Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011151
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717011151.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
31.10.2018 v trestnej veci obžalovaného W. M. pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa
§ 306 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach prokurátora a obžalovaného W. M. proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 5T/83/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 19.03.2018, sp. zn. 5T/83/2017 uznal obžalovaného W. M. za

vinného z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenú dobu niekedy ku koncu mesiaca január roku 2016 do 01.02.2016 v katastrálnom
území W., mestská časť Kvetnica, na parcele KN-C XXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie W. ako trvalé trávnaté porasty, ktorá je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti F.-J.,

s.r.o., so sídlom W., Y. XXX/XX, IČO: 44407980, kde v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí I. stupeň územnej ochrany v rozpore s ustanovením
§ 47 ods. 3, ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
bez povolenia príslušného orgánu Okresného úradu Poprad prvotne požiadal Q. A. z W. o vyčistenie
tohto pozemku spočívajúceho vo výrube stromov a následne bez označenia výrubu dreviny a bez
právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody nechal Q. A. z W., Q. S. z W. a Z. D. vyrúbať 18 kusov

živých stromov s obvodom kmeňa viac ako 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, a to 7 kusov
topoľa osikového (Populus tremula), 4 kusy jelše sivej (Alnus viridis), 4 kusy smreka obyčajného (Picea
abies), 1 kus borovice lesnej (Pinus silvestirs), 1 kus vŕby krehkej (Salix fragilis), 1 kus brezy previsnutej
(Betula pendula), ako aj 75 m2 krovitých porastov vŕby rakytovej (Salix caprea ) a vŕby krehkej (Salix
fragilis), čím spôsobil Slovenskej republike v zastúpení Y. úradom W., N. Q. W. II. XX, W., ekologickú
škodu vo výške najmenej 15.222,- Eur.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,
§ 57 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 300,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Y. U., N. Q. W. II. XX, XXX XX W., odkázal s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine a treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným

súdu prvého stupňa dňa 26.03.2018 a dňa 27.06.2018, ako aj prokurátor a to proti výroku o treste
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.03.2018.

Obžalovaný namietal, že nikdy nedal pokyn Q. A., aby tento vykonal výrub alebo výrez živých stromov
alebo krov na parcele KN-C XXXX/X a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nespáchal skutok, ktorý

je mu kladený za vinu. Svedok A., ktorý jediný prijal príkazy od obžalovaného, jednoznačne potvrdil, že
tento mu nekázal rúbať alebo rezať živé stromy, ale len poskracovať popadané a už porezané kmene
stromov na kratšie časti a tieto sústrediť na jedno miesto, ďalej popratať celý pozemok od polámaných
konárov a kríkov a rôzneho odpadu. Svedok A. tieto práce vykonal s pomocníkmi S. a D., ktorí taktiež
potvrdili, že nerezali alebo nerúbali živé stromy, ale len čistili pozemok v zmysle pokynov obžalovaného.
Nesúhlasí s tvrdením súdu, že títo svedkovia vypovedali v jeho prospech, a to jednak, že na to nie

je zrejmý dôvod a jednak, že všetci boli v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poučení o
následkoch krivej výpovede a treba posudzovať ich výpoveď aj z tohto hľadiska. Výpovede svedkov A.,
S. a D. sa zhodujú s obranou obžalovaného, keď meritom veci je zodpovedanie otázky, či títo svedkovia
na predmetnom pozemku rezali alebo rúbali živé stromy, alebo len pozemok čistili od porezaných a
popadaných stromov a skracovali ležiace kmene stromov na kratšie kvôli lepšej manipulovateľnosti.

Svedkyňa Q.. C. potvrdila, že ku krádežiam drevnej hmoty na tomto pozemku došlo už pred januárom
2016. Pozemok KN-C XXXX/X v obci a k.ú. W. je verejne prístupný a je na neho výborný prístup autom
z hlavnej komunikácie, predstavuje preto lákavú možnosť pre osoby, ktoré potrebujú palivové drevo,
pričom je zrejmé, že takéto osoby vyrubovali a kradli drevnú hmotu aj v januári 2016. Svedok A. (predtým
priezviskom A.) uviedol, že už dňa 31.01.2016, t.j. v nedeľu, si všimol porezané stromy na pozemku

a vyhotovil fotodokumentáciu, avšak A. s S. a D. na predmetný pozemok prišli až nasledujúci deň,
teda 01.02.2016 a tento svedok A. po príchode na miesto skutku dňa 01.02.2016 nevidel, aby A. so
spolupracovníkmi rúbali alebo rezali živé stromy, tieto už boli porúbané a porezané v predchádzajúci
deň, bez aktivity A. so spolupracovníkmi. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že svedkovia A.,
S. a D. na predmetný pozemok prišli prvýkrát ráno dňa 01.02.2016, pričom už 31.01.2016 boli stromy

porezané, resp. porúbané, ako to vyplýva zo svedeckej výpovede svedka A. a fotodokumentácie tohto
svedka. Okrem toho, je technicky nemožné, aby tri osoby, teda A., S. a D. za cca 1 hodinu narúbali
také množstvo stromov, ako bolo zistené správou TANAP-u, na základe obhliadky dňa 23.02.2016.
Správa TANAP-u uviedla do svojho vyjadrenia len porezané stromy nad mieru obvodu 130 cm a
porezaných stromov bolo na pozemku oveľa viac, teda približne 110. Súd prvého stupňa sa týmito

logickými nezrovnalosťami nevysporiadal, hoci na ne obžalovaný v záverečnej reči poukazoval. Má
za to, že v konaní nebol prezentovaný a vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil jeho vinu a súd
prvého stupňa mal jeho vinu preukázanú len z nepriamych indícií. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý
potvrdzoval tvrdenie, že A., S. a D. rezali alebo rúbali živé stromy alebo kry. On, ani spoločnosť J.-F. s.r.o.
pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli zabrániť, aby tretie osoby nevykonávali výrub stromov,

pravdepodobne za účelom krádeže drevnej hmoty a takáto okolnosť nesmie byť v žiadnom prípade
pripísaná na ťarchu obžalovaného. Svedok A. na hlavnom pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že
poverená príslušníčka PZ S. na neho pri prvom výsluchu vyvíjala nátlak v tom smere, že ak sa on
neprizná k tomu, že obžalovaný mu dal pokyn rúbať živé stromy, bude obvinený aj on, ale napriek
tomuto nátlaku po celý čas zotrval jednoznačne na svojej výpovedi, že mu obžalovaný nedal pokyn na

výrub živých stromov. Ani svedok A. sa nevedel vyjadriť k množstvu drevnej hmoty a počtu vyrúbaných
stromov a odborné vyjadrenie správy TANAP-u bolo zrealizované na základe miestnej obhliadky zo
dňa 23.02.2016, teda až 3 týždne po tom, čo sa na pozemku nachádzali A. so spolupracovníkmi. Od
tejto doby mohli zlodeji dreva uskutočňovať ďalšie výruby a nie je možné presne stanoviť, aký počet
a druh stromov bol porezaný ku dňu 01.02.2016, pričom má za to, že je veľmi pravdepodobné, že

ku dňu 01.02.2016 bol počet porezaných stromov oveľa nižší, ako ku dňu obhliadky 23.02.2016. Z
takto oneskorene vykonanej obhliadky preto nemôže byť vyhotovený žiaden relevantný posudok, resp.
vyjadrenie pre účely trestného konania, keďže pozemok je verejne prístupný a ku krádežiam dreva tam
kontinuálne dochádzalo minimálne od jesene 2015.

Odborné vyjadrenie taktiež nenahrádza znalecký posudok, ktorý by ako jediný mohol relevantne
stanoviť výšku ekologickej škody v danom prípade, pričom na túto skutočnosť poukazuje z dôvodu,
že na trestnosť činu sa vyžaduje spôsobenie ekologickej škody aspoň vo výške 2.660,- Eur, čo
odborné vyjadrenie, vzhľadom na uplynutie dlhého časového obdobia od 01.02.2016 do 23.02.2016,nepreukazuje. Súd prvého stupňa sa však týmito jeho argumentmi nevysporiadal. Obžalovaný dňa
01.02.2016 podal na Mesto Poprad oznámenie o vyčistení predmetného pozemku, z ktorého je tiež
zrejmé, že až v tento deň začali pracovať A. so spolupracovníkmi a je tiež zrejmé, že nemohol mať

ani úmysel dať A. pokyn na výrub zdravých stromov. Predmetné oznámenie bolo dané predtým, než
začal svedok A. celú vec šetriť, a teda je nelogické, aby obžalovaný sám na seba takýmto spôsobom
upozorňoval, keby chcel uskutočniť výrub zdravých stromov. Spoločnosť J.-F. s.r.o. v súčasnosti
rieši oplotenie daného pozemku, aby nedochádzalo ku krádežiam dreva a na predmetnom pozemku
nerealizuje žiadnu výstavbu, čo nie je ani možné, vzhľadom k územnému plánu Mesta Poprad, ktorý

výstavbu na danom pozemku neumožňuje, preto neexistuje ani motivácia, prečo by on mal nechať
vyrúbať stromy na danom pozemku, keďže tento je aj po výrube nevyužiteľný. V ústnom odôvodnení súd
prvého stupňa uviedol, že obžalovaný mohol mať motiváciu na výrub stromov z dôvodu hospodárskeho
využitia pozemku, teda na stavebné účely, avšak sa nijako nevysporiadal s tým, že pozemok je
stavebne nevyužiteľný, nakoľko v územnom pláne je stanovená zóna verejnej zelene a rekreácie, čo
vylučuje komerčnú výstavbu. Má za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a najmä s otázkou neexistencie dôkazu, že obžalovaný dal Q. A. pokyn
na výrub stromov a s otázkou, že je technicky nemožné, aby tri osoby za cca jednu hodinu vyrúbali
také množstvo stromov, ako bolo zistené v odbornom vyjadrení, ani s otázkou motivácie obžalovaného
dať pokyn na výrub takýchto stromov, keďže bolo preukázané, že pozemok je stavebne nevyužiteľný.
Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ho v

celom rozsahu spod obžaloby oslobodí, pretože sa nestal skutok, pre ktorý je stíhaný, resp. skutok nie
je trestným činom, alebo ho zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. poriadku a podľa § 322 ods.
1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa.

Prokurátor v odvolaní namieta, že s úvahami súdu, ktoré viedli k uloženiu alternatívneho trestu, teda

peňažného trestu vo výške 300,- Eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo
výmere 3 mesiacov, sa nestotožňuje. Uložený trest nie je možné považovať za zákonný, s poukazom na
druh a výmeru, v akej bol uložený a to vzhľadom na osobu, ktorá sa skutku dopustila, okolnosti skutku a
následok, pričom neplní tak predovšetkým funkciu generálnej prevencie. Poukazuje na skutočnosť, že
obžalovaný M. sa snažil dodatočne zakryť protiprávne konanie tým, že dňa 01.02.2016 až po príchode

hliadky OO PZ Poprad išiel oznámiť vykonávanie údržby na vyčistenie pozemku na parcele C XXXX/
X o výmere 25.243 m2 od smetia a kriakov na Mestský úrad Poprad. Tvrdil, že oznámenie odniesol
ráno pred vykonaním uvedených prác, teda ešte pred príchodom hliadky OO PZ Poprad na predmetný
pozemok, pričom toto jeho tvrdenie vyvracia oznámenie Mestského úradu Poprad, v ktorom je uvedené,
že oznámenie spoločnosti F.-J., s.r.o. o odstránení smetia a kriakov bolo v evidencii zaevidované o 11

hodine, 17 minúte a 17 sekunde, pričom z úradného záznamu hliadky OO PZ Poprad vyplýva, že na
predmetný pozemok dorazili 01.02.2016 o 10.00 hod.

Konania tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Poprad, sa obvinený dopustil, pričom motívom
jeho konania bola skutočnosť, že na predmetnom pozemku mala spoločnosť F.-J. s.r.o. záujem vystavať

detský park, jazierko, prípadne iné rekreačné zariadenie, teda v rámci svojej podnikateľskej činnosti za
účelomdosiahnutiazisku.ZvýpisuzústrednejevidenciepriestupkovMVSRjezrejmé,žeobžalovanýM.
sa viackrát dopustil porušenia noriem spoločenského správania. Aj keď ide o menej závažné porušenie
právnych noriem, možno z toho pozorovať, že má tendenciu k protispoločenskému správaniu. Uloženie
peňažného trestu vo výmere 300,- Eur preto nie je možné považovať za dostatočnú sankciu. Vzhľadom

na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad
a sám vo veci rozsudkom rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
24.08.2018. Poukazuje na to, že zotrváva na svojom odvolaní a žiada, aby bol spod obžaloby

oslobodený, lebo je nevinný. Pokiaľ prokuratúra namieta uložený trest ako neprimerane nízky, považuje
tento názor za nesprávny, pretože dôvody, ktoré prokurátor uviedol, neodôvodňujú záver, že vzhľadom
na osobu obžalovaného, ide o neprimerane nízky trest. Z evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že
sa dopustil len dopravných priestupkov spáchaných formou nedbanlivosti, a nikdy úmyselne neporušil
normy spoločenského správania. Považuje za absolútne nesprávne, ak z toho prokurátor vyvodzuje, že

má tendenciu k protispoločenskému správaniu, čo zároveň považuje za urážlivé voči jeho osobe.

Čo sa týka argumentácie, že na predmetnom pozemku mala spoločnosť F.-J. s.r.o. záujem vystavať
detský park, jazierko, prípadne iné rekreačné zariadenie, uvádza, že táto spoločnosť do dnešnéhodňa nemá žiadne územné rozhodnutie na vybudovanie akýchkoľvek stavieb na tomto pozemku, ani
takú žiadosť nepodala, čo spochybňuje tvrdenie prokurátora, že mal motiváciu vyčistiť tento pozemok
z dôvodu vybudovania stavieb na tomto pozemku. Opakuje a zdôrazňuje, že jeho motiváciou pri

zadaní pokynu vyčistiť pozemok od popadaných a porezaných stromov, bola výlučne ochrana života a
zdravia obyvateľov, ktorí sa mohli na predmetnom pozemku zraniť. Prokurátor nesprávne interpretuje,
že sa snažil dodatočne zakryť protiprávne konanie tým, že až po príchode hliadky polície na Mesto
Poprad zaniesol listinu označenú ako odstránenie smetí a kriakov, nakoľko nesprávne interpretuje čas
zaevidovania tejto listiny na Meste Poprad o 11 hodine, 17 minúte a 17 sekunde. Prax v podateľni Mesta

Poprad je taká, že príslušný zamestnanec podateľne preberie listinu, opatrí ju prezenčnou pečiatkou
Mesta Poprad s uvedením dátumu, prípadne ďalší rovnopis opatrený pečiatkou Mesta Poprad, avšak
nikdy, na rozdiel od súdu, na prijímacej pečiatke neuvádza hodinu prijatia. Samotné zaevidovanie listiny
na Meste Poprad vykoná príslušný zamestnanec vždy s časovým odstupom podľa množstva práce,
ktorú konkrétne má. Môže sa stať, že takéto zaevidovanie sa uskutoční napr. až 2 hodiny po samotnom
prijatí listiny. On predmetnú listinu na Mesto Poprad bol odniesť v ranných hodinách, určite skôr ako

o 10.00 hod. a nijako nemohol ovplyvniť čas zaevidovania listiny Mestom Poprad. Pokiaľ to prokurátor
bude tvrdiť a súd to bude považovať za dôležitú otázku, navrhuje vyžiadať v tomto smere od Mesta
Poprad správu, akým spôsobom prebieha zaevidovanie listiny v podateľni Mesta Poprad a aký časový
odstup je medzi podaním listiny a jeho zaevidovaním.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré
neboli v odvolaniach vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného ako aj prokurátora sú dôvodné, aj keď z iných dôvodov,

ako obžalovaný a prokurátor uviedli.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkové a
právne závery, týkajúce sa výroku o vine, založil prvostupňový súd na skutočnostiach vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, vrátane výsluchu obžalovaného W. M., výsluchu

svedkov J.. P. S., Q.. F. C., Q. A. a Q. S., čítaných zápisníc o výsluchoch svedkov Z. D., J.. Z. M.,
J.. V. A., J.. V. S., Q. X. a V. W., ako aj čítaných listinných dôkazov. V predmetnej trestnej veci sa
v dňoch 14.02.2018 a 19.03.2018 konali jednotlivé termíny hlavného pojednávania. Zo zápisníc z
týchto však nevyplýva zaznamenanie podstatného obsahu hlavného pojednávania a to najmä zapísanie
podstatného obsahu výpovede obžalovaného M. a uvedených svedkov v predmetnej trestnej veci. Z

uvedených zápisníc vyplýva, že konajúca samosudkyňa rozhodla opatrením podľa § 58 ods. 3 Tr.
poriadku o tom, že zápisnica z hlavného pojednávania sa vyhotoví prostredníctvom záznamového
zariadenia, pričom pri vykonaní dokazovania boli do zápisníc o hlavnom pojednávaní zaznamenávané
len časy, v ktorých obžalovaný, resp. svedkovia vypovedali. Do zápisníc o hlavnom pojednávaní teda
neboli zaznamenané podstatné obsahy výpovedí obžalovaného, resp. svedkov, ani obsah otázok

zúčastnených strán, či súdu a ani odpovede vypočúvaných osôb na nich. K zápisniciam z jednotlivých
termínov hlavného pojednávania prvostupňový súd pripojil zvukové záznamy z týchto, ako aj nikým
nepodpísané, neautorizované prepisy týchto záznamov.

Podľa§278ods.2Tr.poriadku,aknejdeoprípadpodaniaobžalobypokonaníonávrhunadohoduovine

a treste podľa § 232 ods. 5 alebo
, súd môže pri svojom rozhodnutí
prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku, predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom
alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.

Podľa § 61a Tr. poriadku, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného nazaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu;
záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.

Podľa § 52 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, zápisnica o súdnom pojednávaní
sa vyhotovuje použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou
výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo
rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis

zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku "Za správnosť vyhotovenia:", v ktorej
uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba
záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh
súdnehopojednávaniazaznamenávapodľa§56,možnoupustiťodprítomnostiasistentanapojednávaní
s výnimkou hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia.

Povinnosť súdu zaznamenávať priebeh hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného
zasadnutia nielen prostredníctvom písomnej zápisnice podľa § 58 Tr. poriadku, ale aj využitím
technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku, bola do Tr. poriadku zavedená jeho
novelou na základe zákona č. 353/2014 Z. z., ktorou sa takáto povinnosť obdobne zaviedla aj v civilnom
konaní, s účinnosťou od 1.3.2015. Následne, novelou Tr. poriadku vykonanou zákonom č. 78/2015

Z. z. s účinnosťou od 17.4.2015, sa povinnosť zaznamenávať priebeh trestného konania s využitím
technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku zúžila iba na hlavné pojednávanie a vo
vzťahu k verejnému zasadnutiu iba v rozsahu, v ktorom sa na ňom vykonáva dokazovanie.

Sudca má povinnosť zabezpečiť, aby z každého takéhoto hlavného pojednávania, resp. časti verejného

zasadnutia bol okrem zápisnice vyhotovený aj zvukový záznam v zmysle § 61a Tr. poriadku.
Takýto záznam sa môže vyhotoviť pomocou zabudovaného nahrávacieho zariadenia alebo pomocou
prenosného diktafónu. Vyhotovovanie zvukových záznamov z hlavného pojednávania, resp. verejného
zasadnutia podľa § 61a Tr. poriadku má viesť k dodržiavaniu zákonnosti a dôstojnosti pojednávania a
správania sa všetkých osôb prítomných v pojednávacej miestnosti. Zvukový záznam môže byť použitý

aj pri riešení sporov o správnosť protokolácie, príp. v rámci disciplinárneho konania.

V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli v prvom rade dikciu ustanovenia § 61a Tr. poriadku, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, v rozsahu ktorom sa na
tomto vykonáva dokazovanie, sa obligatórne zaznamenáva aj (a to popri spôsoboch uvedených v §

58 Tr. poriadku) s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na
rozhodnutí predsedu senátu, či takýto zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie,
pričom pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie je na rozhodnutí predsedu senátu,
ako to vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku.

Na základe uvedeného teda nie je možné, aby po skončení hlavného pojednávania alebo verejného
zasadnutia, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie a ktoré bolo zaznamenávané pomocou diktafónu v
zmysle § 61a Tr. poriadku, vyhotovil asistent senátu prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky v
zmysle § 52 ods. 3 Spravovacieho poriadku.

Tr. poriadok je obsiahnutý v zákone, teda v právnej norme vyššej právnej sily ako Spravovací poriadok,
ktorý je obsiahnutý „len“ vo vyhláške, pričom právna norma vyššej právnej sily ruší právnu normu nižšej
právnej sily, ak si vzájomne odporujú. Tr. poriadok umožňuje, ako to vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr.
poriadkuvyhotovovaťzápisnicuohlavnompojednávanílendiktovanímpredsedomsenátu,rýchlopisným
záznamom alebo iným vhodným záznamovým zariadením, nie však diktafónom, ako to je pri civilnom

súdnompojednávaní,pretozápisnicuohlavnompojednávanívtrestnomkonanídiktafónomvyhotovovať
možnénieje,nakoľkotoTr.priadoknepripúšťa,zdôvodu,žediktafónjemožnépoužiťlennavyhotovenie
zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na Metodický pokyn č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie

trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou
technického zariadenia zo dňa 30.03.2006 vydaného na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58
ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona č. 650/2005 Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy.

Pokiaľ teda sudca nezabezpečí vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom
senátu, ale ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného a zápisnica o hlavnom
pojednávaní v časti výpovedí vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov obsahuje len poznačenie
reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný, s odkazom na vyhotovenie zvukového
záznamu, pričom ide o zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý zvukový priebeh hlavného

pojednávania zachytáva len priestorovo, bez identifikácie hovoriaceho, nie v reálnom čase, ale vždy
od nuly, s priložením neautorizovaného prepisu zvukového záznamu vyhotoveného podľa § 61a Tr.
poriadku, ktorý bezpečnú identifikáciu hovoriacich osôb neumožňuje, znamená to, že priebeh hlavného
pojednávania a dôkazy na ňom vykonané, nie sú zachytené v listinnej podobe zákonným spôsobom,
tedasúzachytenépostupomodporujúcimzákonu,ergobezzárukysprávnostiichobsahuabezmožnosti
overenia správnosti ich zachytenia.

Z uvedeného následne vyplýva, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu prvostupňového súdu
pri vyhotovovaní zaznamenaného obsahu výpovedí jednotlivých osôb na hlavnom pojednávaní, vznikli
pochybnosti o obsahu skutočností zistených pri vykonávaní týchto dôkazov, z ktorých súd prvého stupňa
vychádzal pri svojom rozhodnutí. Súd prvého stupňa preto v predmetnej trestnej veci nemal dostatočný

podklad pre svoje rozhodnutie a odvolací súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného
obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania. Ide o vadu konania
podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v
celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto nanovo vykonať hlavné pojednávanie, na ktorom jeho priebeh a
dôkazy na ňom vykonané zachytí do zápisnice zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom potrebným
sa javí zopakovať minimálne všetky výsluchy vykonané pred súdom prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní, teda výsluchy obžalovaného W. M. a svedkov J.. P. S., Q.. F. C., Q. A. a Q. S..

Z uvedených dôvodov odvolací vyhodnotil odvolania obžalovaného a prokurátora ako dôvodné a
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vzhľadom na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku pre podstatné chyby konania, ktoré

napadnutému výroku rozsudku predchádzali a potrebu vykonania hlavného pojednávania zákonom
stanoveným spôsobom sa odvolací súd jednotlivými výrokmi rozsudku bližšie nezaoberal.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.