Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206995
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6615206995.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast.: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX L.,
vedenej súdnym exekútorom O.. X. D., Z.., Exekútorský úrad so sídlom Y. XX, XXX XX I. pod sp. zn. C.
XXXXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti Uzneseniu Okresného súdu P.. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. B. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu P.. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. B. XXXX p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd P. (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k.
5Er/397/2015-16 zo dňa 11. decembra 2015 prvou výrokovou vetou rozhodol, že súdny exekútor O..
X. D. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 25640/15 a druhou výrokovou

vetou zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené
rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu v Žiadosti o
udelenie poverenia aj podanie označené ako "F., S. Z. podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku", v ktorom
súdu oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom subjektívne sa stotožňuje s rozhodnutiami okresných súdov, ktoré ho z
vykonávaniaexekúciezuvedenéhodôvodunevylúčili,pretožetátoskutočnosťsamaosebeeštenemôže

vzbudiť pochybnosti o tom, či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Exekučný
súd má za to, že za daného stavu neexistujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti a nestrannosti
súdneho exekútora, a preto ho z vykonania exekúcie nevylúčil. Exekučné konanie je vedené na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej
rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp.zn. SR 10224/08 zo dňa
15. októbra 2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere (ďalej len „Zmluva

o úvere“) uzatvorenej medzi oprávneným o povinným dňa 21. septembra 2007, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uvedené všeobecné podmienky v bode 17
ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred
vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý vydal exekučný titul alebo pred všeobecným súdom
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh. Z
povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti

oprávnenéhoavkonečnomdôsledkuajzobsahutejtozmluvyjezrejmé,žeideospotrebiteľskúzmluvua
teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl.
OZ. Rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere podľa exekučného súdu nie je dojednaná individuálne, čo
zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
Zmluvy o úvere. Vychádzajúc z povahy samotnej Zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy

veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka,
zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podaniežaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval
takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov

a reálneho sťaženia uplatnenie práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda
napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť
relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským

súdom alebo v občianskom súdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva

na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je
v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe vyššie
uvedených skutočností mal exekučný súd za to, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere bola v čase
jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods.
4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný

titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho
exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za
neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 44 ods. 2 EP
žiadosť súdneho exekútora zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a
žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP, a
zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) OSP. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa

oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z
predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu

tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a

nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd
na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im
priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo

je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd
nesprávnezistilskutkovýstavveci,keďženamietaskutočnosť,žezmluvnýmistranamineboladojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s
povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá

v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd
podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa vzmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na

všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,
t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených
so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený
poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie aleboneprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým Uznesením exekučného súdu č. k.
5Er/397/2015-16 zo dňa 11. decembra 2015 prvou výrokovou vetou bolo rozhodnuté, že súdny exekútor
O.. X. D. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. C. XXXXX/XX a druhou
výrokovou vetou bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 15. októbra 2008, ktorý oprávnený
predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa XX. E. XXXX a vykonateľnosti dňa XX. E. XXXX,
a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu XXX,XX Eur (XX.XXX,- Sk) spolu s 0,25%
úrokom z omeškania denne zo sumy XXX,XX Eur (X.XXX,- Sk) od XX.XX.XXXX do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume XXX,XX Eur (X.XXX,- Sk). Z obsahu spisu ďalej

odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa XX. S. XXXX Zmluvu o úvere, z ktorej
vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške XXX,XX Eur
(XX.XXX,- Sk). Súčasťou Zmluvy sú VPPÚ, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené: a) pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský
súd“), ak žalujúca zmluvná strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jediným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,

ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc rozhodcovského súdu.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku

napadnutého uznesenia exekučného súdu s tým, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého uznesenia, pričom k veci uvádza:

14. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva,ktorúdňaXX.S.XXXX uzatvorilioprávnenýakoveriteľapovinnýakodlžník,apredmetomktorej

bolo poskytnutie úveru vo výške XXX,XX Eur (XX.XXX,- Sk), je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na
§ 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
ževprejednávanomprípadesaoprávnenývpostaveníveriteľazaviazalposkytnúťpovinnému(dlžníkovi)
finančnéprostriedky(formouúveru)zaodplatu,pričomoprávnenýjepodnikateľom,ktorýpriuzatváranía

plneníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Vzmysle§52ods.3
OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinný sa v predmetnej Zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinný bol v postavení

spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady XX/XX/C. z XX. W. XXXX o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzipodnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade.

17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je

pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo
forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala

právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská doložka vykazuje znaky neprijateľných
podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne
neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa XX. S. XXXX je zrejmé, že

sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012
z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace
s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Povahu
formulárovej zmluvy totiž majú nielen obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych
variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského
súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté

jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o
dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na

ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako
aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov,
ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby
mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala
predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval
za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí
svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c)

ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní
rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný
súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.18. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 45 ZRK, keďže
exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).