Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/181/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210501
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8710210501.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: W..
H. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.. K. XX,
XXX XX Z., právne zastúpená: Mgr. Štefan Šalkovský, advokát, IČO: 31 942 385, so sídlom Štúrova
101, 059 21 Svit, proti žalovaným: 1/ TATRY - TEPLO, s. r. o., so sídlom Čukotka IV/77, 059 60 Vysoké
Tatry - Tatranská Lomnica, IČO: 36 486 311, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária,

s. r. o. IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, 2/ L. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. G.
Y. XXX, XXX XX O. G. - G. Y., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, IČO: 50 005 871, so
sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov o náhradu škody vo výške 48 635,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

III. Žalovaný 2/ m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa4.10.2010podalažalobkyňažalobuonáhraduškodyvovýške13500,-eur.Svojnávrhodôvodnila
tým, že dňa 14.6.2007 sa uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bytu č. X, ktorý sa nachádza
na B. bytového domu v X. M.. Nehnuteľnosť je zapísaná v k. ú. M. M. na LV č. XXX ako parcela č. XX

zastavaná plocha o výmere 184 m2, stavba súp. č. XX, byt. č. X, vchod X, B. p. vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne. Žalobkyňa dňa 29.6.2007 podala žalobu o určenie neplatnosti a nariadenia predbežného
opatrenia týkajúce sa dražby nehnuteľnosti.
2. Uznesením zo dňa 16.8.2011 č. k. 11C/181/2010-54 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
veci sp. zn. 11C/125/2007, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2011. Predmetom konania
11C/125/2007 bolo určenie, že dražba pod č. X. XXXXXXX osvedčená Notárskou zápisnicou notárky
JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXXX/XXXX je

neplatná. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to byt č. X na B.
bytového domu súp. č. XX na parcele č. XX ako aj spoluvlastnícky podiel 1413/10000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj na pozemku parc č. XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 187 m2, k. ú. M. M., Správa Katastra Poprad LV č. XXX.
3. Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudkom č.k. 11C/125/2007-424 a to tak, že určil, že dražba pod č.
X. XXXXXXX osvedčená Notárskou zápisnicou notárky JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007

pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXXX/XXXX je neplatná. Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok
Okresného súdu Poprad a tým sa rozsudok stal právoplatným dňa 16.12.2013.4. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 9.5.2003 sp. zn. 3D/79/2000 súd mal preukázané, že do BSM
manželov nebohého X.F. L., I.. XX.X.XXXX, E. X. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. M., X. M. Č.. XX
patrí okrem iného aj byt č. X nachádzajúci sa na B. v obytnom dome súp č. XX v X. M., taktiež byt č.

XX nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX na I.. K. v Z., polovica pohľadávky
TATRYBEL s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica, Čukotka IV/77 z titulu nedoplatku úhrad do fondu opráv
a ostatných služieb spojených s užívaním bytu vo výške 47 123,-Sk.
5. Súd z citovaného dedičského spisu mal preukázané, že spoločnosť Tatry Bel s. r. o., Tatranská
Lomnica prihlásil pohľadávku, a to polovicu pohľadávky z titulu nedoplatku úhrad do fondu opráv vo

výške 47 123,-Sk po nebohom X. L. a túto pohľadávku prebrala manželka H. Š. v celosti.
6. Súd mal preukázané, že byt, ktorý bol predmetom dražby bol v podielovom spoluvlastníctve manželov
to znamená, že žalobkyňa vedela o skutočnosti, že je jej povinnosťou uhrádzať platby súvisiace s
užívaním predmetného bytu tak, ako to ustanovuje zákon č. 182/1993 Z. z.
7. Výška pohľadávky Tatry - Teplo, s. r. o., Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica bola v sume 82 641,-Sk.
Celkový dlh k 28.5.2007 predstavoval sumu 114 547,73 Sk.

8. Všetky tieto skutočnosti uvedené v bode 5, 6, 7 súd mal preukázané v spise 11C/125/2007.
9. Listom zo dňa 11.6.2007 právny zástupca žalobkyne oznámil vo veci riešenia pohľadávky žalobkyne
s tým, že uznal dlh z vyúčtovania za rok 2004 až 2006 vo výške
8 209,-Sk a zálohu za rok 2007 v sume 1 662,-eur.
10. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D/70/2000, právoplatné dňa 9.5.2003 po neb. X. L., zomrelom

XX.XX.XXXX súd mal preukázané, že dlhy, a to polovicu pohľadávky TATRYBEL s.r.o., so sídlom
TatranskáLomnica,Čukotka4/77ztitulunedoplatkuúhraddofonduoprávaostatnýchslužiebspojených
s užívaním bytu vo výške
47 123,- Sk preberá H. Š., manželka poručiteľa v celosti.
11. Okresný súd Poprad rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 12.4.2018. Proti tomuto rozsudku bolo

podanéodvolanie.KrajskýsúdvPrešoverozsudkomč.k.12Co/23/2018-295 zodňa27.8.2019rozhodol
tak, že potvrdil rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie ušlého zisku vo výške 115 249,95 eur
a vo zvyšnej zamietavej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil
na ďalšie konanie.
12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 4.2.2020 uviedol, že výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie z právneho dôvodu zasahovať do práva a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade vysťahovanie z
bytu č. X, ktorý bol vo vlastníctve žalobkyne svedčí v prospech žalovaného 2/, lebo tento bol vlastníkom
predmetného bytu po skončení dobrovoľnej dražby a jediný oprávnený s ním disponovať. K vyprataniu
bytu došlo po použití násilia pri prekonaní uzavretia bytu, a preto žalovaní organizovali a následne aj

vypratali zariadenie predmetného bytu, pričom vysťahované veci boli zašantročené na neznáme miesto,
čím bola spôsobená škoda na týchto veciach vo výške 18 714,91 eur. Náhrada škody protiprávnym
zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že vôbec došlo k vyprataniu jej bytového zariadenia
bez toho, aby existovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie súdu o vyprataní, je škodou spôsobenou
úmyselne. Žalovaný 1/ vykonal vypratanie bytu dňa 3.10.2007, teda nepochybne mal vedomosť o

vysťahovaní žalobkyne aj v súvislosti s prebiehajúcim a neskončeným súdnym konaním o neplatnosť
dražby, má za to, že u oboch žalovaných bola daná spoločná zodpovednosť za vzniknutú škodu na
veciach v zmysle § 458 OZ. Podmienka zodpovednosti za škodu bola u žalovaných, a to príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom škody je zrejmá, pretože konanie bolo spoločné,
koordinované, vedúce k spoločnému cieľu, a to vysťahovanie žalobkyne. Podmienka výšky škody je

z rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody a v tejto
podmienke navrhla žalobkyňa vyžiadať znalecký posudok. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného 2/, ktoré
bolodoručenésúdudňa22.1.2020otom,žedošlokpremlčaniupráva,atospoukazomnaargumentáciu
ohľadne, že škoda bola spôsobená úmyselne, keď k udalosti, škodovej udalosti došlo dňa 14.7.2007.
Objektívna lehota vo vzťahu straty k vlastníckemu právu uplynula v júli 2017 a objektívna lehota vo

vzťahu k hnuteľným veciam uplynula v októbri 2017. Subjektívne lehoty uplynuli pred skončením tejto
objektívnej lehoty.
13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4.2.2020 uviedol, že stotožňuje sa s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, a to z dôvodu premlčania. Žalobca sa zmienil len na vykonanie znaleckého
posudku. Vyhotovenie súkromného posudku má vždy prednosť pred posudkom nariadeným súdom a

právny zástupca namieta, že žalobca mal možnosť predložiť súkromný znalecký posudok a nie je známe
prečo žalobkyňa si neprevzala veci. Namieta premlčanie, nakoľko k vyprataniu bytu, čo uviedol aj sám
právny zástupca, došlo 3.10.2007, pričom k nemu došlo 1.10.2007, ale tak či tak žaloba bola podaná až
dňa 4.10.2010. Teda aj v prípade tohto tvrdenia by došlo k márnemu uplynutiu objektívnej premlčacejlehoty. Čo sa týka hnuteľných vecí tak výška škody by bola rovná ich hodnote iba v prípade, ak by
došlo k ich zničeniu, a to nebolo preukázané. Čo sa týka škody, straty vlastníctva, táto časť žaloby je
nezrozumiteľná.

14. Predmetom konania podľa pokynu krajského súdu je zaoberať sa otázkou výšky škody v sume 29
920,29 eur, a to titulom straty vlastníctva.
15.Súdsazaoberalotázkouvznikuškodyakouviedlažalobkyňa,atostratouvlastníckehoprávanakoľko
žalobkyňa stratila vlastnícke právo k predmetnému bytu rozsudkom tunajšieho súdu dňa 16.12.2013.
Súd mal pripojený spis 11C/125/2007 týkajúci sa neplatnosti dražby, v ktorom žalobkyňa žiadala, aby

súd určil, že dražba je neplatná. Žaloba bola podaná dňa 3.7.2007. Okresný súd Poprad vydal uznesenie
týkajúce sa nariadenia predbežného opatrenia s tým, že súd návrh žalobkyne zamietol a Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 24.1.2008 sp. zn. 7Co/160/2007 zmenil uznesenie vo vzťahu k žalovanému
3/ tak, že žalovanému zakázal do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 11C/125/2007, predmet dražby zapísaný na LV č. XXX k. ú. M. M. a pozostávajúci z
bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo: XX vypratať, previesť na iného, použiť ako vklad do obchodnej

spoločnosti, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, prenajať a uzatvoriť zmluvu o budúcej
zmluve na predmet dražby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2008.
16. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom dňa 22.2.2013 č. k. 11C/125/2007-242, právoplatný dňa
16.12.2013, v ktorom súd určil, že dražba pod č. X. osvedčená Notárskou zápisnicou Notárky JUDr.
Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXX/XX, I. XXXXX/XXXX je neplatná.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24.10.2013 potvrdil rozsudkom okresného súdu v celom
rozsahu.
17. Súd poukazuje na podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 23.6.2017, v ktorom uviedol,
že Okresný súd uznesením č. k. 11C/181/2010-169 zo dňa 9.6.2017 uložil žalobkyni lehotu 10 dní
na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1/, 2/, uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na

preukázanie svojich tvrdení. Sám právny zástupca uvádza, že pre výšku peňažnej náhrady je potrebné
odborných znalostí, a preto žalobkyňa oslovila znalcov z odboru oceňovania hnuteľných vecí, keďže
v súčasnej dobe čerpajú dovolenky, nevie bez ich stanoviska sa zodpovedne vyjadriť k vyjadreniam
žalovaných 1/, 2/ a na základe týchto skutočností žiada o predlženie poskytnutej sudcovskej lehoty na
vyjadrenie do 30.9.2017. Z uvedeného listu vyplýva, že žalobkyňa mala záujem predložiť súdu súkromný

znalecký posudok, čo však ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neurobila a súd má za to, že v tejto časti, čo
satýkahnuteľnýchvecíneuniesladôkaznébremenookreminéhoajzdôvodu,ževuvedenomprípadesa
jedná o nárok premlčaný, a preto by bolo zo strany súdu neefektívne a nehospodárne nariadiť znalecké
dokazovanie vo veci určenia hodnoty hnuteľných vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa
vedela, kde sú uskladnené veci, a to poukazujúc na list zo dňa 2.9.2009, list zo dňa 27.5.2008, list

zo dňa 3.10.2007, kedy Tatry - Teplo s. r. o., vyzvali žalobkyňu na prevzatie osobných vecí a dňa
15.10.2007 zaslali žalobkyni list, a to s prílohami - záznam s prílohami, kde je presne uvedené, že všetky
hnuteľné veci z bytu č. X v bytovke č. XX B. Y. boli spísané a prevezené do skladu pri kotolni B. Y., kde
za prítomnosti Mestskej polície boli uložené a zapečatené. Žalobkyňa sama v návrhu uviedla, že dňa
1.10.2008 sa dozvedela od susedov, že bol byt vyprataný. Nie je pravdou, čo v žalobe uvádza žalobkyňa,

že ona o ničom nevedela, žalobkyňa nemala záujem o hnuteľné veci, ak by mala záujem, tak by si už
dávno hnuteľné veci prevzala na mieste, ktoré jej uviedol žalovaný 1/ a o tom, že jej byt bol vyprataný
sa ako sama uviedla v žalobe dozvedela 1.10.2007, prípadne ako uviedol právny zástupca 3.10.2007,
tento deň 1.10.2007 súd považuje za prvý deň, kedy sa dozvedela o tom, že je byt vyprataný.
18. Súd v časti zaplatenia istiny týkajúcej sa „zašantročenia“ hnuteľných vecí - náhrady škody za

hnuteľné veci vo výške 18 714,91 eur zamietol, nakoľko má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno a ako súd už vyššie uviedol tak súd umožnil žalobkyni, aby predložila znalecký posudok
vo veciach hnuteľných vecí, čo sám aj právny zástupca vo svojom vyjadrení uviedol a súd nenariadil
znalecké dokazovanie, ako už opätovne poukazuje na dôvod premlčania.
19. Premlčanie súd odôvodňuje tým, že k vyprataniu hnuteľných vecí malo dôjsť 1.10.2007 tak ako

uviedol právny zástupca žalobkyne vo svojom podaní - žalobe a na pojednávaní dňa 4.2.2020 uviedol,
že žalovaný 1/ vykonal vypratanie bytu dňa 3.10.2007. Žaloba bola podaná dňa 4.10.2010. Čo sa
týka desaťročnej premlčacej subjektívnej lehoty, na ktoré poukazuje právny zástupca žalobkyne, že sa
jednalo o úmyselné konanie a že túto škodu spôsobil žalovaný úmyselne, nebolo preukázané úmyselné
zavinenie. Zo strany žalobkyne sa jedná len o dedukciu, že úmyselne žalovaný mal záujem o predmetný

byt. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je pravdou, že žalobkyňa mala pozdĺžnosti voči spoločenstvu
vlastníkov bytov - správcovi, nakoľko neuhrádzala platby súvisiace s užívaním predmetného bytu, čo aj
potvrdzuje list právneho zástupcu žalobkyne v konaní 11C/125/2007 č. l. 12, kde v liste zo dňa 11.6.2007uvádza, že jeho klientka - H. Š. v rámci svojich ekonomických možností dnes na účet zaplatí sumu 8
209 Sk a sumu 1 662 Sk + 312 Sk, spolu 1 974 Sk zaplatí do 15.7.2007.
20. Žalobkyňa podaním zo dňa 2.4.2015 požiadala o zmenu petitu návrhu a to tak že navrhla, aby súd

rozhodol tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody 145 170,24 eur a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne
náhradu škody 18 714,91 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.4.2015. To znamená, že žalobca požaduje náhradu v takej sume až podaním zo
dňa 2.4.2015.

21. Ako sama žalobkyňa v žalobe podanej na súde dňa 4.10.2010 uviedla, že jej byt bol vyprataný dňa
1.10.2007, objektívna lehota sa počíta odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla podľa § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) a táto je v uvedenom prípade trojročná a uplynula dňa 1.10.2010,
t. j. pred podaním žaloby vo veci samej. Čo sa týka desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá
by sa mala vzťahovať na žalovaného 2/ pre jeho úmyselné zavinenie, musí žalobkyňa toto preukázať,
čo nepreukázala.

22. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o

pravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosťbolanepravdivá.Dôkaznébremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí (uznesenie Najvyššie súdu SR z 24. júna 2010 č.k. 5Obo/52/2010).
23. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje, aby žalobca mal vedomosť o škode

a o škodcovi, teda takú vedomosť o druhu a rozsahu škody, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde,
pričom spravidla je potrebné, aby škoda už mohla byť vyčíslená v peniazoch. Objektívna premlčacia
doba začína spravidla plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda
vznikla“všakzahŕňanielenprotiprávnyúkon,čiprávnekvalifikovanúudalosť,ktoráviedlakvznikuškody,

ale aj vznik škody samej. Rovnako tak bolo vo viacerých rozhodnutia Najvyššie súdu SR judikované,
že subjektívna lehota nepredlžuje lehotu objektívnu, pretože uplynutím objektívnej lehoty sa právo na
náhradu škody premlčí bez ohľadu na plynutie lehoty subjektívnej.
24. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých
možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť

v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe
škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informácie, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá
konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Hoci nie je nevyhnutné, aby poškodený poznal rozsah (výšku
škody) presne, nie je vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá naplnená len na základe
oznámenia o podozrení alebo predpokladu. Na druhej strane však tiež nie je rozhodujúce, kedy na

základe konkrétnych skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel si poškodený utvoril právny
záver o zodpovednosti určitej osoby (Najvyšší súd ČR 25Cdo/2782/2013).
25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
27. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

28. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 2 OZ
je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pôvodná žaloba bola podaná na súde dňa 4.10.2010,
pričom k vyprataniu hnuteľných vecí malo dôjsť už dňa 1.10.2007, čo uvádza samotná žalobkyňa v
žalobe. Objektívna premlčacia doba je hmotnoprávna, a teda žaloba podaná na súde až 4.10.2010
bola podaná po jej uplynutí. V čase podania žaloby došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej

lehoty. Vychádzajúc z ustanovenia § 106 ods. 1 OZ, subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a na
začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomostí
o škode, teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti. Žalobkyňa už v čase vypratania bytu už otomto vedela a žaloba podaná po viac ako troch rokoch bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej
lehoty.
29. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.
30. Žalobkyňa bola opakovane vyzývaná a upozorňovaná, a teda najmä sama mohla zabrániť vzniku
tvrdenej škody. Žalobkyňa však ostala nečinná a nevykonala žiadne opatrenia smerujúce k zabráneniu
vzniku tvrdenej škody.
31. Žalobkyňa vo svojej žalobe požaduje náhradu škody vo výške 29 920,29 eur a to titulom straty

vlastníctva. Žalobkyňa nepreukázala a ani neuniesla dôkazné bremeno čo sa týka výšky náhrady škody,
čo tvorí uvedenú škodu a zároveň súd opätovne poukazuje, že sa jedná o premlčanie nároku. Súd
nechápe, prečo žalobkyňa požaduje náhradu škody titulom straty vlastníctva. Rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 11C/125/2007 bolo rozhodnuté, že dražba pod č. X. osvedčená Notárskou
zápisnicou JUDr. Dominiky Chodelkovej zo dňa 14.6.2007 pod č. k. I. XXX/XX, I. XXXXX/XX, I. XXXXX/
XXXX je neplatná. Predmetná dražba sa týkala bytu č. X na B. bytového domu číslo XX, na parcele

č. XX, zapísané na LV č. XXX, kde žalobkyňa odôvodnila svoj návrh tým, že v čase vyhlásenia dražby
bola vlastníčkou nehnuteľnosti. To znamená, že ak súd vyslovil, že dražba je neplatná (rozsudok
nadobudol právoplatnosť 16.12.2013), tak žalobkyňa mala právo domáhať sa svojho vlastníctva v
zmysle ustanovenia § 123 OZ, kde vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha výlučne náhrady škody, čo sa týka výšky,
súdu nebolo preukázané, čo tvorí uvedené výšku, avšak súd poukazuje na to, že žalobkyňa má právo
domáhať sa určenia vlastníctva. Žalobkyňa má právo dosiahnuť svoje vlastníctvo a to tým, že návrhom

na začatie konania si uplatní, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je. Žalobkyňa sa nedomáha vydania veci, resp. určenia vlastníctva, avšak domáha sa výlučne náhrady
škody, ktorú nešpecifikovala, nezdôvodnila a neuniesla dôkazné bremeno. Z aktuálneho výpisu z LV č.
XXX k. ú. M. M. vlastníkom bytu č. X je W. L. W.. F. E. W., bytom G., a to titulom nadobudnutia: kúpna
zmluva O.-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 8.11.2011.

33. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

34. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
35. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
36. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
37. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho

rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
38. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V

sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnostina svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.
39. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

40. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.
j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
41. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok

síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.
42. Súd na základe vyššie uvedených dôkazov žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a ako aj súd podrobne uviedol vo svojom odôvodnení z dôvodu premlčania.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu, pretože boli plne úspešní.

46. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.