Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010875
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116010875.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci

obžalovaného O.. I. D., Q.., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 02.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný
I. D. S. B. S. I. , narodený XX.XX.XXXX E. D.,
trvale bytom L., K. X/X

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 13.07.2016 pod číslom
3Pv/58/12/4403, pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 19.5.2012 v čase okolo 10.40 hod. viedol v Nitre po Štúrovej ulici v smere do centra mesta osobné
motorové vozidlo zn. Renault Clio, R.: L.- XXX V., pričom na križovatke Štúrovej ulice s ulicami Piaristická
a Damborského, pri odbočovaní vľavo na Piaristickú ulicu v rozpore s ustanovením § 16 odsek 4
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nedal prednosť oprotiidúcemu
motocyklu zn. Honda CBR 1100 RR, R.: L. XXX S., ktorý viedol G. J., v dôsledku čoho motocykel narazil
do pravých zadných dverí osobného motorového vozidla zn. Renault Clio, v dôsledku čoho G. J. utrpel
polytraumu, krvácanie pod pavúčnicou mozgu v oblasti mozgového obalu šiatra mozgu vpravo, opuch
mozgu, pomliaždenie oboch pľúc a minimálny voľný vzduch v pravej pohrudnicovej dutine, rozostup

lonovej spony, zlomeninu horného ramena a dolného ramena a tela lonovej kosti vpravo, trieštivú
zlomeninu dolného ramena lonovej kosti a posunom o celú šírku dolného ramena lonovej kosti a lonovej
časti jamky bedrového kĺbu, úrazové zmeny skĺbenia medzi krížovou kosťou a bedrovou kosťou vpravo,
reznú ranu rohovky pravého oka s výhrezom dúhovky a reznú ranu rohovky ľavého oka, poranenie
pravého ramenného nervového pletenca s ochrnutím pravej hornej končatiny, zlomeninu pravej kľúčnej
kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu pravej lopatky bez posunu kostných úlomkov, devastačné
poranenia v oblasti hrádze s poranením zvieračov konečníka a svalov panvového dna, tržnozhmoždenú

ranu v oblasti pravej strany krku, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov trieštivú
vnútrokĺbovú zlomeninu dolnej časti ľavej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu
priečneho výbežku siedmeho krčného stavca s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov
a I. K. utrpel zlomeninu šiesteho až deviateho rebra vpravo, pomliaždenie pravých pľúc s minimálnym
množstvom tekutiny v pravej pohrudnicovej dutine, otras mozgu, tržnozhmoždenú ranu v oblasti pravého
ramena, zlomeninu tretej a štvrtej záprstnej kosti pravej ruky s posunom kostných úlomkov, vykĺbenie
hlavice pravej ramennej kosti pomliaždenie pečene s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až

6 týždňov.pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodených:

X. I. K., narodeného XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., Č. XXX/X
X. G. J., narodeného XX.XX.XXXX v O., trvale bytom L., Y. XXXX/XX
3. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874,
4. Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č.8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484,
odkazuje s ich nárokmi na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora Nitra 3 Pv 584/12/4403, podanej na Okresný súd Nitra
(ďalej len „súd“) dňa 13.07.2016 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O.. I. D., CSc. (ďalej
len „obžalovaný“) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 18.10.2016 a 02.03.2017 vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených G. J. a I. K., výsluchom znalca W.. I. E.,
prečítaním výpovedi svedkov D. T., C.. T. C., W.. I.. I. N., I. W., G. J., prečítaním znaleckého posudku

znalca C.. E. T. č. X/XXXX, oboznámením všetkých listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Obžalovaný O.. I. D., Q.. na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2016, po vyhlásení o svojej nevine,
vypovedal tak ako v prípravnom konaní, že dňa 19.05.2012 riadil svoje motorové vozidlo Renault
Clio a išiel od Bratislavy smerom doľava na parkovisko ku križovatke s ulicou Piaristickou do ľavého

odbočovacieho jazdného pruhu, kde pred hranicou križovatky prichádzal ako prvé vozidlo a plynule
vchádzal do križovatky v smere na Piaristickú ulicu. V čase, keď plynule vchádzal do križovatky približne
rýchlosťou 30 - 40 km/h, nemal pred sebou žiadne iné vozidlo a vozidlá jazdiace v smere na Bratislavu
boli v dostatočnej vzdialenosti na jeho bezpečné odbočenie vľavo. Počas odbočovania boli rozhľadové
podmienky veľmi dobré a on bol pre ostatné vozidlá dobre viditeľný. Obžalovaný sa vyjadril, že

poškodeného motocyklistu zbadal až v čase, keď sa nachádzal s vozidlom kolmo na ulici Štúrova, pričom
prednú časť vozidla mal pred prechodom pre chodcov na Piaristickej ulici. Obžalovaný pripomenul, že
motocyklista išiel vysokou rýchlosťou a obiehal vozidlo v pravom jazdnom pruhu sprava. V čase, keď
on vchádzal do križovatky, protiidúce vozidlá sa nachádzali na úrovni autobusovej zastávky, pričom
on si medzi nimi motocyklistu nevšimol. On opúšťal križovatku včas a poškodenému určite nevytvoril

náhlu prekážku. On sa plne venoval riadeniu vozidla a odbočovací manéver zrealizoval plynule bez
zastavenia. Zhodnotil, že vzniknutý následok bol spôsobený nevypočítateľným konaním poškodeného a
porušením jeho povinností. Obžalovaný bol presvedčený, že on neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu
mu zo zákona, on motorku nevidel, bol prekvapený, že čo tam robila, že išla veľkou rýchlosťou, myslel si,
že doňho motorka nenarazí, že prejde. Poznamenal, že ak by bol motorku videl, určite by do križovatky

nevošiel, doslova skonštatoval, že predsa nie je samovrah.

Poškodený G. J. ako vodič motocykla, na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2016 vypovedal obdobne
ako v prípravnom konaní, že dňa 19.05.2012 spolu s kamarátom K. ako spolujazdcom išli z I. do C.
na motocykli zn. Y. Q. XXXX RR, prešli Dlhou ulicou, potom odbočil na Tr. A. Hlinku, prešiel dvoma

svetelnými križovatkami, zastal stáť na signáli červenej farby pri Mlynoch, na križovatke Štúrova a
Štefánikova, kde pred ním stálo vozidlo. Po rozsvietení zelenej farby na semafore, toto vozidlo obehol
a zaradil sa späť do pravého jazdného pruhu. Uviedol, že jazdil v pravom jazdnom pruhu, keď asi
v polovici autobusovej zastávky spozoroval pred sebou osobné motorové vozidlo, ktoré postálo na
úrovni križovatky pred priechodom pre chodcov. Tomuto vozidlu však on nevenoval pozornosť, nakoľko

hneď za ním išlo ďalšie vozidlo, a to bolo vozidlo obžalovaného. Keďže vozidlo obžalovaného zostalo
stáť v jazdnom pruhu, v ktorom jazdil on, tak začal prudko brzdiť. Poškodený priznal, že na motocykli
prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, nevedel však uviesť o koľko, ale napriek tomu bol presvedčený,
že dôvodom dopravnej nehody bola skutočnosť, že obžalovaný mu, ako vodič odbočujúceho vozidla
doľava, nedal prednosť. Poškodený pripustil, že on obiehal vozidlo pred ním idúce asi v polovičke

križovatky pri obchodnom dome Mlyny. Po vykonaní tohto predbiehajúceho manévru zľava sa v jeho
jazdnom pruhu nenachádzalo žiadne vozidlo. Poškodený vypovedal, že od polovice križovatky Štúrova -
Štefánikovaaždostretusobžalovanýmišielvpravomjazdnompruhusám.Uviedol,žeonajspolujazdec
K. mali prilby na hlave riadne upevnené. K zraneniam uviedol, že mal poranené obe oči, pravú ruku má
doteraz nehybnú, na zápästí ľavej ruky mal zlomeninu, mal zlomenú aj panvu, podstúpil deväť operácií,doteraz je obmedzený v obvyklom spôsobe života, žije s rodičmi, bez pomoci ktorých by sa nevedel
sám o seba postarať.

Poškodený I. K. vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2016, uviedol to, čo v prípravnom konaní,
hoci si presný dátum nehody nepamätal, že išli s G. do Mlynáriec na G. motorke, prechádzali cez Tr.
A. Hlinku a pokračovali smerom na Štúrovu ulicu, pričom si pamätal, že pred dopravnou nehodou stáli
v pravom jazdnom pruhu na signál červenej farby na križovatke Tr. A. Hlinku - Wilsonovo nábr., ul.
ČSA, zdalo sa mu, že stáli za nejakým vozidlom, následne pokračovali v ceste po rozsvietení zeleného

signálu.Nabližšieokolnostidopravnejnehodysinepamätal,uviedollen,žebezprostredneprednehodou
poškodený G. J. brzdil, nakoľko im vbehlo do cesty červené auto. Svedok nevedel uviesť, či pred
vozidlom obžalovaného bolo ešte nejaké iné vozidlo. Zároveň uviedol, že vozidlo idúce pred nimi obehli
zľava na úrovni nákupného centra Mlyny a ďalej v ceste pokračovali v pravom jazdnom pruhu, pričom
až do stretu s obžalovaným pred nimi už nebolo žiadne vozidlo. Auto obžalovaného on spozoroval v
momente, keď sa nachádzali na konci autobusovej zastávky na Štúrovej ulici. K rýchlosti, ktorou išiel

pred nehodou poškodený J. ako aj k zaradenému prevodovému stupňu sa poškodený vyjadriť nevedel.
Rovnako nevedel zodpovedať na to, či vozidlo Renault Clio malo zapnutú smerovku pri odbočovaní a
či pred ním bolo aj nejaké iné vozidlo. Doplnil tiež, že obžalovaný sa mu došiel ospravedlniť s tým, že
ich nevidel.

Znalec z odboru Cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave W..
I. E., na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2017 predniesol závery znaleckého posudku č. 94/2013,
ktorý bol doplnený pod číslom 124/2014, z ktorých vyplývalo, že obžalovaný, ktorý vchádzal do
križovatky s predpokladanou rýchlosťou 14 km/h, mohol v čase 6,2 s pred stretom vidieť motocyklistu
jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu za neznámym vozidlom jazdiacim v pravom jazdnom pruhu pred

ním. Motocyklista však v tomto okamihu nepredstavoval pre obžalovaného žiadne nebezpečenstvo,
z technického hľadiska sa nedalo určiť, či bol na vozidle Renault zapnutý ukazovateľ zmeny smeru
jazdy. Po vjazde obžalovaného do križovatky tento mal možnosť vidieť protiidúceho motocyklistu
nachádzajúceho sa medzi oproti idúcimi vozidlami a mohol na neho reagovať. Vozidlo pokračovalo v
odbočovaní vľavo. Motocyklista v čase 5,9 až 6,5 s.+-5% pred stretom, t.j. v čase začiatku odbočovania

oproti idúceho vozidla Renault vľavo, jazdil v pravom jazdnom pruhu predpokladanou rýchlosťou 50 km/
h,+-5%, za neznámym vozidlom nachádzal sa vo vzdialenosti 119,9 až 132,5 m pred miestom stretu -
v tomto okamihu mal možnosť usudzovať na to, že toto vozidlo začína odbočovať vľavo. Minimálne v
čase 4.5 až 4.9s pred stretom motocyklista doposiaľ jazdiaci v pravom jazdnom pruhu vo vzdialenosti
99,1 až 109,5 m pred miestom stretu začal zrýchľovať pri súčasnom vybočení z pravého jazdného

pruhu do ľavého, v tomto okamihu mal možnosť vidieť oproti idúce vozidlo Renault. V čase 1,7 s
pred stretom motocyklista vybočil z pravého jazdného pruhu do ľavého a zrýchlil na 85 až 94 km/
hodinu. Asi 45 m pred miestom stretu, keď sa motocyklista nachádzal medzi vozidlami jazdiacimi v
ľavom a v pravom jazdnom pruhu zareagoval na dopravnú situáciu prudkým brzdením, najmä zadnou
brzdou, túto reakciu motocyklistu posúdil znalec ako reakciu včasnú. V čase nábehu brzdového účinku

sa motocykel na dráhe zbrzdil na rýchlosť 94 až 104 km/h. Príčinou vzniku dopravnej nehody bola,
podľa znalca, z technického hľadiska rýchlosť jazdy motocyklistu, ktorý išiel rýchlosťou 95 až 105km/
h v obci s maximálnou dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/h. Znalec zároveň konštatoval, že v prípade,
ak by motocyklista išiel priemernou rýchlosťou 60 km/h bol by schopný zastaviť pred miestom nárazu.
Ak by motocyklista išiel rýchlosťou 75 km/h, prešiel by za zadnou časťou vozidla obžalovaného a v

prípade, že by motocyklista išiel maximálnou rýchlosťou 73 km/h, obžalovaný by mu dal prednosť. Zo
znaleckého posudku vyplývalo, že ak by motocyklista dodržal maximálnu povolenú rýchlosť 50 km/
h, nemusel by na odbočujúce vozidlo obžalovaného reagovať, nakoľko by prešiel miestom stretu za
vozidlom obžalovaného, ktoré by stihlo dokončiť manéver odbočovania vľavo a nachádzalo by sa mimo
koridoru pohybu motocyklistu. Obžalovaný by ho v takomto prípade ani neohrozil a ani neobmedzil.

Skoršou reakciou by motcyklista nemal možnosť zabrániť stretu vozidiel. V zmysle záverov znaleckého
posudku obžalovaný nemal možnosť včasnou reakciou zabrániť vzniku nehodového deja, v prípade,
ak by obžalovaný odbočoval pri rýchlosti jazdy 16 km/h a zhodnom konaní motocyklistu ako počas
nehodového deja, toto vozidlo by prešlo úrovňou miesta nárazu predtým ako by do miesta nárazu
došiel brzdiaci motocyklista. Obžalovaný odbočením vľavo nevytvoril protiidúcemu motocyklu prekážku,

z technického hľadiska, náhlu. Znalec konštatoval, že obžalovaný odbočujúcim vozidlom za daných
okolností ohrozil proti idúceho motocyklistu, ktorého donútil k náhlej zmene smeru jazdy a súčasne
ho aj obmedzil. Ak by motocykel jazdil 73 km/h alebo 50 km/h, obžalovaný by mu dal prednosť v
jazde. Znalec zároveň vyvrátil tvrdenie poškodeného G. J., že pred vozidlom obžalovaného sa priodbáčanívľavonachádzaloneznámevozidlo,ktorézastavilopredprechodomprechodcovaobžalovaný
tak so svojím vozidlom zostal stáť v smere jazdy poškodeného, pretože v takom prípade by vozidlo
obžalovaného čelne narazilo do zadnej časti tohto neznámeho vozidla ešte pred nárazom motocykla

sprava do zadnej časti jeho pravého boku. V čase, keď obžalovaný začal odbočovať vľavo, motocyklista
pre neho nepredstavoval bezprostredné nebezpečenstvo, pretože medzi vozidlom a motocyklom sa
nachádzalo neznáme vozidlo jazdiace v pravom jazdnom pruhu, ktoré motocykel predbiehal.
Na hlavnom pojednávaní znalec vysvetlil, že v čase vypracovania znaleckého posudku nebola známa
výpoveď obžalovaného, v ktorej tento následne uviedol, že odbočoval z plynulej jazdy a doplnok

znaleckého posudku bol vypracovaný k výpovediam obžalovaného a poškodeného ohľadom ich
technickej prijateľnosti. Tiež uviedol, že keď vodič začal odbočovať vľavo v čase 6,2 sekundy pred
stretom, pred sebou mal najprv dve vozidlá, jedno v pravom jazdnom pruhu a druhé v ľavom
jazdnom pruhu, a až za týmito vozidlami jazdil motocyklista. V tomto okamihu motocyklista pre
obžalovaného nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo, lebo pred motocyklistom jazdili ešte dve vozidlá.
To znamenalo, že pri polohe týchto troch vozidiel by pre vodiča predstavovali nebezpečenstvo prvé

dve osobné motorové vozidlá, ktoré jazdili pred motocyklistom. Podľa znalca bolo otázkou právneho
posúdenia, či vodič vozidla mal predpokladať, že motocyklista zrýchli, predíde tieto vozidlá, a tým sa
dostane do polohy, kedy pre vodiča vozidla začal predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo. Toto
nebezpečenstvo mohol vodič rozpoznať až v čase 1,7 sekundy pred stretom, kedy, ale už pri pohybe
obidvoch vozidiel nemal možnosť zabrániť stretu. Vodič mal možnosť vidieť motocyklistu 6,2 sekundy

pred stretom, ale pri tejto polohe nepredstavoval nebezpečenstvo a nemusel ho brať do úvahy. Keď
obžalovaný začal odbočovať vľavo, nemal dôvod predpokladať, že dôjde k ohrozeniu vozidiel, ktoré
jazdili oproti nemu, lebo vozidlá, ktoré ho bezprostredne ohrozovali, resp. na ktoré mal dávať pozor,
boli tie prvé vozidlá, ktoré jazdili pred motocyklistom. Tieto vozidlá neohrozil. Znalec svoje hodnotenie
v znaleckom posudku, že vodič odbočujúceho vozidla ohrozil oproti idúceho motocyklistu, teda, že ho

donútil k náhlej zmene smeru a rýchlosti jazdy vysvetlil, že išlo o zhodnotenie reálne vzniknutej situácie
pri rýchlostiach pohybu oboch vozidiel, bolo to len hodnotenie vztiahnuté ku konkrétnej situácii. Znalec
vysvetlil, že definícia náhlej prekážky sa vzťahuje na zastavenie vozidla pred miestom stretu. V čase,
ak by vodič reagoval 1,7 sekundy pred stretom tak, že by zastavil vozidlo pred miestom stretu, ale
pohybom motocyklistu by motocyklista narazil ľavým bokom do prednej časti stojaceho vozidla Renault

a obžalovaný by ani v tomto prípade nemohol stretu zabrániť, takže motocyklista vytvoril vozidlu Renault
prekážku z technického hľadiska náhlu. Pri vypracovaní znaleckého posudku boli svedkom T. stanovené
polohy vozidiel tak, ako ich tento svedok na mieste určil. Ak by sa v pravom jazdnom pruhu žiadne
vozidlá nenachádzali, obžalovaný by mohol vidieť motocyklistu, ale pri vzájomnej polohe oproti sebe
by nemohol rozpoznať rýchlosť jeho jazdy, to znamená mohol by vidieť motocyklistu, ale nevedel by,

že motocyklista zrýchľuje až na rýchlosť jazdy v čase reakcie 100 km/h. Z toho vyplynulo, že priebeh
dopravnej nehody by bol identický, lebo pri pohľade oproti jazdiacemu vozidlu, navyše ak toto vozidlo
zrýchľuje, nie je možné stanoviť rýchlosť tohto oproti idúceho vozidla a tým i vyhodnotiť situáciu, či
bezpečne stihne dokončiť manéver odbočenia, alebo či sa vozidlo, vzhľadom na rýchlosť svojej jazdy
priblíži skôr, ako zodpovedá predpokladanej maximálnej povolenej rýchlosti jazdy.

Zo svedeckých výpovedí, prečítaných na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2017 postupom podľa §
263 odsek 1 Trestného poriadku súd zistil, že svedok D. T. v prípravnom konaní vypovedal, že
bezprostredne pred skutkom počul hlasitý zvuk motocykla a to v čase, keď on sám sa nachádzal pred
stromovým porastom a na vozovke spozoroval motocykel, na ktorom sedeli dve osoby. Tento motocykel

sa nachádzal v ľavom jazdnom pruhu a prechádzal do pravého jazdného pruhu, vodič motocykla stále
akceleroval, zvuk motorky sa zosilňoval a v pravom aj v ľavom jazdnom pruhu pred týmto motocyklom
jazdilo vozidlo, motorkár robil tzv. myšičky. Na ceste spozoroval osobné motorové vozidlo odbočujúce
z ulice Štúrova na Piaristickú a vtedy si pomyslel, že vodič motocykla sa už nevyhne odbočujúcemu
vozidlu a narazí do neho. Vodič motocykla začal prudko brzdiť, pričom mu nadvihlo zadnú časť motorky

a tesne pred nárazom prestal brzdiť, nakoľko zadná časť vozidla spadla dole. Následne motocykel
prednou časťou narazil do zadných dverí odbočujúceho vozidla. Po náraze vodič motorky prepadol
cez vozidlo a jeho spolujazdec preletel ďaleko za vozidlo a spadol na trávnatú časť za križovatku
vedľa chodník. Vodič mtoykla bol v bezvedomí. Uviedol, že počasie v čase nehody bolo jasné, slnečné,
vozovka bola suchá, viditeľnosť dobrá. Dodal, že motocykel vydával výrazný zvuk, počul minimálne

dve preradenia a že motocykel, keď robil tzv. myšičky predbiehal prvé vozidlá, ktoré vychádzali na
signál zelenej farby na semafore, za nimi boli ešte nejaké vozidlá. Motocyklista išiel podľa svedka
podstatne vyššou rýchlosťou, ako ostatné vozidlá v jeho smere jazdy a stále zrýchľoval. Svedok zároveň
potvrdil, že pred odbočujúcim vozidlom obžalovaného nebolo žiadne iné auto. Z výpovedí svedkyneC.. T. C., splnomocnenej zástupkyne Sociálnej poisťovne, vyplývalo, že poškodeným boli vyplácané
dávky nemocenského poistenia, a to poškodenému I. K. za obdobie od 29.05.2013 do 31.01.2016 v
sume 1.679,50 eura a poškodenému G. J. za obdobie od 29.05.0012 do 17.05.2013 v sume 5.083,-

eur. Sociálnej poisťovni, tak vznikla celková škoda vo výške 6.762,50 eura, ktorú si v trestnom konaní
riadne a včas uplatnili. Svedok W.. I.. I. N., splnomocnený zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
pobočka Nitra, v prípravnom konaní vypovedal, že v dôsledku poškodenia zdravia poškodeného I.
K. boli uhradené náklady za jemu poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2.860,27 eura a v
dôsledku poškodenia zdravia poškodeného G. J. boli uhradené náklady za jemu poskytnutú zdravotnú

starostlivosť vo výške 14.497,54 eura. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak vznikla škoda spôsobená
trestným činom vo výške 17.357,81eura, ktorú si v trestnom konaní riadne a včas uplatnili. Svedok I.
W., konateľ spoločnosti AEROPRO s.r.o., ktorého výpoveď z prípravného konania bola tiež na hlavnom
pojednávaní prečítaná uviedol, že poškodenému I. K. bola vyplatená náhrada príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti v období od 19.05.2012 do 28.05.2012 vo výške 56,63 eura, ktorej náhradu si v
trestnom konaní neuplatnil. Svedok G. J., konateľ spoločnosti A.C.T. Nitra s.r.o., v prípravnom konaní

vypovedal, že poškodenému G. J. bola vyplatená náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti v
období od 19.05.2012 do 28.05.2012, ktorej náhradu si v trestnom konaní neuplatnil.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie traumatológia C.. E. T. č.

8/2013, z ktorého vyplývalo, že poškodený G. J. utrpel polytraumu, krvácanie pod pavúčnicou mozgu v
oblasti mozgového obalu šiatra mozgu vpravo, opuch mozgu, pomliaždenie oboch pľúc s minimálnym
voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, rozostup lonovej spony, zlomeninu horného ramena a
dolného ramena a tela lonovej kosti vpravo, trieštivú zlomeninu dolného ramena lonovej kosti s posunom
o celú šírku dolného ramena lonovej kosti a lonovej časti jamky bedrového kĺbu, úrazové zmeny skĺbenia

medzi krížovou kosťou a bedrovou kosťou vpravo, reznú ranu rohovky pravého oka s výhrezom dúhovky
a reznú ranu rohovky ľavého oka, poranenie pravého ramenného nervového pletenca s ochrnutím pravej
hornej končatiny, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov, zlomeninu pravej lopatky
bez posunu kostných úlomkov, devastačné poranenia v oblasti hrádze s poranením zvieračov konečníka
a svalov panvového dna, tržnozhmoždenú ranu v oblasti pravej strany krku, zlomeninu pravej kľúčnej

kosti s posunom kostných úlomkov, trieštivú vnútrokĺbovú zlomeninu dolnej časti ľavej vretennej kosti
s posunom kostných úlomkov, zlomeninu priečneho výbežku siedmeho krčného stavca. Išlo väčšinou
o poranenia ťažké. Najdlhšiu dobu liečenia sa vyžadovali rozostup lonovej spony, zlomenina horného
ramena a dolného ramena a tela lonovej kosti vpravo, rezná rana rohovky a devastačné poškodenie
hrádze v oblasti zvieračov konečníka a svalov panvového dna, ktorého priemerné liečenie si vyžaduje

šesť mesiacov, ak je hojenie a liečenie bez komplikácií.
Poškodený I. K. utrpel ako ťažký úraz zlomeninu šiesteho až deviateho rebra vpravo, pomliaždenie
pravých pľúc s minimálnym množstvom tekutiny v pravej pohrudnicovej dutiny a ako zranenia ľahké
utrpel otras mozgu, tržnozhmoždenú ranu v oblasti pravého ramena, zlomeninu tretej a štvrtej záprstnej
kostipravejrukysposunomkostnýchúlomkov.Najťažšiezraneniasiupoškodenéhovyžiadalipriemernú

dobu liečenia šesť týždňov, ak hojenie a liečenie prebiehajú bez komplikácií. Zranenia spôsobené
poškodenému G. J. si vyžadovali nemocničné ošetrenie, hospitalizáciu a operačné liečenie, pričom jeho
zdravotnýstavsivyžadovalodbornústarostlivosť.ZraneniapoškodenéhoI.K.sivyžadovali nemocničné
a chirurgické ošetrenie, a operačné liečenie. Zranenia poškodených vznikli pôsobením vonkajšieho,
priameho a tupého násilia silnej intenzity.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise a prečítaním správami o povesti obžalovaného, ako aj odpisu registra trestov.

Zo záznamu z dopravnej nehody, vyhotovenej fotodokumentácie a zo zápisnice vyplývalo, že dopravná

nehoda sa stala dňa 19.05.2012 o 10.40 hod. v meste Nitra na križovatke ulíc Štúrova - Piaristická.
Priebeh dopravnej nehody bol zaznamenaný tak, že obžalovaný pri odbočovaní doľava z ulice Štúrova
na ulicu Piaristická nedal prednosť protiidúcemu motocyklu poškodeného J., následkom čoho došlo k
vzájomnej zrážke vozidiel. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu dvoch osôb a bola spôsobená škoda
vo výške 6.500,- eur. Z vyhotovenej fotodokumentácie súd zistil, že viditeľnosť a stav vozovky na mieste

činu boli dobré.

Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi a z dychovej skúšky vyplývalo, že ani
obžalovaný ani poškodený G. J. neboli v čase skutku pod vplyvom alkoholu.Zlekárskychsprávsúdzistil,žepoškodenýI.K.utrpelzlomeninu6.až9.rebravpravo,pomliaždeniepľúc
vpravo, pomliaždenie pečene vpravo, zlomeninu 3. a 4. záprstnej kosti s posunom, vykĺbenie kľúčnej

kosti a lopatky vpravo, otras mozgu, vykĺbenie ramennej kosti vpravo, tržnú ranu v oblasti pravého
ramenaspredpokladanoudobouliečenia3až4mesiace.Uvedenézraneniapoškodenýutrpelprihavárii
ako spolujazdec. Zranenia poškodeného bolo posúdené ako ťažké. Poškodený bol hospitalizovaný
na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie vo Fakultnej nemocnici v Nitre v období od 19.05.2012 do
24.05.2012. Poškodený G. J. utrpel polytraumu, zlomeninu panvy, opuch mozgu, otvorenú ranu krku

a v oblasti pohlavných orgánov. Poškodený bol po skutku v kóme. Zranenia poškodený utrpel počas
haváriínamotocykli.Zraneniapoškodenéhoboliposúdenéakoťažkýúrazsohrozenímživota,apretosa
predpokladaná doba liečenia nedala stanoviť. Poškodený bol hospitalizovaný na klinike anestéziológie
a intenzívnej medicíny vo Fakultnej nemocnici Nitra od 19.05.2012 do 04.06.2012 a následne na Klinike
úrazovej chirurgie a ortopédie vo Fakultnej nemocnici v Nitre v období od 04.06.2012 do 14.06.2012. V
období od 24.09.2012 do 11.10.2012 bol poškodený G. J. hospitalizovaný na Neurochirurgickej klinike

vo Fakultnej nemocnici Královské Vinohrady, kde dňa 03.10.2012 podstúpil operáciu.

Z evidenčnej karty vodiča G. J. súd zistil, že poškodený mal vodičské oprávnenie udelené na motocykel,
zodpovedajúci typu zn. Y. Q. XXXX RR, dňa 01.05.2004. Okrem toho súd zistil, že poškodený bol
doposiaľ trikrát priestupkovo prejednávaný pre priestupky v doprave, pričom dňa 11.03.2006 a dňa

24.05.2010 porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o rýchlosti jazdy.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného súd zistil, že obžalovaný mal udelené vodičské oprávnenie dňa
22.09.1972 a doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný pre žiadny priestupok na úseku dopravy.

Z odpisu registra trestov, lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a z výpisu
z Ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývalo, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo prejednávaný bol jedenkrát pre priestupok podľa zákona
č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, za ktorý bol potrestaný blokovou pokutou vo výške 30,- eur.

Z údajov o motorke vyplývalo, že motocykel typu zn. Y. Q. XXXX RR mal pohotovostnú hmotnosť 200
kg, 6-stupňovú prevodovku a s dĺžkou 2080 x šírkou 720 x výškou 1141 mm.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody Sociálnou poisťovňou súd zistil, že Sociálna poisťovňa Bratislava
si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, spočívajúcej vo

vynaložených nákladoch na nemocenské poistenie na poškodených J. a K. v celkovej výške 6.762,50
eura.

Z uplatneného nároku na náhradu škody poškodeným I. K. súd zistil, že poškodený I. K. si uplatnil
nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej škody spôsobenej mu trestným činom z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia, z úrokov z omeškania, z titulu straty na zárobku počas práceneschopnosti,
z titulu náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady vecnej škody.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť A.C.T. Nitra s.r.o. súd zistil, že spoločnosť vznikla
01.12.1997ajejspoločníkomakonateľomjeod01.12.1997G.J.ktorýjeoprávnenýkonaťzaspoločnosť

samostatne.

Z výpisu z obchodného registra na spoločnosť AEROPRO s.r.o. súd zistil, že spoločnosť vznikla
19.06.1996 a jej spoločníkom a konateľom je od 19.06.1996 I. Ivančík, ktorý je oprávnený konať za
spoločnosť samostatne.

D. nevyhovel návrhu splnomocnenca poškodeného na doplnenie dokazovania vyžiadaním dokladov od
spoločnosti Votum, s.r.o. súvisiacich s vymáhaním nárokov na náhradu škody, pretože išlo o dôkaz,
ktorého zabezpečenie bolo možné aj stranou, a to na základe uzavretého zmluvného vzťahu tento dôkaz
sa týka okolnosti nie podstatnej pre toto konanie.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonanéhodokazovania nie je možné bezpečne ustáliť záver, že skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora
je trestným činom.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, pre ktorý bol I. D. obvinený a následne
obžalovaný, spácha ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Nielen pri tomto
trestnom čine, ale pri každom jednom trestnom čine musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. Objektom pri trestnom čine
ublíženia na zdraví je ľudské zdravie, objektívna stránka spočíva v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví,

subjektom v danom prípade je každá trestne zodpovedná osoba a subjektívna stránka trestného činu
ublíženia na zdraví vyžaduje nedbanlivostné zavinenie. Nakoľko si trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 odsek 1 Trestného zákona vyžaduje spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, je nevyhnutné posudzovať
tento stav podľa individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu.

V prvom rade bolo potrebné uviesť, že v posudzovanej trestnej veci došlo k brutálnym dokonca až k

devastačným fyzickým zraneniam, najmä u poškodeného J., a to v dôsledku dopravnej nehody, ktorá
sa stala dňa 19.05.2012 na križovatke Štúrova a Piaristická v Nitre, čo bolo aj znalecky jednoznačne
dokázané (dôkaz: znalecký posudok znalca C.. E. T., že poškodení J. a K. utrpeli aj ťažkú ujmu na zdraví,
keď doba liečenia a práceneschopnosti pri niektorých zraneniach trvala viac ako 42 kalendárnych dní).

Na druhej strane bolo treba ale pripomenúť, že je neprijateľné obžalovať niekoho len z toho dôvodu,
že je vylúčené, že páchateľom ublíženia na zdraví nemôže byť ten, komu bola ťažká ujma na zdraví
spôsobená, tak ako v tomto prípade prokurátor urobil.

Obžalovaný môže byť trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, len ak by ho zavinil. Zavinenie

ako obligatórny znak subjektívnej stránky trestného činu je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k
podstatným zložkám trestného činu. Musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku
trestného činu, ale i príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a jeho následkom. Pri nedbanlivosti
je potrebné, aby si páchateľ mal alebo mohol predstaviť, že sa takýto príčinný vzťah môže rozvinúť.
Ak nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, páchateľ potom za následok, ktorý

vznikne, nezodpovedá.

Na naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona sa
vyžaduje nedbanlivostné zavinenie spočívajúce buď vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť
páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý síce páchateľ nechce spôsobiť, ale bez primeraných

dôvodov sa spolieha, že nenastane, alebo v nevedomej nedbanlivosti, ktorá spočíva v tom, že páchateľ
malamoholvedieť,žesvojímkonanímmôžeporušiťaleboohroziťzáujemchránenýTrestnýmzákonom.

Z dokazovania, ktoré bolo podložené objektívnymi dôkazmi bolo vyvoditeľné, že účastníkmi dopravnej
nehody bol obžalovaný jazdiaci na osobnom motorovom vozidle zn. Renault poškodení J. a K. jazdiaci

na motocykli zn. Y., ktorý pri jazde po hlavnej ceste narazili do vozidla riadiaceho obžalovaným oproti
odbočujúceho doľava z hlavnej cesty, čo bolo vyhodnotené, že obžalovaný riadiaci odbočujúce osobné
vozidlo nedal prednosť oproti idúcemu motocyklu, a to v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vodič odbočujúci vľavo
je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám

idúcimvobochsmeroch,vozidlámidúcimvovyhradenomjazdnompruhupojehoľavejstraneachodcom
prechádzajúcim cez vozovku; porušenie tohto ustanovenia cestného zákona súdna prax vždy považuje
zaporušeniedôležitejpovinnostiuloženejpodľazákona,pretožejejporušeniemázanásledokohrozenie
života a zdravia a spôsobenie vážnej dopravnej nehody.

Bol preto zarážajúci názor okresného prokurátora, že miera spoluzavinenia poškodeného na vzniku
následku bola zohľadnená v prospech obžalovaného pri právnom posúdení jeho konania, a to v právnej
kvalifikácii konania obžalovaného, ktorý je stíhaný pre § 157 odsek 1, nie podľa odseku 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona (nedanie prednosti v jazde
je totiž vždy porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona), podľa ktorého mal byť skutok

kvalifikovaný, pretože táto „prokurátorská zhovievavosť“ nemá oporu v žiadnej súčasnej právnej úprave.
Táto okolnosť môže byť zohľadnená len súdom a to pri výmere ukladaného trestu. Inak povedané,
nepoužitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu v prípadoch podstatnej miery spoluzavinenia
následku poškodeným, je obchádzaním zákona.Pokiaľ išlo o právnu kvalifikáciu, tak súd túto nemenil a to s ohľadom na to, že súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodzoval.
V daných súvislostiach je potrebné pripomenúť všeobecné východiská výkladu príčinného vzťahu.

Príčinný vzťah spája konanie s následkom. Príčinný vzťah (nexus causalis) je konanie s následkom.
Príčinný vzťah je obligatórny znak objektívnej stránky trestného činu, a preto páchateľ môže byť trestne
zodpovedný za trestný čin len vtedy, ak svojím konaním skutočne spôsobil trestnoprávne relevantný
následok. Ak tu nie je príčinný vzťah, nemožno mu pripočítať ani následok, čo vedie k tomu, že odpadá
trestná zodpovednosť. Príčinný vzťah však musí byť daný nielen medzi konaním a následkom, ale aj

medzi konaním a účinkom (napr. spôsobením ublíženia na zdraví). Príčinný vzťah potom musí byť tiež
medzi konaním a ťažším následkom, ktorý je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby.
V týchto smeroch kauzálny nexus trestnú zodpovednosť podmieňuje. Základom príčinného vzťahu je
teória podmienky (conditio sine qua non), podľa ktorej je príčinou každý jav, bez ktorého by iný jav buď
vôbec nenastal alebo nenastal spôsobom akým nastal. V modernej náuke je teória podmienky conditio
sine qua non, zakladajúca v samotnom poňatí príliš širokú zodpovednosť, korigovaná predovšetkým za

použitia zásady umelej izolácie javu a gradácie príčinnej súvislosti, ako aj skúmaním vzťahu kauzality
zavinenia a s ním súvisiacim tzv. prerušením príčinnej súvislosti.
Príčinnú súvislosť je potrebné skúmať vždy konkrétne na základe zistených okolností prípadu so
zdôraznením hlavných a rozhodujúcich príčin, čo ale ešte neznamená, že len hlavné príčiny sú právne
relevantné a že možno celkom vylúčiť príčiny vedľajšie. Vzhľadom na to, že trestným činom je len čin,

ktorý znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, je treba skúmať príčinný vzťah v jeho konkrétnej
podobe, t.j. protiprávne konanie páchateľa smerujúce ku konkrétnemu trestnoprávne relevantnému
následku, pričom si treba uvedomiť, že konanie páchateľa ako príčina následku nie je vždy rovnaké.
Zásada, že jednotlivé príčiny a podmienky nemajú pri spôsobení následku rovnaký význam, sa označuje
ako zásada gradácie príčinnej súvislosti. Dôležité je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska následku

príčinou dostatočne významnou. Miera spôsobenia následku pritom môže klesnúť až na tak nepatrný
stupeň, že príčinná súvislosť je prakticky bez významu, a teda o trestný čin nepôjde.

Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom je daná vtedy, ak by bez zavineného konania
páchateľa škodlivý následok nenastal. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a spôsobeným

následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri
vznikunásledku,avšakkonaniepáchateľazostávaskutočnosťou,bezktorejbykvznikunásledkunebolo
došlo. K prerušeniu príčinnej súvislosti by došlo iba vtedy, ak by nová skutočnosť pôsobila ako výlučná
a samostatná príčina, ktorá by spôsobila následok bez ohľadu na konanie páchateľa. Ak teda pri vzniku
následku spolupôsobilo viac príčin, je potrebné hodnotiť každú príčinu osobitne, podľa významu na vznik

následku a určiť jej dôležitosť na následok, ktorý z konania obžalovaného nastal.
Ak Trestný zákon v § 157 odsek 2 vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný porušením dôležitej
povinnosti, tak tým vyjadruje požiadavku, aby porušenie konkrétnej povinnosti považované za dôležitú
bolo zásadnou príčinou vzniku následku (účinku). Ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin
(konanie obžalovaného ako aj poškodeného) je nutné vyhodnotiť každú príčinu pre vznik následku

osobitne a určiť jej dôležitosť pri vzniku následku, ktorý nastal. Konanie obžalovaného, aj keď je len
jedným článkom v reťazci príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keby následok
nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby.
V posudzovanej veci podstata problému spočívala v otázke, či zistené skutkové okolnosti umožnili
učiniť záver, že obžalovaný svojím konaním naplnil znak objektívnej stránky trestného činu podľa § 157

Trestného zákona. Toto je potrebné hodnotiť práve z pohľadu výkladu teórie príčinnej súvislosti, resp.
jej gradácie, všetky určujúce okolnosti konkrétneho prípadu. Pre danú vec to znamenalo (a znamená)
hodnotiť celkovú dopravnú situáciu, charakter cestnej komunikácie, viditeľnosť, dennú (resp. nočnú
dobu), spoluzavinenie poškodeného a mieru porušenia povinnosti obžalovaného ako aj poškodeného.
Medzi závažné porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré majú spravidla za následok dopravnú

nehodu s vážnymi následkami na živote a zdraví alebo spôsobia škodu na majetku, možno okrem iných
zaradiť aj neprimeranú rýchlosť a nedanie prednosti v jazde, ktoré treba posudzovať podľa toho, ktoré
porušenie bolo zásadnou príčinou vzniku následku.
Pri riešení otázky viny vodiča osobného motorového vozidla za vznik dopravnej nehody, ktorou príčinou
(resp. jednou z príčin) bolo nesplnenie povinnosti vodiča dať prednosť v jazde motocyklu pohybujúcemu

sa oproti po hlavnej pozemnej komunikácii, je nutné vychádzať z faktu, že v prípade stretu križujúcich
sa vozidiel je spravidla rozhodujúcim konaním vodiča odbočujúceho doľava (primárna je povinnosť
dať prednosť v jazde). Teda primárna zodpovednosť vodiča odbočujúceho vľavo je nepochybná, tak
to bolo nakoniec skonštatované aj v znaleckom posudku z odboru cestná doprava, ale pri výraznomprekročení maximálne povolenej rýchlosti vodičom (poškodený motorkár J. podľa znalca zrýchlil pred
stretom až na 105 km/h, čo nakoniec potvrdil svojou výpoveďou aj očitý svedok T.) oproti idúcim
motocyklom po hlavnej komunikácii sa musí počítať nielen s jeho spoluzodpovednosťou, ale priamo aj

výlučnouzodpovednosťouzaprípadnúkolíziu.Akvodičodbočujúcivľavonedáprednosťvjazdevodičovi
oprotiidúcemupriamopohlavnejceste,zodpovednosťzaichstretaprípadnéďalšienásledkyjezásadne
na šoférovi odbočujúcom doľava. Ak však vodič oproti idúci, ktorý má prednosť v jazde ide rýchlosťou
výrazne prekračujúcou maximálnu povolenú rýchlosť, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade (motocyklista
prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť o viac ako 50 km/h), čím vodičovi odbočujúcemu vľavo z hlavnej

cesty absolútne znemožní, aby mu dal prednosť v jazde, tak nie je vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorý
má prednosť v jazde za vznik prípadnej kolízie. Výrazné prekročenie najvyššej povolené rýchlosti (napr.
o viac ako 100 %) sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti uložené vodičovi motorového vozidla
právnymi predpismi, pretože takéto porušenie má spravidla za následok veľmi reálne nebezpečenstvo
pre život a zdravie ostatných. V takom prípade ako je i tento je treba výrazné prekročenie povolenej
rýchlosti vozidla idúceho po hlavnej ceste považovať za jedinú a zásadnú príčinu dopravnej nehody.

Sama skutočnosť, že primárne je potrebné v prípade kolízie vozidiel na križovatke brať na zodpovednosť
vodiča vykonávajúceho odbočovací úkon vľavo, neznamená, že spôsob jazdy oprotiidúceho vozidla
po hlavnej komunikácii nie je rozhodujúci. Poškodený totiž v tomto prípade viac ako dvojnásobným
prekročením povolenej rýchlosti jazdy navodil taký priebeh dopravnej situácie, že vozidlo obžalovaného,
ktoré mu malo dať prednosť, nestačilo včas prejsť križovatkou a takto sa sám zbavil možnosti na

prítomnosť vozidla obžalovaného adekvátne reagovať. Zodpovednosť vodiča idúceho po hlavnej ceste
prichádza do úvahy iba v prípade extrémnej miery porušenia jeho povinnosti.
Z porovnania povinnosti oboch vodičov vyplýva, že povinnosť dať prednosť v jazde je kvalitatívne
vyšším stupňom povinnosti, ako je povinnosť dodržať limit dovolenej rýchlosti. Od tejto zásady sa
možno výnimočne odchýliť, ak je to odôvodnené jednak extrémnou mierou porušenia povinnosti vodiča

oprotiidúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit a jednak tým, že porušenie tejto
povinnosti spôsobí faktické znemožnenie vozidla odbočujúceho vľavo splnenie si povinnosti dať mu
prednosť v jazde.
V danom prípade poškodený J. rýchlosť jazdy prekročil významným spôsobom, čím znemožnil
obžalovanému dať poškodenému J. prednosť v jazde, a preto došlo k dopravnej nehode, teda „menšia“

povinnosť účastníka cestnej premávky bola príčinou vzniku tejto dopravnej nehody. Uvedené vyplynulo
nielen z výpovede obžalovaného, ktorý na úseku dopravy nespáchal nikdy žiaden priestupok, pričom
vodičský preukaz na osobné motorové vozidlá má od roku 1972 (viac ako 40 rokov), ale najmä zo
záverov znaleckého posudku znalca W.. E. a z jeho výpovede, keď znalec zhodnotil, že príčinou
dopravnej nehody z technického hľadiska bolo prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti poškodeným

G. J., ktorý išiel rýchlosťou 95 až 105km/h v obci s maximálnou dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/h. Tiež
bolo znalecky určené, že obžalovaný nemal možnosť včasnou reakciou zabrániť vzniku nehodového
deja, že obžalovaný nemal možnosť predpokladať stret s motocyklom, keďže v čase, keď obžalovaný
začal vykonávať manéver odbočovania vľavo, motocyklista sa nachádzal za vozidlami pred ním idúcimi
a obžalovaný nemohol predpokladať, že motorka bude pre neho prestavovať hrozbu tým, že po začatí

odbočovania obžalovaným začne motocykel zrýchľovať a predbiehať pred ním idúce vozidlá. Zhrnúc
uvedené, obžalovaný nemohol predvídať, ani pri najlepšej viere, že poškodený poruší pravidlá cestnej
premávky o maximálnej povolenej rýchlosti až natoľko, že sa dostane pred tieto vozidlá v rýchlosti
100 km/h, predíde vozidlá pred ním, a tým sa dostane do polohy, kedy už pre obžalovaného začal
predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo. Toto nebezpečenstvo mohol vodič rozpoznať až v čase

1,7 sekundy pred stretom, kedy, ale už pri pohybe obidvoch vozidiel nemal možnosť stretu zabrániť.
Prekročením maximálne povolenej rýchlosti poškodený vytvoril obžalovanému náhlu prekážku (dôkaz:
znalecký posudok z odboru cestná doprava), na druhej strane bol to práve poškodený motocyklista, kto
vytvoril náhlu prekážku a to obžalovanému (dôkaz: výpoveď znalca z odboru cestná doprava).
Tvrdenia poškodených J. a K., ktorí mali na výsledku tohto trestného konania záujem, pretože poistné

plnenia im neboli doteraz vyplatené, že za dopravnú kolíziu je zodpovedný obžalovaný, ktorý im
nedal prednosť v jazde, že ich musel vidieť a že k nehode došlo, preto že obžalovaný odbočoval
príliš pomaly, lebo pred ním odbočovalo vozidlo (poškodený K. nevedel uviesť, či sa pred vozidlom
obžalovaného nachádzalo ďalšie vozidlo), ktoré zastalo pred priechodom pre chodcov, pred súdom
neobstáli kvôli subjektivite ich zhodnotenia kolíznej situácie. Súd tu opätovne poukázal na už zmienenú

zásadu gradácie príčinnej súvislosti, keď v tomto prípade bolo jednoznačne zistené, že obžalovanému
sa nemôžu klásť za vinu následky, ktoré dopravnou nehodou vznikli v podobe aj ťažkých zranení
u poškodených J. a K., ale tieto možno pričítať len poškodenému J., vzhľadom na jeho extrémne
prekročenie rýchlosti, ktoré spôsobilo znemožnenie splnenia si povinnosti podľa § 19 odsek 4 zákonač. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov obžalovaným. Nakoniec aj znalec z
cestnejdopravyvylúčil,žepredodbočovacímmanévrombypredobžalovanýmstáloďalšievozidlo,ktoré
by obžalovanému bránilo, resp. mohlo brániť, v plynulom odbočení vľavo. Ak by tomu tak bolo, potom

by obžalovaný do takéhoto vozidla narazil. Neexistenciu ďalšieho vozidla pred vozidlom obžalovaného
potvrdil aj svedok T. aj obžalovaný. G. išlo o nízku rýchlosť vedenia vozidla obžalovaným pri odbočovaní,
táto, podľa znalca, mohla byť daná stým, že za križovatkou sa nachádza priechod pre chodcov a je
možné, že obžalovaný dával prednosť chodcom. Tvrdenie poškodeného G. J., že od križovatky Štúrovej
a Štefánikovej sa pred ním nenachádzalo žiadne vozidlo, ktoré by obžalovanému bránilo vo výhľade

na poškodeného, súd vyhodnotil ako bezpredmetnú, pretože bolo znalecky vyhodnotené, že ak by sa v
pravom jazdnom pruhu žiadne vozidlá nenachádzali, obžalovaný by síce mohol vidieť motocyklistu, ale
privzájomnejpoloheoprotisebebynemoholrozpoznaťrýchlosťjehojazdy,moholbyvidieťmotocyklistu,
ale nevedel by, že motocyklista zrýchľuje až na rýchlosť jazdy v čase reakcie 100 km/h. Preto by priebeh
dopravnej nehody bol identický. Okrem toho bolo toto tvrdenie vyvrátené výpoveďou obžalovaného,
svedka D. T. a poškodeného I. K..

Naplnenie subjektu, objektu a objektívnej stránky trestného činu, ako základných znakov trestného
činu nebolo spochybnené žiadnou výpoveďou a ani žiadnym vykonaným dôkazom. Súd nemal
za preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo objektívnu stránku trestného činu ublíženia na
zdraví. Na základe vykonaného dokazovania nebolo možné s ohľadom na objektívne a subjektívne

kritérium konania obžalovaného vyvodiť akékoľvek zavinenie. Hranice okolností, ktoré páchateľ môže
alebo nemôže predvídať nemožno vymedzovať len v hypotetickej rovine, pretože inak by každý
musel predvídať v podstate čokoľvek, treba ale vždy vychádzať z existujúcich objektívnych okolností
vyplývajúcich z určitej životnej situácie (aj dopravnej situácie), ktorá môže byť charakterizovaná celým
radom faktorov, ktoré páchateľ môže vnímať svojimi zmyslami a môže ich potom aj vyhodnotiť podľa

svojich znalostí a ďalších subjektívnych dispozícií. Súd nezistil, že by obžalovaný konal v rozpore s
povinnosťami uloženými mu zákonom, ani tú ktorá je uvedená v § 19 odsek 4 zákona o cestnej premávke
a ani to, že sa mal pri všetkej opatrnosti, ktorá sa pri jazde na ceste vyžaduje, domnievať, že účastník,
ktorý jazdí s právom prednosti nebude dodržiavať pravidlá cestnej premávky a tieto poruší významným
spôsobom, a to prekročením dovolenej rýchlosti o viac ako 100%.

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že skutok, ktorý je v
obžalobe Okresného prokurátora Nitra 3Pv/584/12/4403 zo dňa 13.07.2016 kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona je trestným činom, nakoľko nebolo
preukázané naplnenie obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to stránky objektívnej.

Vzhľadom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, obligatórne
odkázal poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilné konanie podľa § 288 odsek 3 Trestného
poriadku.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.