Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 5, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/190/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211010510

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Koblišková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2211010510.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kobliškovej
a prísediacich Andrey Renczésovej a Rozálie Angyalovej, v trestnej veci obžalovaných: H. I., A..
XX.XX.XXXXaH.I.,A..XX.XX.XXXX,prezločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a/Trestného

zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 05.03.2021 v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. I., A.. XX.XX.XXXX Q. T. X., S. W. P. A. E. Č.. XXX, E. T. X.,
a

obžalovaný H. I., A.. XX.XX.XXXX Q. T. X., S. W. P. A. E. Č.. XXX, E. T. X.,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 22. apríla 2011 v čase okolo 14,30 hod. v obci P. A. E., E. T. X. na ulici pre rodinným domom č. XXX
žiadali od U. I., A.. XX.XX.XXXX, a od O. I., A.. XX.XX.XXXX, zaplatenie finančnej hotovosti vo výške
300,- eur, lebo v opačnom prípade ich zbijú a keď im poškodený U. I. uviedol, že on nič nezaplatí, tak ho
H. I. nezisteným spôsobom a predmetom udrel do oblasti hlavy, dôsledkom čoho mal poškodený U. I.
spadol na zem a H. ho začal kopať do oblasti hlavy, čím poškodenému U. I. spôsobili tržnú ranu veľkosti
1 cm nad očnicou siahajúcu do podkožia, ktoré si vyžiadalo zranenia spôsobujúce liečenie do 7 dní,

t e d a

spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal,

spoločným konaním sa dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona.

Za to im súd ukladá:Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, § 38 odsek
2, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradia do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený U. I., A.. XX.XX.XXXX, v Dunajskej Strede, P.

A. E. XXX, XXX XX P. A. E., so svojím nárokom na náhradu škody, odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 09.08.2011 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv
301/11-26 zo dňa 09.08.2011 na obžalovaných H. I., A.. XX.XX.XXXX a H. I., A.. XX.XX.XXXX, pre zločin
vydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a/Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.a/Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v štádiu dokonaného trestného činu.

Vo veci bolo už viackrát rozhodnuté súdom prvého stupňa, pričom naposledy bol rozsudok súdu prvého
stupňa zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/88/2018-752 zo dňa 21.02.2019 a vec
vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Po vrátení vec napadla novému senátu, pričom obžalovaní nesúhlasili so zmenou senátu.

Procesné strany, resp. obžalovaní aj v rámci poučenia, boli upozornení, že súd bude skutok právne
kvalifikovať podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vzhľadom na výsledky vyšetrovania ustálené v
prípravnom konaní, najmä na výpovede obžalovaných, oboch poškodených a znaleckého posudku P..
H. X., č. 11/2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, prečítaním

znaleckých posudkov, resp. oboznámením listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný H. I. po oznámení súdu o zmene právnej kvalifikácie na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Následne na všetky otázky v

zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste, resp. náhrade škody, či ochranným opatrením.

Obžalovaný H.Ó. I. rovnako ako obžalovaný H. I. po oznámení súdu o zmene právnej kvalifikácie na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd prijal.

Následne na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd preto
vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, resp. náhrade škody, či ochranným opatrením.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca P.. H. X., č. 11/2011 vyplýva, že poškodený U. I. utrpel
diagnózu - pomliaždenie a tržnú ranu nad ľavým obočím. Mechanizmom vzniku tohto poranenia bol

jednorázový útok - úder pevným tupým predmetom vedeným spredu na hlavu poškodeného. Zraňujúci
predmet pôsobil na mäkké časti hlavy v oblasti čela, vľavo nad obočím, pri údere náhle pritlačil kožu
oproti pevnému kostnému krytu lebky, pričom vznikla tržná rana kože v dĺžke 1 cm, pomerne plytká,
zasahovala len do podkožia. Bezprostredné okolie rany bolo pohmoždené. To svedčí pre pomerne nízku
intenzitu pôsobiaceho násilia. Úder väčšou intenzitou by viedol k rozťatiu kože v celej dĺžke kontaktu

zraňujúceho predmetu s povrchom kože a aj väčšej hĺbke rany. Vtedy zraňujúci predmet obvykle naráža
až na kosť. Pri ešte viac vystupňovanej intenzite násilia dochádza k zlomeninám v oblasti čela a
nadočnicového oblúka, pretože v tejto oblasti je kosť oslabená špongiovitou štruktúrou kostných dutín.
Takýto typ poranenia môže vzniknúť okrem priameho úderu do oblasti čela aj pri páde na zem, alebo
iný pevný predmet. Vzhľadom na to, že neboli popísané žiadne ďalšie poranenia na hlave, sporne

vyznieva tvrdenie poškodeného o opakovaných kopnutiach do hlavy. Taktiež údaje o poruche vedomiapo úderoch sú len subjektívne tvrdenia poškodeného a jeho syna, nie sú podložené zodpovedajúcimi
klinickými nálezmi pri vyšetrení pacienta. Z lekárskeho hľadiska je málo pravdepodobné, aby úder v
takej slabej intenzite, aká spôsobila bagateľnú ranu na čele viedol k funkčným poruchám mozgu, ktoré

by sa prejavovali stratou vedomia. Nadhodnotený bude aj údaj o rozmeroch zraňujúceho predmetu:
drevený kôl s rozmermi 10x15x100 cm by mal objem 15000 cm3 a pri predpokladanej mernej hmotnosti
0,8 by mal váhu okolo 12 kg. Úder takýmto predmetom by spôsobil závažnejšie poranenie, ako utrpel
poškodený. Zranenie si vyžiadalo prevoz na pohotovosť, kde bola tržná rana ošetrená dvoma stehmi
chirurgicky. Kontrolné ambulantné vyšetrenia potvrdili hojenie rany bez komplikácií a 10 dni po úraze

bola liečba ukončená vybratím stehov. Bolestné vyčíslil znalec na 5 bodov, t. j. spolu 74,70 eur.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-330/OEK-DS-2011 v rozsahu a
spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný

H. I. evidované 2 záznamy z roku 2018 a 2020 - pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný H. I.
bol doposiaľ 1krát súdne trestaný v roku 2009 pre § 364 ods. 1 T. z., kedy mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov so skúšobnou dobou do 23.04.2011, hľadí sa naňho akoby

nebol odsúdený.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má obžalovaný
H. I. evidovaných 12 záznamov - od roku 2018 do roku 2020 - všetky na úseku dopravy.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný H. I. bol
doposiaľ 3krát súdne trestaný v roku 2009 pre § 222 ods. 1 T. z., hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený,
v roku 2011 pre § 348 ods. 1 T. z., hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený a v roku 2014 pre krádež
súdom vo Veľkej Británii (Bradford and Keighley Magistrates).

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov získaných zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral a aj vzhľadom na vyhlásenia oboch
obžalovaných dospel k záveru, že vina obžalovaných za žalovaný skutok, tak ako bol súdom právne

kvalifikovaný a zmenený, bola preukázaná v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie.

Protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku, obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu výtržníctvapodľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keď iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo
konal a dopustili sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a takýto čin spáchali
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Skutok popísaný v obžalobe, resp. po vyhodnotení dokazovania vykonaného v prípravnom konaní,
najmä s ohľadom na znalecký posudok, podľa ktorého bol poškodenými značne nadhodnotený predmet,
ktorým malo prísť k zraneniu poškodeného U. I., súd prekvalifikoval a posudzoval podľa § 189 ods. 1
Trestnéhozákonaa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákona,keďžetentopredmet,ktorýmalbyťzbraňou,

poškodení nepopísali presvedčivo, presne a jednotne, resp. nie je možné ho popísať a jednoznačne
označiť ani vzhľadom na znalecký posudok.

Obžalovaní boli v čase spáchania skutku osobami s úplnou trestnoprávnou zodpovednosťou. Vedeli
a mohli rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, mohli a mali si byť vedomí
protiprávnosti svojho konania a možných následkov v trestnoprávnej rovine.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu
obžalovanými, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na
osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy, resp. aj na veľký odstup od spáchania trestného
činu (10 rokov).

Za prejednávanú trestnú činnosť súd uložil obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
2 roky a 2 mesiace, zistiac pritom jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/, teda že obžalovaní spáchali viac trestných činov. Pri
ukladaní trestu súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona vzhľadom na rovnosť priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností. Obžalovaným súd ukladal trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 roky a 2 mesiace, ktorú výmeru súd považoval najmä
vzhľadom na osoby obžalovaných i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonnú
a spravodlivú. Takýto trest, ktorý obžalovaní už prakticky vykonali výkonom väzby, považoval súd za
dostačujúci na prevýchovu obžalovaných aj vzhľadom na doterajší spôsob života a ich kriminálnu
minulosť, resp. plynutie času od spáchania skutku.

Pre výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaných do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), keďže v posledných desiatich
rokoch pred ich spáchaním obžalovaní neboli vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
O náhrade škody súd rozhodol tak, že poškodeného U. I. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na

civilný proces. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody, avšak ho nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ
sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa

rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods.
1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).