Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 5, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200697
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8215200697.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7,
Prešov, proti žalovanej I.. I. D., T.. XX.X.XXXX, H. H., H. XXX/X, o zaplatenie náhrady škody vo výške
322,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 322,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

od 14.11.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 322,- eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 14.11.2014 do zaplatenia. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že eviduje škodu 322,- eur, ktorá vznikla vyplatením náhrady za bolesť
poškodenému policajtovi nstržm. Ing. I. Š. za služobný úraz, pri ktorom utrpel poškodenie zdravia dňa

10.6.2013 v čase o 18.25 hod. v Bardejove na ul. Dlhý rad č. 24 v obytnom bloku na prvom podlaží
na chodbe pri výťahu. V daný deň policajná hliadka Obvodného oddelenia PZ v Bardejove v zložení
poškodený nstržm. Ing. Martin Š. a stržm. Tomáš H. počas výkonu hliadkovej služby a pri preveroval
oznámenia vyzvali na mieste sa nachádzajúcu osobu, neskôr stotožnenú žalovanú k preukázaniu
totožnosti v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., pričom táto výzvu odmietla s tým, že tak urobí
len v prípade, ak sa na miesto dostaví jej právnik, preto bola s výstrahou vyzvaná, že ak tak neučiní, bude

predvedená na Obvodné oddelenie PZ v Bardejov podľa § 18 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, načo
sa začala voči hliadke správať agresívne, snažila sa z miesta odísť, kládla aktívny odpor spôsobom, že
okolo seba kopala nohami, chytala policajtom ruky a bránila dokončeniu služobného zákroku, preto boli
voči nej použité donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty sebaobrany v zmysle § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o Policajnom zbore a priložené: služobné putá podľa § 52 ods. 1 písm. c) zákona o Policajnom
zbore,kdepriprikladaníslužobnýchpútpohrýzlapoškodenéhopolicajtanstržm.Ing.MartinaŠ.dopravej
ruky v oblasti zápästia, čím mu spôsobila podľa lekárskeho posudku o bolestnom hryznú ranu na pravom

zápästí s dobou liečenia od 10.6.2013 do 18.6.2013 bez dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.
V dôsledku vzniku služobného úrazu bola poškodenému policajtovi nstržm. Ing. I. Š. priznaná náhrada
za bolesť vo výške 322,-eur na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č.
p: Y.-C.-D.-XX-XXX/XXXX-C. zo dňa 17.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
20.5.2014 a táto náhrada za bolesť mu bola dňa 12.6.2014 vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia
sekcie personálnych a sociálnych činností osobného úradu Ministerstva vnútra SR na základe vydaného

potvrdenia č. p.: G.- B.-XXX-XXX/XXXX-O. zo dňa 12.6.2014. Vyplatením náhrady za bolesť ako dávky
úrazového zabezpečenia v rámci sociálneho zabezpečenia policajtov vznikla žalobcovi škoda v celkovej
výške 322,-eur, ktorú je podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. oprávnenývymáhať od žalovanej. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 114 ods. 5 má služobný úrad
(Ministerstvo vnútra SR) právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou
dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku
nadávkunemocenskéhozabezpečeniaadávkuúrazovéhozabezpečenia,nárokunajejvýplatualebojej
sumu. Žalovaná bola žalobcom výzvou prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove vyzvaná
k náhrade celkovej škody vo výške 322,-€ písomnosťou č. p.: B.-H.-Š.-X-XXX/XXXX zo dňa 9.9.2014
(doručenou žalovanej dňa 12.9.2014), ako aj následne výzvou č. II. písomnosťou č. p.: B.-H.-Š.Y.-X-

XXX/XXXX-Š. zo dňa 23.10.2014, doručenou žalovanej dňa 29.10.2014, v ktorej bola žalovanej určená
15. dňová lehota na uhradenie škody, t. j. do 13. 11.2014. Na obe výzvy žalobcu reagovala žalovaná
prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Z. Q., N.. D. Q. Z. N.. R. Y., odpoveďami č. p: Y. XX/XX-
Q. zo dňa 23.9.2014 a 11.11.2014, podľa ktorých žalovaná nie je povinná uhradiť regresnú náhradu
vyplateného bolestného z dôvodu, že žalovaná konala v sebaobrane, neporušila žiadnu povinnosť ani
žiadne zákonné ustanovenie, preto nejde o protiprávny úkon. Pretože žalovaná doposiaľ neplnila resp.

neuhradila škodu, dostala sa v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka do omeškania. Vzhľadom
na to je povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % (nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) z celkovej sumy 322,-€ od
uplynutia 15. dňovej lehoty určenej vo výzve na zaplatenie, t. j. od 14.11.2014. Protiprávne konanie
žalovanej, ktorého sa dopustila dňa 10.6.2013 bolo zo začiatku vyšetrované na odbore kriminálnej

polície OR PZ v Bardejove pod sp. zn.: ČVS:B.-XXX/OVK- H.-XXXX ako vec prečinu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde dňa 20.6.2013 bolo žalovanej vznesené
obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre uvedený prečin. V priebehu trestného konania
bolo rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 20.2.2014 sp. zn.: Pv 437/13/7701
rozhodnuté podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci trestného stíhania žalovanej pre

skutok zo dňa 10.6.2013, pri ktorom spôsobila zranenie poškodenému policajtovi, na Okresný úrad
Bardejov na ďalšie konanie, nakoľko výsledky prípravného konania preukazovali, že nejde o trestný čin,
aleoskutok,ktorýbymoholbyťpriestupkomprotiobčianskemuspolunažívaniu. Vuvedenomrozhodnutí
prokurátora je však aj uvedené, že v danej veci je nepochybné, že došlo k zraneniu poškodeného
konanímobvinenej,kdevšaknedošloknaplneniusubjektívnejstránkytrestnéhočinuútokunaverejného

činiteľa, nakoľko nebol preukázaný úmysel obvinenej pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
Vyššie opísané protiprávne konanie žalovanej, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia policajta pri
použití donucovacích prostriedkov bolo následne prejednávané Okresným úradom Bardejov, odbor
všeobecnej vnútornej správy ako príslušným správnym orgánom vo veci priestupkov podľa § 52 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o ako vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1

písm. d) zákona o priestupkoch, pričom dňa 18.7.2014 označený správny rozhodnutím č. p.: OO.-H.-
B.-XXXX/XXXX-XX-C. rozhodol o zastavení konania podľa § 76 ods. j písm. a) zákona o priestupkoch z
dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Rozhodnutie je právoplatné dňom 20.8.2014.
Právnym dôvodom zastavenia priestupkového konania bola skutočnosť konštatovaná v odôvodnení
predmetného rozhodnutia o tom, že žalovaná nemala úmysel spôsobiť zranenie Ing. I. Š., kde k jeho

zraneniu došlo, keď žalovaná konala v sebaobrane, pretože nemohla dýchať z dôvodu, že ruka
policajta Ing. I. Š. jej bránila v dýchaní, preto správny orgán konanie voči žalovanej zastavil. Správny
orgán vyhodnotil konanie žalovanej ako konanie vykazujúce znaky obrany proti použitiu donucovacích
prostriedkov. Správny orgán v odôvodnení aj konštatuje, že preto aby skutok mohol byť posúdený
v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa vyžaduje úmyselné konanie

obvineného a to v danom prípade absentuje. V odôvodnení rozhodnutia je opísané vyjadrenie oboch
členov hliadky PZ, ktorí jednoznačne uviedli, že počas použitia donucovacích prostriedkov, konkrétne
počas prikladania púti žalovaná pohrýzla Ing. I. Š. do pravej ruky v oblasti zápästia. Žalovaná sa pred
správnym orgánom vyjadrila, že policajt, ktorý bol pri zásahu a stál jej za chrbtom ju chytil zozadu
za krk a donútil ju bradou sa dotknúť dlážky a ústa mala zapchaté čiernou koženou rukavicou, ďalej

uviedla, že nemohla dýchať, bolesť bola neznesiteľná, pretože jej policajt držal ruku na ústach, snažila
sa nadýchnuť a keď sa jej to nepodarilo, zahryzla si do jazyka, kde keď sa jej po chvíli podarilo
pootočiť hlavu doprava a uvoľnili sa jej ústa, tak inštinktívne zahryzla policajtovi do ruky, pretože sa
nevedela ináč brániť, reagovať, čiže žalovaná pred správnym orgánom jednoznačne uviedla, že policajta
do ruky pohrýzla. Správny orgán konanie žalovanej, nehľadiac na výpovede dvoch policajtov, ktorí

uviedli, že policajta pohrýzla v čase prikladania služobných pút, nie v čase držania za ústa, subjektívne
a nesprávne skutkovo vyhodnotil len z vyjadrenia žalovanej ako obranu voči použitiu donucovacích
prostriedkov, keď vyhodnotil, že konala v sebaobrane, pretože nemohla dýchať z dôvodu, že ruka jej
bránila v dýchaní. Opis skutku zo strany policajtov a žalovanej je pri tom úplne rozdielny a v konaní zostrany správneho orgánu nebola vyvinutá žiadna snaha o objektívne zistenie skutkového stavu. Medzi
vyjadreniami policajtov a žalovanej sú vážne rozpory už len v tom, že žalovaná pohryznutie policajta
spája s tým, že jej bránil na ústach v dýchaní a po uvoľnení a pootočení hlavy ho pohrýzla, čiže v

skutkovom deji potom čo sa jej uvoľnili ústa z držania po pootočení hlavy pohrýzla policajta, teda počas
deja držania, čo je vo vážnom rozpore s tvrdením policajtov, ktorí uviedli, že sa tak stalo zo strany
obžalovanej počas deja prikladania služobných pút. Aj keď správny orgán v konaní žalovanej videl pri
držaní za ústa jej obranu, nemožno o obrane proti donucovacím prostriedkom hovoriť v tomto prípade
vtedy, keď policajta pohrýzla počas prikladania služobných pút, pretože ide už o ďalší skutkový dej a

v tomto časovom úseku nešlo o obranu, ale naopak o útok voči policajtovi. Okresný úrad Bardejov v
odôvodnení rozhodnutia napríklad aj subjektívne uvádza, že má pochybnosť o tom, či konanie hliadky
voči žalovanej bolo primerané, vzhľadom na situáciu, za ktorej došlo medzi hliadkou polície a žalovanou
ku konfliktu. Správny orgán nebral vôbec do úvahy tú skutočnosť, že samotný výkon služobného
zákroku hliadky Obvodného oddelenia PZ v Bardejove bol prešetrovaný kontrolným orgánom a to
oddelením kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Prešove. Z výsledku kontroly, tzv. oznámenia výsledku

o vykonaní neplánovanej a operatívnej kontroly zo dňa 16.12.2013 pod č. p.: Y.-C.-B.-XXX-XXX/XXXX
vyplýva, že policajti Obvodného oddelenie PZ v Bardejove si v uvedený deň plnili služobné úlohy v
zmysle zákona o Policajnom zbore a použitie donucovacích prostriedkov vzhľadom na reakciu žalovanej
bolo dôvodné, kde činnosťou hliadky nevznikla žalovanej bezdôvodná ujma a zásah do jej práv ja
slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného ich služobnou činnosťou, čím

nepostupovali v rozpore so zákonom o Policajnom zbore. Žalobca poukazuje aj nato, že správny
orgán v ďalšom neposudzoval konanie žalovanej (konkrétne nerešpektovanie výziev na predloženie
dokladutotožnosti,jejagresívnesprávanie,aktívnyodpor,kopanie,chytanierúkpolicajtov,tedabránenie
následnému vykonávaniu a dokončeniu služobného zákroku) aj z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty
priestupku pri verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch tým, že žalovaná

neuposlúchla výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Podľa už uvedeného rozhodnutia
prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 20. 02. 2014 sp. zn.: C. XXX/XX/XXXX o postúpení
veci na okresný úrad, by skutok mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, čím nebolo
vylúčené, aby správny orgán predmetný skutok posudzoval aj z hľadiska naplnenia inej skutkovej
podstaty. Poukázal na ust. § 9 ods. 1, 3, § 34 zákona o Policajnom zbore, § 415 OZ ( právny význam

tohto ustanovenia spočíva v tom, že jeho porušením je naplnená protiprávnosť ako jedna z podmienok
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. ). Žalovaná prostredníctvom
vyjadrenia právnej zástupkyne z advokátskej kancelárie v odpovedi zo dňa 11.11.2014 uviedla, že
tým, že predmetné priestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bolo

zastavené, nekonala protiprávne, neporušila žiadnu zákonnú povinnosť, nejde o protiprávny úkon a
preto nie je povinná regresnú náhradu uhradiť. Žalobca je však toho právneho názoru, že aj keď v
priestupkovom konaní, ktoré má vážne nedostatky v skutkovom dokazovaní a následnom vyhodnotení,
nebolo preukázané, že žalovaná konala úmyselne, čo výslovne pri danom priestupku podľa § 49
ods. l písm. d) zák. o priestupkoch predmetná skutková podstata vyžaduje, nenaplnenie priestupkovej

zodpovednosti u žalovanej nemožno spájať s jej zodpovednosť na vzniku škody na zdraví, ktorú
policajtovi jednoznačne a bez pochýb spôsobila úmyselným porušením citovanej povinnosti uvedenej
v zák. o Policajnom zbore, ako aj prevenčného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, kde je
vyžadované úmyselné konanie, ale dané zohľadňuje aj konanie v nedbanlivosti, ako aj nekonaní alebo
opomenutie určitého konania.

2. Žalovaná sa k veci vyjadrila písomne dňa 5.3.2015. Uviedla, že výzvou zo dňa 09.09.2014,
č. B.-H.-Š.-X-XXX/XXXX som bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie regresnej náhrady vyplateného
bolestného nstržm. Ing. I. Š. ako dávky úrazového zabezpečenia vo výške 322,- €. K tejto výzve sa dňa
23.9.2014 vyjadrila a poukázala na skutočnosť, že vyšetrovateľ OR PZ v Bardejove dňa 20.06.2013

pod č. Č.-B.-XXX/OVK-H.-XXXX síce vzniesol voči nej obvinenie z prečinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr.zák.. Následne Okresná prokuratúra v Bardejove uznesením zo dňa
20.02.2014, sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX postúpila trestné stíhanie Okresnému úradu v Bardejove, pretože
bolo zistené, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Okresný úrad
v Bardejove právoplatným rozhodnutím zo dňa 18.07.2014, č. B.-H.-B.- XXXX/XXXX XX-C. zastavil

konanie o priestupkoch z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Správny orgán vo
svojom odôvodnení uviedol, že nemala úmysel spôsobiť zranenie Ing. I. Š. a konala v sebaobrane.
Žalobca ju II. výzvou zo dňa 29.10.2014 opätovne vyzval na úhradu škody, na ktorú reagovala listom
zo dňa 11.11.2014, kde uviedla, že nemá dôvod ani povinnosť uhradiť regresnú náhradu vyplatenéhobolestného ako dávky úrazového zabezpečenia vo výške 322,- €, a to z dôvodu už uvedeného
zastavenia konania o priestupkoch. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pokiaľ sa nejedná o osobitný druh zodpovednosti

(o ktorú sa v tomto prípade nejedná), predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou. Tým, že konala v sebaobrane, neporušila žiadnu povinnosť ani žiadne zákonné ustanovenie,
nejde preto o porušenie právnej povinnosti, t.j. protiprávny úkon. Týmto nie je daný základný zákonný
predpoklad pre vznik jej zodpovednosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu je preto

bezpredmetné, či policajt, ktorý vykonával služobný zákrok konal na základe zákonných oprávnení
alebo nie a či použil zákonné oprávnenia o použití donucovacích prostriedkov v zmysle zákona SNR
č. 171 /1993 Z.z.. Na základe uvedeného žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.5.2018, č.k. 1C/85/2015-180 súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie sumy 322,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.11.2014 do
zaplatenia. Trovy konania stranám neboli priznané.

4. V dôsledku podaného odvolania žalovanou voči vyššie uvedenému rozsudku, vo veci rozhodoval
odvolací súd - Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 27.2.2020, č.k. 22Co/153/2018-223

zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
uznesenia oi. vyplýva :
Bod 5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiada, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Trvá na tom, že žaloba je nedôvodná. Jej výpoveď jednoznačne
potvrdili štyria svedkovia vrátane dcéry, ktorí boli opakovane podrobení výsluchu na OR PZ Bardejov.

Nutná obrana vylučuje protiprávnosť a tým aj zodpovednosť. Uviedla, že doterajším vykonaným
dokazovaním jej bola spôsobená majetková i nemajetková ujma a v súvislosti s výkonom jej povolania
bola nútená opakovane ona i jej právna zástupkyňa z Košíc cestovať na odročené pojednávania a
počas jej práceneschopnosti, resp. od 03/2018, keď nebolo možné sa osobne dostaviť ako žalovanej na
pojednávania a doložiť dôkazné listiny, došlo k predčasnému rozhodnutia bez bratia úvahy relevantných

listinných dôkazov ňou predložených. Je toho názoru, že neboli splnené predpoklady preukazujúce
protiprávne konanie žalovanej, s poukazom na právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Bardejove,
Okresnej prokuratúry, ako aj zamietnutia odvolania, ktoré žalobca na Krajskom súde uplatňoval, so
záverom že jeho námietka bola zamietnutá a vo výrokovej časti Okresného úradu v Prešove, kde
na odbore opravných prostriedkov vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo

jednoznačne dokázané a potvrdené, že podnet žalobcu, resp. p. Š. považuje za nedôvodný a v
konečnom dôsledku za vybavený a rozhodnutie správneho orgánu e.: B.-XJ-XVVSXOXX/OOXXXX- C.
zo dňa 18.7.2014 ostáva preto nezmenené. Ministerstvo vnútra SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove
dostalo po preskúmaní celého spisu písomnú odpoveď. Toto zákonná sudkyňa absolútne nezohľadnila
pri vyhlásení rozsudku. Dňa 10.06.2015 uplynuli dva roky, teda došlo k zániku trestnosti činu uplynutím

zákonom stanovenej prekluzívnej doby. Je toho názoru, že ako lekárka a matka dcéry bola pri policajnom
zásahu atakovaná slovne aj fyzicky policajtmi, bezdôvodne, pričom zásah polície bol v celom rozsahu
od začiatku upovedomenia polície nesprávny a neprimeraný. Ako matka dieťaťa chránila svoje a hlavne
dcérine zdravie. Konala v nutnej sebaobrane a neporušila žiadnu povinnosť ani zákonné ustanovenie,
nejde preto o porušenie právnej povinnosti, t.j. protiprávny úkon. Týmto nie je daný základný zákonný

predpoklad pre vznik zodpovednosti v zmysle Občianskeho zákonníka.
Bod 6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa plne stotožňuje so skutkovým záverom
prijatýmsúdomprvejinštancieonaplnenívšetkýchatribútovzodpovednostizavzniknutúškodunazdraví
policajtanastranežalovanej.Danýzáverprijalsúdprvejinštanciepovyhodnotenívšetkýchdôkazov,ato
nielen v civilnom sporovom konaní, ale aj po vyhodnotení dôkazov z trestného a priestupkového zákona.

Správne súd prvej inštancie neprihliadal na záver správneho organu v priestupkovom konaní, keďže ten
vychádzal len z tvrdenia žalovanej bez odstránenia rozporov. Skutočnosť neobnovenia priestupkového
konania pre uplynutie dvojročnej prekluzívnej doby u priestupku taktiež správne neovplyvnilo súd prvej
inštancie pri jeho rozhodovacej činnosti. Dôkazy v trestnom konaní, na ktoré žalobca aj poukázal
v podnete na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho organu mimo odvolacieho konania

jednoznačne preukazujú, že tvrdenie a obhajoba žalovanej je nepravdivá. Ďalej poukázal na to, že
samotná lekárska správa MUDr. T. R. vyhotovená pri ošetrení žalovanej (10.06.2013 o 21.05 hod) teda
ani nie tri hodiny po incidente preukazuje, že žalovaná nebola zranená v ústnej dutine (na jazyku).
Je to jeden z usvedčujúcich dôkazov preukazujúcich nepravdu v tvrdení žalovanej o nutnej obraneaž po zahryznutie so do jazyka. Aj svedecké výpovede vo vzájomnej súvislosti s časovým vývojom
incidentu preukazujú, že žalovaná neuvádza pravdu a naopak preukazujú, že tvrdenia policajtov sú
pravdivé. Trvajúca práceneschopnosť žalovanej nemohla byť v súdnom konaní žiadnou prekážkou na

bránenie ,,jej pravdy“ v spore, pretože žalovaná bola v konaní zastúpená splnomocnenou advokátkou a
v prípade ukončenia zastúpenia mala možnosť vyhľadať si právneho zástupcu na zastupovanie. Navrhol
potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne. Trovy odvolacieho
konania si žalobca neuplatnil.
Bod 22. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu voči žalovanej na regresnú

náhradu podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bod 23. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu čo do základu považoval v celom rozsahu za
dôvodný a stanovil plnú zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok
definovaných v § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v dôsledku zavineného protiprávneho konania

žalovanej a čo do výšky priznal žalobcovi náhradu škody v rozsahu 332 eur s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie mal splnené predpoklady zodpovednosti za škodu: protiprávny úkon žalovanej, spôsobenie
škody (poškodenie zdravia poškodeného policajta a výplata bolestného služobným úradom), príčinná
súvislosť medzi konaním a škodou a zavinenie (predpoklad nedbanlivosti splnený už aj s ohľadom na
osobu žalovanej a jej vzdelanie a zamestnanie) a teda zároveň splnené predpoklady zodpovednosti za

škodu podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z.
Bod 24. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená

zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť
(pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o
povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. V ust. §
420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca

spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),
zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

Bod 25. Pri spôsobení škody na zdraví Občiansky zákonník poškodenému priznáva rôzne právne
nároky. Spomedzi nárokov zo spôsobenia škody na zdraví Občiansky zákonník uvádza na prvom
mieste odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. O tomto spôsobe
odškodňovania ustanovuje Občiansky zákonník iba to, že ide o odškodňovanie pri škode na zdraví, že
sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a že toto odškodnenie

má jednorazový charakter. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť, ani to, v akom rozsahu a
na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené s účinnosťou od 1. augusta
2004 v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví,

jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Bod 26. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 18.06.2013
vydaného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. poškodený nstržm. Ing. I. Š. bol dňa 10.06.2013 na mieste s
adresou S. M. XX Bardejov, uhryznutý inou osobou na pravom zápästí dominantnej končatiny s dobou
liečenia od 10.06.2013 do 18.06.2013. Hodnotenie bolesteného u poškodeného nstržm. Ing. I. Š. bolo

vo výške 10 bodov.
Bod 27. Jedným z predpokladov úspešného uplatnenia práva služobného úradu na náhradu škody
voči tretím osobám v zmysle zákonného ustanovenia § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. je existencia
škody vzniknutá služobnému úradu vyplatením dávok sociálneho zabezpečenia alebo dávok úrazového
zabezpečenia, pričom tieto dávky musia byť vyplatené dôvodne a oprávnene. Poškodenému policajtovi

nstržm. V.. I. Š. bola priznaná náhrada za bolesť vo výške 322 eur na základe rozhodnutia riaditeľa
Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. p: Y.-C.-D.-XX-XXX/XXXX-C. zo dňa 17.4.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.2014 a táto náhrada za bolesť mu bola dňa 12.6.2014
vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností osobnéhoúradu Ministerstva vnútra SR na základe vydaného potvrdenia č. p.: G.- B.-XXX-XXX/XXXX-O. zo dňa
12.06.2014.
Bod 28. Za situácie, že žalobca vyplatil poškodenému policajtovi nstržm. Ing. I. Š. dávky v dôsledku

služobného úrazu, ktorý utrpel pri služobnom zákroku, má právo na vymáhanie vyplatenej sumy od
osoby, ktorá zavinila tento úraz.
Bod 29. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v prejednávanej veci vyplýva, že dňa
10.06.2013 boli nstržm. V.. I. Š. Z. G.. I.. U. H. vyslaní ako členovia hliadky vykonávajúci služobnú
činnosť Obvodného oddelenia PZ Bardejov, preveriť oznámenie p. D. (sestra manžela žalovanej),

ktorá uviedla, že na adrese ul. Dlhý rad 24, Bardejov sa k nej do bytu dobíja švagriná (žalovaná).
Podľa výpovedí uvedených príslušníkov PZ po príchode na miesto, sa na prvom podlaží bytového
domu nachádzala osoba ženského pohlavia s dieťaťom v zdanlivom veku 10 rokov, ktorá bola neskôr
stotožnená ako MUDr. I. D., nar. XX.XX.XXXX, H. H. XXX/X, Bardejov. Príslušníci PZ ďalej vypovedali,
že žalovaná neuposlúchla ich výzvy na preukázanie svojej totožnosti (pri preverovaní oznámenia),
správala sa agresívne a kládla aktívny odpor, následkom ktorého bol služobný zákrok v podobe použitia

donucovacích prostriedkov a priloženia služobných pút. Pri prikladaní služobných pút mala žalovaná
pohrýzť nstržm. Ing. I. Š. do pravej ruky v oblasti zápästia. Žalovaná bola následne za asistencie ďalšej
služobnej hliadky eskortovaná na Obvodné oddelenie PZ Bardejov.
Bod 30. V zmysle záveru súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú záveru
o protiprávnom konaní žalovanej, ktorá neuposlúchla výzvy príslušníkov PZ na preukázanie svojej

totožnosti (pri preverovaní oznámenia) a kládla aktívny odpor, následkom ktorého bol služobný zákrok
v podobe použitie donucovacích prostriedkov a priloženia služobných pút. Následkom tohto aktívneho
odporu bolo pohryznutie nstržm. Ing. I. Š. žalovanou.
Bod 31. Samotná skutočnosť, že v tomto prípade konaním žalovanej neboli naplnené znaky skutkovej
podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa alebo priestupku nie je relevantné vo vzťahu k

zodpovednosti žalovanej podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov. Protiprávny úkon je ľudské konanie priečiace sa objektívnemu právu, ak napríklad došlo k
porušeniu právnej povinnosti porušením všeobecne záväzných predpisov, prípadne iných noriem, ktoré
mal škodca zachovávať. Z tohto hľadiska môže ísť o predpisy občianskoprávne, trestnoprávne, správno-
právne a iné. Jedná sa o predpisy rôzneho obsahu, ktoré sú prijaté na ochranu života, zdravia a majetku

občanov. V danom prípade žalovaná mala porušiť ustanovenia zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom
zbore tykajúce sa preukázania totožnosti a uposlúchnutia výzvy a požiadavky policajta.
Bod 32. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o výlučnej zodpovednosti
žalovanej za spôsobenú škodu na zdraví nstržm. Ing. I. Š..
Bod 33. Odvolací súd konštatuje, že ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu

tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu - ide teda o určenie vzájomného vzťahu medzi
konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému
následku; predpokladom zníženia náhrady škody poškodenému je, že aj konanie poškodeného napĺňa
podmienky zodpovednosti za škodu uvedené v § 420 Občianskeho zákonníka (v rozsahu v akom sa
poškodený svojím protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho,

kto za škodu zodpovedá). Aj u poškodeného je potrebné preukázať, že jeho protiprávne konanie bolo
príčinou (jednou z príčin) vzniku škody; spoluzodpovednosť poškodeného je teda daná, ak jeho konanie
bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, t.j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného.
Zavinenie poškodeného sa týka buď jeho aktívneho konania, alebo opomenutia. Súd je povinný v súlade
s ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka v konaní o žalobách na náhradu škody aj bez návrhu

skúmať, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia
poškodeného.
Bod 34. K vzniku škody pomerne často dochádza nielen následkom konania škodcu, ale tiež
spoluúčasťou poškodeného. V takýchto prípadoch je spravodlivé, aby v rozsahu, akom bola škoda
spôsobená poškodeným povinnosť náhrady nezaťažovala škodcu, lebo v tomto rozsahu nie je splnený

jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu,
prípadne kvalifikovanou udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na objektívnom princípe a vznikom
škody (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 657/2006, tiež uznesenie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1500/2006).
Bod 35. Ustanovenie § 441 patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k normám, ktorých

hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojej
úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo
1618/2007, alebo sp. zn. 21 Cdo 4059/2007.)Bod 36. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na škode podieľal sám poškodený, a teda v akom rozsahu
znáša škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku
škody ako na strane škodcu, tak aj na strane poškodeného (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR,

sp. zn. 25 Cdo 1054/2007).
Bod 37. Protiprávne konanie poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej prevencie podľa §
415 OZ alebo porušení zakročovacej povinnosti podľa § 417 OZ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 25 Cdo 2471/2000).
Bod 38. Odvolací súd má za potrebné zvýrazniť, že celým právnym systémom sa nesie úprava

prevencie pred vznikom škôd, s ktorou sa snúbi nielen právna ale i morálna povinnosť občanov konať
v medziach zákona a počínať si tak, aby nespôsobovali škodu a v prípade jej vzniku, resp., možného
vzniku zabrániť jej vzniku. Základná úprava prevencie pred vznikom škôd je ustanovená v Občianskom
zákonníku a možno ju charakterizovať ako spôsob predchádzania ohrozeniu, resp. porušeniu práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Zásadu prevencie zdôrazňuje Občiansky
zákonník v celom svojom obsahu, napríklad v § 3, § 6 alebo v § 43 OZ, najvýraznejšie sa však princíp

prevencie v Občianskom zákonníku prejavuje pri úprave zodpovednosti za škodu, keďže Občiansky
zákonník ustanovuje jednak všeobecnú (generálnu) preventívnu povinnosť (§ 415 OZ) a jednak osobitné
(konkrétne, špeciálne) preventívne povinnosti uložené v § 417 až 419 OZ.
Bod 39. Ustanovenie § 415 OZ ukladá prevenčnú povinnosť každému ? nielen škodcovi, ale aj
tomu, komu hrozí riziko vzniku škody. Porušenie preventívnej povinnosti môže založiť spoluúčasť

poškodeného na škode (§ 441 OZ), lebo každý je povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to
nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj voči sebe samému.
Bod 40. ,,Ustanovení § 415 obč. Zák. nezakládá objektivní odpovědnost za vzniklou škodu, nýbrž
vztahuje odpovědnost na případy, kdy s ohledem na obecnou lidskou zkušenost je možné rozumně
předvídat, s přihlédnutím ke konkrétním okolnostem, že ke vzniku škody může dojít. Každý je proto

ve smyslu ustanovení § 415 obč. Zák. povinen zachovávat takový stupeň bedlivosti, který lze po něm
vzhledem ke konkrétní místní situaci (znalosti místních poměrů) rozumně požadovat a který, objektivně
posuzováno, je způsobilý zabránit vzniku škody. V tomto smyslu je také nutno chápat prevenční
povinnost jako povinnost, jež se váže pouze k těm okolnostem či situacím, které lze při běžné opatrnosti
předvídat. Nejde o povinnost předvídat a nést odpovědnost za všechny situace, které (v životě) mohou

nastat. Naopak zde nelze zcela odhlédnout od toho, že prevenční povinnost se obdobně týkala i
poškozených, kteří také byli povinováni chovat se tak, aby ke škodě na zdraví nedošlo“. (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 4195/2013).
Bod 41. Policajt je povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby
v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv

a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou (§ 8
ods. 1 zákon č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore). Taktiež každý policajt, bez ohľadu na to do akého
útvaru je zaradený, je pri výkone štátnej služby povinný dbať o svoju bezpečnosť a zdravie (§ 136 zákona
č. 73/1998 Z. z.) a v zmysle § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. je tiež povinný plniť aj povinnosti
vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, kam nesporne patrí i ust. § 415 OZ,

podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí, pri vykonávaní služobnej činnosti.
Bod 42. Z doteraz vykonaného dokazovania sa odvolaciemu súdu javí spoluzavinenie poškodeného
podľa § 441 Občianskeho zákonníka v tom, že príslušníci PZ porušili prevenčnú povinnosť v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka, pretože nevykonali všetky opatrenia, ktorými by zabránili tomu, aby vôbec

došlo k situácii, ktorá si vyžadovala použitie donucovacích prostriedkov a priloženia služobných pút.
PokiaľbypríslušníciPZvyhodnotiliinaksituáciunamieste,kdemalodôjsťkpohryzeniunstržm.Ing.I.Š.,
tak s najväčšou pravdepodobnosťou by k žiadnemu uhryznutiu a zraneniu poškodeného príslušníka PZ
nebolo došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu príslušníci PZ mohli samotnému konfliktu zabrániť napr.
tým, že by zazvonili na dvere pani Vaškovej, ktorá podala telefonické oznámenie na polícii o tom, že

žalovaná sa dobíja dovnútra a snažili sa vyriešiť konfliktnú situáciu dohovorom. Napokon aj samotným
dôvodom, prečo sa žalovaná snažila dostať do bytu, bolo si len vypýtať oblečenie pre jej dcéru, ktorá
bola v tom čase v domácom oblečení, keď si po ňu prišla žalovaná.
Bod 43. Pochybnosti o výlučnej zodpovednosti žalovanej za škodu vyvolávajú aj závery uznesenia
Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX zo dňa 20.02.2014 o postúpení veci trestného

stíhania voči žalovanej, podľa ktorého v prípade osoby páchateľa (žalovanej), tá nebola súdne trestaná.
Je matkou 11-ročnej dcéry. Žalovaná ako matka aj podľa záverov znaleckého posudku konala po
príchode polície v normálnom afekte zameranom na obranu dieťaťa chrániť dieťa pre nepríjemným
zážitkom. Rovnako aj záver uznesenia Okresného úradu Bardejov, odboru všeobecnej vnútornej správyzo dňa 18. 07. 2014 o zastavení konania, či konanie hliadky voči obvinenej (žalovanej) bolo primerané,
vzhľadom na situáciu, za ktorej došlo medzi hliadkou polície a obvinenou ku konfliktu. Správny organ
považoval použitie donucovacích prostriedkov ako späté s rizikom prípadného zranenia na obidvoch

stranách.
Bod 44. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. c) CSP a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v predmetnom prípade je potrebné zaoberať
sa spoluzodpovednosťou príslušníka PZ na vzniku škody na jeho zdraví vo vyššie uvedených intenciách,
keďže súd prvej inštancie výsledky doterajšieho vykonaného dokazovania nevyhodnotil v zmysle

tohto záveru a nezvážil aplikáciu ustanovenie právneho predpisu týkajúceho sa spoluzodpovednosti
príslušníka PZ za predmetnú škodu (§ 441 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho
zákonníka).

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.12.2020, na ktoré sa dostavil žalobca, nedostavila sa
žalovaná, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala.

Preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vec prejednal v jej neprítomnosti s prihliadnutím na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením vyjadrení strán sporu s

prílohami, výsluchom svedkov a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov, vyšetrovacieho
spisu, spisov Okresného úradu Bardejov, Okresného súdu Bardejov ( tak ako boli oboznamované na
pojednávaniach, čo vyplýva z obsahu zápisníc ) a zistil tento skutkový stav veci:

7. Na pojednávaní dňa 28.10.2015 :

1/ žalobca udával, že trvá na svojom žalobnom návrhu zo dňa 9.2.2015 o zaplatenie 322 eur. Pokiaľ ide o
právne a skutkové odôvodnenie, zotrváva na tom, čo je uvedené v tomto návrhu. Toto odôvodnenie bolo
vypracované na základe dvoch odpovedí žalovanej strany, ktorá reagovala na výzvy na úhradu. Nie sú
im známe iné právne úvahy žalovanej strany po podaní žalobného návrhu, o ktorom by sa vedel vyjadriť.
2/ právna zástupkyňa žalovanej udávala, že zotrváva na vyjadrení zo dňa 5.3.2015. Je názoru, že tu

sa skutočne jedná o právny názor. Jej právny názor je, že bolo by absurdné tvrdiť opak, že konanie
v nutnej obrane vylučuje protiprávnosť konania, ktorý je základnou podmienkou vzniku zodpovednosti
podľa § 420 OZ a nie je možné v tomto prípade použiť ani všeobecnú zodpovednosť v zmysle § 415,
pretože toto konanie jednoznačne sa subsumovať nedá. Nutná obrana vylučuje protiprávnosť a tým
niesť zodpovednosť. Navrhuje žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

3/ výsluchom žalovanej súd zistil, že trvá na svojom vyjadrení a že konala v nutnej sebaobrane,
čoho je svedkom celej udalosti aj jej dcéra. Ani prokuratúra, ani OÚ nezistili spáchanie priestupku či
trestného činu. Z toho vyplýva, keďže sa nedopustila ani priestupku ani trestného činu, že nemôže
niesť zodpovednosť za to, čo sa stalo. Konanie p. Š. bolo neprimerané, neadekvátne, celý zásah bol
surový. Nemala úmysel mu zranenie spôsobiť, nemohla sa nadýchnuť. Bola nútená takto konať. Trvá

na svojej pôvodnej výpovedi pred políciou, nič nemení. Jej správanie bolo adekvátne tejto situácii a
neprimeranej reakcii policajta. Bolo defenzívne, nie agresívne.
Na otázku žalobcu, nech žalovaná uvedie, kde presne stál p. Š. v tejto situácii. žalovaná uviedla, že trvá
na svoje výpovedi zo dňa 4.9.2013, na tejto výpovedi nič nemení.
Na otázku žalobcu, nech žalovaná uvedie, kde uhrýzla p. Š. ( resp. do ktorej časti) , žalovaná udávala,

že nepohrýzla ho. Kričala o pomoc. Trvá na tom, ako to povedala.
Na otázku žalobcu, nech žalovaná uvedie, ako je možné, že je do ruky pohrýzený p. Š., žalovaná
udávala, že nevie. Mala putá. Bola tak, ako ju on donútil, jej poloha bola pasívna.
Na otázku súdu, nech žalovaná jednoznačne uvedie, či p. Š. ublížila, resp., že ho pohrýzla, žalovaná
udávala, že nie.

8. Na pojednávaní dňa 18.1.2016 :
1/ žalobca udával, že trvá na podanom návrhu. Čo sa týka citovaného judikátu v podaní žalovanej, má
za to, že by ho bolo možné použiť, ak by sa v priestupkovom konaní konštatovalo, že sa skutok nestal,
alebo že ho nespáchala žalovaná, avšak v tomto prípade bolo konštatované, že skutok, o ktorom sa

konalo nie je priestupkom. Teda v tomto prípade to bolo z iného dôvodu. Má za to, že skutok sa stal.
Inak by ani nepodávali túto žalobu. Čo sa týka rozhodnutia v priestupkovom konaní, tak poukazuje na
to, že má vážne nedostatky. Pokladá ho za nezákonné, preto navrhujeme súdu, aby na toto rozhodnutie
neprihliadal, nakoľko vychádzalo len z vyjadrenia odporkyne, znehodnotilo iné dôkazy. Skutok sastal a konaním odporkyne došlo k zraneniu poškodeného policajta. Rozhodnutie OÚ bude napadnuté
prieskumom mimo odvolacieho konania. Žalobca mal byť účastníkom tohto konania, rozhodnutím boli
dotknuté jeho práva. Mal vstúpiť do tohto konania.

2/ právna zástupkyňa žalovanej udávala, že navrhuje žalobu zamietnuť. Čo sa týka namietanej
nemožnosti aplikácie uviedla, že je nutné to poznať. Uvedenú situáciu uviedli len príkladnou. Nie je
tam citovaný celý. Nejedná sa len o oslobodzujúci rozsudok, preto vyjadrenie žalobcu je irelevantné. V
priestupkovom konaní sa konštatovalo, že skutok nie je priestupkom. Podstatný je dôvod a to pre nutnú
obranu, ktorá vylučuje protiprávnosť konania. Ťažko očakávať, že súd nebude prihliadať na právoplatné

rozhodnutie iného orgánu, aj keď ho druhá strana považuje za nezákonné. Proti takémuto rozhodnutiu
je množstvo iných opravných prostriedkov. Tvrdí sa, že sa jednalo sa o nutnú obranu. Nebránila by sa,
ak by zákrok bol primeraný.
3/ výsluchom svedka Ing. Š. I. súd zistil, že vo vzťahu k žalobcovi má služobný vzťah. Žalovanú spoznal
pri zákroku. Uviedol, že boli vyslaní operačným dôstojníkom na ul. Dlhý rad. Myslí, že na základe
oznámenia p. Vaškovej kvôli jej švagrinej. Boli na OO PZ, kým tam prišli, trvalo to asi 3-4 min. Zazvonili

a išli na 1. posch. smerom hore, kde na medziposchodí bola pani s dcérou ( teraz už vie, že to bola p.
D.). Dcéra za ňou plakala. V tom čase menovanú nepoznal, ani nevedeli, že tam šli kvôli nej. Pýtali sa
jej, čo sa deje, o čo ide, keď dieťa bolo vystresované. Ona bola ticho. Preto žiadali o jej totožnosť, načo
nereagovala. Vyzývali ju, dali jej poučenia. Vyzvali ju asi 3x s tým, že potom im odpovedala, že bude
komunikovať len za prítomnosti svojho prokurátora (ona to tak povedala). S tým, že potom ju požiadali,

nech im povie aspoň osobné údaje, že si to vedia overiť u operačného dôstojníka. Odpovedala, že
má doklady vo vozidle, na čo jej povedal, že ich fyzicky nepotrebuje, nech len ich nadiktuje, že si to
overia. Vytiahol blok a pero. Ona to pero vytrhla, dala za seba. Údaje im nedala, odmietala súčinnosť.
Opakovane dali výzvu, že ak neposkytne súčinnosť, tak budú použité donucovacie prostriedky. Tak ju
vyzvali, aby ich nasledovala na OO PZ. To pero potom vybrala, zlomila ho pred nimi, hodila na zem.

Žalovaná potom kládla aktívny odpor, rozhadzovala rukami, kopala nohami, tak potom s H. pristúpili k
tomu, že jej priložia putá. Dali ju na zem a chceli jej tie putá priložiť. Ona kládla aktívny odpor. Medzi
tým ešte vzal otec dcéru. Pri prikladaní pút bol na pravej strane k výťahu, kolega na ľavej strane, ona
bola v pokľaku. Pákou jej chceli dať ruky dozadu. H. už mal na svojej strane ruku vzadu. On sa snažil
o pravú ruku, aby jej priložili putá. Medzitým ona tú druhú ruku vytiahla a dala ruku pod seba. Tak sa

im podarilo jej dať ruky dozadu a to ľavú ruku, pomáhal H.. Dali sa putá na ľavú ruku, potom sa snažil
o pravú ruku. Ľavú mala vpredu. Pri vyťahovaní ruky, keď bola v pokľaku, ju chytil za zápästie, aby jej
mohol priložiť putá. Pani D. otočila hlavu k jeho ruke a kusla ho. Tak sa služobný zákrok ukončil Ešte
sa jej pýtal, či vie, že ho ukusila, vtedy povedala, že vie a povedala mu, že ma ešte ukusí do „kokota“.
Zákrok sa dial na poschodí pred výťahom.

Na otázku súdu, či okrem policajtov a p. Vaškovej bol niekto iný prítomný, svedok udával, že z výťahu
bol nejaký sused H., ale nevystúpil a vrátil sa späť a na krátky čas tam bol prítomný manžel, či kto to
bol, ktorý bral dcéru. Jeden išiel po schodoch a nevie, či pán Bochňa nezišiel dole, nepamätá sa už.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, čo sa dialo po ukončení zákroku, svedok udával, že chceli ju
eskortovať do OO PZ, keďže kládla aktívny odpor, bola privolaná ďalšia hliadka. Pri zákroku vypadla z

jeho vrecka rádiostanica, odišla baterka, tak H. volal hliadku cez mobil.
Na otázku súdu, kedy prišla ďalšie hliadka, či na poschodie, svedok udával, že na poschodie.
Na otázku súdu nech svedok uvedie, čo sa dialo, keď prišla ďalšia hliadka, svedok udával, že ona kládla
aktívny odpor, kričala. Štyria sa ju snažili dať do vozidla. Dole museli ísť cez pivnicu, cez schody, snažila
sa tomu zabrániť, dávala nohy do zábradlia.

Na otázku súdu nech uvedie, čo sa dialo po prevezení na OO PZ, či to prevzala iná hliadka, svedok
udával, že pokrikovala na nich, že má pozdraviť manželku, že má AIDS. Prevzala to potom iná hliadka.
Na otázku súdu, nech svedok uvedie, kedy bol na ošetrení, svedok udával, že hneď potom išiel na
ošetrenie cez centrálny príjem.
Na otázku súdu, či uvedený incident bol ním hlásený ako pracovný úraz, svedok udával, že áno.

Na otázku súdu, či bol svedok PN, svedok udával, že nie.
Na otázku súdu nech svedok popíše, čo sa dialo medzi výzvami a momentom, kým sa začali dávať
donucovacie prostriedky, svedok udával, že keď nereagovala, tak ju zobrali za ruku, že idú na OO PZ
vtedy sa začala mykať, preto boli použité donucovacie prostriedky.
Na otázku, nech sa svedok vyjadrí k námietke, že žalovaná mala konať v nutnej obrane z dôvodu, že jej

malo byť zabránené v dýchaní, svedok udával, že sa k jej ústam ani nedostal. Ona bola v pokľaku, asi
30 cm od rúk mala hlavu. Vytvoril jej priestor tam, kde mala ruky a k hlave sa ani nedostal.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, koľko služobných zákrokov dňa 10.6.2013 vykonal,
svedok udával, že takýto jeden zákrok, preverených 4-5.Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či si ich presne pamätá, svedok udával, že nie nepamätá.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, nech svedok popíše aspoň jeden zákrok, svedok udával, že
si to nepamätá.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, aby stručne popísal zákrok zo dňa 12.7.2013,
svedok udával, že pýta sa, či sa jedná o zákrok na ul. Č. W., pred polnocou, po polnoci. Možno sa jedná
o útok na verejného činiteľa na kolegu I. Y..
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či mal možnosť priblížiť si priebeh tohto skutku
pred pojednávaním, svedok udával, že nie nepribližoval si ho, má ho stále v hlave.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, čo robila žalovaná, keď prišli na miesto, svedok
udával, že stála pri výťahu, dcéra za ňou.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či sa dopúšťala nejakého protiprávneho konania
v tomto čase, svedok udával, že nie nedopúšťala
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či potrebovali zabrániť nejakému protiprávnemu
konaniu, svedok udával, že nie.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, z akého dôvodu ju vyzývali na preukázanie
totožnosti, svedok udával, že ešte sa nedostali v tom čase k miestu, kde mali preveriť priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. Keďže tam prišli do 3-4 minút, tak osoba mohla mať súvis s vecou a
mohla to byť osoba na mieste, kde ich poslal operačný dôstojník a mala súvis.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, kde sa žalovaná nachádzala svedok udával, že

bola o schody nižšie ako sa hlásilo. Tam byty neboli, museli ísť zdola. Tam boli len pivnice a výťahové
dvere. Na 1. posch. sú obchody a oni majú pivnice vyššie a byty začínajú aj od 2. poschodia, vchody
sú nižšie.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, čo zistili na mieste priestupku, svedok udával, že
nedostal sa k tomu, bola vyslaná ďalšia hliadka, keďže bol zranený, išiel na ošetrenie do NsP.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, akú úlohu v zmysle policajného zákona si plnili,
svedok udával, že podľa § 18 ods. 1 Policajného zákona. Išiel preveriť oznámenie, kde boli vyslaní,
kde bolo povedané, že švagriná robí bordel. Overovali totožnosť osoby, ktorú stretli a o ktorej mu
oznamovateľ mohol povedal, že to bola táto osoba. Tak bol zranený a išiel do NsP na ošetrenie.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či preverili ďalšie osoby, susedov, svedok udával,

že nie, veď vykonávali služobný zákrok. Oni sa na mieste nenachádzali, ona bola na mieste, tie
osoby prišli počas vykonávania služobného zákroku asi po 10-15 minútach. Nie nepreverovali ich, lebo
vykonávali zákrok a bol už aj pohrýzený.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, nech uvedie dôvod použitia donucovacích
prostriedkov svedok udával, že nerešpektovanie výzvy na preukázanie totožnosti alebo predloženie

dokladu. Neposkytnutie údajov.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej nech svedok presne uvedie, akú výzvu dal, svedok udával, že
podľa § 18 ods. 1 Zákona o použití donucovacích prostriedkov, ak nepreukáže svoju totožnosť. Bola
poučená, že ak neuposlúchne výzvu policajta, môže byť predvedená na OO PZ a môžu byť použité aj
donucovacie prostriedky ako hmaty, chvaty, údery, kopy.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, nech uvedie akého protiprávneho konania sa
žalovaná dopúšťala, svedok udával, že odmietla preukázanie totožnosti, ak nemala doklady, tak stačila
súčinnosti poskytnúť údaje, ktoré by si overil u operačného dôstojníka. Nič iné v tom čase od nej
nepotreboval.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či vzhľadom k tomu, že im žalovaná povedala,

že má osobné doklady v aute, aký bol dôvod na použitie donucovacích prostriedkov, či to bolo len
poskytnutie súčinnosti pri overení totožnosti svedok udával, že tvrdila, že ich má v aute, v aute nebol.
Neposkytla im doklad totožnosti, aj súčinnosť, neposkytla údaje.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či podľa svedka v zmysle § 8 zákona o policajnom
zbore bol zásah proti 45 ročnej žene v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu, svedok udával, že zásah

bol primeraný k tomu čo sa tam dialo, bola to silná žena. Áno bol v miere.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či dosiahol účel zákroku na ktorý bol vyslaný,
svedok udával, že odpovedal, že sa na oznámenie nedostal, nemal ako, bol zranený, eskortovali
osobu. Čiastočne áno, pretože stotožnil osobu, ktorá sa nachádzala blízko oznámenia, dokázalo sa, že
súvisí s vecou. Nemôže za to, že bol zranený, pre neho sa zákrok už skončil.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či nepokračoval v zákroku, svedok udával, že
ukončil služobný zákrok vo vzťahu k oznámeniu, nie vo vzťahu, že ju eskortovali, eskortovala ju tá
hliadka, ktorá im prišla na pomoc. Naviac v služobnom vozidle nemôže byť jeden policajt, ale dvaja.Na otázku žalobcu na svedka, či ste dr. Vaškovú upozorňovali, že bude predvedená, svedok udával, že
samozrejme, boli to všetky výzvy, boli mierni, lebo sa jednalo o ženu. Koľkokrát takéto výzvy opakovali,
ako pri iných zákrokoch ani nie.

Na otázku žalobcu na svedka, čo nasledovalo po vykonaní výzvy na predvedenie a prečo použili
donucovacie prostriedky, svedok udával, že po druhej, tretej výzve nereagovala tak ju chytili normálne
za ruky. Ak by normálne reagovala, tak by prišli normálne k vozidlu, kde ako udávala, mala doklady, ale
ona sa začala mykať.
Na otázku žalobcu, či dôvodom použitia donucovacích prostriedkov bol aktívny odpor alebo

nepreukázanie totožnosti, svedok udával, že aktívny odpor.
Na otázku žalobcu na svedka, či má vedomosť o tom, že si žalovaná zahryzla do jazyka, svedok udával,
že ani raz to nespomenula.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, voči čomu kládla aktívny odpor, svedok udával,
že voči služobnému zákroku.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, v čom spočíval jej aktívny odpor, svedok udával, že voči nim

ako policajtom, že nerešpektovala ich výzvy, mykala sa. Oni ju normálne chytili za ruky, že idú preč.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či to už bolo po použití donucovacích prostriedkov, svedok
udával, že po hmate, po nerešpektovaní ich výzvy, po poučení.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, čo sa stalo s plačúcom dieťaťom udával, že zobral ju zrejme
jej otec. Usúdil to preto, lebo išla rovno k nemu. Totožnosť zisťovala potom ďalšie hliadka.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či zisťoval totožnosť predpokladaného otca, svedok udával,
že on nie, ďalšie hliadka. Nemohol predsa žiadať v čase použitia donucovacích prostriedkov. Dotyčný
tam bol asi 2,5 sekundy, on nezisťoval jeho totožnosť, dieťa odišlo v čase začatia ich používania.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej na svedka, či zisťovali prostredníctvom domnelého otca aj
totožnosť domnelej matky, teda žalovanej, svedok udával, že v tom čase sa to nedalo, vykonávali sme

služobný zákrok. Prikladali putá.
Na otázku súdu na svedka, či vie svedok uviesť, koľko približne trval zákrok v bytovom dome, svedok
udával, že cca 20-25 minút, neviem, keď sme sa vrátili, či už tam bola ďalšia hliadka.
Na otázku žalobcu, či pani doktorka pohrýzla svedka počas prikladania pút, či vtedy, keď už boli
priložené, svedok udával, že počas prikladania pút.

9. Na pojednávaní dňa 6.3.2018
1/ Žalobcaudával,žetrvánapodanomnávrhuvcelomrozsahuatonanáhradeškodyvovýške322,-eur
s úrokom z omeškania a to v zmysle podanej žaloby zo dňa 9.2.2015. Čo sa týka skutkových a právnych
tvrdení, poukazuje na písomné tvrdenia vo veci a to zo dňa 12.5.2015, zo dňa 12.2.2016, ktoré súdu

predložili ako podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v správnom konaní mimo odvolacieho
konania a to dňa 15.6.2016. Svedok jednoznačne uviedol, že k pohryzeniu poškodeného policajta došlo
v čase prikladania služobných pút a že z ich strany nedošlo k tomu, aby žalovanú dusili, prečo by
sa musela nutne takto brániť. Žiada, aby súd prihliadal na vyjadrenia - svedecké výpovede svedkov,
ktorí boli vypočúvaní v trestnom konaní, nakoľko prokuratúra sa ich výpoveďami nezaoberala a v

správnom konaní sa vychádzalo len z vyjadrenia žalovanej a prihliadalo sa na nich. K týmto výpovediam
sa vyjadrovali v rámci podania prieskumu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V čiastkových
úsekoch deja tieto výpovede potvrdzujú výpovede policajtov a vyvracajú výpoveď žalovanej. V prípade,
ak by krvácala, resp. mala zranenie, resp. sa jej poškodili veci, tak by za to žiadala určitú náhradu.
Všetky veci sa jej vrátili. Aj iné listinné doklady v trestnom spise iba preukazujú, že žalovaná neuvádza

pravdu. Žalobapovykonanomdokazovaníjepresvedčenáotom,žežalovanásvojimkonanímspôsobila
poškodenie zdravia zasahujúceho policajta. Má za to, že k poškodeniu zdravia došlo počas prikladania
služobných pút v čase vykonávania služobného zákroku a nedošlo k tomu tak, ako to uvádza žalovaná.
Všetky dôkazy, ktoré boli vykonané v tomto súdnom konaní ako aj v trestnej a priestupkovej veci
vyvracajú tvrdenia žalovanej. Žiadny svedecký ani listinný dôkaz nedáva za pravdu žalovanej o tom, že

bola počas služobného zákroku dusená a že sa proti tomu bránila nutnou obranou. Aj keď trestné a po
postúpení nadväzujúce priestupkové konanie, ktoré bolo ukončené zastavením z dôvodu, že skutok nie
je priestupkom podľa názoru žalovanej strany majú preukazovať, že nekonala protiprávne, žaloba je
na rozdiel od týchto konaní utvrdená v tom, že jej konanie bolo protiprávne. Ak by aj konajúci súd v jej
konaní nevidel protiprávnosť z hľadiska trestného prípadne priestupkového zákona, žaloba poukazuje

na všeob. ust. § 415 OZ. Význam tohto ustanovenia je v tom, že aj neúmyselným konaním, ak dôjde
k škode, je naplnená skutočnosť protiprávnosti konania podľa § 415 a v takomto prípade má žalovaná
zodpovedať za škodu, ktorá je z titulu regresu náhradou škody.2/ výsluchom svedka JUDr. U. H. súd zistil, že k žalobcovi má služobný vzťah, žalovanú pozná len zo
zákroku, vypovedať môže. V procesnej pozícii svedka už bol vypočúvaný v trestnom a priestupkovom
konaní, v trestnom 2x, v priestupkovom na okresnom úrade 1x, trvá na týchto svojich výpovediach, tieto

by mali byť súčasťou spisu. Nespomína si už na detaily zákroku vzhľadom na odstup času, keďže je
tomu už skoro 5 rokov. Pamätá si, že MUDr. Vašková uhrýzla kolegu Š. pri prikladaní pút. Snažil sa jej
chytiť ruku a ona mu do nej zahryzla. Počas služobného zákroku, na ktorý boli vyslaní, keďže žiadali
preukázanie jej totožnosti, keďže bola podozrivá z toho, že súvisí s oznámením, na ktoré boli vyslaní,
tak sa stalo, že kolegovi Š. vytrhla pero, zlomila mu ho, správala sa veľmi agresívne, kričala na nich,

strkala, tak pristúpili k použitiu donucovacích prostriedkov.
Na otázku súdu na svedka, či si spomína na konkrétne okolnosti, či žalovanej bolo bránené v dýchaní,
svedok uviedol, že toto sa nezakladá na pravde. Na detaily si už presne nespomína, ale tieto sú uvedené
určite v jeho výpovediach, ako aj vo výpovedi kolegu Š..
Naotázkužalobcunasvedka,čibolivčasepoužitiadonucovacíchprostriedkovprítomníajinísvedkovia,
svedok uviedol, že predtým tam bolo nejaké dieťa, ale myslí, že v tom čase už tam nebolo. Predtým tam

prechádzali nejakí ľudia, ale už si nespomína, či to bolo aj v tom momente.
Na otázku žalobcu na svedka, či si spomína, či MUDr. D. mala nejaké krvavé zranenia na tvári, svedok
udával, že pokiaľ si pamätá tak nežiadala o lekárske vyšetrenie. Akurát im vykrikovala, že má AIDS,
že kolega Š. umrie.
Na otázku žalobcu na svedka, či pri tomto služobnom zákroku došlo k poškodeniu telefónu MUDr. D.,

či k roztrhnutiu retiazok, svedok udával, že nevie na to odpovedať, nespomína si na to.
Na otázku súdu, či si svedok spomína na nejaké detaily zákroku, svedok udával, že vzhľadom k
charakteru jeho práce a to, že sa dennodenne stretáva s ľuďmi a so služobnými zákrokmi, si detaily
služobných zákrokov nepamätá, preto odkazuje na svoje svedecké výpovede.

10. Obsahom písomného záznamu nstržm. Ing. I. Š. zo dňa 13.6.2013 je : ,, Dňa 10.06.2013 v čase od
07.30 do 19,30 hod. som vykonával služobnú činnosť na OO PZ Bardejov, ako Člen hliadky spoločne
s stržm. Mgr. U.Á. H.. Ja som bol ako Člen - vodič služobného cestného vozidla a stržm. Mgr. U. H.
bol veliteľ hliadky. Dňa 10.06.2013 v čase o 18.06 hod. nás OD KR PZ PO vyslal preveriť oznámenie
p. D., ktorá uviedla, že na ul. Dlhý M. Č.. XX, Bardejov sa k nej do bytu dobíja jej švagriná. Po našom

príchode na miesto sa na 1. podlaží nachádzala osoba ženského pohlavia s dieťaťom v zdanlivom veku
okolo 10 rokov, ktorá bola neskôr stotožnená ako MUDr. I. D., nar.23.09.1969, trvalé bytom H. Č..XXX/
X, H.. Ja som osobu vyzval a následne nato vyzval aj môj kolega, aby preukázala svoju totožnosť.
Táto pani po viacerých výzvach, aby preukázala svoju totožnosť, toto odmietla s tým, že ona to urobí
len v prípade, ak sa na miesto dostaví jej právnik. Následne bola menovaná opätovne s výstrahou

vyzvaná,abypreukázalasvojutotožnosť,nakoľkoaktoneučiníbudepredvedenánaObvodnéoddelenie
policajného zboru v Bardejove. Potom sa menovaná začala voči nám a to hliadke, správať agresívne a to
tak, že chytila pero, ktoré som držal v ľavej ruke do svojej pravej ruky, nato pravú ruku si dala za chrbát,
povedala mi, že mi to pero nedá, a potom dala ruku pred seba, a tou istou pravou rukou ho zlomila
a odhodila na zem. Nato menovaná nereagovala a nerešpektovala pokyny a výzvy hliadky a snažila

sa z miesta odísť, kládla hliadke aktívny odpor a to tak, že okolo seba kopala nohami, chytala mne a
kolegovi ruky, pričom bránila dokončeniu zákroku. V priebehu vykonávania služobného zákroku, manžel
menovanej Mgr. I. D. zišiel dole schodmi, a bez slov zobral malú dcéru preč. Voči menovanej boli použité
donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty sebaobrany a boli jej priložené služobné putá. Následne nato
ma pri prikladaní služobných pút uvedená osoba pohrýzla do pravej ruky v oblasti zápästia. Nato mi ešte

povedala, že ma uhryzie aj do kokota. Po priložení služobných pút stržm. Mgr. U. H. cez mobilný telefón
privolal hliadku Borit 10 v zložení nstržm. I. M. a nstržm. S. X., ktorá prišla na uvedenú adresu a danú
osobu eskortovala na OO PZ Bardejov spoločne s nami. Na OO PZ Bardejov si menovaná žiadala, aby
bola privolaná RZP, čo sa aj stalo v čase o 19.00 hod. Predtým ako prišla RZP tak menovaná mi vravela,
aby som sa dal vyšetriť na infekčnom oddelení, nakoľko má AIDS a žltačku. Po tomto som následne

išiel na lekárske ošetrenie viď. lekárska správa. "

11. Obsahom písomného záznamu stržm. Mgr. U. H. zo dňa 13.6.2013 je : ,, Dňa 10.06.2013 v čase od
07.30 do 19.30 hod. som vykonával služobnú činnosť na OO PZ Bardejov, ako veliteľ hliadky spoločne
s nstržm. Ing. I. Š., ktorý bol člen - vodič služobného cestného vozidla SCV. Dňa 10.06.2013 v čase o

18.06 hod. boli sme vyslaní operačným dôstojníkom Prešov v zložení mnou a nstržm. Ing. I. Š., kde sme
mali preveriť oznámenie p. D., ktorá uviedla, že na ul. Dlhý rad č. XX, Bardejov sa k nej do bytu dobíja jej
švagriná. Po príchode na miesto sa na 1. podlaží na ul. Dlhý rad č. XX nachádzala osoba s dieťaťom v
zdanlivom veku okolo 10 rokov. Neskôr sme ju stotožnili ako MUDr. I. D., T.. XX.XX.XXXX, trvalé bytomBezručova Č..XXX/X, Bardejov. Môj kolega a následne nato aj ja sme ju vyzývali, aby preukázala svoju
totožnosť. Daná pani po viacerých výzvach, aby preukázala svoju totožnosť, to odmietla a povedala, že
ona to urobí len v prípade, ak sa na miesto dostaví jej právnik. Nato sme ja a môj kolega MUDr. I. D.

opätovne s výstrahou vyzvali, aby preukázala svoju totožnosť, nakoľko ak to neučiní bude predvedená
na OO PZ Bardejov. Ona sa začala voči nám správať agresívne a to tak, že chytila pero, ktoré držal môj
kolega v ľavej ruke do svojej pravej ruky, nato pravú ruku si dala za chrbát, a povedala môjmu kolegovi,
že mu to pero nedá, a potom dala ruku pred seba, a tou istou pravou rukou ho zlomila a odhodila na
zem. Nato menovaná nereagovala a nerešpektovala pokyny a výzvy hliadky a snažila sa z miesta odísť,

kládla hliadke aktívny odpor a to tak, že okolo seba kopala nohami, chytala mne a kolegovi ruky, pričom
brániladokončeniuzákroku.Vpriebehuvykonávaniaslužobnéhozákroku,zišieldoleschodmijejmanžel
Mgr. I. D., a bez slov zobral malú dcéru preč. Z uvedeného dôvodu boli voči menovanej boli použité
donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty sebaobrany a boli jej priložené služobné putá. Následne
nato MUDr. I. D., pri prikladaní služobných pút pohrýzla do pravej ruky v oblasti zápästia kolegu Ing. I.
Š. a po tomto mu povedala, že mu odhryzne kokot. Po priložení služobných pút som cez mobilný telefón

privolal hliadku borit 10 v zložení nstržm. I. M. a nstržm. S. X., ktorá prišla na uvedenú adresu a spoločne
s nami danú osobu eskortovala na OO PZ Bardejov. Na OO PZ Bardejov povedala daná pani kolegovi
nstržm. Ing. I. Š.B., aby sa dal vyšetriť, pretože ona má AIDS a žltačku, ďalej si menovaná žiadala, aby
bola privolaná RZP, čo sa aj stalo v čase o 19.00 hod.."

12. Zo záznamu o evidovanom služobnom úraze ev. č. B.-H.-B.-XXX/XXXX bolo zistené, že nstržm.
Ing. I. Š. hlásil úraz vzniknutý dňa 11.6.2013, bez PN. Úraz v priamej súvislosti s plnením uloženej
služobnej úlohy alebo úlohy vyplývajúcej z funkcie s opisom udalosti zo dňa 10.6.2013 ( ako vyššie ).

13. Súdu boli predložené :

1/ lekársky posudok o bolestnom MUDr. M. M. zo dňa 18.6.2013 na meno nstržm. Ing. I. Š.; poškodenie
- uhryznutie inou osobou - hryzná rana na pravom zápästí s bodovým ohodnotením bolestné v počte
bodov 10; začiatok liečenia 10.6.2013, ukončenie liečenia 18.6.2013. Poškodeie zdravia dňa 10.6.2013.
2/ správa o prerokovaní poškodenia zdravia z 26.3.2014, B.-H.-X-XXX/XXXX-Š. zo dňa 10.6.2013 a to
nstržm. Ing. I. Š.; úraz hlásený dňa 10.6.2013 o 19.30 hod; úraz vznikol pri výkone služby; poškodenie

zavinila - žalovaná; zodpovednosť nesie v rozsahu 100 % služobný úraz; prerokovanie komisiou a
súhlas riaditeľa OR PZ Bardejov so závermi správy s návrhom na priznanie náhrady za bolesť v rozsahu
322 eur poškodenému policajtovi
3/ z rozhodnutia KR PZ v Prešove zo dňa 17.4.2014 vyplýva, že Ing. I. Š. bola priznaná náhrada
za bolesť vo výške 322,- eur ( 16,10 eur / 1 bod x 10 bodov x 2 - násobok ) za spôsobený pracovný

úraz pri služobnom zákroku dňa 10.6.2013 proti žalovanej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.5.2014.
4/ potvrdenie MV SR, SPSČOÚ, OSZ, č. p.: G.-B.-XXX-XXX/XXXX-O. zo dňa 12.6.2014 o vyplatení
náhrady za bolesť v sume 322 eur na účet poškodeného policajta s odkazom na náhradu škody podľa
ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. voči žalovanej

5/ výzvou OR PZ Bardejov- riaditeľom zo dňa 9.9.2014 bola žalovaná vyzvaná na úhradu sumy 322 eur
v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy podľa ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. ( za poškodenie
policajta dňa 10.6.2013 ), výzva doručená žalovanej dňa 12.9.2014,
6/ výzvou II OR PZ Bardejov- riaditeľom zo dňa 23.10.2014 bola žalovaná vyzvaná na úhradu sumy 322
eur v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy podľa ust. § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. ( za poškodenie

policajta dňa 10.6.2013 ), výzva doručená žalovanej dňa 29.10.2014
7/ odpoveď AK zo dňa 23.9.2014, č. p.: Y. XX/XX-Q. odpoveď AK zo dňa 11.11.2014, č. p.: Y. XX/XX-
Q., podľa ktorých žalovaná nie je povinná uhradiť regresnú náhradu vyplateného bolestného z dôvodu,
že žalovaná konala v sebaobrane, neporušila žiadnu povinnosť ani žiadne zákonné ustanovenie, preto
nejde o protiprávny úkon.

8/ uznesenie OR PZ Bardejov zo dňa 20.6.2013 o vznesení obvinenia voči žalovanej pre prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) TZ, že dňa 10.06.2013 v čase okolo 18.25 hod.
na ulici Dlhý rad č. 1596/24 v Bardejove v obytnom bloku na prvom podlaží na chodbe pri výťahu pri
výzvam hliadkou OO PZ Bardejov a následnom preverovaní oznámenia, aby preukázala svoju totožnosť
v zmysle § 18 ods. 1 Zákona SNR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, toto odmietla s tým, že ona

to urobí len v prípade, ak sa na miesto dostaví jej právnik, preto bola s výstrahou vyzvaná, že ak tak
neučiní bude predvedená v zmysle § 18 ods. 3 Zákona SNR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore na OO
PZ Bardejov, pričom sa začala voči hliadke správať agresívne a to tak, že nstržm. V.. I. Š. chytila pero,
ktoré držal v ľavej ruke, do svojej pravej ruky, pričom ho následne zlomila, nereagovala a nerešpektovalapokyny a výzvy hliadky a snažila sa z miesta odísť, a kládla hliadke aktívny odpor a to tak, že okolo
seba kopala nohami, chytala policajtom ruky, pričom bránila dokončeniu zákroku a z uvedeného dôvodu
boli voči menovanej použité donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty sebaobrany podľa § 51 ods. 1

písm. a/ a priložené služobné puta podľa § 52 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore
a následne nato pri prikladaní služobných pút pohrýzla do pravej ruky v oblasti zápästia zakročujúceho
policajta nstržm. Ing. I. Š., T.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Bardejov, ul. N. Č.. XXX/XX, ČOZ 305097,
kde po priložení služobných pút ju hliadka OO PZ Bardejov eskortovala na OO PZ Bardejov, čím týmto
svojim konaním spôsobila poškodenému Ing. I. Š. zranenie a to na pravom zápästí hryznú ranu 3,5

cm, povrchovú, nekrvácajúcu, kde v jej okolí sú viacpočetné odreniny, hybnosť v karpe neobmedzená s
dobou liečenia od 10.6.2013 do 18.06.2013, vrátane návrhu na podanie obžaloby
9/ oznámenie o výsledku o vykonaní neplánovanej a operatívnej kontroly zo dňa 16.12.2013 č. p.: Y.-C.-
B.-XXX-XXX/XXXX, z ktorého vyplýva záver, že na základe zabezpečených podkladových materiálov z
OKP OR PZ Bardejov, OO PZ Bardejov, OO KR PZ Prešov bolo zistené, že policajti OO PZ Bardejov dňa
10.06.2013 v čase okolo 18.10 hod. na uvedenej adrese skutočne plnili služobné úlohy v zmysle zákona

o Policajnom zbore, preto pri vyzvaní MUDr. D., aby uviedla svoju totožnosť postupovali v zmysle § 2
ods. 1 písm. k, § 18 ods. 1 zák. NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Vzhľadom na následnú
reakciu MUDr. D., ako je to uvedené v podkladových materiáloch bolo zistené, že použitiu donucovacích
prostriedkov predchádzalo také konanie MUDr. D., ktoré zo strany policajtov odôvodňovalo použitie
donucovacích prostriedkov podľa ustanovení § 51 ods. 1 písm. a/, § 52 ods. 1 písm. a, c/ zák.

č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Z uvedených skutočností vyplýva, že činnosťou policajtov 00
PZ Bardejov nevznikla MUDr. D. bezdôvodná ujma a zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru
nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného ich služobnou činnosťou, čím nepostupovali v rozpore s
§ 8 ods. 1 zák. NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
10/ rozhodnutie prokurátora OP Bardejov o postúpení veci, č. p.: C. XXX/XX/XXXXX zo dňa 20.02.2014

podľa § 214 odsek 1 Trestného poriadku Okresnému úradu v Bardejove a to veci trestného stíhania
voči obvinenej - žalovanej pre skutok, že dňa 10.06.2013 v čase okolo 18.25 hod. na ulici Dlhý rad č.
XXXX/XX v Bardejove v obytnom bloku na prvom podlaží na chodbe pri výťahu pri vyzvaní hliadkou OO
PZ Bardejov a následnom preverovaní oznámenia, aby preukázala svoju totožnosť v zmysle § 18 ods.
1 Zákona SNR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, toto odmietla s tým, že ona to urobí len v prípade,

ak sa na miesto dostaví jej právnik, preto bola s výstrahou vyzvaná, že ak tak neučiní bude predvedená
v zmysle § 18 ods. 3 Zákona SNR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore na OO PZ Bardejov, pričom
sa začala voči hliadke správať agresívne a to tak, že nstržm. Ing. I. Š. chytila pero, ktoré držal v ľavej
ruke, do svojej pravej ruky, pričom ho následne zlomila, nereagovala a nerešpektovala pokyny a výzvy
hliadky a snažila sa z miesta odísť, a kládla hliadke aktívny odpor a to tak, že okolo seba kopala nohami,

chytala policajtom ruky, pričom bránila dokončeniu zákroku a z uvedeného dôvodu boli voči menovanej
použité donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a/ a priložené
služobné puta podľa § 52 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore a následne nato
pri prikladaní služobných pút pohrýzla do pravej ruky v oblasti zápästia zakročujúceho policajta nstržm.
Ing. I. Š., kde po priložení služobných pút ju hliadka OO PZ Bardejov eskortovala na 00 PZ Bardejov,

čím svojim konaním spôsobila poškodenému Ing. I. Š. zranenie a to na pravom zápästí hryznú ranu 3,5
cm, povrchovú, nekrvácajúcu, kde v jej okolí sú viacpočetné odreniny, hybnosť v karpe neobmedzená s
dobou liečenia od 10.06.2013 do 18.06.2013, pretože výsledky prípravného konania ukazujú, že nejde
o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva :

-Obvinená MUDr. I. D. vypovedala, že dňa 10.06.2013 asi o 16.30 hod. išla po skončení práce pre svoju
dcéru na ui. Dlhý rad, ktorá sa v tom čase zdržiavala u jej svokry. Keď odchádzala s dcérou po schodoch
k výťahu na prízemie, počula, ako buchli predné vchodové dvere a do vchodu vbehli dvaja policajti.
Policajti vybehli na prvé poschodie. Obe boli pred výťahom a policajti vyšli na medziposchodie. Potom
jeden z policajtov sa opýtal ako sa vola. Povedala svoje meno a priezvisko a keď žiadal od nej osobné

doklady, povedala, že ich má v aute. Policajti jej však nedovolili ísť k autu a bola nútená robiť to, čo
jej prikázali. Policajt jej vytrhol dcéru z ľavej ruky a to už bolo na ňu priveľa, opýtala sa policajta prečo
jej berú dcéru, ale ani jeden z policajtov jej nič nepovedal. Cítila sa ako ponížená žena, že bez dcéry
neodíde. Potom ju policajt chytil za ľavú ruku a vykrútil jej ruku za chrbát. Povedala policajtovi nech jej
to s tou rukou nerobí, pretože je po operácii ľavého ramena, veľmi ju to bolí, ale policajt nebral na to

ohľad. Násilie zo strany policajtov sa stupňovalo a po naložení pút bola v polohe kľačmo na kolenách,
jeden z policajtov jej doťahoval putá a druhý čiernou koženou rukavicou jej bránil v dýchaní a nemohla
sa nadýchnuť. Inštiktívne otočila hlavou, pokúsila sa o nádych, pričom došlo k uhryznutiu policajta.-Svedok poškodený Ing. I. Š. vypovedal, že dňa 10.06.2013 bol vyslaný operačným dôstojníkom preveriť
oznámenie pani Vaškovej, ktorá uviedla, že na Dlhom rade sa do jej bytu dobíja jej švagriná MUDr. I. D..
Po ich príchode na miesto sa na prvom podlaží nachádzala obvinená s dieťaťom. Žiadal obvinenú, aby

preukázala svoju totožnosť. Obvinená sa správala agresívne, snažila sa z miesta odísť, a preto použili
donucovacie prostriedky. V priebehu vykonávania služobného zákroku manžel obvinenej Mgr. I. D. zišiel
dole schodmi a bez slov zobral malú dcéru preč. Poškodený ďalej vypovedal, že pri použití donucovacích
prostriedkov bol pohryzený do zápästia, na pravom zápästí mal povrchovú nekrvácajúcu ranu.
-Svedkyňa maloletá I. D. za účasti sociálnej kurátorky vypovedala, že bola u babky a potom jej zavolala

mamka, že po ňu príde. Nestihla sa však prezliecť a zabudla si nejaké veci, bola len v teplákoch, keď
išla dole schodmi, oproti išla mama. Chceli ísť ešte pre veci, ktoré si zabudla, avšak keď zvonili, tak
im neotvárali. Keď chceli ísť dole, tak videli, že po schodoch zdola už ide polícia a policajti sa mamy
pýtali na meno a priezvisko. Ona im povedala, že je I. D.. Policajti chceli doklady, ale mama ich nemala
pri sebe, tak chcela, že skočí do auta, ale už ju nepustili. Policajtovi spadlo pero a zlomilo sa, pero mu
podala mama a povedala policajtovi, že má pomáhať a chrániť. Potom mame policajti vzali ruky dozadu,

dali ju na zem a potom jej povedal policajt, že má ísť hore, že ju tam čaká oco. Maloletá svedkyňa ďalej
vypovedala, že po pár dňoch videla, že mama má všade modriny. Mama jej povedala, že policajt jej dal
ruku na ústa a ona ho pohrýzla len v sebaobrane.
-Svedok Mgr. I. D. vypovedal, že keď prišiel k svojej manželke, videl, že táto leží pred výťahom na zemi,
kde jeden z policajtov jej držal ruky a dcéra stojí medzi výťahom a poštovými schránkami a plače. Chytil

dcéru za ruku a zobral ju do bytu.
-Svedkyňa Mgr. J. R. vypovedala, že jej manžel povedal, keď prechádzal okolo obvinenej, že švagriná
ležala na zemi a po 15 až 20 minútach svedkyňa videla, ako švagrinú dávajú do auta štyria policajti.
-Podľa znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria sa u
obvinenej MUDr. I. D. v čase spáchania trestného činu, z ktorého je obvinená, jednalo o konanie v afekte.

Nejednalo sa však o afekt patologický - chorobný, ale o afekt normálny. Afekt u obvinenej spôsobil
zmenšenie ovládacích schopností, nie však podstatné. Podľa znalcov obvinená v súčasnosti netrpí
ani v čase spáchania prečinu netrpela na žiadnu duševnú chorobu. Znalci u obvinenej zistili, emočnú
labilnú osobnosť. Obvinená nie je duševne chorá. Pobyt obvinenej na slobode nie je z psychiatrického
hľadiska nebezpečný pre spoločnosť. Emočne labilná osobnosť nie je duševná choroba, ale odchýlka

v povahových vlastnostiach. Ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné, nespĺňal by svoj účel. Z
hľadiska psychiatrického prognóza vývoja osobnosti obvinenej vo vzťahu k protispoločenskému konaniu
je priaznivá.
-Podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, utrpel
poškodený Ing. I. Š.Y. povrchovú hryznú ranu predlaktia pravej ruky. Z medicínskeho hľadiska znalec

poranenie hodnotil ako ľahké. Poranenie si vyžiadalo jednoduchú bežnú liečbu a poškodeného temer
neobmedzilo v bežnom spôsobe života. Rana vznikla nanajvýš stredne silnou intenzitou. Podľa znalca
obvyklý spôsob života poškodeného temer nebol obmedzený v bežnom spôsobe života, až na mierne
obmedzenie starostlivosti o hygienu v dôsledku obväzu rany. Podľa znalca zranenie môže, ale nemusí
byť spojené s PN. Poranenie nezanechalo trvalé následky a znalec ho ohodnotil podľa zákona ako

povrchová rana hornej končatiny, chirurgicky ošetrená, ohodnotená 10-timi bodmi.
- Podľa znaleckého posudku znalca v odbore psychológia bol posúdený intelekt a osobnosť maloletej
svedkyne Márie Vaškovej, dcéry obvinenej, pričom znalec uviedol, že maloletá svedkyňa je za bežných
okolnosti tzv. primárne vierohodnou osobou. Znalec opísal citové rozpoloženie 11 ročného dievčaťa v
čase činu ako silný citový stres, po ktorom nasledoval bezmocný plač dieťaťa. Rozviedol to tým, že

maloletá bola sklamaná z konania blízkych dospelých osôb, keď sa nemohla vrátiť do bytu starej matky
pre veci, ktoré tam zabudla, dieťa vedelo, že jeho otec, babka i teta sa nachádzajú v byte a neotvárajú im
napriek tomu, že dlhú dobu zvonili pri dverách. Následne dievča zažilo nečakaný príchod príslušníkov
PZ a táto okolnosť vyvolala u maloletej strach.
- Subjektívna stránka trestného činu zahrňuje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa. Najvýznamnejšia z

nich je zavinenie. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacich trestný
čin. Zavinenie je budované na zložke poznania a na zložke vôle. Zložky poznania a vôle sa teda musia
vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou prečinu. Pokiaľ by sa zavinenie na niektorú
z týchto skutočnosti nevzťahovalo, potom chýba subjektívna stránka trestného činu a je vylúčená trestná
zodpovednosť.

-Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, neide o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.- Pri posudzovaní činu je nutné hodnotiť intenzitu, rysy a priebeh útoku, posudzovať okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný zisťovať pohnútku činu a zhodnotiť jednak jeho následky a jednak osobu páchateľa.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa, obvinená MUDr. I. D. nebola súdne trestaná. Je matkou 11 ročnej dcéry.

Ako matka aj podľa záverov znaleckého posudku konala po príchode polície v afekte pričom išlo o afekt
normálny zameraný na obranu dieťaťa chrániť dieťa pred nepríjemným zážitkom. Vyšetrovaním bolo
preukázané,žeobv.nemalaúmyselpôsobiťnavýkonverejnéhočiniteľa,alevsnahesanadýchnuťdošlo
k zraneniu poškodeného, ktorý utrpel povrchovú hryznú ranu, ktorá podľa znalca je ľahkým zranením a
poškodeného temer neobmedzilo v bežnom spôsobe života. K naplneniu subjektívnej stránky trestného

činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona u obv. nedošlo, nakoľko nebol
preukázaný úmysel obvinenej pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
- V danej veci je nepochybné, že došlo k zraneniu poškodeného konaním obvinenej. Avšak nedošlo k
naplneniu subjektívnej stránky trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko nebol preukázaný úmysel obvinenej pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
- Avšak aj keď konanie obvinenej MUDr. I. D. nenaplňuje znaky trestného činu, vykonaným vyšetrovaním

bolo preukázané, že konanie obvinenej MUDr. I. D. by mohol príslušný orgán prejednať ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 Zákona č. 372/1990 Zb. v znení noviel, a preto vec
bola postúpená Okresnému úradu v Bardejove, na ďalšie konanie.
11/ rozhodnutie Okresného úradu Bardejov č. p.: B.-H.-B.-XXXX/XXXX XX-C. zo dňa 18.07.2014 o
zastavení konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)

zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa mala dopustiť
obvinená I.. I. D.Š., T.. XX. XX.XXXX, bytom uL H. Č.. XXX/X, Bardejov tým, že dňa 10. 06. 2013 v
čase okolo 18.25 h na ul. Dlhý rad č. 1596/24 v Bardejove, na 1. poschodí, na chodbe pri výťahu, pri
preverovaní oznámenia mala byť vyzvaná hliadkou OO PZ Bardejov k preukázaniu totožnosti v zmysle §
18 ods. 1 zákona č. 171/1993. Zb o Policajnom zbore, pričom mala odmietnuť preukázať svoju totožnosť

a mala sa agresívne správať k členovi hliadky OO PZ Bardejov Ing. I. Š., T.. XX. XX. XXXX, H. O.. N.
Č.. XXX/XX, Bardejov tak, že mu mala zlomiť pero a pri prikladaní služobných pút ho mala pohrýzť do
pravej ruky v oblasti zápästia, následkom čoho mu mala spôsobiť zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske
ošetrenie, čím mala naplniť znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým,
že mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, podľa ustanovenia

§ 76 ods. 1 písm. a/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu,
že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva :
-ObvinenáMUDr.I.D.pozákonnompoučenípredsprávnymorgánomuviedla,žetrvánasvojejpôvodnej
výpovedi,ktorúučinilapredorgánmipolície,kuktorejdodalalentoľko,žesanecítibyťvinnázpriestupku,

pretože nemala v úmysle ublížiť poškodenému, ale konala v nutnej obrane, keďže polícia na ňu útočila,
chránila si svoje dieťa. Nevedela sa nadýchnuť od bolesti a preto v afekte došlo nešťastnou náhodou k
zraneniu policajta I. Š., ktorý utrpel iba povrchové zranenie. Ku konfliktu s hliadkou polície došlo vtedy,
keď z práce išla pre dcéru k svokre na ul. Dlhý rad v Bardejove. Dcéra už bola pred dverami svokry a keď
si všimla, že je v domácom oblečení spýtala sa jej, kde má oblečenie, ktoré mala v škole a z toho dôvodu

opätovne zazvonila na dvere do bytu k svokre a keď im nikto neotváral, išli pešo po schodoch, kde vbehli
dvaja policajti a jeden z nich sa jej spýtal, ako sa volá. Keďže ona aj s dcérou chcela odísť zadným
vchodom, policajt sa k nej vrátil a pýtal sa jej na meno, dcéra ju chytila a chcela ísť preč, no policajt po
nej chcel stále jej\ meno. Keď mu to povedala, chcel od nej osobné doklady, načo mu povedala, že ich
má v aute a že preň ide, no policajt jej nedovolil odísť, vykrútil jej ruku za chrbát a spôsobil jej ukrutnú

bolesť. Prosila policajta, aby jej prestal krútiť ruku, že je po operácii ramena, no ani na jej žiadosť, aby
ju pustil, nereagoval a druhý policajt jej nasadil putá. Pýtala sa policajta, prečo jej dali putá a žiadala o
vysvetlenie, čo to má znamenať, že jej dali putá. Policajt, ktorý bol pri zásahu a stál za jej chrbtom ju chytil
zozadu za krk a donútil ju bradou sa dotknúť dlážky a ústa mala zapchaté čiernou koženou rukavicou.
Nemohla dýchať, bolesť bola neznesiteľná, pretože policajt držal ruku na ústach snažila sa nadýchnuť

a keď sa jej to nepodarilo, zahryzla si do jazyka a keď po chvíli sa jej podarilo pootočiť hlavu doprava a
uvoľnili sa jej ústa, tak inštinktívne zahryzla policajtovi do ruky - nevedela sa ináč brániť - reagovať.
-Svedok Ing. I. Š. po zákonnom poučení pred správnym orgánom uviedol, že trvá na zápisnici o výsluchu
svedka, ktorú uviedol, pred orgánmi polície dňa 10. 06. 2013 a 18. 09. 2013. MUDr. I. D. obvinil z dôvodu,
že dňa 10. 06. 2013 okolo 18.25 h počas preverovania oznámenia na ul. Dlhý rad XX v Bardejove ho

pri výkone jeho služobných povinností uhryzla do pravého zápästia a tak mu spôsobila hryznú ranu
3,5 cm dlhú, keď jej chcel priložiť putá na ruky. Počas vykonávania služobného zákroku obvinená bola
opakovane vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť, čo odmietla, následne sa začala správať k hliadke
agresívne, zlomila mu pero, nereagovala a nerešpektovala výzvy hliadky. Začala klásť hliadke aktívnyodpor, začala okolo seba kopať, kolegovi a jemu chytala ruky atak im bránila dokončiť zákrok. Proti
menovanej boli preto použité donucovanie prostriedky, kedy počas prikladania pút ho obvinená pohrýzla
do pravej ruky.

-Svedok U. H. pred správnym orgánom uviedol, že trvá na zápisnici o výsluchu svedka, ktorú učinil pred
orgánmi polície dňa 10. 06. 2013 a 18. 09. 2013. K obvineniu MUDr. I. D. uviedol, že obvinená pohryzla
jeho kolegu Ing. I. Š. do pravého zápästia počas výkonu služby, počas služobného zákroku, keď jej
chcel priložiť putá na ruky. Dňa 10. 06. 2013 okolo 18.25 h bol spolu s kolegom Ing. Martinom Šuťakom
preveriť oznámenie na ul. Dlhý rad XX v Bardejove. Obvinená po vyzvaní hliadkou, aby preukázala svoju

totožnosť im začala klásť aktívny odpor, začala byť agresívna, kolegovi zlomila pero, začala okolo seba
kopať a preto voči nej použili donucovanie prostriedky. Keď sa jej kolega Ing. I. Š. snažil priložiť putá,
pohrýzhla ho do pravej ruky v oblasti zápästia.
-Vzhľadom na takto vykonanú dôkaznú situáciu sa v priebehu dokazovania nepodarilo správnemu
orgánu preukázať, aby obvinená MUDr. I. D. konala v úmysle spôsobiť zranenie svedkovi Ing. I. Š.. K
jeho zraneniu došlo počas policajného zákroku voči obvinenej, kde svedok Ing. I. Š. bol jedným z členov

policajnej hliadky. Obvinená vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa jej snažil policajt I. Š. priložiť putá na
ruky, ústa mala zapchaté čiernou koženou rukavicou, nemohla dýchať, pociťovala neznesiteľnú bolesť,
pretože policajt jej držal ruku na ústach, snažila sa nadýchnuť a keď sa jej to nepodarilo zahryzla si
najprv do jazyka a následne keď sa jej po chvíli podarilo pootočiť hlavou a uvoľnili sa jej ústa, inštinktívne
zahryzla policajtovi do ruky, lebo sa chcela nadýchnuť a konala tak v sebaobrane. Výpoveď svedka Ing.

I. Š. a Mgr. U. H. zhodne opisujú, že obvinená počas vykonávania ich služobného zákroku sa chovala
k ich hliadke agresívne, kládla im aktívny odpor a preto voči nej použili donucovacie prostriedky, kedy
počas prikladania pút, pohrýzla obvinená I. Š. do pravej ruky. Správny orgán vykonaným dokazovaním
a listinnými dôkazmi nemá za preukázané, aby obvinená konala úmyselne, pretože ona nevedela, z
akého dôvodu od nej hliadka polície žiada

preukázanie totožnosti a ako uviedla, doklady mala v aute a ku konfliktu s hliadkou polície došlo vo
vchode bytovky na ul. Dlhý rad XX v Bardejove.
-Keďže orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie
tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci a obvinenej MUDr. I. D. bolo v rámci
konania kladené za vinu spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že dňa 10. 06.

2013 v čase okolo 18.25 h na ul. Dlhý rad č. XXXX/XX v Bardejove, na 1. poschodí na chodbe pri
výťahu pri preverovaní oznámenia mala byť vyzvaná hliadkou 00 PZ Bardejov k preukázaniu totožnosti
v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, pričom mala odmietnuť preukázať
svoju totožnosť a mala sa agresívne správať k členovi hliadky 00 PZ Bardejov Ing. I. Š. tak, že mu mala
zlomiť pero a pri prikladaní služobných pút ho mala pohrýzť do pravej ruky v oblasti zápästia, následkom

čoho mu mala spôsobiť zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, správny orgán má pochybnosť
v tom, či konanie hliadky voči obvinenej bolo primerané, vzhľadom na situáciu, za ktorej došlo medzi
hliadkou polície a obvinenou ku konfliktu. Obvinená uviedla, že členovi hliadky OO PZ I. Š. zahrýzla
do ruky z dôvodu, že nemohla dýchať a konala v sebaobrane a inštinktívne. Správny orgán pri svojom
rozhodovaní vzal do úvahy túto skutočnosť a v konaní obvinenej absentuje úmyselné konanie, čo je

jedným zo znakov spáchania priestupku a konala tak preto, že sa nemohla nadýchnuť.
-Priestupky sú založené na subjektívnej zodpovednosti, čo znamená, že na ich spáchanie sa vždy
vyžaduje zavinené konanie. Konanie, ktoré má formálne znaky priestupku, ale vo svojej konkrétnej
podobe neporušuje alebo neohrozuje záujem spoločnosti, čo v konaní obvinenej nebolo vzhľadom
na získané dôkazy preukázané, nie je priestupkom. Preto, aby skutok mohol byť posúdený v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa vyžaduje úmyselné konanie obvineného a
to v danom prípade v konaní obvinenej absentuje. Po takto vykonanom dokazovaní a po prehodnotení
získaných dôkazov správny orgán konštatoval, že obvinená MUDr. I. D. nemala úmysel spôsobiť
zranenie Ing. I. Š., k jeho zraneniu došlo, keď obvinená konala v sebaobrane, pretože nemohla dýchať
z dôvodu, že ruka policajta Ing. I. Š. jej bránila v dýchaní, preto správny orgán konanie voči obvinenej

zastavil. Správny orgán vyhodnotil konanie obvinenej ako konanie vykazujúce znaky obrany proti
použitiu donucovacích prostriedkov. Ich použitie je podľa názoru správneho orgánu späté s rizikom
prípadného zranenia na obidvoch stranách.
-Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie správny orgán konanie voči obvinenej MUDr. I. D. zastavil v
zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.

14. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 5.3.2015 žalobca uviedol, že obsah súčasného vyjadrenia žalovanej
je obsahom jej predošlých dvoch odpovedí zo dňa 23.9.2014 a 11.11.2014 na výzvy žalobcu naúhradu škody, čiže žalobca nemá v podstate na čo reagovať, ak žalovaná obsahovo nepodala nové
vyjadrenie, postavené na iných dôkazoch a právnych názoroch. Na základe odpovedí žalovanej zo
dňa 23.9.2014 a 11.11.2014 žalobca podal žalobný návrh dňa 9.2.2015, kde v tomto rozviedol svoju

právnu úvahu o tom, že aj keď v priestupkovom konaní, ktoré má veľmi vážne nedostatky v skutkovom
dokazovaní a následnom vyhodnotení, nebolo preukázané, že žalovaná konala úmyselne (čo výslovne
pri priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch predmetná skutková podstata vyžaduje), nenaplnenie priestupkovej zodpovednosti u
žalovanej nemožno spájať s jej zodpovednosť na vzniku škody na zdraví, ktorú policajtovi jednoznačne

a bez pochýb spôsobila úmyselným porušením povinnosti uvedenej v § 34 zákona č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore, ako aj prevenčného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, kde nie je
vyžadované úmyselné konanie, ale dané zohľadňuje aj konanie v nedbanlivosti, ako aj nekonanie alebo
opomenutie určitého konania. Poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, pričom právny význam
tohto ustanovenia spočíva v tom, že jeho porušením je naplnená protiprávnosť ako jedna z podmienok
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý

zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Právny názor žalovanej opätovne
vyslovený v jej vyjadrení zo dňa 5.3.2015 týkajúci sa nenaplnenia jej občianskoprávnej zodpovednosti
podľa § 420 Občianskeho zákonníka, postavený len na tom, že priestupkové konanie bolo voči nej
zastavené,pokladážalobcazanesprávny.Žalobcapodotýka,žežalovanávosvojichvyjadreniachvôbec
nespochybňuje svoje konanie, teda že pohrýzla policajta a spôsobila mu zranenie. Jej konanie však

podľa nej nie je protiprávnym úkonom, pretože priestupkové konanie voči nej bolo zastavené a preto nie
je zodpovedná za vznik škody na zdraví. Žalobca k danému uvádza, že nie každé protiprávne konanie
osoby je súčasne aj priestupkom, prípadne trestným činom, ale v prípade ak týmto konaním osoby
bola spôsobená škoda v zmysle ustanovení § 415 a 420 Občianskeho zákonníka, táto osoba za škodu
zodpovedá.

15. Podaním zo dňa 30.10.2015 žalovaná uviedla, že poukazuje rozhodnutie z judikatúry, a to
uverejnenej R 27/1987, ktoré síce hovorí o rozsudku v trestnom konaní, avšak analogicky je použiteľné i
na rozhodnutie v priestupkovom konaní. „Súd je v občianskoprávnom konaní vždy viazaný rozhodnutím
o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí, vynesených v trestnom

konaní a dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom
konaní výslovne viazaný len odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, nemôže ponechať
bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok z ktorého sa vyvodzuje
nárok na náhradu škody, nespáchal žalovaný a pod. “ V zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. občianskoprávny
súd pri posudzovaní predbežných otázok môže tieto posúdiť sám, ak však o takejto otázke príslušný

orgán vydal rozhodnutie, súd z neho vychádza. Podľa jej názoru by však postup súdu mal byť
taký, aby sa výsledky hodnotenia dôkazov a posudzovania predbežných otázok nedostali do rozporu
s inými objektívnymi skutočnosťami (právoplatné rozhodnutie Okresného úradu v Bardejove, odbor
všeobecnejvnútornejsprávy vpriestupkovomkonaníč.B.-H.-B.-XXXX/XXXXXX-C.zodňa18.07.2014)
aj keď sa ich vyriešenie neprejaví vo výroku rozhodnutia. Takýto rozpor by dostal do konfliktu

právomoc občianskoprávneho súdu a iného orgánu verejnej moci, ktorý má právomoc o týchto otázkach
rozhodovať. V zmysle teórie občianskoprávneho práva nič nevylučuje ani to, aby občianskoprávny
súd vychádzal z rozhodnutia iného orgánu v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. tak, že ho prevezme bez
zmeny. Úvahy žalobcu o zodpovednosti v zmysle § 415 OZ v zmysle preventívnej zodpovednosti za
predchádzanie škodám v tomto prípade nemôže prichádzať do úvahy, pretože som len reagovala na

podnet zasahujúcich policajtov a žiadnu všeobecnú preventívnu povinnosť predchádzať škodám som
nemohla porušiť. Podľa jej názoru je najpodstatnejšou skutočnosťou však to, čo konštatuje i Okresná
prokuratúra v Bardejove vo svojom uznesení i Okresný úrad v Bardejove o rozhodnutí o priestupku, že
konala „v nutnej obrane“, čo vylučuje nie len trestnoprávnu, ale civilnoprávnu zodpovednosť v zmysle
§ 418 ods. 2 OZ. „ Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane. Konanie v nutnej

obrane je skutočnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť konania.

16. Podaním zo dňa 7.3.2016 žalobca súdu oznámil, že podal podnet na preskúmanie rozhodnutia v
mimodvolacom konaní ( vo vzťahu k rozhodnutiu OÚ Bardejov č. OU-BJ-D.-XXXX/XXXXXX-C. zo dňa
18.07.2014 - viď čl. 76-84 ). Týmto podnetom napáda žalobca správnosť a zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu vo veci priestupku žalovanej proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods, 1
písm, d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o
priestupkoch1 j, ktorým tento správny orgán rozhodol podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch o
zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom Dané rozhodnutie využívažalovanánasvojuobranuapreukázanietoho,žesaprotiprávnejčinnosti,priktorejdošlokvznikuúrazuu
poškodeného policajta nedopustila. Žalobca navrhuje zrušenie tohto rozhodnutia. V samotnom podnete
vypracovanom dňa 12. 02. 2016 žalobca podrobne a detailne uvádza skutočnosti a fakty vyplývajúce

z vykonaných dôkazov, ktoré podľa názoru žalobcu preukazujú vinu a zodpovednosť žalovanej a ktoré
môžu aj v súdnom konaní objasniť podstatu veci vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej za vzniknutú
škodu, ktorú si žalobca nárokuje. Uvedený podnet bol oi. odôvodnený aj skutočnosťou, že v zmysle §
72 písm. b) zákona o priestupkoch, je v konaní o priestupku účastníkom konania aj poškodený, ak ide o
prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, pričom účastníkom priestupkového

konania nebol a toto právoplatné rozhodnutie je využívané žalovanou v civilnom konaní ako dôvod
zamietnutia civilnej žaloby. Ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia, rozpory v dokazovaní ( namietaný
vážnyrozporvovýpovediachpoškodenéhoapriamehosvedkaasamotnejžalovanejprijejopakovaných
výsluchoch, tieto neboli odstránené správnym orgánom, napr. aj vo vzťahu k popisu udalosti, popisu
činnosti policajtov, zraneniam - poranenie jazyka, ktoré zistené nebolo - nevyplýva z lekárskej správy;,
ďalej nepreukázané poškodenie retiazok, nezaznamenané a vrátené späť žalovanej bez zmienky o

poškodení vecí;, nesprávne vyhodnotenie dôkazov - svedeckých výpovedí v kontexte ďalších dôkazov
a logického sledu udalostí ). Namietaná neprimeranosť zásahu policajtov bola predmetom vykonanej
kontroly

17. Uvedený podnet žalobcu vybavil Okresný úrad Prešov dňa 15.3.2016 tak, že skutok žalovanej, ktorý

sa stal 10.6.2013 už nemožno prejednať z dôvodu zániku trestnosti činu uplynutím zákonom stanovenej
prekluzívnej doby podľa § 20 ods. Zákona o priestupkoch. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Sžo/233/2009 zo dňa 22.2.2011 ( vo vzťahu k viazanosti rozhodnutia
súdom podľa § 135 ods. 1 OSP ). Rozhodnutie ostáva preto nezmenené. S týmto oznámením žalobca
nesúhlasil podaním zo dňa 22.3.2016 ( viď čl. 127 ), načo následne ešte reagoval Okresný úrad Prešov

dňa 21.4.2016 ( viď čl. 129 ).

18. Podaním zo dňa 15.6.2016 žalobca uviedol, že navrhuje vykonať dôkaz - výsluch žalovanej.
Poukázalnato,že žalovanávypovedalavtrestnejvecivedenejnaodborekriminálnejpolícieOkresného
riaditeľstva PZ v Bardejove pod sp. zn.: ČVS:B.-XXX/OVK-H.-XXXX a následne v priestupkovej veci

vedenej na Okresnom úrade Bardejov pod sp. zn.: B.-H.-B.-XXXX/XXXX XX-C. v pozícii obvinenej, ktorá
môžeuvádzaťajnepravdubezprávnehopostihuzajejvýpoveď.Obajejvýsluchyvkonaníbolivykonané
iba tým spôsobom, že menovaná vo vyjadreniach uviedla svoje skutočnosti, pričom neumožnila napr.
orgánu činnému v trestnom konaní, aby jej položil akékoľvek otázky. Na pojednávaní konanom dňa
28.10.2015 iba stručne uviedla, že nič nespáchala a trvala na svojich nepravdivých vyjadreniach z

trestného konania, pričom dokonca na pôde súdu na otázky žalobcu odpovedala, že nepohrýzla žalobcu
a na doplňujúcu otázku súdu, aby sa jednoznačne vyjadrila či ublížila, resp. pohrýzla p. Š. odpovedala,
že „nie“. Jej vyjadrenie na súde je zjavne z rozpore s jej vyjadrením vykonaným pred orgánom činným
v trestnom konaní, prípadne v priestupkovej veci, kde tvrdila, že p. Š. pohrýzla, ale že tak urobila v
sebaobrane. Žalovaná na súdnom pojednávaní, ktorého sa jediného doposiaľ zúčastnila, výslovne pred

súdom klamala, pričom forma jej vyjadrenia aj voči súdu ako autorite bola zjavne pohŕdavá, tak ako aj
doposiaľ voči všetkým konajúcim orgánom, počnúc od policajtov, ktorí voči nej zasahovali. Žalobca v
prílohe listu zo dňa 07.03.2016 pod č. p.: KRPZ-PO-D.-XX-XXX/XXXX-C. predložil súdu na 18 stranách
pod č. p.: Y.-C.-D.-XX-XXX/XXXX-C. vypracovaný podnet na preskúmanie rozhodnutia Okresného
úradu Bardejov č. OU-BJ-B.-XXXX/XXXXXX-C. zo dňa 18.7.2014, ktorý adresoval na odbor opravných

prostriedkovOkresnéhoúraduPrešovakoodvolaciemuorgánuaktorýmnapádalsprávnosťazákonnosť
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom daný podnet bol vrátený zo súdu žalobcovi
spolu o oznámením tohto odvolacieho orgánu č. p.: B.-C..-B.-XXXX/XXXXXX/LUM zo dňa 15.03.2016,
ktorým nepripustil preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko mala podľa § 20 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o priestupkoch“) uplynúť

prekluzívna lehota a došlo k zániku trestnosti činu. Žalobca k tomu uvádza, že nechápe postup súdu,
kedy mu bol vrátený daný podnet, nakoľko tento predložil do súdneho spisu najmä z dôvodu, že podnet
vo svojom obsahu podrobne a detailne uvádza skutočnosti a fakty vyplývajúce z vykonaných dôkazov v
trestnom konaní, ktoré podľa názoru žalobcu preukazujú vinu a zodpovednosť žalovanej a ktoré môžu
aj v súdnom konaní objasniť podstatu veci vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu,

ktorú si žalobca nárokuje. Dané výslovne uviedol do prípisu, ktorým ho predložil. Žalobca žiada, aby
tento podnet tvoril obsah spisu ako dôkazný prostriedok, pretože ním žalobca v konaní prezentoval svoje
hodnotenie dôkazov. Obsahuje rozanalyzovanie jednotlivých vykonaných dôkazov v trestom konaní,
ktoré jednoznačne preukazujú, že žalovaná MUDr. I. D. v trestnom konaní uvádzala nepravdu. Poukázalna jej tvrdenia o tom, že pri dusení zo strany policajta si mala zahryznúť viackrát do jazyka a mala jej
tiecť krv, kde v krátkom čase po skutku bola lekársky vyšetrená a žiadne zranenia v jej ústnej dutine
a ani inde neboli zistené. Žalovanej mali byť konaním policajtov spôsobené aj škody na retiazkach a

mobilnýchtelefónoch,kdejezrejmézospisovéhomateriáluztrestnéhokonania,žesataknestalaajepri
tom aj zaujímavé, že ak by bola skutočne zranená a boli by jej násilným konaním policajtov spôsobené
škody a zranenia, prečo si náhrady z tohto titulu nežiadala, ak už v trestnom konaní bola zastúpená
dokonca dvoma obhajcami. V tomto podnete však žalobca rozanalyzoval aj ďalšie vykonané dôkazy,
výsluchy obvinenej MUDr, I. D. a následne k jej tvrdeniam aj výsluchy oboch svedkov - policajtov Ing.

I. Š. a Mgr. U. H., ktorí boli podrobne vypočutí, ako aj ďalších svedkov Mgr. J. R. D., I.. I. D., I. C., I..
I. R.. Mgr. Art. N. H. a maloletej dcéry žalovanej Márie Vaškovej, kde jednotlivé výpovede potvrdzujú z
hľadiska časovej a dejovej línii ( kedy boli jednotliví svedkovia na mieste), vyjadrenia oboch policajtov
a vôbec, ale vôbec nepotvrdzujú vyjadrenia žalovanej. Dokonca aj vyjadrenie vlastnej dcéry žalovanej
pri posúdení toho ako videla, že konali policajti usvedčujú žalovanú. Vo výpovedi jej vlastnej dcéry nie
je podstatné to, kto hodil na zem pero, pretože v tomto žalovaná dcéru na výpoveď pripravila, ale to

že uviedla, že videla ako jej policajti dali ruku dozadu a tým ju dali dole na zem, kde potom jej mal
policajt povedať, že má ísť hore, že ju tam čaká ocko. Samotná dcéra žalovanej videla presne to čo
sa stalo, tak ako to tvrdia policajti a tým nemôže byť pravda v tvrdení žalovanej, že po odchode jej
dcéry, keď ešte stála s rukami za chrbtom, ju policajt za jej chrbtom začal dusiť a tak ju dal na zem.
Uviedol tiež, že odvolací orgán odmietol podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia v odvolacom

konaní z dôvodu, že podľa ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch: ,,Priestupok nemožno
prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky", čiže podľa odvolacieho orgánu uplynula prekluzívna
lehota a došlo k zániku trestnosti činu. S týmto postupom odvolacieho orgánu žalobca výslovne naďalej
nesúhlasí, pretože prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. B.-H.-B.-XXXX/XXXXXX-C. zo dňa
18.7.2014 konštatoval, že tento skutok nie je priestupkom. Zákon o priestupkoch výslovne uvádza, čo je

pokladané za priestupok, ako aj čo je prejednaním a čo objasňovaním priestupku a preto je pre žalobcu
aj naďalej nepochopiteľné, ako môže odvolací orgán rozhodnúť podľa ustanovenia, ktoré výslovne v
dikcii uvádza že „priestupok nemožno prejednať ak od jeho spáchania uplynuli dva roky“, keď tu existuje
len rozhodnutie o tom, že to nie je priestupkom. Žalobca žiadal, aby bolo dané rozhodnutie zrušené a aby
sa vec vrátila do štádia objasňovania priestupku, čo je prvotné štádium priestupkového konania, kedy

sú zabezpečované a vykonávané dôkazy pre následné prejednanie priestupku. Ak až po vykonanom
objasňovaní by bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná spáchala priestupok, tak až následne môžu
správne orgány aplikovať ustanovenie § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Odpoveď odboru opravných
prostriedkov Okresného úradu Prešov zo dňa 21.4.2016 pod č. p.: B.-C.-B.-XXXX/XXXXXX-X/LUM
predkladá aj z dôvodu, že v tomto odvolací správny orgán taktiež uvádza právny názor o tom, že súd v

občianskoprávnom konaní nie je viazaný výsledkom priestupkového konania. Žalobca je presvedčený
o tom, že konajúci súd pri hodnotení dôkazov na základe vlastnej úvahy posúdi a vyhodnotí jednotlivé
dôkazy a tým celkový skutkový stav veci, neberúc do úvahy nezákonné rozhodnutie priestupkového
orgánu, ktoré jednoznačne preukazujú, že žalovaná v žiadnom prípade nekonala v sebaobrane a je plne
zodpovedná za škodu, ktorú spôsobila.

19. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 1C 129/2013 bolo zistené, že :
1/ bol podaný návrh vo veci samej a návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci navrhovateľov :
1/ J. R., M.. D. a 2/ MUDr. I. R. ( ako vlastníkov bytu na ul. Dlhý rad XX, Bardejov ), proti odporkyni
MUDr. I. D.Y.

2/ uznesením Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C 129/2013-22 zo dňa 24.7.2013 súd nariadil predbežné
opatrenie, ktorým odporkyni ( pozn. žalovanej MUDr. I. D. ) zakázal priblížiť sa na vzdialenosť 5m k
bytu č. X a spoločným priestorom vo vchode č. XX na 2.poschodí, domu súpisné číslo XXXX, na parcele
XX/X, BLOK A/1, na ulici Dlhý rad XX, Bardejov, ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Bardejov a
priblížiť sa k bytu č. XX a spoločným priestorom vo vchode č. XX na X.poschodí, domu súpisné číslo

XXX, na parcele XXXX/X, BLOK D9, na ulici Tačevská XX, Bardejov, ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXX
k.ú. Bardejov a to do času právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov
pod č. 1C 129/2013 ( o zákaz vstupu do opísaného bytu, neskôr o zákaz priblíženia sa ) . Dôvodom
podaného návrhu ( aj jeho vyhoveniu súdom ) bol incident zo dňa 10.6.2013 ( pozn. ktorý
je predmetom aj tohto konania ) s tým, že v predmetnom byte býva matka navrhovateľky 1/ a v čase

incidentu bola navrhovateľka 1/ na návšteve so svojim synom a jej brat Martin s dcérou Maruškou ( pozn.
dcérou žalovanej ), pričom žalovaná zatelefonovala, aby dcéra išla okamžite dolu, lebo po ňu prišla.
Maruška jej povedala, že dopíše úlohy, cca 20 min a pôjde, s čím žalovaná nesúhlasila a povedala,
že ide hore do bytu po ňu. Keďže už pred 2 rokmi bol incident v byte ich mamy, kde prišla žalovaná anadávala im, vyhrážala, fyzicky napadla ich matku, v stave amoku vytrhla rúrku od radiátora, obávali sa,
aby sa to neopakovalo, tak rýchlo Marušku zbalili a kázali jej ísť pred dvere na chodbu. Tu sa stretla so
žalovanou, ale táto bola v amoku, že začala búchať na dvere, zvoniť, kričať, čo trvalo dlhší čas, možno aj

hodinu. Maruška bola s ňou a plakala. Keďže navrhovateľka 1/ potrebovala so synom odísť domov, ale
z bytu sa nedalo vyjsť, volala políciu. Prišli dvaja príslušníci, ktorý žalovanej dohovárali, táto kričala a
zúrila. Brat Martin vyšiel pred dvere zobral dcéru Marušku. Až neskôr sa dozvedeli, že jedného policajta
pohrýzla a až štyria ju chytili a odviezli preč.Bolo voči nej začaté trestné stíhanie. Mali obavy z jej
nevyspytateľného správania, čo podľa ich udania potvrdili aj lekári - psychiatri. Ani navrhovateľka 1/

ani jej matka ( ako staršia osoba ) by sa nedokázali ubrániť žalovanej v amoku. Jej vyhrážky u nich
vzbudzujú obavu, že vyhrážky uskutoční.
2/ K spisu bol pripojený aj spis Obvodného úradu Bardejov, odbor všeobecnej vnútornej správy č.
2/2011/01227, z ktorého vyplýva, že voči odporkyni bolo vedené priestupkové konanie, v rámci ktorého
bola MUDr. I. D.Á. uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa

24.1.2011 v spoločných priestoroch pri schodisku v bytovom dome na ul. Dlhý rad 24 v Bardejove fyzicky
napadla svoju svokru Z.H. D. a švagrinú Mgr. J. R., M.. D., za čo jej bola uložená sankcia - pokarhanie.
Tiež sa jednalo o obdobnú situáciu pri preberaní dcéry Marušky, ktorá sa rovnako incidentu prizerala.
Obsahom tohto spisu je aj úradný záznam konajúceho policajta vo veci, kde pri výsluchu podľa jeho
vyjadrenia žalovaná zvyšovala hlas až kričala, správala sa nervózne, rozrušene, direktívne, skákala mu

do reči, nenechala ho dopovedať vetu, že zneužili jej ochotu, že na ňu všetko narafičil a pod...
3/ konanie vo veci samej bolo zastavené uznesením súdu zo dňa 23.10.2015 pre späťvzatie návrhu
žalobcami z dôvodu uplynutia dlhšej doby od podania návrhu a skonsolidovania vzťahov, keďže sa už
nestretávajú a z dôvodu, že predbežné opatrenie splnilo svoj účel.

20. Podaním zo dňa 24.6.2020 žalobca uviedol, že absolútne a kategoricky nesúhlasí so záverom
odvolacieho súdu a jeho konštatovaním o spoluzavinení poškodeného policajta postavenom na tom,
že policajti mohli situáciu riešiť inak. Žalobca rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za facku a
výsmech spravodlivosti. Uvedené rozhodnutie u žalobcu znova vyvoláva pocit toho, že sú rovní a
rovnejší pred zákonom, vzhľadom k spoločenskému postaveniu žalovanej. Žalobca nadobudol tento

pocit už vtedy, keď trestná vec bola postúpená do priestupkového konania a vtedy, keď Okresný úrad
Bardejov vydal nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie, ktorého výsledok následne vzhľadom na
uplynutie času nebolo možné zvrátiť. Tak ako prokuratúra a aj okresný úrad pri svojich rozhodnutiach
vychádzali len a len z vyjadrení toho, čo uviedla žalovaná, tak i odvolací súd v bode č. 43 svojho
uznesenia zjavne vychádzal len z dôkazov svedčiacich v prospech žalovanej. Odvolací súd ani len

slovkom, ani len čiarkou nespomína žiadny dôkaz, ktorý preukazuje zavinenie žalovanej, jej protiprávne
konanie a žiadny dôkaz svedčiaci v jej neprospech nevyhodnotil. Žalobca v priebehu celého konania
poukazoval na to, že žalovaná neuvádza pravdu, klame, pretože jej vyjadrenia sa menili, čím zavádzala
a orgány ktoré sa touto vecou zaoberali vždy vyhodnocovali a stavali svoje závery len na jej tvrdeniach,
samozrejme s výnimkou tohto prvostupňového súdu. Tento vo svojom rozsudku vyhodnotil dôkazy

oboch pólov dôkaznej situácie. Žalobca výsledok priestupkovej veci o zastavení konania jednoznačne
spochybnil. Rozhodnutie tohto úradu je ukážkovým príkladom jednostranného, nepreskúmateľného
a tým nezákonného rozhodnutia, pričom odvolací súd záver tohto rozhodnutia používa ako jeden
z dôkazov pri svojej úvahe. V konaní žalobca preukázal jednoznačným dôkazom, že žalovaná v
priestupkovej veci klamala a iba na tomto klamstve (na žiadnom inom dôkaze) je postavené rozhodnutie

okresného úradu o tom, že konala v nutnej obrane, kde si pri tom mala opakovane zahryznúť do jazyka
a jazyk jej krvácal. Lekárska správa MUDr. T. R. vyhotovená pri ošetrení žalovanej (10.06.2013 o 21.05
hod.) teda ani nie tri hodiny po incidente preukazuje, že žalovaná nebola zranená v ústnej dutine (na
jazyku) a je to jeden z usvedčujúcich dôkazov preukazujúcich nepravdu v tvrdení žalovanej o nutnej
obrane. Ak by skutočne tomu tak bolo, tak by žalovaná toto svoje zranenie chcela mať jednoznačne

zdokumentované a zistené pri lekárskom vyšetrení. Pre žalobcu je to nepochopiteľné, ako potom môže
súd prihliadať na záver priestupkového konania, keď okresný úrad v tejto veci urobil záver len a len na
základe klamstva žalovanej. Odvolací súd ako ďalší dôkaz pri svojej úvahe využíva aj vytrhnutú časť z
kontextu záverov znaleckého posudku č. 97/2013 znalcov Doc. MUDr. V. S., PhD. a MUDr. Š. G., CSc.
z trestného konania o tom, že žalovaná po príchode polície konala v normálnom afekte. Odvolací súd

však k tomu pridal z nevysvetliteľných príčin aj text „zameranom na obranu dieťaťa chrániť dieťa pred
nepríjemným zážitkom“. Žalobca nevie odkiaľ si tento text odvolací súd do záverov znaleckého posudku
svojvoľne doplnil, pretože znalecký posudok takýto text neobsahuje. Predmetný znalecký posudok
výslovne uvádza iba to, že: „U obvinenej v čase spáchania prečinu išlo o afekt. Išlo o afekt normálny vkonfliktnej situácii, nie afekt patologický“. Menovaní znalci u žalovanej zistili, že ide o labilnú osobnosť,
ktorá konala v afekte v dôsledku konfliktnej situácie, čiže podľa žalobcu situácie medzi ňou a policajtmi.
Z tohto absolútne nevyplýva to, že konala v afekte zameranom na ochranu dcéry. Toto je subjektívne

ohýbania dôkazu v niečí prospech. Je absolútne v rozpore so zdravým rozumom, aby človek, ktorý by
chcel ochrániť dcéru pred nepríjemným zážitkom s políciou, tak by s touto nespolupracoval a nepočúval
pokyny polície, chcel by z miesta odísť, vytrhol a zlomil pero, ktoré používa policajt. Ak by chcel situáciu
riešiť, tak plne spolupracuje s políciou, počúva jej pokyny a snaží sa o čo najskoršie vyriešenie situácie
jednoduchou a nekonfliktnou cestou. Je aj absolútne nelogické, aby policajti na verejne prístupnom

priestore, kde ich môže hocikto vidieť a za prítomnosti maloletej, len tak svojvoľne použili donucovacie
prostriedky a aby postupovali neprimerane správaniu a konaniu žalovanej. Konštatovanie odvolacieho
súduotom,žepolicajtinevykonalivšetkyopatreniaapokiaľbyonisituáciunamiestevyhodnotiliinak,tak
by k žiadnemu uhryznutiu a zraneniu policajta nedošlo, je bezprecedentné. Dokonca si súd dovolí uviesť
riešenie situácie, ako by on na mieste konal, keď by zazvonil na dvere oznamovateľky pani Vaškovej a
snažil sa vyriešil konfliktnú situáciu, čiže rozhodovať na základe toho - čo by bolo, keby bolo a ako by

som to ja spravil ja, je .... žalobca to nevie ani pomenovať. Odvolaciemu súdu touto cestou len dávame
na vedomie, že situácia sa od počiatku vyvíjala úplne iným smerom, kde žalovaná z miesta chcela odísť,
s políciou nespolupracovala a situáciu zjavne nekonfliktne riešiť nechcela, čiže aby sa policajti dostali do
štádia situácie ako načrtol odvolací súd, tak si aj žalobca dovolí navrhnúť riešenie, ako asi mali policajti
postupovať, čiže asi obaja policajti si mali s kľaknúť na kolená a prosiť ju o bezkonfliktné vyriešenie

situácie, pretože aj to je jedno z možných opatrení, ktoré nevyužili. Nakoniec v treťom rade, pokiaľ ide
o výzvu súdu k predloženiu a navrhnutiu dôkazov žalobca uvádza, že nevie o iných nových dôkazoch,
ktoré by navrhol k vykonaniu. V súdnom konaní boli vykonané všetky jemu známe dôkazy aj skrz ich
vykonania v trestnom, resp., v priestupkovom konaní, ako sú aj svedecké výpovede osôb buď priamo
zúčastnených na skutkovom deji, časti deja, ktorí prechádzali okolo, ale výpovede osôb, ktorí priamo

dej nevideli, ale určité skutočnosti počuli. Žalobca vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach
a najmä aj v podnete na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v mimo odvolacom
konaní zo dňa 12. 02. 2016 do detailov tieto dôkazy (svedecké vyjadrenia, lekárske správy, zápisnice
z úkonov trestného konania, znalecké posudky) vyhodnotil samostatne a aj vo vzájomnej súvislosti. Ich
vyhodnotením jednoznačne a bez pochýb preukázal, že tvrdenie a obhajoba žalovanej je nepravdivá.

Dôkazy (najmä svedecké vyjadrenia) vo vzájomnej súvislosti s časovým vývojom incidentu preukazujú,
že žalovaná neuvádza pravdu a naopak preukazujú, že tvrdenia policajtov sú pravdivé. Policajti zo
zasahujúcej hliadky neustále od začiatku v trestnom, priestupkovom konaní a aj civilnom spore uvádzali
pravdivé skutočnosti, ktoré pri výpovedi nemenili na rozdiel od žalovanej, ktorá na súde dokonca
už aj uviedla, že policajta ani nepohrýzla. Žalobca v závere uvádza, že je znechutený rozhodnutím

odvolacieho súdu, pretože jeho rozhodnutie je vysoko nebezpečným precedensom namiereným za
každej situácie proti konajúcim policajtom, ktorí by takto mali vždy podľa úvahy súdu konať podľa
všeobecnej generálnej preventívnej povinnosti, čiže aj keď sa osoba správa protiprávne, tak policajti by
vždy mali rozmýšľať dopredu tak, čo by sa mohlo stať ak budú takto konať, a čo prípadne sa stane,
ak by sa rozhodli konať inak a tým vlastne sa len situácii prispôsobovať, aby sa nikomu nič nestalo a

nie tomu, aby situáciu a protiprávne konanie osoby dostali po kontrolu a zabránili mu. Toto rozhodnutie
súdu dáva osobám do ruky silnú zbraň k tomu, aby sa pri každom poškodení zdravia policajta odvolávali
na to, že policajti mohli konať ináč a nestalo by sa to. Podľa záveru súdu to, ako konala táto osoba
- nie je podstatné, to že policajti reagovali na konanie tejto osoby a podľa situácie konali tiež - nie
je podstatné, oni mali konať ináč a nič by sa nestalo a preto sú spoluvinní. Toto je podmieňovanie

konania a na to nemá právo ani súd. Odvolací súd v uznesení v bode č. 41 uviedol povinnosti policajta
pri výkone služby, kde k týmto žalobca uvádza, že ich obaja policajti na mieste plnili a podľa nich sa
správali. Napríklad plnenie si povinnosti o tom, že pri výkone štátnej služby je policajt povinný dbať o
svoju bezpečnosť a zdravie, nemôže odvolací súd pri vzniknutej situácii vyhodnotiť ako neplnenie si
tejto povinnosti, keď žalovaná úmyselne uhryzne policajta do ruky. Ak má policajt plniť túto povinnosť,

tak to sa potom asi nemá dotýkať páchateľa, nemá používať donucovacie prostriedky, aby si generálne
prevenčne nespôsobil poškodenie zdravia a naopak dať osobe do ruky putá, aby si ich sama nasadila.
Odvolací súd však nevidí, že od začiatku žalovaná neplnila svoju povinnosť ustanovenú v § 34 zákona
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZ“), podľa
ktorej bola povinná uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho

oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Žalovaná sa mala
bezpodmienečne podriadiť pokynom a výzvam policajtov, strpieť ich výkon a nie si vynucovať, aby sa
správali ako ona chce, alebo ako si to súd predstavuje. Podľa § 9 ods. 3 zákona o PZ je služobný zákrok
zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostrednezasahuje do základných práv a slobôd osoby. Od momentu, ako bola žalovaná vyzvaná k preukázaniu
totožnosti a k zisteniu jej identifikačných údajov nastal stav, že voči nej bol vykonávaný služobný zákrok
a nastal stav, že bolo zasahované do jej základných práv a slobôd a v tomto štádiu nejde o žiadne

dohadovanie sa, dojednávanie sa s policajtom, ale osoba je povinná správať sa podľa uvedeného § 34
zákona o PZ. Ak osoba následne po služobnom zákroku cíti, že jej bola spôsobená ujma bezdôvodne,
alebo že zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu, tak má právo
iniciovať konanie na prešetrenie postupu hliadky. Odvolací súd však zjavne pozabudol aj na ten fakt,
že postup hliadky pri služobnom zákroku bol prešetrený oddelením kontroly Krajského riaditeľstva PZ

v Prešove, ktoré nezistilo žiadne pochybenie a prekročenie právomocí zasahujúcich policajtov, pričom
bolo v oznámení o výsledku neplánovanej a operatívnej kontroly zo dňa 16. 12. 2013 konštatované, že
použitie donucovacích prostriedkov vzhľadom na reakciu žalovanej bolo dôvodné. Bolo aj konštatované,
že činnosťou hliadky nevznikla žalovanej bezdôvodná ujma a zásah do jej práv a slobôd neprekročil
mierunevyhnutnúnadosiahnutieúčelusledovanéhoichslužobnoučinnosťou,čímhliadkanepostupoval
v rozpore so zákonom o Policajnom zbore. Je potrebné znovu aj pripomenúť, že k pohryzeniu policajta

došlo počas prikladania pút, teda použitia donucovacích prostriedkov a ide o útok na policajta smerujúci
proti použitiu donucovacích prostriedkov. Nemožno v žiadnom prípade dané posudzovať ako obranu
proti donucovacím prostriedkom, keď policajta pohrýzla počas prikladania služobných pút, pretože ide
o iný skutkový dej a v tomto časovom úseku nejde o obranu ako to prezentuje žalovaná a ako tomu
bezdôvodne uveril aj napr. správny orgán a verí tomu aj odvolací súd. Iba neplnenie si povinnosti na

strane žalovanej bolo priamo súvislou príčinou vzniku konfliktnej situácie. Všetko čo následne vzniklo,
vzniklo na základe tejto situácie, kde konanie a postup policajtov bol reakciou na konanie, správanie
žalovanej a pri tom žalovaná spôsobila poškodenie zdravia, za ktoré je plne iba ona zodpovedná.
Spoluzavinenie poškodeného policajta tu žalobca za situácie aká bola v žiadnom prípade nevidí a
jeho spoluzavinenie nemôže byť podmieňované tým, že mal konať ináč. Žalobca naďalej zotrváva na

pôvodnom žalobnom návrhu v celom rozsahu a je viac a viac presvedčený o tom, že jeho nárok je
zákonný, odôvodnený a vznikol len a len v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej a nie konaním
poškodeného policajta. Trovy konania si žalobca naďalej neuplatňuje.

21. Podaním doručenom súdu dňa 5.6.2020 žalovaná žiadala, aby súd vychádzal so záverov

odvolacieho súdu v Prešove a v rozhodovaní zohľadnil tieto závery ( Odvolací súd sa nestotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie o výlučnej zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu a konštatuje,
(33), že škoda bola spôsobená tiež zavinením policajta. Spočíva v tom, že príslušníci PZ porušili
prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zákonníka, pretože nevykonali všetky opatrenia, ktorými by
zabránili tomu, aby vôbec došlo k situácii, ktorá si vyžadovala použitie donucovacích prostriedkov . a

priloženia služobných pút. Príslušníci mohli a mali samotnému konfliktu zabrániť a vyriešiť konfliktnú
situáciu dohovorom. ). Situáciu jednoznačne po odbornej stránke nezvládli a namiesto preverenia
skutkovej podstaty na mieste, odkiaľ prijali telef. hlásenie arogantne a bezdôvodne zaútočili na
okoloidúcu im neznámu ženu s dieťaťom, ktorá bola v bielom lekárskom oblečení. Ako každá žena-
matka prirodzene chránila svoje vystrašené dieťa - 11-ročnú dcérku pred nepríjemným policajným

atakom a odobraním dieťaťa. Odviedli jej dcéru preč bez vysvetlenia a napriek upozorneniu a prosbám,
prinútili ju bolestivými manévrami pokľaknúť na zem, vykrútili rameno pákou a bradou sa musela dotýkať
podlahy. Početné zranenia, ktoré jej tým spôsobili sú zdokumentované v bezprostredných i následných
záznamoch z odborných lekárskych vyšetrení. Vypočutí svedkovia p. C., p. H., okoloidúci susedia i
zdravotný personál a predovšetkým jej dcéra, jednoznačne potvrdili, že MUDr. I. D. nekládla odpor,

spolupracovala a odpovedala na kladené otázky policajtov. Naproti tomu zásah polície bol neadekvátny
a neprimeraný daným okolnostiam. Prvostupňový súd v Bardejove nevyhodnotil výpovede svedkov zo
zápisnice, nebral v úvahu opakované argumenty zastupujúcej právnej zástupkyne o mojej nevine a
právne neodôvodnenej požiadavke MV k finančnej náhrade a začatiu konania, ako ani argumentácie
JUDr. Y. a osobne jej už pri prvom pojednávaní. Nutná obrana vylučuje protiprávnosť a tým aj

zodpovednosť. Naproti tomu snaha o spochybnenie jej výpovedí a účelové obhajovanie policajtov
Mgr. G. ako aj dôkazmi nepodložené tvrdenia o takzvanej vine, viedli k nesprávnemu prvostupňovému
rozhodnutiu. Navrhuje súdu, aby brali do úvahy predovšetkým relevantné závery a vyhodnotenia
dôkazov, vyplývajúce z trestného i priestupkového konania, ktoré boli pozastavené (nakoľko sa nejedná
o trestný čin, ani o priestupok,) ako aj zamietnutie sťažnosti p. Š. krajským úradom - JUDr.H. M.- .

vedúci odboru opravných prostriedkov Okresného úradu v Prešove. V zmysle záverov krajského
súdu v jednoznačnom a jednomyseľnom rozhodnutí senátu odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0
zo dňa 27.02.2020 je zrejmé, prvostupňové rozhodnutie súdu v Bardejove bolo nesprávne. Svoju
výpoveď od začiatku nikdy nemenila a výpovede svedkom ju len a len potvrdzujú. Od 10.6.2013utrpela neoprávneným zásahom polície a nesprávnym postupom ujmu na zdraví s trvalými následkami,
niekoľko - ročnú psychickú traumatizáciu celej rodiny, mimoriadne však dcéry, ktorá bola podrobená
výsluchom na odd. kriminálnej polícii za účasti sociálnej kurately, čomu predchádzali psychologické

vyšetrenia. Ona bola traumatizovaná a šokovaná neadektávnym zásahom polície, drastickým prevozom
do cely, šikanovaním po nezmyselných vyšetreniach vrátane psychiatrického v neustálom doprovode
polície, ošetrenie krvácajúcich rán nasledovalo až po lekárskom vyšetrení p. G., napriek tomu, že
jeho údajne zranenie ( ktoré nevyžadovalo ani PN) bolo neporovnateľné s jej. Ako štvoratestovaný
lekár ( doteraz s len a len pozitívnym pracovným hodnotením) pracujúci niekoľko desaťročí v tunajšej

nemocnici na vlastnej koži musela strpieť v pozícii bezmocného pacienta dehonestujúci niekoľko hodín
trvajúci zásah polície a následné prevážanie z polície do nemocnice, po 6-tich hodinách útrap prevoz
z neustálym dozorom policajnej hliadky, obmedzovaním na slobode, prevoz na oddelenie kriminálnej
polície v Bardejove, odtiaľ späť do nemocnice bez udania dôvodu, čomu sa divili a nerozumeli aj ďalší
službukonajúci policajti ktorí preberali nočnú službu. Tam jej službukonajúci p. vyšetrovateľ Mgr. Y.
navrhol, ( citujem): podpíšte, že sa nič nestalo a prepustíme Vás domov" .......s čím nesúhlasila a

vyjadrila to písomne s podpisom do policajnej zápisnice a následne aj lekárskeho záznamu. Nasledoval
prevoz bez vysvetlenia na ňou neznáme miesto, opakované psychiatrické vyšetrenie s negatívnym
nálezom a vláčenie po polícii. Tieto udalosti z 11.6.2013 ju presvedčili o pochybení v spôsobe i
postupe vyšetrovania. Bezdôvodná ujma a zásah do práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na
dosiahnutie účelu sledovaného ich služobnou činnosťou, čím postupovali v rozpore s §8 ods. 1. Zák.NR

SR č 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Nepriaznivo-spoločensky negatívne ovplyvnili jej pracovný i
spoločenský kredit, čím došlo majetkovej aj k nemajetkovej ujme i ujme na cti a poškodení dobrého
mena lekára v súvislosti s policajným zásahom. Tento trval niekoľko hodín, bez možnosti kontaktovania
najbližších príbuzných, odňatia súkromného telefónu, hodiniek, kľúčov šperkov, roztrhania zlatých
retiazok, šperkov, ktoré mala na krku, pri policajnom zásahu, odreninám a zaškrteniu pri nasadzovaní

pút, vedúcej k trvalému poškodeniu nervu na ľavom zápästí i krčnej chrbtice s hemiparézou. Žaloba MV
SR vo veci zaplatenia náhrady škody vo výške 322 Eur voči jej osobe je v kontexte vyššie uvedeného
zrušenia-hodná. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je
dôvodné. Verí, že súd zohľadní tieto okolnosti a na základe vykonaných dokazovaní a predložených
dôkazov rozhodne konečne správne. Preložila lekárske správy : UPS interná ( po incidente, napr. bez

zranení ústnej dutiny, či brucha, dg. Thorokalgia in obs., muskuloskelet etiol : tzv. bolesti v hrudnom
useku a svalový spazmus, bolesť), traumatologický nález (napr. oi. hematomy ), neurologický nález
( z roku 2011 ), NMR kolena ( z roku 2018 ).

22. Na pojednávaní dňa 7.12.2020 Žalobca uvádzal, že na pôvodne podanej žalobe trváme v celom

rozsahu aj na svojich písomných a ústnych vyjadreniach počas celého pojednávania, ktoré boli
prezentované. Vyjadrili sa aj k uzneseniu Krajského súdu, čiže poukazuje aj na písomné vyjadrenie.
Trovy konania si nebude uplatňovať. Vyjadrenie žalovanej im bolo doručené. Žalovaná podľa jeho
názoru neuviedla nové dôkazy, poukazuje len na predchádzajúce výsledky priestupkového trestného
konania a tohto súdneho konania. Žalovaná nenavrhuje nové dôkazy, na ktoré by žalobca reagoval,

podľa žalobcu prezentuje svoj názor.

23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

24.Podľa § 418 ods. 2 OZ takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti
hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a
nebezpečnosti útoku.

25. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.28. Podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. ( zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov, účinný v čase vzniku úrazu a o jeho rozhodovaní ) služobný úrad, služobný orgán, útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči

tretímosobámnanáhraduškody,ktorámuvzniklavýplatoudávkynemocenskéhozabezpečeniaadávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

29. Podľa § 20 ods. 1 písm. b ) cit. zák. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel
služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods.
4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada
za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

30. Podľa § 22 cit. zák. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.30)

31. Podľa § 29 ods. 1 písm. a ) cit. zák. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje
poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností

vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej
na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných
úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe.

32. Podľa § 81 ods. 1 písm. a ), ods. 2 písm. a ) cit. zák. dávky úrazového zabezpečenia priznáva,

zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený
policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom
riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom,
riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru. Dávky úrazového zabezpečenia vypláca policajtovi a
pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.

33. Podľa § 173 ods. 1, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. ( zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície účinného v čase vzniku úrazu a rozhodovania o ňom ) ak bola policajtovi pri
výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti,

zodpovedá za ňu služobný úrad. Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie
zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v
dvojnásobnej výške. V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo konaním
inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.

34. Podľa § 1 ods. 4 písm. b ) cit. zák. tam, kde sa v tomto zákone uvádza služobný úrad, rozumie sa tým
ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného zboru, základný článok organizácie Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, organizačná zložka Slovenskej informačnej služby
alebo Národného bezpečnostného úradu.

35. Podľa § 188 ods. 1 cit. zák. ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu
škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v
rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

36. Podľa § 3 cit. zák. v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa

tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“),
ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) z cit. zák. policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných
všeobecne záväzných právnych predpisov.

38. Podľa § 136 cit. zák. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej
služby.39. Podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. ( zákon o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
V tomto prípade bola v roku 2013 hodnota jedného bodu vo výške 16,10 eur ( 161 eur, zvýšenie na
dvojnásobok podľa § 173 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. na sumu 322,- eur ).

40. Podľa § 34 zákona č.171/ 1993 Zb. o Policajnom zbore (účinného k 10.6.2013), každý je povinný
uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa

ustanovení § 17 až 33 ( oprávnenie požadovať vysvetlenie, požadovať preukázanie totožnosti,
zaistenie osoby ).

41. Podľa§17ods.1,2cit.zákona policajt jeoprávnenýpožadovaťpotrebnévysvetlenieodosoby,ktorá
môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku alebo správneho deliktu a

na zistenie jeho páchateľa, ako aj na vypátranie hľadaných alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade
potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar
Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku,
na spísanie záznamu alebo zapísania výsledkov úkonov do správy o výsledku objasňovania priestupku.
Ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve podľa odseku 1

nevyhovie, môže ju policajt predviesť na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia. O
predvedení spíše policajt úradný záznam.

42. Podľa § 9 ods. 1, 3 cit. zák. je policajt v službe povinný v medziach tohto zákona vykonať
služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom
sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

43. Podľa § 18 ods. 1, 3 cit. zák. policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh
podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti9). Ak vyzvaná osoba odmietne

preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar
Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti.

44. Podľa § 8 cit. zák. pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a
dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe

bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie
účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný
dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister.

45. Podmienky použitia hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie

odporu a odvrátenie útoku a Použitie pút a spútavacieho opasku vyplývajú z ust. § 51 a § 52 cit. zák..

46. Podľa § 193 CSP ( Viazanosť súdu inými rozhodnutiami ) súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím

ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti ( obdobne do 30.6.2016 uvedené
upravoval § 138 OSP ).

47. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ je : 1.protiprávne
konanie / porušením právnej povinnosti /, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou a 4. zavinenie, ktoré sa v tomto prípade predpokladá / predpokladá sa nedbanlivosť /.Porušením právnej povinnosti sa rozumie porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkovo právneho
vzťahu alebo povinnosti uloženej priamo zákonom.

48. Aj z citovaného ustanovenia § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že služobný úrad ( v
tomto prípade vo vzťahu k poškodenému policajtovi je to žalobca ) má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu
alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, teda aj v tomto prípade sú predpokladmi zodpovednosti : 1/ protiprávne konanie,

2/ vznik škody ( spôsobená škoda spočívajúca vo výplate dávok pre poškodeného
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného), 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
škodou a 4. zavinenie ( aspoň nedbanlivosť ).

49. Z Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.9.2012, č.k. 6Co/64/2012 - 145 vyplýva oi,
že : ,, Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako

fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby
splnilapovinnostijejuloženéprávnympredpisomaleboinouprávnouskutočnosťou.Protiprávnekonanie
musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako
protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej

osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, iných noriem (interných smerníc,
bezpečnostných predpisov, stanov), zo zmluvy, iných právnych úkonov alebo z iných skutočností a
škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin (porovnaj Fekete Imrich, JUDr.CSc. Zlatý komentár
www.epi.sk). O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním
škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca
iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn.
3 Cdo 130/2010). Škoda by mala byť objektívne predvídateľná. Merítkom predvídateľnosti je správanie

subjektu, ktoré musí byť riadne, zváženie jeho profesného postavenia, osobných pomerov a okolnosti
konkrétneho prípadu. Súčasne sa však musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny
(porovnaj Jehlička, Švestka, Škárova a kolektív Občiansky zákonník - komentár, 9.vydanie CH Beck
str. 580)."

50. Predmetom tohto konania je náhrada škody vo výške 322,- eur uplatnená voči žalovanej
predstavujúcu vyplatenú náhradu za bolesť ( za priznaných 10 bodov podľa lekárskeho posudku ) za
spôsobený pracovný úraz pri služobnom zákroku dňa 10.6.2013 proti žalovanej. Uvedený nárok, ktorý
bol vyplatený nstržm. Ing. I. Š. vyplýva z ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. a zák. č. 73/1998 Z.z.
Protiprávne konanie žalobca vidí v správaní sa žalovanej, že neuposlúchla výzvu policajtov, bola k nim

agresívna, pričom boli voči nej použité donucovacie prostriedky a pri tejto činnosti ( prikladaní pút )
došlo k zraneniu ruky nstržm. Ing. I. Š. ( pohryznutiu ).

51. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz vyhodnotiť. Uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

52. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či boli dôkazy získané a vykonané
spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či vykazujú v tomto smere vady k dôkazom, ktoré boli získané
alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi súd neprihliada. Hodnotením
dôkazov z hľadiska ich pravdivosti, súd dochádza k záveru ktoré skutočnosti, ktoré vyplývajú z
dôkazov sú pre rozhodnutie významné, ktoré možno považovať za pravdivé a ktoré nie. Vyhodnotiť

dôkaz z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazov poskytovanej správy
podľa druhu dôkazného prostriedku.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/1152,
1199/2002).53. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v spojení s
odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu a ním vysloveným právnym názorom na vec ( § 391 ods.
2 CSP ) a dospel k týmto záverom :

54. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nstržm. Ing. I. Š.Ť. utrpel dňa 10.6.2013 poškodenie
zdravia, označené lekárskym posudkom ako uhryznutie inou osobou - hryzná rana na pravom zápästí
s bodovým ohodnotením bolestného v počte bodov 10; o poškodení zdravia policajta pri služobnom
zákroku súd nemal žiadne pochybnosti, tie vyplývajú z listinných dôkazov, ako aj dôkazov vykonaných

v trestnom, či priestupkovom konaní ( viď obsah pripojených spisov - napr. znalecký posudok,
či dôkazy v bodoch 10-13 odôvodnenia ). Služobný úrad v zmysle cit. ust. zák. č. 328/2002 Z.z.
priznal poškodenému policajtovi nstržm. Ing. I. Š. náhradu za bolesť vo výške 322 eur ( v dôsledku
vzniku služobného úrazu - poškodenie zdravia policajta pri výkone služobnej činnosti a zákroku ) na
základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. p: Y.-C.-D.-XX-XXX/XXXX-C. zo
dňa 17.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.5.2014 a táto náhrada za bolesť

mu bola dňa 12.6.2014 vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych
činností osobného úradu Ministerstva vnútra SR na základe vydaného potvrdenia č. p.: G.- B.-XXX-
XXX/XXXX-O. zo dňa 12.6.2014. Žalobca odôvodňuje svoj nárok uplatnený voči žalovanej titulom ust. §
114 ods. 5 cit. zák. ( tvrdené zavinenie žalovanej + vyplatenie dávky poškodenému policajtovi + príčinná
súvislosť a pod. ako je vyššie uvedené ).

54. Ďalej súd zistil, že dňa 10.6.2013 bola žalovaná policajnou hliadkou v zložení nstržm. V.. I. Š. a
stržm. I.. U. H. vyzvaná na preukázanie svojej totožnosti ( § 18 zák. o policajnom zbore ) a následne
predvedená na OO PZ Bardejov v súvislosti s prešetrovaním oznámenia p. D., ktorá uviedla, že na
ul. Dlhý rad č. XX, Bardejov sa k nej do bytu dobíja jej švagriná ( pozn. žalovaná ), pričom hliadka v

tomto zložení bola vyslaná na miesto samé za účelom preverenia oznámenia. V priebehu vykonávania
úkonov vyslanej policajnej hliadky došlo k overovaniu na mieste oznámenia prítomnej žalovanej, pričom
žalovaná nereagovala na výzvy policajtov na preukázanie svojej totožnosti s upozornením, že bude
predvedená na OO PZ Bardejov, pričom sa správala agresívne, kládla odpor ( kopala, chytala policajtom
ruky, vytrhla pero a pod. ), chcela odísť, tj. bránila vykonaniu úkonov policajtov aj po upozorneniach

podľa zákona o policajnom zbore. Z tohto dôvodu boli voči nej použité donucovacie prostriedky a
to hmaty, chvaty sebaobrany v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o Policajnom zbore a priložené:
služobné putá podľa § 52 ods. 1 písm. c) zákona o Policajnom zbore, kde pri prikladaní služobných
pút pohrýzla poškodeného policajta nstržm. Ing. I. Š. do pravej ruky v oblasti zápästia, čím mu
spôsobila podľa lekárskeho posudku o bolestnom hryznú ranu na pravom zápästí s dobou liečenia od

10.6.2013 do 18.6.2013 bez dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby ( viď rozhodnutie a lekársky
posudok na bodové hodnotenie bolestného - priznaných 10 bodov ). Uvedené vyplýva z predložených
listinných dôkazov ( záznamov policajtov ), aj výpovedí svedkov. Odvolací súd k uvedenému uviedol,
že toto konanie žalovanej nasvedčuje jej protiprávnemu konaniu neuposlúchnutím výziev policajtov,
následkom ktorého bol služobný zákrok v podobe použitia donucovacích prostriedkov s následkom

zranenia policajta Ing. Š.. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o výlučnej
zodpovednosti žalovanej s tým, že je nutné sa zaoberať prípadným spoluzavinením poškodeného
policajta na škode v zmysle ust. § 441 OZ s poukazom na prevenčnú povinnosť poškodeného policajta
podľa ust. § 415 OZ v spojení s ust. § 136 zák. č. 73/1998 Z.z. a § 48 ods. 3 písm. n) zák. č. 73/1998
Z.z.. Odvolaciemu súdu sa javilo spoluzavinenie poškodeného podľa § 441 Občianskeho zákonníka

v tom, že príslušníci PZ porušili prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, pretože
nevykonali všetky opatrenia, ktorými by zabránili tomu, aby vôbec došlo k situácii, ktorá si vyžadovala
použitie donucovacích prostriedkov a priloženia služobných pút. Pokiaľ by príslušníci PZ vyhodnotili inak
situáciu na mieste, kde malo dôjsť k pohryzeniu nstržm. Ing. I. Š., tak s najväčšou pravdepodobnosťou by
k žiadnemu uhryznutiu a zraneniu poškodeného príslušníka PZ nebolo došlo. Podľa názoru odvolacieho

súdu príslušníci PZ mohli samotnému konfliktu zabrániť napr. tým, že by zazvonili na dvere pani
Vaškovej, ktorá podala telefonické oznámenie na polícii o tom, že žalovaná sa dobíja dovnútra a snažili
sa vyriešiť konfliktnú situáciu dohovorom. Napokon aj samotným dôvodom, prečo sa žalovaná snažila
dostať do bytu, bolo si len vypýtať oblečenie pre jej dcéru, ktorá bola v tom čase v domácom oblečení,
keď si po ňu prišla žalovaná. Rovnako odvolací súd udával, že pochybnosti o výlučnej zodpovednosti

žalovanej za škodu vyvolávajú aj závery uznesenia Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pv XXX/XX/
XXXX zo dňa 20.2.2014 o postúpení veci trestného stíhania voči žalovanej, podľa ktorého v prípade
osoby páchateľa (žalovanej), tá nebola súdne trestaná. Je matkou 11-ročnej dcéry. Žalovaná ako matka
aj podľa záverov znaleckého posudku konala po príchode polície v normálnom afekte zameranom naobranu dieťaťa chrániť dieťa pre nepríjemným zážitkom. Rovnako aj záver uznesenia Okresného úradu
Bardejov, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 18.7.2014 o zastavení konania, či konanie hliadky
voči obvinenej (žalovanej) bolo primerané, vzhľadom na situáciu, za ktorej došlo medzi hliadkou polície

a obvinenou ku konfliktu. Správny organ považoval použitie donucovacích prostriedkov ako späté s
rizikom prípadného zranenia na obidvoch stranách.

55. Úlohou súdu v zmysle pokynu odvolacieho súdu je zaoberať sa spoluzodpovednosťou príslušníka
PZ na vzniku škody na jeho zdraví vo vyššie uvedených intenciách, keďže súd prvej inštancie

výsledky doterajšieho vykonaného dokazovania nevyhodnotil v zmysle tohto záveru a nezvážil aplikáciu
ustanovenia právneho predpisu týkajúceho sa spoluzodpovednosti príslušníka PZ za predmetnú škodu
(§ 441 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka).

56. Podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

57. Výzvou zo dňa 18.5.2020 súd vyzval strany sporu na predloženie a označenie dôkazov v zmysle
záverov rozhodnutia odvolacieho súdu. Strany sporu na výzvu reagovali vyjadreniami ( ktoré tvrdili v
priebehu celého konania ), avšak podľa názoru súdu neboli označené, či predložené nové dôkazy,

okrem už súdu známych a vykonaných dôkazov, a to za účelom zistenia spoluzavinenia poškodeného
policajta na svojom zranení pri vykonávaní služobného zákroku ( prípadne miery spoluzavinenia ) v
zmysle vyššie cit. zák. ust. ( § 415, § 441 OZ v spojení s ust. § 136 zák. č. 73/1998 Z.z. a § 48 ods.
3 písm. n) zák. č. 73/1998 Z.z. ). Súd v tomto poukazuje na ust. § 185 CSP a teda, že súd vykoná
dôkazy len na návrh strán sporu a rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pričom v konaní

( pred vyhlásením rozsudku zo dňa 31.5.2018 ) súd vykonal všetky dôkazy, ktoré strany konania navrhli
( iné dôkazy, ktoré by súd nevykonal neboli označené ) a nové dôkazy súvisiace s vecou a názorom
odvolacieho súdu navrhnuté neboli.

58. Aj napriek javiacim sa pochybnostiam o výlučnej zodpovednosti žalovanej za škodu ( vyplývajúcej

zo zranenia poškodeného policajta ) a spoluzavinení poškodeného policajta na spôsobení škody
podľa § 441 OZ, v konaní po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom,
nebol produkovaný nový dôkaz, ktorý by súd mohol vykonať a ktorý by bez pochýb umožňoval
súdu prijať záver o uvedenom. Ani v konaní predtým nebol produkovaný dôkaz, ktorý by súd prvej
inštancie nevykonal ( zamietol ) v dôsledku neposúdenia veci aj podľa ust. § 441 OZ a § 415

OZ. Preto súd opätovne aj po posúdení vecí v zmysle cit. ust. OZ uzatvára, že zistené skutočnosti
svedčia výlučnej zodpovednosti žalovanej za škodu. Konanie zasahujúcich policajtov a protiprávne
konanie žalovanej vyplývajú z vykonaných dôkazov a to tak z výpovedí zasahujúcich policajtov, ich
písomných záznamov zo služobného zásahu, zo záznamu o evidovanom služobnom úraze, aj z
rozhodnutia prokurátora OP Bardejov zo dňa 20.2.2014 ( kde je podrobne popísaný skutok, ktorý jej

bol kladený za vinu a ktorý bol pôvodne posúdený v rámci vznesenia obvinenia voči nej pre spáchanie
trestného činu útoku na verejného činiteľa ), vykonaných dôkazov v prípravnom konaní, aj z obsahu
spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 1C/129/2013 (nariadenie predbežného opatrenia ), či
z rozhodnutia správneho orgánu o priestupku. S prihliadnutím na svedecké výpovede svedkov -
zasahujúcich policajtov s prihliadnutím na listinné dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu, nemá súd

pochybnosti o dôveryhodnosti nimi tvrdených okolnosti, ktoré sa udiali pri služobnom zákroku policajtov
10.6.2013.Súdpoukazujeajnarozpornétvrdeniažalovanejprezentovanýchvrámcijejvýsluchuvtomto
konaní ( rozpor v tvrdeniach; na jednej strane tvrdí, že nemala úmysel zranenie policajtovi spôsobiť a
na strane druhej, že mu neublížila, dokonca ani ho nepohryzla, rovnako o zahryznutí do jazyka, pričom
lekárska správa o tom nevypovedá a pod. ), tieto sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, s listinnými

dôkazmi a dokonca aj v rozpore s jej výpoveďami v rámci trestného a priestupkového konania. V tomto
možno prisvedčiť argumentácii žalobcu v jeho písomných podaniach a vyjadreniach k veci. Žalovaná
neuposlúchla výzvy policajta na preukázanie svojej totožnosti ( pri preverovaní oznámenia, oprávnenia
policajta vyplývajúce s vyššie cit. zák. ust. a povinnosť povinnej osoby ustanovená v § 34 zákona
č.171/1993 Zb.) a kládla následne aktívny odpor ( následkom ktorého bol služobný zákrok - použitie

donucovacích prostriedkov, ktorých použitie bolo vyhodnotené súdom a kontrolou zákroku nadriadeným
orgánom / bod 13.9. odôvodnenia / ako zákonné ), čím zavinene ( hoc aj z nedbanlivosti ) porušila
všeobecne záväzný právny predpis, respektíve konala v rozpore s ním. Zasahujúci policajti sa v rámci
preverovania obsahu podaného oznámenia po príchode na miesto samé oznámené v oznámení ( volanédokonca dvakrát ), mohli dôvodne domnievať, že oznámenie smerovalo voči osobe, ktorá sa nachádzala
v tom čase v bytovom dome ( aj s maloletým dieťaťom ), teda voči žalovanej a teda oprávnene sa
mohli domáhať preukázania jej totožnosti ( uvedením svojich údajov ). Jej agresívne správanie už bolo

obsahom samotného podania oznámenia, na základe ktorého bola hliadka PZ vyslaná na miesto samé.
Nehovoriac o tom, že na miesto boli privolaní ešte dvaja príslušníci PZ za účelom riešenia vzniknutej
situácie a predvedenia žalovanej na oddelenie PZ. Naviac v obdobnej situácii sa žalovaná nevhodne
a agresívne správala aj predtým ( viď bod 19 - napadnutie staršej osoby - svokry, švagrinej, tiež za
situácie týkajúcej sa vyzdvihnutia dcéry Marušky ! ), kde sa mala podľa udania konajúceho policajta

správať nevhodne aj voči nemu. Teda nejedná sa o ojedinelú situáciu, ktorá sa udiala náhodne, resp.
nejednalo sa o prvý incident žalovanej. Uvedené tiež nesvedčí podľa názoru súdu v jej prospech.

59. Rovnako má súd zato, že vzniku zranenia policajta ( ujmy, škody - poškodenia zdravia ) došlo v
okamihu realizácie služobného zákroku voči žalovanej, dôsledkom ktorého bola vyplatená náhrada za
bolesť, ako je vyššie uvedené. Tým pádom je súd názoru, že boli splnené predpoklady preukazujúce

príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody na zdraví policajta pri
služobnom zákroku. Príčinou vzniku škody bolo protiprávne konanie žalovanej, a príčinná súvislosť
medzi konaním žalovanej a vznikom škody - poškodenia na zdraví policajta nebola v konaní žiadnym
novým dôkazom dostatočne spochybnená. Žalovaná dobrovoľne nepreukázala svoju totožnosť
predpísaným spôsobom, následne kládla odpor. Poškodenie zdravia policajta spočíva v udalosti, ktorá

je následkom protiprávneho konania žalovanej. Naviac žalovaná ako zdravotnícky pracovník - lekár sa
mohla dôvodne domnievať a predvídať, že jej konaním môže ku škode na zdraví dôjsť a pohryzením
policajta k nej aj došlo. Uvedený záver podporuje aj rozhodnutie OP Bardejov zo dňa 20.2.2014 ( ,,V
danej veci je nepochybné, že došlo k zraneniu poškodeného konaním obvinenej.,, ).

60. Ak žalovaná tvrdí, že chcela predísť ujme na zdraví maloletej dcéry a že konala v afekte z toho
dôvodu, tak by sa už od samého začiatku incidentu pri dverách bytu starej matky maloletej nesprávala
nevhodným spôsobom ( dlhodobým zvonením, búchaním a pod. a odišla by, pričom dcére by veci
priniesli neskôr ) a nebolo by vôbec nutné privolanie policajnej hliadky ( volané 2 x ). Teda vôbec by
predišlanutnostiprivolaniapolicajnejhliadky.Žalovanásasprávalanevhodneužodsamotnéhopríchodu

na miesto a následne aj po príchode hliadky PZ. Bežne človek takéto situácie nevytvára a naviac v
takýchto prípadoch po príchode policajnej hliadky, uposlúchne ich pokyny a výzvy a nenechá situáciu
vyhrotiť ( aj skrz maloletej dcéry ) do nutnosti použitia donucovacích prostriedkov, pričom
musela byť povolaná ďalšia dvojica príslušníkov PZ. Tým viac, že sa jednalo o vysokoškolsky vzdelanú
osobu - lekárku. Jej správanie vyústilo až do takejto situácie. Teda žalovaná sa od samého začiatku

nesprávala v zmysle prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ ( ak by žalovaná nevyvolala potrebu
volania policajnej hliadky, následne uposlúchla výzvu policajta, nesprávala sa agresívne, mohla predísť
použitiu donucovacích prostriedkov a aj vzniku škody na zdraví policajta ). Žalovaná je dostatočne
vzdelaná / s ohľadom na jej profesijné zaradenie lekára /, aby uvedené predpokladať mohla. Zasahujúci
policajti majú na vykonanie služobných zákrokov mnohokrát len krátku dobu a zvažujú ich vykonanie

čo najefektívnejšie a bez toho, aby vznikli nejaké následky na zdraví osôb, voči ktorým zasahujú, či
na zdraví ich samých. Ak by bol zásah neprimeraný, rozhodol by o tom aj orgán prešetrujúci tento
zásah ( čo sa bežne aj deje v praxi a to buď s disciplinárnymi dôsledkami, či dokonca trestným stíhaním
pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa ). Naopak zásah policajtov bol posúdený ako
dôvodný. Pričom ako vyplýva z listinných dôkazov, takýto obdobný incident aj s napadnutím svokry

a švagrinej, bol už v minulosti predmetom priestupkového konania a aj uznania žalovanej za vinnú zo
spáchania priestupku.

61. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu : protiprávny úkon žalovanej, spôsobenie škody / poškodenie zdravia poškodeného policajta

a výplata bolestného služobným úradom /, príčinná súvislosť medzi konaním a škodou a zavinenie /
predpoklad nedbanlivosti splnený už aj s ohľadom na osobu žalovanej a jej vzdelanie a zamestnanie /
a teda zároveň splnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002
Z.z. v spojení s cit. ust. OZ. Preto sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej a neprihliadal na jej
námietky a tvrdenia, keďže tieto nepreukázala dôkazmi, a žalobe žalobcu vyhovel s poukazom na vyššie

cit. ust. zákonov.

62. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ideo deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

63. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

64. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 322,- eur spolu so zákonným
úrokomzomeškaniavovýške 5,05%ročne od14.11.2014dozaplatenia,keďžežalovanájevomeškaní
so zaplatením dlhu v tejto výške ( už po uplynutí 15- dňovej lehoty na plnenie na základe výzvy zo dňa
23.10.2014 ). Výška priznanej náhrady za bolesť a výška žalovanej sumy 322,- eur vyplýva z bodu 39
odôvodnenia tohto rozsudku.

65.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP tak, že stranám nepriznal
nárok na ich náhradu, keďže žalobca bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatňoval
a žalovaná bola v konaní neúspešná.

66. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods.
3 C.s.p..

67. Čo sa týka zamietnutia návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej, v tomto súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sa vo veci vyjadrila ústne aj prostredníctvom svojich písomných

vyjadrení a poukazovala na svoje vyjadrenia v predchádzajúcich konaniach ( trestné, priestupkové ) aj
vo svojom poslednom písomnom vyjadrení a teda opätovne vykonanie tohto dôkazu by s poukazom na
odstup času nebolo efektívne a bolo by nehospodárne aj s ohľadom na dĺžku konania.

68. Čo sa týka námietok žalovanej :

1/ k poukazu na ust. § 135 OSP ( teraz § 193 CSP ) súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžo/233/2009 z 22.02.2011 k uvedenej problematike ( výklad opakom ); súd je totiž viazaný len
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. K uvedenému tiež súd udáva, že sa
zaoberal dôkazmi a zisteniami, ktoré boli vykonané v trestnom a priestupkovom konaní a vyhodnotil ich

vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a dospel k záveru, že v správnom konaní správny orgán
vôbec neodstránil vážne rozpory vo vyjadreniach vypočúvanej žalovanej a svedkov, naviac jeho záver o
neprijatí záveru o spáchaní priestupku žalovanou vychádzal len z absencie zavinenia úmyslu žalovanej
spáchať priestupok s poukazom na nutnú obranu. Súd si o uvedenej otázke vytvoril právny názor sám
po zhodnotení označených a vykonaných dôkazov.

2/ k poukazu žalovanej na nutnú obranu voči služobnému zákroku policajtov podľa § 418 ods.
2 OZ súd dodáva, že s ohľadom na výpovede žalovanej v tomto konaní a konaniach predchádzajúcich,
ktoré sú tak rozporuplné a v mnohom sa udalosti nemohli stať reálne v takom slede ( a vôbec stať ),
ako ich popisovala žalovaná (reálna nemožnosť vykonania služobného zákroku policajtom, tak ako ho
popísalažalovaná,prikladaťputá,zároveňjejdržaťústarukavicou,držaťjupritomnazemiapod.,rozpor

v označení policajtov). Teda jej tvrdenia nesvedčia záveru o tom, že sa mala brániť zákroku tak, ako
ho popisovala žalovaná. Naviac zákrok policajtov vyvolaný protiprávnym konaní žalovanej nemôže
bez náležitého preukázania tejto skutočnosti dôkazmi, znamenať bez ďalšieho hroziaci, či trvajúci útok,
ktorý by odôvodňoval nutnú obranu, naviac, ak takúto situáciu vyvolala sama žalovaná agresívnym
spôsobom správania sa. Ani z iných dôkazov nevyplýva, aby došlo k vykonaniu služobného zákroku

policajtami takým spôsobom, aby boli splnené predpoklady nutnej obrany a aby obrana žalovanej voči
nemu mala spočívať v poškodení zdravia inej osoby. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že
nevhodnémusprávaniusažalovanejnasvedčujeajnutnosťprivolaniaďalšejpolicajnejhliadkyzaúčelom
jej predvedenia na OO PZ Bardejov. Rovnako z lekárskej správy po jej zadržaní nevyplýva jej tvrdenie
o tom, že krvácala z ústnej dutiny a pod..

69. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobkyne súd v tejto súvislosti pripomína, že podľauznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

70. Na záver len na doplnenie a zamyslenie sa, čo sa týka rozhodnutí Okresnej prokuratúry Bardejov o

postúpení veci a Okresného úradu Bardejov o priestupku k tomuto súd dodáva, že z nich môžu vyvstať
pochybnosti o výlučnom zavinení žalovanej, avšak je zaujímavé, že ani jeden z rozhodujúcich orgánov
sa nezaoberal mechanizmom popisu skutku žalovanou a teda, že sa nezaoberali ako bolo možné, keď
ležala na zemi, aby zároveň jej policajt prikladal putá a aj držal rukou ústa, pričom nemohla dýchať,
že si zahrýzla do jazyka, čo nevyplýva z lekárskej správy a pod.. Tým viac, že bola potrebná pomoc
ďalšej policajnej hliadky na jej predvedenie. Rovnako skrz vyjadrení žalovanej má súd pochybnosti o

priebehu deja, ktorý sa mal stať na mieste ( viď vyššie ). Z týchto rozhodnutí vyplýva aj záver o tom, že v
danej veci je nepochybné, že došlo k zraneniu poškodeného konaním obvinenej. Dôvodom postúpenia
veci na konanie o priestupkoch bola skutočnosť, že prokurátor uzavrel, že sa nejedná o trestný čin
( ale o čin, ktorý môže byť priestupkom ) z dôvodu, že nebol splnený predpoklad subjektívnej stránky
trestného činu útoku na verejného činiteľa ( nebol preukázaný úmysel pôsobiť na výkon právomoci

verejného činiteľa, jednalo sa o afekt normálny zameraný na obranu dieťaťa / k uvedenému sa súd
vyjadril vyššie / a chcela sa nadýchnuť, preto došlo k zraneniu poškodeného, pričom ho zranenie temer
neobmedzilovbežnomspôsobeživota). Vuvedenom prokurátorpoukázalna §10ods.2TZ. Dôvodom
zastavenia priestupkového konania bola skutočnosť nepreukázania úmyselného zavinenia žalovanej,
keďžepodľasprávnehoorgánuvyhodnotilkonanieobvinenejakokonanievykazujúceznakyobranyproti

použitiu donucovacích prostriedkov, pretože sa nemohla nadýchnuť, keďže ruka poškodeného policajta
jej bránila v dýchaní. Ich použitie je späté s rizikom prípadného rizika na obidvoch stranách. To je síce
pravdou, riziko existuje vždy, pri každej činnosti človeka, avšak postup policajta pri výkone oprávnení
podľa zák. o policajnom zbore a pre použitie donucovacích prostriedkov je striktne daný zákonom o
policajnom zbore a každá osoba má povinnosť strpieť výkon oprávnení policajta a nie sa im brániť ( aj

keď sa nám to prieči, nepáči ), či byť agresívny a pod.. V prípade neadekvátneho zásahu príslušníka
PZ existujú možnosti jeho preskúmania úradom inšpekčnej služby a pod.. Samozrejme policajt nesmie
svoje postavenie a oprávnenia zneužívať žiadnym spôsobom a má plniť svoje povinnosti, ktoré mu
ukladajú vyššie uvedené právne predpisy. S takýmto výkladom a podmieňovaním konania policajtov
nesúhlasil ani žalobca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.