Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 10, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/94/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304215
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120304215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomáš
Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. JUDr.
Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 394,40
Eur, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Cb/9/2020-89 zo dňa
9. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Cb/9/2020-89 zo dňa 9. septembra 2020 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 394,40 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči

žalovanému zaplatenia sumy 394,40 Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti
evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to jeho zapožičaním u
žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Následne poškodený uzavrel so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej

z predmetnej poistnej udalosti z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom vozidla a uvedenú
skutočnosť oznámil žalovanému.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca doplnil svoje
vyjadrenie tým, že si uplatňuje nárok na náhradu škody na základe príslušných ustanovení zákona
o povinnom zmluvnom poistení a Občianskeho zákonníka, keďže prenájom náhradného vozidla je
súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné

vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, čo potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie
členov SKP č. 17/2002. Žalobca uviedol, že dňa 30.09.2019 došlo vo Zvolene ku škodovej udalosti na
motorovom vozidle Nissan Qashqai, ev. č. ZV725DH, spôsobenej poškodenému Z.. W. G. - R.-plus.
Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Ford Focus C-Max, ev. č. ZV741CL,poisteného v poisťovni žalovaného. Uvedenú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX.
Na základe uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb,
a to zapožičaním náhradného vozidla Nissan Qashqai, ev. č. BL494OJ u žalobcu podľa zmluvy o

nájme č. 519/604 zo dňa 14.10.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.
190533 zo dňa 29.10.2019, splatnú 12.11.2019 na sumu 946,56 Eur (788,80 Eur bez DPH). Žalovaný
na základe oznámenia zo dňa 05.11.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú
výšku škody a priznal náklady iba v sume 394,40 Eur. Žalobca odkázal v súvislosti s uplatnením
jeho nároku na stanovisko Najvyššieho súdu SR R 7/1992, v zmysle ktorého aj náklady súvisiace

s užívaním náhradného vozidla je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný
nahradiť v celom rozsahu a za účelne vynaložené náklady. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalobca
uvádzal, že pokiaľ by nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a nebol
by nutný nájom náhradného motorového vozidla, pričom odkázal na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014. Nesúhlasil ani s námietkou žalovaného týkajúcu sa činnosti žalobcu
súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok, ktorú žalobca nevykonáva a preto sa nemôže jednať

o neoprávnené podnikanie, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom a jedná sa o štandardné
postúpenie pohľadávky. Pokiaľ žalovaný namietal neexistenciu predmetnej pohľadávky, aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, tieto námietky považoval za neopodstatnené, keďže postúpenie
pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR neodporuje zákonu. Poukázal pritom na

viaceré rozhodnutia súdov SR. Zdôraznil, že sám žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné poistné plnenie,
a preto samotná zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť sporná. Tvrdil, že v danom prípade došlo
k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy
postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ

eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Tvrdenie žalovaného o tom, že prejav vôle účastníkov zmluvy
o postúpení pohľadávky smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu považoval
za účelové. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu a odkázal

pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018. Dĺžka
prenájmu náhradného vozidla priznaná žalovaným je podľa žalobcu neoprávneným krátením poistného
plnenia, pretože práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo
dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy
a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické

obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Odkázal pritom na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19. 09.2018. Žalobca tvrdil, že krycí list bol vystavený dňa
31.10.2019, z ktorého vyplýva, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo k tomuto dátumu a najskôr
v tento deň mohlo byť vozidlo vrátené poškodenému.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uplatnený nárok neuznal v celom
rozsahu s tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok
neeviduje vo svojom účtovníctve. Namietal, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v
obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú
činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a takúto činnosť žalobcu možno považovať za

neoprávnené podnikanie. Žalovaný namietal, že uplatnený nárok voči žalovanému zákon o povinnom
zmluvnom poistení (ďalej aj „PZP“) vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho
zákonníka. Podľa žalovaného žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č.190533 zo dňa 29.10.2019 (ďalej
len „faktúra“), a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto zaviazaným

subjektom na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. V zmysle § 524 Obč. zák. vyplýva, že
nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo

k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku
žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ. Podľa žalovaného k
úhradefaktúrynemohlodôjsťaninazákladevzájomnéhozápočturealizovanéhovžalobcompredloženejzmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy jednoznačne vyplýva,
že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávky a až následne
k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol

majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Žalovaný poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/20/2007 zo dňa 29.01.2008 ohľadne absolútnej
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného zmluva o

postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom s odkazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nemožnosti
uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, nakoľko predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť
podľa žalobcu postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči
poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia).

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná. Považoval za nesporné, že dňa 30.09.2019 došlo k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená
motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného s tým, že pri tejto dopravnej
nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla Nissan Qashqai, ev. č. ZV725DH, ktorého držiteľom bol

Z..W.Augustín-R.-R..Okresnýsúdmalpreukázané,žežalovanýztitulutejtoškodovejudalostiposkytol
uvedenému poškodenému na jeho účet poistné plnenie vo výške 463,07 Eur, čo zodpovedá sume za
opravu predmetného motorového vozidla, ktorá bola fakturovaná poškodenému faktúrou č. 219061253
spoločnosťou LION CAR s.r.o. bez DPH. Žalovaný tiež priamo už na účet žalobcu poskytol z dôvodu
tejto poistnej udalosti aj ďalšie poistné plnenie vo výške 394,40 Eur, čo zodpovedá výške nájomného v

rozsahu 8 dní za prenájom náhradného vozidla ako doby nevyhnutnej na opravu poškodeného vozidla,
pričom táto suma zodpovedá polovici fakturovanej čiastky bez DPH podľa faktúry č. 190533 vystavenej
žalobcom na ťarchu poškodeného Z.. W. G. - R. - R., v ktorej bol fakturovaný prenájom náhradného
vozidla v rozsahu 16 dní. Okresný súd mal preukázané aj to, že dňa 29.10.2019 bola uzavretá medzi
žalobcom a poškodeným Z.. W. G. - R. - R. ako postupcom zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou došlo

k postúpeniu pohľadávky vo výške 788,80 Eur, ktorú mal poškodený voči žalovanému z titulu nároku na
náhradu škody, a to konkrétne náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 30.09.2019. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné
s dohodnutou odplatou vo výške 788,80 Eur. V predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky došlo aj k
vzájomnému započítaniu pohľadávky postupcu voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky

proti pohľadávke žalobcu voči postupcovi, ktorú mal z titulu fakturovaného prenájmu náhradného vozidla
v zmysle Zmluvy o nájme č. 519, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 190533 vo výške 946,56 Eur (bez
DPH vo výške 788,80 Eur) a v dôsledku vzájomného zápočtu došlo k ich úrade vo výške, v ktorej sa
vzájomne kryjú, t. j. v sume 788,80 Eur.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca sa svojou žalobou
domáhal voči žalovanému nároku na úhradu sumy 394,40 Eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla z
titulu povinného zmluvného poistenia v dôsledku predmetnej poistnej udalosti, a to z titulu náhrady
nákladovvynaloženýchnaužívanienáhradnéhovozidlapoškodeným,pričomvýškauplatnenéhonároku
zodpovedá polovici sumy, ktorú bol poškodený povinný zaplatiť žalobcovi z titulu zmluvy o prenájme

vozidla, pretože žalovaný ešte pred podaním žaloby plnil priamo žalobcovi zvyšok tejto čiastky v
sume 394,40 Eur, pričom žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.10.2019.

7. Súd prvej inštancie uplatnený nárok, ktorý predstavoval náhradu škody, posudzoval aj z hľadiska

splnenia predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o preukázanie
protiprávneho úkonu, t. j. porušenia právnej povinnosti, vychádzal z nesporného tvrdenia, že predmetnú
nehodu - škodovú udalosť spôsobil v dôsledku porušenia dopravných predpisov škodca motorovým
vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Okresný súd mal za preukázané aj
spôsobenie škody, keďže v dôsledku poškodenia motorového vozidla pri tejto dopravnej nehode si

poškodený počas doby opravy vozidla prenajal náhradné motorové vozidlo, v dôsledku čoho mu vznikla
okrem iného škoda vo výške nájomného, ktorú bol povinný z tohto titulu zaplatiť. Za preukázané
považoval aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, keďže pokiaľ by zo strany
škodcu nedošlo k porušeniu dopravných predpisov, nedošlo by ani k dopravnej nehode, pri ktorejbola spôsobená škoda. Vo vzťahu k zavineniu okresný súd konštatoval, že tento predpoklad sa podľa
všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá vo forme nevedomej nedbanlivosti, pri ktorej škodca
nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, hoci to podľa okolností a vzhľadom k svojim

osobným pomerom mohol a mal predvídať. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané vyvinenie
škodcu a následne žalovaného ako osoby, ktorá je povinná z titulu povinného zmluvného poistenia plniť
škodu poškodenému za škodcu. Okresný súd preto konštatoval splnenie všetkých zodpovednostných
predpokladov pri uplatnení nároku na náhradu škody.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal preukázanú aj výšku
uplatnenej škody, keď táto zodpovedala výške fakturovaného nájomného za prenájom náhradného
vozidla s tým, že fakturovaná cena nájomného za 1 deň bola v nižšej sume ako bolo pôvodne dojednané
vzmluveonájmevozidla,konkrétnevovýške49,30Eurdenneza16dníprenájmu.Zfaktúry219061253,
ktorou bola vyúčtovaná oprava vozidla mal okresný súd preukázané, že vozidlo bolo odovzdané do
opravy dňa 14.10.2019 s dátumom dodania tovaru/služby 28.10.2019, pričom ku dňu 29.10.2019 bolo

vozidlo ešte v servise. Okresný súd poukázal na oznámenie žalovaného o poistnom plnení, podľa
ktorého šetrenie poistnej udalosti bolo žalovaným ukončené ku dňu 31.10.2019 a až po vystavení
krycieho listu poisťovňou mal servis vydať vozidlo poškodenému.

9. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalovaný nenamietal v konaní výšku

uplatneného nároku a nenavrhol vykonať ani dokazovanie k výške nároku. Nepredložil ani dôkazy, ktoré
by nárok čo do výšky spochybnili, čím podľa okresného súdu nedošlo k účinnému popretiu skutkových
tvrdení zo strany žalovaného.

10. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na

strane žalobcu, keď žalovaný tvrdil, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený
nedisponoval pohľadávkou voči žalovanému z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť za prenájom
náhradnéhovozidlavdôsledkutoho,ževdanomčaseešteneuhradilpoškodenývprospechžalobcuako
prenajímateľa dohodnuté nájomné, a preto v danom momente nebola splnená podmienka vzniku škody,
v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorá je predmetom

konania.

11. Súd prvej inštancie pri námietke nedostatku vecnej legitimácie žalobcu poukázal na obsah zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2019, v ktorej došlo okrem iného aj k dohode o započítaní
vzájomných pohľadávok, a to konkrétne vo vzťahu k poškodenému k započítaniu pohľadávky, ktorú mal

žalobcavočipoškodenémuztituluprenájmupredmetnéhonáhradnéhovozidlastým,žetátopohľadávka
bola započítaná s pohľadávkou poškodeného, ktorú mal voči žalobcovi on z titulu odplatného postúpenia
pohľadávky. Okresný súd konštatoval, že pri formalistickom výklade práva by bolo možné vychádzať
z toho, že poškodený mal najprv žalobcovi uhradiť sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu mal
vzápätí, resp. ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátiť. Podľa

okresného súdu takýto postup by bol v rozpore s realitou bežného života. Uviedol, že naopak ako účelné
bez toho, aby bol obchádzaný zákon, bol taký postup, keď poškodený a žalobca si vzájomné práva a
povinnosti upravili v rámci jednej zmluvy, a preto sa okresný súd nestotožnil s tvrdeniami žalovaného,
že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatná v dôsledku toho, že by sa ňou
obchádzal zákon alebo, že by jej predmetom malo byť plnenie, ktoré je nemožné.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
ako strane úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny, nezákonný
a arbitrárny. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so
skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe
nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne odôvodnil. Podľa žalovaného preto napadnuté
rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, čím došlo k porušeniu zásady spravodlivého práva

na spravodlivý súdny proces.

14. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vysporiadal s námietkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Tvrdil, že žalobca nebol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Sosúdom uvedeného zisteného skutkového stavu, ktorý vychádza a potvrdzujú ho dôkazy predložené
žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre. Z
toho potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Vzhľadom na

znenie § 524 Občianskeho zákonníka, keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so
žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením takejto zmluvy nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo len
k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý podľa vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku

žalobcu. Tvrdil preto, že medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k
postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa žalovaného preto nemohlo dôjsť ani k vzájomnému zápočtu realizovaného podľa zmluvy o
postúpení. Prejav vôle totiž podľa zmluvy najprv smeroval k postúpeniu pohľadávky (neexistujúcej) a
až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený

nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto dôvodov preto žalobca
nemôže byť aktívne vecne legitimovaný na strane žalobcu v tomto konaní a odkázal na rozhodnutie
NS SR 4Obo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Vzhľadom na nemožnosť uzatvorenia uvedeného zmluvného

vzťahu medzi žalobcom a poškodeným o postúpení uvedených pohľadávok sa jedná preto o právny
úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky aj uhradil
faktúru žalobcovi, v kauzálnom dôsledku čoho nemohla poškodenému vzniknúť ani pohľadávka

voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.
Obsah predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky naopak preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany
poškodeného, a to ešte pred údajnou cesiou pohľadávky. Na základe uvedeného je preto nepochybné,
že postupca pohľadávky nikdy nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému. Na základe uvedeného
žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmeniltak,žežalobuzamietneažalovanému

prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 10.11.2020 v ktorom uviedol, že
napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Z uvedených
dôvodovnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilakovecnesprávnyapriznalmunáhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. Tvrdenie žalovaného, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ako aj tvrdenia o neexistencii uplatnenej pohľadávky považoval za
neopodstatnené. Okresný súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej došlo aj k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne
posúdenie, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke aktívnej legitimácie považoval
žalobca za zrozumiteľné a správne. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu Žilina
sp. zn. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25.04.2019, ako aj na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.

zn. 43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.6.2019. Podľa žalobcu okresný súd v predmetnej veci odôvodnil,
na základe čoho dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Poukázal opätovne
na to, že postupovaný na žalobcu bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Za nesprávne preto považoval
tvrdenia žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca

ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi. Zdôraznil, že žalovaný akceptoval postúpenie
pohľadávky, čo je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal priamo na účet žalobcu
ako postupníka. Žalovaný tak sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu svojim konaním v rámci
likvidácie poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť sporné ani to, že poškodenému
vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla.

19. K namietanej arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie odkázal na základné princípy civilného
sporového poriadku podľa čl. 4, 5, 15 a 17 a poukázal na to, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie
nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. S odkazomna nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 119/03-30 poukázal na to, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky. Napadnuté rozhodnutie

tieto predpoklady spĺňa. Žalovaný pritom neposkytol súdu v rámci dokazovania nielen tvrdenie, ale ani
dôkazy, ktorými by podložil svoje závery.

20.Žalobcaopätovnepoukázalnato,ževprípadenamietanejabsolútnejneplatnostizmluvyopostúpení
pohľadávok, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade

predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ a nemá vplyv ani na existenciu nároku na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a
to zmluva o postúpení pohľadávky, podľa ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň aj k postúpeniu
pohľadávky. Nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom vozidla voči žalovanému tak
ostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Zdôraznil, že poškodený má podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči žalovanému a nie voči žalobcovi - prenajímateľovi
vozidla. Dlžníkom je žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Pri posudzovaní predmetného postúpenia sa jedná o
odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu

fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odmeny za postúpenie a nie so samotným nárokom
na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov
smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu
a poškodeného považoval žalovaný za nepodložené a účelové tvrdenie. Práve na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a

súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku
v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/104/2019 zo dňa 30.05.2019, ako aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline.

21. Podľa žalobcu nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody formalisticky tak, že poškodený

neuhradil predmetnú faktúru, pokiaľ nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej
sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu. Podľa žalovaného neexistuje rozdiel, či poškodený
uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie
pohľadávky späť poškodenému, alebo či sa to zrealizuje vzájomným zápočtom. Skutočnosť, že
uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie,

ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu
náhrady škody. Odkázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/135/2019-186 zo dňa
25.06.2019, ako aj na ďalšie rozhodnutia tohto odvolacieho súdu. Podľa žalovaného úhradu nájomného
supluje v predmetnom prípade samotné postúpenie, pričom odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.09.2019 došlo vo Zvolene k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič
vozidla A Z.. J. X. s tým, že ako držiteľ a zároveň poistiteľ zodpovednosti za škodu vo vzťahu k vozidlu
A je uvedená Z.. J. X.ová a vozidlo škodcu Ford Focus C-MAX, ZV741CL je poistené u žalovaného a

pri poškodenom vozidle B Nissan Qashqai, ZV725DH je ako držiteľ uvedený Z.. W. G., R. plus

24. Z faktúry č. 219061253 spoločnosti LION CAR, s.r.o., IČO: 36053961 vyplýva vyúčtovanie ceny
opravy vozidla Qashqai, EČ: ZV-725DH vo výške 463,07 Eur bez DPH, s DPH vo výške 555,68 Eur na
ťarchu odberateľa Z.. W. G. - R. - plus, s dátumom splatnosti 11.11.2019, dátumom otvorenia zákazky

14.10.2019.25. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 31.10.2019 žalovaný oznámil Z.. W.ovi G.ovi - R. - plus, že
dňa 31.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predložil výpočet
výšky plnenia s tým, že poistné plnenie žalovaný poukazuje vo výške 463,07 Eur.

26. Zo zmluvy o prenájme vozidla č. 519/604 zo dňa 14.10.2019 vyplýva označenie prenajímateľa
- žalobcu a nájomcu - držiteľa poškodeného vozidla - Z.. W. G. - R. - plus. Predmetom zmluvy bol
prenájom vozidla Nissan Qashqai, EČV: BL494OJ s tým, že prenajímateľ prenajal toto vozidlo nájomcovi
a nájomca si prenajal predmetné vozidlo na dohodnutý účel v období od 14.10.2019 do 29.10.2019 s

dennousadzbouprenájmu69,60Eur.PodľazmluvyprenájomnáhradnéhovozidlabudeuplatnenýzPZP
vinníka. V spodnej časti formulára zmluvy je uvedené pri ukončení prenájmu denná sadzba prenájmu
59,16 Eur vrátane DPH s tým, že dňa 29.10.2019 bolo vozidlo opätovne prevzaté prenajímateľom a
odovzdané nájomcom s poznámkou nájomcu ku dňu 29.10. „moje vozidlo je stále v servise“.

27. Faktúrou č.190533 žalobca ako dodávateľ na ťarchu odberateľa - Z.. W. G. - R. - plus, IČO:

41191315, s dátumom vyhotovenia faktúry 29.10.2019 a dátumom splatnosti 12.11.2019 vyúčtoval
prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.519, Nissan Qashqai, EČV: BL494OJ od 14.10.
do 29.10.2019, t.j. za 16 dní, pri jednotkovej cene 49,30 Eur, celkovú cenu 788,80 Eur, spolu na úhradu
sumu 946,56 Eur, vrátane DPH.

28. Dňa 29.10.2019 bola uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a Z.. W. G. - R. - plus ako
postupcom podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zmluva o postúpení pohľadávky
(ďalej aj „Zmluva“). V čl. 1 Zmluvy je uvedené, že postupca má peňažnú pohľadávku voči Komunálna
poisťovňa, a.s. (ďalej len „poisťovňa“) ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom
Ford Focus C-MAX, EČV: ZV741CL vo výške 788,80 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa §

4 zákona č. 381/2011 Z.z. a ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.09.2019 na vozidle Nissan Qashqai, EČV:
ZV725DH. Postupca touto Zmluvou postúpil žalobcovi predmetnú pohľadávku a žalobca sa zaviazal
uhradiť za postúpenie tejto pohľadávky odplatu vo výške 788,80 Eur, čo zodpovedá faktúre č.190533,
vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla

značky Nissan Qashqai, EČV: BL494OJ. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky, t.j. na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 tejto zmluvy vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet. Zmluvné strany sa dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu
informovať postupca a to tak, že žalobca v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení

pohľadávky poisťovni.

29. Dňa 29.10.2019 postupca Z.. W. G. - R. - plus, IČO: 41191315 oznámil žalovanému, že dňa
29.10.2019 postúpil svoju pohľadávku voči ich spoločnosti spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
(náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č.8014125070 zo dňa 30.09.2019 z titulu náhrady účelne

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 788,80 Eur spolu s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými na žalobcu a zároveň uviedol aj bankový účet postupníka.

30. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.11.2019 vyplýva, že ho adresoval žalovaný žalobcovi s
dátumom podania 06.11.2019, kde ako poškodený je uvedený Z.. W. G. - R. - plus, dátum vzniku poistnej

udalosti 30.09.2019, poistený J. X.ová, poistené vozidlo ZV741CL, poškodené vozidlo Nissan Qashqai,
EČV: ZV725DH. V oznámení žalovaný uviedol, že dňa 31.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na
základe ktorého v prílohe listu priložil výpočet výšky plnenia vrátane vyjadrenia likvidátora k osobitostiam
likvidácie s tým, že bolo priznaných 8 dní nájmu náhradného vozidla, ako doba nevyhnutná na opravu
poškodeného vozidla. Žalovaný v oznámení uviedol, že v prípade doloženia hodnoverných dôkazov

preukazujúcich deklarovanú dĺžku výpožičky vozidla je možné pristúpiť k prehodnoteniu krátenia
poistného plnenia. Poistné plnenie žalovaný podľa oznámenia poukázal na základe predložených
dokladov na účet žalobcu v sume 394,40 Eur s tým, že v prílohe bol uvedený predmetný výpočet,
konkrétne náklady na použitie náhradného vozidla 946,56 Eur, priznaných 8 dní nájmu náhradného
vozidla - 473,28 Eur, spolu priznané 473,28 Eur, odpočet DPH - 78,88 Eur, výška škody bez DPH 394,40

Eur = poistné plnenie.

31. Upomienkou zo dňa 19.02.2020 žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie neuhradeného zostatku
faktúry č.190533 vo výške 394,40 Eur.32. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

34. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

36. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

37. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

38. Podľa § 581 ods.1, 2 a 3 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako

aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

39. Podľa § 364 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný zákonník“) na základe
dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

40. Podľa § 4 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

41. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

42. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
43. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

44.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď

vydalnapadnutýrozsudok,ktorýmžalobevcelomrozsahuvyhovel.Vkonanísúduprvejinštancienezistil
odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie
napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako
rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému
možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Vzhľadom na dôvody žalobcom
podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.45. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalovaným v odvolaní.

46. Žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcu pre neprípustnosť uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným z dôvodu jej absolútnej neplatnosti pre
rozpor so zákonom.

47. Predmetom konania je nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom voči žalovanému z dôvodu

poškodenia motorového vozidla poškodenému, a to motorovým vozidlom poisteného u žalovaného. Súd
prvej inštancie správne posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. s použitím
§ 15 ods. 1 ZoPZP a § 420 ods. 1 OZ. Nárok na náhradu škody predstavujú náklady poškodeného
pri zabezpečení náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného motorového vozidla.
Odvolací súd zdôrazňuje, že časť tohto nároku žalovaný aj uhradil vo výške 394,40 Eur, a to priamo
žalobcovi.

48. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému na náhradu škody na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a ním dňa 29.10.2019. Žalobca bol zároveň subjektom, t.j.
prenajímateľom, ktorý poškodenému ako nájomcovi požičal náhradné motorové vozidlo.

49. Odvolací súd konštatuje, že žiadne zákonné ustanovenie nebráni, a žalovaný to ani nenamietal,

poškodenémupostúpiťsvojnároknanáhraduškodyvočižalovanémutretiemusubjektu.Pokiaľžalovaný
v priebehu celého konania, vrátane odvolania namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, s
takýmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí.

50. Žalovaný namietal, že žalobca ako prenajímateľ vozidla voči poškodenému je jeho veriteľom a preto

nemohol poškodený na žalobcu postúpiť žiadnu pohľadávku, pretože sa jedná o záväzok z dôvodu
uzavretej zmluvy o nájme medzi poškodeným a žalobcom. S takýmto skutkovým vyhodnotením a
právnym záverom odvolací súd nesúhlasí. Žalovaný opomína skutočnosť, že sa jedná o samostatné
právne vzťahy. Na jednej strane je vzťah medzi žalobcom a poškodeným vzniknutý na základe zmluvy o
nájme motorového vozidla, v ktorom vystupuje poškodený ako dlžník žalobcu - veriteľa. Na druhej strane

existuje samostatný vzťah medzi poškodeným a žalovaným, pričom poškodenému zákonná úprava
priznáva priamy nárok na náhradu škody od žalovaného ako poisťovateľa škodcu, ktorý spôsobil poistnú
udalosť v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP.

51. Podľa odvolacieho súdu poškodenému a žalobcovi žiadna zákonná úprava nebráni, aby poškodený

svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, spočívajúci vo výške odplaty za užívanie náhradného
vozidla počas opravy poškodeného vozidla, postúpil žalobcovi, ktorý je zároveň prenajímateľom tohto
vozidla. V danom prípade je potrebné odlíšiť zmluvný vzťah medzi poškodeným a žalobcom (nájomná
zmluva a pohľadávka žalobcu vzniknutá z tohto nájomného vzťahu), pričom práve táto pohľadávka jej
úhradou poškodeným predstavuje majetkovú ujmu, t.j. škodu na strane poškodeného, ktorý nárok na jej

náhradu voči žalovanému je samostatným právnym vzťahom odlišným od vzťahu medzi poškodeným
a žalobcom. Odvolací súd zdôrazňuje tak, ako na to poukazoval aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu,
že poškodený nepostúpil na žalobcu nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného (pretože tento je
pohľadávkou žalobcu voči poškodenému), ale v zmysle obsahu zmluvy o postúpení medzi žalobcom a
poškodeným postúpil na žalobcu priamy nárok na náhradu škody podľa § 15 ods.1 ZoPZP. Odvolací

súd preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že poškodený mal postúpiť na žalobcu záväzok a nie
pohľadávku. Záväzok poškodeného voči žalobcovi vo výške dohodnutého nájomného po jeho úhrade
predstavuje ujmu, t.j. škodu v majetkovej sfére poškodeného a ide o samostatný nárok uplatniteľný
priamo poškodeným voči žalovanému. Úhrada tohto záväzku poškodeným voči žalobcovi bola namiesto
„priamej“ platby nahradená zápočtom, čo právna úprava nezakazuje, naopak jedná sa o dovolený

a zákonom predpokladaný bezhotovostný spôsob úhrady peňažného záväzku. Žalovaný nerozlišoval
medzi týmito samostatnými právnymi vzťahmi medzi poškodeným a žalobcom a medzi poškodeným
a žalovaným. Postavenie poškodeného ako dlžníka žalobcu predstavuje len časť právnych vzťahov
vzniknutých na základe poistnej udalosti medzi stranami konania a poškodeným.

52. Odvolací súd nesúhlasí ani s ďalším záverom žalovaného, že k úhrade faktúry nemohlo ani dôjsť
na základe vzájomného zápočtu medzi žalobcom a poškodeným, keď tvrdil, že prejav vôle strán
smeroval najprv k postúpeniu pohľadávky (podľa žalovaného neexistujúcej pohľadávky) a až následne
k zápočtu vzájomných pohľadávok. Treba zdôrazniť opätovne rozlišovanie právnych úkonov a účinkovvyvolaných zmluvou o postúpení pohľadávky. Stranám tejto zmluvy nič nebránilo vzájomné plnenia
„uhradiť“ vzájomným zápočtom. Započítanie predstavuje zákonom dovolený legálny spôsob zániku
záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet vzájomných pohľadávok

ako zákonom predpokladaný zánik záväzkov. Teda zaplatenie dohodnutého nájomného žalobcovi zo
strany poškodeného, čím dochádza na jeho strane k vzniku škody, bolo nahradené započítaním oproti
pohľadávke poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky voči žalovanému. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že dohodou podľa § 364 Obch. zák. je možné započítať akékoľvek vzájomné
pohľadávky, t.j. aj nesplatné, resp. voči splatnej aj nesplatnú pohľadávku. Vzájomné platobné povinnosti,

a to úhrada nájomného zo strany poškodeného v prospech žalobcu a následne úhrada žalobcu voči
poškodenému ako odplata za postúpenie pohľadávky voči žalovanému bola nahradená vzájomným
započítaním podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. Skutočnosť, že k týmto úkonom došlo v jednej
zmluve v ten istý okamih nie je v rozpore so zákonom a ako správne uviedol okresný súd zodpovedá
účelnému usporiadaniu vzťahov medzi žalobcom a poškodeným. Uvedenými úkonmi sa postavenie
žalovaného nezmenilo vo vzťahu k povahe jeho záväzku a ani k jeho výške, zmenil sa „len“ subjekt

oprávnený na toto plnenie.

53. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď považoval zmluvu o postúpení, vrátane dohody
o zápočte v nej obsiahnutú, za platnú, zákonom predpokladanú a účinnú, na základe čoho dospel aj k
správnemu záveru o existencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

54. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedostatočnosť odôvodnenia, arbitrárnosť a svojvôľu
napadnutého rozhodnutia, s takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie dostatočne
jasne, zrozumiteľne, logicky a na základe skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania dospel k
správnemu záveru o aktívnej legitimácii na strane žalobcu pri nároku uplatňovanom voči žalovanému.

55. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie správne vymedzil vzťah medzi stranami sporu, ako aj medzi poškodeným a žalovaným
a poškodeným a žalobcom. Tiež správne konštatoval existenciu samostatných nárokov medzi
poškodeným a žalobcom a medzi poškodeným a žalovaným, ako aj identifikoval právny titul, na základe

ktorého dospel k správnemu záveru o aktívnej legitimácii žalobcu voči žalovanému. V bode 9. na
strane 10 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd správne konštatoval účelnosť zvoleného
postupu medzi poškodeným a žalobcom, a to bez toho, aby bol obchádzaný zákon, pričom účelnosť
videl v tom, že poškodený a žalobca ako prenajímateľ si vzájomné práva a povinnosti upravili v rámci
jednej zmluvy, a preto sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že predmetná

zmluva o postúpení pohľadávka je neplatná, v dôsledku čoho by sa mal ňou obchádzať zákon alebo
jej predmetom malo byť plnenie, ktoré je nemožné. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoj
záver, ako aj vzťah medzi stranami sporu a treťou stranou, dostatočne odôvodnil, že úkon reálneho
peňažného plnenia bol nahradený medzi žalobcom a poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávok, a
preto nezodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia tvrdenie žalovaného v odvolaní o nedostatočnom

odôvodnení a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak, pokiaľ by sa jednalo o nedostatočné
odôvodnenie, napadnuté rozhodnutie by neumožnilo žalovanému v odvolaní uviesť konkrétne skutkové
a právne výhrady voči nemu. Odvolací súd sa preto nestotožnil ani s týmto dôvodom uvedeným v
odvolaní žalovaného.

56. Okresný súd postupoval správne aj v tom, keď neprihliadol na námietku žalovaného, že z
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že najskôr mal smerovať prejav vôle k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok. Odvolací súd zdôrazňuje nad rámec
dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, že takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Zo žiadnej časti textu zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva tvrdenie žalobcu o časovej prednosti

postúpenia pohľadávky a až následného zápočtu. Uvedená zmluva bola podpísaná v jeden okamih, čo
zákonná úprava nevylučuje a záver žalovaného o časovej prednosti postúpenia a následného zápočtu
vychádzajúc len z grafického poradia uvedených právnych úkonov nezodpovedá tvrdeniu o časovej
priorite postúpenia, keďže všetky uvedené úkony boli vykonané v jednom doklade a podpísané v ten
istý okamih. Tvrdenie o časovej prednosti postúpenia pred následným zápočtom preto nezodpovedá

obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky a vykonanému dokazovaniu.

57. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti druhej
výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100%. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so
zásadou úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v celom rozsahu a aj v tejto časti je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

správne.

58. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu.

59. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči
žalovanému v rozsahu 100%.

60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).