Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201535
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319201535.4

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobkyne: A.. R. H.Á., X.. XX.XX.XXXX, L. V. X. Y. XXX, proti žalovanému:
OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o povolenie obnovy
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou na obnovu konania doručenou súdu dňa 01.04.2019 domáhala, aby súd povolil
obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 8C/200/2016.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.01.2011 žalovaný /v pôvodnom konaní žalobca/ OTP

Banka Slovensko, a.s. uzatvoril so žalobkyňou /v pôvodnom konaní žalovaná/ Zmluvu o rýchlom
spotrebiteľskom úvere č. XXXX XXXX XXSU v celkovej výške úverového rámca 3.000 eur s povinnosťou
žalobkyne zaplatiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 5.796,60 eura s celkovým počtom splátok 60.
Rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 17.01.2017 pod sp. zn. 8C/200/2016-52, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 25.03.2017 a vykonateľnosť dňa 29.03.2017, bola žalobkyňa /v pôvodnom konaní
žalovaná/ zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 2.142,85 eura s príslušenstvom /úrok vo výške 1.928,29

eura za obdobie do 25.04.2016, úrok z omeškania vo výške 53,15 eura do 25.04.2016, poplatky vo
výške 2,50 eura, úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 2.142,85 eura od 26.4.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.142,85 eura od 26.4.2016 do zaplatenia/ a náhradu trov
konania. O neprijateľných zmluvných podmienkach sa žalobkyňa dozvedela z internetových stránok
Ministerstva spravodlivosti SR a stránok združení na ochranu práv spotrebiteľa v priebehu mesiaca
február 2019. Mala zato, že sudca Okresného súdu v Galante uvádza v odôvodnení Rozsudku pod

bodom 12 odsek 1, 2 a 3 zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov /Účinný od 01.10.2001, zrušený zákonom č. 129/2010 Z. z. s účinnosťou dňom vyhlásenia -
02.04.2010/ a v odseku 5 uvedeného bodu uvádza § 53 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého
konštatoval, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných zmluvných podmienok,
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalobkyni /v pôvodnom konaní žalovaná/ ako spotrebiteľa. Sudca Okresného súdu

v Galante nedostatočne preveril výšku úrokovej sadzby a ročnej priemernej miery nákladov /RPMN/
platnej v čase uzatvorenie zmluvy. Žalobkyňa má za to, že pri posudzovaní zmluvy sudca nezohľadnil
príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej
citovala ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka a vzhľadom na uvedené tvrdila,
že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a to: v zmluve absentuje požadovaný údaj -

výškamesačnýchsplátokistinyaúrokovainýchpoplatkov,vdôsledkučohosaposkytnutýúverpovažuje
za bezúročný a bez poplatkov; v zmluve sú uvedené poplatky, ktoré žalobkyňu zaväzujú k plneniu začisto administratívnu agendu alebo ktoré slúžia v skutočnosti len k záujmom žalovaného ako veriteľa;
zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa; v zmluve sa
nachádza rozhodcovská doložka; vyhlásenie žalobcu, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými

podmienkami; právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť; odstúpenie od zmluvy alebo jej výpoveď i v
prípade menej závažného porušenia zmluvy zo strany spotrebiteľa, je banka oprávnená uhradiť svoju
pohľadávku zo Zmluvy o úvere alebo odstúpenia od nej z účtu alebo z iných účtov dlžníka vedených v
banke; písomnosť sa považuje za doručenú, aj keď sa spotrebiteľ o nej nedozvie; predčasné splatenie
úverudlžníkom.Žalobkyňatieždaladopozornostirozhodnutiasúdovvoveciachspotrebiteľskýchúverov

zpredchádzajúcehoobdobia.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobkyňanavrhlaopakovanepodrobiť
zmluvu o rýchlom spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole s prihliadnutím na platnú právnu úpravu v čase
uzatvorenia zmluvy a preverenie výšky úrokovej sadzby a RPMN platnej v čase uzatvorenia zmluvy.
Mala za to, že je teda možné vykonať dôkaz a súčasne sa dá predpokladať, že predložené dôkazy
môžu pre žalobkyňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podmienkou pre uplatnenie nových
skutočnosti a dôkazov je, že tieto museli existovať už v pôvodnom konaní, t. j. nemohli vzniknúť až po

jeho právoplatnom skončení, avšak účastník ich bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Z
týchto dôvodov žiadala, aby súd vydal uznesenie, ktorým sa obnova konania vedeného na Okresnom
súde v Galante pod sp. zn. 8C/200/2016 povoľuje. Súčasne navrhla, aby súd po prejednaní veci vydal
tento rozsudok, ktorým I. žalobu sa v celom rozsahu zamietne, II. určí, že predmetný spotrebiteľský
úver poskytnutý v zmysle Zmluvy o rýchlom spotrebiteľskom úvere č. XXXX XXXX XXSU uzatvorenej

medzi Ing. Simonou Mandákovou, nar. 13.07.1987, trvale bytom Trnovec nad Váhom 433 a OTP Bankou
Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 zo dňa 27.01.2011 je bezúročný a bez poplatkov
azároveňzaviažežalovanéhonahradiťtrovykonaniažalobkynido3dníodprávoplatnostirozsudku.Ako
dôkazy označila platobný rozkaz Okresného súdu v Galante zo dňa 16.06.2016, odpor proti platobnému
rozkazu, uznesenie Okresného súdu v Galante zo dňa 23.8.2016, rozsudok Okresného súdu v Galante

zo dňa 17.01.2017 sp. zn. 8C/200/2016, Zmluvu o rýchlom spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.01.2011,
Prehľad platieb uhradených žalobkyňou, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/65/2017 zo dňa
13.03.2018 a tiež navrhla vykonať dôkaz, a to zabezpečenie vyjadrenia Národnej banky Slovenska k
úrokovým sa sadzbám platným v čase uzatvorenia zmluvy. V deň podania žaloby žalobkyňa žalobu aj
doplnila a priložila posúdenie zmluvy z Ministerstva spravodlivosti SR. Následne tiež predložila prehľad

platieb uhradených žalobkyňou a tvrdila, že stanovisko MSSR jej bolo doručené až marci 2019, a to na
základe urgencie, k čomu priložila podací lístok.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na obnovu konania uviedol, že v zmysle znenia žaloby má za to,
že žalobkyňa uplatnila dôvod pre prípustnosť obnovy konania podľa písm. a) § 397 CSP, nakoľko,

ako uvádza, „o neprijateľných zmluvných podmienkach sa žalobkyňa (v pôvodnom znení žalovaná)
dozvedela z internetových stránok Ministerstva spravodlivosti SR a stránok združení na ochranu práv
spotrebiteľa v priebehu mesiaca február 2019“. Žalovaný mal za to, že tento dôvod žalobkyne neobstojí,
nakoľko neprijateľné zmluvné podmienky žalobkyňa namietala už v odpore zo dňa 27.07.2016 voči
platobnému rozkazu OS Galanta sp. zn. 8C/200/2016 zo dňa 16.06.2016. Žalovaný sa k odporu

žalobkyne písomne vyjadril dňa 09.09.2016 (viď spis OS Galanta ku konaniu sp. zn. 8C/200/2016).
V samotnom Rozsudku OS Galanta sp. zn. 8C/200/2016 zo dňa 17.01.2017 sa súd zaoberal
spotrebiteľskou zmluvou, zhodnotil ju ako celok ako súladnú so spotrebiteľskými zákonmi a vyjadril
sa i k jednotlivým námietkam žalobkyne. Prvostupňový súd žiadnu z namietaných podmienok zmluvy
nevyhodnotil ako neprijateľnú podmienku pre spotrebiteľa. Po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti

Rozsudku OS Galanta sp .zn. 8C/200/2016 zo dňa 17.01.2017, podal žalovaný dňa 07.09.2017 návrh
na vykonanie exekúcie, nakoľko žalobkyňa (v pozícii dlžníka z úverovej zmluvy) neplnila právoplatný
záväzok z uvedeného rozsudku. Exekučný súd pred vydaním poverenia preskúmal opätovne úverovú
zmluvu ako i exekučný titul (rozsudok) z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, a bez pripomienok vydal dňa
02.10.2017povereniesúdnemuexekútoroviJUDr.BeataBoncseková,vsúčasnostijeexekučnékonanie

vedené pod EX 80288/18 u súdneho exekútora JUDr. Krutého. Žalovaný bol toho názoru, že žalobkyňa
neosvedčila taký nový dôvod, pre ktorý by bola žaloba na obnovu konania prípustná a zároveň zmeškala
subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania. Nakoľko ako dôvody obnovy konania
žalobkyňa uvádza neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napádala už v roku 2016, podmienky zmluvy
z hľadiska práv spotrebiteľa boli preskúmané a kladne vyhodnotené prvostupňovým aj exekučným

súdom, vedomosť o existencii internetových stránok Ministerstva spravodlivosti SR a stránok združení
na ochranu práv spotrebiteľa (v priebehu mesiaca február 2019) nepovažuje za novú vedomosť, resp.
za vedomosť, ku ktorej sa žalobkyňa nemohla dostať skôr, považuje uvádzané dôvody obnovy konania
za nedostatočné a zároveň uplatnené v zmeškanej subjektívnej lehote. Názor o zmeškaní lehoty oprelo skutočnosť, že Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pôsobí pri MS SR
min. od roku 2009, z ktorého obdobia sú aj na webovom sídle MS SR zverejnené najstaršie hodnotenia.
Občianske združenia na ochranu práv spotrebiteľov tiež majú svoje stránky a aktivity staršie ako od

roku 2016, kedy banka žalovala žalobkyňu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy. V súvislosti s
uvedeným poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. marca 2017 sp. zn. 10Co/88/2017.
Žalovaný sa tiež podrobne vyjadril k jednotlivým žalobkyňou namietaným neprijateľným zmluvným
podmienkam. Záverom uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo zmluvu o úvere
nesplácala riadne a včas a všetku svoju energiu venuje tomu, aby sa splateniu skonzumovaného úveru

vyhla. Toto konanie považuje za účelové a v rozpore s myšlienkou ochrany spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany. Žalobkyňa si zjavne úver nemusela brať, zmluvu nemusela podpisovať, k takémuto
kroku ju nikto nenútil. Ak jej podmienky v ich banke nevyhovovali, mohla sa obrátiť na iného veriteľa. Keď
si však už úver zobrala a bez pripomienok skonzumovala, je slušné a bývalo aj obvyklé splniť záväzok a
peniaze s príslušenstvom podľa dohodnutých podmienok veriteľovi vrátiť. Banka svoj záväzok poskytnúť
úver splnila. Druhá polovica záväzku zo strany žalobkyne - úver vrátiť a splniť dohodnuté podmienky, je

neustále zo strany žalobkyne spochybňovaná a odďaľovaná. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd
žalobu na obnovu konania ako nedôvodnú a podanú oneskorene odmietol.

4. Žalobkyňa sa v replike vyjadrila k neuvedeniu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov v zmluve, k RPMN, k rozhodcovskej doložke, k poplatkom, k posúdeniu zmluvy z

hľadiska dobrých mravov, t.j. k skutočnostiam bezpredmetným v tejto fáze konania. Vo vzťahu k
nedodržaniu lehôt na podanie žaloby na obnovu konania uviedla, že trvá na tom, že o neprijateľných
zmluvných podmienkach, predovšetkým právnej úprave platnej v čase uzavretia zmluvy /27.01.2011/
sa žalobkyňa dozvedela z internetových stránok Ministerstva spravodlivosti SR a stránok združení na
ochranu práv spotrebiteľa v priebehu mesiaca február 2019. Následne po podaní návrhu na obnovu

konania /01.04.2019/ v ten istý deň, t.j. 01.04.2019 doplnila dokazovanie o stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 21.03.2019, doručené žalobkyni dňa 01.04.2019, ktoré vyhodnotilo jednotlivé
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným ako neprijateľné.
Tvrdila, že návrh na obnovu konania na súd podala dňa 01.04.2019. Subjektívna lehota na podanie
tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o

dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť, čo znamená, že i v prípade posudzovania tejto
lehoty dňom 01.02.2019 žalobkyňa podala návrh na obnovu konania v lehote 3 mesiacov /01.04.2019/,
kedy sa dozvedela o dôvodoch obnovy konania. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania včas
dodržaním zákonom stanovených lehôt, t. j. subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty. Cieľom
povolenia obnovy konania, po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez svojej

viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je
snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života a
tak napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v
zmluvách nezaväzovali. Žalobkyňa sa o dôvodoch obnovy konania dozvedela z internetových stránok
Ministerstva spravodlivosti SR, združení na ochranu práv spotrebiteľa v priebehu mesiaca február 2019

a na základe stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré jej bolo doručené dňa 01.04.2019, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že Zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere uzavretá so žalovaným dňa
27.01.2011 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na právnu úpravu platnú v čase
uzavretiazmluvy.Včasepôvodnéhokonaniavovecižalobkyňaovšetkýchtýchtoskutočnostiachnemala
vedomosť a bez svojej viny ich nemohla použiť v pôvodnom konaní. Žalobkyňa sa preto nestotožňuje s

tvrdením žalovaného, že návrh na obnovu konania nebol podaný včas a predmetný návrh je nedôvodný.
Žalovaný má stále zachovanú možnosť preukázať; že jeho pohľadávka je dôvodná, plynutie času mu
umožňuje uplatniť určité práva a pre tak veľkú spoločnosť, akou je žalovaný, nemôže znovu otvorenie
procesu znamenať žiadnu ujmu. Na druhej strane, ak sa potvrdí, že ide o plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, bude vytvorený priestor pre súdy, aby sa mohli zaoberať naplnením cieľa Smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách vyjadreného v
článku6odsek1.LentakSlovenskárepublikazabrániporušeniuprávaEurópskejúnie.Dôvodpovolenia
obnovy konania spočíva v pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej bol nárok
žalovaného v pôvodnom konaní uplatnený, a ktorú súd z úradnej moci v konaní evidentne nepodrobil
súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok pri posudzovaní žalovaným uplatneného nároku

v súlade s platnou právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy, čím došlo k vydaniu Rozsudku
v rozpore s vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, komunitárnym právom a ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalobkyňa opakovane uvádza, že ako priemerný spotrebiteľ nemala
vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa dochádza k opakovanému porušovaniu spotrebiteľskéhopráva prostredníctvom neprijateľných zmluvných podmienok a z toho dôvodu aj zmluvu podpísala.
Uvedená skutočnosť bola žalobkyni zrejmá až z kontaktu so združeniami na ochranu spotrebiteľov a od
iných informovaných subjektov. Žalobkyňa má za to, že ako spotrebiteľ sa nedostatočne bránila, resp.

nedokázala v pôvodnom konaní použiť účinnú procesnú obranu, nakoľko nemá právnické vzdelanie ani
nedisponovalasdostatočnýmiodbornýmiznalosťamiavedomosťami,čojeklasickýmpríkladomkonania
spotrebiteľa, keď ako priemerný spotrebiteľ nedokázala posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani
nekalé obchodné praktiky v zmluve, ktoré boli právnym základom uplatňovaného nároku. Posúdenie
neprijateľných zmluvných podmienok žalobkyňa ponechala na súde. Opakovane uvádzala, že nečinnosť

spotrebiteľa nemôže byť v takomto prípade považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len
rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré
napriek ich absolútnej neplatnosti žalovaný uplatňuje. Okresný súd v Galante na základe nesprávnej
aplikácie právnej úpravy na zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným dospel v pôvodnom konaní
k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných zmluvných podmienok,
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

stránvneprospechžalobkyniakospotrebiteľa,sčímžalobkyňanemôžesúhlasiť,nakoľkojejboloodňaté
právo na spravodlivý súdny proces. Pri správnej aplikácii právnej úpravy spotrebiteľských úverov platnej
v čase uzavretia zmluvy by súd musel dospieť k záveru, že zmluva neobsahuje rozdelenie splátok na
istinu, úroky a iné poplatky, že rozhodcovská doložka, tak ako je koncipovaná v zmluve, je neplatná,
že poplatky uvedené v zmluve sú finančné záväzky žalobcu ako spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po

materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len k záujmom žalovaného ako dodávateľa,
že zmluva musí obsahovať jednoznačne určenú úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa a ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v návrhu na obnovu konania. Žalobkyňa
sa taktiež v predmetnom podaní vyjadrila k premlčaniu práva na zaplatenie dlžnej sumy.

5. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

7. Podľa § 403 ods. 1, ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

8.Podľa§405CSP,odpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovukonanianiejeprípustné.

9. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.10. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 8C/200/2016-52 zo dňa
17.01.2017 bola žalovaná A.. R. H. zaviazaná zaplatiť žalobcovi OTP Banka Slovensko, a.s. sumu
2.142,85 eura, vyčíslený úrok vo výške 1.928,29 eura za obdobie do 25.04.2016, vyčíslený úrok z

omeškania vo výške 53,15 eura za obdobie do 25.04.2016, poplatky vo výške 2,50 eura, úrok vo výške
28 % ročne zo sumy 2.142,85 eura od 26.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1 %
ročne zo sumy 2.142,85 eura od 26.04.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100
%. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáhal plnenia z

titulu Zmluvy o rýchlom spotrebiteľskom úvere č. XXXX XXXX XXSU uzatvorenej medzi žalobcom OTP
Banka Slovensko, a.s. ako veriteľom a žalovanou A.. R. H. ako dlžníkom dňa 27.01.2011. Vychádzajúc
z odôvodnenia rozsudku, súd sa v tomto konaní zaoberal aj námietkami žalovanej, že úver, ktorý jej
bol poskytnutý je spotrebným úverom, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka;
zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý úver obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (o.i. aj zmluvnú
pokutu) a neprimerane vysokú RPMN, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd tu dospel k záveru,

že nárok žalobcu je daný a preukázaný a zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by
ju robili neplatnou. Predmetný rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa
25.03.2017.Žalobkyňavpodanejžalobenaobnovukonaniadoručenejsúdudňa01.04.2019tvrdila,žeo
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachsadozvedelazinternetovýchstránokMinisterstvaspravodlivosti
SR a stránok združení na ochranu práv spotrebiteľa v priebehu mesiaca február 2019. Za účelom

preukázania týchto tvrdení predložila posúdenie zmluvy z Ministerstva spravodlivosti zo dňa 13.09.2018,
spolu s prípisom MSSR zo dňa 21.03.2019, v ktorom je uvedené, že zmluva č. 0191 3014 11SU zo
dňa 27.01.2011 už bola predmetom ich posúdenia, pričom listom zo dňa 13.09.2018 bola žalobkyni
zaslaná odpoveď na žalobkyňou uvedenú adresu, a preto v prílohe jej zasielajú len ftk. tejto odpovede.
Z listu MSSR zo dňa 13.09.2018 vyplýva, že MSSR okrem konštatovania neprijateľných v Zmluve,

výslovne upozornilo žalobkyňu na jednu zo všeobecných procesných zásad súdneho konania, ktorou je
nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov v procese rozhodovania. Správnosť a zákonnosť postupu a
rozhodovania v súdnom konaní je oprávnený preskúmavať výlučne na to príslušný orgán (nadriadený
súd, nie ministerstvo), a to v rámci konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch
(pri splnení zákonných podmienok). Vychádzajúc z ústavne garantovanej nezávislosti súdov a sudcov

v ich rozhodovacej činnosti, ministerstvu, ako ústrednému orgánu štátnej správy pre súdy, neprislúcha
právomoc vstupovať do súdneho konania a ovplyvňovať rozhodnutia súdu, ani žiadnym spôsobom
tieto rozhodnutia preskúmavať, revidovať, posudzovať alebo zrušiť. Záverom tiež MSSR uviedlo, že
toto stanovisko je len odporúčaním a vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný právny
charakter.

11.Zožalobynaobnovukonaniaakoajvyjadreniažalobkynemožnovyvodiť(ajkeďžalobkyňakonkrétny
dôvod obnovy konania ani neuviedla), že uplatňuje dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP
(t.j. sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,
ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci) s tým, že o neprijateľných podmienkach v
zmluve sa dozvedela z internetových stránok MSSR a združení na ochranu práv spotrebiteľa vo februári
2019 a v tejto súvislosti poukázala aj na stanovisko MSSR zo dňa 21.03.2019, doručené žalobkyni dňa
01.04.2019. Žalobkyňa tvrdila, že v čase pôvodného konania o týchto skutočnostiach nemala vedomosť.
Z podanej žaloby je tiež nepochybné, že žalobkyňa napáda vecnú správnosť rozsudku tunajšieho

súdu, keďže podľa nej súd nesprávne aplikoval v pôvodnom konaní právnu úpravu a žalobkyňa
sa nedostatočne bránila, nakoľko nemá právnické vzdelanie a nedisponuje odbornými znalosťami a
vedomosťami.

12. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti

právoplatným rozhodnutiam súdu a ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť
nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne.
Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou
odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné

prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov,
taxatívne uvedených v § 397 CSP. Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova
konania a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité
obmedzenia v porovnaní s odvolaním. Podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú:spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať,
lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá na podanie návrhu,
osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu

konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci (porov.
uznesenieNajvyššiehosúduSRz23.januára2010,sp.zn.3Obo138/2009).Dôvodyprípustnostižaloby
na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne.
Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu
konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti. Pri dôvode

obnovy konania podľa § 397 písm. a) musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania
bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu
môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali
v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní.
Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré

sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to,
prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či
ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto
záveru.

13. Konanie o obnove konania má dve fázy: 1/ konanie o žalobe na obnovu konania (§ 409 CSP) a 2/
postuppopovoleníobnovykonania(§416CSP).Vprvejfázekonaniasúdskúmalenotázku,čijeobnova
konania prípustná, a teda či povoliť, alebo nepovoliť obnovu konania; t. j. súd skúma, či žalobu podala
oprávnená osoba, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej lehote, či je daný niektorý z dôvodov

obnovy konania a či je obnova konania prípustná. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti
návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je, okrem iného,
existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/). Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom

v občianskom súdnom konaní (teraz v civilnom sporovom konaní) alebo nemožnosť označiť či predložiť
tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania
možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania
označili, súd ich však nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (porov. R
19/1975). Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten,

kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť
skutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy.Tátopodmienkaniejesplnená,akurčitáskutočnosť,rozhodnutie
alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel
a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, no
v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

14. V súdenom prípade žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania voči rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 8C/200/2016-52 zo dňa 17.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2017.
Žalobkyňou podaná žaloba na obnovu konania tak smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému Civilný
sporový poriadok jej podanie pripúšťa. Žaloba na obnovu konania bola podaná oprávneným subjektom,

teda žalovanou, ktorá bola v konaní sp. zn. 8C/200/2016 stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby na obnovu konania, zákon ustanovuje na podanie žaloby
na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je 3-mesačná;
jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď
mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a

začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí
3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 404 CSP. Obe lehoty
(subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Z obsahu spisu
súd zistil, že žaloba na obnovu konania bola doručená súdu dňa 01.04.2019, v danom prípade bola tak
zachovanáobjektívnalehota,t.j.žalobabolapodanávrámci3-ročnejobjektívnejlehoty,ktorejzačiatokje

zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (25.03.2017). Subjektívna trojmesačná
lehota na podanie žaloby na obnovu konania plynula žalobkyni odo dňa, keď sa mohla dozvedieť o
dôvodeobnovy,aleboododňa,kedymohladôvodobnovyuplatniť.Subjektívnalehotanapodaniežaloby
na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnostirozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa (§
405 CSP). Začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia
sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol

uplatniť. S poukazom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 285/2015 z
10. júna 2015, podstatou subjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho
momentu, t. j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú
skutočnosť vonkajšieho sveta. V tejto súvislosti žalovaná argumentovala tým, že o dôvode obnovy
konania (neprijateľných zmluvných podmienkach, predovšetkým právnej úprave platnej v čase uzavretia

zmluvy /27.01.2011/) sa žalobkyňa dozvedela z internetových stránok Ministerstva spravodlivosti SR
a stránok združení na ochranu práv spotrebiteľa v priebehu mesiaca február 2019, a teda i v prípade
posudzovania tejto lehoty dňom 01.02.2019 žalobkyňa mala za to, že podala návrh na obnovu konania v
lehote 3 mesiacov /01.04.2019/, kedy sa dozvedela o dôvodoch obnovy konania. Takáto argumentácia
žalobkyne ohľadom včasnosti podania žaloby na obnovu konania, pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, je
pre súd neakceptovateľná. O žalobkyňou tvrdených zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy

sa žalobkyňa mohla dozvedieť z platnej právnej úpravy a je zrejmé v čase pôvodného konania o ňou
namietaných nedostatkoch aj vedomosť mala, keďže ich v tomto konaní aj namietala. Napriek tomu, že
žalobkyňou je spotrebiteľka, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia
subjektívnej lehoty posunutý na deň, kedy sa v podstate rozhodne žalobkyňa sama. Tvrdenie žalobkyne,
že sa o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve dozvedela vo februári 2019 z internetových

stránok MSSR a združení na ochranu práv spotrebiteľa je nielen absolútne neverifikovateľné, ale aj
klamlivé. Sama žalobkyňa totiž ako dôkaz predložila stanovisko MSSR zo dňa 13.09.2018 k jej žiadosti
o posúdenie zmluvy č. XXXX XXXX XXSU zo dňa 27.01.2011 a súčasne aj sprievodný list MSSR zo
dňa 21.03.2019, v ktorom je uvedené, že predmetná zmluva už bola predmetom ich posúdenia, pričom
listom zo dňa 13.09.2018 bola žalobkyni zaslaná odpoveď na žalobkyňou uvedenú adresu, a preto

v prílohe jej zasielajú len ftk. tejto odpovede. Teda i v prípade, ak by súd akceptoval argumentáciu
žalobkyne (čo však nie je možné), o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve sa mohla
dozvedieť v septembri 2018 (a nie až vo februári 2019). Pre úplnosť v súvislosti so stanoviskom
MSSR zo dňa 13.09.2018 je potrebné poukázať na judikát R 105/1998, podľa ktorého právny názor
na výklad zákona vyslovený iným orgánom (ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným

súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania.
Preto akékoľvek stanovisko MSSR a ani dátum jeho doručenia žalobkyni nemalo v súdenej veci žiadnu
relevanciu. Nemožnosť prijatia argumentácie žalobkyne ohľadom začiatku plynutia subjektívnej lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania vyplýva z toho, že takýmto spôsobom by bolo ustanovenie § 403
ods. 1 CSP celkom zjavne nadbytočné, keďže by žalobcovi umožňovalo určiť si začiatok jej plynutia

ľubovoľne.ZároveňsasúdvplnomrozsahustotožňujespoukazomžalovanéhonaUznesenieKrajského
súdu v Žiline z 30. marca 2017 sp. zn. 10Co/88/2017, podľa ktorého subjekt uplatňujúci nový dôkaz
musí jednoznačne preukázať, kedy sa o tomto dôkaze dozvedel, o čom svedčia o tom i náležitosti
žaloby na obnovu konania (§ 406 CSP) medzi ktorými sú i tvrdenia o skutočnostiach preukazujúcich
včasnosť podania žaloby. Inak by bola zákonná lehota obsolétna / formálna a fakticky neaplikovateľná,

t.j. strany sporu by túto zákonnú podmienku jednoducho obišli akýmkoľvek nepreukázaným tvrdením o
okamihu získania relevantnej vedomosti, čo zároveň nekorešponduje charakteru obnovy konania ako
mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že žalobkyňou podaná
žaloba na obnovu konania bola podaná po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty na jej podanie, teda
bola podaná oneskorene, a preto súd žalobu na obnovu konania bez skúmania dôvodov podľa § 397

CSP, odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP. Zaoberať sa ostatnými tvrdeniami strán by preto bolo
nadbytočné a bez právneho významu.

15.Záveromsúdpoznamenáva,žepodanúžalobunaobnovukonaniapovažujeajzazjavnenedôvodnú,
keďže žalobkyňa napáda vecnú správnosť rozsudku (právne posúdenie), k čomu súd poukazuje na

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011, podľa ktorého, obnova
konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone
dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa

povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP /pozn. teraz § 397 CSP/ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.