Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119451100
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:6119451100.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V. súd H. sudkyňou S.. S. T. v právnej veci žalobcu: D. P., a.s., so sídlom C. XXX/A, XXX XX D. - R. K.,

X.: XX XXX XXX, zast. S.. V. P., advokátom so sídlom J. 3, XXX XX D. D., proti žalovanému: X. C., nar.
XX.XX.M., bytom M. XX W. Č.. XX, o zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

U. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo
sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo
sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo
sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

U. vo zvyšnej časti z a m i e t a.

U. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X
% ročne zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, sumy XXX,XX eur titulom zmluvnej

pokuty a na náhradu trov konania.

X. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej
zo U. o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti I. T., a.s., so sídlom D. XX, XXX XX D., X.: XX
XXX XXX, zapísaná v OR OS D. I, oddiel: Sa, vložka č.: M./B na žalobcu. U. je v konaní zastúpený
advokátom. V prílohe k U. o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom M..
K. I. T. a žalovaným bola uzavretá U. o poskytovaní verejných služieb v znení A.. Na základe tejto U.

bol žalovanému aktivovaný program služieb. I. T. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní
ceny za poskytovanie verejných služieb podľa P.. I. T. podľa uzavretej U. poskytoval žalovanému služby,
ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: F. zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS M. vo výške XX,XX
eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS M. vo výške XX,XX eur
s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS M. vo výške XX,XX eur s
lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS M. vo výške XX,XX eur s
lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS M. vo výške XX,XX eur s

lehotou splatnosti XX.XX.XXXX. U. si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil I. T.
vystavené faktúry, pričom I. T. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich
úhrade doposiaľ nedošlo. U. vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný
napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. U. je s úhradou faktúr v omeškaní. U. sipreto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
vystavených faktúr.

X. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. M./M./M. zo dňaXX.XX.XXXX.
N. rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto vzhľadom na žiadosť žalobcu o
pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, vec bola postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie.

X. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

X. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl.. S
poukazom k uvedenému súd dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. X P. sporového poriadku
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. V. o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa XX.XX.XXXX.

N. § 297 P. sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. N. nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje X XXX,- eur.

N. § 219 ods. X P. sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

X. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to U. o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný
skutkový stav:

X. Pôvodný veriteľ spol. I. T. a. s. a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX U. o poskytovaní verejných

služieb. C. na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe -
nepodnikateľovi I. kartu. N. zmluva bola uzavretá podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na dobu neurčitú..

X. K vyššie uvedenej U. bol so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvorený A., v ktorom si žalovaný dohodol

balík služieb "H. Q. R.". U. sa A. zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu XX mesiacov a počas
nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. N. dodatku bol aj odpredaj mobilného zariadenia I. M. E.
za akciovú kúpnu cenu X,- eur, pričom neakciová kúpna cena bola XXX,- eur. C. dojednanej zmluvnej
pokuty bola XXX,- eur.

N. bodu X písm. b) A., sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného
programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so U. o pripojení, C. podmienkami poskytovania
služieb.

V zmysle bodu 2. A., účastník zobral na vedomie a súhlasil, že po dobu viazanosti XX mesiacov nemôže

požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu služieb na iné konkrétne stanovené programy
služieb.

N. bodu 3. A., sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti XX mesiacov odo dňa uzavretia dodatku
zotrvá v zmluvnom vzťahu s N. a bude vo vzťahu k I. karte využívať služby podniku, teda nevykoná

žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
služby. N. záväzku viazanosti je a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne
dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť účastníka o prenesenie tel.
čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadostidôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby
do XX dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. N. záväzku
viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. U. pokuta

okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na
základe dodatku. D. sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z
ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi akciovou a neakciovou kúpnou cenou. C. cena
zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie počas doby viazanosti

až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku.

XX. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru zo dňa XX.XX.XXXX pod VS
M. vo výške XX,XX eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, faktúru zo dňa XX.XX.XXXX pod VS M.
vo výške XX,XX eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX (suma X,XX eur z vyúčtovanej sumy bola za
poplatok za upomienku), faktúru zo dňa XX.XX.XXXX pod VS M. vo výške XX,XX eur s lehotou splatnosti

XX.XX.XXXX (suma X,XX eur z vyúčtovanej sumy bola za poplatok za upomienku a suma XX,XX eur
poplatok za obmedzenie služieb), faktúru zo dňa XX.XX.XXXX pod VS M. vo výške XX,XX eur s lehotou
splatnosti XX.XX.XXXX (suma X,XX eur z vyúčtovanej sumy bola za poplatok za upomienku, faktúru zo
dňa XX.XX.XXXX pod VS M. vo výške XX,XX eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX (suma XX,XX eur
z vyúčtovanej sumy bola za poplatok za prerušenie služieb).

XX. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ žalovaného informoval
o tom, že pohľadávku voči nemu vyúčtovanú faktúrami č. M., M., M., M., M., M., vo výške XXX,XX eur
postúpil na žalobcu.

XX. Výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX
eur do X dní odo dňa doručenia výzvy.

XX. Podľa § 489 zákona č. XX/XXXX Zb. V. zákonníka ( ďalej len ,,V. zákonník“), záväzky vznikajú z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z

iných skutočností uvedených v zákone.

N. § 49X ods. 1 V. zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 5X) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

XX. Podľa § 44 ods.1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od XX.XX.XXXX
( ďalej len ,,U.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. N. môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. U. o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. N. zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
V. zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

N. ustanovenia § 43 ods. XX U., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov

XX. Podľa § 52 ods. X V. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

N. § 5X ods. 2 a X V. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.N. § 52 ods. X a X V. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. I. je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

N. § 53 ods. X V. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

N. § 5X ods. 2, 3 V. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

N. § X3 ods. 5 V. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

N. ustanovenia § 54 odsek X V. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. I. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

N. ustanovenia § 54 odsek X V. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 5X4 ods. 1, ods. 2 V. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

N. § 544 ods. 1, ods. X V. zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. U. pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

N. § 3 ods. X V. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

O. vyplýva z § 39 V. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

XX. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona I. národnej
rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

XX. Podľa § 5X7 ods. 1 V. zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

N. § 517 ods. X V. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

N. ustanovenia § 3 ods. X nariadenia vlády SR č. XX/XXXX, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
V. zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením peňažného dlhu, výška úrokovz omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená podľa U. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky,
cenník pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.

XX. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia V. zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

N. spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. V. zákonník
podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a
výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. C. sa z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho
podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
N. sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený
účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. N. dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. X V. zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. N.
spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych
služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
N. takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. I. znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je

snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. O. vôle,
ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale
je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj
o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

XX. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry
za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške XXX,XX eur. N.
právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby zodpovedala povinnosť žalovaného
riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na

žalobcu a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k
záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške XXX,XX eur ( XX,XX eur
+ XX,XX eur + XX,XX eur + XX,XX eur + XX,XX eur ) je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

U. súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške X % ročne zo sumy zo sumy
XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy
XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo
sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti

faktúr, ktorými bola cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.

XX. Ako ďalší nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy XX,XX eur titulom
vyúčtovaných poplatkov za upomienky, obmedzenie služieb a prerušenie služieb. T. poplatky pôvodnýveriteľ vyúčtoval v zmysle jeho cenníka poskytovaných služieb. Zo strany žalobcu súdu cenník služieb
nebol predložený.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. U. je povinný
k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. S. sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. J. a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú

normy hmotného práva. U. ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. R. procesné
dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno
(neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

XX. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci

samej v jeho neprospech. U. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť
bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX P. zo dňa XX.X.XXXX). A. bremeno ohľadne

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

XX. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. T. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. T. napríklad v konaní o zaplatenie dlhu
z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. N. sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol
tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. U. (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa
vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť,
že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. T. v tejto súvislosti hovorí o

tzv. presúvaní dôkazného bremena. X. tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. M. X/M.
z XX.XX.XXXX).

XX. V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. I. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. R. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. K. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. N. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. A. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom

konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,
ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. V. rozhodujúcich
skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení,
je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. T. norma zásadne

určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

XX. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre
potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy
XX,XX eur, nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti

navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného. I. preto žalobu v tejto časti zamietol.XX. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX
eur.

U. strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. I., ktorá zmluvnú
pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a
zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite,
zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.

U. pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu
a uhradzovaciu. I. charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. V. zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe
jej určenia. C. zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. X písm. k).

XX. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. N. ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

O. uviedol M. súd SR: „N. je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (B. M. súdu SR z XX.X.M., X..Ú. XX/XXXX-XX).

XX. Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v
dodatku, ktorý pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili dňa XX.XX.XXXX a to konkrétne v zmysle
bodu 3. tohto dodatku. N. uvedeného bodu dodatku, sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti
XX mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať

služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, k preneseniu čísla a
bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. N. záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy
účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej
doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby
elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej

doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do XX dní po splatnosti, na základe ktorého
vzniknepodnikuprávoodzmluvyodstúpiť.N.záväzkuviazanostivzniknepodnikuvočiúčastníkoviprávo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

XX. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť

dohodnutá v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. O. súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. V. zákonníka. T. zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. R. zmluvná pokuta mala byť písomne
dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré

sú predtlačené a ktorých obsah žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol. R. teda o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. X V. zákonníka). I. má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou
formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. N. veriteľ pri uzatváraní zmluvy a dodatku vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z V. registra na spoločnosť žalobcu

a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. X,X V. zákonníka).
I. sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Ajvtomtokonkrétnomprípadežalovanýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobomobsahdodatkukzmluve
ovplyvniť. U. ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. K. len zmluvu spolu s dodatkom ako celok odmietnuť alebopodrobiť sa všetkým podmienkam. U. princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky.

Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, I. W. XX/XX o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,sistanovilaprávezacieľvyvážiťfaktickúnerovnováhumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

N. čl. X I. W. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách;
členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. I. zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné

podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. S. z týchto podmienok je aj
„ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od XX. januára XXXX
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do V. zákonníka, a to
zákonom č. XXX/XXXX Z.z.

XX. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
X písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V. zákonník s takouto
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § X3 ods. 5 sankciu neplatnosti.

J.ust.§X3V.zákonníkanikdynebolozaradenémedziprípadyrelatívnejneplatnosti(§40aV.zákonníka)
išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

XX. V zmysle § 44 ods. 5 U. o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a
postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

N. § 44 ods. XX U. o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní

verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

I. dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovaného ako to predpokladá ust. § 53 ods. X V. zákonníka. S. sa dokonca o dojednanie,

ktoré obmedzuje žalovaného na jej právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona o elektronických
komunikáciách. R. na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane účastníka -
žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je dojednaný aj pre
prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre
prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému

zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované
zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. N. otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v
súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. N. posudzovaní tohto konkrétneho prípadu
dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej
pokuty v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa,

pričom umožňuje žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov.

T. a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré
predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak

významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne
motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšiehonie je daná na roveň silnejšej strany, dochádza k porušeniu dobrých mravov. N. rozhodnutie J. súdu v
N. sp. zn. M./M./M. zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej

žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko
žalovaný tým, že podpísal zmluvu a dodatok, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj
ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej
pokute. T. dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za
individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. X V. zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. X V. zákonníka).

I. poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku J. súdu v N. vo veci XCo/XX/XXXX, cit.: „V danom
prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová
spotrebiteľská zmluva. B. je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania

majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. N. by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

XX. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné.
Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti
vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia
poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. N. oneskorenej úhrade
peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku.

R. ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. K. teda nastať situácia,
že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí
X,- euro. U. pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky
takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. V. toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia
poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. N. poskytovania služieb k

zániku zmluvného vzťahu nedochádza. R. preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany
spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. T. okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku
zmluvnej pokuty zohľadnená nebola.

U. pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku
zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

A. zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažuce
sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich

obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

XX. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eur s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

XX. N. § X55 ods. X P., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

N. § 255 ods. 2 P., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. X P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom. I. žalobe

vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy XXX,XX eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. M. žalobcu
v konaní tak predstavuje XX,XX % a úspech žalovaného predstavuje 64,50 %.Vzhľadom na pomer úspechu v konaní žalovanému vznikol nárok na priznanie pomernej časti náhrady
trov konania v rozsahu 29 %. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy
nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.