Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218010166
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3218010166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému S. A., nar. XX.XX.XXXX v D. nad D.,
trvale bytom D. nad D. - časť K. P. XX, okres D. nad D., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. apríla 2019 pod sp. zn. 0T/30/2018, na verejnom

zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok z r u š u j e
vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku súd obžalovanému S. A., nar. XX.XX.XXXX u k l a
d á podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02. apríla 2019 pod sp. zn. 0T/30/2018 bol
obžalovaný S. A., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona na podklade
podanej obžaloby podľa § 234 odsek 1 s poukazom na § 204 odsek 1 Tr. poriadku prokurátorky Okresnej
prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. septembra 2018 pod č. k. Pv 298/18/3301-9 na tom
skutkovom základe, že

dňa 08.09.2018 v čase o 03.45 hodiny po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol svoje
osobné motorové vozidlo zn. BMW 118D, ev. č.: BN XXX BH po ceste III/1824 v obci Podlužany v časti
Zlobiny, kde pri otáčaní sa na ceste zišiel prednou časťou vozidla mimo vozovku do jarku, pričom bol
následne hliadkou polície kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na zistenie požitia
alkoholu v dychu v čase o 04.09 hod. s pozitívnym výsledkom 0,90 mg/l alkoholu v dychu
a opakovanej dychovej skúške dňa 08.09.2018 o 04.36 hod. s výsledkom 0,73 mg/l alkoholu v dychu.

Za to bol obžalovaný S. A. odsúdený podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr.
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek
1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok. Podľa
§ 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na 2 (dva) roky.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
odvolanie obžalovaný, ktorý ho však do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu neodôvodnila ani nespresnil, ktoré jeho výroky odvolaním napáda. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
prostredníctvom zvoleného obhajcu (počas odvolacieho konania) však svoje odvolanie spresnil tak, že
jehoodvolaniesmerujevýlučneibaprotivýrokuouloženomtrestezákazučinnostiviesťmotorovévozidlá

každého druhu, ktorý považuje za neprimerane prísny.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry právom konečného návrhu
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť, pretože odvolaním
napadnutý výrok o uloženom predmetnom treste zákazu činnosti obžalovanému považuje za primeraný

a zákonný.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu navrhol
výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu obžalovanému v
napadnutom rozsudku podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušiť s tým, aby mu odvolací
krajský súd uložil sám takýto, ale miernejší trest. V tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný

sa už v prípravnom konaní k spáchaniu stíhaného skutku priznal a aj keď na hlavnom pojednávaní
neurobil vyhlásenie o uznaní viny, doposiaľ nebol postihovaný takýmto druhom trestu či už v správnom
alebo v súdnom konaní. Obžalovaný bol doposiaľ iba päťkrát priestupkovo postihovaný na úseku
dopravy. Obhajca poukázal tiež na to, že obžalovanému bol uložený v napadnutom rozsudku výchovný
podmienečný trest odňatia slobody a v rámci určenej skúšobnej doby bude jeho správanie sledované

súdom. Napokon poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný nemôže viesť motorové vozidlá prakticky
odo dňa 10.09.2018 na základe predbežného rozhodnutia policajným orgánom v správnom konaní v
súvislosti s prejednávanou trestnou vecou.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že spáchanie

skutku ľutuje a stotožňuje sa so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku. Takto odvolací
súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo jednak
podané oprávnenou osobou a včas a jednak bolo dôvodné v rozsahu, v akom sa odvolateľ domáhal

nápravy podaným odvolaním.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý
rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k
rozhodovaniu o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a

potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168
odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So

zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba
nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a
správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania
obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že na hlavom pojednávaní nevyužil svoje zákonné právo
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Tr. poriadku, t. j. o nevine, vine, či nepopretí spáchania

žalovaného skutku, je z jeho spáchania usvedčený skutočne nielen svojim priznaním sa v prípravnom
konaní, ale predovšetkým svedeckými výpoveďami J. J. a I. D., ako aj zabezpečenými relevantnými
listinnými dôkazmi, z nich najmä výsledkom o vykonanej dychovej skúške na alkohol a certifikátom o
overení prístroja na vykonanie tejto skúšky. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových
zistení prvostupňového súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak,

ako to vyjadril prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom odvolací súd v tomto
smere v celom rozsahu odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval
v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako žalovaný prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona. Obžalovaný svojim konaním súčasne naplnil

všetky zákonné formálne znaky stíhaného a žalovaného predmetného prečinu. Obžalovaný z hľadiska
veku spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli
zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase
nepríčetným, či konal v zníženej príčetnosti. Naplnený bol aj objekt útoku tohto prečinu a splnená
bola aj jeho subjektívna stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu žalovaného skutku

nepochybne vyplýva aj naplnenie objektívnej stránky predmetného prečinu. Napokon bol naplnený aj
potrebný materiálny korektív, u ktorého zákon vyžaduje jeho kumulatívne naplnenie spolu s formálnymi
znakmi prečinu.

Priukladanítrestu,vyjmúcvšakukladaniaodvolanímnapadnutéhotrestuzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu, prvostupňový súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34

odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že vyjmúc spáchaných viacerých priestupkov v
cestnej premávke, obžalovaný viedol riadny život. Prvostupňový súd však ale správne obžalovanému,
aj vzhľadom na charakter trestnej činnosti, nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.

zákona a ani podľa § 36 písm. l) Tr,. zákona, keďže vinu spolu s uveriteľným oľutovaním v konaní pred
súdom, na hlavnom pojednávaní jednoznačne nevyjadril. Na druhej strane tiež ale správne zistil, že
u obžalovaného neexistovali žiadne okolnosti odôvodňujúce identifikáciu priťažujúcich okolností podľa
§ 37 Tr. zákona a následne súd prvého stupňa správne aplikoval iba ustanovenie § 38 odsek 2 Tr.
zákona. Potom už správne a zákonne uložil obžalovanému výchovný trest odňatia slobody v dolnej

polovici zákonnej sadzby (0 až 1 rok), vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu na samej dolnej hranici zákonného rozpätia (1 až
5 rokov), na 1 rok. Súd prvého stupňa však ďalej už nepostupoval dôsledne, aj keď správne postupoval,
keď obžalovanému uložil ďalší trest, a to trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu,
ktorého uloženie obžalovanému i odvolací súd pokladá za nevyhnutné pre

náležité dosiahnutie očakávaného celkového účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, t. j.
dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku,
ako aj pre dosiahnutie očakávaného morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou. V
tomto smere odvolací súd poukazuje na preukázané skutkové okolnosti, keď obžalovaný po tom, čo
požil alkoholické nápoje sa nezdržal a sadol ako vodič do svojho osobného motorového vozidla a toto

riadil až do momentu, kedy už z technických príčin a celkom zrejme tiež vplyvom požitia alkoholu, sa
jeho vozidlo stalo nepojazdným tak, ako sa konštatuje v skutkovej časti napadnutého rozsudku. Len
zhodou týchto okolností nedošlo predovšetkým jeho ničím neospravedlniteľnou nezodpovednosťou aj k
ujme na zdraví či živote inej osoby. Tiež nemožno prehliadnuť, že obžalovaný nemal žiaden relevantný
dôvod viesť v takom stave motorové vozidlo, najmä za existencie iných dostatočných a dostupných

(napr. prostredníctvom mobilného telefónu) možností individuálnej prepravy (taxislužba) v regióne, ktorý
obžalovaný pozná a kde došlo k spáchaniu jeho trestnej činnosti. Na druhej strane však odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri ukladaní napadnutého predmetného trestu zákazu činnosti
dostatočne a vyvážene nevyhodnotil všetky okolnosti, teda i tie, ktoré svedčili v prospech obžalovaného
a na ktoré obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu správne poukázal na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu, ktoré v kontexte ostatných okolností dávajú záver o neprimerane prísnom takomto
uloženom treste obžalovanému v napadnutom rozsudku okresného súdu. Odvolací súd predovšetkým
poukazuje na to, že obžalovaný prejavil potrebnú mieru sebareflexie vo vzťahu k svojmu protiprávnemu
konaniu v posudzovanom prípade a so zreteľom na to, že v minulosti skutočne nebol postihovaný na
úseku dopravy v súvislosti s požitím alkoholických nápojov či iných omamných a

nedovolených látok, je primeraným a zákonným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu skôr pri dolnej hranici zákonného rozpätia pre ukladanie takéhoto druhu trestu (1 až 10 rokov).

Z týchto dôvodov odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.