky na jej parcelu. Poukázala na skutočnosť, že v obdobnom spore susedov boli vykonané znalecké

posudky znalcov, ktorých závery si súd osvojil, no samotní znalci konštatovali, že pochybenie v katastri
je už premlčané. Z uvedeného dôvodu vzniesla námietku premlčania. Poukázala na výpoveď O.. R. -
žalovaného v 7. rade, ktorý vysvetlil situáciu nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj stavu hraníc medzi
jednotlivými parcelami. Z toho je zrejmé, že sporná parcela KN-C XXX/X odčlenená z parcely KN-C
XXX/X je parcelou, ktorú nadobudla ona v dobrej viere pred skoro 50-timi rokmi a pričom jej rodičia ani

súrodenci si na túto nerobili nárok, a preto ani novovytvorená parcela KN-C XXX/X nemôže patriť do
dedičstva. Poukázala na to, že žalobkyňa nepredložila dôkaz o tom, že by rodičia nadobudli či užívali
spornú parcelu hlavne s poukazom na skutočnosť, že vedľajšie parcely nadobudli až v roku 1997, a
to osvedčením v čase, keď ona bola vlastníčkou predmetnej parcely už viac ako XX rokov. Poukázala
na to, že predmetnú parcelu nadobudla v dobrej viere a následne ju previedla na žalovanú v 1. rade,

pričom súd neodôvodnil to, prečo by parcela KN-C XXX/X mala patriť do dedičstva po jej rodičoch. Z
týchto dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie tiež žalovaní v 2. a 4. rade, ktorí zhodne uviedli,
že dedičské konanie po I. R. prebehlo v roku 2005 za prítomnosti ich matky E. J., pričom v roku 1970

ich starí rodičia darovali časť pozemku I. Z., na ktorom si táto s manželom postavila rodinný dom a
ohľadom tohto pozemku nebol žiadny spor. V roku XXXX bola parcela KN-C XXX a XXX/X predaná E.
H., kde dedičia súhlasili s predajom toho, čo zdedili po svojej mamke či babke I. R.. Pôvodnú parcelu,
z ktorej vznikla parcela, ktorá je predmetom sporu užívala I. Z. na základe daru od svojich rodičov. Z
týchto dôvodov nesúhlasili s rozsudkom.

11. Žalobkyňa k podaným odvolaniam žalovaných uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
zákonný a správny, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právny predchodcovia
strán sporu nadobudli vlastnícke právo k predmetu sporu najneskôr k 01.01.1961. Sporná nehnuteľnosť
nebola predmetom prevodu na základe darovacej zmluvy z roku 1971 právnym predchodcom žalovanej

v 1. rade, pričom tomuto svedčia aj závery predošlých súdnych konaní, a to rozhodnutia sp.zn. 2C
99/2013 body 67 až 76 a rozhodnutie sp.zn. 5C 86/2006. Poukázala na to, že predmetom sporu je
určenie, že vec patrí do dedičstva, teda parcela XXX/X. Táto nebola predmetom darovacej zmluvy
z 06.10.1971, nakoľko parcela KN-C XXX/X bola vytvorená geometrickým plánom a má zodpovedať
parcelám mpč. XXXX/X a časti mpč. XXXX podľa kúpnej zmluvy z roku XXXX. K námietke premlčania

uviedla, že vlastnícke právo sa nepremlčuje a skutočnosť, že žalovaná v 5. rade nadobudla predmetnú
nehnuteľnosť dobromyseľne pred 50-timi rokmi, nie je pravdivé a s týmto sa súd vyporiadal v bodoch
odôvodnenia 39 až 44. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobkyni nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 4., 5. a 7. rade v rozsahu 100%.12. K uvedenému žalovaná v 1. rade uviedla, že trvá na podanom odvolaní a stanovisko žalobkyne
nemá oporu v zistenom skutkovom stave a len neprimerane predlžuje súdny spor.

13. Ostatné vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli predložené.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že k jednotlivým odvolacím
námietkam, ktoré boli vznesené zo strany žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 7. rade nebola dôvodná odvolacia

námietka, že parcela XXX/X neexistovala v čase dedičského konania. Túto skutočnosť správne vysvetlil
súdprvejinštancievbode37až40svojhoodôvodnenia,zktoréhonepochybnevyplývazáver,žeparcela
mpč. XXXX/X darovaná žalovanej v 5. rade mala väčšiu výmeru ako bolo uvedené v kúpnej zmluve,
a preto žalovaná v 5. rade s manželom nenadobudli celú parcelu pôvodne vedenú pod mpč. XXXX/
X, ale len časť, ktorá bola zapísaná ako parcela KN-C XXX/X, ktorá zodpovedá pôvodnej mpč. XXXX/

X a časti mpč. XXXX. Zvyšok pôvodnej parcely XXXX teda zostal naďalej vo vlastníctve O. R. a I. R.,
pričom tomuto záveru svedčí aj to, že podľa výpovede svedkov v tomto konaní ako aj v predošlých
konaniach vyplynulo, že títo do svojej smrti aj užívali predmetnú parcelu, teda parcelu XXX/X. I. R.
zomrela XX.XX.XXXX. K tomuto záveru dospel aj Okresný súd v J. Q. v spore vedenom pod sp.zn. 2C
99/2013, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.06.2018. V tomto konaní súd meritórne

posudzoval otázku nadobudnutia spornej nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 193 CSP. Konajúci súd
nebol viazaný takýmto rozhodnutím, no určite je v záujme dosiahnutia zásady právnej istoty správne,
ak súd prvej inštancie vychádzal z predmetných rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť a ktoré riešili
rovnakú otázku, ktorá je meritórnou v tomto konaní.20. Rovnako odvolací súd nepovažoval za relevantnú námietku odvolateľov spočívajúcu v tom, že
predmetná nehnuteľnosť nebola zapísaná na liste vlastníctva v čase smrti jej pôvodných vlastníkov. K

uvedenému možno dodať, že zápis v katastri nehnuteľnosti je záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak tak,
ako to bolo v prejednávanej veci.

21. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky premlčania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vlastnícke
právo je nepremlčateľné (§100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). K nadobudnutiu vlastníckeho práva

môže dôjsť aj originálnym spôsobom, teda vydržaním, kedy sa vlastníkom stáva oprávnený držiteľ,
ktorý splní zákonné podmienky vydržania, pričom základnou podmienkou je nerušené a pokojné
užívanie nehnuteľnosti po dobu minimálne 10-tich rokov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva záver,
že podmienku nerušenej držby nehnuteľnosti splnila žalovaná či jej právny predchodcovia, nakoľko
dokazovaním bolo preukázané, že v skutočnosti predmetnú nehnuteľnosť užívala nebohá I. R. do
svojej smrti, teda do XX.XX.XXXX, pričom žaloba o určenie vlastníckeho práva zo strany E. H. proti

žalovanej bola podaná 06.11.2013, teda pred uplynutím 10-tich rokov po smrti osoby, ktorá ako vyplýva
z dokazovania, túto nehnuteľnosť užívala a ktorá bola jej vlastníkom ako to konštatovali konajúce
súdy. Z uvedeného je zrejmé, že u žalovanej nebola splnená podmienka 10-ročnej vydržacej doby.
Preto nepripadá do úvahy skutočnosť nadobudnutia jej vlastníckeho práva originálnym spôsobom, a to
vydržaním.

22. Z týchto dôvodov sú správne závery súdu prvej inštancie o tom, že nebohí I. a O. R. boli v čase svojej
smrti vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a táto nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania,
preto patrí do dedičstva po týchto osobách. Odvolací súd poukazuje na presvedčivé odôvodnenie súdu
prvej inštancie, ktorá sa týka histórie vzniku nezrovnalostí, ktoré viedli k vypracovaniu nesprávnych

geometrických plánov a tieto boli potom podkladom pre nesprávny zápis do mapového operátu tak ako
to správne odôvodnil súd prvej inštancie v bode 40 svojho odôvodnenia.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, keď odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči neúspešných žalovaným, ktorí podali odvolanie a ktorí boli neúspešní v
odvolacom konaní.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).