Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010086
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3714010086.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému O. G., nar. XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom
A. N., A. XXX, okres A. N., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu poisťovacieho podvodu podľa §
223 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 16. apríla
2019 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.

októbra 2017 pod sp. zn. 2T/48/2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
25. januára 2018 pod sp. zn. 2T/48/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok z
r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. októbra 2017 pod sp. zn. 2T/48/2014 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 25. januára 2018 pod sp. zn. 2T/48/2014 bol obžalovaný O. G.,
nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu poisťovacieho podvodu podľa
§ 223 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

nesenie záverečnej reči:po tom, čo dňa XX. nP.XXX oznámil na P. oddelení PZ A. N. krádež vlámaním
do osobného motorového vozidla zn. O. N., evidenčného čísla A., ktoré v tom čase používal, a ktoré
bolo evidované na jeho matku P. G., bytom A. N., A. XXX, pričom podľa jeho oznámenia sa mal krádeže
vlámaním do vozidla dopustiť neznámy páchateľ, ktorý mal po rozbití skla pravých predných dverí z
vozidla odcudziť zabudovaný LCD panel s navigáciou a autorádiom, sériového čísla O a airbag vodiča

umiestnený na volante, následne dňa 11. novembra 2010 bola poistníkom P. G., telefonicky nahlásená
škodová udalosť pod č. XXXXXXXXXX v poisťovni G. A. a.s., N., kde bolo vozidlo v tom čase od
1.10.2010 poistené na základe poistky č. XXXXXXXXXX, pričom poisťovňa, po vykonaní obhliadky
vozidla a predložení listinných podkladov o oprave vozidla dňa 20.7.2011, vyplatila poistné plnenie vo
výške 3.374,02 Eur na účet S. G. H. - I., G. XXXX/XX, A. N., ktorý na požiadanie obžalovaného G.
vykonal v presne nezistených dňoch koncom roku 2010 opravu vozidla po tom, čo mu obžalovaný G.

priniesol súčiastky potrebné na opravu, medzi ktorými bol airbag vodiča s odstránenými identifikačnými
znakmi a aj LCD panel s navigáciou a autorádiom, sériového čísla O čo bol panel zhodný s panelom,
ktorý mal byť odcudzený pri krádeži vlámaním do tohto vozidla oznámenej obžalovaným G., následne
S. G. finančné prostriedky poukázané na jeho účet A. odovzdal obžalovanému G., a to po odpočítaní
hodnoty práce a dane z pridanej hodnoty, čím týmto konaním obžalovaný O. G. spôsobil poisťovni G.
A. N., IČO: 00 585 441, škodu vo výške 3.374,02 Eur.Za to bol obžalovaný O. G. odsúdený podľa § 22X odsek 3 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek
3, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkonu
mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona podmienečne

odložený na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
sa obžalovaného počas určenej skúšobnej doby a súčasne okresný súd uložil obžalovanému podľa §
51 odsek 4 písm. c) Tr. zákona povinnosť, spočívajúcu v príkaze v určenej skúšobnej dobe nahradiť
poškodenej poisťovni G., a. s., N. škodu v sume -3.374,02,- €, ktorú povinnosť aj v adhéznom konaní,
t. j. v konaní o náhrade škody bola obžalovanému uložená nahradiť uvedenému poškodenému podľa

§ 287 odsek 1 Tr. poriadku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku
odvolanie obžalovaný. V písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajkyne uviedol, že z vykonaného
dokazovania prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a následne z toho vyvodil
i nesprávne právne závery. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa

malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Obaja predsedovia senátu prejednávali
túto vec prevažne tak, aby on ako obžalovaný, obhajca a svedkovia nemali ani možnosť vyzdvihnúť si
predvolania na vytyčované pojednávania a vytvorili tak dojem, že obžalovaný a jeho obhajca
sa vyhýbajú konaniu. Už tento postup súdu svedčí o nie práve nestrannom procese. Procesná lehota

5 dní na prípravu pojednávania podľa predsedu senátu platí iba pre prvé pojednávanie vo veci, ktorý
právny názor nezdieľame, ale svedčí o tom, že súd mal záujem vec rýchlo a nie spravodlivo ukončiť.
Termín hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok si proste pomýlil a bol v tom, že bude
25.10. 2017 v stredu ako obvykle a tak to aj predsedovi senátu zdôvodnil. Bohužiaľ na strane
prvostupňového súdu nebola vôľa mu veriť čokoľvek. Ďalej uviedol, že dňa 10.11.2010 v čase od 22.30

hod. do 23.00 hod. neznámy páchateľ vykonal krádež vlámaním do osobného motorového vozidla (ďalej
len OMV) zn. O. N. C rady, EC: A.. ktorý bolo zaparkovaný na parkovisku pred D. A. N. a to tak, že
nezisteným predmetom a spôsobom rozbil okno na dverách spolujazdca, vošiel do vozidla a odcudzil z
nehozabudovanýLCDpanelsnavigáciouarádiomvhodnote500,-Eur,airbagzvolantu vhodnote500,-
Eur. O. vozidla, P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, A. N., bola spôsobená škoda vo výške 1200,-

Eur. Uvedené je skutkovým obsahom uznesenia ČVS: ORP-1016/OSV-PB-2010 Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Považskej Bystrici z 20.12.2010, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie pre prečin
krádeže veci podľa § 212 odsek 2 Tr. zákona voči neznámemu páchateľovi. Krádež nahlásil on, keďže
toto P. používal. P. bolo poistené v poisťovni G., a.s. O. uviedol, že zabezpečil opravu poškodeného P.,
a to tak, že kúpil náhradné diely a dal vozidlo svedkovi Vladimírovi G. podnikajúcim pod obchodným

menomH.-I.opraviť.Jepotrebnéuviesť,žesvedokG.nemôžeanemoholdosvedčiťskutočnosti,ktorých
nebol svedkom. On s ním nebol nakupovať náhradné diely, a preto nemôže ako svedok dosvedčiť kde a
od akých osôb náhradné diely kupoval. Z výpovede svedka G. v prípravnom konaní vyplýva, že to bol on,
ktohoupozornilnavysokúcenunáhradnýchdielovnaO.aonhoinštruovalvtom, čo potrebujekoprave
poškodeného P.. Žiadal vypočuť k veci dvoch svedkov a to pána B. a S. G.. Druhy menovaný bol v

čase priebehu hlavného pojednávania vo väzbe a zabezpečovanie jeho účasti na hlavnom pojednávaní
by tiež predĺžilo toto konanie, ktoré súd prvého stupňa chcel rýchlo uzavrieť a preto súhlasil s tým,
že požaduje vypočuť iba svedka B.. Tento svedok mal dosvedčiť, od koho kúpil časť náhradných
dielov na poškodené P.. Prvostupňový súd mu uprel toto procesné právo tým, že ukončil konanie v
jeho neprítomnosti a jeho právneho zástupcu. P. O. Y Y., EČV: PB XXXBM bolo opravené 4.1.2011 a až

dňa 20.7.2011 listom oznámila poisťovňa G., a. s. jeho poškodenej matke, že ukončila šetrenie poistnej
udalosti a zasiela pánovi S. G. sumu 3374,02,- Eura. A. G. si z tejto sumy, ktorá obsahovala aj DPH,
ponechal podľa svojej výpovede z 23.1.2012 v prípravnom konaní sumu 742.00,- Eur ale súd prvého
stupňa nepovažoval za potrebné vykonávať skutočné dokazovanie vo veci a preto po tak náročnom
konaní je v rozsudku vyhodnotená svedecká výpoveď s inou sumou a to 762,- Eur. Ako súd prvého

stupňa prišiel k tomuto faktu nevie, tento nevyplýva z vykonaného dokazovania a zrejme skutočná
výška škody nie je v tejto veci, kde ide o zločin ani dôležitá. Čo vyplýva z vykonaného dokazovania sú
nasledovné fakty: Minimálne od 14.2.2011 už bolo OMV O. Benz mimo jeho dispozície, keď došlo k
jeho predaju M. H.. Čo sa s týmto vozidlom dialo už nevedel a nemohol ovplyvniť. Na čísle listu 60 v
trestnom spise sa nachádza vyjadrenie servisu Mercedes-N. z 10.8.2011, podľa ktorého zo skúmaných

náhradných dielov boli odstránené identifikačné znaky a preto je prekvapujúce, že už deň pred tým,
a to 9.8.2011 požiadal vyšetrovateľ PZ v Z. D. S. o odborné vyjadrenie k S. číslu vozidla Z. O. N.
Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Košiciach. Odborné vyjadrenie Kriminalistického
a expertízneho ústavu je datované dňom 16.8.2011 a vyplýva z neho fakt, že mali OMV fyzicky kdispozícii napojením auta na diagnostiku sa polícii zobrazili podvodné údaje o vozidle. Tieto sa nedajú
zmeniť iba namontovaním nového náhradného dielu. Preto expertom program zobrazil aké sériové čísla
patria k automobilu. Výrobné číslo Airbagu a klimatizácie sa proste v tomto programe nezobrazuje a

preto neboli zistené. Tieto dve správy v tomto konaní nedokazujú to, čo si z nich
prvostupňový súd vyvodil. Interpretácia dôkazov súdom prvého stupňa je v rozpore s tým,
čo dokazujú a zásadne namieta takéto hodnotenie. Správa servisu konštatuje, že identifikačné znaky
na D. A., rádiu a airbagu vodiča boli odstránené. Táto správa však nedokazuje, kto tieto identifikačné
znaky odstránil. Vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v

Košiciach preukázalo, že P. malo svoju karosériu, a teda nebolo poskladané z iného vozidla. Metódou
tzv. metalografie výrobné čísla riadiacej jednotky, airbagu vodiča a klimatizácie nezistili. Podotkol, že je
podstatný rozdiel medzi výrobným a sériovým číslom v označovaní náhradných dielov. Pod rovnakým
sériovým číslom sa budú predávať aj náhradné diely. Nemá absolútne žiadnu logiku, že v rovnakom
čase robili pokusy na tom istom aute dva rôzne subjekty a každý iba čiastočne. Skôr to vyznieva účelovo.
Diagnostika vozidla vždy ukáže iba tie údaje, ktoré sa do auta nahrajú a na toto nahratie musí mať

servis špeciálny program, ktorý pre svoju cenu má vždy iba autorizovaný servis, v tomto prípade O. -
N.. Z vykonaného dokazovania prvostupňového súdu nevyplynulo, čo presne bolo predmetom krádeže
z P. O.-N. jeho matky. On nie je automechanik a nemal žiadny motív sám vykradnúť auto tak, ako
to naznačuje odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa ani neskúmal, čo presne bolo
ukradnuté a poškodené.Narábasoslovamiriadiacajednotka,monitornavigácie, rádio, rádionavigácia,

ako by to bolo úplne jedno. Čo sa týka krádeže, trestné stíhanie bolo prerušené. Pritom súd prvého
stupňa ani vyšetrovateľ primárne, keď už dospel k názoru, že on vykradol auto svojej matky, nezmenili
trestnú kvalifikáciu a pokračovali v teórii, že sa dopustil zločinu poisťovacieho podvodu. Podotkol, že
celé toto konanie vyvolala polícia, nie poškodená A. z čoho je zrejmé, že tu bol od začiatku záujem na
kriminalizácii obžalovaného.

Prokurátor okresnej prokuratúry ani poškodený sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu
nevyjadrili.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo v

neprítomnosti obžalovaného za splnenia všetkých procesných podmienok poukázala na vecne správny
a zákonný napadnutý rozsudok okresného súdu a navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázala na písomné dôvody

odvolania a navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania obžalovaného, ktoré mu spolu so
spisom boli predložené dňa 01. marca 2018, na verejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2019, nezistiac

dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Tr.
poriadkuzákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom a na podklade odvolania obžalovaného zistil, že
napadnutý rozsudok je chybný pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a právnych záverov

i preto, že súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v
dôsledku toho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba vykonať ďalšie
dôkazy (§ 321 ods.1 písm. b), c) Tr. poriadku).

Odvolací súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci

je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2
odsek 1 Tr. poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak
na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo
veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé

rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a
potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci,
upravená v § 2 odsek 10 Tr. poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 odsek 11 Tr. poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania. Platí to tým skôr, keď je vierohodnosť jediného priameho svedka
pochybná.

Náležitézistenieskutkovéhostavuvecivzmysle§2odsek10 Tr.poriadkuvyžaduje,abykaždáokolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla
vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len
zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných
dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia
o vierohodnosti druhého dôkazu. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé
výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne

vyplývať (§ 2 odsek 12 Tr. poriadku). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a
z nich vyplývajúcich skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu,
najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné

dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a dospel k
záveru, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a predčasne tak, ako to odôvodnil v dôvodoch napadnutého rozsudku, dospel k nejasným a

nepresvedčivým skutkovým aj právnym záverom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku (v spojení
s právoplatným opravným uznesením).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní v
súlade s Trestným poriadkom, výsluchom obžalovaného O. G., výsluchom svedka S. G., L.. S. U.,

S. H., oboznámením listinných dôkazov ich prečítaním v rozsahu v akom súd prvého stupňa tieto
uviedol v dôvodoch napadnutého rozsudku dospel po ich zákonnom vyhodnotení k záveru o tom,
že sa stal žalovaný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorý súd
prvého stupňa následne právne posúdil ako žalovaný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 odsek
1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona a ktorého sa dopustil obžalovaný O. G.. Takéto závery súdu prvého

stupňa sú však minimálne predčasné. Predovšetkým je potrebné poukázať na nejasnosť zistení súdu
prvého stupňa týkajúcich sa odcudzeného LCD panelu s navigáciou a autorádiom, ktorý túto súčasť
predmetného osobného motorového vozidla identifikuje ako riadiacu jednotku automobilu a súčasne aj
ako LCD panel s autorádiom a navigáciou. Pritom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že riadiaca
jednotka automobilu nie je totožná s autorádiom a navigáciou a LCD panelom. Rozporuplné závery

súdu prvého stupňa sú i v tom, že sériové číslo dielov automobilu spája s výrobným číslom dielov
automobilu, pričom i v tomto prípade, ako vyplýva z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
ide o rozdielny charakter týchto identifikačných znakov. Uvedené skutočnosti majú relevantný význam
z hľadiska správnosti zistenia skutkových záverov pre relevantné posúdenie žalovaného skutku akotrestného činu. Nemenej podstatným však je fakt, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so
skutočnosťou (ktorá napokon nevyplýva ani zo skutkovej časti napadnutého rozsudku), týkajúcou sa
zistenia,čikvlámaniudopredmetnéhoosobnéhomotorovéhovozidla(doposiaľneznámympáchateľom)

a odcudzeniu predmetných vecí z tohto vozidla skutočne došlo, (nahlásené polícii obžalovaným), alebo
ide o fingovanú krádež vlámaním, a to so zreteľom na zadokumentované dôkazy v danej veci, najmä
však s poukazom na doposiaľ existujúci fakt, že trestné stíhanie orgánmi činnými v trestnom konaní
v tejto veci je doposiaľ prerušené z dôvodu, že nebolo doposiaľ možné vypátrať
páchateľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že zistenia v tomto smere sú imanentným predpokladom pre

vyslovenie záverov o tom, či bola naplnená aj objektívna stránka žalovaného zločinu ako formálny
znak, čo však zo skutku v napadnutom rozsudku okresného súdu vôbec nevyplýva. Nemenej však
podstatná je aj ďalšia skutočnosť, s ktorou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, či obžalovaný
má niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť v posudzovanom prípade a ak áno, v akej miere a akou
formou a či vôbec, s poukazom na skutočnosť, že osobou, ktorá si uplatňovala poistné plnenie z titulu
škodovej udalosti na nebol obžalovaný, ale jeho matka, ktorá bola v inkriminovanom čase výlučnou

vlastníčkou predmetného osobného motorového vozidla. Na tomto konštatovaní nič nemení ani fakt, že
obžalovaný toto vozidlo užíval iba on a nie jeho matka, ktorá nedisponuje vodičským oprávnením a ani
fakt, že obžalovaný zabezpečoval jeho opravu potom, čo sa doposiaľ do neho vlámal doposiaľ nezistený
páchateľ a odcudzil z neho predmetné veci. Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, súd prvého
stupňa dospel k záveru o vine obžalovaného prakticky iba z toho, že LCD panel autorádia s navigáciou,

ktorú súčasne označuje aj ako riadiacu jednotku, je totožný s tým, ktoré boli pôvodne výrobcom vo
výrobe do predmetného osobného motorového vozidla montované, a že osoba, od ktorej obžalovaný
zakúpil aj tento diel nie je známa v Spolkovej republike D. na adrese, vyplývajúcej z predmetnej kúpnej
zmluvy tak, ako to vyplynulo z výsledku dožiadania u príslušného orgánu v tejto krajine. Prvostupňový
súd sa však dostatočne nevysporiadal s dôkazom, ktorým je kúpna zmluva, z hľadiska jej vierohodnosti,

keď ale dospel k záveru, že táto je fingovaná, a pritom nepreveril dostatočne obhajobné tvrdenia
obžalovaného v tom, že časť predmetných náhradných dielov kúpil na podklade tejto kúpnej zmluvy,
čo mal potvrdzovať svedok B., ktorého však prvostupňový súd nevypočul. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku tiež nevyplýva, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou, že iná osoba než obžalovaný
mohla vykonať zásah do predmetného osobného motorové vozidla do náhradných dielov, ktoré boli

namontované v rámci opravy svedkom G., vzhľadom na skutočnosť, že predmetné osobné motorové
vozidlo bolo následne odpredané matkou obžalovaného inému vlastníkovi a užívateľovi.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd je povinný hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti bez ohľadu na ich obstarávateľa, čo však neznamená svojvôľu pri
rozhodovaní. Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré vo vzájomnej súvislosti tvoria
ucelenú sieť dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného bez dôvodných pochybností. Pokiaľ sa v
priebehu dokazovania vyskytnú zásadné rozpory o podstatnej okolnosti, tieto je nevyhnutné odstrániť.
Pokiaľ sa vzniknuté rozpory v priebehu trestného konania odstrániť nepodarí, nie je možné na tomto

základe uznať obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu (zo zásady prezumpcie neviny
okrem iného vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť
vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú
dôvody oslobodenia spod obžaloby).

V zmysle uvedeného má potom odvolací súd za to, že sa prvostupňový súd v
posudzovanom prípade dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
tak, ako odvolací súd vyššie uviedol, resp. naznačil. Skutkové zistenia aj právne závery súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsudku sú rozporuplné, nejasné a nepresvedčivé a existuje nevyhnutná potreba
doplniť dokazovanie (osobný výsluch svedka M. B. tak, ako sa domáhal pôvodne obžalovaný v rámci

uplatňovania svojich práv na obhajobu a osobný výsluch P. G., matky obžalovaného) v naznačenom
smere odvolacím súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

So zreteľom na uvedené bude teda úlohou prvostupňového súdu s týmito skutočnosťami sa opätovne
vysporiadať v súlade s § 2 odsek 12 Tr. poriadku a až potom rozhodnúť v súlade so stavom veci a
so zákonom.Podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v

napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto,
že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj v prípade, ak

vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba
urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony

a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.