Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1320205433.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa neodkladného opatrenia: STYL LAYN, LLC.,
Peter Grigorenko Avenue 5A, Kyjev, Ukrajina, IČO: 341853626513, zastúpeného Advokátska kancelária
NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Žižkova 4E, Košice, IČO: 47 244 488, proti strane: MAGNIT EU, s.r.o.,
Račianska 88 B, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 706 411, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Strana je p o v i n n á vydať navrhovateľovi neodkladného opatrenia zariadenie Metso GP100S,
Metso CVB 1540, a Metso CVB 2060-4 spolu so železnou konštrukciou, dopravníkmi a kontrolnými
panelmi, ktoré prevzal v zmysle zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej
cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019, a to v mieste, kde sa nachádzajú, do 3 dní odo dňa
vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a navrhovateľovi neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia od strany, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ neodkladného opatrenia dňa 21. 04. 2020 podal na tunajší súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil strane povinnosť vydať žalobcovi zariadenie
Metso GP100S, Metso CVB 1540, a Metso CVB 2060-4 spolu so železnou konštrukciou, dopravníkmi
a kontrolnými panelmi, ktoré prevzal v zmysle zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a
vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019, a to v mieste, kde sa nachádzajú, do 3 dní
odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Svoj návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ neodkladného
opatrenia tým, že dňa 05. 11. 2019 nadobudol žalobca kúpnou zmluvou č. 0511/19 z totožného dňa
v znení neskorších dodatkov drviacu technológiu na štrk od spoločnosti FOT MACHINERY GmbH,
Hewertweg 1c, 34439 Willebadessen. Predmetom kúpy v zmysle čl. 1 ods. 1 kúpnej zmluvy boli
zariadenie Metso GP100S, Metso HP200, Metso CVB 1540 a Metso CVB 2060-4 (spolu aj ako

„technológia“), spolu so všetkou železnou konštrukciou, dopravníkmi a kontrolnými panelmi (ďalej ako
„príslušenstvo“). Výlučným vlastníkom drviacej technológie štrku spolu s jej príslušenstvom je ku dňu
vyhotovenia tohto podania žalobca. Technológia sa nachádzala na území Talianska, a preto žalobca
zabezpečil prepravu technológie po jednotlivých častiach na Ukrajinu prostredníctvom žalovaného, ktorý
vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej nákladnej prepravy
tovaru. Medzi stranami sporu bola dňa 12. 11. 2019 uzatvorená zmluva č. 022 o poskytovaní služieb

medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy, ktorou bol medzi stranami založený obchodný
záväzkový vzťah. V zmysle čl. I ods. 1 zmluvy č. 022 sa prepravca zaviazal poskytnúť objednávateľovislužbyprepravytovarudomiestaurčeniaadodaniajehoosobeoprávnenejnapríjemnákladu,vybavenie
príslušnej dokumentácie, ako aj ďalšie služby súvisiace s dopravou a zasielateľstvom podľa objednávky.
Objednávateľ sa následne zaviazal prijať a zaplatiť za poskytnuté služby.“ Z uvedeného je zrejmé, že

hlavným záväzkom žalovaného bola preprava tovaru do miesta určenia (Ukrajina), za čo mu prislúcha
odmena v zmluvne dohodnutej výške. Na základe objednávky na prepravu tovaru č. 1 v zmysle zmluvy
č. 022 zo dňa 12. 11. 2019 sa mala preprava vykonať na trase z Talianska (Bortigiadas) do Ukrajiny
(Turbiv). Medzi stranami sporu dohodnutá trasa viedla aj cez územie Slovenskej republiky. Preprava
sa mala vykonať na 17 nákladných motorových vozidlách v čase od 13. 11. 2019 do 22. 02. 2020.

Strany sporu sa dohodli na cene prepravy vo výške 5 000,- eur za 1 vozidlo s tým, že platba mala byť
vykonaná v bezhotovostnej forme v dvoch častiach - 80% z ceny prepravy zaplatil žalobca po naložení
tovaru na nákladné motorové vozidlá žalovaného a zvyšok vo výške 20% po príchode nákladného
motorového vozidla na colné odbavenie - do miesta určenia (Ukrajina). Žalovaným bola prepravená do
miesta určenia len časť technológie v zmysle zmluvy č. 022 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to na 5
nákladnýchmotorovýchvozidláchzcelkovéhopočtu17nákladnýchmotorovýchvozidiel.Prepravnébolo

lenzariadenieMetsoC100namiestozariadeniaMetsoHP200,čovyvolalopotrebuzmenykúpnejzmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou FOT MACHINERY GmbH a zároveň aj prislúchajúce
príslušenstvo k zariadeniu. Zo strany žalovaného tak nebol splnený záväzok vykonať prepravu tovaru
na 17 nákladných motorových vozidlách v zmysle a v súlade so zmluvou č. 022 a objednávkou,
keďže technológiu vo výlučnom vlastníctve žalobcu naloženú na 12 nákladných motorových vozidlách

neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky, a to konkrétne zariadenie Metso GP100S, Metso
CVB 1540 a Metso CVB 2060-4. Na nákladných motorových vozidlách žalovaného je naložené aj
príslušenstvo k uvedeným zariadeniam. Žalobca pritom zaplatil 80% z odmeny žalovanému za prepravu
tovaru aj na predmetných 12 nákladných motorových vozidlách v zmysle zmluvy č. 022. Uvedené
tvrdenie žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný začal prepravu 12 nákladnými vozidlami z

Talianska na územie Slovenskej republiky. Z dôvodu neoprávneného konania žalovaného žalobca
inicioval mimosúdne rokovanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záujme bezodkladného
riešenia vzniknutej situácie, a to aj s ohľadom na to, že žalobcovi vznikajú v príčinnej súvislosti s
neuskutočnením prepravy tovaru do Ukrajiny veľké škody. Tieto rokovania boli však neúspešné. S
ohľadom na to, že zo strany žalovaného došlo omeškaním ku podstatnému porušeniu povinnosti v

zmysle ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca dňa 14. 04. 2020 odstúpil od zmluvy č. 022.
Písomnévyhotovenieodstúpeniaodzmluvyč.022 bolozaslanéžalovanémudojehooficiálnejemailovej
schránky a rovnako poštou na adresu sídla. V danom prípade je existencia potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovi v dôsledku neoprávneného zadržiavania tovaru vznikajú
škody a ďalšie pretrvávanie tohto protiprávneho stavu by viedlo ešte k väčším škodám. Uvedené je

podporené aj príslušnou judikatúrou. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
236/2018-12 „Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. (...) Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná
na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi

hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať...“ Žalobca nemôže v dôsledku protiprávneho konania žalovaného spustiť prevádzku
vUkrajinezameranúnadrvenieatriedenieštrkuvpôvodnomtermíne.Vdôsledkuprotiprávnehokonania
žalovaného, t.j. neprepravenia technológie na základe zmluvy č. 022 dochádza k vzniku škody v podobe

ušlého zisku. Predpokladaný minimálny výkon budúcej prevádzky žalobcu na Ukrajine zameranej na
drvenie a triedenie kameniva - spracovanie žuly je 150 ton za hodinu, čo za mesiac (22 pracovných dní)
činí 52 800 ton, a to vo frakciách: 5/10 mm - 16 600 ton, 10/20mm - 18 900 ton, 0/5mm - 17 300 ton.
Trhové ceny za štrk v čase podania predmetného návrhu, sú nasledujúce: frakcia 5/10mm - 280 UAH za
tonu, frakcia 10/20 mm - 270 UAH za tonu, frakcia 0/5mm - 145 UAH za tonu. Ušlý zisk žalobcu je teda 12

259,500UAH(413500,04eur)zakaždýkalendárnymesiac.Žalobcajepreukázateľnýmvlastníkomvecí,
ktorých prepravu mal žalovaný uskutočniť. V zmysle čl. 20 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky
„Každý má právo vlastniť majetok.“ Obdobné vyplýva aj z čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu
dohovoru o ľudských právach. Predmetné Ústavou SR a EDĽP garantované právo nemožno svojvoľne
obmedziť a rovnako nemožno doň zasiahnuť. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „Každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súdu a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Právo na spravodlivé súdne konanie
vyplýva taktiež z čl. 6 ods. 1 EDĽP, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorýrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého
je obvinený.“ Keďže žalovaný obmedzuje vlastnícke právo žalobcu a zároveň aj jednotlivé čiastkové
oprávnenie, no najmä právo vec držať a právo vec užívať, ktoré z neho plynú, domáha sa ochrany

na nestrannom súde, a to aj poukazom na citované ustanovenia vnútroštátnych, ale i medzinárodných
právnych aktov. S obmedzovaním vlastníckeho práva žalobcu súvisí aj škoda v podobe ušlého zisku,
ktorá žalobcovi vzniká v príčinnej súvislosti s nezákonným konaním žalovaného, a ktorá odôvodňuje
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, čo podporuje aj konštantná judikatúra
tuzemských súdov, čo vyplýva aj z vyššie citovaného Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 236/2018-12. Nová koncepcia úpravy neodkladných opatrení vychádza z toho, že naň nemusí
nevyhnutne nadväzovať konanie vo veci samej za predpokladu, ak nastala úprava pomerov medzi
stranami sporu. Uvedené bolo konštatované aj v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Obdo/79/2018 zo dňa 26. 10. 2018, podľa ktorého „Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má
povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou
právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo veci samej.“ Žalobca, so zreteľom na vyššie

uvedené navrhol súdu, aby žalobcu nezaviazal na podanie žaloby na súd vo veci samej s ohľadom na
ust. § 330 ods. 2 a 337 ods. 1 C.s.p.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako
dôkazy nasledovné listiny: kúpnu zmluvu č. 0511/19 zo dňa 05. 11. 2019 vrátane dodatočného kontraktu

zo dňa 05. 11. 2019, objednávku na prepravu tovaru č. 1 zo dňa 12. 11. 2019, zmluvu č. 022 o
poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019,
platobný príkaz zo dňa 29. 11. 2019, 24. 01. 2020 a 29. 01. 2020 a odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.
04. 2020.

Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením č.k. 23Cb 73/2020-36 zo dňa 23. 04. 2020 tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a nepriznal strane nárok na náhradu trov konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tak, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá

naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu
súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú
pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto
úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva,
o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní,
ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba neodkladnej úpravy alebo zabezpečenie
vykonateľnosti práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného
opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy,
na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 326 ods. 2

C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu nemôže mať súd vážnejšie
pochybnosti. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť
práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a taktiež, aby boli dané
alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v
dôsledku chovania strany ohrozený. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia povinný preukázať fakt, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný
budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto
rozhodnutia muselo byť reálne a muselo hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej zmluvnej
povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia mohli byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by

prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany mohlo byť takýmto dôvodom jej
konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetok navrhovateľa neodkladného opatrenia.
Keďže navrhovateľ neodkladného opatrenia svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože nepreukázal
žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 326 ods. 2 a nasl. C.s.p., že zo správania strany možno

vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho navrhovaného súdneho
rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní vo veci
samej, ktorým by bola pravdepodobne žaloba na vydanie zariadenia Metso GP100S, Metso CVB
1540, a Metso CVB 2060-4 spolu so železnou konštrukciou, dopravníkmi a kontrolnými panelmi,ktoré prevzal v zmysle zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej
nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany
voči jeho eventuálnemu právu, ktorého sa však navrhovateľ neodkladného opatrenia formou samotnej

žaloby zatiaľ nedomáhal, teda takúto žalobu zatiaľ nepodal. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by strana svojim
konaním ohrozovala majetok navrhovateľa neodkladného opatrenia tak, ako to uvádzal navrhovateľ
neodkladného opatrenia vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal, rovnako
ako nepreukázal, že je potrebná dočasná úprava pomerov strán konania. Navrhovateľom neodkladného

opatrenia uvádzané skutočnosti, že „strana neodkladného opatrenia neuskutočnila prepravu celého
dohodnutého objemu prepravy, čím navrhovateľovi neodkladného opatrenia vznikla majetková škoda
spočívajúca v ušlom zisku“, a preto je potrebné nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie súd
neakceptoval, pretože navrhovateľom neodkladného opatrenia uvedené tvrdenie nemôže mať za
následok samotné nariadenie neodkladného opatrenia, najmä keď nebolo súdu hodnoverne zo strany
navrhovateľa neodkladného opatrenia preukázané, že je jeho tvrdenie o neuskutočnení prepravy celého

dohodnutého objemu prepravy stranou neodkladného opatrenia skutočné a dôvodné. Súd mal za to, že
na zodpovedanie tejto otázky (teda prípadného porušenia zmluvných povinností strany neodkladného
opatrenia) by bolo potrebné vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré súd pri svojom rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nemal k dispozícii, nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia
súdu nepredložil potvrdenie o porušení zmluvnej povinnosti strany sporu (ktorou malo byť nevykonanie

zmluvne dohodnutej prepravy stranou neodkladného opatrenia riadne a včas). Týmto podľa názoru
súdu navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu jednoznačne nepreukázal nad všetku pochybnosť pri
predbežnom právnom posúdení s prihliadnutím na predložené dôkazy druhú podmienku nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie danosti žalovaného nároku, teda zodpovedanie vyššie
uvedenej otázky (nevykonanie zmluvne dohodnutej prepravy stranou neodkladného opatrenia riadne

a včas). Navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne dôvodne a
odôvodnene nepreukázal obavu, že by bola potrebná dočasná úprava pomerov strán konania, a že bez
neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal navrhovateľ neodkladného opatrenia v zákonnej lehote odvolanie
sodôvodnením,t.j.súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia v odvolaní uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania

strany spočívajúceho v neprepravení technológie na základe zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb
medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019 nemôže spustiť prevádzku
na Ukrajine zameranú na drvenie a triedenie štrku v pôvodnom termíne a dochádza k vzniku škody v
podobe ušlého zisku. Predpokladaný minimálny výkon budúcej prevádzky navrhovateľa neodkladného
opatrenia na Ukrajine, ktorá je zameraná na drvenie a triedenie kameniva - spracovanie žuly, je

150 ton/hodina, čo za mesiac (22 pracovných dní) činí 52.800.000 ton, a to vo frakciách: 5/10mm -
16.600,00 ton, 10/20mm - 18.900,00 ton, 0/5mm - 17.300,00 ton. Trhové ceny za štrk v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: frakcia 5/10mm - 280,00 UAH/tona, frakcia 10/20mm
- 270,00 UAH/tona, frakcia 0/5mm - 145,00 UAH/tona, čo predstavuje ušlý zisk 12.259.500,- UAH
(413.500,04 Eur) za každý mesiac. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia nedomáhal ochrany nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku z
obavy, že by exekúcia bola ohrozená, ale bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, kedy strana
obmedzuje neoprávnene vlastnícke právo navrhovateľa neodkladného opatrenia k špecifikovanému
tovaru. Súd prvej inštancie podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia nesprávne v napadnutom
rozhodnutí vyhodnotil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal potrebu dočasnej úpravy

pomerov sporových strán, nakoľko navrhovateľ neodkladného opatrenia sa samotným neodkladným
opatrením domáhal trvalej úpravy pomerov a z uvedeného dôvodu požiadal súd, aby nebol zaviazaný
povinnosťou podať žalobu vo veci samej v kontexte ust. § 330 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. §
337 ods. 1 C.s.p. Navrhovateľ neodkladného opatrenia taktiež poukázal na to, že nie je možné, aby
preukázal skutočnosť, ktorá nenastala, preto nie je schopný preukázať, že sa preprava tovaru v jeho

vlastníctve v dohodnutom objeme neuskutočnila, ako v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval
súd prvej inštancie, pretože ak by sa táto uskutočnila riadne a včas, nebol by dôvod, aby sa navrhovateľ
neodkladného opatrenia obracal s predmetným návrhom na súd.V súlade s uvedenými skutočnosťami navrhovateľ neodkladného opatrenia navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že neodkladné opatrenie nariadi a zaviaže stranu
povinnosťou nahradiť trovy konania.

Odvolací súd postupom v zmysle ust. § 329 ods. 1 veta druhá C.s.p. doručil strane návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a odvolanie na vyjadrenie, aby bol zachovaný princíp rovnosti sporových
strán a bol rešpektovaný princíp proporcionality pri obmedzovaní procesných práv protistrany v záujme
zachovania dosiahnutia účelu.

Stranavosvojomvyjadreníuviedla,žemázato,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďnávrhna
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa prostredníctvom
neodkladného opatrenia, t.j. bez riadneho sporového konania vo veci samej pokúšal bez preukázania
legitimity získať od strany vec, o ktorej sú pochybnosti nielen pokiaľ ide o jej držiteľa, ale aj o jej
rozsah a špecifikáciu či samotné vlastnícke právo navrhovateľa neodkladného opatrenia. Strany v rámci

plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu s navrhovateľom neodkladného opatrenia
postupoval a stále postupuje v súlade s predmetnou zmluvou, dohovorom CMR a zákonom a odmieta
tvrdenia o ich porušovaní. Navrhovateľ neodkladného opatrenia podľa strany opomenul uviesť, že má
neuhradené záväzky voči strane z predmetného zmluvného vzťahu a tiež nekonkretizoval dôvody, pre
ktoré sa domnieval, že strane neoprávnene zadržiava tovar, inak by predmetný návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nevedel odôvodniť.

V rámci skutkovej podstaty strana poukázala na to, že sa zaviazala vykonať prepravu tovaru z Talianska
na Ukrajinu podľa podmienok špecifikovaných v objednávke tvoriacej prílohu zmluvy. Vzhľadom na
to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepredložil všetky doklady potrebné na colné odbavenie

tovaru (čím zároveň porušil zmluvné povinnosti), nebolo možné pokračovať na miesto určenia. Strana
si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy s navrhovateľom neodkladného opatrenia splnil, nakoľko
však počas prepravy vznikli prekážky, ktoré doposiaľ - napriek snahe strany o riešenie - neboli
odstránené, v súlade s čl. 16 ods. 2 dohovoru CMR predmetnú zásielku prevzal do úschovy. Z
dôvodu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia odmietol uhradiť strane doposiaľ vzniknuté náklady,

na ktoré má nárok, strana si v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka uplatnil voči
navrhovateľovi neodkladného opatrenia zádržné právo k prepravovanému tovaru, o čom navrhovateľa
neodkladného opatrenia viackrát upovedomil. Nejedná sa preto o svojvoľné či nezákonné zadržiavanie
tovaru. Strana sa nevedela a objektívne nemôže vyjadriť, či predmetom zádržného práva sú veci,
ktoré navrhovateľ neodkladného opatrenia žiada vydať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,

pretože navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal, že tovar, ktorý je v úschove, je presne ten,
ktorý žiada vydať, preto strana z opatrnosti popiera jeho tvrdenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
nepreukázal skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie o vydanie veci, a to - presná špecifikácia, o akú
vec ide, že je jej vlastníkom, že sa nachádza vo faktickej moci strany a ide o neoprávnenú držbu. Tieto
skutočnosti môžu byť preukázané jedine v konaní vo veci samej, pričom sám navrhovateľ neodkladného

opatrenia žiada o úpravu pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia bez povinnosti podať
žalobu vo veci samej, čím by podľa strany došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Strana
malatiežzato,ženavrhovateľneodkladnéhoopatrenianepreukázalpotrebupredbežnejúpravyvzťahov
a ani obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany ohrozený, čo dosvedčuje
aj skutočnosť, že sám navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadal súd, aby ho nezaviazal na podanie

žaloby vo veci samej, z čoho možno usúdiť, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nemá záujem
o riadne usporiadanie vzťahov, ale len špekulatívnym spôsobom chce poškodiť stranu. Keďže všetky
uvádzanétvrdeniasúsporné,jenevyhnutné,abyboloriadnezačatésúdnekonanie,čohosaspoukazom
na dokazovanie navrhovateľ neodkladného opatrenia obáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala
strana za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je správne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
uznesením č.k. 2Cob 84/2020-68 zo dňa 14. 07. 2020 k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené
a založilo dôvod pre zrušenie uznesenia prvoinštančného súdu podľa § 389 ods.1 písm. b), c)

C.s.p. , ktoré nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Vyhodnotením odvolacích argumentov navrhovateľa
neodkladného opatrenia pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s postupom prvoinštančného
súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci odvolací súd prisvedčil
odvolateľovi a skonštatoval, že prvoinštančné konanie, výsledkom ktorého je odvolaním napadnutéuznesenie, trpí vadami, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd uviedol, že v posudzovanej právnej veci sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré je možné v zmysle zákonnej právnej úpravy nariadiť v prípade, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery sporových strán alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 C.s.p.). Splnenie aspoň jedného z uvedených zákonných predpokladov (vzájomná kumulácia

taktiež nie je vylúčená) musí súd vyhodnotiť na základe rozhodujúcich skutočností uvádzaných v
návrhu na jeho nariadenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (a rovnako tak v podanom odvolaní) uviedol, že mu v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním strany spočívajúcom v porušení zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb medzinárodnej a
vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019 vznikajú veľké škody, nakoľko nemôže
spustiť prevádzku zameranú na drvenie a triedenie štrku na Ukrajine v pôvodnom termíne. V danom

prípade sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa neodkladného opatrenia, že
sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha jeho nariadenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nie z dôvodu obavy ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia, ako bolo vyhodnotené zo strany súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, a
neexistencia ktorej podľa súdu prvej inštancie založila dôvod pre jeho zamietnutie, preto mal odvolací

súd za preukázané, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) C.s.p.).

Odvolací súd taktiež považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že neodkladné opatrenie nie je
nevyhnutné viazať na konanie vo veci samej, nakoľko za určitých okolností na rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nemusí nadväzovať ani podanie žaloby
(ust. § 336 ods. 1 veta posledná C.s.p.), a to za predpokladu, že samotné neodkladné opatrenie
konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jej účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami (bližšie viď napr. judikát R 21/2018). Navrhovateľ neodkladného opatrenia v danom prípade
požadoval úpravu pomerov medzi sporovými stranami práve takýmto druhom neodkladného opatrenia

za účelom dosiahnutia ochrany jeho vlastníckeho práva s poukazom na nevyhnutnosť domáhať sa jej
na základe ním uvádzaných skutkových okolností v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri
meritórnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie však v napadnutom uznesení vyhodnotil, že navrhovateľ
neodkladného opatrenia vo svojom návrhu nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu,
na základe čoho posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný. V súlade s uvedeným tak odvolací súd aj

predmetnú odvolaciu námietku navrhovateľa neodkladného opatrenia vyhodnotil ako opodstatnenú,
nakoľko domáhať sa ochrany prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ako už bolo spomenuté
vyššie, nie je nevyhnutné viazať na podmienku toho, aby sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
následne uchádzal o konečnú súdnu ochranu prostredníctvom žaloby vo veci samej. Uvedené je
aplikovateľné aj v prípade ochrany vlastníckeho práva, čo podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil a dodal, že variabilita procesnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ
neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku domáhal, je predsa výlučne v jeho dispozícii. Predmetná
skutočnosť rovnako tak zakladá odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

Záverom odvolací súd uviedol, že s poukazom na odvolaciu námietku navrhovateľa neodkladného
opatrenia podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že zo
strany navrhovateľa neodkladného opatrenia nebolo súdu hodnoverne preukázané, že je jeho tvrdenie o
neuskutočnení prepravy celého objemu prepravy stranou skutočné a dôvodné, pričom by bolo potrebné
vykonať dokazovanie dôkazmi, ktorými súd prvej inštancie pri rozhodovaní nedisponoval. Navrhovateľ

neodkladného opatrenia k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako listinný
dôkaz jednak objednávku na prepravu tovaru č. 1 k zmluve č. 022 zo dňa 12. 11. 2019 a zároveň
odstúpenie od predmetnej zmluvy, s čím sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom pri rozhodovaní
nevysporiadal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo predčasné. Súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné napraviť vkonanípredodvolacímsúdom,navyšesúdvdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniavecinevykonal
navrhované dokazovanie pre účel rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil vrátane závislého výroku o trovách

konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu
prvej inštancie tak bude znovu vo veci rozhodnúť, vysporiadať sa so všetkými námietkami uplatnenými
žalobcom v odvolacom konaní a svoje rozhodnutie náležite s poukazom na ust. § 220 C.s.p. v spojení s
ust. § 234 C.s.p. odôvodniť, pričom podľa ust. § 391 ods. 2 C.s.p. je zároveň viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Povinnosťou súdu prvej inštancie teda podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob
84/2020-68 zo dňa 14. 07. 2020 bolo sa vysporiadať so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom v
odvolacom konaní a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom je zároveň viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, aby nesprávnym procesným
postupom neznemožnil navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby uskutočňoval jeho procesné práva
v takej miere tak, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces konštatuje v súlade so závermi,
vyslovenými odvolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí rozhodol tak, že „predmetným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ neodkladného opatrenia dôvodne domáhal jeho

nariadenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nie z dôvodu
obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľom neodkladného opatrenia v príčinnej
súvislosti s protiprávnym konaním strany spočívajúcom v porušení zmluvy č. 022 o poskytovaní služieb
medzinárodnej a vnútroštátnej cestnej nákladnej dopravy zo dňa 12. 11. 2019 vznikajú veľké škody,
nakoľko nemôže spustiť prevádzku zameranú na drvenie a triedenie štrku na Ukrajine v pôvodnom

termíne. Zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia bolo hodnoverne preukázané, že je jeho
tvrdenie o neuskutočnení prepravy celého objemu prepravy stranou skutočné a dôvodné, čo navrhovateľ
neodkladného opatrenia preukázal pripojenými listinnými dôkazmi, ktorými bola jednak objednávka na
prepravu tovaru č. 1 k zmluve č. 022 zo dňa 12. 11. 2019, a tiež zároveň odstúpenie od predmetnej
zmluvy“.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia v danom prípade požadoval úpravu pomerov medzi sporovými
stranami práve takýmto druhom neodkladného opatrenia za účelom dosiahnutia ochrany jeho
vlastníckehoprávaspoukazomnanevyhnutnosťdomáhaťsajejnazákladenímuvádzanýchskutkových
okolností v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri meritórnom rozhodnutí. Domáhať sa

ochrany prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné viazať na podmienku
toho, aby sa navrhovateľ neodkladného opatrenia následne uchádzal o konečnú súdnu ochranu
prostredníctvomžalobyvovecisamej.Uvedenéjeaplikovateľnéajvprípadeochranyvlastníckehopráva
a variabilita procesnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku
domáhal, je predsa výlučne v jeho dispozícii. Neodkladné opatrenie nie je nevyhnutné viazať na konanie

vo veci samej, nakoľko za určitých okolností na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pred začatím konania nemusí nadväzovať ani podanie žaloby (ust. § 336 ods. 1 veta
posledná C.s.p.) za predpokladu, že samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a možno
prostredníctvom jej účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (bližšie viď napr. judikát
R 21/2018). Súd prvej inštancie preto opäť v súlade so závermi, vyslovenými odvolacím súdom v jeho

zrušujúcom rozhodnutí rozhodol, že „neodkladné opatrenie nie je nevyhnutné viazať na konanie vo veci
samej“, čo znamená, že nestanovil navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať na súde
žalobu vo veci samej.

Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľaust.§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riešiť otázku trov konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p.
absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd
použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa

neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia
dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by
zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a
princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít za zákonné, že súd o náhrade trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľovi neodkladného
opatreniaakoúspešnej stranekonaniaonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavznikolnárokna
náhradutrovkonania,ktorýmusúdpodľaust.§262ods.1C.s.p.priznal,pričomovýšketakéhotonároku

na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne podľa ust. § 262
ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.