Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319200440
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5319200440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdČadcasudkyňouMgr.LýdiouStehurovouvprávnejvecižalobkyne:K.A.,R..XX.X.XXXX,

D. J. XXX/XX, XXX XX Č., právne zastúpená JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom so sídlom Fraňa
Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 350 867 proti žalovanému: S. U., R.. XX.X.XXXX, D. K. Č., T..Č..
D. V. XXX/XX, XXX XX Č., v konaní o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu č.
XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Č., odborom katastrálnym pre
okres Č., obec Č., katastrálne územie Č. a odovzdať ho žalobkyni v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.2.2019 domáhala uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt č.
XX v bytovom dome súp. č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.. Uplatnila i náhradu
trov konania. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že aktívne legitimovanou je na základe kúpnej zmluvy
č. 6/2011 zo dňa 27.12.2011, zavkladovanej pod č. V 86/2012 zo dňa 24.1.2012. Na základe uvedenej
zmluvy nadobudla do osobného vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, ktorú však nemôže riadne užívať,

nakoľko žalovaný v nej od januára 2012 bez akéhokoľvek právneho titulu býva, užíva ju neoprávnene,
nemá a v minulosti nemal uzatvorenú nájomnú ani inú zmluvu, od počiatku neplatí žiadne poplatky a
náklady spojené s užívaním bytu, všetko ako vlastník hradí žalobkyňa. Aj napriek opakovaným ústnym
prosbám, žiadostiam či hrozbám žalovaný predmetný byt dobrovoľne neopustil. Naposledy žalobkyňa
žalovaného vyzvala listom zo dňa 8.8.2018, aby byt uvoľnil najneskôr do 30.10.2018. K žalobe pripojila
predsúdnu výzvu na uvoľnenie bytu zo dňa 8.8.2018, čiastočný výpis z LV č. XXXX, kat. úz. Č. a
kúpnu zmluvu č. 6/2011 čl. 5. Na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalobe

a tvrdeniach v nich uvedených zotrvala. Tvrdenia žalovaného produkované v rámci jeho procesnej
obrany považuje za právne irelevantné, nakoľko žalovaný opisuje vzťahy, ktoré má so svojou bývalou
manželkou, pričom žalobkyňou je jeho dcéra, ktorá preukázala, ako vlastnícke právo k bytu nadobudla.
Bývalá manželka žalovaného nebola zmluvnou stranou prevodu sporného bytu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.3.2019 čl. 17 uviedol, že so žalobou nesúhlasí. K výplate
vyrovnacieho podielu, ku ktorému bola jeho bývalá manželka zaviazaná, nedošlo. V tomto smere

odkazoval na rozsudok súdu vydaný v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Po upozornení, že dáva návrh na vykonanie exekúcie, prišla za ním bývalá manželka s návrhom,
nech žalovaný v byte zostane bývať, pokiaľ ho bývalá manželka nevyplatí, navrhla, že ako úroky z
omeškania bude žalovaný platiť výdavky voči bytovému družstvu spojené s dodávkami energie, keďžežalovaný je invalidný dôchodca a jeho dôchodok nedosahuje ani životné minimum. Tiež uviedol, že byt
bol ohodnotený súdnym znalcom bez jeho prítomnosti. Aj napriek jeho naliehaniam, nech sa byt predá
za trhovú cenu a vyplatia sa dlhy voči veriteľom pôžičiek, ktoré boli zobraté na vyplatenie penálov voči

manželke žalovaného zo strany bytového družstva. Tiež uviedol, že o tom, že vlastníčkou bytu je dcéra,
sa dozvedel asi pred dvoma rokmi. Dcéra vedela celý čas, že byt zo strany matky voči nemu nie je
vyplatený. Navyše žalobkyňa je spoluvlastníčkou rodinného domu a vlastníčkou 3-izbového bytu na J.
B. C. Č.. Zrejme jej pri prepise bytu nešlo o vyriešenie bytovej situácie. Pokiaľ by sa žalovaný z bytu
vysťahoval, jeho podiel z bytu mu už nikdy nevyplatia. K vyjadreniu pripojil čiastočný výpis z LV č. XXXX,

kat. úz. Č. a rozsudok vydaný vo veci 11C/23/2010. Na pojednávaní uviedol, že sa nemá kam vysťahovať
a ani sa nehodlá, pokiaľ nebude z bytu vysporiadaný jeho podiel, ktorý mu na byte ostal. Poukázal na
špekuláciu bývalej manželky a žalobkyne, tiež na to, že ako invalidný dôchodca si nedokáže zaplatiť iné
bývanie, nakoľko jeho dôchodok nedosahuje ani minimálnu mzdu.

3. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch strán.

Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a doplnil skutkový stav v zmysle
§ 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, oboznámil nasledovné listinné dôkazy - rozsudok vydaný
vo veci 11C/23/2010 na čl. 89, vrátane doložky právoplatnosti a čiastočný výpis z listu vlastníctva č.
XXXX, kat. úz. Č..

4.ZčiastočnéhovýpisuzLVč.XXXX,aktuálnehokudňupodaniažaloby,aleikudňurozhodovaniasúdu,
ktorý súd obstaral v súlade s § 185 CSP, vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí,
v bytovom dome XXX, postavenom na parcele XXXXX/XXX, zapísanom na uvedenom LV, ktorý má
žalovaný vypratať, je žalobkyňa. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. V 86/2012 zo dňa 24.1.2012
- 188/2012.

5. Z kúpnej zmluvy č. 6/2011 na čl. 5 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim - spoločnosťou P.
F., I..W..V.. a kupujúcim - žalobkyňou dňa 27.12.2011. Predmetom prevodu bol sporný byt, popri podiele
na priestoroch, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, či spoluvlastníckom podiele
k pozemku, na ktorom je byt postavený. Z článku 2 bod IV zmluvy vyplýva, že predávajúci nadobudol

vlastnícke právo k predmetu kúpy na základe kúpnej zmluvy č. V 3782/2011 zo dňa 28.10.2011. Z článku
3 bod I zmluvy vyplýva, že predávajúci vyhlásil, že v deň podpisu zmluvy nie je predmet kúpy zaťažený
žiadnymi vecnými záväzkovými právami ani vecnými bremenami v prospech tretích osôb, nájomnými
či podnájomnými vzťahmi a podobne, ani záložným právom. Z článku 4 vyplýva, že kúpna cena na
predmet kúpy bola určená dohodou vo výške 35.500,- €. Z článku 5 bod I zmluvy vyplýva, že žalobkyňa

v postavení kupujúcej sa zaviazala kúpnu cenu predávajúcemu uhradiť nasledovne: prvú časť kúpnej
ceny vo výške 9.500,- € v hotovosti alebo na účet predávajúceho, najneskôr do 30.12.2011 a druhú
časť kúpnej ceny vo výške 26.000, € najneskôr do 30.12.2011 z hypotekárneho úveru kupujúcej, a to
na účet predávajúceho.

6. Z predsúdnej výzvy na uvoľnenie bytu zo dňa 8.8.2018 na čl. 3 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala
žalovaného, aby sporný byt, ku ktorému nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo, do 30.10.2018
uvoľnil.

7. Z pripojeného spisu 11C/23/2010 súd oboznámil rozsudok č. konania 11C/23/2010-89 zo dňa

29.6.2011, vydaný vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaného a jeho
bývalej manželky), právoplatný dňa 6.9.2011, z ktorého vyplýva, že predmetný byt bol prikázaný do
výlučného vlastníctva žalobkyne (bývalej manželky žalovaného) s tým, že jej bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 8.147,37 € v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozsudku. V uvedenej veci proti tomuto rozsudku odvolanie podané nebolo.

8. Z oznámenia o zrušení pobytu zo dňa 11.7.2018 vyplýva, že žalobkyňa zrušila dňom 11.7.2018 trvalý
pobyt žalovaného k predmetnému bytu.

9. Podľa § 137a CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

10. Žalobkyňa sa vlastníckou rei vindikačnou žalobou (žalobou o vydanie veci), ktorá je žalobou na
plnenie podľa § 137a CSP, domáhala vypratania spornej nehnuteľnosti - bytu, ktorý je v jej výlučnom
vlastníctve. Súd sa zaoberal tým, či je nositeľkou oprávnenia podať takúto žalobu, pretože žalobu o
vydanie veci (pri nehnuteľnosti o jej vypratanie) môže podať len vlastník, ktorému iný subjekt (v danom

prípade žalovaný) preukázateľne jeho vec (v danom prípade sporný byt) bez právneho dôvodu zadržuje
a znemožňuje mu tým výkon práv vlastníka. V priebehu celého konania bolo nesporným a zároveň
preukázaným, že žalobkyňa sa vlastníkom bytu stala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011,
predmetom ktorej bol jeho prevod. Existenciu statusu vlastníčky bytu ku dňu rozhodovania súdu mal
súd preukázanú i z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva. Jej aktívnu vecnú legitimáciu preto považoval
za danú. Na druhej strane skúmal aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. V tomto smere rovnako

nebolo sporným, že žalovaný od januára 2012, teda i ku dňu rozhodovania súdu, predmetný byt vo
vlastníctve žalobkyne užíva, býva v ňom.

11. Súd sa zaoberal i obranou žalovaného a jeho skutkovými tvrdeniami. Nebolo sporné, že titulom,
na základe ktorého bol pôvodne oprávnený byt držať a užívať, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov (jeho a jeho bývalej manželky) k bytu. V nadväznosti na to súd oboznámil i rozsudok vydaný
vo veci 11C/23/2010, z ktorého vyplýva, že byt bol právoplatne prikázaný do výlučného vlastníctva jeho
bývalej manželke, ktorej bola uložená povinnosť vyplatiť mu vyrovnací podiel. Ku dňu rozhodovania
súdu preto žalovaný viac nemá titul, ktorý by zakladal jeho právo byt užívať. Takýto dôkaz žalovaný
nepredložil. Pokiaľ odkazoval na dohodu medzi ním a bývalou manželkou, ktorej bol byt prikázaný

v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd tieto tvrdenia považoval za
právne bez významu, nakoľko jeho bývalá manželka nie je stranou v spore. Žalovaný so žalobkyňou nie
je v žiadnom právnom vzťahu. Pokiaľ poukazoval na špekulácie bývalej manželky a dcéry (žalobkyne),
že nešlo o kúpu, ale o špekuláciu, súd poukazuje na listinný dôkaz, a to kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva,
že predávajúcou bytu nebola jeho bývalá manželka, ale spoločnosť Credit Finance, s.r.o. Aj preto sa

bližšie vyjadrením žalovaného spochybňujúcim prevod vlastníctva na žalobkyňu nezaoberal. Napokon,
v tomto smere ani neboli dostatočne produkované rozhodujúce skutkové tvrdenia. Nebolo tiež sporné,
že žalovaný nepodal trestné oznámenie. Súd v týchto súvislostiach poukazuje na to, že rozsudok súdu
vydaný vo veci 11C/23/2010 má povahu vykonateľného exekučného titulu a vychádzajúc z obrany
žalovaného je toho názoru, že mu nič nebráni v tom, aby podal návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ

tvrdil, že jeho vyrovnací podiel viažuci sa k vyporiadanému bytu stále nie je vysporiadaný. Keďže
súd považoval za jednoznačne preukázané, že žalovaný nemá platný titul, ktorý by ho oprávňoval ku
dňu rozhodovania súdu byt patriaci do výlučného vlastníctva žalobkyňa užívať, žalobe ako dôvodnej a
preukázanej vyhovel.

12. Pokiaľ vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval žalovaný na to, že predmet vyporiadania nebol
ohodnotenýznalcomvjehoprítomnostianebolinaplnenéjehopožiadavky,abybolbytpredanýzatrhovú
cenu a kúpna cena použitá na výplatu dlhov voči veriteľom pôžičiek, uvedené malo byť podľa názoru
súdu predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tieto tvrdenia sú
vo vzťahu k predmetu uvedeného sporu preto bez významu.

13. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol
najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom prípade bola v spore v celom rozsahu
úspešnou žalobkyňa, preto jej vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov tohto konania. O výške
náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2

CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.