Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217204852
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217204852.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcov: 1/ C. L., L..

XX.XX.XXXX, 2/ I. L., L.. XX.XX.XXXX a 3/ R. L., L.. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom Ň. XXX, všetkých
zastúpených JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, proti
žalovaným: 1/ Platiť sa oplatí, s. r. o., Bratislava, Košická 56, IČO 45 821 618, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.
s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO 00 151 653, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek
Hic, s. r. o., Martin, Hviezdoslavova 10625/23B a 3/ DRAŽOBNÍK, s. r. o., Košice, Hviezdoslavova 6,
IČO 36 764 281, o zastavenie dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným 1/ až 3/ priznáva nárok voči žalobcom 1/ až 3/ na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobcovia sa žalobou zo dňa 02.03.2017 domáhali (pôvodne voči žalovanému 1/) rozhodnutia
súdu, ktorým by zaviazal žalovaného k povinnosti upustiť od výkonu záložného práva na základe
Úverovej zmluvy a Zmluvy o zriadení záložného práva na draženej nehnuteľnosti (vedenej na liste
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Ň. - rodinný dom s pozemkom, ktoré nehnuteľnosti sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov 2/ a 3/). Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným Zmluvu
o splátkovom úvere dňa 29.11.2013 a žalobcovia 2/ a 3/ ako záložcovia v ten istý deň uzatvorili

Zmluvu o zriadení záložného práva k draženým nehnuteľnostiam na zabezpečenie úveru. Z dôvodu
nepravidelných úhrad žalobcu 1/ vydal žalovaný dňa 08.09.2016 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru a do dnešnej doby uskutočňuje výkon záložného práva formou dražby zaťaženej
nehnuteľnosti. Žalobca obdržal Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dražby a výzvu
na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti znalcom, žalobca sa však v tom
čase doma nezdržiaval. Žalovaný doručil žalobcovi znalecký posudok s ustálenou všeobecnou trhovou
hodnotounehnuteľnostína70.300eur,sktorouhodnotoužalobcanesúhlasilapretopodalnámietkyproti

posudku. Následne žalobca obdržal ďalší znalecký posudok vypracovaný iným znalcom, ktorým bola
hodnota nehnuteľností stanovená na 70.700 eur. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe sa má prvá
dražba uskutočniť 21.03.2017. Zmluva o poskytnutí úveru je v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka
o plnení v splátkach a obsahuje aj neprijateľné obchodné podmienky, ktoré ju robia čiastočne neplatnou.
Neplatnosti úverovej zmluvy a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy sa
domáhajú žalobcovia v konaní o veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/53/2017. V danej
veci je naliehavý právny záujem žalobcov daný predovšetkým ich vlastníckym právom k predmetnej

nehnuteľnosti a jeho udržaním, nakoľko sú už vo vyššom veku, obaja sú dôchodcovia a predmetná
nehnuteľnosť je ich jediným obydlím. Naliehavý právny záujem je preukázaný aj konaním žalovaného,
ktoré spočíva v zámere výkonu záložného práva formou dražby, pričom nezákonne zasahuje do ich
vlastníckeho práva. Žalobcovia 2/ a 3/ neboli poučení veriteľom o následkoch zaťaženia ich jedinéhoobydlia úverom žalobcu 1/ a tým aj dôsledkami ohrozenia ich vlastníckeho práva. Poukázali na § 12
ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s tým, že závery znaleckého posudku, na
základe ktorých žalovaný vykonáva dražbu, sú v hrubom nepomere so zákonnosťou výkonu záložného

práva ako i skutočnou hodnotou nehnuteľností a preto výkon záložného práva považujú za nezákonný.
Spôsob výkonu záložného práva musí byť vykonávaný tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a
aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

(2) Žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.04.2017, k žalobe sa nevyjadril, neodkladným opatrením

nariadeným uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.05.2017 mu bol zakázaný výkon
záložného práva a uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho nerušenému užívaniu
nehnuteľností.

(3) Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.02.2017 (vec vedená pod sp zn. 11Csp/53/2017 sa
žalobcovia domáhajú voči banke neplatnosti oboch zmlúv - Zmluvy o splátkovom úvere a Zmluvy o

zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy. Vec je v štádiu odvolacieho konania, keď žalobcovia
podali odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 12.06.2018, ktorým odmietol ich podanie.

(4) Písomným podaním zo dňa 23.08.2017 navrhli žalobcovia pripustenie vstupu ďalších subjektov do
konania na strane žalovaných s poukazom na to, že im bolo doručené (ďalšie) Oznámenie o dražbe

na deň XX.XX.XXXX, ktoré vydal iný subjekt - žalovaný 3/. Uznesením č. k. 12C/11/2017-149 zo dňa
14.03.2018 súd pripustil vstup žalovaného 2/ a žalovaného 3/ do konania.

(5) Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 04.04.2018 tým, že žalobu navrhol zamietnuť
(príp. ako podanie odmietnuť). Konanie žalobcu považuje za protiprávne, v rozpore s dobrými mravmi

(vo vzťahu k svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. za šikanózny výkon práva (vo vzťahu
k realizácii všeobecných procesných oprávnení), toto konanie sa snaží odôvodniť nepravdivými,
neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami a ako také nemôže takéto konanie požívať
akúkoľvek právnu ochranu. Cieľom žalobného návrhu nie je ochrana údajne ohrozených práv žalobcu,
ale znemožnenie realizácie nápravy ním vyvolaného protiprávneho stavu a vyhnúť sa plneniu svojich

riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie oprávnených práv a
záujmov žalovaného 2/ (veriteľa). Poukázal na to, že žalobcovia sa vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ ničoho
nedomáhajú, žaloba neobsahuje relevantný návrh rozhodnutia vo vzťahu k žalovanému 2/. Civilné
súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto
konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými

dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom jeho skutkovo a právne
významných tvrdení vo vzťahu k predmetu konaniu, vymedzenému o. i. obsahom navrhovaného
rozhodnutia. Žalobca musí tvrdiť a preukázať a súd je povinný preskúmať, vecnú legitimáciu strán sporu
vo vzťahu k (v žalobe) tvrdeným nárokom. Proces výkonu záložného práva smeruje k odstráneniu
protiprávneho stavu spôsobeného porušením povinností obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú

pohľadávku. V zmysle rozhodnutia ústavného súdu: samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného
práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej
dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon

dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že záložca užíva založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu
žiadny vplyv. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená
riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného
je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t. j. subjektom odlišným od záložcu, záložca -
predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať a tak umožniť výkon vlastníckych

oprávnení novému vlastníkovi. V danom prípade žaloba smeruje k ústavne neakceptovateľnému
zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým
spôsobom a v dohodnutom čase. Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie spotrebiteľa
zodpovednostizazáväzkovévzťahy,doktorýchvstúpil,azazáväzky,ktorésisdruhouzmluvnoustranou
dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v právach a povinnostiach, za princípu rešpektovania

zmluvnej autonómie.

(6) Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 05.04.2018 taktiež tým, že navrhol žalobu
zamietnuť. Uviedol, že žalobný petit nie je kvalifikovaný vyvolať zamýšľané právne účinky, nakoľkosmeruje konkrétne a výlučne len voči žalovanému 1/. Poukázal na to, že žiadna právna úprava
neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou,
ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, za právne významnú nemožno považovať skutočnosť

to, že žalobcovia v predmete dražby bývajú spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť
im bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou plnenie zmluvného záväzku zabezpečovali a
realizáciou dražby predmetu dražby sa nerieši otázka bývania žalobcov. Vlastnícke právo k predmetu
dražby je síce nepochybné, avšak zásah doň je v danom prípade realizovaný na základe ich vlastnej
dispozície, ktorú poskytli zmluvou o zriadení záložného práva a z ich návrhu nevyplývajú skutočnosti,

ktorýmibyspochybňovaliplatnosťtejtozmluvy.Právnympodkladomvýkonuzáložnéhoprávajesamotná
zmluva medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Žalobcovia vo svojom
podaní dokonca sami svojimi tvrdeniami legitimujú postup žalovaného 2/, ktorý pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, keď poukazujú na skutočnosť, že žalobcovia nesplácali
splátky včas. Príslušnú záložnú zmluvu v čase poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcovia podpísali
slobodne, vážne a bez nátlaku a súhlasili, že v prípade, ak nebudú realizovať splátky riadne a včas,

žalovaný 2/ môže v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas uhrádzať svoj záväzok,
pristúpiť k výkonu záložného práva. Povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby zákon
ukladá výlučne len dražobníkovi. Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podkladom pre

stanovenie najnižšieho podania na dražbe môže byť výlučne znalecký posudok, ktorého objektívne
vypracovanie zabezpečí dražobník, ako licencovaný profesionál, ktorý koná, organizuje a vykonáva
dražbu transparentným spôsobom a s odbornou starostlivosťou, za súčasného rešpektovania práva
a záujmov povinného zo záložného práva. Predstava záložcu ohľadom vyššej ceny predmetu dražby
je irelevantná a v žalobe ničím nepodložená. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti od iného znalca. Zákonodarca inštitútom námietok proti znaleckému posudku dáva vlastníkovi
dostatočný prostriedok predbežnej procesnej obrany a prostriedok realizácie vplyvu na ohodnotenie
predmetu dražby. V zmysle uznesenia NS SR, sp. zn. 3 Cdo/233/2010, zo dňa 03.10.2013, určenie
výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Námietky proti znaleckému
posudku, ktorý pre účely dražby dal vyhotoviť žalovaný 3/ a ktorý bol podkladom pre dobrovoľnú dražbu

žalobcovia nepodali. Neuplatnením námietok tak žalobcovia nerealizovali práva, resp. nevyužili opravný
poriadok, ktorý mu zákon zveruje.

(7) Na podporu svojich tvrdení žalobcovia pripojili k žalobe listiny, z ktorých vyplýva: - poskytnutie
„úveru na bývanie“ zmluvou o splátkovom úvere č. 5050024185 zo dňa 29.11.2013, ktorou žalovaný

2/ (banka) poskytol úver žalobcovi 1/ vo výške 66.400 eur na účel - vyplatenie existujúcich úverov,
predmetný úver sa žalobca 1/ zaviazal splácať po 346,83 eur mesačne po dobu 30 rokov; zabezpečenie
úveru poskytnutého žalovanému 1/ - zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (a zároveň
uzavretie mandátnej zmluvy) zo dňa 29.11.2013, ktorou žalovaní 2/ a 3/ založili sporné nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXX pre kat. úz. Ň.O. s tým, že „pokiaľ pohľadávka nebude riadne a včas splácaná,

je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci, ktorého uspokojiť svoju pohľadávku
spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach“; - vklad záložného práva bol
povolený správnym orgánom vo vkladovom konaní V7237/13 dňa 23.01.2014; vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru - listom banky zo dňa 08.09.2016 s odôvodnením, že nastal prípad porušenia v
zmysle bodu 8.1 písm. a/ obchodných podmienok, v ktorom banka vyčíslila svoju pohľadávku na

71.301,19 eur; - výzva žalovaného 1/ zo dňa 03.01.2017 adresovaná advokátke žalobcov na umožnenie
vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby dňa 17.01.2017; - časť znaleckého posudku č.
241/2016 z 27.11.2016, v ktorom je pripojený posudok z roku 2013 (v ňom bola všeobecná hodnota
draženej nehnuteľnosti určená na 83.000 eur) a písomné námietky žalobcov zo dňa 29.12.2016 proti
tomuto znaleckému posudku, pričom hodnota dražených nehnuteľností zistená znalcom z predloženej

časti nevyplýva; - znalecký posudok č. 7/2016 zo dňa 26.01.2017, ktorým bola všeobecná hodnota
nehnuteľností určená na 70.700 eur; vlastníctvo žalobcov 2/ a 3/ k draženým nehnuteľnostiam - výpisom
z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Ň.; - oznámenie žalovaného 1/ o dobrovoľnej dražbe zo dňa
14.02.2017, podľa ktorého sa má dražba uskutočniť dňa 21.03.2017 v Trnave.(8) Na pojednávaní nariadenom na 15.10.2018 bola uložená advokátke žalobcov povinnosť písomne
oznámiť súdu nárok uplatnený voči pristúpeným stranám v spore. Žiadne podanie v tomto smere súdu

doručené nebolo, súd preto za nárok voči žalovaným 2/ a 3/ považoval nárok uplatnený žalobou voči
pôvodne označenému žalovanému 1/. V ďalšom priebehu konania boli žalobcovia nečinní.
(9) Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

(10) Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

(11) Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

(12) Článok 21 ods. 3 Ústavy dovoľuje zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej taxatívne
vymenováva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo
na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť
nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti a zásah musí
zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu,
pričom pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť. Výsledok
posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude

závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

(13) Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby
je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“),
alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Podľa

ods. 2 navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

(14) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k

záveru, že žalobca 1/ v spore nie je vecne (aktívne) legitimovaný, žalobcovia 2/ a 3/ nepreukázali vecnú
(pasívnu) legitimáciu žalovaných 1/ a 3/ v spore a voči žalovanému 2/ dôvodnosť žaloby. Žalobcovia
2/ a 3/ majú v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom spornej dražby, svoje obydlie. Každý zásah do
obydlia znemožňujúci ho riadne užívať, je pritom spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a
rodinného života. Výkon záložného práva sa však realizuje na základe zmluvy o zriadení záložného

práva (a mandátnej zmluvy) zo dňa 29.11.2013 uzavretej medzi žalovaným 2/ - bankou („záložný
veriteľ“) a žalobcami 2/ a 3/ („záložcovia“), ktorí v zmluve súhlasili za tam uvedených podmienok s
výkonom záložného práva, tento zásah žalovaného 2/ do práv žalobcov 2/ a 3/ sleduje legitímny cieľ
- návratnosť úveru poskytnutého bankou žalovanému 1/, ktorý úver banka zosplatnila dňa 08.09.2016.
Navrhovateľom dražby je banka, dražobník dražbu realizuje, upustiť od výkonu záložného práva (ako

v žalobnom petite navrhli žalobcovia) však môže (prípadne na základe rozhodnutia orgánu štátu musí)
výlučne záložný veriteľ. Vo vzťahu k žalobcovi 1/, žalovaným 1/ a 3/ tak bola žaloba zamietnutá pre
nedostatok ich vecnej legitimácie v spore.

(15) Žalobcovia sa v žalobe výkonu záložného práva bránili tvrdením o neplatnosti úverovej zmluvy

a zmluvy o zriadení vecného bremena, v tomto smere nepreukázali svoje tvrdenie (vec o neplatnosť
týchto právnych úkonov skončila odmietnutím podania), neuviedli dôvod, pre ktorý by mal súd posúdiť
zmluvy za neplatné, v žalobe o neplatnosť týchto právnych úkonov (vo veci 11Csp/53/2017) sa bránia
poukazom na čiastkovú neplatnosť (pre neprijateľné zmluvné podmienky). Obrana žalobcov v tom, že
neboli poučení o následkoch zaťaženia nehnuteľností a tieto sú ich jediným obydlím nie je významná,

nakoľko zmluvu podpísali dobrovoľne (s predpokladom, že sa s jej obsahom riadne oboznámili), žiadne
tvrdenie (o opaku) v tomto smere neuviedli a zmluva obsahuje ustanovenie o tom, že ak nebude riadne a
včas splácaná pohľadávka (na úvere), je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výkonomzáložného práva v zmysle Obchodných podmienok. Preto aj vo vzťahu žalobcov 2/ a 3/ voči žalovanému
2/ bola žaloba zamietnutá.

(16) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(17) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

(18) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovaným ako úspešnej strane sporu voči žalobcom v plnom
rozsahu.

(19) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).