Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216543
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3816216543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu 1/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., ul. S. č. XXX/XX, 2/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. S. č. XXX/XX, zast. Q.. X.
Q., advokátom so sídlom I., K. W.. U. č. XX B, proti žalovanej Q.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., ul. J. č. XXXX/XX, zast. X.. V. P., advokátom so sídlom V., ul. Q. W.. X, o zriadenie práva cesty
zodpovedajúceho vecnému bremenu, o zriadenie práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. novembra 2019, č. k.
15C/155/2016-550, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
(OZ) vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalobcov pešo cez pozemky žalovanej k stavbe
žalobcov - odbernému objektu a privádzaču malej vodnej elektrárne (MVE). Vecné bremeno zriadil za
náhradu100,-eurročne.Polohuvecnéhobremenasúdvymedzilgeometrickýmplánomtvoriacimsúčasť

rozsudku.

1.2 Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplynulo, že odberný objekt a privádzač MVE
predstavujú súčasť mikrozdroja el. energie žalobcov vybudovaného v osemdesiatych rokoch 20.
storočia. Odberný objekt a privádzač sa v čase vybudovania nachádzal v nezastavanej časti obce na
verejných pozemkoch v dotyku s korytom potoka. Tento stav trval až do roku 2013, v ktorom pozemky
v danej lokalite nadobudla súkromná obchodná spoločnosť D., s.r.o. a ich úpravou vytvorila územie

pre výstavbu rodinných domov. V administratívnych konaniach s tým súvisiacich bolo spoločnosti D.,
s.r.o. uložené rešpektovať podmienky prevádzkovania MVE žalobcov ako vodnej stavby. V roku 2016
nadobudla od uvedenej spoločnosti pozemky aj žalovaná a v nasledujúcom období na nich vybudovala
rodinný dom s vedľajšími stavbami a príslušenstvom, pričom vybudovaním oplotenia znemožnila prístup
žalobcov k odbernému objektu a privádzaču ich MVE. Ten bol následne zabezpečený prostredníctvom
neodkladného opatrenia nariadeného súdom.

1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že k odbernému objektu a privádzaču MVE žalobcov nie je iný
možný prístup, ako cez pozemky žalovanej, keď v tomto smere neakceptoval ako možný prístup cez
lesný pozemok pozemkového spoločenstva, najmä preto, že ten bol možný len v dôsledku dočasného
sprístupnenia lesného porastu súvisiaceho s ťažbou a následne bol opäť zalesnený. Súd mal tiežza preukázané, že sa jedná o legálnu stavbu, stále efektívne plniacu svoj účel, a po určení polohy
prístupovej cesty na pozemkoch žalovanej geometrickým plánom zriadil v prospech žalobcov vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným
žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. V
rovnakom rozsahu zaviazal súd žalovanú aj k náhrade trov konania štátu.

2.1 Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Namietala, že neboli splnené podmienky § 151o ods. 3 OZ, že prístup k stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Žalovaná tiež namietala, že súdom zriadené vecné bremeno nepredstavuje
tzv. „nevyhnutnú cestu“, ktorá by čo najmenej zasahovala do jej vlastníckeho práva a súčasne splnila
hospodársky účel. Za takúto cestu považovala cestu čo najkratšiu.

2.2 Z hľadiska procesného postupu súdu prvej inštancie žalovaná namietala, že súd prvej inštancie
konal o neurčitej žalobe, keď v čase jej podania žalobcovia nešpecifikovali trasu požadovaného vecného
bremena a táto bola v konaní ustálená až po vykonaní znaleckého dokazovania.

2.3 Žalovaná v odvolaní namietala aj znalecký posudok na vyhotovenie geometrického plánu a

poukázala na rozsiahle námietky voči posudku prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Znalecký posudok tak naďalej považovala za neobjektívny, jednostranný, neodborný a bez vypracovania
alternatív prístupu. Alternatívy prístupu prezentovala žalovaná a uviedla, že počas celého súdneho
konania chodil žalobca 1/ k MVE a potoku po parc. A.. XXXX a D.. XXXX/X. Za nedostatok posudku
žalovaná považovala, že znalkyňa pri vypracovaní geometrického zamerania vychádzala predovšetkým

z pokynov súdu.

2.4 Ako najvhodnejší prístup považovala tzv. urbársku približovaciu cestu slúžiacu verejnosti, turistom,
cyklistom a obhospodarovaniu lesa. Stanovisko pozemkového spoločenstva o jej zalesnení a
nemožnosti užívať považovala žalovaná za nepravdivé, účelové a vyhotovené na objednávku žalobcu,

ktorý je sám jedným zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.

2.5 Žalovaná v odvolaní ďalej namietala neúčelnosť, neefektívnosť, zastaranosť a nulový spoločenský
prospech MVE. Zmienila tiež, že žalobca 1/ neuvádzal pravdu o nevybrežovaní potoka v ostatných
rokoch, pretože potok sa vybrežuje po veľkých dažďoch ako aj v zime, keď je zamrznutý a náhle sa

oteplí. Vtedy ohrozuje jej majetok. Samotnú MVE považovala žalovaná za zdroj nebezpečenstva pri
veľkej vode ohrozujúcej život a majetok jej, ako aj jej rodiny.

2.6 I keď žalobca 1/ uvádzal v konaní iba občasnú potrebu prístupu na odberný objekt a privádzač MVE,
súd prvej inštancie v rozpore s tým zriadil vecné bremeno bez časového obmedzenia a aj náhradu určil

len pre občasný prechod.

2.7 Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie trasovaním vecného bremena stredom pozemku
nezohľadnil obmedzenia jej súkromia, ktoré v dôsledku vecného bremena vznikli, pretože zaťažené
pozemky chcela využiť ako oddychovú zónu s bazénom, altánkom a vonkajším posedením. Podľa nej

tiež došlo k finančnému znehodnoteniu jej pozemku. Žalovaná zopakovala, že zriadené vecné bremeno
neprípustne a neprimerane zasahuje do jej práva na súkromie a práva vlastniť majetok, a bolo súdom
prvej inštancie zriadené v rozpore s ust. § 151o ods. 3 OZ.

3.1 Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali odvolanie za nedôvodné a žiadali napadnuté

rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázali na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o
trasovaní vecného bremena cez súčasnú bránu v oplotení pozemku žalovanej, a ďalej po podstienke
stavby jej garáže, čím nevznikla ďalšia potreba úpravy oplotenia a vytvárania spevnených chodníkov.
Podľa žalobcov nedošlo ani k procesným pochybeniam namietaným žalovanou ohľadom neurčitosti
petitu žaloby v čase jej podania.

4.1 Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.4.2 Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

4.3 Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou nesprávneho procesného postupu
súdu prvej inštancie, ktorá spočívala v tom, že po podaní žaloby táto neobsahovala polohové
vymedzenie požadovaného vecného bremena a súd prvej inštancie mal takúto žalobu pre neurčitosť

zamietnuť. I keď žalobcovia v čase podania žaloby skutočne nešpecifikovali presné polohové
vymedzenie požadovaného vecného bremena, nemožno túto skutočnosť považovať za dôvod pre
neúspech tohto typu žaloby. Obsahom žaloby podľa § 151o ods. 3 OZ je totiž
požiadavka na zriadenie nevyhnutného prístupu k stavbe, nie konštatovanie jeho existencie v žalobcom
tvrdenom rozsahu. V konaní o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ je preto prípadné
polohové vymedzenie zriaďovaného vecného bremena vecou právneho posúdenia súdu, ktorý na

základe relevantných skutkových zistení zriadi a vymedzí vecné bremeno tak, aby boli naplnené kritéria
uvedeného ustanovenia. Presná polohová špecifikácia požadovaného vecného bremena na pozemku
žalovaného nie je v čase podania žaloby nevyhnutná a pre vyhovenie žalobe podľa § 151o
ods. 3 OZ je plne postačujúce, ak je určená v priebehu konania súdom. To súd prvej inštancie splnil,
keď zriadené vecné bremeno polohovo vymedzil geometrickým plánom tvoriacim súčasť rozsudku.

4.4 Čo sa týka posúdenia merita veci, súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalovanej a so
všetkými otázkami relevantnými pre zriadenie vecného bremena veľmi dôsledne a podrobne. Odvolací
súd odkazuje na znenie napadnutého rozhodnutia a v plnom rozsahu sa sním stotožňuje a považuje ho
za správne (§ 378 ods. 2 CSP). Ďalej sa na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie vyjadruje

k niektorým odvolacím argumentom žalovanej.

4.5 Žalovaná v odvolaní neopodstatnene namietala znalecký posudok. Ako bolo uvedené vyššie,
polohové určenie súdom zriaďovaného vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ je výsledkom
právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností zo strany súdu. Konečné trasovanie vecného bremena

nie je oprávnený určovať znalec. Z jeho strany môžu byť nanajvýš poskytnuté súdu skutkové závery
nevyhnutné ako podklady pre určenie trasy vecného bremena, ktoré samotné je však oprávnený
vymedziť iba súd. Je tomu tak aj v prípade, že sa poloha vecného bremena vymedzuje geometrickým
plánom, kedy je geometrický plán iba technickým podkladom, ktorým je zabezpečené vyznačenie súdom
vymedzeného vecného bremena v katastri nehnuteľností. Pokiaľ bolo teda polohové určenie vecného

bremena do geometrického plánu (znaleckého posudku) vykonané na základe pokynov súdu, jednalo
sa o jednoznačne správny postup súdu prvej inštancie.

4.6 Čo sa týka samotných alternatív prístupu, k tým sa vyčerpávajúco vyjadril súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Čo sa týka opakovaného

poukazu žalovanej na možnosť prístupu cez lesnú približovaciu cestu, neodôvodňoval súd prvej
inštancie jej nevyužiteľnosť len stanoviskom pozemkového spoločenstva, ktoré namieta žalovaná.
Rovnako významná bola aj svahovitosť tohto prístupu.

4.7 Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s otázkou náhrady za zriadené vecné bremeno. I keď

samotné vymedzenie vecného bremena skutočne neobsahuje občasnú potrebu prístupu na odberný
objekt a privádzač MVE, je táto otázka intenzity realizácie práva vyplývajúceho zo zriadeného vecného
bremena zrejmá z jeho účelu, preto súd prvej inštancie nepochybil, keď náhradu určil len pre občasný
prechod.

4.8 K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie trasovaním vecného bremena stredom
pozemku nezohľadnil obmedzenia jej súkromia, odvolací súd uvádza, že zo
skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj katastra nehnuteľností ako verejného registra vyplýva, že
na zaťaženom pozemku je postavená stavba garáže, pričom samotný rodinný dom žalovanej s priľahlou
záhradou sa nachádza na opačnom brehu potoka na samostatnom pozemku. Vecným

bremenom tak nie je dotknutý pozemok, na ktorom sa nachádza obydlie žalovanej, ale pozemok, na
ktorom sa v čase rozhodnutia súdu nachádzalo viac menej technické zázemie (garáž). Tým samozrejme
nie je úplne vylúčený zásah do súkromia žalovanej, no uvedený aspekt je z hľadiska intenzity
tohto zásahu potrebné vnímať. Umožnením prechodu po pozemku, na ktorom je garáž žalobkyne a ktorýbezprostredne ani nesusedí s pozemkom, na ktorom je dom žalobkyne (susedí cez potok), je zasiahnuté
do súkromia žalovanej podstatne menej, akoby tomu bolo umožnením prístupu po pozemku,
na ktorom je obydlie žalobkyne. Súčasne vo všeobecnosti platí, že vecné bremeno ako právo k cudzej

veci obmedzuje vlastníka z povahy veci a nie je pri ňom vylúčené ani obmedzenie práva na súkromie
vyplývajúce z vlastníctva veci. Podstatnou je otázka primeranosti účelu zriadeného vecného bremena a
zásahu do práv vlastníka zaťaženej veci, ktorá tiež bola súdom prvej inštancie vyhodnotená správne.

4.9 V nadväznosti na uvedené je potrebné vnímať aj širší časový a vecný kontext súdenej veci

vyplývajúci zo skutkových zistení súdu prvej inštancie. Žalobcovia na základe príslušných povolení
zriadili stavbu MVE vrátane odberného miesta a privádzača nachádzajúcich sa na verejných pozemkoch
v 80-tych rokoch 20. storočia. Od toho času je tento mikrozdroj elektrickej energie v prevádzke. V roku
2013boliverejnépozemky, naktorýchsanachádzaodbernémiestoaprivádzač,akoajpozemky
vširšomokolíkorytaV.potokaprevedenénasúkromnúspoločnosťD.,s.r.o.,ktorápoichúpravevytvorila
pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. Uvedenej spoločnosti bolo v rámci podmienok povolenia

úprav pozemkov uložené rešpektovať existujúce vodné stavby a ich ochranné pásmo - odberný objekt
MVE vo vlastníctve žalobcov a zachovať prevádzkové pomery MVE. Žalovaná nadobudla pozemky od
spoločnosti D., s.r.o., a to aj pozemky, na ktorých sa nachádza odberné miesto a privádzač MVE, v roku
2016 a následne zrealizovala výstavbu rodinného domu a vedľajších stavieb. Je teda zrejmé, že to bola
žalovaná, kto vstúpil do faktického a právneho stavu, v ktorom už stavba žalobcov existovala. Nie je

preto správne také vnímanie veci, že stavba žalobcov vo svojich dôsledkoch, ktorým je aj nevyhnutnosť
prístupu k nej, vytvára zásah do súkromia žalovanej a znižuje hodnotu jej nehnuteľnosti. Žalovaná a
ani jej právny predchodca nikdy nenadobudli vlastnícke práva k dotknutým pozemkom v takej kvalite,
akoby tu stavba žalobcov neexistovala. Od vzniku stavby ako stavby povolenej tu existovali obmedzenia
podľa predpisov verejného práva vyplývajúce z legálnej existencie a prevádzky MVE žalobcov. Súd prvej

inštancie zriadením vecného bremena práva prístupu vytvoril nad rámec uvedeného súkromnoprávne
oprávnenie, nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie prevádzky MVE žalobcov, ktorú žalovaná nemienila
akceptovať.

4.10 Obdobnú časovú následnosť je potrebné vnímať aj pri námietke žalovanej, že MVE žalobcov

vytvára predpoklady vybreženia potoka, v dôsledku ktorého je ohrozený jej majetok. Ak by bol ohrozený
majetok a zdravie žalovanej pre vybreženie potoka, bolo by to len dôsledkom zvolenej polohy stavby
jej domu. Potok aj legálna stavba žalobcov tu totiž boli dávno pred jeho postavením. O vybrežení
ohrozujúcomstavbudomužalovanejvšaknieje namiesteaniuvažovať,keďžeajstavbadomužalovanej
je legálnou stavbou a výsledkom stavebných konaní by sotva mohla byť stavba ohrozená vodou do takej

miery, ako v konaní tvrdila žalovaná.

4.11 Napokon nie sú opodstatnené ani námietky neúčelnosti, neefektívnosti, zastaranosti a nulového
spoločenského prospechu MVE žalobcov. V súčasnosti, keď je ekologický prístup pri výrobe energií
vysoko aktuálnou témou, je prínos vodnej energie ako najstaršieho obnoviteľného zdroja el. energie

nespochybniteľný. Súčasne je nespochybniteľný ľudský um a zručnosť potrebné na využitie vody ako
zdroja energie. O absencii účelnosti a spoločenského prospechu MVE žalobcov
tak nemožno uvažovať. Čo sa týka efektívnosti a zastaranosti, jedná sa o kategórie do značnej miery
technické, no schopnosť dlhoročnej prevádzky MVE žalobcov a dodávanie el. energie aj do distribučnej
siete nasvedčujú, že zvolené technické riešenie je trvácne a bez významných zásahov

stále funkčné. A to nie je z hľadiska ekologického rovnako zanedbateľné. Uvedené ekologické hľadisko
vystupuje zvlášť do popredia v kraji poznačenom vysoko neekologickou výrobou el. energie v tepelnej
elektrárni K.. Uvedené platí bez ohľadu na to, že MVE žalobcov je len mikrozdrojom el. energie.

4.12 Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo odvolanie žalovanej dôvodné a odvolací súd potvrdil

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel.

5.1 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých v odvolacom konaní úspešným žalobcom patrí plná
náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanej.

6.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až
§ 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.