Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 10, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620202482
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2620202482.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a
sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobkyne: RNDr. Z. J.,
narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, I., zastúpená: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom
Janka Kráľa 738/12, Senica, proti žalovanej: Bc. K. I., narodená X.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, I.,
zastúpená: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.
3C/37/2020-55 zo dňa 30.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2.Vnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniažalobkyňauviedla,žežiadazriadiťzáložnéprávo
vjejprospechnanehnuteľnostiach,ktorésúvovýlučnomvlastníctvežalovanej,zapísanénaLVč.XXXX,

pre k. ú. I. z dôvodu, že má pohľadávku voči žalovanej vyplývajúcu z ústne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke
na sumu 110.000 eur medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej, neb. JUDr. K. I.. Dlžník neb.
K. I. písomne uznal tento dlh dňa 14.12.2018 a dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalobkyňa si dňa 8.2.2019 v
dedičskej veci po neb. K. I. prihlásila do dedičského konania, vedenom na Okresnom súde Senica pod
sp. zn. 5D/2/2019, Dnot 1/2019, svoju pohľadávku v sume 110.000 €, ktorá jej k dnešnému dňu nebola
splatená. Pohľadávka je splatná dňa 31.12.2020. Uznesenie 5D/2/2019-329 ktorým bolo prejednané

dedičstvo po poručiteľovi JUDr. K. I. nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2019 a jeho výlučnou dedičkou sa
stala žalovaná. K uzatvoreniu dohody o splatení dlhu medzi žalobkyňou a žalovanou neprišlo. Žalobkyňa
má vedomosť, že nehnuteľnosti uvedené v návrhu žalovaná predáva a z toho dôvodu má obavu, že
v čase keď nastane zročnosť pohľadávky, teda 1.1.2021, túto už nebude z čoho uspokojiť, nakoľko
žalovaná už nebude vlastniť žiadny majetok.

3. Vo vyjadrení k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaná uviedla, že poukazuje
už na právoplatne skončené konanie vedené pred Okresným súdom Senica pod sp. zn. 7C/23/2019,
pričom predmetný návrh považuje za skutkovo zhodný. Žalobkyňa sa okrem zriadenia záložného práva
domáha i uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
k čomu však i odvolací súd v predchádzajúcej právoplatne skončenej veci vyslovil právny názor, že
konanie vo veci samej by bolo vzhľadom na splatnosť dlhu ku dňu 31.12.2020 vyhodnotené ako

predčasné. S poukazom na dátum splatnosti dlhu má žalovaná za to, že samotná existencia peňažného
dlhu ako takého nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaná nesúhlasí svyjadrením žalobkyne, že úmyslom predaja majetku je obísť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Práve
postupným speňažovaním majetku sa žalovaná snaží uhradiť všetkých veriteľov v dedičskom konaní,
teda aj žalobkyňu. V prípade, že by jej bola možnosť nakladania s majetkom obmedzená, nemala

by inú možnosť získať peňažné prostriedky na úhradu záväzkov nadobudnutých v dedičskom konaní.
Poukazujúc na nesplnenie potreby naliehavosti a primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
navrhuje žalovaná, aby súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

4. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344,

§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu,
po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených
listinných dôkazov, vyjadrenia žalovanej a taktiež s prihliadnutím na právny názor Krajského súdu v
Trnave vyjadrený v uznesení sp. zn. 27Co/5/2020-95 zo dňa 20.3.2020 v už právoplatne skončenej

veci týkajúcej sa obdobného návrhu podaného žalobkyňou dňa 13.6.2019, kde mal súd za to, že neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä, že zabezpečovacie
opatrenie bolo v danej veci nariadené súdom pred začatím konania vo veci samej, následne by bolo
teda nevyhnutné začať konanie vo veci samej a nakoľko dlh žalovanej je splatný 31.12.2020, bolo preto
dôvodné sa domnievať, že žaloba voči žalovanej, predmetom ktorej by bolo zaplatenie sumy 110.000

eur by bola vyhodnotená ako predčasná. Potreba zriadenia záložného práva nebola teda v tom čase
osvedčená, čo samo o sebe postačovalo na zamietnutie návrhu žalobkyne. Žalobkyňa aj v návrhu v
konaní sp. zn. 3C/37/2020 namieta, že v okamihu, keď bude nárok žalobkyne uplatniteľný na súde, teda
po uplynutí doby splatnosti pohľadávky, už tu nebude majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávky
žalobkyne uspokojiť. Snaha žalovanej speňažiť majetok na uspokojenie pohľadávok z dedičského

konania automaticky však neznamená, že po splatnosti pohľadávky už nebude z čoho uspokojiť
pohľadávku žalobkyne. Naďalej tiež platí tak, ako konštatoval Krajský súd Trnava vo vyššie uvedenom
uznesení, že pohľadávka žalobkyne ani v súčasnosti nie je splatná, i keď splatnosť pohľadávky
nastane už 31.12.2020. Predčasnosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
postačujúca na jeho zamietnutie.

6. Súd prvej inštancie žalovanej, ktorá bola v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešná
v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov konania.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia § 365

ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil otázku potreby vydania zabezpečovacieho opatrenia, nesprávne posúdil návrh ako predčasne
podaný, neprihliadol na ostatnú argumentáciu a návrhom žalobkyne sa vo svojej podstate nezaoberal.
Existencia jej pohľadávky je nesporná, nezaplatenie jej pohľadávky zo strany žalovanej je tiež nesporné,
žalovaná scudzuje zdedené nehnuteľnosti. Žalobkyňa má za to, že potreba vydania zabezpečovacieho

opatrenia je týmto daná. Nie je ničím podložený argument, že žalovaná má záujem uspokojiť jej
pohľadávku čo i len čiastočne. Žalovaná predala už nehnuteľnosti zapísané na Listoch vlastníctva číslo
XXXX, k. ú. D. I. S., číslo XXXX, k. ú. I. a číslo XXXX, k. ú. I. a ona z kúpnej ceny nedostala ani len
cent. Žiadnu snahu zaplatiť pohľadávku žalovaná reálne neprejavila. Žalovaná v rámci vyjadrenia nijako
nepoprela, že predmetom predaja sú aj nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX pre

katastrálne územie I. a pokiaľ sa žalovanej podarí aj tieto nehnuteľnosti predať do 31.12.2020, nebude
mat žalovaná už žiaden majetok na to, aby uspokojila jej pohľadávku v sume 110.000 eur. Právo uplatniť
pohľadávku na súde vznikne 1.1.2021, avšak zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorej uspokojenie je
nesporne ohrozené v súčasnosti, je možné uplatniť už teraz, v okamihu existencie tohto ohrozenia. Súd
prvej inštancie svojím postupom odmietol poskytnúť ochranu jej ohrozeným právam a vydal sa cestou

prílišného formalizmu. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie v celom rozsahu.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie žalobkyne považuje v
celom rozsahu za nedôvodné. Za potrebné považuje zdôrazniť i to, že nie je pravdou tvrdenie uvádzané

v odvolaní žalobkyne v tom smere, že z jej strany je nezáujem uspokojiť jej pohľadávku čo i len čiastočne
s tým, že žalobkyni neosvedčila záujem na úhrade pohľadávky. Takéto tvrdenie je v priamom rozpore s
reálnym a skutkovým stavom veci. V čase podania návrhu žalobkyne jej pohľadávka nebola splatná a nie
je splatná ani v súčasnosti a i z tohto dôvodu je požadovaný návrh žalobkyne predčasný a nedôvodný,pretože nie je možné návrhu v tejto časti vyhovieť. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu potvrdil.

9. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že do dňa 8.2.2021
žalovaná neuhradila danú sumu ani len čiastočne. Žalovanej bola zaslaná výzva na dodatočné
zaplatenie dlhu dňa 7.1.2021, žalovaná na výzvu nereagovala.

10. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení

uviedla, že nie je pravdou, že by bola akýmkoľvek spôsobom vyzvaná na zaplatenie dlhu s tým, že na
túto výzvu som nemala reagovať. Tvrdenie žalobkyne, že neprejavila záujem a snahu na vyriešenie
vzniknutej situácie mimosúdne, nie je absolútne pravdivé.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a

dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

12. Súd prvej inštancie zamietol návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že

pohľadávka žalobkyne, ktorá mala byť zabezpečená navrhovaným záložným právom, nebola splatná v
čase vydania napadnutého uznesenia, preto by aj žaloba voči žalovanej o zaplatenie sumy 110.000 eur
bola vyhodnotená ako predčasná, pričom snaha žalovanej speňažiť majetok na uspokojenie pohľadávok
z dedičského konania automaticky neznamená, že po splatnosti pohľadávky už nebude z čoho uspokojiť
pohľadávky žalobkyne.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej.

14. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná

súdnym rozhodnutím (ods. 3).

15. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

16. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušnéhoregistra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na jeho
nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, c) okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

19. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatujesprávnosťjehodôvodov(§387ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku).Vovzťahukpodstatným
tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 Civilného
sporového poriadku), hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, najmä s
poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie

k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; založených na úvahe, že žalobkyňa
neposkytla dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov z
dôvodu hrozby zmarenia exekúcie.

20. Na ďalšie zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na

odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
možné iba na návrh, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby jeho navrhovateľ
preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne
ktorého má byť záložné právo zriadené. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia si úspech
strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť

upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a preukázať, že
uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí; súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia musí mať osvedčený nárok, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením (navrhovateľ
preukazuje existenciu hmotnoprávneho nároku medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo

zriadené).

21. V posudzovanom spore žalobkyňa skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi sa snažila
osvedčiť existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, vychádzajúceho z jej peňažnej
pohľadávky voči žalovanej v sume 110.000 eur titulom zmluvy o pôžičke, pričom splatnosť pohľadávky

mala nastať dňa 31.12.2020, teda po podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (v
konečnom dôsledku i po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie). V tomto prípade tak súd
prvej inštancie náležite konštatoval, že potreba zriadenia záložného práva nebola osvedčená, keďže
žaloba vo veci samej by bola vyhodnotená ako predčasná. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd
dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu hmotnoprávneho nároku na zaplatenie

svojej pohľadávky ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a preto tvrdenia
žalobkyne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú spôsobilé na vyvodenie obavy zo
zmarenia uspokojenia pohľadávky v rámci exekúcie.

22. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd v súlade so súdom

prvej inštancie dospel k záveru, že základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v danom prípade nebola splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nebolo možné vyhovieť. Vedený opísanými úvahami preto odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie
napadnutým uznesením rozhodol správne, ak ním návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol v celom rozsahu.

23. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie i
proti tomuto výroku, avšak neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalobkyňa žiadnym relevantným
spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v uznesení súdu prvej inštancie vychádzajúceho z
tzv. zásady úspechu nespochybnila, nie je jej odvolacia námietka opodstatnená.

24. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako žiadala
žalobkyňa splnené neboli, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní

úspešnej žalovanej priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).