Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220203701.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: GABICA s.r.o., IČO: 45 670 749, Rožňavská
1, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária LM & PARTNERS, s.r.o., Budmerice, proti odporcovi: K.K.V.
- UNION, s.r.o., IČO: 36 242 730, Prievozská 10, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení:

„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému [odporcovi] ukladá povinnosť strpieť
napojenie nehnuteľnosti stojacej na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, so súpisným číslom XXX, druh
stavby - poľnohospodárska budova, popis stavby - maštaľ, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Y. B. B. Ú. S. G., katastrálne územie: D. W., Okres: S. G., Obec: W. do elektrickej siete
prostredníctvom trafostanice č. U.-XXX v rozsahu príkonu 98kW a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej.

II. Súd ukladá žalobcovi [navrhovateľovi], aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
podal žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve žalobcu [navrhovateľa] na pripojenie
nehnuteľnosti stojacej na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, so súpisným číslom XXX, druh stavby -

poľnohospodárska budova, popis stavby - maštaľ, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Y.
B. B. Ú. S. G., katastrálne územie: D. W., Okres: S. G., Obec: W. do elektrickej siete prostredníctvom
trafostanice č. U.-XXX v rozsahu príkonu 98kW.“

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 27.10.2020 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení

podľa výroku I. Svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že odporca ako vlastník trafostanice odmieta
navrhovateľovi udeliť súhlas na napojenie stavby vo vlastníctve navrhovateľa na trafostanicu odporcu.
Navrhovateľ túto stavbu kúpil s cieľom pestovať hlivu ustricovú a na spustenie pestovania potrebuje
bezpodmienečne pripojenie do elektrickej siete, ktoré si nevie sám zabezpečiť iným spôsobom, iba cez
trafostanicu odporcu. Každým dňom, čo pestovanie nie je spustené, vzniká navrhovateľovi škoda.

2. Súd sa oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D. W. (č. l. 13), kúpnou zmluvou z
XX.XX.XXXX (č. l. 14 až 20), oznámením (č. l. 21), faktúrou č. XXXXXXXXXXX (č. l. 22 a 23), kúpnou
zmluvou z XX.XX.XXXX (č. l. 24 až 27), správou o odbornej prehliadke (č. l. 28 a 29), návrhom zmluvy
o pripojení (č. l. 30 až 32), emailami (č. l. 33 a 34), listom navrhovateľa (č. l. 35) a doručenkou (č. l. 36)

a v spojení so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, ktoré mal za osvedčené, zistil tento skutkový stav:3. Na účely pestovania hlivy ustricovej navrhovateľ kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX (č. l. 14 až 20)
kúpil do svojho výlučného vlastníctva stavbu maštale stojacej na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX
so súp. č. XXX, v k. ú. D.Ľ. W. v areáli Z. G.. G. M..B.. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. l.

13). Stavba bola v minulosti pripojená do siete elektrickej energie v tomto areáli prostredníctvom
trafostanice č. U.-XXX, ktorej vlastníkom je odporca (kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, č. l. 24 až 27;
email, č. l. 34). Dodávka elektrickej energie je od 01.08.2017 prerušená z dôvodu porušenia zmluvných
podmienok predchádzajúcim vlastníkom (oznámenie, č. l. 21). Po preverení technických podmienok
pripojenia navrhovateľom poverenou spoločnosťou ELT servis, s.r.o. (správa, č. l. 28 a 29), táto

spoločnosť požiadala prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Západoslovenskú distribučnú, a.s., (ďalej
len „PDS“) o pripojenie odberného miesta elektrickej s tým, že po pripojení požiada navrhovateľ o zmenu
odberateľa z ELT servis, s.r.o., na navrhovateľa (návrh zmluvy o pripojení, č. l. 30 až 32). PDS sa ako
podmienku pripojenia stanovil súhlas odporcu s využitím trafostanice v prospech žiadateľa (email, č. l.
34). Navrhovateľ požiadal odporcu o udelenie súhlasu listom z 10.10.2020, ktorý bol odporcovi doručený
16.10.2020 (list, č. l. 35; doručenka, č. l. 36). Odporca na tento list doposiaľ nereagoval.

4. V prejednávanej veci navrhovateľ v podstate tvrdí, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami konania o neodkladnom opatrení. V takom prípade potom musí opísať rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých bude jasné, že neodkladným opatrením sa dosiahne jeho ochranný účel. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán

a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“). Súd
nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn.

6MCdo/5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, no vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je
aktuálne aj vo vzťahu k neodkladným opatreniam).

5. Súd však nemal v dostatočnom rozsahu za osvedčené skutkové okolnosti týkajúce sa údajnej škody,
ktorá navrhovateľovi vzniká. V tomto smere navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, z

ktorýchbybolomožnépotrebnéokolnostivyvodiť.Navrhovateľsícenemádôkaznúpovinnosťvrozsahu,
v akom by ho mal v konaní vo veci samej, no predsa len musí ním tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť.
Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v
tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.
1106).

6. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Navrhovateľ sa domáha vydania neodkladného
opatrenia, ktorým by sa odporcovi prikázalo, aby niečo strpel, takže takýto návrh je v zmysle § 325
ods. 2 písm. d) CSP prípustný. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 CSP vyhodnocoval,

či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách. (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, a

navyše si neuplatňuje voči odporcovi peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade
neprichádza do úvahy.

7. Neodkladné opatrenie nariadi súd podľa § 328 ods. 1 CSP v prípade, že sú splnené podmienky
stanovené v § 325 ods. 1 CSP. Z § 326 ods. 1 CSP je pritom zrejmé, že prvoradým predpokladom je

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení
(povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania) je úlohou
navrhovateľa, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis
alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní.
Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa §
327 CSP. Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu navydanie neodkladného opatrenia (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu l § 326 ods. 1 CSP,
ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. Ak navrhovateľ

nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu
vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne
viesť k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

8. Ďalším z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa § 325 ods. 1 CSP potreba

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (prípadne ohrozenie exekúcie, čo však nie je tento
prípad). Neodkladné opatrenie bude z tohto hľadiska v zásade dôvodné vtedy, keď ide o naliehavý stav,
ktorý nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov strán. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje v zmysle § 329
ods. 2 CSP podľa stavu v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ je dôvodom podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zásah do práv navrhovateľa, je rozhodujúce zistenie, či sa takýto zásah stal
a v akom rozsahu.

9. Napriek pomerne rozsiahlemu opisu rôznych skutočností, ktoré navrhovateľ považoval za
rozhodujúce, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje takmer žiadne skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Samotný návrh na
nariadenie neodkladné opatrenia neobsahuje žiadne skutkové a právne zdôvodnenie, v čom spočíva

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zo všeobecných tvrdení o tom, že každým dňom, čo
pestovanie hlivy ustricovej nie je spustené, vzniká navrhovateľovi škoda, ešte nie je vôbec zrejmé, z
akéhodôvodubysavyžadovalabezodkladnáúpravapomerovstrán.Tototvrdenienavrhovateľajepodľa
súdu nedostatočné a - ako už bolo spomenuté - v tomto obmedzenom rozsahu nie ani je podopreté
žiadnym dôkazom. Na účely konania o neodkladnom opatrení nie je podľa názoru súdu postačujúce

jednoduché tvrdenie, že „vzniká škoda“. Navrhovateľ nespresnil nielen druh škody, ktorá mu má vznikať
(teda či ide o škodu majetkovú alebo nemajetkovú), či to, či ide o škodu skutočnú alebo škodu v podobe
ušlého zisku, ale ani to, v akom rozsahu vzniká a kto za túto škodu podľa navrhovateľa zodpovedá a ani
to, aký má ním tvrdená škoda vplyv na hospodárenie žalobcu a jeho majetkové pomery. Bez znalosti
týchto okolností sa potom ale súdu znemožňuje posúdiť, prečo by sa vôbec vyžadovala taká úprava

pomerov strán, ktorá by mala mať povahu bezodkladnú, a či by navrhovateľom požadovaný zásah do
práv odporcu vyhovoval testu proporcionality (pozri ďalej). Na to, aby bolo možné usúdiť, že tu je potreba
bezodkladne upraviť pomery strán a či nepôjde o neprimeraný zásah, nestačí len holé tvrdenie o vzniku
bližšie neidentifikovanej škody.

10. Okrem toho však návrh nevyhovuje ani ďalším požiadavkám plynúcim z § 326 ods. 1 CSP, pretože
navrhovateľ neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku.

11. Navrhovateľ v návrhu predniesol, že žalobou vo veci samej sa mieni domáhať zriadenia
vecného bremena. Vecné bremená vznikajú podľa § 151 ods. 1 OZ písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa poslednej vety cit. ustanovenia je na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Z vyššie opísaného
skutkového stavu je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadna dohoda upravujúca
vzťah navrhovateľa k trafostanici odporcu. Dohoda upravujúca vzťah vlastníka maštale existovala len

medzi predchádzajúcimi vlastníkmi a možno ju vidieť v čl. IV ods. 1 písm. c) kúpnej zmluvy z 30.09.2004,
v ktorej predávajúci maštale súhlasil s tým, že kupujúci bude využívať existujúcu energetickú cestu z
trafostanice do predmetu zmluvy bezodplatne. Ani z tvrdení navrhovateľa, ani z obsahu tejto kúpnej
zmluvy nevyplýva, že by v prospech vlastníka maštale došlo k zriadeniu vecného bremena, ktoré
by umožňovalo vyžívať trafostanicu na pripojenie maštale do distribučnej sústavy elektrickej energie.

Existencia takéhoto vecného bremena nevyplýva ani z katastra nehnuteľností. Za daných okolností
preto možno predbežne uzavrieť, že navrhovateľ nemá právo využívať trafostanicu ním požadovaným
spôsobom, čo vo výsledku znamená, že neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku.

12. Napokon súd musí vziať do úvahy aj na aspekt proporcionality navrhovaného neodkladného

opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 18.6.2002, sp. zn. IV. ÚS 89/02, obdobne aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 03. 04. 2017, sp. zn. 4Cob/36/2017, bod 49). Je teda na žalobcovi, aby osvedčil, že nariadenie
neodkladnéhoopatreniajeprimeranénároku,ktoréhoochranysadomáha.Abyvšakbolomožnéposúdiťvplyv požadovaného neodkladného opatrenia na žalovaného, je nevyhnutné poznať skutkové pozadie
škody, ktorá žalobcovi neplnením týchto povinností vzniká. Ako súd vysvetlil vyššie, súvisiace skutkové
okolnosti žalobca neosvedčil. Tento nedostatok návrhu tak vo výsledku bráni súdu aj v posúdení otázky

proporcionality zásahu do majetkových a iných práv žalovaného.

13. Na základe vyššie uvedených súvislostí zastáva súd preto názor, že navrhovateľ neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku v miere požadovanej § 325 ods. 1 CSP a §
326 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť

v celom rozsahu (výrok I).

14. Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie končí, o trovách súd rozhodol v tomto
rozhodnutí (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP), a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože
navrhovateľ nebol úspešný (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a odporcovi z dôvodu jeho neúčasti na tomto
konaní žiadne trovy nevznikli (pozri R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho
rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).