Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119012293
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119012293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.04.2020, v trestnej
veci obžalovaného L. N. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona a
iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
3T/52/2019 zo dňa 23.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku celý výrok
o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému L. N., nar. XX.XX.XXXX v T., bytom
V., I. T., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov

u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm.
h), písm. m) Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/52/2019 zo dňa 23.01.2020 bol obžalovaný L. N., nar.
XX.XX.XXXX U. T., zdržujúci sa v obci V., I.. T., t. č. od 19.09.2019 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov,
uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- dňa 10.09.2019 asi o 15.00 hod. v obci V., I.. T. W. G.. T., cez neuzatvorenú bránu neoprávnene

vošiel na pozemok rodinného domu č. 80/2 majiteľa Y. Ď., kde prešiel do zadnej časti dvora, odkiaľ
odcudzil starú liatinovú vaňu v hodnote 11,33,- eur, kde obvinený sa uvedeného konania dopustil napriek
tomu, že bol pre obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, a to v blokovom konaní
Obvodného oddelenia PZ Kapušany, číslo bloku 17125509 s právoplatnosťou 02.08.2019, kde mu bolauložená bloková pokuta 30,- eur pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch a zároveň bol pre trestný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, a to trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov, zn. 0T/19/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2018, kde

bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona.

Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona pri zistení
dvoch priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona a nezistenia poľahčujúcich

okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
v zákonnej lehote písomne odvolanie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru, vzhľadom na rozsah,
intenzitu zásahu do zákonom chráneného záujmu a povahu spáchaného skutku je uložený trest
neprimerane prísny. Mal za to, že v danom prípade jeho konanie spočívalo v jednoduchej kriminalite,
bez znakov sofistikovanosti a plánovitosti, ktorej základom bolo zlé rodinné a sociálne prostredie, jeho

protiprávne konanie a kriminalita nevykazovalo znaky páchania na vyššej úrovni, resp. závažnejšieho
spôsobu konania, pričom tu nemožno badať ani stupňovitosť závažnosti, práve naopak, povaha a druh
kriminality len reflektuje jeho nedostatočné zázemie a vytvára tak priestor na nápravu. Dodal, že podľa
jeho názoru jeho konaním bola spôsobená len banálna škoda vo výške 11,33 eur, čo bola hodnota
starej liatinovej vane, ktorú odcudzil, a preto uloženie tak vysokého trestu za tak banálny protiprávny čin

by na neho nepôsobilo primerane a spravodlivo, pôsobilo by ako krivda, a preto ťažko splní účel jeho
prevýchovy a individuálnej prevencie. Pokiaľ sa trestného činu dopustil v recidíve, nešlo o závažnejšie
skutky a páchanie celkom jednoduchej kriminality ktorá sa nestupňovala a v tomto prípade recidíva
samotnábolazohľadnenávpodobezvýšeniadolnejhranicetrestnejsadzby,čosamotnéužjeprísnejším
trestom. Okresný súd podľa obžalovaného dostatočne neindividualizoval uložený trest, neprihliadol

a nevzal v úvahu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, hoci sa priznal k spáchaniu
skutku a svoje konanie úprimne oľutoval, čo je zaznamenané aj v zápisnici o výsluchu obvineného
ešte zo dňa 24.10.2019, v zápisnici zo dňa 19.12.2019 a aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo
dňa 23.01.2020. Neprimeranú prísnosť uloženého trestu a nezákonnosť rozsudku videl obžalovaný aj
z hľadiska zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2019 k aplikácii § 39 Tr. zákona.

Okrem toho odvolateľ dodal, že od samého počiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní a prejavoval úprimnú snahu o nápravu, škoda bola nahradená a ujma napravená. Navyše
napadnutý rozsudok považovala obhajoba za nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný a
ako taký za nezákonný. Navyše obžalovaný dodal, že je už obmedzený na slobode 7 mesiacov, jeho
osobnosť je jednoduchá, ľahko čitateľná, bez zlomyseľnosti, ľahko ovplyvniteľná, ale aj formovateľná,

bez patologických porúch, a teda bez okolností, ktoré by odôvodňovali osobitnú potrebu odňatia slobody
v inej ako spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby. V podstate na základe týchto dôvodov obžalovaný
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a sám mu uložil miernejší spravodlivý trest odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, za zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti priznania viny a
jej oľutovania, ako aj spolupráce obžalovaného pri vyšetrovaní ním spáchaného trestného činu, čím

nekládol prekážky orgánom činným v trestnom konaní a spoločnosti na uloženie a prijatie spravodlivého
a primeraného trestu.

Len proti výroku o treste, ale v neprospech obžalovaného, podal v zákonnej lehote písomné odvolanie
aj okresný prokurátor. V odôvodnení podaného odvolania sa nestotožnil s uloženým trestom odňatia

slobody, lebo ho považoval, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, postoj k
trestnej činnosti a najmä vzhľadom na jeho doterajšie odsúdenia, za neprimerane mierny a na nápravu
páchateľa nepostačujúci. Okresný prokurátor pritom poukazoval na to, že obžalovaný má 13 záznamov
v registri trestov, prevažne pre trestné činy krádeže, kde naposledy bol odsúdený v roku 2018 pre
trestný čin krádeže k trestu odňatia slobody na 12 mesiacov, ktorý trest 22.05.2019 vykonal a následne

v krátkom čase po vykonaní trestu sa opätovne dopustil obdobnej trestnej činnosti. S prihliadnutím na
doterajší život obžalovaného a jeho doterajšie odsúdenia, ako aj skutočnosti, že tento nikde nepracuje,
je podľa názoru tohto odvolateľa možné konštatovať, že doteraz uložené tresty u obžalovaného nesplnili
svoj účel, že nemá snahu zabezpečiť si riadny zdroj príjmu na svoju obživu, keďže sa opakovanedopúšťa majetkovej trestnej činnosti. V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie, prípadne aby pri zamietnutí odvolania obžalovaného tomuto sám uložil prísnejší

nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudokpodľa§316ods.3,preskúmazákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,proti

ktorým odvolatelia podali svoje odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej
povinnosti dospel k záveru, že výrokom o treste bol porušený Trestný zákon, v dôsledku čoho bol
obžalovanému uložený neprimeraný trest.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku
pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Odvolací súd len doplnil dokazovanie o prečítanie
aktuálneho obsahu odpisu registra trestov a hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby. Na rozdiel od
obžalovaného, odvolací súd nezistil, že by odôvodnenie napadnutých výrokov bolo nedostatočné, a že

by viedlo k ich nepreskúmateľnosti a dokonca k nezákonnosti. Navyše obžalovaný ani nespresnil, v čom
by malo byť odôvodnenie napadnutých výrokov nepreskúmateľné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že odkazoval na záujem na dosiahnutí účelu trestu

a na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona. Prihliadal
na neprítomnosť poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona, zistiac dve priťažujúce okolnosti
uvedené v § 37 písm. h), m) Tr. zákona. K spôsobu a okolnostiam, vrátene následku trestného činu
sa okresný súd a nestotožnil s tvrdením obhajoby, podľa ktorej bolo treba bagatelizovať a neprihliadať
na tento skutok z dôvodu, že v čase spáchania skutku bola brána na pozemku otvorená, keďže v

tomto prípade bol pozemok riadne oplotený a skutočnosť že v čase spáchania skutku obžalovaným
bola otvorená brána, ktorá umožňovala jednoduchý prístup na pozemok, neumožňuje nazdávať sa, že
takto otvorená brána vyzýva k vstupu na pozemok bez toho, aby bol obžalovaný na pozemok pozvaný
alebo mu bolo dovolené tam vstúpiť. Okresný súd tak mal za to, že v čase, keď obžalovaný vstupoval
na pozemok, konal tak s úmyslom spáchať trestný čin a odcudziť tak vec, ktorá mu nepatrila. Napriek

tomu, že obžalovanému boli v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody,
obžalovaný sa nenapravil a opätovne sa dopúšťal trestnej činnosti, a preto okresný súd považoval
uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov za zákonný a primeraný, obsahujúci tak
požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie.

V zmysle ustanovenia § 34 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okrem toho, hľadiská, na ktoré súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery najmä prihliada, sú podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona , je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona , môže súd páchateľovi znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že

by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.Na hlavnom pojednávaní okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
o tom, že je vinný.

Zo znaleckého posudku z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol
doposiaľ trikrát hospitalizovaný v nemocnici na psychiatrickom oddelení v rokoch 2012 - 2018 pre
poruchy psychiky a správania sa spôsobené užívaním alkoholu. Znalkyňa u neho zistila ľahkú mentálnu
retardáciu, chronický alkoholizmus - závislosť na alkohole III. vývojového štádia podľa Jellineka, pričom
obžalovaný odmieta liečbu tejto závislosti a je ku konzumu alkoholu nekritický.

Zo správy o povesti obžalovaného z miesta jeho trvalého pobytu vyplynulo k jeho pomerom, že si
privyrábal zberom železa, zarobené peniaze používal na nákup alkoholu a cigariet, alkohol požíval
denne a pod jeho vplyvom vyvolával v osade konflikty, viedol záhaľčivý spôsob života. Nebol ale
prejednávaný komisiou ochrany verejného poriadku. Z oboznámeného bloku na pokutu na 30,- eur
vyplynulo, že bol takto postihnutý za krádež tovaru v COOP Jednote dňa 02.08.2019. Z odpisu registra

trestov obžalovaného vyplynulo, že má doposiaľ spolu 13 záznamov v rokoch 2001-2018, z toho v
úvodnomprípadesananehohľadíakobynebolodsúdený,novnasledujúcichprípadochnaodsúdenieje
namiesteprihliadaťaznichišlooodsúdeniazaprečinykrádežeažvôsmichprípadoch,pričomznichboli
posledné tri odsúdenia za prečiny krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za ktoré od roku 2014
vykonal postupne uložené tresty odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, 8 mesiacov a 12 mesiacov,

keď bol v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 0T/19/2018 odsúdený trestným rozkazom
zo dňa 09.02.2018, právoplatným dňa 09.02.2018 na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so
zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal len 22.05.2019. Predmetný obdobný
prečin tak spáchal ani nie do 4 mesiacov od výkonu predchádzajúceho trestu odňatia slobody. Mimo to
vykonal uložený trest odňatia slobody už v 10 prípadoch odsúdenia. Z výpisu z evidencie priestupkov

vyplýva postih v 13 prípadoch v rokoch 2016-2019, z ktorých v 6 prípadoch spáchal priestupky proti
majetku, naposledy dňa 02.08.2019.

Aj podľa zistení odvolacieho súdu vychádzajúcich z rovnakých dôkazov ako súd prvého stupňa, je
obžalovaný špeciálnym recidivistom, ktorý majetkovú trestnú činnosť obdobnej povahy v podobe krádeží

páchal už v nedávnej minulosti a aj v tomto prípade sa takej trestnej činnosti dopustil, hoci len nedávno
vykonal trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Je zjavné a potvrdzuje to aj výpis z evidencie priestupkov, že má výrazné sklony k páchania majetkovej
protiprávnej činnosti, čo si vyžaduje sprísniť trest oproti naposledy uloženému trestu.

Nakoľko, podľa vlastného priznania odcudzenú vec predal do zberných surovín aby si kúpil mimo iného
aj alkohol a cigarety a ide o osobu, ktorá trpí chronickým alkoholizmom až III. stupňa podľa všeobecne
uznanej klasifikácie alkoholizmu a nejaví snahu zbaviť sa takejto choroby, pričom nielen podľa správy
o povesti, ale aj podľa výsledkov znaleckého skúmania jeho osobnosti, pácha trestnú činnosť, aby
si alkohol zabezpečil, nemožno uznať odvolacie námietky obžalovaného, ktorými argumentuje svojimi

pomermi a osobou ako skutočnosťami, ktoré by mali byť výraznejšie zohľadnené v jeho prospech.
Je totiž stále na jeho rozhodnutí, aby aj v tomto, zmenil svoje správanie v záujme odstránenie príčin
jeho trestnej činnosti. Odvolací súd nezistil prítomnosť mimoriadnych okolností vyžadovanými v § 39
ods. 1 Tr. zákona. Za okolnosti trestného činu vo všeobecnosti je potrebné považovať všetky skutoč-
nosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu pre spoločnosť a tiež skutočnosti vplývajúce na

hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. V zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona musí ísť o okolnosti nie
bežné, ale svojou povahou za mimoriadne, ktoré by boli v prospech páchateľa. Takými okolnosťami
určite nie sú okolnosti predmetného skutku obžalovaného, keď obžalovaný vlastne zneužil situáciu, keď
sa v oplotenom pozemku nenachádzal poškodený ako majiteľ odcudzenej vane a túto si obžalovaný
neoprávnene prisvojil za okolnosti, že zberu železa sa bežne venuje. Jeho pomery a osoba nevytvárajú

predpoklad pre zmiernenie trestu ani postupom analogickým k § 39 ods. 2 písm. d) Tr. poriadku, pretože
ukladanie trestu odňatia slobody pri postupe uvedenom v § 39 ods. 4 Tr. poriadku by inak viedlo k
zjavne neprimeranej dohode o vine a treste, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu i vzhľadom na
pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom nebolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by nepostačoval aj trest ukladaný v rámci

mimoriadneho zníženia trestu.

Odvolací súd nezistil ani prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k) Tr. zákona. Nebola
to aktivita obžalovaného, ktoré viedla k tomu, že poškodený získal do svojej moci späť odcudzenúvaňu, ktorú predtým obžalovaný predal do zberných surovín za sumu 11,33 eur. Nakoľko obžalovaný
bol odhalený ako páchateľ predmetnej trestnej činnosti len na základe aktivity poškodeného, ktorý sám
zisťoval, či predmetná vaňa, ktorá mu z oploteného pozemku bola odcudzená a ktorú inak používal

na zavlažovanie, nebola bez jeho súhlasu odnesená do nejakých zberných surovín a na základe
následnej aktivity OČTK, nemožno prístup obžalovaného k odhaleniu svojho trestného činu hodnotiť ako
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zákona.

Z vykonaných dôkazov, na ktoré okresný súd podrobne odkázal, vyplynul správnosť záveru zohľadniť

dve vyššie uvedené priťažujúce okolnosti. Na druhej strane ale odvolací súd nemohol prehliadnuť, že
pozornosti súdu prvého stupňa ušlo zohľadnenie priznania obžalovaného a prejavenia úprimnej ľútosti,
ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní vyhlásením o vine a s ktorým sa súd prvého stupňa aj
stotožnil,keďtotovyhlásenieovineprijal.Rovnakotrebaprisvedčiťobžalovanému,ževpodstatepocelé
trestné konanie sa pri svojich výpovediach priznával a popisoval spôsob a okolnosti skutku v podstate
v súlade so znením skutkovej vety. Výška spôsobenej škody bola, oproti závažnosti recidívy páchateľa

určujúcej základnú trestnú sadzbu, menej rozhodujúca. Ani povaha ani pomery obžalovaného, ako už
bolo povedané, nevykazujú znaky takej mimoriadnosti, aby bolo namieste považovať ukladanie trestu
v rámci trestnej sadzby úhrnného trestu odňatia slobody od 16 mesiacov do 36 mesiacov ako pre
nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti, za neprimerane prísne. Odvolací súd tak pri ukladaní
trestu u obžalovaného pritom zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže sa

obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval. U obžalovaného na druhej
strane, obdobne ako okresný súd, zistil dve vyššie uvedené priťažujúce okolnosti. Spôsobený následok
bolo možné napraviť a tak sa aj stalo. Podľa hodnotenia z väzby obžalovaný je hodnotený bez výhrad
k jeho správaniu. S prihliadnutím na osobu obžalovaného a výšku naposledy uloženého trestu odňatia
slobody, ktorý vykonal tak po zohľadnení všetkých zákonom vyžadovaných kritérií, dospel odvolací súd

k záveru, že primeraným trestom odňatia slobody v tomto prípade je s použitím postupu aj podľa § 41
ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody tak, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený, považoval
odvolací súd za odôvodnený a zákonný.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona vysokej závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy
a spôsobu spáchania, pomeru poľahčujúcej a priťažujúcich okolností, ako aj pomerom obžalovaného
a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom

uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia trestných činov obžalovaného spoločnosťou.

Preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a sám rozhodol o treste tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku a odvolanie okresného prokurátora

ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.