Uznesenie – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212458
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316212458.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: N. N., O.. G., L.. XX.XX.XXXX, J. B.
XX, X., štátny občan SR, zastúpenej advokátom: JUDr. Daniel Sadák, so sídlom Židovská 5, Bratislava,
proti žalovanému: D. C.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Na N. X/A, J., štátny občan Talianskej republiky,
zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Uhrinová, so sídlom Bezručova 1, Bratislava, o zaplatenie 1.560

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.
septembra 2018, č.k. 12C/194/2016 - 206, v spojení s opravným uznesením zo dňa 02. septembra 2019,
č.k. 12C/194/2016-246, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 07. septembra 2018, č.k. 12C/194/2016 - 206, v
spojení s opravným uznesením zo dňa 02. septembra 2019, č.k. 12C/194/2016 - 246, z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 07. septembra 2018, č.k. 12C/194/2016 - 206, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 02. septembra 2019, č.k. 12C/194/2016-246 (o oprave priezviska žalobkyne v
záhlaví), súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.560 eur s úrokom z
omeškania 5,05% ročne zo sumy 650 eur od 16.1.2016 do 26.2.2016, zo sumy 260 eur od 27.2.2016 do
zaplatenia, zo sumy 650 eur od 16.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 650 eur od 16.3.2016 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.
2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 1.560 eur s
príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou bytu zapísaného na LV č.
XXXX, E. T..Ú.. E., S. J. Č.. XX, L. D. na X. G.., ktorý mal od nej žalovaný v nájme a podľa čl. III., bod
1 nájomnej zmluvy mal platiť odplatu za užívanie bytu vo výške 650 eur mesačne a hoci nájom skončil

31.03.2016, dlžná suma nájomného predstavuje čiastku 1.560 eur, ku ktorej uplatňovala zákonný úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne. Zhrnul tiež obranu žalovaného, ktorý poukázal na to, že uzatvoril so
žalobkyňou Zmluvu o nájme bytu k nehnuteľnosti dvakrát: prvýkrát v trvaní od 8.8.2013 do 31.8.2014,
druhýkrát v trvaní od 13.5.2015 do 31.03.2016, ktorá je aj predmetom tohto konania, prípadne nároky z
nej vyplývajúce. V Zmluve o nájme bytu zo dňa 13.04.2015, v zmysle čl. III ods. 2 predmetnej
nájomnej zmluvy bolo vyšpecifikované, čo obsahuje suma vo výške 650 eur mesačne. Vo výške 650 eur

nájomného bolo zahrnuté: zálohové platby na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške
130 eur, za dodávku vody a stočné v sume 55 eur mesačne, za spotrebu elektriny 20 eur mesačne a za
kúrenie vo výške 50 eur mesačne. Po ukončení prvej Zmluvy o nájme bytu, ukončenej dňa 31.3.2014,
niekoľkokrát vyzýval žalobkyňu, aby mu predložila ročné zúčtovanie, avšak na to nereagovala. Rovnako
žiadal o predloženie vyúčtovania za rok 2014. Asi po troch mesiacoch od uzatvorenia nájomnej zmluvy
sa obrátil na prenajímateľa s tým, že v miestnosti (v šatníku), ktorá bezprostredne susedí so spálňou

a hlavne s čelnou stranou postele sa objavila na stene výrazná pleseň o veľkosti asi 30 cm odspodu a
cca 80 cm na šírku, s tým, aby túto odstránila. Bol nútený počas spánku dýchať tieto spóry plesne, čoneprospievalo jeho zdraviu. Stretli sa až po Novom roku 2016 cca 2-3 januára, kedy odovzdal žalovaný
žalobkyni predmetný byt. Za január 2016 uhradil sumu poníženú o 260 eur, nakoľko odovzdal kľúče už
v prvých dňoch v mesiaci január 2016, pričom žiadal započítať preplatky z minulých období,

keďže mu žalobkyňa nepredložila vyúčtovanie za predošlé obdobie a byt v mesiaci január 2016 prakticky
neužíval. Žalobkyňa žiada úhradu za mesiace február, marec 2016 napriek tomu, že predmetný byt už
neužíval.Vzhľadomnavyššieuvedenébymalmaťnároknaprimeranúzľavučovdanomprípademožno
považovať sumu vo výške 260 eur mesačne z mesačného nájmu vo výške 650 eur počnúc mesiacom júl
2015, teda nárok prenajímateľa za obdobie od júla 2015 na nájomné by mal predstavovať sumu vo výške

390 eur x 9 mesiacov, teda júl 2015 až marec 2016 spolu 3.510 eur, avšak na nájomnom zaplatil sumu
vo výške 4.290 eur (mesiace júl 2015 až január 2016), čo je o 780 eur viac, ako žalobkyni prináleží,
nehovoriac o preplatkoch, ktoré bola žalobkyňa povinná mu vrátiť v sume 436,50 eura, teda
v zmysle uvedeného má ešte nárok na vrátenie sumy od žalobkyne vo výške 1216,50 eura, keď jeho
preplatky a depozit boli: depozit v sume 650 eur, zložený pri podpise nájomnej zmluvy dňa 13.03.2015
(nevrátený po uplynutí nájomnej zmluvy), preplatok z vyúčtovania za rok 2015 v sume 155,80

eur (alikvotná časť za rok 2015), preplatok za rok 2016 z vyúčtovania v sume 155,53 eur. Preplatky spolu
bez elektriny sú vo výške 1.098 eur. Žalobkyňa žaluje sumu vo výške 1.560 eur - 1098 eura = 462 eur,
avšak v tom nie je zahrnutý preplatok za elektrinu za roky 2014, 2015, 2016. Žalobu preto neuznáva
a žiadal ju zamietnuť.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

bytu nachádzajúceho sa na X. G.. J. K. D. D.. Č.. XXXXX, E. Č.. X/A, na A.. Na N. X, E. J., E. T..
Ú.. E.. Žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaný ako nájomca dňa 08.08.2013 uzavreli prvú Zmluvu
o nájme bytu na dobu určitú, od 01.09.2013 do 31.08.2014. Následne dňa 13.4.2015 uzavreli druhú
zmluvu o nájme bytu na dobu určitú, od 01.09.2015 do 31.08.2016. Zmluvu za žalobkyňu, na základe
splnomocnenia, uzatvorila so žalovaným v jej mene jej matka, W.. N. G.. Podľa čl. I. cit zmluvy

predmetom zmluvy bol X-W. J. Č..XX., L. D. na X. G.. J.Y. K. na A.. Na N. X, E.
J.. Byt bol zariadený, s výmerou 68,64 m2, bez plochy lodžie. Predmetom nájmu boli aj 2 parkovacie
miesta v obytnom dome. Podľa čl. II., bod 1 nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú, od 13.04.2015
do 31.03.2016. Podľa čl. III. bodu 1, 4 cit. zmluvy bol nájomca povinný platiť nájomné vo výške
650 eur/mesačne, prevodom na účet prenajímateľa, ktoré je splatné mesačne dopredu vždy k

15. dňu príslušného mesiaca. Po skončení nájmu bude spísaný Protokol o odovzdaní bytu, podpísaný
obidvomi zmluvnými stranami. Podľa čl. VI, bod 1, 8 cit. zmluvy, nájom bytu zaniká uplynutím dohodnutej
doby nájmu, písomnou dohodou, alebo písomnou výpoveďou. Dňa 13.04.2015 bol zmluvnými stranami
podpísaný Protokol o prevzatí a odovzdaní predmetu nájmu, bez závad. Z výpisu účtu, splnomocnenej
zástupky žalobkyne, vedenom v Č., S..D.. zistil, že žalovaný pri každej platbe uvádzal,

za aký mesiac uhrádza nájomné. Pravidelne mesačne platil za apríl až november 2015, ďalej zaplatil
až dňa 26.02.2016 sumu 1.040 eur, ďalšie platby nepoukázal. Z výpisu z účtu žalovaného zistil, že
tento zaplatil nájomné dňa 15.04.2015, 12.05.2015, 15.06.2015, 20.07.2015, 17.08.2015, 28.09.2015,
19.10.2015 a 20.11.2015, všetky vo výške 650 eur. Z Potvrdenia STAVOBYT PLUS, spol. s.
r.o., zo dňa 12.07.2017 mal preukázané, že ako stavebná firma opravovali v spornom byte v júli 2015

sprchovací kút, na ktorom bol uvoľnený odtokový sifón na vaničke, čo spôsobilo menšie zatečenie dolnej
časti steny v šatníku a kúsok aj v spálni. Tieto nedostatky boli odstránené dotiahnutím sifónu vaničky,
čím pretekanie prestalo. Z SMS medzi stranami sporu zistil, že napr. zo dňa 21.04.2016: "Doteraz
ste neopustili byt, žiadam Vás, aby ste ho opustili do 29. apríla"..., dňa 06.07.2016: " Hallo, D. je júl
a ja mám účet za spotrebu energií a chcela by som vyrovnať dlh, zavolajte mi, dohodneme termín"

a pod. Z výsluchu žalobkyne pred súdom mal zistené, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bola
študentkou vysokej školy a všetky záležitosti ohľadom prenájmu bytu vybavovala jej matka, N. G., na
základesplnomocnenia,ktoréjejvoveciudelila.Poukázalajnaobsahvýpovedematkyžalobkyne,podľa
ktorej po ukončení prvej nájomnej zmluvy žalovaný odišiel, byt prenajali inému nájomcovi. Žalovaný
sa potom sa ozval vo februári 2015, byt bol voľný, tak mu ho prenajali, a to na čas od 13.04.2015 do

31.03.2016. V zmluve bolo ustanovené, že má zložiť kauciu, ale žalovaný žiadal, nakoľko sa poznali,
aby nemusel zložiť kauciu vo výške jedného mesačného nájomného, t.j. sumu 650 eur, tak to od neho
nepožadovala. Nájomné platil vždy na jej účet, kde uviedol, za aký mesiac nájomné platí. Podľa zmluvy
mal platiť nájomné vždy k 15.dňu bežného mesiaca vopred. V novembri 2015 bol v omeškaní, platbu
zaslal koncom mesiaca, za december 2015 však platbu nezaslal. Preto ho 8. januára 2016 formou SMS

vyzvala na úhradu dlžného nájomného, ale nezaplatil. Keďže nezaplatil ani vo februári 2016, vyzvala ho
dňa 25.02.2016, aby opustil byt do konca mesiaca. Po tejto výzve, dňa 26.02.2016 uhradil sumu 1.040
eur. Po uplynutí doby nájmu, t.j. 31.03.2016, byt neodovzdal, byt napokon opustil až 1. alebo 2. mája,
odovzdávací protokol nepodpísal. K ročnému vyúčtovaniu sa vyjadrila tak, že so žalovaným sa stretlanáhodne v meste, oslovila ho, aby sa dohodli na úhrade nedoplatkov a vyúčtovania, na
čo jej povedal, že sa ponáhľa, že zavolá, čo neurobil. V byte sa platila iba elektrina, pretože tam nie je
zavedenýplyn. Vnájomnejzmluvebolouvedené,žeelektrinumalžalovanýplatiťzálohovosumu 20eur/

mesačne,pričomskutočnáspotrebabola20,53;19,76;22,03;20,83;19;20,22;18,68;24,32a13,34eur,
čo možno považovať za vyrovnané, kryté preddavkom. Ďalej sa za byt platilo správcovi, kde je zahrnuté
vodné, stočné, užívanie bytu a kúrenie. Ročné vyúčtovanie za r. 2016 vykazovalo celkový preplatok
622,12 eur, avšak nakoľko žalobca podľa zmluvy užíval byt iba 3 mesiace, alikvotná čiastka preplatku
za toto obdobie činila sumu preplatku 155,52 eur. Žalobkyňa mu túto sumu nevrátila s odôvodnením, že

žalovaný byt užíval po uplynutí doby nájmu, t.j. po 31.03.2016 bez právneho dôvodu, pričom nájomné
za celý apríl 2016 vôbec neuhradil, žalobkyňa mala problém ho z bytu vysťahovať. Popierala, že by
žalovaný pri podpise zmluvy uhradil v hotovosti sumu 650 eur, ako depozit. Žalovaný totiž nikdy neplatil
v hotovosti, vždy iba prevodom na účet. Dokonca ju "uhovoril", že sa poznajú, aby depozit nežiadala,
s čím napokon súhlasila. To, že je suma 650 eur uvedená v Protokole o odovzdaní bytu
zo dňa 13.04.2015 vysvetlila tým, že v tomto protokole mu pôvodne rozpisovala, ako a čo má platiť. K

závadám v byte uviedla, že v lete 2015 jej volal žalovaný, že v šatníku spálne je zatečená stena. Zavolala
stavebnú firmu a táto to opravila. Závada spočívala v tom, že z druhej strany samostatne stojaceho
šatníka bola kúpeľňa, kde sa v sprchovom kúte vysunul sifón. Tvrdila, že po oprave
žalovaný žiadne námietky nevznášal. Z výsluchu žalovaného okrem iného zistil, že až do 25.11.2015
platil riadne, ďalšiu platbu zaslal až dňa 25.02.2016 vo výške 1.040 eur, kde uviedol, že ide o platbu za

december a január. Suma 1.040 eur je cena nájmu bez energií, energie neplatil, pretože
očakával, že dôjde k vyúčtovaniu za roky 2013, 2014 a 2015. V júni 2015 zistil, že problém s vodou
nebol odstránený. V decembri, na Vianoce sa vrátil sa k rodine do P. a informoval žalobkyňu, že byt
opustí a kľúče zanechá v schránke. Chcel ukončiť nájom, lebo závada nebola odstránená. Potvrdil, že
zmluvu neukončil písomne ani dohodou, ani výpoveďou, oznámil to žalobkyni iba telefonicky. Kľúče dal

do schránky cca 22.-23.12.2015, ročné vyúčtovanie za roky 2015, 2016 žiadal telefonicky.
4. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 685 ods. 1, § 696 ods.
1,2, § 697 ods. 1, § 698 ods. 1, 3 a § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Po vykonanom dokazovaní mal totiž preukázané, a to nebolo sporné, že žalovaný nájomné
platil v dohodnutej výške 650 eur mesačne iba do novembra 2015, ďalej dohodnuté nájomné nezaplatil

za mesiace december 2015 až marec 2016, okrem jednej platby, ktorú zaslal dňa 26.02.2016, a to vo
výške 1.040 eur, ktorú považoval za úhradu nájomného za mesiace december 2015 a január 2016, s
odôvodnením, že nie je ochotný platiť preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
nakoľko v spore zotrvával na stanovisku, že sa z bytu vysťahoval 2. alebo 3. januára 2016, teda keďže
byt neužíval, nie je povinný platiť túto časť nájomného. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná

nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, od 13.04.2015 do 31.03.2016, že nájom bytu zaniká
uplynutím dohodnutej doby nájmu, písomnou dohodou, alebo písomnou výpoveďou a že po skončení
nájmu bude spísaný Protokol o odovzdaní bytu, podpísaný obidvomi zmluvnými stranami. Takto to bolo
platne dojednané stranami sporu, t. j. zmluvnými stranami nájomnej zmluvy, ktorú boli obe povinné
dodržiavať. Žalobkyňa bola podľa zmluvy povinná žalovanému poskytnúť byt, čo učinila a žalovaný

bol povinný počas trvania nájmu, za tento byt platiť dohodnuté nájomné, čo neučinil, čím svojvoľne
porušil podmienky zmluvy bez toho, aby zmluvu ukončil buď písomnou dohodou alebo výpoveďou.
Súd konštatuje, že počas trvania nájomnej zmluvy bol touto viazaný a bez ohľadu na to, či byt užíval
alebo nie, mal do 15. dňa mesiaca vopred zaplatiť nájomné vo výške 650 eur mesačne. Žalovaná
suma preto správne predstavuje čiastku 1.560 eur, ako nedoplatok za nájomné za mesiac január 2016

vo výške 290 eur a nezaplatené nájomné za mesiace február a marec 2016, t.j. 2x po 650 eur, na
zaplatenie ktorej sumy žalovaného zaviazal. Konštatoval, že nemohol prihliadnuť na návrh žalovaného
na započítanie zľavy z ceny nájomného, vo výške 260 eur mesačne, a to za čas od júla 2015 do
ukončenia nájmu bytu, ktorú vyčíslil celkom vo výške 1.216,50 eur, s odôvodnením, že v
byte pretrvávala závada, pleseň, ktorá nebola žalobkyňou odstránená, čo mu spôsobovalo zdravotné

problémy, pretože jeho nárok mal v zmysle 699 Obč. zákonníka za prekludovaný. Spôsob, akým má
nájomca uplatniť svoje právo, zákon nepredpisuje. V záujme ochrany práv nájomcu je však dôležité,
aby nájomca dokázal uplatnenie práva preukázať. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o vadách
bytu nepredložil žiadne dôkazy, že tieto uplatnil u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Naopak,
žalobkyňa potvrdením spoločnosti STAVOBYT PLUS, s. r. o., zo dňa 12.07.2017 preukázala, že závadu

dala odstrániť a stavebná firma potvrdila, že v spornom byte, v júli 2015, dotiahla sifón vaničky,
čím pretekanie prestalo. Právo žalobcu na zľavu nájomného preto zaniklo, nakoľko sa neuplatnilo do
šiestich mesiacov od odstránenia závad. Žiadnym zákonným spôsobom nemal preukázané ani tvrdenie
žalovaného, že v hotovosti, pri podpise zmluvy, dňa 13.04.2015, vyplatil žalobkyni depozit, vo výškeprvého nájomného, t.j. 650 eur. Sám žalovaný potvrdil, že doklad o tom nemá. Z čl. III., bodu 7 spornej
nájomnej zmluvy zistil, že nájomné, i depozit, ako prvé nájomné, má žalovaný platiť bankovým prevodom
na účet uvedený v zmluve, pričom žalovaný všetky platby nájomného takto platil, ako to pred súdom

tvrdila aj žalobkyňa. Teda ak tvrdil opak, že práve toto nájomné, depozit, platil v hotovosti, mal od
žalobkyne žiadať doklad o jeho zaplatení, avšak takýto doklad nepredložil. Poukazovanie iba na to,
že žalobkyňa rukou na Protokol o odovzdaní bytu rozpísala platby, ktoré má v budúcnosti žalovaný
platiť a je tam uvedená aj suma 650 eur, ešte neznamená, že túto sumu aj uhradil. V danom prípade
dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ten dôkazné bremeno neuniesol, a preto od žalovanej

sumy nebolo možné odpočítať čiastku 650 eur. Pokiaľ išlo o ročné vyúčtovania, ktoré žalovaný žiadal
od žalobkyne predložiť, a to za roky 2013, 2014, 2015 a 2016, súd prvej inštancie zdôraznil,
že predmetom tohto sporu je iba nájomná zmluva uzatvorená na čas od 15.04.2015 do 31.03.2016,
prvá nájomná zmluva nie je predmetom sporu, a preto na vyúčtovania za roky 2013 a 2014 neprihliadal.
Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že tam má preplatky, nič mu nebránilo v tom, aby sám viedol súdne
konanie o jeho vrátenie. Žalobkyňa predložila dôkazy o tom, že za rok 2015 činil preplatok na úhradách

za plnenia poskytované s užívaním bytu sumu 155,80 eur, preplatok za rok 2016 z vyúčtovania činil
sume 155,53 eur, čo je spolu 311,43 eur, za elektrinu sa platila skutočná spotreba, preplatok zistený
nebol. Žalovaným tak ostala namietaná suma 311,13 eur, čo je však suma nižšia, ako suma žalovaná,
preto ju nemohol považovať za vzájomný návrh v zmysle § 147 C.s.p., ale len za prostriedok procesnej
obrany žalovaného. Naviac má žalovaný voči žalobkyni dlh na nájomnom za mesiac apríl 2016 vo výške

650 eur, kedy preukázateľne, po skončení nájmu, t. j. 31.03.2016 byt protokolárne neodovzdal, a súdiac
podľa predložených SMS z mobilného telefónu, byt žalobkyne obýval bez právneho dôvodu, t.j. bez
platnej nájomnej zmluvy aj celý apríl 2016. Nakoľko žalobkyňa od neho sumu 650 eur za tento mesiac
v žalobe nepožadovala, nejavilo sa mu ako spravodlivé, aby započítaval žalovanému sumu 311,43 eur,
ako preplatok na ročnom vyúčtovaní za r. 2015,2016, kedy žalovaný naviac tvrdil, že v r. 2016 už byt

neužíval, dokonca ho vypratal, preto by sa ho logicky nemohlo týkať zúčtovanie vyúčtovania za r. 2016.
Tiež z predložených SMS vyplýva pravý opak jeho tvrdenia, že žalobkyňa mu nebola ochotná preplatok
dobrovoľne vrátiť, vyzývala ho na to. Žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, teda
že sa vrátenia preplatkov z ročných vyúčtovaní vôbec domáhal, alebo, že by ju, ako tvrdil, urgoval a
pod. Preto ani na túto jeho námietku neprihliadol a žalobe vyhovel. Spolu s dlžnou istinou žalovaného

zaviazal na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, keď sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu 1.560
eur, ktorý riadne a včas nesplnil, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobkyni zákonný úrok z omeškania
5,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačného nájomného dohodnutého
v nájomnej zmluve až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v zmysle článku III ods. 1 Zmluvy o nájme
bytu sa zaviazal platiť odplatu za užívanie bytu vo výške 650 eur mesačne počas trvania zmluvy, avšak

podľa čl. III ods. 2 vo výške nájomného boli zahrnuté zálohové platby na úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu vo výške 130 eur za dodávku vody a stočné -55 eur, za spotrebu elektriny 20 eur, za
kúrenie 50 eur. V čl. III ods. 3 sa žalobkyňa zaviazala vykonať ročné zúčtovanie zálohových platieb za
služby spojené s užívaním bytu a predložiť ich žalovanému-nájomcovi s tým, že žalovaná bola povinná
vrátiť mu prípadný preplatok a on bol povinný zaplatiť prípadný nedoplatok žalobkyni do 7 dní odo dňa

predloženia. Žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť a nepredložila mu ročné
zúčtovanie, napriek tomu, že sa tak zaviazala v Zmluve o nájme bytu. Z vyúčtovania za rok 2016, ktoré
je založené v spise, je zrejmé, že kúrenie predstavovalo skutočný náklad za rok 2016 v sume 276,02
eur t.j. mesačne 23,00 eur, avšak on zaplatil na zálohách za kúrenie mesačne 50,00 eur. Ohrev teplej
vody mal skutočný náklad za rok 2016 v sume 79,37 eur t.j. mesačne 6,6 eur, avšak na zálohách

za dod. vody + stočné zaplatil mesačne 55,00 eur. Skutočný náklad na studenú vodu za rok 2016 bol
v sume 60,12 eura, t.j. mesačne 5,01 eura, teda skutočný náklad za dodávku vody a stočné bol spolu
v sume 11,61 eura mesačne. Namietal tiež neplatnosť zmluvy o nájme bytu, keď nebola
preukázaná plná moc udelená žalobkyňou jej matke na uzatvorenie zmluvy. Vo vzťahu k otázke zloženia
depozitu označil za nepodloženú argumentáciu súdu, že platby nájomného uhrádzal vždy prevodom z

účtu. Predsa je bežným zvykom pri uzatváraní zmlúv o nájme k bytu, že depozit sa spravidla skladá
za asistencie realitnej kancelárie k rukám prenajímateľa alebo makléra a nevkladá
sa na účet prenajímateľa, rovnako potvrdenie o prevzatí v tomto prípade zabezpečuje a vyhotovuje
ten, kto preberá takúto hotovosť. Keďže matka žalobkyne nemala pri sebe zrejme príjmový doklad,napísala to na preberací protokol (založené v spise). Súd toto vyhodnotil v prospech žalobkyne s
tým, že nepreukázal potvrdenku o zaplatení depozitu. Je nelogické a nepochopiteľné prečo súd žiadal
od neho, aby si zabezpečil doklad o prijatí depozitu, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

prichádzal autom z P. rovno do bytu, teda nemal možnosť si takýto doklad zaobstarať, keďže veril matke
žalobkyne, ktorá ho nemala so sebou, že ak to poznačí na preberací protokol, bude to potvrdené, že to
prevzala. Za dostatočný doklad o prevzatí depozitu považuje znenie v zmluve o nájme a zaznamenanie
tejto sumy 650 eur na preberací a odovzdávací protokol, kde je uvedené, že prvé nájomné je splatné
v deň uzavretia tejto zmluvy. Ak by tento depozit žalovaný nezložil tak ako je uvedené pri podpise

zmluvy, matka žalobkyne by ani zmluvu nepodpísala, prípadne by dopísala rukou, že ho žalovaný zloží
neskôr, čo sa však nestalo, rovnako v prospech žalovaného svedčí aj fakt, keďže k zmene podmienok
v tejto časti zmluvy nedošlo, z čoho možno usúdiť, že depozit bol k rukám matky žalobkyne zložený.
Namietal tiež, že matka žalobkyne síce potvrdila, že v predmetnom byte došlo k zatečeniu vody v
šatníku a aj na stene v spálni, avšak súd sa uspokojil s tvrdením, že toto bolo spôsobené nedotiahnutím
sifónu v sprchovej vaničke, teda uveril tvrdeniu matky žalobkyne, ktorá v tomto konaní

vystupovala ako svedok odvolávajúc sa na potvrdenie od spoločnosti STAVOBYT PLUS spol.s.r.o.,
čo nepovažuje za dôveryhodné, nakoľko nemá vedomosť, že by predmetná spoločnosť opravovala
závadu v byte spojenú so zatekaním v stene a jeho výsluch súd nebral do úvahy. Poukázal na to,
že z jeho výpovede bolo preukázané, že oznámil matke žalobkyne telefonicky, že ukončuje nájom
pred Vianocami 2015 a následne na to vhodil kľúče do schránky a byt opustil cca 2 alebo 3 januára

2016. Toto súd nebral do úvahy a ani sa s týmto nevysporiadal vo svojom odôvodnení. Má za to, že
nájomný vzťah skončil dohodu na základe jeho ústneho oznámenia, keďže matka žalobkyne nevyjadrila
v telefonickom rozhovore so žalovaným, že nesúhlasí. Vytkol tiež súdu prvej inštancie, že síce poukázal
na to, že za rok 2015 vznikol preplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume
155,80 eur a za rok 2016 v sume 155,53 čo je spolu v sume 311,43 eur, avšak sa uspokojil sa

s tvrdením žalobkyne, že za elektrinu preplatok nevznikol bez toho, že by to žalobkyňa preukázala,
keďže nepredložila doklady o zálohových platbách za elektrinu, iba niektoré napr. za apríl 2016, kde
bolo uvedené že platí zálohovo 13,78 eur a svedkyňa matka žalobkyne uviedla, že GEON dodávateľ
elektrickej energie nerobí vyúčtovanie a tie zálohové platby za elektrinu boli približne vyrovnané, s čím sa
súd uspokojil a nežiadal predložiť skutočné náklady za spotrebu elektrickej energie na mesačnej báze.

Skutočnosť, že suma vo výške 311,43 eura mala byť pripočítaná v prospech žalovaného po konečnom
zúčtovaní súd síce konštatoval, avšak nebral toto do úvahy, odôvodňujúc to len konštatovaním, že mal
voči žalobkyni podľa vyjadrenia svedkyne dlh na nájomnom za mesiace apríl 2016, napriek tomu, že
toto žalobkyňa nežiadala v žalobnom návrhu. Súd teda konal nad rámec žalobného návrhu a pokúšal
sa priznať žalobkyni viac ako žiadala vo svojom žalobnom návrhu a nevysporiadal sa náležíte so sumou

preplatku, odôvodňujúc to tým, že súdu sa nejavilo ako spravodlivé, aby započítal sumu vo výške 311,43
eura ako preplatok na ročnom vyúčtovaní za r. 2015 a r. 2016, keďže byt vypratal,
avšak ostáva problematická skutočnosť, že súd nebral do úvahy čl. III bod 2 nájomnej zmluvy. Spolu mal
pritom preplatok za rok 2016 v sume 856,70 eura. Namietal tiež, že ak by súd zobral do úvahy, že byt
vypratal ako uvádza vo svojom odôvodnení na strane 8 argumentujúc, že sa ho netýkalo vyúčtovanie za

rok 2016, potom ostáva záhadou, prečo nebral do úvahy skutočnosť, že vo výške nájomného 650 eur
boli zahrnuté zálohové platby na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 130 eur (za
dodávku vody a stočné 55 eur, za spotrebu elektriny 20 eur, za kúrenie 50 eur), a keďže byt neužíval
od januára 2016, prečo by mal platiť žalobkyni sumu vo výške 130 eur (125 eur) ako zálohové platby
na úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za rok 2016. Keďže byt neužíval, nemal dôvod platiť

zálohové platby na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a s týmto sa mal súd vo
svojom odôvodnení vysporiadať. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že z predložených SMS vyplýva, že
žalobkyňa mu nebola ochotná vrátiť preplatok dobrovoľne, vyzývala ho nato, čo bránilo žalobkyni, aby
zaslala žalovanému na jeho číslo účtu, z ktorého platil nájomné preplatok, ktorý mu mala vrátiť, súd už
neskúmal. Rovnako sa v odôvodnení nedokázal vysporiadať s tým, prečo akceptoval výpoveď svedkyne

matky žalobkyne a naopak neakceptoval výsluch žalovaného. Ako ešte nepochopiteľnejšia sa mu javí
argumentácia súdu, podľa ktorej tvrdenie ohľadom vrátenia preplatku žiadnym spôsobom nepreukázal,
teda že sa vrátenia preplatkov z ročných vyúčtovaní vôbec domáhal, alebo že by ju ako tvrdil urgoval
a pod. Súd teda v danom prípade nevenoval pozornosť právne významným skutočnostiam, že pri
vyhodnocovaní vykonaných dôkazov postupoval jednostranne v prospech žalobcu, neakceptoval jeho

výpoveď ani v minimálnej miere, vo všetkom prisvedčil žalobkyni, teda existovala v rámci vyhodnotenia
ich zmluvného vzťahu značná nerovnováha. Navyše, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrýmimravmi. Prvoinštančný súd vnímal posudzovaný prípad prílišne formalistický a neprihliadol pritom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu a nesprávne v predmetnom konaní neaplikoval ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a celú vec nepreskúmal cez optiku dobrých mravov. Uvedené malo zásadný

význam pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Až na základe takéhoto postupu môže byť
ustálené právne posúdenie veci. Rozhodnutie súdu, v ktorom sa nevysporiadal so všetkými účastníkmi
tvrdenými relevantnými skutočnosťami, treba považovať za nepreskúmateľné, a preto je daný dôvod
na jeho zrušenie, vychádzajúc zo zásady dvojinštančnosti konania, podľa ktorej významné skutkové a
právne zistenia musia byť prejednané v konaní pred súdmi dvoch stupňov.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
spravodlivý, správny a plne sa s ním stotožňuje a zároveň trvá na všetkých svojich predchádzajúcich
písomných a ústnych vyjadreniach. Okresný súd riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec
posúdil a svoje závery v odôvodnení rozsudku dostatočne zdôvodnil. S odvolaním žalovaného sa
nestotožňuje, jeho tvrdenia považuje za nepravdivé, účelové, nedôvodné a má za to, že v predmetnej
veci nie sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 C.s.p. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,

jeho výpoveď na pojednávaní je nepresvedčivá, zámerne plietol obdobie nájmu prvej nájomnej zmluvy
s obdobím nájmu druhej nájomnej zmluvy, hoci mu muselo byť jasné, /mal tlmočníka/ čo je predmetom
sporu, z ktorej nájomnej zmluvy vymáha svoju pohľadávku, jej výšku, napriek tomu relevantné dôkazy
na podporu svojich tvrdení nepredložil. Žalovaný fakticky uznal svoj záväzok zaplatiť dlžné nájomné tým,
že opakovane v telefonických rozhovoroch s matkou žalobkyne, ktorá bola splnomocnená zastupovať

ju, v celom rozsahu sľuboval, že dlh zaplatí, čo vyplýva aj z textu zápisnice z pojednávania zo dňa
25.05.2018 a z priložených prepisov SMS. Žalovaný sa vysťahoval z bytu prvý májový pondelok 2016.
Nájomné za apríl 2016 v žalobe neuplatnila, hoci mala na nájomné aj za apríl 2016
nárok, ponechala ho na vyrovnanie a vyúčtovanie nákladov za rok 2015, čo je vlastne v prospech
žalovaného. Žalovaný nehovoril pravdu, keď tvrdil, že nikdy nevidel skutočnú vlastníčku bytu, keď tvrdil,

že mu nepredložila ročné vyúčtovanie za r. 2013, keď tvrdil, že pre závadu zatečenia vody v
šatníku nemohol byt riadne užívať, že závada v byte nebola do ukončenia nájmu odstránená, a preto
telefonicky oznámil žalobkyni že končí nájom 22-23.12.205, keď tvrdil, že mu odmietla vyplatiť preplatok
z vyúčtovania za služby spojené s nájmom, keď tvrdil, že jej vyplatil depozit 650 eur v hotovosti pri
podpise zmluvy. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 25.05.2018 jeho

odpovede boli často zmätočné. Súd správne pochopil a vyhodnotil výpoveď žalovaného,
jej výpoveď a výpoveď svedkyne W.. N. G., s ich vyjadreniami i ostatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
meritavecisasúdriadnevysporiadal,správneposúdilzmluvnývzťahmedzistranamisporu,uprednostnil
písomné dôkazy - prepisy správ SMS, pred údajnými telefonickými dohovormi žalovaného, preto dospel
k správnemu výsledku. Čo sa týka závady v byte, na ktorú sa žalovaný odvolával, pre ktorú sa "nedal"

byt riadne užívať, a preto "skončil" nájom v decembri 2015, ide o účelové, nepravdivé tvrdenie, lebo
žalovaný v rozpore s týmto tvrdením vo februári 2016 uhradil nájomné za mesiac december 2015 a
január 2016, dokonca sa vo výpovedi vyjadril, že by potreboval predĺžiť nájom až do 30.06.2016. Pritom
svedkyňa vo svojom vyjadrení jasne vysvetlila zistenú príčinu závady, rozsah zatečenia preukázala
fotografiou náčrtkom bytu a predložila písomné potvrdenie stavebnej firmy o odstránení závady v lete

2015. V odvolaní proti rozsudku uvádzané dôvody sú vymyslené, vykonštruované, so snahou preukázať
neplnenie ustanovení nájomnej zmluvy žalobkyňou, opomínajúc závažné porušenie nájomnej zmluvy
žalovaným. V odvolaní žalovaný pletie povinnosti z prvej nájomnej zmluvy s druhou nájomnou zmluvou,
vyúčtovania zálohových platieb, napriek tomu, že súd sa jednoznačne už počas prejednávania veci
vyjadril, že predmetom sporu je úhrada dlžného nájomného z druhej nájomnej zmluvy uzavretej dňa

13.04.2015, na dobu určitú, do 31.03.2016 s dohodnutým nájomným 650 eur mesačne. Podstatou
sporu je vymáhanie splnenia povinnosti žalovaného uhradiť jej dlžné nájomné spolu v sume 1.560 eur.
V dohodnutej sume nájomného 650 eur mesačne sú zahrnuté aj zálohové platby správcovi bytového
domu za služby spojené s užívaním bytu, ktoré za byt poukazovala správcovi aj v prípade,
ak žalovaný nájomné nezaplatil. V nájomnej zmluve uvádzaná výška jednotlivých zálohových platieb za

služby spojené s užívaním bytu je len orientačná, ich skutočnú výšku s výnimkou elektriny,
určuje správca, vo vyúčtovaní platieb za predchádzajúci rok, ktoré je správca povinný vypracovať do
31. mája daného roku. V tomto konkrétnom spore jej vyúčtovanie preddavkov za služby spojené s
užívaním bytu za rok 2015 bolo známe až po 31. máji 2016, teda po skončení nájmu. Žalovaný sa
pravdepodobne úmyselne nedomáhal vyúčtovania, nakoľko si bol vedomý svojej dlžoby na nájomnom

za dobu do skončenia nájmu. Pri náhodnom stretnutí v meste vyzvala žalovaného na stretnutie za
účelom zúčtovania /vyrovnania/ dlžného nájomného s preplatkom za služby spojené s užívaním bytu
vypočítané v alikvotnej výške zodpovedajúcej dobe nájmu. Toto stretnutie žalovaný prisľúbil, vo svojej
výpovedi nepoprel, avšak k stretnutiu a vzájomnému zúčtovaniu nedošlo, a preto bola podaná žaloba.Podaná žaloba sa nijako neprieči ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ňou uplatnené právo
na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá má základ v riadne uzavretej nájomnej zmluve žalobou na súde, je
právom dovolený spôsob ochrany práva, nie je a ani nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Práve

postup žalovaného v súvislosti s ukončením nájmu, s odovzdaním bytu po skončení
nájmu, s úhradou nájomného, zasahuje do jej práv a oprávnených záujmov a možno
ho bez ďalšieho považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže
požívať právnu ochranu, čo súd v rozsudku správne vyjadril. Napadnutý rozsudok preto žiadala ako
vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov
podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a
podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je (čiastočne) dôvodné.
8. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha
zaplatenia sumy 1.560 eur ako nedoplatku žalovaného na nájomnom za obdobie mesiacov január až
marec 2016, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.04.2015 uzavretej medzi stranami na obdobie od

13.5.2015 do 31.03.2016. Vychádzal z toho, že žalovaný mal za predmetné obdobie prvého štvrťroka
2016 žalobkyni uhradiť dohodnuté nájomné v sume 3 x 650 eur mesačne, pričom nakoľko nájom
skončil 31.03.2016, dlžná suma nájomného predstavuje čiastku 1.560 eur, keď žalovaný žalobkyni za
dané obdobie uhradil len sumu 1.040 eur. Za nedôvodnú považoval obranu žalovaného týkajúcu sa
požadovanej zľavy z nájomného, neplatnosti nájomnej zmluvy, avšak tiež jeho požiadavku započítať

proti žalobou uplatnenej dlžnej sume jeho nárok na vyplatenie preplatkov, ktoré mu podľa jeho tvrdenia
vznikli na plneniach spojených s užívaním bytu, a to s odôvodnením, že žalovaný má voči žalobkyni
dlh na nájomnom za mesiac apríl 2016 vo výške 650 eur, kedy preukázateľne po skončení nájmu byt
protokolárne neodovzdal, obýval ho bez právneho dôvodu a nakoľko žalobkyňa od neho sumu 650 eur
za tento mesiac v žalobe nepožadovala, nejavilo sa mu ako spravodlivé, aby započítaval žalovanému

sumu 311,43 eura, ako preplatok na ročnom vyúčtovaní za r. 2015,2016, kedy žalovaný naviac tvrdil,
že v r. 2016 už byt neužíval, dokonca ho vypratal, preto by sa ho logicky nemohlo týkať zúčtovanie
vyúčtovania za r. 2016, pričom ostatné preplatky, ktoré sa týkali vyúčtovania za roky
2013 a 2014, teda skoršej nájomnej zmluvy, neprihliadal s tým, že ak sa žalovaný domnieva, že tam má
preplatky, nič mu nebránilo v tom, aby sám viedol súdne konanie o jeho vrátenie.

9. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že správne sú prvej inštancie ustálil skutkový
stav veci pokiaľ ide o obsah písomne medzi stranami uzavretých zmlúv o nájme
bytu žalobkyne, ako aj vo vzťahu k jednotlivým peňažným sumám, ktoré žalovaný žalobkyni postupne
uhradil. Rovnako odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým
záverom i pokiaľ ide o existenciu, no tiež odstránenie závady (úniku vody) v byte spoločnosťou

STAVOBYT PLUS, s. r. o. ešte v roku 2015, za ktorú žiadal žalovaný priznať zľavu z nájomného.
Správne v tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalovaný nárok na zľavu z nájomného neuplatnil riadne u
žalobkyne do šiestich mesiacov od odstránenia závad. Napokon sa odvolací súd stotožnil i so správnym
skutkovým záverom prvoinštančného súdu, že žalovaný v konaní nepreukázal pravdivosť tvrdenia o
zložení depozitu vo výške 650 eur k rukám žalobkyne, nakoľko v tomto smere vzhľadom na obsah

zmluvy o nájme (obsahujúcej dohodu o bezhotovostnej úhrade depozitu) i ďalšie dokazovaním zistené
okolnosti, za stavu, keď to žalobkyňa popiera a poskytla súdu zrozumiteľné vysvetlenie, pri chýbajúcom
inom dôkaze na preukázanie skutočnej úhrady depozitu v hotovosti nemôže postačovať rukou zapísaná
suma 650 eur v rámci rozpisu platieb, ktoré má v budúcnosti žalovaný platiť. Všetky vyššie uvedené
skutkové závery považuje odvolací súd za správne, keď celkom nepochybne majú oporu vo vykonanom

dokazovaní, a to aj po zohľadnení všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, a preto z týchto zistení vychádzal
aj v odvolacom konaní.
10. Nesprávne však súd prvej inštancie postupoval a posúdil daný spor i po právnej stránke, keď
bez ďalšieho, len s odôvodnením, že žalobkyňa má voči žalovanému aj iné nároky, a preto by to
nebolo spravodlivé, odmietol zohľadniť obranu žalovaného, ktorý žiadal započítať jeho preplatky na

plneniach spojených s užívaním bytu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dôrazne
upozorniť na to, že nárok žalobkyne voči žalovanému (zrejme) na vydanie bezdôvodného obohatenia
vzniknutého užívaním bytu bez právneho dôvodu v mesiaci apríl 2016 (ktorého existencia má byť
dôvodom odmietnutia obrany žalovaného) nie je predmetom tohto konania, keď žalobkyňa ho z
vlastného rozhodnutia proti žalovanému neuplatnila, a preto niet pochýb o tom, že existencia tohto

nároku nemôže mať z hľadiska opodstatnenosti obrany žalovaného žiadnu relevanciu; teda nemožno
obranu žalovaného, ktorý žiadal započítať jeho nárok na vyplatenie preplatkov za jednotlivé plnenia
spojené s užívaním bytu, považovať za nedôvodnú s poukazom na to, že žalobkyni mal vzniknúť voči
žalovanému nárok, ktorý nebol predmetom tohto konania, a to ani v prípade, ak by sa to súdu javiloako nespravodlivé. Aj pri posudzovaní súladu rozhodnutia so všeobecnými princípmi spravodlivosti totiž
možno zohľadniť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou konania. Rovnako však v tejto súvislosti nemožno
považovať za správnu argumentáciu súdu prvej inštancie, podľa ktorej nemožno akceptovať obranu

žalovaného, týkajúcu sa preplatkov za obdobie pred rokom 2015 len z dôvodu, že žalobkyňa v tomto
spore uplatňuje nájomné z neskoršej nájomnej zmluvy s tým, že nárok na preplatky si mal žalovaný
uplatniť v samostatnom konaní. Žalovaný totiž tento nárok žiadal zohľadniť v tomto konaní.
11. Vo vzťahu k obrane žalovaného a jeho tvrdeniam ohľadne preplatkov za plnenia spojené s užívaním
bytu odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní dôvodne namieta, že problematický je i text

zmluvy o nájme, z ktorého vyplýva, že preddavky by mali predstavovať celkovo 130 eur a z toho je
preddavok za dodávku vody a stočné 55 eur, za spotrebu elektriny 20 eur a za kúrenie 50 eur, teda
spolu 135 eur, pričom súd prvej inštancie sa týmto rozporom vôbec nezaoberal. V súvislosti s obranou
žalovaného v tejto časti však zostáva čiastočne nejasné i to, aký preplatok, za aké obdobie a v akej
výškežiadažalovanýzapočítať,keďvpriebehukonaniadocelkovejsumy,ktorúžiadazohľadniť,niekedy
započítal aj iné nároky (napr. depozit aj ďalšie nároky), či dokonca tvrdil, že on má voči žalobkyni

nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy. Odvolací súd preto považuje v tomto spore za mimoriadne
dôležité precízne špecifikovať jednotlivé nároky, a to predovšetkým zo strany žalovaného, ktorý má v
rámci obrany vo vzťahu k preplatkom, ktoré žiada započítať, povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno.
V tejto súvislosti je zrejmé, že niektoré listiny, z ktorých vyplýva výška skutočných
nákladov za jednotlivé plnenia dodávané do bytu žalobkyne, na základe ktorých je možné posúdiť otázku

preplatkov za dané obdobie, sa už v spise nachádzajú. Nesprávne sa však súd prvej
inštancie uspokojil s tvrdením žalobkyne, že vyúčtovanie elektriny dodávateľ nevykonáva, keď už len
zo všeobecne známych skutočností je zrejmé, že takéto vyúčtovanie vykonaní byť muselo (neexistuje
dodávateľ, ktorý by odberateľovi aspoň raz ročne nezúčtoval úhrady so skutočnou spotrebou).
12. Na základe vyššie uvedeného potom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie dostatočne a správne

ustálil skutkový stav veci a správne spor posúdil i po právnej stránke, keď dospel k
záveru, že žalobkyni vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 13.04.2015 voči žalovanému nárok na
zaplatenie dlžného nájomného, pričom proti tejto pohľadávke nemožno započítať žalovaným tvrdený,
avšak nepreukázaný nárok na vrátenie depozitu v sume 650 eur a na výšku nájomného v tomto prípade
nemajú vplyv ani žalovaným tvrdené závady v prenajatom byte, nakoľko

tieto boli preukázateľne žalobkyňou odstránené a naviac žalovaný zľavu z nájomného voči žalobkyni
neuplatnil v šesťmesačnej prekluzívnej lehote. Naopak, nesprávne sa po skutkovej i právnej stránke
súd prvej inštancie vysporiadal s obranou žalovaného, ktorý žiadal započítať preplatky, ktoré mu podľa
jeho tvrdenia vznikli na plneniach spojených s užívaním bytu a ktorých povinnosť zúčtovania vyplýva
z nájomnej zmluvy.

13. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne a zároveň nesprávne ustálil
skutkovýstavvecivýznamnýprerozhodnutievspore,pričomvychádzal znesprávnehoprávneho
posúdenia veci, ktoré malo vplyv aj na zistenie skutkového stavu veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1
C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná. V ďalšom konaní v prvom rade prvoinštančný súd

poskytne žalovanému dodatočný priestor na doplnenie špecifikácie nárokov, ktoré žiada započítať proti
nároku žalovanej na zaplatenie nájomného ako nárok na vrátenie preplatku na plneniach spojených s
užívaním bytu, a to v tom smere, v akej výške, za aké plnenia a za aké obdobie mu mali
preplatky vzniknúť a v tejto súvislosti mu poskytne aj priestor na doplnenie dôkazných
návrhov. Následne vykoná navrhnuté a predložené dôkazy, ktoré vyhodnotí v súlade s ich obsahom, no

tiež v kontexte s ostatnými dôkazmi a po vyhodnotení dôkazov ustáli skutkový stav veci
významný pre rozhodnutie v spore, opätovne meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby,
a to aj z hľadiska posúdenia opodstatnenosti obrany žalovaného týkajúcej sa jednotlivých preplatkov za
plnenia spojené s užívaním bytu a opätovne rozhodne vo veci samej.
14. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o

veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupovalako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).