Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221329
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7217221329.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. V.,
nar. X.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, 042 00 Košice, dieťa rodičov Y. zastúpenej JUDr. Katarínou
Adamovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach na Žižkovej 6 a C., v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 19.5.2020 č. k. 19P/107/2017 - 599 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I, II, III, IV, VI a VII.

Návrh otca na zastavenie konania zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Návrh otca na prerušenie konania zamieta.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. mesačným výživným vo výške 250 € vždy do 15
- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 9.4.2017 do 31.1.2019.

III.Dlžnévýživnézaobdobieod9.4.2017do 31.1.2019vcelkovejvýške568,26€jeotecpovinnýzaplatiť
matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. V prevyšujúcej časti konanie o úprave styku otca s maloletým zastavuje.

V. Zrušuje uznesenie tunajšieho súdu č. k. 19P/37/2017 - 27 zo dňa 7.6.2017.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom I, II, III, IV, VI a VII podal v zákonnej lehote odvolanie otec s
odôvodnením, že sa sťažuje na porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Predovšetkým z dôvodu
pokračujúcej zaujatosti žiada vylúčiť celý Okresný súd Košice II a celý Krajský súd v Košiciach z
konania, vrátiť konanie na Okresný súd Spišská Nová Ves s pridelením odvolania na iný krajský súd.Poukazuje na nezákonné, zaujaté, hanlivé, ponižujúce a diskriminačné konanie oboch súdov, v dôsledku
ktorých mu boli odopreté rodičovské práva a maloletý denne vystavený nútenému pasívnemu fajčeniu a
environmentálnemu tabakovému dymu, pričom zotrváva v názore, že nie je možné v konaní stanoviť mu

platiť žiadne výživné. Z rovnakého dôvodu by trovy konania všetkým účastníkom mal preplatiť Okresný
súd Košice II a Krajský súd Košice. V odvolaní vychádzal z čl. 2, 3, 6, 8, 13 a 14 Európskeho dohovoru
o ľudských právach, prijatých medzinárodných záväzkov - WHO Framework Convention on Tobacco
Control (WHO FCTC) a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, čl. 40, 46 ods. 1, 47 ods. 3 a 48 ods.
2 Ústavy SR a § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej

len CSP). Námietku zaujatosti celého Krajského súdu v Košiciach, ktorá je súčasťou jeho odvolania,
odôvodnil tým, že hlavným dôvodom sú jeho pochybnosti o účelovej manipulácii so súdnym spisom na
pôde krajského súdu, predovšetkým manipulácia s nahrávkou z pojednávania z 31.10.2017 v konaní
19P/107/2017. Uviedol, že v prvom odvolaní krajskému súdu namietal zostrihanie zvukovej nahrávky,
výroky prekračujúce dôstojnosť súdneho konania naznačujúce zaujatosť súdu, avšak v zmysle nateraz
právoplatného rozhodnutia 8CoP/102/2018 senát nepočul zostrihané miesto a v rozhodnutí napísal, že

nahrávka je kompletná a senátu sa nepodarilo nájsť žiadne výroky prekračujúce dôstojnosť súdneho
pojednávania ani naznačujúce zaujatosť okresného súdu. Naďalej u neho pretrvávajú pochybnosti o
stave nahrávky a rovnako pochybnosti, že za aktuálny stav nahrávky je zodpovedný okresný aj/alebo
krajský súd. Pre vylúčenie ďalších pochybností žiada súd o vyplnenie dotazníka k nahrávke, ktorý tvorí
prílohu odvolania. Podľa neho pravdepodobne vďaka zmanipulovanému spisu mu súd odňal možnosť

starať sa o syna a obmedzil mu stretávanie s ním. Zároveň považuje v tomto momente oba spisy č.k.
19P/107/2017 (úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu) aj č.k. 14P/214/2017
(rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode) jednoznačne
za procesne nepoužiteľné. Medzi ostatnými dôvodmi odvolania voči rozsudku o výživnom uviedol
pochybnosť o tom, že právna zástupkyňa matky komunikuje so sudkyňou súdu prvej inštancie e -

mailovou formou, čo naznačuje zaujatosť. Žiada odvolací súd o preskúmanie príslušnej e - mailovej
komunikácie. Do spisu sa tiež dostali dokumenty doložené cez nezabezpečené zdroje, akým je e - mail.
Ďalej poukázal na to, že súd v odôvodnení potenciálu nezohľadnil aktuálne udalosti ani ich dôsledky, a
to skutočnosť, že návrat do regiónu, odkiaľ pochádza, je dôvodný, bolo to jediné miesto, kde mal rodinné
zázemie, dochádzanie za prácou nebolo pre neho racionálnym ani dlhodobým riešením. Nevlastní

žiaden významný majetok, šanca získať hypotéku je momentálne nulová. V čase prvého rozhodnutia
bol prakticky bezdomovec, nezamestnaný, vyhlásený z trvalého pobytu. Okrem psychicky náročného
rozpadu manželstva, zmeny bývania, odlúčenia od syna ešte toto ponižujúce a diskriminačné konanie
súdu, ktoré kolízny opatrovník, navrhovateľka aj odvolací súd považujú za procesne a vecne správne.
Poukázal na to, že potenciál matky, ktorá má porovnateľnú úroveň vzdelania a býva v regióne s lepšími

pracovnými možnosťami, bol a je akceptovaný na úrovni 700 - 800 eur v čistom. V závere odvolania
zdôraznil, že vo vrátenom konaní došlo k navýšeniu výživného zo sumy 200 eur na 250 eur, čo považuje
za svojvoľné ignorovanie základného prvku spravodlivého procesu, nakoľko aktuálna zákonná úprava
výslovne uvádza reformatio in peius v čl. 16 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), čo rozsudok opomína. Zmena rozhodnutia výživného z kombinácie (200+200)

nakombináciu (250+0)výraznenarúšaspotrebnýcharaktervýživného,pričomzdôvodnenietejtozmeny
v rozsudku úplne absentuje.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v
súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konanínajavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd stotožňuje. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré
by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho argumentácia je totožná s jeho obranou v

konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto
prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, resp. doplnil dokazovanie v

intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne
správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné
a ani neboli prijaté v zjavnom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v konaní sp. zn. 19P/107/2017 sa matka návrhom doručeným

súdu dňa 31.5.2017 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu k
maloletému R., nar. 9.4.2017, ktorým žiadala zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti, určiť výživné zo
strany otca vo výške 200 eur mesačne počnúc narodením dieťaťa a upraviť styk otca s maloletým. O
návrhu matky rozhodol súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom 19P/107/2017-81 zo dňa 31.10.2017 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom 19P/107/2017-127 zo dňa 19.12.2017 tak, že maloleté dieťa zveril do

osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého R. mesačným výživným vo výške 200 eur vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky s účinnosťou od 9.4.2017. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého R. aj
tvorbou úspor vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý pre maloletého
zriadi matka a následne otcovi oznámi číslo účtu do 15 - tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dlžné

výživné za obdobie od 9.4.2017 do 30.6.2017 vo výške 538,60 eur uložil otcovi zaplatiť matke do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň upravil styk otca s dieťaťom. Dopĺňacím rozsudkom
19P/107/2017-127 zo dňa 19.12.2017 uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od
1.7.2017 do 31.10.2017 vo výške 600 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O odvolaní otca
proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.9.2018 č.k.

8CoP/102/2018-225 tak, že potvrdil napadnutý rozsudok z 31.10.2017 vo výroku o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti matky, zmenil ho vo výroku o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého
tak, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia. Rozsudok súdu prvej inštancie
z 31.10.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19.12.2017 vo výroku o výživnom a výživnom pre
tvorbu úspor, dlžnom výživnom a úprave styku otca s maloletým R. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil

vec na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 28.9.2018 je zrejmé, že otec
už vtedy v podanom odvolaní vzniesol námietku zaujatosti ohľadom správania a postupu sudkyne na
pojednávaní 31.10.2017. Odvolací súd v bode 31 odôvodnenia uviedol, že na základe toho, že námietka
otca vznesená proti konajúcej sudkyni JUDr. Soni Glezgo sa obsahovo týka postupu sudkyne v konaní
o prejednávanej veci, resp. rozhodovacej činnosti, neprihliadol na túto námietku s poukazom na § 53

ods. 3 CSP. Vo vzťahu k námietke otca o manipulácii zvukového záznamu vyhotoveného z pojednávania
31.10.2017 (č.l. 60 - 66 spisu) odvolací súd v bode 32 odôvodnenia konštatoval, že zvukový záznam
obsahuje kontinuálny text s na seba nadväzujúcim obsahom a žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že
malo dôjsť k jeho manipulácii, ako sa mylne domnieva otec dieťaťa a takéto okolnosti otec ani žiadnym
spôsobom neosvedčil.

8. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.9.2018 č.k. 8CoP/102/2018-225 podal otec
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.3.2019 č.k. 3
Cdo 38/2019 tak, že dovolanie odmietol. Otec v dovolaní znova rozoberal diskriminačné konanie súdu
prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, pričom poukazoval na zostrihanú nahrávku z pojednávania z

31.10.2017. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia zo dňa 14.3.2019 jasne uviedol, že zo zápisnice
o pojednávaní z 31.10.2017 vyplýva, že súd vytvoril otcovi možnosť predniesť tzv. záverečnú reč ako
priamy diktát. Napriek tomu, že v písomnom prepise takto vyhotoveného zvukového záznamu chýbajú
niektoré slová (časti priameho diktátu otca), dovolací súd sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že
ničnenasvedčujeo„manipuláciisosúdnymspisom“ažezrozhodujúceho-obsahovéhohľadiskamožno

považovať túto časť zápisnice za vecne na seba kontinuálne nadväzujúcu. Dovolací súd ďalej zdôraznil,
že ust. § 49 ods. 2 CSP jednoznačne vylučuje z dôvodov zakladajúcich zaujatosť sudcu tie okolnosti,
ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v rozhodovaní o iných veciach,
pričom práve také okolnosti uplatnil otec v tomto prípade. Konštatoval, že so zreteľom na podstatu,obsah a predmet týchto námietok odvolací súd správne na ne neprihliadol a o vylúčení namietanej
sudkyne ani nerozhodoval. Zároveň dovolací súd uviedol, že je otázne, či otec vôbec namietal existenciu
relevantného vzťahu sudkyne k nemu, pretože vychádzajúc z obsahu jeho procesného úkonu, v ktorom

sa ohradil voči prístupu sudkyne k nemu, sa skôr javí, že mu prekážalo, ako s ním „komunikovala“.
Dovolací súd preto uviedol, že i keby slovné vyjadrenia sudkyne neboli vo vzťahu k nemu celkom
korektné, nešlo by ešte bez ďalšieho o dôvod pre jej vylúčenie v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Nad rámec
uvedeného konštatoval, že - ak vôbec išlo o námietku zaujatosti sudkyne - námietka vznesená otcom
nemala náležitosti v zmysle § 52 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zároveň zistil, že v priebehu konania sp. zn.19P/107/2017 súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 25.4.2019 č.k. 19P/107/2017-380 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice
II zo dňa 7.6.2017 č.k. 19P/37/2017-27 (na základe ktorého bol otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletého R. sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od nariadenia tohto neodkladného oparenia) a
nariadil nové neodkladné opatrenie, na základe ktorého zaviazal otca prispievať na výživu maloletého

R. mesačným výživným vo výške 120 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až
do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 19P/107/2017. V odvolaní proti uzneseniu
súdu prvej inštancie zo dňa 25.4.2019 č.k. 19P/107/2017-380 otec opakovane namietal zaujatosť celého
Okresného súdu Košice II, znova poukazoval na podľa neho zostrihanú nahrávku z 31.10.2017, čo
je podľa neho dôvodom na vylúčenie celého súdu. O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Košiciach

uznesením zo dňa 5.8.2019 č.k. 8CoP/180/2019-425 tak, že napadnuté uznesenie zo dňa 25.4.2019
č.k. 19P/107/2017-380 zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Vzhľadom k tomu, že otec súčasne s odvolaním uplatnil námietku zaujatosti zákonného sudcu a
ostatných sudcov Okresného súdu Košice II, ktorú videl v procesnom postupe sudcu a spôsobe, akým
rozhodol, odvolací súd uviedol, že námietka zaujatosti uplatnená otcom nemá náležitosti v zmysle

ust. § 52 ods. 2 CSP, nakoľko z nej nevyplýva, kedy sa o dôvode vylúčenia namietaného sudcu, resp.
všetkých sudcov Okresného súdu Košice II otec dozvedel, pričom ním uvádzané dôvody navyše nie sú
dôvodnými pre vylúčenie sudcu, nakoľko tieto spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.
Otec zároveň podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach 23.7.2019 predložil námietku zaujatosti
členovsenátu8CoPJUDr.MariannyHraboveckej,JUDr.DianySolčányovejaJUDr.LudvikyBodnárovej,

vktorejuviedol,žeoexistenciitohtokonaniaapridelenívecimenovanémusenátusadozvedel21.7.2019
cez portál Elektronický súdny spis. Podanú námietku odôvodnil tým, že: ,,došlo k zostrihaniu zvukovej
nahrávky z pojednávania 19P/107/2017, ktorú v rozhodnutí 8CoP/102/2018 označujú za kompletnú,
prebieha súdny spor (ÚS 1017/2019) medzi Krajským súdom Košice a mnou, v ktorom okrem iného
žiadam nápravu a odškodnenie a to z viacerých ďalších dôvodov v procese, urážlivým vyjadreniam

v konaní 19P/107/2017, s ktorými sa členky senátu stotožňujú a považujú ich za procesne a vecne
správne - svojím rozhodnutím 8CoP/102/2018 tak vyjadrili svoj urážlivý, nenávistný a diskriminačný
vzťah ku mne.“ Odvolací súd v závere odôvodnenia uznesenia uviedol, že z obsahu námietky zaujatosti
otca z 22.7.2019 nepochybne vyplýva, že táto sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe senátu odvolacieho súdu a jeho rozhodovacej činnosti, keď vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím

odvolaciehosúduvkonanípodsp.zn.8CoP/102/2018,ktoréhoboltiežúčastníkom,pretonaňuodvolací
súd neprihliadol a nadriadenému súdu v zmysle ust. § 53 ods. 3 CSP nepredložil.

10. Otec dňa 20.10.2019 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o prerušenie konania 19P/107/2017 na čas
do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti, ktorú mal podať dňa 9.6.2019 na Ústavnom súde SR, vedenej pod

zn. 1017/2019. Konanie pred ústavným súdom má riešiť viacero otázok, ktoré môžu mať význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní a vplyv na ďalší procesný postup. K žiadosti nepripojil žiadne prílohy.

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2018
č.k. 14P/214/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2020 č.k.

8CoP/206/2019-341 bolo manželstvo rodičov maloletého R. V. rozvedené. Na čas po rozvode bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu
sumou 250 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s dieťaťom. Výrok o rozvode nadobudol
právoplatnosť dňa 12.1.2019.

12. Po preskúmaní tejto prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že otec síce v odvolaní okrem
výroku V. napáda všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie 19P/107/2017-599 z 19.5.2020, z
odvolania je však zrejmé, že jeho podstatnú časť tvorí znova námietka tzv. „pokračujúcej zaujatosti“
celého Okresného súdu Košice II a celého Krajského súdu v Košiciach spočívajúca podľa nehov nezákonnom, zaujatom, hanlivom, ponižujúcom a diskriminačnom konaní oboch súdov, založená
predovšetkým na jeho pochybnosti o manipulácii s nahrávkou z pojednávania z 31.10.2017. Odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otec v aktuálnom odvolaní nepredložil žiadne relevantné

argumenty odôvodňujúce opodstatnenosť uplatnenia námietky zaujatosti, pričom znova opakuje
svoje doterajšie tvrdenia ohľadom údajnej manipulácie s nahrávkou, s ktorými sa už v priebehu
konania vysporiadali tak Krajský súd v Košiciach v konaniach sp. zn. 8CoP/102/2018-225, sp. zn.
8CoP/180/2019-425 ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 14.3.2019 č.k. 3 Cdo
38/2019. Je evidentné, že podania otca ohľadom námietok zaujatosti pramenia v jeho nesúhlase s

doterajšími rozhodnutiami súdov v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu, ako aj po rozvode, pričom je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že
žiadne z týchto podaní otca nespĺňalo podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 CSP a v súvislosti s tým
ani nemalo náležitosti námietky podľa ust. § 52 ods. 1, 2 CSP, pričom s prihliadnutím na ust. § 53
ods. 3 CSP (podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá) odvolací súd ani v tomto prejednávanom prípade na otcovu
námietku zaujatosti nemohol prihliadnuť. Pokiaľ otec opätovne poukazuje na manipuláciu s nahrávkou
z pojednávania z 31.10.2017, odvolací súd považuje za potrebné uviesť len to, že s uvedenou otázkou
sa už vysporiadali tak odvolací ako aj dovolací súd, pričom nič na tom nemení ani otcom predložený
„dotazník k nahrávke“ tvoriaci prílohu jeho odvolania, pretože okrem toho, že je neprípustné, aby

účastníkkonaniaukladalsúdupovinnosťvyjadrovaťsakjehodotazníku,uvedenéotázky,resp.záznamy
otca, ktorý žiada, aby odvolací súd vyplnil ním pripravený dotazník, absolútne nie sú relevantné pre
určenie dlžného výživného pre maloleté dieťa na čas do rozvodu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti
výroku o rozvode zostalo hlavným predmetom odvolacieho prieskumu v tomto prejednávanom prípade.

13. Odvolací súd konštatuje, že otec síce v odvolaní vymenoval všetky odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, v skutočnosti však tieto dôvody bližšie nekonkretizoval a neuviedol
žiadnu odvolaciu argumentáciu, s ktorou by bolo nevyhnutné osobitne sa vysporiadať. Medzi dôvodmi
odvolaniavočinapadnutémurozsudkuvovýrokochovýživnomuvádzaneexistujúcipotenciáljehopríjmu
a neaplikáciu pravidla zákazu reformatio in peius. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza,

že súd prvej inštancie správne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné
podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť
pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti
rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom.

Správne postupoval súd prvej inštancie, keď správanie otca, pri ktorom sám ukončil pracovný pomer
výpoveďou, vyhodnotil jednoznačne ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a nezodpovedné
správanie za situácie, kedy vedel, že maloletý syn je na neho svojou výživou odkázaný. Odvolací súd
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať
svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania,
investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti
tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich
potrieb dieťaťa. Objektívne dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré by boli z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré nie sú schopné sa živiť, akceptovateľné, ako sú napr. zdravotné

dôvody či organizačné zmeny u zamestnávateľa, však otec nepreukázal. Odvolací súd vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že otcovi nič nebránilo pokračovať
v predchádzajúcom zamestnaní, kde dosahoval nadštandardný príjem a kde mal možnosť aj naďalej
pracovať, pričom argument otca, že sa rozhodol vrátiť do regiónu, odkiaľ pochádza a preto chce určiť
výživné pre maloletého v minimálnom rozsahu, je v danom prípade jednoznačne irelevantný. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že otec v rozhodnom období pracoval v predchádzajúcom zamestnaní v
spoločnosti NESS KE s.r.o. ako softwarový vývojár, konkrétne od 1.10.2015 do 31.8.2017, s príjmom
v priemernej výške 1.799,21 eur mesačne, pričom podľa vyjadrenia zamestnávateľa bola dôvodom
výpovede zo strany otca jeho nespokojnosť s výškou mzdy. V každom prípade je nepochybné, že
otec má také schopnosti, možnosti, vzdelanie ako aj pracovné skúsenosti, ktoré mu umožňovali a aj

v súčasnej dobe umožňujú nájsť si dobre platenú prácu a dosahovať nadštandardný príjem. Pokiaľ
otec v odvolaní poukazuje na potenciál matky, ktorý bol akceptovaný na úrovni 700 - 800 eur v
čistom, odvolací súd zdôrazňuje, že úvaha otca v tomto smere nie je správna, pretože matka si
plní vyživovaciu povinnosť k maloletému R. aj osobnou starostlivosťou, pričom zabezpečuje všetkypotreby maloletého dieťaťa. Je potrebné podotknúť, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie,
zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Na druhej strane rodič,

ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, prispieva na neho výživným, ktoré určil súd. V
danom prípade teda nemožno uvažovať tak, že keby matka zarábala viac, vznikol by dôvod na to, aby
otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou nižšou, ako tou, ktorá objektívne vychádza z kritérií
daných ust. § 75 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinného rodiča (v tomto prípade otca). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil

s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa pomerov účastníkov a dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné na čas do rozvodu vo výške 250 eur mesačne
zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcim
z citovaných zákonných ustanovení, keďže zohľadňuje dostatočným spôsobom odôvodnené potreby
maloletého R. ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Vzhľadom k tomu, že
predmetom konania po nadobudnutí právoplatnosti výroku o rozvode zostalo len určenie vyživovacej

povinnosti otca k maloletému dieťaťu od narodenia dieťaťa do rozvodu manželstva rodičov, správne
rozhodol súd prvej inštancie aj o výške dlžného výživného, kde dôsledne prihliadal na výživné, ktoré
otec v rozhodnom období zaplatil vo výške 4.800 eur, tak ako je uvedené vo výroku III napadnutého
rozsudku.Zodvolaniaotcaniejezrejmé,zakéhodôvodupodalodvolanieajprotivýrokuIVnapadnutého
rozhodnutia, ktorým konajúci súd konanie o úprave jeho styku s dieťaťom na čas do rozvodu zastavil,

pretože konkrétne dôvody svojho nesúhlasu neudáva. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd
prvej inštancie správne poukázal na procesnú prekážku pre rozhodovanie o styku na čas do rozvodu
za situácie, kedy sú už účastníci konania právoplatne rozvedení, preto v prípade, ak má otec záujem
upraviť styk so synom iným spôsobom, ako bolo určené v konaní 14P/214/2017, musí sa toho domáhať
samostatným návrhom. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie aj vo výroku I napadnutého

rozhodnutia, pretože doposiaľ nie je zrejmé, čo je obsahom jeho ústavnej sťažnosti, keďže ju otec nijak
nekonkretizoval ani nepripojil k odvolaniu.

14. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku otca o tom, že tým, že súd prvej inštancie vo
vrátenom konaní navýšil výživné z 200 na 250 eur, porušil základný prvok spravodlivého procesu,

pretože neaplikoval pravidlo zákazu reformatio in peius. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Civilný
mimosporový poriadok na rozdiel od Civilného sporového poriadku nezakotvuje princíp zákazu
„reformatio in peius“(čl. 16 ods. 3 CSP), čo je odôvodnené povinnosťou nielen súdu prvej inštancie,
ale aj odvolacieho súdu zisťovať skutočný stav veci a uplatnenia princípu úplnej apelácie v odvolacom
konaní, čo znamená, že ak by odvolací súd zistil dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie,

mohol by tak urobiť aj bez návrhu odvolateľa, čo vyplýva z ust. § 40 CMP o možnosti prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu
a z ust. § 65 CMP o neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

15. Otec dňa 17.1.2021 doručil odvolaciemu súdu podanie označené ako Doplnenie odvolania, žaloba
na obnovu konania a zastavenie konania. Uviedol, že dňa 15.1.2020 (pravdepodobne mal na mysli
15.1.2021 - pozn. odvolacieho súdu) mu bol doručený znalecký posudok od Ing. Zdeňka Švendu, Ph.D.,
ktorému dal preskúmať spornú nahrávku zo dňa 31.10.2017 z konania 19P/107/2017, ktorú mu poskytol
Okresný súd Košice II. Znalec uviedol, že „pri analýze predloženého záznamu bola zistená nespojitosť

v čase 2:18:16.873 - 2:18:16.879. Je možné sa domnievať, že príčinou bolo prerušenie záznamu,
vynechanie časti záznamu a pripojenie toho istého alebo iného záznamu. O predloženom zázname sa
nedá prehlásiť, že je autentický a že nebol žiadnym spôsobom upravovaný“. Otec v tomto podaní žiada
Krajský súd v Košiciach o sprístupnenie verzie nahrávky z pojednávania 31.10.2017, 19P/107/2017,
s ktorou pracuje Krajský súd v Košiciach. Prosí sprístupniť všetky dostupné formáty audionahrávky,

zvlášť ak Krajský súd disponuje inými súbormi ako z priloženého posudku. Zároveň opätovne žiada
súd o vyplnenie dotazníka z pojednávania 31.10.2017, ktorý zaslal súdu spolu s odvolaním. Je toho
názoru, že z dôvodu pochybností o účelovej manipulácii so súdnym spisom na pôde Krajského súdu
v Košiciach a účelovej manipulácii so súdnym spisom na pôde Okresného súdu Košice II, v ktorom
bol jeho syn zverený do osobnej starostlivosti matky, denne vystavený nútenému pasívnemu fajčeniu a

environmentálnemu tabakovému dymu v nezákonnom, hanlivom a diskriminačnom konaní oboch súdov,
týmto podáva v zmysle § 397 CSP žalobu na obnovu konania a následne návrh na zastavenie konania
podľa § 161 CSP. V tomto konaní o výživnom žiada o zastavenie konania. S ohľadom na výsledky
znaleckého posudku žiada o preplatenie nasledujúcich nákladov: 1. znalecký posudok 1.700 Kč = 66,56EUR od Ing. Švendu, Ph.D., 2. konverzia do elektronickej podoby a osvedčovacie doložky 5,76 EUR od:
Slovenská pošta, 3. poplatok za „vyhotovenie“ zvukovej nahrávky z pojednávania 1 EUR od: Okresný
súd Košice. Prílohou tohto podania otca je Znalecký posudok Ing. Zdeňka Švendu, Ph.D., z odboru

kriminalistika - fonoskopia zo dňa 31.12.2020, č. 21/2020, vypracovaný na žiadosť otca, ktorý žiada
odpoveď na otázku, či je možná manipulácia alebo iný zásah v časti nahrávky nachádzajúcej sa na
mieste približne 2 hodiny 18 minút 16 sekúnd od začiatku nahrávky, ktorá by mala obsahovať súvislú
reč. V závere posudku znalec uviedol, že pri analýze predloženého záznamu bola zistená nespojitosť
v čase 2:18:16.873 - 2:18:16.879. Je možné sa domnievať, že príčinou bolo prerušenie záznamu,

vynechanie časti záznamu a pripojenie toho istého alebo iného záznamu. O predloženom zázname sa
nedá prehlásiť, že je autentický a že nebol žiadnym spôsobom upravovaný.

16.Odvolacísúdpreskúmanímpodaniaotcazodňa17.1.2021dospelkzáveru,žejehopodstatoujejeho
pretrvávajúcinesúhlassrozhodnutímsúduprvejinštancie-OkresnéhosúduKošiceIIzodňa31.10.2017
sp. zn. 19P/107/2017-81, ktorým okrem iného bol maloletý R. (vtedy polročný - pozn. odvolacieho

súdu) zverený do osobnej starostlivosti matky. Proti tomuto výroku podal otec 13.12.2017 odvolanie, v
ktorom namietal, že zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je maloletý vystavený nútenému
pasívnemu fajčeniu a environmentálnemu tabakovému dymu, okrem toho vyslovil znepokojenie nad
matkiným nezáujmom a rozhodnutím dieťa nekojiť, pričom žiadal maloletého zveriť do svojej osobnej
starostlivosti. O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.9.2018 sp. zn.

8CoP/102/2018-225 tak, že napadnutý výrok o zverení dieťaťa matke potvrdil. Od 1.12.2017, kedy
otec prevzal predmetnú nahrávku z pojednávania, neustále namieta, že táto je podľa jeho názoru
zmanipulovaná, nekompletná, pričom nahrávanie je na niekoľkých miestach uprostred jeho výpovede
buď prerušené alebo bolo dodatočne vystrihnuté. S námietkou otca týkajúcou sa predmetnej nahrávky
sa už viackrát vysporiadali viaceré súdne inštancie (Krajský súd v Košiciach v konaniach sp. zn.

8CoP/102/2018-225,sp.zn.8CoP/180/2019-425akoajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenízo
dňa 14.3.2019 č. k. 3 Cdo 38/2019), avšak otec sa snaží aktuálne predloženým dôkazom - súkromným
znaleckým posudkom Ing. Zdeňka Švendu, Ph.D. zo dňa 31.12.2020 znova spochybniť predmetnú
nahrávku,nakoľkozjehozáveruvyplýva,že„prianalýzepredloženéhozáznamubolazistenánespojitosť
v čase 2:18:16.873 - 2:18:16.879“.

17. Odvolací súd v súvislosti s podaním otca zo dňa 17.1.2021 považuje za nevyhnutné opätovne dať
mu do pozornosti, že výrok o rozvode manželstva s matkou maloletého R. nadobudol právoplatnosť
dňa 12.1.2019, čo v praxi znamená to, že od uvedeného dňa platí úprava výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14P/214/2017-221

zo dňa 30.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2020 č.k.
8CoP/206/2019-341, nie v zmysle rozsudku 19P/107/2017. Z uvedeného je teda zrejmé, že akékoľvek
spochybňovanie nahrávky z 31.10.2017 v konaní 19P/107/2017 je toho času úplne irelevantné,
nakoľko predmetom konania 19P/107/2017 bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností len
do rozvodu manželstva, ktorá je toho času čo do zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku otca

s dieťaťom už dávno neúčinná. Je potrebné si uvedomiť, že o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému R. na čas po rozvode, ktorá je pre účastníkov konania aktuálne smerodajná,
rozhodla rozsudkom 14P/214/2017-221 dňa 30.11.2018 sudkyňa Okresného súdu Košice II JUDr.
Lenka Saksunová, pričom nerozhodovala na základe otcom namietanej nahrávky resp. zápisnice
19P/107/2017z31.10.2017,alenapojednávanívkonaní14P/214/2017dňa30.11.2018,čiženazáklade

dokazovania vykonaného v konaní 14P/214/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 31.1.2020 č.k. 8CoP/206/2019-341.

18. Aj na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že úvahy otca o obnove konania 19P/107/2017 a
následnom zastavení konania postrádajú akýkoľvek právny základ, tým viac v situácii, kedy dôvodom

pre obnovu konania, čiže novým dôkazom v porovnaní s pôvodným konaním má byť znalecký posudok,
v ktorom sa píše o eventuálnom prerušení nahrávky z pojednávania 31.10.2017 v trvaní cca 6 tisícin
sekundy, pričom odvolací súd ani nie je oprávnený rozhodovať o žalobe na obnovu konania, nakoľko
podľa ust. § 410 CSP ju má prejednať súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom aktuálneho odvolacieho prieskumu v konaní
7CoP/104/2020 je odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.5.2020 č. k.
19P/107/2017 - 599, ktoré vzhľadom na jeho obsah ako aj skutočnosť, že výrok o rozvode je od
12.1.2019 právoplatný, vykazuje relevanciu len vo vzťahu k výške dlžného výživného za rozhodnéobdobie, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. Je potrebné zvýrazniť,
že otec proti samotnému rozhodnutiu o výživnom na čas do rozvodu nemal žiadne námietky, čo bolo
zistené aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.5.2020, z ktorej je zrejmé, že na pojednávaní súdu

prvej inštancie boli ustálené zaplatené sumy výživného prečítaním výpisu z účtu predloženého otcom,
ktoré boli zároveň potvrdené matkou. V súvislosti s návrhom otca na zastavenie konania o výživnom
podľa ust. § 161 CSP odvolací súd konštatuje, že v tomto odvolacom konaní nenastala situácia, že by
neboli splnené podmienky, za ktorých môže odvolací súd konať a rozhodnúť (procesné podmienky),
preto návrh otca na zastavenie konania ako nedôvodný zamietol.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, preto rozsudok vo všetkých
napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne výnimočné
okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať (§ 55
CMP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).