Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206913
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5616206913.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu Q.. V. O.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXV.P.,D.,K..W..,C.XXXX,U.,občanAustrálieaSlovenskejrepubliky,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom so sídlom Dončová 13, Ružomberok,
proti žalovanej X.. P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, J. Q., zastúpenej JUDr.
Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, v konaní o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec Liptovský
Ján, okres Liptovský Mikuláš, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN-
C č. 3453/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, a na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako záhrada o výmere 1 874 m2, parcela
registra KN-C č. 1857/1 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2, parcela registra KN-

C č. 1857/2, súd z r u š u j e .
II. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e novovzniknutú nehnuteľnosť, parcelu
registra KN-C č. 1857/3, záhrada o výmere 937 m2, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 47
457 325 - 9/2020 zo dňa 10. 01. 2020, vypracovanom Sanmarko s. r. o., so sídlom Belopotockého
3301/13, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 457 325 a úradne overenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom pod č. G1-222/2020 dňa 19. 02. 2020, z parcely registra KN-C č. 1857/1, záhrada

o výmere 1 874 m2, zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš.

III. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom,

na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. X., obec Liptovský Ján, okres Liptovský Mikuláš, ako

rekreačná chata súpisné č. 2131, postavená na parcele registra KN-C č. 3453/2, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 100 m2;

na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš,
ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2 a

novovzniknutú nehnuteľnosť, parcelu registra KN-C č. 1857/1, záhrada o výmere 937 m2,
ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 47 457 325 - 9/2020 zo dňa 10. 01. 2020, vypracovanom
Sanmarko s. r. o., so sídlom Belopotockého 3301/13, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 457 325
a úradne overenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pod č. G1-222/2020
dňa 19. 02. 2020, z parcely registra KN-C č. 1857/1, záhrada o výmere 1 874 m2, zapísanej Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie
J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš.IV. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti, parcely registra KN-C č.
1857/3, záhrada o výmere 937 m2, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 47 457 325 - 9/2020
zo dňa 10. 01. 2020, vypracovanom Sanmarko s. r. o., so sídlom Belopotockého 3301/13, Liptovský

Mikuláš, IČO: 47 457 325 a úradne overenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom pod č. G1-222/2020 dňa 19. 02. 2020, z parcely registra KN-C č. 1857/1,
záhrada o výmere 1 874 m2, zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský
Mikuláš, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v rozsahu

vyznačenom v predmetom geometrickom pláne na novovzniknutej nehnuteľnosti, parcele registra KN-
C č. 1857/1, záhrada o výmere 937 m2, ktorá bola vytvorená predmetným geometrickým plánom z
parcely registra KN-C č. 1857/1, záhrada o výmere 1 874 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
pre katastrálne územie J. Q..

V. Súd žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu vo výške 41 442,-

eur, a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 04. 10. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctvaknehnuteľnostizapísanejOkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,katastrálnymodborom,
na liste vlastníctva č. XXXX, ako rekreačná chata súpisné č. 2131, postavenej na parcele
registra KN-C č. 3453/2 a k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
J. Q., ako záhrada o výmere 1 874 m2, parcela registra KN-C č. 1857/1, a zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 583 m2, parcela registra KN-C č. 1857/2. Do svojho výlučného vlastníctva navrhol prikázať

rekreačnú chatu a do výlučného vlastníctva žalovanej záhradu a zastavanú plochu a nádvorie s tým,
že žalovanej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny jeho podielu sumu 26 695,- eur. Už
niekoľko rokov sa snaží dohodnúť so žalovanou na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, avšak všetky jeho návrhy vyporiadania neviedli k žiadnej dohode.
Žalobca sa vždy snažil byť ústretový k žalovanej a jej rodine, čo vyjadruje aj jeho postoj pri dedičskej

dohode v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D/53/1992. Hoci žalovaná deklaruje svoj záujem o
vyporiadanie, reálne k tomu nedošlo z dôvodu jej nečinnosti. Súčasný stav nehnuteľnosti je taký, že
rekreačná chata nachádzajúca sa v Liptovskom Jáne je v zanedbanom stave, nikto ju plnohodnotne
neužíva a z hľadiska stavebného si stavba vyžaduje opravy. Zostávajúce pozemky sa nachádzajú
na ulici K. pri rodinnom dome súpisné č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ktorá

ho užíva. Na pozemku parcely registra KN-C č. 1857/2 stojí rodinný dom a garáž bez súpisného
čísla vlastnícky patriace výlučne žalovanej. Pri určení hodnoty podielu žalobcu žalobca vychádzal zo
znaleckého posudku H.. Q. I. zo dňa 09. 09. 2013, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rekreačnej
chaty vo výške 57 800,- eur a z odhadnej ceny zostávajúcich nehnuteľností vo výške 111 190,- eur, čiže
celková hodnota nehnuteľností predstavuje 168 990,- eur, z čoho jedna polovica podielu predstavuje

84 495,- eur.

2. Žalovaná nesúhlasila s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhla, aby všetky
vyporiadavané nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že jej bude uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel vo výške 68 615,- eur do šesťdesiatich dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Poukázala na odstup času od vyhotovenia znaleckého posudku H.. Q. I., keď
mala za to, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti sa z dôvodu amortizácie znížila minimálne
o 15 %, pričom zníženie hodnoty rekreačnej chaty pripúšťa v žalobe aj sám žalobca. Na stanovenie
všeobecnej hodnoty zostávajúcich vyporiadavaných pozemkov bol vyhotovený znalecký posudok H.. O.
W. č. 6/2017, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 88 100,- eur. Pokiaľ

ide o rekreačnú chatu, túto žalobkyňa spolu so svojou rodinou intenzívne využívala až do roku 2010,
keď sa starala aj o údržbu, vykonávala potrebné úpravy, udržiavala pozemok a platila príslušnú daň zo
stavbu a pozemku pod stavbou. Naopak žalobca o predmetnú chatu až do roku 2010 nejavil žiadny
záujem. Nezhody medzi stranami sporu nastali v roku 2010, kedy žalobca navrhol žalovanej predať
rekreačnú chatu, čo ona odmietla z dôvodu, že táto predstavuje dedičstvo po nebohom otcovi strán

sporu a rodina žalovanej ju chce naďalej využívať. Žalobca upustil od svojho návrhu chatu predať anásledne súhlasil, že potrebnú nevyhnutnú investíciu do chaty vo výške približne 5 000,- eur zaplatí
zo svojho. So žalobcom sa nevedeli dohodnúť na spôsobe užívania chaty. Žalobca nepristúpil na
vykonanie nevyhnutnej rekonštrukcie strechy chaty, čo má za následok zbytočné poškodenie zvýšenou

vlhkosťou a do budúcnosti navýšenie nevyhnutných vložených investícii do jej rekonštrukcie. Žalobca
v júni 2013 opätovne tvrdil, že je rozhodnutý rekreačnú chatu predať a údajne mal konkrétneho kupca.
Žalovaná tento návrh odmietla s tým, že odkúpi spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetnej chate.
Žalovaná poukázala aj na účelné využitie veci, na ktoré súd prihliada pri vyporiadavaní podielového
spoluvlastníctva v tom smere, že žalobca v roku 1993 emigroval so svojou rodinou do Austrálie, kde v

súčasnosti trvalo žije. Jeho syn Q. má založenú rodinu, žije v Sydney a na Slovensko sa nemieni vrátiť.
Žalobcamienilopakovanechatupredať,čozakladádôvodnépochybnosti,akobysosvojímvlastníctvom
k tejto nehnuteľnosti v budúcnosti naložil. Naopak žalovaná žije trvalo v Liptovskom Mikuláši, kde sa
po ukončení štúdia vráti aj jej mladšia dcéra Q.. Žalovaná zdôraznila, že jej dcéra V. má ku rekreačnej
chate silnú väzbu podmienenú spomienkami na jej starého otca. Na základe uvedeného navrhla, aby
boli vyporiadavané nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 01. 2018, sp. zn. 11C/169/2016 tak, že podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušil, do výlučného vlastníctva žalobcu prikázať
rekreačnú chatu, do výlučného vlastníctva žalovanej záhradu a zastavanú plochu a nádvorie. Žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28 467,- eura a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

4. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa 27. 09. 2018, sp. zn. 9Co/149/2018 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že záhradu je možné reálne rozdeliť. Pokiaľ

ide o rekreačnú chatu, súd by mal tiež prihliadnuť na reálnu možnosť spoluvlastníkov po rozdelení
nehnuteľnosť užívať, nakoľko žalobca žije a pracuje v Austrálii.

5. V priebehu konania žalobca súhlasil s tým, aby predmetnú rekreačnú chatu súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, názorom ktorého je súd prvej inštancie viazaný,

tak predmetom sporu bol len spôsob rozdelenia záhrady, ktorá sa nachádza za rodinným domom
žalovanej ako aj zastavanej plochy a nádvoria, na ktorom sa rodinný dom žalovanej nachádza. Strany
sporu produkovali rôzne návrhy na reálnu deľbu, s ktorými sa však súd nestotožnil. Žalobca považoval
za spravodlivé (č. l. 291), aby súd zohľadnil výmeru obidvoch vyporiadavaných pozemkov, ktorá spolu
predstavuje 2 457 m2, následne pozemok rozdelil rovným dielom po 1 148 m2 s tým, že prístupová cesta

vo výmere 161 m2, na ktorú by rovnako prispeli obidve strany, pripadne do vlastníctva žalobcu. Druhým
navrhovaným spôsobom reálneho rozdelenia bolo rozdeliť obidva pozemky rovným dielom po 1 228,50
m2 s tým, že prístupová cesta sa zriadi právom prechodu a prejazdu v prospech žalobcu. Žalovaná
navrhla (č. l. 237) záhradu rozdeliť rovným dielom po 949 m2, pričom v rámci výmery pripadajúcej
žalobcovi by bola aj prístupová cesta o šírke 3 metre.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že rekreačnú chatu nadobudne do výlučného vlastníctva
žalovaná. V priebehu konania zároveň ustálili všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti vo výške 56 066,-
eur. Žalovaná síce potom navrhla nariadiť znalecké dokazovanie, avšak na obhliadke dňa 12. 02. 2019
uviedla, že na tomto návrhu netrvá.

7. Zastavanú plochu a nádvoria o výmere 583 m2, parcelu registra KN-C č. 1857/2, súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko táto nehnuteľnosť nie je deliteľná, lebo sa na nej nachádza
rodinný dom súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie J. Q.,
ako aj garáž bez súpisného čísla, obidve stavby vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Pri reálnom

rozdelení pozemku zastavaného stavbami je vždy potrebné prihliadnuť k tomu, aby rozdelením takéhoto
pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený, resp. značným spôsobom sťažený prístup k stavbám
a nebolo zabránené v ich riadnom užívaní a udržiavaní. V prípade deľby predmetnej zastavanej
plochy a nádvoria by nepochybne absentovala podmienka účelného využívania novovzniknutých parciel
obidvoma stranami sporu. Vzhľadom na umiestnenie obidvoch stavieb na nehnuteľnosti je podľa

názoru súdu vylúčené nájsť taký vhodný priebeh spoločnej hranice medzi novovzniknutými parcelami,
ktorý by zabezpečil účelné a bezproblémové užívanie obidvoch stavieb žalovanou, pričom u žalobcu
sú akékoľvek úvahy o účelnosti užívania takéhoto pozemku za danej situácie vylúčené. Postupom
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k situácii, aby rozdelením veci vzniklinefunkčné veci. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej
sú dve stavby žalovanej, by po rozdelení nemohli žalobcovi slúžiť takým spôsobom, aký zodpovedá
jej povahe. Z uvedených dôvodov súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva

žalovanej. Znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota parcely registra KN-C č. 1857/2
vo výške 26 818,- eur.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že záhrada nachádzajúca sa za rodinným domom žalovanej by
nemohla slúžiť žalobcovi spôsobom zodpovedajúcim jej povahe, táto sedemdesiat rokov slúži potrebám

rodinného domu, vytvára s ním jeden funkčný celok a nakoniec aj žalovaná spočiatku trvala na tom,
aby jej bola záhrada prikázaná do výlučného vlastníctva a to až do času, kedy sa v konaní ukázalo, že
ňou predložený súkromný znalecký posudok značne podhodnotil cenu tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd
tieto úvahy neakceptoval, preto v súlade s jeho právnym názorom súd rozdelil predmetnú záhradu podľa
výšky podielov. Výmera záhrady predstavuje 1 874 m2, preto s prihliadnutím na rovnosť podielov súd
rozdelil nehnuteľnosť na dve časti po 937 m2. V danom prípade súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by sa spravodlivo malo reálne rozdelenie uskutočniť inak ako v presnom
pomere k spoluvlastníckym podielom.

9. Najideálnejším je také reálne rozdelenie veci, po ktorom vzniknú rovnocenné veci, to znamená
v danom prípade novovytvorené pozemky rovnakej kvality, tvaru, účelného využitia a k rovnakého

prístupu ku komunikácií. Žalovanou navrhovaný spôsob rozdelenia nespĺňa ani jedno z týchto kritérií.
Naopak, rozdelením záhrady podľa rozhodnutia súdu vzniknú dva rovnocenné a ucelené pozemky, z
ktorých každý jeden bude spĺňať podmienku účelného využitia. Rozdelením ako to navrhovala žalovaná,
by došlo k značnému znehodnoteniu novovzniknutého pozemku v neprospech žalobcu, nakoľko nie
zanedbateľnúčasťvýmerybytvorilalenprístupovácesta,oktorúčasťbysamozrejmedošlokzmenšeniu

výmery ucelenej časti novovzniknutého pozemku, ktorá je podľa vyjadrenia mesta Liptovský Mikuláš
(č. l. 251) určená na výstavbu. V danom prípade by išlo o prístupovú cestu širokú 3 metre
a dlhú 62,68 metra. Z celkovej plochy novovzniknutého pozemku vo vlastníctve žalobcu 937 m2 by
tak na prístupovú cestu pripadalo 188,04 m2. Naproti tomu novovytvorený pozemok vo vlastníctve
žalovanej spolu s taktiež vyporiadavaným pozemkom parcely registra KN-C č. 1857/2 by tvoril ucelený

celok s ideálnym tvarom. Pri rozdelení záhrady súdom vznikne ucelený celok s ideálnym tvarom tak
pre žalovanú ako pre žalobcu, ktoré riešenie sa javí ako najspravodlivejšie za situácie, keď je súd
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Týmto spôsobom rozdelenia zároveň nevzniknú žiadne
dodatočné náklady pre strany sporu, predovšetkým v potrebe vybudovania oplotenia o dĺžke 62,68
metra, naviac v tesnej blízkosti rodinného domu žalovanej (č. l. 243 p. v.). Zároveň súd konštatuje,

že žalobca nemôže byť znevýhodnený pokiaľ ide o tvar novovzniknutého pozemku len preto, lebo v
minulosti v rámci dedičského konania uzavrel so žalovanou dohodu, podľa ktorej na jeho úkor nadobudla
výlučné vlastníctvo k rodičovskému domu, ktorý je postavený na vyporiadavanej parcele registra KN-C
č. 1857/2. Táto parcela, ktorá sa nachádza pri prístupovej ceste, práve z dôvodu, že je zastavaná dvomi
stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nemôže byť reálne rozdelená podľa veľkosti podielov.

Žalovaná tak má zabezpečený prístup z miestnej komunikácie v dôsledku konania žalobcu v dedičskom
konaní. Aj z tohto dôvodu súd nepovažuje za spravodlivé vytvoriť pozemok v tvare, ktorý navrhovala
žalovaná.

10. Po takomto najideálnejšom rozdelení záhrady, aby nedošlo k značnému znevýhodneniu jednej

strany sporu oproti druhej, súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zároveň
zriadil v prospech vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti, parcely registra KN-C č. 1857/3, záhrada
o výmere 937 m2, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 47 457 325 - 9/2020 zo dňa 10. 01.
2020, vypracovanom Sanmarko s. r. o., so sídlom Belopotockého 3301/13, Liptovský Mikuláš, IČO:
47 457 325 a úradne overenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pod č.

G1-222/2020dňa19.02.2020, zparcelyregistraKN-Cč.1857/1,záhradaovýmere1874m2,zapísanej
OkresnýmúradomLiptovskýMikuláš,katastrálnymodboromnalistevlastníctvač.XXXX,prekatastrálne
územie J. Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v rozsahu vyznačenom v predmetom geometrickom
plánenanovovytvorenejnehnuteľnosti,parceleregistraKN-Cč.1857/1,záhradaovýmere937m2,ktorá

bola vytvorená geometrickým plánom z parcely registra KN-C č. 1857/1, záhrada o výmere 1 874 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie J. Q.. Geometrický plán je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku.11. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že súd má prihliadať na reálnu možnosť
spoluvlastníkov po rozdelení nehnuteľnosť užívať, má súd za to, že zriadením vecného bremena bude
žalovaná obmedzovaná v užívaní svojho majetku v zanedbateľnej miere, nakoľko ako zdôraznil odvolací

súd, žalobca žije a pracuje v Austrálii, čiže realizácia práva spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
bude absolútne minimálna. Ako konštatoval odvolací súd, pri rozhodovaní súd prihliada na skutkový
stav, ktorý je zrejmý v čase rozhodovania, nie na stav predpokladaný, preto nie je možné argumentovať
prípadným predajom nehnuteľnosti žalobcu v budúcnosti a tým pádom aj častejším prechodom a
prejazdom po pozemku žalovanej v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom. Súd zohľadnil aj tú

skutočnosť, že žalovaná žiadnym spôsobom nevyužíva časť pozemku, v rozsahu ktorého súd zriadil
vecné bremeno.

12. Spôsob vyporiadania, spočívajúci v zohľadnení výmer obidvoch vyporiadavaných parciel a
následnom rozdelení, ktorý navrhol žalobca, nie je v súdnom konaní možný. Súd je povinný vyporiadať
samostatne každú jednu nehnuteľnosť a nemôže v rámci tohto konania sceľovať výmery samostatných

pozemkov. Aj keď sa javí vzhľadom na skutkový stav ako ideálny, takýto spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva by bol možný len v prípade dohody spoluvlastníkov, čo je samozrejme
pri zjavných dlhoročných súrodeneckých nezhodách, ktoré vyústili do neschopnosti komunikácie až
osobnej nevraživosti, absolútne nepredstaviteľné. Súd aj z tohto dôvodu zvolil taký spôsob vyporiadania,
ktorý nebude zvýhodňovať ani jedného zo súrodencov.

13. Vzhľadom na spôsob vyporiadania súd zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do ceny
jeho podielu sumu vo výške 41 442,- eur, keď podiel žalobcu na rekreačnej chate predstavuje 28 033,-
eura a podiel na parcele registra KN-C č. 1857/2 sumu 13 409,- eura. Vzhľadom na výšku
plnenia súd určil dlhšiu lehotu splatnosti.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Súd v danom prípade nie je viazaný návrhom strán sporu, ale len spôsobom vyporiadania a
poradím, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník. Za danej situácie tak ani žalobca ani žalovaná nemali
prevažujúci úspech v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.