Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212252
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6617212252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ U. J. ( M.), 2/ P. J., 3/ U. J., 4/ U. J., 5/ U. J. (E. syn č. XXX, XXX XX T., 6/ P. J., 7/ Y. J.,
8/ U. J. (M. ml.), 9/ P. J. (M.), XX/ F. J., (E. syn) 11/ U. J., (E. syn), 12/ U. J., (E. syn), 13/ U. J. ( M.),
14/ F. U., 15/ F. O., 16/ P. U., 17/ F. J., 18/ P. M., 19/ U. J., 20/ P. U., 21/ P. O., 22/ O. O., 23/ H. O.,
24/ P. C., 25/ P. O., rod. U., všetci zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817
15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a zároveň žalobcovia 3/, 14/, 15/ a 16/ zastúpení aj: Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti

žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX Divín, zastúpený advokátom
JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/32/2017-491
z 22. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 25/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva a výrokom

formulovaným v znení: určuje, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území
W. a katastrálnom území T. zapísané u Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor na (označených
listoch vlastníctva) vlastní... (nasleduje meno toho ktorého žalobcu, veľkosť spoluvlastníckeho podielu
a poradové číslo zápisu na liste vlastníctva). Žalobcom 1/ až 25/ priznal proti žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobcovia 1/ až 25/, všetci zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava (ďalej aj „Slovenský pozemkový fond“ alebo aj „fond“)
a žalobcovia 3/, 14/, 15/, 16/ zastúpení aj Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica (ďalej aj „Lesy SR“) domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území W. zapísaných na LV č. XXX a XXXX (parcely I.) a k parceliam
B. zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ako aj k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T., parceliam
registra B. zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX a XXXX s odôvodnením, že žalovaný nesplnil podmienky vydržania stanovené v § 134
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), ako to tvrdil vo
vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva pred notárkou, ktorá osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva

žalovaným spísala do notárskej zápisnice sp. zn. N 1024/2012, Nz 10453/2015, NCRIs 10711/2015 z
27.03.2015 v znení Dodatku č. 1 z 18. mája 2015 a Dodatku č. 2 z 18. mája 2015 (ďalej aj „notárska
zápisnica“). Notárska zápisnica bola zapísaná do katastra nehnuteľností na základe nepravdivých
tvrdenížalovaného.Žalobcovia(nezistenívlastnícizastúpeníSlovenskýmpozemkovýmfondomaLesmi
SR)vlastníckeprávoktýmtonehnuteľnostiamnikdynestratiliasúoprávnenídomáhaťsajehonavrátenia

prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva na súde. Držba nehnuteľností uvedených v
notárskej zápisnici zo strany žalovaného nebola dobromyseľná a oprávnená. Notárkou uvádzané
skutočnosti v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným neboli pravdivé a odporovali zákonu.
Žalovaný (vydržiteľ) nepreukázal svoje právne nástupníctvo po svojich právnych predchodcoch ani
nedoložil súhlasné vyjadrenie právnych nástupcov po osobách zapísaných v katastri nehnuteľností
ako vlastníci, t. j. po nezistených vlastníkoch a tvrdenie žalovaného o nerušenej dobromyseľnej a

nepretržite trvajúcej držbe nehnuteľností v období od 01.01.1992 do 01.01.2002 za nepravdivé. Notárka
spisujúca notársku zápisnicu si nesplnila povinnosť zisťovať totožnosť pôvodných vlastníkov, podrobný
skutkový dej svedčiaci o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným ani právne nástupníctvo vydržiteľa.
V predsporových jednaniach o predmete sporu žalovaný tvrdil, že pôvodní nezistení vlastníci patria
do jeho širšej rodiny, sú jeho priamymi alebo pobočnými právnymi predchodcami, z ktorých niektorí

zomrelibezdetníaleboichprávninástupcoviaudeliližalovanémusúhlassvydržanímvlastníckehopráva.
Žalovanýsaoznačovalzaprávnehonástupcunezistenýchvlastníkovvpriamomajpobočnomradeaždo
cca piateho pokolenia, ale nezistených vlastníkov nestotožnil, právne nástupníctvo po nich nepreukázal
a preto ani ním predkladané súhlasy nemožno považovať za relevantné listiny.
1.2 Pri podaní žaloby vychádzali zástupcovia žalobcov z listov vlastníctva, ktoré predchádzali spísaniu

a zápisu notárskej zápisnice do katastra nehnuteľností. Vlastníctvo žalobcov (nezistených vlastníkov)
bolo do katastra nehnuteľností prepísané z pozemkovej knihy v rámci vytvárania registra obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP“) v katastrálnom území W. a T. v roku 2002. Žalobcovia
nemajú inú možnosť, než žalobou o určenie vlastníckeho práva sa domôcť svojich práv. Žalovaný
je len podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/51/2009 z 28.10.2010 v konaní o určenie
vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník sporného
spoluvlastníckeho podielu.
1.3 Žalovaný sa v konaní bránil tým, že právo Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej
republiky zastupovať nezistených vlastníkov zaniklo v momente, kedy bola do určeného operátu katastra

nehnuteľností zapísaná notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie vlastníckeho práva žalovaným.
Žiadne ustanovenie zákona nedáva možnosť Slovenskému pozemkovému fondu či Lesom SR
zastupovať osoby, ktoré v minulosti mohli spĺňať podmienky, aby boli označení ako nezistení vlastníci
aj v čase, keď už v určenom operáte katastra nehnuteľností zapísaní nie sú. Slovenský pozemkový
fond a Lesy Slovenskej republiky tak nemali právo podať žalobu na určenie vlastníckeho práva v mene

žalobcov. Žalovanému sa javí, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky podali žalobu
vo vlastnom mene a takejto žalobe nie je možné vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení a z dôvodu, že sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam má určiť v prospech
tretej osoby, ktorá už ani nežije. Súdna prax sa ustálila na názore, že domáhať sa práv v dôsledku
neoprávneného vydržania je možné aj v prípade, ak posledný zápis v katastri svedčil už nebohej osobe,

avšak výlučne žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva po nebohom; podmienkou úspešnosti takejto
žaloby však je, aby stranami sporu boli všetci dedičia po nebohom.
1.4 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním listín tvoriacich súčasť spisu (listami vlastníctva
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, zápisnicou o konfrontácií svedkov v trestnej veci, kde
sa žalovaný vyjadril, že nehnuteľnosti uvedené v notárskej zápisnici nedržal, výzvou Slovenského

pozemkového fondu adresovanou žalovanému, aby preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva titulom
vydržania podľa notárskej zápisnice, dedičskými rozhodnutiami, úmrtnými listami), z ktorých zistil v
prospech koho bolo evidované vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia
pred spísaním notárskej zápisnice, čo bolo predmetom dedenia po poručiteľovi E. J., zomrelom XX. P.
XXXX v konaní vedenom na Štátnom notárstve Lučenec pod sp. zn. D 107/53, ktoré nehnuteľnosti

boli po poručiteľke O. J. prejednané v dedičskom konaní na Štátnom notárstve v Lučenci pod sp. zn.
D 31/74, čo bolo obsahom vyhlásenia žalovaného v notárskej zápisnici a aké dôkazy na preukázanie
pravdivosti vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva ponúkal a po posúdení žaloby podľa ustanovení
§ 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníkavyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Poukázal na to, že uznesením z 23.04.2018 č. k. 9C/32/2017-346
konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavil z dôvodu, že žalobcovia neboli
označení údajom umožňujúcim ich identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, čo neumožňovalo

Okresnému súdu Lučenec pokračovať v konaní. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27.08.2019
sp. zn. 17Co/327/2018 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie so záväzným právnym názorom o
existencii procesnoprávnej subjektivity označených žalobcov zastúpených zákonným zástupcom.
Odvolací súd vyslovil, že podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991 Zb.“) a § 50 ods. 6 zákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch môžu Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky konať za
nezistených vlastníkov v súdnych sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to aj
v prípade, keď nezistení vlastníci vystupujú na strane žalobcov. Slovenský pozemkový fond môže v
súdnom konaní vystupovať ako zákonný zástupca nezistených vlastníkov aj podľa § 16 ods. 2 zákona
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej aj „zákon

č. 180/1995 Z. z.“). V prejednávanej veci Slovenský pozemkový fond ani Lesy Slovenskej republiky
nenakladajú s pozemkami nezistených vlastníkov, iba zastupujú nezistených vlastníkov v súdnom spore.
Nie sú teda stranami sporu, iba zákonnými zástupcami strán sporu. Podľa inštrukcie odvolacieho súdu
v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie skúmal procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. c)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a uzavrel, že žalobcovia, ktorí stratili

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dôsledku spísanej notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho
práva žalovaným majú naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, ktorou by sa odstránil stav
právnej neistoty medzi stranami sporu.
1.5 Žalobe o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov súd prvej inštancie vyhovel z dôvodu,
že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v notárskej zápisnici, že nehnuteľnosti držal po celú

vydržaciu dobu, že do držby vstúpil na základe konkrétneho právneho titulu (hoci i domnelého), o ktorý
oprel svoju dobrú vieru, že s nehnuteľnosťami počas celej vydržacej doby nakladal ako s vlastnými, ako
to vyžaduje ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto nepreukázal podmienky vydržania,
ako to predpokladá ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: predmet vydržania, subjekt
vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Držbu nehnuteľností spochybnil sám žalovaný pri svojej

výpovedi v trestnom konaní a pri spísaní notárskej zápisnice nepreukázal právne nástupníctvo po
pôvodných nezistených vlastníkoch zapísaných na liste vlastníctva. Súladnosť notárskej zápisnice o
vydržaní vlastníckeho práva s hmotným právom skúmal súd prvej inštancie ako prejudiciálnu otázku.
Pretože žalovaný takúto súladnosť nepreukázal, súd prvej inštancie žalobe o určenie vlastníckeho práva
proti žalovanému vyhovel.

1.6 Nárok na náhradu trov konania žalobcom voči žalovanému priznal prvoinštančný súd podľa § 255
a § 262 ods. 1 C. s. p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný odôvodnené odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací súd postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby postupom podľa § 388 C. s. p. rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.1 Vdôvodochodvolaniazopakovalpodstatnúargumentáciusúduprvejinštancie,zakéhodôvodubolo
žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovené a uviedol, že naďalej trvá na tom, že konanie malo byť

zastavené z dôvodu, že žalobcovia neboli v konaní označení spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o
ich identite. Žalovaný si je vedomý viazanosti súdu prvej inštancie názorom odvolacieho súdu, avšak s
názorom odvolacieho súdu nesúhlasí, keďže nebol dôvod na odklon od názoru vysloveného Najvyšším
súdom Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 7Cdo/10/2010. Opätovne namietal, že
„žalobca“ sa domáha určenia vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorou nie je on sám a preto takáto

žaloba trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Nie je možné sa domáhať určenia vlastníckeho
práva v prospech už zomrelej osoby z dôvodu, že výrok takéhoto rozhodnutia nie je spôsobilý na zápis
do operátu katastra nehnuteľností. Takýto výrok je nevykonateľný. Bolo by možné uspieť v konaní jedine
žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva po nebohom, kde by musela byť splnená podmienka vecnej
legitimácie, čo znamená, že by sporovými stranami museli byť všetci dedičia po nebohom. Skutočnosť,

že žaloba o určenie vlastníckeho práva je podaná v prospech nežijúcich vlastníkov nespochybňujú ani
„žalobcovia“.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.4.Krajskýsúdpríslušnýnarozhodnutieoodvolanížalovanéhoprejednalvecbeznariadeniaodvolacieho
pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. splnené

neboli (nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie) iba z
hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný (z
dôvodu, že vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd nezistil) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

5. I keď žalobu v mene nezistených vlastníkov zapísaných pôvodne na listoch vlastníctva uvedených
vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie podali Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej
republiky, nie je možné ich považovať za „žalobcov“, ako to činí žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie. Za žalobcov označili zákonní zástupcovia žalobcov Slovenský pozemkový fond a Lesy
Slovenskej republiky 25 fyzických osôb; spor sa teda vedie medzi 25 žalobcami a jedným žalovaným.

Svoj názor k oprávneniu Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky zastupovať
nezistených vlastníkov v spore o určenie vlastníckeho práva aj v prípade, ak nezistení vlastníci vystupujú
na strane žalobcov, odvolací súd už vyjadril v uznesení sp. zn. 17Co/327/2018 z 27. augusta 2019
a na vyslovenom právnom názore zotrváva. Procesnú subjektivitu žalobcov odvodil odvolací súd od
ustanovenia § 61 C. s. p. veta za bodkočiarkou, podľa ktorej má procesnú subjektivitu aj ten, komu ju

zákon priznáva. Pre účely posúdenia procesnej subjektivity žalobcov nebolo relevantné, že žalobcovia
podľa zhodného tvrdenia strán sporu už nežijú, keď nezistení vlastníci pozemkov (s pozemkami, ktorých
podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z. nakladá fond) môžu byť účastníkmi súdnych konaní
v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. stále platí,
že pozemkový fond koná za neznámych vlastníkov nehnuteľností pred súdom a to aj v prípade, ak je

vlastníctvo neznámych vlastníkov sporné a obdobne môže postupovať aj správca lesných pozemkov,
ktorýchvlastníkniejeznámy,tedaLesySlovenskejrepubliky.Doposiaľnezanikloanioprávneniesprávcu
lesného majetku zakotvené v § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. zastupovať pred súdom vo veciach
lesných pozemkov neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorí sú známi, ale nie je známy ich trvalý
pobyt alebo sídlo, označovaní spoločne ako „nezistení vlastníci“ a to aj vtedy, ak je vlastnícke právo

nezistených vlastníkov sporné.

6. Žalovaný sa v odvolaní opätovne odvoláva na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/10/2010, ktorého obsah podrobne rozobral odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/327/2018
v bode 8. Odvolací súd poukázal v bode 16 a 17 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 17Co/327/2018 na

iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešiace problém účastníctva tzv. nezistených
vlastníkov v súdnom spore, z ktorých vyvodil, že v otázke procesnej subjektivity a označenia tzv.
nezistených vlastníkov, ako strán v spore, judikatúra najvyššieho súdu nie je jednotná. Názor, že
podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. a § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. môžu Slovenský
pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky konať za nezistených vlastníkov v súdnych sporoch o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to aj v prípade, keď nezistení vlastníci vystupujú na
stranežalobcovzdôvodnilodvolacísúdvbode18uzneseniasp.zn.17Co/327/2018aktomuibadodáva,
že zákony č. 330/1991 Zb., zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 326/2005 Z. z. nie vždy jednotne používajú
pojem „neznámy vlastník“ alebo „nezistený vlastník“ a zahrnutie vlastníka, ktorý je známy, len nie je
známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo (§ 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) a vlastníka,

ktorý nie je známy (§ 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z. z.) pod jednotný pojem „nezistení vlastníci“
vyplýva z § 13 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8
ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok
s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov (osobitnými predpismi sú
zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 330/1991 Zb.), obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

7. Hoci už žalovaný v odvolaní nespochybňuje právo Slovenského pozemkového fondu a Lesov
Slovenskej republiky podať žalobu v mene nezistených vlastníkov pozemku odvolací súd pripomína, že
v bode 22 uznesenia sp. zn. 17Co/327/2018 zaujal názor aj k skôr prednesenej námietke žalovaného, že
zápisom vlastníckeho práva žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam na základe notárskej zápisnice

oprávnenie Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky podať žalobu na určenie
vlastníckeho práva nezaniklo, keď podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. títo zákonní zástupcovia
nezistených vlastníkov boli konštituovaní aj pre prípad, že vlastníctvo „nezistených vlastníkov“ je spornéa to zákonom č. 571/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 330/1991 Zb. v § 34 ods. 14 tak, že
sa vsunul text „a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné“.

8. Odvolací súd osobitne v bode 28 uznesenia sp. zn. 17Co/327/2018 zdôraznil, že jeho záver o
existencii hmotnoprávnej a procesnoprávnej subjektivity označených žalobcov automaticky neznamená,
že žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech neznámych vlastníkov zastúpených Slovenským
pozemkovým fondom a Lesmi Slovenskej republiky je aj procesne prípustná, preto musí súd prvej
inštancie venovať pozornosť otázkam, či na žalobe o určenie vlastníckeho práva v prospech osôb, o

ktorých nevedno, či vôbec existujú, či majú záujem byť vlastníkmi označených nehnuteľností existuje
naliehavý právny záujem a či Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky v prípade podania
tejto žaloby konajú v súlade s verejným záujmom, teda všeobecne prospešným záujmom, ktorý pojem
nie je ani v legislatíve presne definovaný z dôvodu, že ide o neurčitý pojem a verejný záujem sa
môže posudzovať vždy len v konkrétnom čase a mieste v konkrétnej situácii. K tejto časti odôvodenia
uznesenia odvolacieho súdu sa na pojednávaní dňa 23.10.2019 vyjadril iba Slovenský pozemkový

fond tak, že „v tejto veci koná zo zákona, musí zastupovať práva, oprávnené záujmy nezistených
vlastníkov bez ohľadu na to, že nám nie je známe, kto tieto osoby sú, či ešte žijú alebo nie a či vôbec
majú záujem byť vlastníkom týchto nehnuteľností. V opačnom prípade, ak by SPS nemal povinnosť
zastupovať týchto neznámych vlastníkov, resp. ak by sme skúmali, či tieto osoby majú záujem byť
vlastníkmi, bolo by možné pôdu nezistených vlastníkov bez akýchkoľvek právnych nástrojov ochrany ich

vlastníctva rozobrať tretími osobami, ktoré o to prejavili záujem“. Práve z dôvodu opakovaných námietok
žalovaného, že navrátenie do pôvodného stavu chcú žalobcovia dosiahnuť procesne neprípustnou
žalobou podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, uložil odvolací súd súdu prvej inštancie v
prvom rade skúmať procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
Súd prvej inštancie existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe odôvodnil iba tak, že

len žalobou o určenie vlastníckeho práva je možné dosiahnuť zmenu zápisu vo verejnom registri a
zosúladenie skutočného a právneho stavu. Žalobou o určenie vlastníckeho práva sa podľa názoru súdu
prvej inštancie môžu žalobcovia domôcť obnovenia svojich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré
na základe notárskej zápisnice o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva získal do vlastníctva žalovaný.

9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
jej potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10.Možnosťdomáhaťsanasúdežalobouurčeniavlastníckehoprávavprospechnezistenýchvlastníkov

nie je upravená žiadnym osobitným zákonom, bolo preto povinnosťou žalobcov (ich zákonných
zástupcov) v konaní preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

11. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie vlastníckeho práva existuje
množstvo judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Za najpriliehavejšie rozhodnutie z hľadiska

skutkového stavu ustáleného v tomto súdnom konaní považuje odvolací súd uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/156/2018 z 20. marca 2019, v ktorom sa skúmala existencia
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho
práva k pozemkom v čase súdneho konania už neexistujúcich a žiadali určiť vlastnícke právo poručiteľa
ku konkrétnemu dátumu odlišnému od dátumu jeho smrti. Najvyšší súd v bode 19 odôvodnenia vysvetlil,

že právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ

neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah strán sporu je prípustná aj napriek tomu, že je možná
(prípadne) aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pre osvedčenie naliehavého právneho záujmu musí žalobca poukázať na určité skutkové

okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je a vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
tento spor rieši a rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí v prvom rade zaoberať otázkou
existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorý musí byť daný aj v čase rozhodnutiasúdu. Vo veci, v ktorej konal najvyšší súd bola žaloba zamietnutá pre neexistenciu naliehavého právneho
záujmu z dôvodu, že sa žalobcovia nedomáhali určenia, že sporné pozemky boli v čase smrti vo
vlastníctve poručiteľa a patria do dedičstva po ňom, keď v čase od dátumu, ku ktorému žiadali žalobcovia

určiť vlastnícke právo ku dňu smrti poručiteľa mohol poručiteľa disponovať so svojím majetkom (čo
aj urobil). Najvyšší súd v bode 21 odôvodnenia zdôraznil, že určovacou žalobou môže byť určené
len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom
žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a to ani do budúcnosti (s odkazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/32/98, 2Cdo/131/2006) s tým, že z tohto pravidla

judikatúra pripúšťa výnimky a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu svojej smrti
vlastníkom veci, resp. žalôb, že určitá vec patrí do dedičstva (podľa rozhodnutí najvyššieho súdu sp.
zn. 1Cdo/26/07, 3Cdo/44/08). Rozhodujúcim okamihom pre určenie naliehavého právneho záujmu je
teda deň smrti poručiteľa.

12. Podobnosť súdnych konaní vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

8Cdo/156/2018 a tej, v ktorej koná odvolací súd je daná tým, že podľa zhodného tvrdenia zákonných
zástupcov žalobcov a žalovaného žiaden zo žalobcov už nežije, napriek tomu sa žalobcovia (ich zákonní
zástupcovia) nedomáhajú určenia, že nehnuteľnosti označené v žalobe a výroku rozhodnutia súdu prvej
inštancie patria do dedičstva po nich. Ak žalobcovia nežijú, nie sú subjektom hmotného práva podľa
§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ich smrťou spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla. Žalobu

o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti patria do dedičstva po nezistených vlastníkoch by podľa názoru
odvolacieho súdu mohli podať aj Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, ktorí by sa
v takomto prípade nepovažovali za zákonných zástupcov nezistených vlastníkov zapísaných na liste
vlastníctva (podľa registra obnovenej evidencie pozemkov), ale by boli zástupcami neznámych dedičov
pôvodných nezistených vlastníkov. Takýto záver je vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 15. apríla 2019 sp. zn. 8Cdo/31/2018.

13. Ak bolo úmyslom zákonných zástupcov žalobcov poprieť tvrdenia žalovaného v notárskej
zápisnici o vydržaní vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré podľa názoru Slovenského
pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky nezískal žalovaný zákonným spôsobom, bolo možné

nápravu dosiahnuť aj žalobou o negatívnom určení, ktorá za určitých podmienok prípustná je (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018 sp. zn. 6Cdo/15/2017 uverejnené v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 31/2019).

14. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, z ktorých v súlade s § 383 C. s. p. vychádza aj

odvolací súd možno zhrnúť tak, že žalobcovia 1/ až 25/ boli pred zápisom notárskej zápisnice, na
základe ktorej nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam žalovaný, zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností na listoch vlastníctva s označením iba mena a priezviska, prípadne
prímenia, pozemnoknižnej vložky, v ktorej bolo pôvodne vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedené a v
niektorých prípadoch aj s pôvodným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva (označeného napr. iba

ako č. d. XXXX/XXXX) a zapísaný prevod z pozemkovej knihy na list vlastníctva podľa rozhodnutia
označeného ako POZ 97/0067-003 z 12.03.1997 a následne Rozhodnutie OÚ Lučenec, odbor PPLH
č. E/2002/00018 z 19. augusta 2002. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisov z katastra nehnuteľností -
výpis z listu vlastníctva v katastrálnom území W. a T. k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto
konania zobrazujúcim aktuálny stav k 01.01.2015. Na č. l. 165 je žurnalizovaná odpoveď Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie
správy registrov, Námestie Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica z 19.06.2017, ktorou dožiadaný orgán pod sp.
zn. SVS-ORMP 2-2017/4-7740 dňa 19.06.2017 oznamuje Slovenskému pozemkovému fondu, že údaje
o trvalom a prechodnom pobyte žalobcov len na základe údajov o mene a priezvisku nemôže vydať z
dôvodu, že sa takáto osoba nedá jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, prípadne sa takáto osoba v

registri nenachádza. Žiadosť o identifikáciu osôb lustráciou v matrike doručil Slovenský pozemkový fond
aj obciam W. a T., odkiaľ bola odoslaná žiadateľovi rovnaká odpoveď, že údaje poskytnuté Slovenským
pozemkovým fondom na lustráciu nie sú postačujúce. Z požadovaných mien nachádzajúcich sa v prípise
Slovenského pozemkového fondu č. SPFZ/2017/058218 vylustrovali iba dve osoby U. U. a Y. S., ktoré
osoby nie sú označenými žalobcami v tomto konaní.

14.1 Notárka U.. P. U., Notársky úrad v Lučenci spísala dňa 27.03.2015 za účasti Y. L., nar. XX.XX.XXXX
(žalovaný) notársku zápisnicu, ktorou osvedčila podľa § 63 notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti) vyhlásenie žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území W. a katastrálnom území T.. V notárskej zápisnici je uvedené, že „si navrhovateľspísania notárskej zápisnice Y. L. uplatňuje vlastnícke právo k poľnohospodárskemu majetku, ktorý
získal po svojich právnych predchodcoch podľa pripojených úmrtných listov tak, že v skutočnosti žili v
W. na lazoch a T. na lazoch a uvedenú poľnohospodársku pôdu obrábali jeho právni predchodcovia.

Ostatní dedičia budú v tomto prípade dotknutými osobami a týmto osvedčením sa nahradzuje niekoľko
dedičských konaní, ktorým by navrhovateľ docielil ten istý stav ako v prípade vydržania. Navrhovateľ Y.
L. vyhlásil, že je dobromyseľným držiteľom, jeho držba je nerušená a nepretržitá. Spĺňa hmotnoprávne
podmienky určenia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ. Jeho vydržacia doba začala plynúť
01.01.1992 a skončila najneskôr 01.01.2002“. Notárka v ďalšom texte konštatovala, že „navrhovateľ

Y. L. splnil aj procesnoprávne podmienky určenia vlastníckeho práva vydržaním, keď doložil notárke
vyjadrenie obce W., T., S. a F. o tom, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa na
nehnuteľnosti uvedené v tejto notárskej zápisnici a navrhovateľ Y. L. doložil aj vyjadrenie dotknutých
vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, v prospech ktorých svedčí posledný záznam v operáte katastra
nehnuteľností o tom, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa na nehnuteľnosti
uvedené v notárskej zápisnici“. K notárskej zápisnici boli spísané dva dodatky a stala sa verejnou listinou

pre zápis žalovaného v tomto spore Y. L. ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností v katastrálnom
území W. a T., čo je zdokladované na výpisoch z listov vlastníctva na č. l. 29 až 117 spisu, kde
pri mene žalovaného je ako titul nadobudnutia okrem iného uvedené aj osvedčenie o vydržaní č. N
1024/2012, Nz 10453/2015, NCRIs 10711/2015 z 27.03.2015 ako záznamová listina 1331/15, ale aj
ďalšianotárskazápisnicasp.zn.N424/2015,Nz7963/2015,NCRIs8190z10.03.2015vznenídodatkov

ako záznamová listina Z 1038/15 (napríklad na LV č. XXXX katastrálne územie T., aj LV č. XXXX
katastrálne územie T.), ktorá v tomto súdnom konaní predložená nebola.
14.2 K notárskej zápisnici N 1024/2012 predložil žalovaný vyjadrenia dotknutých vlastníkov (v kópii
na č. l. 134 až 136 spisu), kde ako navrhovateľ osvedčenia o určení vlastníckeho práva vydržaním
podľa § 134 OZ a § 63 notárskeho poriadku na podiely vlastníkov (označených menom a priezviskom)

evidovaných na listoch vlastníctva v katastrálnom území W. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX
a XXXX si robil nároky titulom vydržania vlastníckeho práva s rovnakým textom, aký bol uvedený v
notárskej zápisnici N 1024/2012. Táto listina neobsahuje žiadne vyjadrenie dotknutých spoluvlastníkov.
Podpisy určitých osôb na listine vzťahujúcej sa k notárskej zápisnici N 1024/2012 s označením, že ide
o str. 25, sú žurnalizované v tomto spise na č. l. 125 spisu ako osobitná listina.

15. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti preukazujúce, že medzi právnymi nástupcami
žalobcov a žalovaným vznikol spor o vlastnícke právo, ktorý by mal riešiť súd. Zákonní zástupcovia
žalobcov neodôvodnili v žalobe, akými skutočnosťami bola vyvolaná potreba podať žalobu o určenie
vlastníckeho práva na súd a akým spôsobom sa zmena vlastníckeho práva z nezistených vlastníkov na

žalovaného dotkla verejného záujmu, ktorý zástupcovia nezistených vlastníkov Slovenský pozemkový
fond a Lesy Slovenskej republiky musia v konaní pred súdom hájiť. Spor v mene nezistených vlastníkov
vyvolali štátom určení zástupcovia.

16. Účelom žalôb podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je vyriešiť spor o existencii práva

a podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
takomto určení. Ak nebol preukázaný spor medzi dotknutými vlastníkmi nehnuteľností a žalovaným
a zákonní zástupcovia žalobcov nezistených vlastníkov nezdôvodnili existenciu verejného záujmu na
takejto určovacej žalobe, dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
vec v otázke prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a majúc za to, že

naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe neexistuje, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 388 C. s. p. a žalobu zamietol.

17. Žalovaný iba formálne uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keďže žiadne skutkové zistenia súdu prvej inštancie v odvolaní nenamieta.
Odvolací súd konštatuje, že z dvoch odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným v odvolaní bol dôvodne
uplatnený len odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom
právnom posúdení veci a odlišné právne posúdenie veci v otázke procesnej prípustnosti tejto žaloby
podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku bolo dôvodom zmeny rozsudku súdu prvej inštancie

odvolacím súdom.

18. Strany sporu opakovane upozorňovali odvolací súd, že na Okresnom súde Lučenec prebieha
skutkovo a právne totožný spor pod sp. zn. 13C/24/2017. Odvolací súd z vlastných registrov zistil (apo oznámení dátumu verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu na to upozornil aj zástupca
žalovaného), že vo veci 13C/24/2017 Okresného súdu Lučenec už Krajský súd v Banskej Bystrici o
odvolaní strán sporu rozhodol rozsudkom sp. zn. 16Co/120/2019 z 11. júna 2020 tak, že rozsudok súdu

prvej inštancie, ktorým bolo žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovené zmenil a žalobu zamietol
z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku a vec je v dôsledku dovolania prejednávaná Najvyšším súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. 2Cdo/289/2020, avšak vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.

19. Odvolací súd zotrváva na názore vyjadrenom v bode 27 uznesenia sp. zn. 17Co/327/2018, že
vyhovením žalobe o určenie vlastníckeho práva by sa dosiahol pravý opak účelu sledovaného zákonom
č. 180/1995 Z. z. usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom spôsobom, aby už v katastri nehnuteľností
neboli evidovaní nezistení a neznámi vlastníci pozemkov. Aj táto skutočnosť bráni záveru, že na určení
vlastníckeho práva v zmysle podanej žaloby existuje naliehavý právny záujem.

20. Odvolací súd zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyjadruje svoj súhlas s konaním
žalovaného a notárky U.. P. U., ktorá bez splnenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok
spísala notársku zápisnicu N 1024/2012, Nz 10453/2015, NCRIs 10711/2015 dňa 27.03.2015 v znení
jej dodatkov ako verejnú listinu, na základe ktorej dosiahol žalovaný zápis vlastníckeho práva vo
svoj prospech na listoch vlastníctva v katastrálnom území W. a T.. Súdny spor vyvolaný zákonnými

zástupcami nezistených vlastníkov ako žalobcov nemohol byť úspešný pre nesprávne zvolenú formu
súdnej ochrany, ako to uviedol odvolací súd v bodoch 11 až 13 tohto rozhodnutia.

21. Po zmene rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný považuje za úspešnú stranu sporu v plnom
rozsahu, ktorej by podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vzniklo proti žalobcom 1/ až 25/ právo na náhradu trov

konania v celom rozsahu. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 25/ odvolací
súd nepriznal z dôvodu, že žalobcovia 1/ až 25 nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti podľa § 7 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože ich smrťou podľa § 7 ods. 2 OZ spôsobilosť na práva a povinnosti
zanikla. Osobe, ktorá nemá spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného práva nie je možné
ukladať povinnosti. Procesnoprávna subjektivita žalobcov nebola odvolacím súdom posúdená podľa

§ 61 veta pred bodkočiarkou C. s. p. (procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a
povinnosti), ale podľa vety za bodkočiarkou (inak len ten, komu ju zákon priznáva) nejde v tomto prípade
teda o rozdielne posúdenie procesnej subjektivity pre účely rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutia o
nároku strán sporu na náhradu trov konania (ako to bolo konštatované v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/39/2014 z 25. februára 2015).

21.1 Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciu,akstrana,ktoránazákladevýsledkukonaniamá
povinnosť nahradiť protistrane trovy konania, nemôže svoju povinnosť (pre nedostatok hmotnoprávnej
subjektivity) splniť. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona. Odvolací súd preto s použitím základných princípov článku
4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho

zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyslenej normy, že ak neúspešnej strane sporu nie je
možné uložiť povinnosť zaplatiť úspešnej strane sporu náhradu trov konania, je v súlade s článkom 17
základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa úspešnej
strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262

C. s. p. o priznanie nároku na náhradu trov konania a následne potom súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane nie je možné priznať nárok na náhradu trov
konania by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
sporu (analogicky podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.
februára 2018 a uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR od č. 72/2018).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).