Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5317204402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne T. W., nar. X.XX.XXXX,
bytom I. XXXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vachanom, LL.M., so sídlom U., N. K.
XXXX/X,protižalovanémuPoštovábanka,a.s.,sosídlomBratislava,Dvořákovonábrežie4,IČO:31340
890, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a iné, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/26/2017-127 zo dňa 28. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v súdenej veci v poradí druhým) okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy č. 0521461484 zo dňa 12.3.2015 je neplatná. Východiskovo konštatoval spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu/sporu medzi žalobkyňou a žalovaným. Zároveň uviedol (prioritne s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 127/2017 z 28.2.2019), že žaloba, ktorou sa spotrebiteľ
domáha vyslovenia/určenia neprijateľných zmluvných podmienok, nie je určovacou žalobou v zmysle §
137 ods. 1 písm. c/ CSP; preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

2. Okresný súd uzavrel, že dokazovanie potvrdilo nesporný skutkový stav - dňa 12.3.2015 došlo medzi
žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere č. 0521461484, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 20.000 eur, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť žalovanému 108
splátok po 304 eur mesačne (požičaná suma + úroky a poplatky) a dňa 10.3.3017 požiadal žalovaný
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu mesačných splátok (zrážok) po 279 eur zo mzdy žalobkyne.
3. Okresný súd vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.3.2015 nemá charakter individuálne
dojednanej zmluvnej podmienky, ktorej obsah by žalobkyňa „mohla prípadne ovplyvniť“. Nadväzne

takéto dojednanie nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Uvedené - v zmysle záverov okresného súdu - nie je v súdenom prípade
splnené, ide teda o neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.
4. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú - okrem iných - ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
neplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák.), alebo ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť
o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba

dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ Obč. zák.). Okresný súd konštatoval, že posudzovaná dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, keďže iba na základe
jej predloženia zamestnávateľovi a oznámenia výšky dlhu podľa vlastného uváženia dodávateľa je
zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovanápohľadávka „prešla“ súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Následne je možné, že v rámci takto
uplatnenej pohľadávky (vyčíslenej priamo žalovaným) sa môžu „ocitnúť“ aj nároky, ktoré sú sporné. To
znamená, že žalovaný/dodávateľ vlastne sám „meritórne rozhodne“ o celkovej výške dlhu žalobkyne/

spotrebiteľa. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom nepodliehajúcim nijakej kontrole
primeranosti, pri ktorom je žalobkyňa vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
5. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd uviedol, že suma 20.000 eur v bode I. dohody o zrážkach
zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie
úveru. V zmysle označeného bodu dohody sa však zabezpečenie výslovne vzťahuje aj na (nijako bližšie

nešpecifikované) úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady banky spojené s uplatnením pohľadávky;
čiže vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité. Okresný súd mal tiež za to, že žalobkyňa bola
ešte predtým, ako jej bol úver poskytnutý, resp. ešte pred vznikom zmluvy o úvere, „nútená uzatvoriť“
dohodu o zrážkach zo mzdy.
6. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu (v odôvodnení
uvádza odlišné - hoci významovo totožné - znenie výroku; pozn. odvolacieho súdu), keď konštatoval

50%-ný ne/úspech každej zo sporových strán.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá aj v tejto časti. Poukazoval na to, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a takáto dohoda, ktorá je v zákone výslovne

predpokladaná, nemôže byť „sama osebe bez ďalšieho“ v rozpore so zákonom. Zároveň uviedol, že „ak
neexistuje riziko vymoženia nezákonného či nečestného plnenia, možno s obídením súdneho procesu
siahnuť na majetok dlžníka“; čo platí aj vo vzťahu k spotrebiteľovi. Značnú nerovnováhu pre dlžníka
preto nespôsobuje ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez
súdneho rozhodnutia (konštatované napr. aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/5/2018).

8. Odvolateľ doplnil, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom dokumente, z
ktorého tiež vyplýva, že je riadne špecifikovaná a uvedená zabezpečovaná pohľadávka. Rovnako je
uvedená výška maximálnej mesačnej zrážky a sú taktiež riadne vymedzené dôsledky uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy. S odkazom na súdnu prax tvrdil, že označenie sumy, ktorej sa zabezpečenie týka,
je v dohode o zrážkach zo mzdy dostatočne určité a zrozumiteľné. Z bodu 2.3 dohody o zrážkach

žiadnym spôsobom nevyplýva, že by v nej bolo uvedené čokoľvek, čo by zakladalo právo žalovaného
na vykonanie mesačnej zrážky v sume vyššej než 304 eur. Namietal, že okresný súd svoje opačné
konštatovanie „neodôvodnil žiadnym právne relevantným výkladom pre tento konkrétny prípad; jeho
závery sú všeobecné“.
9. Odvolateľ odkazoval i na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/15/2016, v zmysle ktorého

„ak by žalobkyňa bola názoru, že žalovaný sa zrážkami z jej mzdy bezdôvodne obohacuje, mohla podať
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by súd prejudiciálne riešil platnosť úverových zmlúv
a dohôd o zrážkach zo mzdy“. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o úvere či obchodných
podmienokžiadnymspôsobomnevyplýva,žebydohodaozrážkachzomzdybolapodmienkouuzavretia
zmluvy o úvere a poskytnutia úveru.

10. Žalobkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Odvolacia argumentácia žalovaného je vo svojom východisku sčasti zavádzajúca, keďže sa snaží
vyvolať zdanie zákonnosti jeho postupu zdôrazňovaním faktu, že právny inštitút, ktorý využil - dohoda o
zrážkach zo mzdy - je zákonom upravený/povolený. Akceptovanie dôsledkov tohto prístupu by viedlo až

k absurdnému záveru, že akákoľvek uzatvorená zmluva je platná (resp. je v súlade so zákonom), pokiaľ
ju zákon pripúšťa/ /predpokladá a upravuje; čo samozrejme neobstojí. Každá jednotlivá zmluva musí byť
podrobená prieskumu z hľadiska toho, či v konkrétnych okolnostiach jej uzatvorenia nedošlo k naplneniu
zákonom stanovených podmienok pre vyslovenie jej neprijateľnosti/neplatnosti; čo sa osobitne vzťahuje
na spotrebiteľské právne vzťahy, ktorým je jednoznačne i posudzovaný vzťah žalobkyne a žalovaného.

13. Sám odvolateľ navyše poukazuje na to, že legitímnosť dohody o zrážkach zo mzdy (a tým obídenie
súdneho procesu pri siahnutí na majetok dlžníka) je podmienená tým, že „neexistuje riziko vymoženia
nezákonného či nečestného plnenia“. Práve túto súvislosť okresný súd (určujúco) vyhodnocoval.14. Tendencia odvolateľa „prispôsobovať“ si odôvodnenie napadnutého rozsudku potrebám vlastnej
odvolacej argumentácie je zrejmá i vo vzťahu k záveru okresného súdu o neurčitosti (výšky) pohľadávky,
ktorá má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Odvolateľ len veľmi všeobecne tvrdí

dostatočnosť označenia sumy, ktorej sa zabezpečenie týka a osobitne zdôrazňuje maximálnu mesačnú
zrážku 304 eur (zhodnú s výškou mesačnej splátky úveru), ktorá nemohla byť zrážkami zo mzdy
prekročená.
15. Okresný súd však predmetný čiastkový záver vystaval na iných východiskách a úvahách - poukázal
na to, že suma 20.000 eur v bode I. (správne v bode II., 2.1 - pozn. odvolacieho súdu) dohody o

zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru a v zmysle dotknutého
bodu dohody sa zabezpečenie výslovne vzťahuje aj na (nijako bližšie nešpecifikované) úroky, úroky z
omeškania, poplatky a náklady banky spojené s uplatnením pohľadávky. Práve uvedené je - v spojitosti
s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky definované v § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák.
- podstatou neurčitosti a tým aj reálne možnej svojvôle dodávateľa pri vymedzení rozsahu plnenia,
ktoré by bolo uspokojované zrážkami zo mzdy bez (obídením) súdneho prieskumu/posúdenia jeho

opodstatnenosti.
16. Predmetný konkrétny (a v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku i dostatočne vysvetlený)
záver okresného súdu žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Z hľadiska toho, že základným
dôvodom kvalifikovania dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľné (a teda neplatné) zmluvné
dojednanie bola obava, že by súčasťou dodávateľom uplatňovaných zrážok mohli byť sporné nároky

(predovšetkým neprimerané sankcie za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom) bez súdneho
prieskumu, je právne irelevantným odvolateľovo zdôrazňovanie maximálnej výšky mesačnej zrážky zo
mzdy. Obmedzenie výšky mesačnej zrážky totiž nijakým spôsobom nelimituje dodávateľa v uplatňovaní/
vymáhaní neodôvodnených, resp. minimálne sporných nárokov. Problematickou teda nie je výška
mesačnej zrážky, ale celková výška pohľadávka, ktorá by mala byť uspokojovaná. Táto nie je v zmysle

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dostatočne vyčíslená, resp., špecifikovaná (osobitne pokiaľ ide
o úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady banky/žalovaného), a teda nie je (nijako) limitovaná.
Vyjadrené slovami samotného odvolateľa, ide presne o to, že tu existuje riziko vymoženia nezákonného
či nečestného plnenia.

17. Hoci odvolateľovi možno dať za pravdu, že závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
Cdo 127/2017 z 28.2.2019 sú v judikatúre skôr minoritné, dané konštatovanie v súdenej veci nie
je osobitnejšie významné. Naliehavosť právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobkyne
na požadovanom určení bola totiž dostatočne osvedčená nariadením neodkladného opatrenia v
prebiehajúcom konaní uznesením okresného súdu č. k. 10C/26/2017-15 z 6.7.2017. Ním bolo - okrem

iného - žalovanému uložené, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal
akéhokoľvek použitia spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Dotknuté časové vymedzenie - „len“ do
právoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej-súčasnepodmieňujenutnosťmeritórnehorozhodnutia,
(až) ktoré rozhodnutie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty medzi stranami v dotknutej zásadnej
otázke.

18. Využitie žaloby o neplatnosť/neprijateľnosť spornej dohody korešponduje aj s preventívnym
charakterom určovacej žaloby (podporeným tiež spomínaným nariadeným neodkladným opatrením).
Je neúčelné, ba až kontraproduktívne čakať na vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne podľa vôle
žalovaného a až následne požadovať v súdnom spore vydanie (prípadného) bezdôvodného obohatenia.
Takýto prístup rozhodne nezodpovedá náležitej ochrane spotrebiteľa, ako hodnote postavenej na roveň

iných hodnôt verejného poriadku.

19. Bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných súdov (Krajského súdu v
Trnave a Okresného súdu Žilina) v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné
(§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP). Odhliadnuc od toho, že podľa vedomostí odvolacieho

súdu predmetné rozhodnutia reprezentujú skôr minoritné názory súdnej praxe (v obvode tunajšieho
odvolacieho súdu určite), nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v
zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (čiastočne
i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden
celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej

právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).20. Nakoľko vecná správnosť rozsudku okresného súdu je dostatočne daná na základe doteraz
vyslovených konštatovaní, krajský súd sa z dôvodu procesnej ekonómie nezaoberal ďalšou časťou
odvolacej argumentácie žalovaného; vzťahujúcou sa predovšetkým k ne/podmieneniu uzatvorenie

zmluvy o úvere uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Nad bezprostredný rámec odvolacieho
prieskumu v tejto spojitosti krajský súd dodáva, že dotknuté závery okresného súdu majú viac
konštatačný charakter, ako povahu záverov vyplývajúcich z konkrétnych ustálených skutkových zistení.

21. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku

o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
podmieňuje vecnú správnosť aj dotknutého výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd
dopĺňa, že okresný súd primerane aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore; osobitne eventualitu
vyslovenia, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

22. O trovách aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Žalovaný nebol v tomto štádiu konania úspešný,
preto nemá nárok na náhradu jeho trov. Naproti tomu žalobkyni žiadne trovy konania v súvislosti s
terajším odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP). Takéto „jednoetapové“ rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe

najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.