Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120206142
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5120206142.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
P. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou so sídlom Mariánske

námestie 31, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 501 a otca: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/
XX, XXX XX Y., zastúpený obchodnou spoločnosťou TOMANÍČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/99/2020-68 zo dňa 06. októbra 2020,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/99/2020-68 zo dňa 06. októbra 2020 mení tak, že nariaďuje
neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Maloletú D. D., nar. XX.XX.XXXX, zveruje do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, a to tak, že:
- maloletá bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň od nedele
predchádzajúceho nepárneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nedele párneho kalendárneho

týždňa do 17.00 hod.,
- maloletá bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň od nedele
predchádzajúceho párneho kalendárneho týždňa od 17.00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho
týždeň do 17.00 hod.

Matka a otec sú povinní pri striedaní v osobnej starostlivosti ako odovzdávajúci rodič na prevzatie

preberajúcim rodičom maloletú riadne a včas pripraviť, odovzdať maloletú preberajúcemu rodičovi v
mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča a ako preberajúci rodič maloletú preberať v mieste bydliska
odovzdávajúceho rodiča.

Toto neodkladné opatrenie nariaďuje na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 30P/99/2020.

Vo zvyšnom rozsahu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že mu bol dňa 14.09.2020 doručený návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej D. D. do osobnej starostlivosti matky. Matka

návrh odôvodnila tým, že súd koná vo veci samej o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. S
maloletou sa odsťahovala k svojim rodičom. Návrh vo veci samej podala z dôvodu, že s otcom nevediadosiahnuť rozumnú dohodu ohľadne starostlivosti o maloletú. Maloletá je na ňu naviazaná vzhľadom na
svoj vek, ako aj vzhľadom k tomu, že s ňou bola na materskej a rodičovskej dovolenke. Otec s maloletou
nebýval tak často ako ona, pretože si plnil svoje pracovné povinnosti. Maloletá chodí do škôlky a má svoj

denný režim. Otec sa začal správať tak, že dohoda ohľadne starostlivosti medzi rodičmi nie je možná,
nevedia sa dohodnúť u koho maloletá zostane cez noc, kto maloletú odvezie do škôlky a kto ju zo
škôlky vyberie a tento stav škodí hlavne maloletej. Otec maloletú vyberá zo škôlky, resp. sa rozhodne,
že maloletá s ním zostane bez toho, aby jej to vopred oznámil, resp. sa s ňou vopred dohodol, či aj ona s
tým súhlasí a či nemá s maloletou už dohodnutý iný program. Otec ju viní z toho, že s maloletou odišla k

svojim rodičom a nie je ochotný pristúpiť na doterajší režim maloletej, začal ho meniť, čo nie je rozhodne
v záujme maloletej. Medzi rodičmi sa začali vyhrocovať názory na výchovu maloletej a tento stav začína
byť neudržateľný. K návrhu pripojila prepis SMS komunikácie rodičov, z ktorej matka vyvodzovala, že
z nej vyplýva zjavná nezhoda rodičov vo veci starostlivosti o maloletú. Zo strany otca sa komunikácia
obmedzuje iba na oznamovanie, že maloletú vyzdvihol, že je s ním doma alebo, že si ju ponechá na
noc, že ju bude vodiť do škôlky a pod. Týmto spôsobom sa otec začal správať potom, čo už má maloletá

5 mesiacov zaužívaný režim s matkou, ktorá s ňou odišla od otca v apríli 2020. Doťahovanie sa rodičov
maloletej neprospieva a zásahy do jej denného režimu konaním otca - podľa jeho názoru ten z rodičov,
kto ju vyzdvihne v škôlke, by ju mal mať u seba aj na noc a na druhý deň ju opäť odviesť do škôlky bez
ohľadu na jej denný režim - nie sú v jej najlepšom záujme. Maloletá nevie, kde je jej miesto. Konanie
otca je navyše paradoxné v tom, že keď ho požiada o pomoc, aby maloletú vyzdvihol zo škôlky v určitý

deň, otec síce súhlasí, ale s výhradami.
3. Otec vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že tvrdenia matky nie sú pravdivé a pravdivosť uvedených
tvrdení nedokladajú ani predložené čiastočné útržky komunikácie medzi rodičmi. Vzhľadom na to, že
nie vždy má čas písať SMS správy a vie, že rýchlejšie veci vybaví práve prostredníctvom rozhovoru,
väčšinou matke telefonuje. Matka však často telefón nedvíha, resp. odmieta mu ho zdvihnúť. Tvrdenia

matky, že dochádza k zmenám režimu maloletej, sa nezakladajú na pravde. Keď je maloletá v jeho
starostlivosti,dodržiavarovnakýčasovýharmonogramdňa,akojetovprípadematky,pokiaľideostravu,
odpočinok, výchovu, hygienu a pod. Z tohto pohľadu zabezpečuje rovnakú starostlivosť ako matka.
Režim, pričom matka má na mysli skôr otázku prostredia, kde sa maloletá nachádza, bol primárne
zmenený samotnou matkou jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Matka vytrhla maloletú z pôvodného

prostredia a umiestnila ju do nového prostredia. Maloletá mala v spoločnej domácnosti zariadenú
detskú izbu a zabezpečené všetky prostriedky na jej výchovu. Uvedený stav musel len akceptovať
a prispôsobiť sa mu. Matka odmieta akékoľvek jeho návrhy a jediná možnosť bola akceptovať jej
nadiktované podmienky, alebo nemať nič. Napriek tomu, že matka kompromisy a robenie akýchkoľvek
ústupkov odmieta, má záujem o výchovu a starostlivosť o maloletú a počas toho času, ako ju má v

starostlivosti, ju i zabezpečuje. Za týmto účelom má zabezpečené výchovné prostredie, ako i dostatok
času na výchovu a zabezpečovanie osobnej starostlivosti a pozitívny vzťah s maloletou. Otec tak nevidel
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ani faktické obmedzenie jeho práv len na podklade
toho, že matka má iný názor na rozsah jeho starostlivosti o maloletú. Uvedená otázka je práve
predmetom konania, pričom nedochádza k ohrozovaniu alebo narúšaniu zdravia alebo vývoja maloletej

a matka uvedené skutočnosti ani netvrdí a neosvedčuje. Neexistuje teda zákonný dôvod, prečo by
mal súd neodkladným opatrením zveriť maloletú len do starostlivosti matky do času, kým nerozhodne
vo veci samej. Z tohto pohľadu návrh matky predstavuje šikanózny a účelový výkon práva, ktorým
sa matka snaží dosiahnuť presadenie výlučne svojich záujmov a odopretie výkonu zabezpečovania
osobnej starostlivosti o maloletú otcovi. Predmetom konania je zohľadnenie oprávnených záujmov

maloletej predovšetkým z hľadiska zabezpečenia jej duševného vývoja a zabezpečenia starostlivosti o
ňu. Uvedené potreby sú v súčasnosti v plnom rozsahu zabezpečované a garantované oboma rodičmi.
Okrem toho je to práve matka, ktorá najčastejšie mení dojednané pravidlá, a to tak v čase, kedy bude
maloletá s ním, ako i v rozsahu, po ktorý ju môže mať u seba. Po určitom čase sa ustálilo, že maloletá
bude u otca vždy v jeden týždeň pondelok, stredu a piatok vrátane víkendu a druhý týždeň v utorok a

štvrtok. Často sa stane, že napriek tomuto režimu mu matka pošle správu, že mu maloletú nedá, nakoľko
má s ňou iný program. Rovnako ako matka plánuje určitý program pre maloletú a z tohto pohľadu matku
nezaujíma, že toto plánovanie vyjde navnivoč. Obdobne je to i s údajnými žiadosťami o pomoc, ktoré
prichádzajú spravidla uprostred pracovného dňa, kedy už má určitý program. Musí si tak svoje pracovné
povinnostinanovousporiadaťazmeniťplányoprotipôvodnýmplánom.Aktedamatkapoukazujenajeho

určité výhrady, napriek tomu, že vždy uvedenej žiadosti vyhovie, sú tieto výhrady logické a neznamenajú
žiadny paradox. Práve naopak uvedená argumentácia o jeho paradoxnom správaní skôr svedčí o
neexistencii akejkoľvek empatie a asertívnosti v správaní matky. Matka vo svojom návrhu viac menej
len stroho konštatuje nemožnosť dohody a vzhľadom na jej neexistenciu argumentuje nevyhnutnosťoupotreby dočasného zverenia maloletej do jej starostlivosti. Matka však opomína skutočnosť, že rovnaké
práva ako i povinnosti majú obaja rodičia. Jedným zo základných práv dieťaťa je právo na rodičovskú
výchovu, ktoré je zakotvené okrem iného i v ust. čl. 41 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené mal otec za

to, že nie sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a matka neosvedčila, že by dochádzalo k
ohrozovaniu záujmov maloletého dieťaťa, ktoré skutočnosti by odôvodňovali zásah do faktického výkonu
rodičovských práv. Dieťa má právo na rozvoj sociálnych väzieb s oboma rodičmi a rovnaké právo majú
obaja rodičia. Práve v prípade akceptácie rovnakého výkonu rodičovských práv matkou, ale i otcom, t.
j. oboma rodičmi bez uplatňovania nadradených pozícií jedného voči druhému, dosiahnu rovnomerný

a harmonický rozvoj uvedených väzieb s oboma rodičmi ako i rešpektovanie záujmov maloletej. Z
uvedeného dôvodu, keďže otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov bude predmetom
dokazovania vo veci samotnej a z dôvodu neosvedčenia potreby zásahu zo strany súdu do súčasného
stavu, t. j. neosvedčenia skutočností, ktoré by svedčili o ohrození záujmov maloletej, otec navrhol, aby
bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 10.07.2020 vyplynulo, že

matka s maloletou býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky. Na domácnosť matke zatiaľ neprispieva,
nakoľko ešte len začala pracovať a nemá príjem. Matka spolu s maloletou odišla od otca koncom apríla
2020. Otec na maloletú výživné neplatí, 1x zaplatil stravné v škôlke. Zdravotný stav maloletej je dobrý.
S otcom má maloletá veľmi dobrý vzťah, otec sa vie o dieťa postarať po všetkých stránkach. Otec býva
v byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Svoje pracovné povinnosti si vie zariadiť tak, aby mohol zabezpečovať

starostlivosť o maloletú, ovláda všetky domáce práce. Otec mal záujem riešiť partnerské nezhody s
matkou cestou mediátora, pretože chcel zachovať rodinu, ale matka to odmietla. Výživné na dcéru
neplatí, nakoľko stále platí poplatok za pobyt v materskej škole v sume 20,- eur mesačne, v júni 2020
zaplatil stravné v materskej škole za júl a za polovicu augusta v sume 49,60 eur (tak ako je predškolské
zariadenie otvorené počas prázdnin), tento poplatok platí stále (cca 30,- až 35,- eur mesačne). A keďže

je maloletá polovicu času u otca a u matky, kupuje dcére všetko, čo potrebuje.
5. Citujúc znenie ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
ZoR) súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o

procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

6. Zo spisového materiálu vyplynulo, že dňa 26.05.2020 bol na súde prvej inštancie podaný návrh
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom matka navrhovala, aby
súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou každý párny víkend od
piatku od 15.00 hod do nedele do 15.00 hod. a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou 150,- eur mesačne. Dňa 13.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky, pričom

navrhuje zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec k vyjadreniu pripojil
písomné prehlásenie Centra mimosúdnych dohôd Žilina s. r. o., z ktorého vyplýva, že výzva na zmier
- mediáciu bola podaná matke telefonicky dňa 02.06.2020 a opätovne dňa 10.06.2020. Napriek snahe
Centra mimosúdnych dohôd Žilina s. r. o. a otca, dňa 10.06.2020 matka odmietla výzvu na mediáciu.
7. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu matky, vyjadrenia otca a s prihliadnutím na správu

kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine dospel k záveru, že nariadenie tohto neodkladného
opatrenia nie je opodstatnené. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho nariadenie je podľa
zákonných predpokladov uvedených v CSP a v CMP prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto
bezodkladná úprava potrebná. Súd prvej inštancie nemal z návrhu matky osvedčené, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, teda zveriť maloletú do starostlivosti matky. Z vyjadrenia otca k návrhu

matky vyplývajú iné skutočnosti, resp. otec má iný názor na tieto skutočnosti, ako sú uvedené v návrhu
matky. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že starostlivosť o maloletú pravidelne zabezpečuje aj on. Kolízny
opatrovník vo svojej správe z prešetrenia pomerov nesignalizoval žiadne ohrozenie zdravia, výchovy,
resp. zanedbávanie starostlivosti o maloletú a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom
na bezodkladné zverenie maloletej do starostlivosti matky, práve naopak v správe je uvedené, že

s otcom má maloletá veľmi dobrý vzťah, otec sa vie o dieťa postarať a má záujem zabezpečovať
striedavú starostlivosť o maloletú. Súd prvej inštancie mal za to, že matka neosvedčila, že by nebola
zabezpečená riadna a vhodná starostlivosť o maloletú u otca a že by bolo ohrozené zdravie maloletej.
Nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť zverenia maloletej dojej osobnej starostlivosti. Keďže otec má záujem o striedavú starostlivosť, vo veci samej bude skúmať,
či táto je v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby maloletej. V tomto smere musí súd
prvej inštancie vykonať dokazovanie. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia, keďže bezodkladná úprava pomerov nie je naliehavá, nie je potrebný okamžitý
zásah súdu, a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako neopodstatnený.
Na záver súd prvej inštancie poznamenal, že po vykonaní rozsiahlejšieho dokazovania vo veci samej
rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletej.
8. Pri rozhodovaní vo veci samej bude prioritne prihliadať na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby

a prostredie, v ktorom sú predpoklady pre jej lepší zdravý fyzický a duševný vývoj. Nerozhodujú pritom
iba okolnosti zabezpečujúce lepšie hmotné zaopatrenie maloletej, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov
máprecelkovýďalšípozitívnyvývojmaloletéhodieťaťalepšiepodmienky.Dôkladnéposúdenievšetkých
okolností spočíva hlavne v šetrení pomerov na strane otca aj matky, vzájomný vzťah rodičov a maloletej,
ako aj podrobné skúmanie všetkých tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje
rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. V tomto prípade

by dokazovanie v potrebnom rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia.
9. Proti uzneseniu, ktoré jej bolo doručené dňa 09.10.2020, podala matka na súde prvej inštancie dňa
23.10.2020 odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým by zveril, do rozhodnutia vo veci samej, maloletú
do jej osobnej starostlivosti.

10. Matka nesúhlasila s dôvodmi napadnutého uznesenia. Uviedla, že maloletá bola od apríla 2020 v
jej faktickej osobnej starostlivosti, pričom obe bývali u starej matky maloletej. Uvedené vyplýva aj zo
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.07.2020. Maloletá sa pravidelne stretávala s otcom, hoci tieto
stretnutia neboli prioritne výsledkom dohody rodičov, ale rozhodnutia otca maloletej. Uvedená forma
starostlivosti o maloletú prebiehala až do konca augusta 2020, v septembri 2020 maloletá nastúpila do

škôlky. Maloletá bola vo faktickej výhradnej starostlivosti matky do júla 2020, čo konštatoval aj kolízny
opatrovník v správe zo dňa 10.07.2020. Od júla ani po podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, domácnosť rodičov kolízny opatrovník nenavštívil a s maloletou sa nestretol ani predtým,
na základe čoho sa kolízny opatrovník nemohol objektívne vyjadriť k osobe maloletej a skutočnosť, že
kolízny opatrovník nesignoval žiadne ohrozenie zdravia a výchovy maloletej, vychádza zo stavu, kedy

bola maloletá fakticky v jej starostlivosti. Ďalej matka poukazovala na rapídne zhoršenie dohôd medzi
ňou a otcom maloletej týkajúcich sa starostlivosti o maloletú nástupom do škôlky. Nastávajú prípady,
keď otec vyzdvihne maloletú zo škôlky skôr ako ona, maloletá následne spí u otca, otec ju ďalšie ráno
zavedie do škôlky a až v nasledujúci deň jej umožní vyzdvihnúť maloletú zo škôlky. Takýmto konaním
otcajekreovanýstav,keďmaloletáprespávakaždúnocvinejdomácnosti.Maloletánemástabilnýrežim,

pretožerodičiaspolunekomunikujúajezrejmé,žetaktovykonávanástarostlivosťmaloletejneprospieva.
Maloletá je podľa nej nervózna a nepokojná, ktoré zmeny badá aj stará matka a tety maloletej. Posledné
2 roky sa prejavujú aj problémy s vylučovaním, o ktorom probléme vie aj otec. Maloletá je v poslednom
období smutnejšia a zádumčivejšia. Snažila sa u viacerých detských psychológov dohodnúť stretnutie,
čo sa jej však z dôvodu vyťaženosti oslovených, ako aj v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou,

nepodarilo. Otec s ňou nekomunikuje a z jeho vyjadrení vyplýva, že aktuálny model starostlivosti o
maloletú považuje za vhodný a u maloletej nebadá žiadnu zmenu správania. Aktuálny stav starostlivosti
o maloletú však nie je vecou dohody, ale „diktátom otca“, pričom poukázala aj na SMS komunikáciu
predloženú už počas konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ otec tvrdí, že sa jej snaží dovolať, avšak
neúspešne, je to z dôvodu, že v práci nemôže viesť súkromné rozhovory a ku SMS komunikácii

nedochádza. Od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prebehla medzi rodičmi ďalšia
komunikácia, z ktorej vyplýva zhoršenie vzťahov medzi rodičmi - otec sa obmedzuje iba na oznámenia
o tom, či a kedy maloletú privedie, či a kedy si ju vyzdvihne a podobne. Matka sa nestotožnila sa
s tvrdeniami otca o tom, že maloletá bola vytrhnutá z výchovného prostredia, pričom poukázala na
rozchod rodičov, nezhody, podmienky predchádzajúceho spoločného bývania. Situáciu týkajúcu sa jej

starostlivosti o maloletú sa otec rozhodol riešiť až po tom, ako podala návrh na súd. Až následne, počas
súdneho konania, bola oslovená mediátorom, nakoľko však akákoľvek dohoda týkajúca sa starostlivosti
omaloletúpodliehaschváleniusúdom,nepovažovalaďalší„medzikrok“(mediáciu)zaefektívnyaúčelný.
Matka tiež nesúhlasila ani s tým, že by akýmkoľvek spôsobom popierala rodičovské práva otca a
záveromuviedla,žekonanieotcamaloletejvnímaakosnahuvyhnúťsaplateniuvýživného.Podľasvojho

presvedčenia tak osvedčila existenciu skutočností, z ktorých vyplýva ohrozenie záujmov maloletej a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je tak v celom rozsahu dôvodný.
11. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach. Návrh matky predstavuje šikanózny a účelový výkon práva, ktorýmsa matka snaží dosiahnuť presadenie výlučne svojich záujmov a odopretie výkonu zabezpečovania
osobnej starostlivosti o maloletú otcovi. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a
až do rozhodnutia súdu vo veci samej nevidí žiadny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a

faktické obmedzenie jeho práv len z dôvodu, že matka má iný názor na rozsah jeho starostlivosti o
maloletú. V čase, kedy má maloletú vo svojej starostlivosti, nedochádza k ohrozovaniu alebo narúšaniu
jej zdravia alebo jej vývoja a matka takéto skutočnosti ani netvrdila a ani neosvedčila. Konštatovanie
matky o zmene správania maloletej je možné chápať ako dôsledok nastolenia zmeny životnej situácie,
v ktorej sa maloletá ocitla. Uvedené však nebolo započaté z jeho strany, ale výlučne zo strany matky.

Napokon otec uviedol, že nakoľko otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov bude
predmetom dokazovania vo veci samej, s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje
a preto žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom.
12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril tak, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.
13. Vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu neboli matke, resp. kolíznemu opatrovníkovi

v súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP doručené (k tomu viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/120/2019 zo dňa 10.10.2019).
14. Ďalšie podania účastníkov, resp. ich zástupcov, neboli do času tohto rozhodnutia odvolaciemu súdu
doručené.
15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie

matky bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom[§355ods.1a§357písm.d)CSPvspojenís§2ods.1CMP]beznariadeniapojednávania
podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 a ust. § 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté
uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66

CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s
ust. § 388 CSP tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vychádzajúc z ust. § 40 v spojení s ust.
§ 23 ods. 2, § 111 písm. b) a § 360 ods. 1 CMP dočasne zveril maloletú D. D. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Súčasne vo zvyšku návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie matky čo do dôvodu, že v danom prípade boli naplnené
podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený výkon práv a povinností oboch rodičov k maloletej, je
dôvodné.
17. Odvolací súd považuje za potrebné primárne poukázať na to, že rozhodnutie súdu o neodkladnom

opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa spravidla o rozhodnutie súdu v určitom
štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom

vydaného neodkladného opatrenia.
18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia maloletej nie sú manželia, pričom aktuálne na návrh
matky zo dňa 22.05.2020 prebieha na Okresnom súde Žilina konanie o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej. Matka sa návrhom domáha, aby súd prvej inštancie maloletú zveril do
jej osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia by maloletú zastupovali a spravovali jej majetok, otca

zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, a to od podania návrhu vopred vždy
do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky a napokon upravil styk otca s maloletou v rozsahu každého
párneho víkendu od piatka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že otec by si maloletú prevzal
v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju matke v mieste jej bydliska vrátil, pričom matka by bola
povinná maloletú na styk s otcom pripraviť.

19. Medzi účastníkmi bolo v ďalšom nesporné, že matka opustila s maloletou spoločnú domácnosť,
ktorú viedla rodičia v 3-izbovom byte vo vlastníctve otca na B. ul. č. XX v Y., a to v mesiaci apríl 2020,
pričom sa odsťahovala do domácnosti svojich rodičov v 3-izbovom byte na P. ul. č. XX v Y.. Ku dňu
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 329 ods. 2 CSP) zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloletúobaja rodičia, a to matka v byte svojich rodičov na P. ul. č. XX v Y. a otec vo svojom byte na B. ul. č.
XX v Y..
20. Už len z obsahu samotného návrhu matky vo veci samej a rovnako z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj z vyjadrenia otca k týmto návrhom, vyplýva, že rodičia sa nevedia
dohodnúť v otázke osobnej starostlivosti o maloletú. Každý z rodičov prezentoval návrh iného modelu
osobnej starostlivosti o maloletú a bolo zrejmé, že rodičia spoločne nie sú schopní dospieť k dohode o
kompromisnom riešení uvedenej otázky tak, aby to bolo v súlade so záujmom maloletej.
21. Na podklade uvedených skutočností je zjavné, že v danej veci ide o prípad podľa ust. § 36 ods. 1

ZoR, teda, že súd aj bez návrhu môže upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým.
22. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť zo záverom súdu prvej inštancie, že neboli naplnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, t. j., že v danom
prípade neexistovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie svoj záver o nenaplnení
uvedených podmienok zásadne založil na tom, že v danom prípade neboli osvedčené také skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že je ohrozené zdravie a výchova maloletej, resp. že je zanedbávaná

riadna a vhodná starostlivosť o maloletú. Neboli teda v danom prípade osvedčené také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali naliehavosť zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke. Zo správy kolízneho
opatrovníka vyplýva, že maloletá má s otcom veľmi dobrý vzťah a otec sa vie o maloletú postarať.
23. Uvedené úvahy súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za správne, keďže rozpadom
spoločnej domácnosti rodičov náhle vytvorený aktuálny, aj keď z hľadiska časového ešte len pomerne

krátko trvajúci, stav v rodine, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť na spoločnej starostlivosti, resp.
rozdelení si ich rodičovských úloh pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú, je bez najmenších
pochybností v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletej. Pretrvávanie tohto stavu v rodine vnáša
do vývoja a výchovy maloletej nestabilitu s určitou mierou neustálej tenzie vo vzájomných vzťahoch,
vyplývajúcej práve z neschopnosti rodičov dohodnúť sa. Preto si naopak tento stav vyžaduje rýchlu

úpravu (§ 325 ods. 1 CSP), ktorá by opäť vniesla do starostlivosti o maloletú a jej výchovy určitý poriadok
a časový harmonogram a zabezpečila zachovanie a kontinuitu doterajších, bez pochybností kvalitatívne
dobrých, vzájomných rodinných pút maloletej na oboch rodičov. Nebolo v danom prípade vhodné zo
strany súdu prvej inštancie rezignovať a nevniesť úpravou osobnej starostlivosti určitý poriadok do
výchovného prostredia maloletej, a to iba na základe konštatovania, že aktuálny stav si z hľadiska

zásadného ohrozenia zdravia a výchovy maloletej nevyžaduje bezodkladný zásah súdu a je postačujúce
ponechať úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas rozhodnutia vo veci samej. Súd
prvej inštancie si rovnako protirečí, ak na jednej strane v napadnutom uznesení v zásade konštatoval, že
rodičia majú rozdielnu predstavu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom
ani napriek pokusu otca o mediáciu ku konsenzu rodičov nedošlo, na druhej strane však akokoľvek

nezasiahol (napr. rozhodnutím aj podľa ust. § 360 ods. 1 CMP). Prezentovanému názoru odvolacieho
súdu napokon nasvedčuje aj obsah podaní oboch rodičov v rámci odvolacieho konania, kedy obaja
rodičia naďalej zotrvávali na nimi preferovanom modeli úpravy osobnej starostlivosti o maloletú a na
svojich zásadne odlišných stanoviskách.
24. Ust. § 24 ods. 2 ZoR explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov

aj po rozvode, či po rozpade rodiny. Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má svoj základ v
ust. čl. 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa s cieľom vytvoriť pre dieťa stabilné pozitívne prostredie aj
po rozvode, či po rozpade rodiny (z osobitnej časti dôvodovej správy k novele ZoR vykonanej zákonom
č. 217/2010 Z. z., ktorá do právneho poriadku SR zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o dieťa). Za východisko úpravy starostlivosti a výchovy dieťaťa v prípade rozvodu, či po rozpade

rodiny, je považovaný záujem dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené jeho potreby (čl. 3 Dohovoru o
právachdieťaťa).Predpokladomzvereniadieťaťadostriedavejosobnejstarostlivostirodičovjevďalšom
okolnosť, že o osobnú starostlivosť majú záujem obaja rodičia, prípadne s ňou súhlasí aspoň jeden z
rodičov a obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať.
25. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak

to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť
podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti
rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje

správanie zmenil. Inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zvereniu dieťaťa do
výchovného prostredia druhého rodiča. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri
jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj a duševné zdravie dieťaťa.
Je preto nevyhnutné v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatkuvzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa
autoritatívnyzásahštátnejmoci.Akákoľvekstriedaváosobnástarostlivosťpredpokladázostranyrodičov
predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä

nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov). Súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať
už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas
len obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže
o neho súd oprieť svoje rozhodnutie (z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 48/2004 zo dňa
27.01.2005, ktorý je vzhľadom k podobnosti právnej úpravy platnej v SR a ČR, ako aj vzhľadom k zneniu

Dohovoru o právach dieťaťa, aplikovateľný aj v pomeroch právneho poriadku SR). Za situácie, kedy sa
obidvaja rodičia o svoje dieťa aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní starať sa o jeho
zdravý telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a kedy dieťa má k obidvom rodičom rovnako hlboký
citový vzťah, nemožno striedavú výchovu vylúčiť len na základe hodnotenia vzťahov medzi rodičmi.
Všeobecné súdy musia pri svojom rozhodovaní o starostlivosti rodičov, ktorí sa rozvádzajú alebo ukončili
spolužitie, vychádzať z premisy, že záujem dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch

rodičov (z nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 2482/2013 zo dňa 26.05.2014, ktorý je vzhľadom
k podobnosti právnej úpravy platnej v SR a ČR, ako aj vzhľadom k zneniu Dohovoru o právach dieťaťa,
aplikovateľný aj v pomeroch právneho poriadku SR). V prípade rozhodovania o zverení dieťaťa do
striedavej starostlivosti rodičov je teda potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo
predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obidvaja rodičia spôsobilí

dieťa vychovávať, pokiaľ obidvaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obidvaja dbajú okrem riadnej
starostlivosti o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti by malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktoré vyžaduje preukázanie,
prečo je v záujme dieťaťa práve toto iné riešenie. Súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z
dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo svojej

výlučnej starostlivosti. Zároveň je nutné dodať, že striedavá starostlivosť nie je len právom rodičov, ale
je ich povinnosťou. Pokiaľ si teda rodič, ktorý má dieťa v striedavej starostlivosti, toto dieťa opakovane
a bezdôvodne nevyzdvihuje, a tým vlastne striedavú starostlivosť nevyužíva, môže stratiť právo na
striedavú starostlivosť, pretože takéto jednanie je bezohľadné nielen voči druhému rodičovi, ale najmä
voči samotnému dieťaťu.

26. V kontexte preskúmavanej veci odvolací súd vyšiel pri svojom rozhodnutí z nasledovných zistení.
Ako vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 10.07.2020, obaja rodičia
majú osobnostné predpoklady a súčasne vytvorené materiálne (bytové) podmienky pre zabezpečenie
osobnej starostlivosti o maloletú. Aktuálne bydliská oboch rodičov sú od seba vzdialené len minimálne v
dosahu cesty pešo, ide prakticky o vzájomne susediace ulice (všeobecne známa skutočnosť podľa ust.

§ 186 ods. 1 CSP). Ako už bolo uvedené ešte v mesiaci apríl 2020 žila rodina v spoločnej domácnosti
na B. Q. č. XX v Y., pričom v konaní nevyšlo najavo a nebolo to tvrdené ani zo strany účastníkov, že
by maloletá mala narušené vzťahy s ktorýmkoľvek z rodičov. Maloletá je súčasne v predškolskom veku,
kedynavštevujeMaterskúškolunaM.ul.vY.,ktorájevtesnejblízkostibydlískobochrodičov(všeobecne
známa skutočnosť podľa ust. § 186 ods. 1 CSP). Maloletá sa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

(§ 329 ods. 2 CSP) nachádzala v osobnej starostlivosti tak matky, ako aj otca, pričom z obsahu nebolo
osvedčené, že by či už jeden alebo druhý z rodičov starostlivosť o maloletú, resp. jej výchovu nezvládal.
Na tom nič nemenia ani námietky matky, že s takouto formou starostlivosti nevyslovila svoj súhlas a deje
sa tak len na základe jednostranného rozhodnutia otca.
27. Vzhľadom na uvedené právne východiská a skutkové zistenia mal odvolací súd za to, že aktuálne

je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
rozsahu, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Odvolací súd vychádzal z toho, že táto forma osobnej
starostlivosti o maloletú bude v danom čase najvhodnejšia pre zachovanie vzájomných rodinných väzieb
maloletej k obom rodičom. Práve v útlom veku, v akom sa maloletá nachádza, je najväčšie riziko, že
v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, môže dôjsť k výraznému

oslabeniu, ba až vymiznutiu vzájomných rodinných väzieb dieťaťa a druhého rodiča. Odvolací súd
zároveň nebol toho názoru, že pre dočasné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov by bolo nutné vykonať podrobnejšie dokazovanie. Návrh matky na dočasné zverenie maloletej
výlučne do jej osobnej starostlivosti nepovažoval za dôvodný. Nestotožnil sa s argumentáciou matky,
ktorá zásadne namietala, že osobná striedavá starostlivosť o maloletú v jej veku nie je vhodné riešenie,

ak sa rodičia nevedia dohodnúť na rovnakom dennom režime maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje,
že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa). Z uvedeného vyplýva, že obaja rodičia majú rovnocenné právo podieľať sa na výchove
dieťaťa, avšak právo jedného rodiča je limitované právom druhého rodiča, pričom základným zmyslomich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V danom prípade je nevyhnutné, aby si obaja rodičia (teda
tak otec, ako aj matka) uvedomili, že v otázkach výchovy dieťaťa je potrebný konsenzus oboch rodičov,
pričom prvoradým kritériom tohto konsenzu je práve najlepší záujem maloletej. Tento konsenzus však

nemôže byť výsledkom presadenia vôle iba jedného rodiča. Ani jeden z rodičov na výkon svojho práva
podieľaťsanavýchovemaloletejnepotrebujesúhlasdruhéhorodiča.Rovnakojepotrebné,abysirodičia
uvedomili, že v živote dieťaťa, a to v akomkoľvek veku, je nepostrádateľná roľa oboch rodičov, teda tak
matky, ako aj otca.
28. Odvolací súd zvolil také intervaly striedania osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, ktoré považoval

vzhľadom k okolnostiam súdenej veci za súladné s najlepším záujmom maloletej, ktoré by boli
nápomocné vniesť do výchovy maloletej určitú stabilitu prostredia, v ktorom bude výchova striedavo
zabezpečovaná. Naopak intervaly častejšieho striedania osobnej starostlivosti rodičov o maloletú
navrhované vo veci samej otcom odvolací súd nepovažoval v tomto čase za spôsobilé priniesť stabilitu
výchovného prostredia maloletej.
29. Vzhľadom k zvereniu maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov nepovažoval

odvolací súd za potrebné, aby aktuálne neodkladným opatrením upravoval výkon rodičovských práv
a povinností podľa ust. § 31 a § 32 ZoR (zatupovanie maloletej a správa jej majetku) a rovnako s
prihliadnutím na ust. § 62 ods. 6 ZoR, aby ktorémukoľvek z rodičov nariadil platiť výživné na maloletú
v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP).
30. Napokon odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je na oboch rodičoch, ako sa zhostia svojej

úlohy a dokážu sa prispôsobiť situácii tak, aby bola náležite zabezpečená starostlivosť o maloletú a aby
to vyvolalo čo najmenšiu záťaž pre zdravý vývoj maloletej a upokojilo momentálne turbulentné vzťahy
v rodine. V záujme zabránenia eskalácii napätia by mali obaja rodičia hľadať cestu, ako medzi nimi
zlepšiť narušené vzťahy aspoň do tej miery, aby sa maloletá nestala „rukojemníkom“ a „prostriedkom“
ich vzájomného súperenia a aby sa maloletej umožnilo sa čo najjednoduchšie a najrýchlejšie prispôsobiť

nastolenej situácii. Bolo by vhodné, aby obaja rodičia viedli maloletú k úcte a k rešpektu vo vzťahu k
druhému rodičovi a súčasne všemožne podporovali a pozitívne motivovali rozvoj osobnosti maloletej, či
už po duševnej alebo fyzickej stránke. Za účelom vytvorenia podmienok pre takúto výchovu maloletej
a starostlivosti o ňu je rodičom nariadeným neodkladným opatrením stanovený presný časový rámec
striedavej osobnej starostlivosti. Ďalej je na rodičoch, ako ho vo vzájomnej kooperácii naplnenia. Je

nevyhnutné, aby rodičia vyvinuli čo najväčšiu snahu ako zosúladiť spôsob a formy ich individuálnych
predstáv o výchove maloletej tak, aby sa dosiahla čo možno najväčšia jednotnosť a stabilita výchovného
prostredia maloletej, vytvoreného či už u jedného, alebo druhého rodiča. Ak však rodiča nebudú schopní
zabezpečiť riadnu starostlivosť v daných intenciách, bude na zvážení, či nepristúpiť k zmene nariadenej
úpravyichrodičovskýchprávapovinností,atobuďnanávrhniektoréhozúčastníkovaleboajbeznávrhu

(§ 360 ods. 1 CMP). V prípade porušovania povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv
a povinností, alebo zneužívania ich práv, môže tiež súd prvej inštancie uložiť výchovné opatrenie (§ 37
ZoR). Súd prvej inštancie tiež môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).
31. Odvolací súd tak z dôvodov uvedených vyššie podľa ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1

CMP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie v znení,
ktorým dočasne (§ 333 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) upravil starostlivosť rodičov o maloletú tak,
ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.
32. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci úpravy

rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu
na preukázanie tvrdených skutočností. To všetko samozrejme za podmienky, že nedôjde k obnove
spolužitia rodičov, resp. k dohode rodičov o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletej. Preto
je potrebné brať odvolacím súdom nariadenú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej za
dočasnú.

33. O trovách tejto časti konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom ku skutočnosti, že prebieha stále
konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým

alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.