Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719203548
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719203548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne X. Z., narodenej XX.
XX. XXXX, trvale bytom J.C. XXXX/XX, XXX XX V.-D., právne zastúpenej TOMÁŠ KOHÚT advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanej
D. B., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom J.C. XXXX/XX, XXX XX V.-D., právne zastúpenej JUDr.
Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o nariadenie predaja bytu,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/25/2019-136 z 19. februára 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 02. 2020 nariadil predaj bytu č.XX na 6.poschodí
bytového domu so súp.č.XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a príslušenstva vo veľkosti 4177/339049, zapísané na liste vlastníctve č.XXXX pre k.ú. D., obec

V., okres V. a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom o veľkosti 4177/339049, na ktorých je postavený
bytovýdom,atoparcelaKN-Cč.XXXX/XXX,zastavanáplochaanádvorieovýmere244m2,parcelaKN-
C č.XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, parcela KN-C č.XXXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 244 m2, evidované na liste vlastníctva č.XXXX pre k.ú. D., obec V., okres
V. (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni sa
priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala nariadenia

predaja bytu č.16 na 6. poschodí bytového domu so súp.č.2427 a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstva vo veľkosti 4177/339049, zapísané na liste
vlastníctve č.XXXX pre k.ú. D., obec V., okres V. a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom o veľkosti
4177/339049, na ktorých je postavený bytový dom, a to parcela KN-C č.XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 244 m2, parcela KN-C č.XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244
m2, parcela KN-C č.XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, evidované na liste
vlastníctva č.XXXX pre k.ú. D., obec V., okres V. (ďalej aj ,,byt“).

Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou bytu č.13 nachádzajúceho sa v bytovom dome so
súp.č.XXXX na ulici J.C. vo V., časť D. (ďalej len „bytový dom“) a žalovaná je vlastníčkou bytu č.XX
nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici J.C. XXXX/XX vo V., časť D.. Žalovaná svojím konaním
zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovomdome, t.j. obmedzuje a znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje predmetný byt
a spoločné nebytové priestory, spoločné časti a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo. Žalovaná
súčasnesústavnenarušujepokojnébývanieostatnýchvlastníkovbytov,ohrozujebezpečnosťaporušuje

dobré mravy v bytovom dome. Vlastníci bytov v bytovom dome sú neustále obťažovaní dlhé obdobie
konaním žalovanej súvisiacim s vlastníctvom bytu, keď žalovaná svojím konaním priamo poškodzuje
vlastnícke právo ostatných vlastníkov bytov, kedy spôsobuje škody na majetku ostatných vlastníkov.
Jedná sa najmä o mnohopočetné vytopenia bytov situovaných o jedno podlažie nižšie, ako sa nachádza
bytžalovanej,atýmspôsobovanéškodynahnuteľnýchveciach,akoistropochastierkach.Žalovanátiež

narušujepokojnébývanieostatnýchvlastníkovbytovaohrozujebezpečnosťatiežporušujedobrémravy,
keď znečisťuje okolie bytového domu vyhadzovaním rôznych predmetov z okna na ulicu, znečisťuje
spoločné priestory, narúša nočný kľud hlučnými prejavmi a manuálnymi prácami a pod.. Žalovaná
tiež odkladá svoje hnuteľné veci (nábytok, spotrebiče, stavebný materiál) v spoločných priestoroch,
ako napr. schodisko alebo spoločné pivničné priestory, čím ostatným vlastníkom zamedzuje riadne
užívanie týchto spoločných priestorov. Konaním žalovanej tiež dochádza k hrubému poškodzovaniu

predmetnéhobytu,ktorýsanachádzavkatastrofálnomazdevastovanomstave.Oknásúbezsklenených
výplní (niekedy prekryté dekami), čo spôsobuje, že vplyv poveternostných podmienok priamo ovplyvňuje
ostatných vlastníkov bytov, napr. v prípade väčších dažďov spôsobuje pretekanie vody do nižších
podlaží. V neposlednom rade aj samotné vybitie sklenených výplní, ktoré vypadli priamo pred bytový
dom, ohrozovalo nielen vlastníkov bytov, ale aj ostatných ľudí. Z dôvodu, že byt nie je odizolovaný od

vonkajších poveternostných vplyvov, žalovaná založila v byte aj otvorený oheň, čím priamo ohrozila
ostatných vlastníkov v bytovom dome na ich životoch, zdraví i vlastníckom práve.
Vo februári 2019 sa množili sťažnosti vlastníkov bytov v bytovom dome na hlučnosť, prašnosť a
ďalšie obťažujúce prejavy pochádzajúce z bytu žalovanej. Za týmto účelom bola privolaná hliadka
mestskejpolície,kedysazistilo,žežalovanáuskutočňovala stavebnéúpravybezsplneniaoznamovacej

povinnosti stavebného úradu. Hliadky mestskej polície sú privolávané sústavne z dôvodu rušenia
nočného kľudu, poškodzovania spoločných priestorov, ako i z dôvodu všeobecného ohrozenia
(zakladanie otvoreného ohňa v byte).
V danom prípade sa nejedná o ojedinelý prípad obťažovania vlastníka bytu v bytovom dome, ale o
sústavnéadlhodobéobťažovanieostatnýchvlastníkov,akoajpoškodzovaniesúkromnéhoaspoločného

majetku vlastníkov bytov. Rovnako sa nejedná o nespokojnosť jedného vlastníka bytu v bytovom dome,
ale o situáciu, kedy žalovaná svojím konaním zasahuje do subjektívnych práv všetkých vlastníkov v
bytovom dome, ktorí jasne vyjadrili svoju vôľu riešiť túto situáciu legálnymi prostriedkami. Na schôdzi
vlastníkov bytov bytového domu vlastníci prijali rozhodnutie podať uvedenú žalobu, kde ako aktívne
vecne legitimovanú osobu určili žalobkyňu. Týmto spôsobom prejavilo vôľu 28 vlastníkov bytov v

bytovom dome. Po právnej stránke žalobkyňa žalobu zdôvodnila odkazom na ustanovenie § 11 ods. 5
zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj ,,Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov,“ resp. ,,zákon č.182/1993 Z.z.“).
Žalobkyňa na záver uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že sa jedná o poslednú možnosť v rámci
riešenia situácie ohľadne neprispôsobivého vlastníka bytu, avšak všetky ostatné pokusy o riešenie tejto

situácie boli bezvýsledné. Komunikáciu so žalovanou označila za obtiažnu, nakoľko na upozornenia
na jej konanie reaguje agresívne. Keďže sa jedná o prípad, kedy sústavne dochádza k zásahu do
subjektívnych práv ostatných vlastníkov bytov a súčasne aj k obťažovaniu ostatných vlastníkov bytov a
znižovaniu kvality bývania, preto bola podaná žaloba na súd.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nesúhlasila so žalobou, ktorú považovala za neodôvodnenú a

neopodstatnenú. Poprela tvrdenia žalobkyne týkajúce sa obmedzovania a znemožňovania výkonu
vlastníckeho práva tým, že by hrubo poškodzovala byt a spoločné nebytové priestory, resp. narušovala
pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, resp. by ohrozovala ich bezpečnosť. Taktiež vyjadrila
nesúhlas s tým, že by jej konaním boli ostatní vlastníci bytov obťažovaní, že by poškodzovala ich
vlastnícke právo spôsobovaním škody na ich majetku, a to vytopenia bytov, resp. že by narušovala

pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, znečisťovala okolie bytového domu vyhadzovaním
predmetov, narúšala nočný kľud, či už hlučnými prejavmi alebo manuálnymi prácami. Tvrdenia
žalobkyne o poškodzovaní jej vlastného bytu označila ako absurdné a nezakladajúce sa na pravde,
keďže tento byt je podľa jej názoru užívania schopný a rovnako nedochádza k poškodzovaniu ani
spoločných priestorov.

Žalovaná nepoprela, že v minulosti sa stalo, že došlo k vytopeniu ostatných bytov, avšak nemožno tu
hovoriť o pravidelnosti resp. úmyselnosti. Keby takáto skutočnosť mala zakladať dôvod na nariadení
predaja bytu, k obdobným žalobám by dochádzalo v podstate pravidelne, keďže k vytopeniu inýchbytov môže dôjsť v dôsledku poruchy alebo opomenutím, či nedopatrením kdekoľvek, kedykoľvek a
kýmkoľvek.
Podľa jej názoru ide o osobnú nespokojnosť žalobkyne s jej osobou, ktorá má voči nej averziu a snaží sa

ju„zlikvidovať“.Rovnakoakdošloknarušeniunočnéhokľuduzjejstrany,nebolotopravidelneaužvôbec
to neboli hlučné prejavy, keďže v predmetnom byte žije sama. Nepoprela, že z jej strany dochádzalo k
manuálnym prácami v neskorších večerných hodinách, ale neboli to nočné hodiny a nešlo ani o búracie,
či stavebné práce, ale len drobné úpravy v byte, čím nemohlo dôjsť k rušeniu ostatných vlastníkov.
Tiež nepoprela, že v spoločných priestoroch uschováva nábytok, spotrebiče a pod., avšak nikto ju nikdy

neoslovil s tým, aby tieto vyložené veci odstránila, s tým, že by niekomu zavadzali. Navyše jednalo by sa
v takomto prípade o iný typ žaloby, ktorú by ale nebola oprávnená podať žalobkyňa. Okrem toho takéto
uloženie malo vždy len dočasný charakter a bolo to vždy tiež na mieste, aby to nezavadzalo iným pri
prechode a tiež neumiestňuje veci inak, ako ostatní vlastníci bytov.
Na záver uviedla, že celá žaloba je postavená na zveličených tvrdeniach a pokiaľ niektoré skutočnosti
mala žalobkyňa preukazovať formou priložených čestných prehlásení, žalovaná uviedla, že tieto

nepreukazujú žiadne obťažovanie, či sústavné narušovanie pokojného užívania ostatných vlastníkov
bytov. Poprela vyjadrenia pána Vöröša ohľadne vymočenia jej psa v spoločných priestoroch s tým, že
ak by k tomu aj došlo, išlo by o jednorázovú nehodu jej psa. S poukazom na tieto skutočnosti žiadala
žalobu zamietnuť.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 17. 07. 2019 pre okres V., obec V., katastrálne územie D.

súd prvej inštancie zistil, že v časti A: Majetková podstata sú evidované parcely registra „C“, a to
parcelné číslo XXXX/XXX-XXXX/XXX, všetky o výmere 244 m2, všetky zastavaná plocha a nádvorie
a v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je pod poradovým číslom 30 uvedená X. Z., nar. XX. XX.
XXXX, spoluvlastnícky podiel 4249/339049 a pod poradovým číslom 33 D. B., nar. XX. XX. XXXX,
spoluvlastnícky podiel 4177/339049.

Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 17. 07. 2019 pre okres V., obec V., katastrálne územie D.
vyplynulo, že v časti A: Majetková podstate sú evidované stavby so súpisným číslom XXXX, postavené
na parcele číslo 1361/172-1361/174, označené ako bytový dom a v časti B: Vlastníci a iné oprávnené
osoby sú evidované byty, a to vo vchode č.XX, byt č.XX na 5.poschodí, kde ako vlastník pod poradovým
číslom30jeuvedenáX.Z.,nar.XX.XX.XXXX,spoluvlastníckypodiel1/1,podielpriestorunaspoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve 4249/339049, kde ako titul nadobudnutia
je uvedená zmluva o prevode vlastníctva bytu V3017/12 zo dňa 05.12.2012-1006/12 a tiež vo vchode
č.XX, byt č.XX na 6.poschodí, kde ako vlastník je uvedená D. B., nar. XX. XX. XXXX, spoluvlastnícky
podiel 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
4177/339049, kde ako titul nadobudnutia je kúpna zmluva V3665/2016 zo dňa 24. 11. 2016-1283/16.

Z čestných vyhlásení zo dňa 17. 03. 2019 súd prvej inštancie mal preukázané, že v nich C. J., nar.
XX. XX. XXXX čestne vyhlásil, že dňa 21. 11. 2018 telefonicky kontaktoval hliadku OO PZ Zvolen
ohľadne znečistenia spoločných priestorov psom žalovanej, ktorý sa vymočil na podlahu a následne
to žalovaná utrela jeho rohožkou spred dverí. Bezprostredne po tomto konaní na jeho upozornenie
žalovaná nereagovala, nastúpila do výťahu a odišla bez odstránenia negatívnych následkov.

Ďalej Bc. D. H., nar. XX. XX. XXXX čestne vyhlásil, že dňa 09. 11. 2018 vo večerných hodinách z
vlastného zistenia, ako i na podnet spoluvlastníkov telefonicky kontaktoval OO PZ Zvolen za účelom
oznámenia, ktorého obsahom bolo vyhadzovanie predmetov (topánok, šatstva a pod.) z okna na
5.poschodínachodník,čím ohrozovalaidúceosobypochodníku.Danékonaniebolozostranyžalovanej
podmienené jej hlasným nezrozumiteľným vykrikovaním.

I žalobkyňa čestne vyhlásila, že v dňoch - pridŕžajúca výpisu telefónneho záznamníka (09. 11. 2018,
28. 12. 2018, 02. 01. 2019, 15., 19., 27. 02. 2019) telefonicky kontaktovala hliadky Mestskej polície
a OO PZ Zvolen ohľadne niekoľkonásobného vytopenia jej bytu cez stúpacie rozvody, ktoré sú po
rekonštrukcii súčasťou spoločných priestorov a tiež poškodenia stropu a stierok, ako aj, že zo strany
žalovanej neustále dochádzalo k rušeniu nočného pokoja (vysávanie, vŕtanie alebo obdobná práca

s elektrickým náradím, hlučné prejavy jej psa nachádzajúceho sa v byte, ktoré sa konali v čase od
22.00 hod. do 01.00 hod. naposledy vo februári prevádzanie búracích prác v jej byte). Vzhľadom k
týmto skutočnostiam dochádza zo strany žalovanej k jej sústavnému narušovaniu pokojného bývania
a poškodzovania bytu.
Tiež D. Y., nar. XX. XX. XXXX čestne vyhlásila, že spolu s vchodovou dôverníčkou pani U. dňa 10. 11.

2018 telefonicky kontaktovali hliadku polície Zvolen ohľadne vytopenia jej bytu cez stúpacie rozvody,
pričom toto vytopenie spôsobila žalovaná upchatím toalety neznámym predmetom s tým, že vytopila
dva byty nachádzajúce sa pod jej bytom.Z fotodokumentácie založenej do súdneho spisu žalobkyňou súd prvej inštancie zistil, že na nich má
byť zachytený byt žalovanej, a to konkrétne pohľad na okná tohto bytu z ulice, ktoré sú v časti bez
sklenených výplní a je na nich umiestnená deka resp. sieť a tiež vnútorný stav bytu, kde je zachytený

neporiadok a tiež odpojená vaňa, steny bez maľovky, niektoré elektrické spotrebiče v časti kuchynskej
linky nezapojené, podlaha bez akéhokoľvek pokrytia a tiež sú zachytené rozvody, ako i priestory
schodiska s bližšie neidentifikovanými rámami, ako i dvor, kde na zemi je zachytený neidentifikovateľný
kus šatstva.
Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu na ulici J.C. XXXX/XX, XX, XX vo V.,

konanej dňa 15. 05. 2019, súd prvej inštancie mal preukázané, že ako správca je uvedené Stavebné
bytové družstvo Zvolen, IČO: 00222054, pričom v bode 1 Otvorenie je okrem iného uvedené, že bolo
skonštatované, že z 51 pozvaných vlastníkov bytov je prítomných 28 vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, v bode 7 označenom ako Schválenie použitia finančných prostriedkov z fondu prevádzky,
údržby a opráv na právne zastúpenie (TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o.) v konaní o
nariadení predaja bytu č.XX vo vchode XX v zmysle § 11 ods. 5 zákona č.182/1993 Z.z., určenie žalobcu

v súdnom konaní, je uvedené, že informáciu o tomto bode podal Bc. D. H. s tým, že vlastníkom boli
predložené fotografie jednotlivých miestností bytu č.XX vo vchode XX. Vlastníci boli informovaní o §
11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorého citácia je tiež uvedená. Bc. D.
H. oslovil predmetnú advokátsku kanceláriu za účelom právneho zastúpenia v konaní o nariadenia
predmetného bytu, pričom vlastníkom bola predložená ponuka na právne zastupovanie s uvedením

sumy bez I. za 1 hodinu a požadovaná záloha. Následne všetkých 28 prítomných vlastníkov bytov
hlasovalo za návrh schváliť použitie finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na
právne zastúpenie touto advokátskou kanceláriou v konaní o nariadení predaja bytu č.XX vo vchode
XX a tiež všetci 28 prítomní vlastníci bytov navrhli za žalobcu v tomto súdnom konaní vlastníka bytu
č.XX na 5.poschodí vo vchode č.XX pani X. Z., keďže predpokladom začatia predmetného súdneho

konania je mať určeného žalobcu, ktorý musí byť vlastníkom bytu v bytovom dome. Súčasťou tejto
zápisnice je prezenčná listina vlastníkov bytov, kde pri niektorých vlastníkoch je pripojený nečitateľný
podpis, prípadne aj podpis spoluvlastníka. Pri mene žalovanej sa podpis nenachádza.
Z listu Mesta Zvolen, odbor stavebnej správy zo dňa 08. 03. 2019, súd prvej inštancie zistil, že toto
oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu bolo zaslané žalovanej, výboru vlastníkov bytov a

nebytových priestorov, ulica J.C. XX-XX, V.-D., zastúpeného Bc. D. H. a SBD Zvolen, ktorí boli vyzvaní
k účasti na výkone štátneho stavebného dohľadu pri miestnom zisťovaní dňa 04. 04. 2019 o 09.00
hod. s tým, že tento výkon mal byť uskutočnený na stavbe, stavebné úpravy v byte č.XX bytového
domu ulica J.C. XXXX/XX, V.-D., ktorú realizuje D. B., pričom predmetom výkonu štátneho stavebného
dohľadu podľa § 98 ods. 2 stavebného zákona malo byť zisťovanie, či sa stavebné úpravy vykonávajú

resp. boli vykonané v súlade so stavebným zákonom - buď podľa právoplatného stavebného povolenia
vydaného SÚ alebo na základe oznámenia SÚ k ohláseniu stavebných úprav, prípadne, či majú povahu
udržiavacích prác, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa stavebného zákona.
Z listov Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 10. 01. 2019, 07. 03. 2019, 07. 05. 2019 vyplynulo,
že tieto boli adresované žalobkyni a boli označené ako ,,Ukončenie likvidácie.“ Ako poistený a zároveň

poškodený je uvedená žalobkyňa. Dátum a miesto poistných udalostí 09. 11. 2018, 27. 02. 2019 a
23. 03. 2019, všetky na ulici J.Gagarina 97, Zvolen, pričom bolo oznámené, že sa poukazuje poistné
plnenie vo výške 157,51 Eur za poistnú udalosť spôsobenú vodou z vodovodného zariadenia a poistné
plnenie vo výške 281,23 Eur za poistnú udalosť spôsobenú vodou z vodovodného zariadenia. Zo zápisu
z obhliadky a prejednania škody zo strany Allianz-Slovenskej poisťovne zo dňa 01. 04. 2019 súd prvej

inštancie zistil, že v byte žalobkyne došlo k opätovnému vytopeniu priestoru kúpeľne. Podľa vyjadrenia
žalobkyne voda tiekla po dobu 5 dní od soboty do stredy a v čase obhliadky bolo cítiť v kúpeľni zápach
po odpadovej (splaškovej) vode, a preto dôjde zo strany žalobkyne aj k výmene sadrokartónovej
dosky (strop). Zároveň bola priložená faktúra č.008-2018, kde ako odberateľ je uvedená žalobkyňa, ako
dodávateľ firma Collo, s.r.o., IČO: 51 658 551 s tým, že bolo fakturované za opravu zatečenej kúpeľne

v jej byte na ulici J.C. na 4.poschodí vo V., pričom je špecifikovaný súpis vykonaných prác, celková
fakturovaná suma vrátane DPH 318,05 Eur. Dátum vystavenia faktúry 18. 04. 2019.
Zo správy ORPZ vo Zvolene, OO PZ Zvolen, zo dňa 28. 11. 2019, súd prvej inštancie zistil, že vykonali
šetrenie k osobe žalovanej, bolo zistené, že sa zdržiava na adrese jej trvalého pobytu a v sledovanom
období od 01. 11. 2018 do decembra 2019 bola žalovaná riešená v blokovom konaní za priestupok

a pokiaľ ide o denník vyšetrovacích spisov, v ňom žalovaná nemá záznam. V pripojenej prílohe je
evidovaný priestupok spáchaný dňa 08. 04. 2019 o 04.55 hod. na ulici J.C. XX, V., § 47 ods. 1 písm. b)
zákona č. 372/1990 -rušenie nočného kľudu, spôsob vybavenia blokové konanie, nezaplatená pokuta
vo výške 20,- Eur na mieste.Zo správy Mestskej polície Zvolen zo dňa 28. 11. 2019 vyplynulo, že vo vzťahu k žalovanej vo
veci týkajúcich sa susedských konfliktov v bytovom dome evidujú telefonické oznámenia, ktoré boli
špecifikované dátumom, časom, menom oznamovateľa a dôvodu a tiež spôsobom, akým bolo toto

vyriešené. Konkrétne sú tu uvedené oznámenia od 28. 12. 2018 do 02. 09. 2019 v počte 11 s tým,
že osem týchto telefonických oznámení bolo od žalobkyne, jedno bolo od pani Y. a v dvoch prípadoch
nie je uvedený oznamovateľ, pričom v telefonických oznámeniach od pani Z. bolo trikrát oznámené,
že dochádza k jej vytápaniu žalovanou a trikrát bolo oznámené rušenie nočného kľudu žalovanou,
konkrétne v čase 22.30 hod., 00.20 hod. a 23.40 hod., jedenkrát bolo oznámené tiež pani Z., že o 13.50

hod. z bytu žalovanej vychádza veľký buchot a správa sa nepríčetne a tiež jedenkrát bolo oznámené o
20.44 hod., že z bytu žalovanej vychádza hlasná hudobná produkcia. Jedenkrát bolo oznámené pani
Y., že z bytu žalovanej preteká voda do jej bytu a dvakrát nie je uvedené meno oznamovateľa s tým,
že jedenkrát je uvedené, že bolo telefonicky oznámené, že žalovaná mala rozbiť okno a kričať, že z
neho vyskočí. Na miesto bola privolaná RZP, ktorá žalovanú prevzala do starostlivosti na ošetrenie. Tiež
jedenkrát bolo telefonicky oznámené, že na byte žalovanej sú pootvárané okná a nakoľko prší, vzniká

obava, že dôjde k napršaniu do jej bytu a následne k premočeniu stien bytu pod ňou.
Z listu označeného ako Žiadosť o výzvu vlastníkovi bytu k zdržaniu sa protiprávneho konania, ako aj
konania proti spoločenským normám správania sa, zo dňa 07. 01. 2019, súd prvej inštancie zistil, že
ho malo adresovať Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici J.C. XX-XX, V., v
zastúpení Bc. D. H., SBD Zvolen, v ktorom žiadalo o urgentné vyzvanie vlastníčky bytu - žalovanej k

náprave nedostatkov vyplývajúcich z jej správania, negáciou všeobecne záväzných právnych predpisov
a všeobecne zaužívaných noriem správania sa v rámci domového poriadku voči ostatným nájomníkom.
V liste bolo uvedené, že žalovaná v priebehu roku 2018 v nepravidelných intervaloch niekoľkokrát
poškodila byty nachádzajúce sa pod jej bytom pretekajúcou vodou, čo bolo spôsobené nedostatočnou
údržbou vlastného majetku (sociálneho zariadenia). V danej súvislosti bolo v letných mesiacoch v

roku 2018 vykonané preverenie týchto skutočností povereným pracovníkom SBD pán J., ktorý potvrdil
neúčelnosť zariadenia s užívaním bytu. Daný problém naďalej v nepravidelných intervaloch pretrváva.
Taktiež je nedôsledným užívaním bytu tento v havarijnom stave. Žalovaná sa dopúšťa protiprávneho
konaniavrámcipriestupkovvočiobčianskemuspolunažívaniu,akoiVZNMestaZvolen,pozostávajúcich
z rušenia nočného pokoja, vyhadzovanie predmetov z okna na verejné priestranstvo, drobného

poškodzovania zariadení bytového domu, nezabezpečenie si bytu pred poveternostnými vplyvmi (v
minulostidošlokrozbitiusklenenejvýplnenezabezpečenéhooknanachodník),ktoréohrozujeostatných
nájomníkov a občanov na zdraví. Tieto situácie boli riešené hliadkou OO PZ, čo však malo len
dočasný charakter konsolidácie jej správania sa. Na záver je uvedené, že v priebehu roku 2018 bol
niekoľkonásobne so žalovanou vykonaný pohovor a povereným zástupcom vlastníkov bytov pánom H.

o náprave v jej správaní, avšak dané pohovory mali negujúci charakter.
Z listu Upozornenie - výzva na zjednanie nápravy zo dňa 15. 01. 2019 súd prvej inštancie mal
preukázané, že ho adresovalo Stavebné bytové družstvo Zvolen žalovanej, odkazujúc na list od pána D.
H., zástupcu vlastníkov bytov zo dňa 08. 01. 2019 a bolo žalovanej oznámené, že jej práva a povinnosti
sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

ako i Občianskeho zákonníka a Domovým poriadkom SBD Zvolen. Na záver žalovaná bola upozornená
na povinnosti vlastníka bytu a na zjednanie potrebnej nápravu.
Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že býva v byte pod žalovanou a odkedy sa tam ona nasťahovala je to
peklo, keďže nedodržiava vôbec bytový poriadok, či je noc, deň, sviatky. Celý ten čas akože prerába ten
byt a je to katastrofa. Keď to už nevydržala a išla ju v noci požiadať, aby prestala, že ide ráno do práce,

tak na to reagovala tak, že ona je nočný vták a má si zvyknúť. Napríklad asi po roku, čo tam bývala,
vytrhala v celom byte podlahy, parkety aj gumu a zdôvodnila to tým, že to musela odstrániť, lebo má
všade pavúky. Tiež mestská polícia ju upozornila, že na vchode nie je oznam o prerábaní bytu, resp.
že to nesmie robiť v nočných hodinách, ale ona na tieto upozornenia nereagovala. S oknami na svojom
byte manipuluje tak, že nimi trieska, čo spôsobilo, že jej vypadlo sklo na dvor z kuchyne a asi po mesiaci

aj z druhej izby a bolo len šťastie, že sa tam vtedy nehrali deti. Na okná si v zime vešia deky, paplóny,
v lete rybárske siete, čo jej hocikedy vypadne a ona napríklad keď suší prádlo, tak to musí znova prať.
V lete zase umýva okná záhradnou hadicou a keď ju ona na to upozornila, tak ju ešte aj ostriekala a
povedala, že to robí kvôli tomu, aby nebolo horúco. Tiež ju prosila, aby neprášila veci od jej psíka, lebo
mala z toho všade chlpy, čo tiež neakceptovala. Okrem toho uviedla, že žalovaná ju za polroka vytopila

sedemkrát, o čom existujú záznamy na polícii i v poisťovni. Napríklad raz ju aj pani Y. vytápala 5 dní v
kuse a keď ju na toto upozornila, tak tvrdila, že si to robí ona sama. Vtedy žiadala aj bytové družstvo,
aby to riešili, vypli jej vodu, ale bolo jej povedané, že v podstate si ju ona vie zase zapnúť. Keď to ďalej
pretrvávalo, tak volala aj políciu, ale tí jej tiež len dohovorili, ale bez akéhokoľvek výsledku, keďže sa toneustále opakuje. Tiež aj pán z poisťovne k nej už odmieta chodiť to pozerať, lebo ten jej pes je dosť
agresívny a tiež je to bez zmeny. Čo sa týka psíka, uviedla, že s ním nechodí pravidelne von, takže sa
asi stáva, že sa jej vyšpiní v byte a ona sa to potom špachtľou snaží odstraňovať. Už ani ten stav jej

bytu, aký zdokumentovali na fotkách, ktoré predložili do spisu, nie je aktuálny, reálne sú tam už teraz
len holé múry. Totiž na sviatok SNP, keď sa stal ten incident, že ju potom odviezli do Kremnice, tak to
bolo tak, že od rána išiel krik z jej bytu, najprv si myslela, že sa vadí s tým psom alebo s jej priateľom
X., ktorého ona tiež prosila, aby jej aspoň tú vodu odstavil resp. opravil, ale on tiež povedal, že sa s
ňou nedá dohodnúť. Potom žalovaná vyšla na parapetnú dosku a tam vykrikovala, že skočí. Oni už

medzičasom volali políciu a ona potom zišla dole ku garážam, kde aj ostatní ľudia videli, že bila toho
psa, čo zdôvodňovala tým, že ten pes sa vyšpinil v byte a že z toho ona chytila amok. Keďže pes zostal
v byte potom sám, ona volala políciu a tí sa oňho postarali. Následne prišla aj mama žalovanej a vtedy
ona bola aj v tom byte a videla aktuálny stav, s tým, že jej mama hovorila, že musela jej tento byt kúpiť
kvázi ako dedičstvo po otcovi, lebo keby ďalej žili spolu, tak by sa pozabíjali. Ďalej uviedla incident, keď
si žalovaná namontovala na okno svetlomet a svietila jej do bytu. Keď ju bola poprosiť, nech to odstráni,

tak sa jej len vysmiala. Na základe toho znovu bola privolaná polícia, ktorá to chcela riešiť, ale ona na
to reagovala, že si bude svietiť kedy chce a kde chce, ale následne to odstránila. Žalovaná v tom byte
pracuje hlavne medzi 22.00 hod. a 02.30 hod.. V podstate jej policajti povedali, že oni vždy prídu, keď ich
bude volať, upozornia ju, dohovoria jej, ale že to má riešiť cez bytové družstvo resp. mesto alebo súd.
Uviedla, že je druhý rok na dôchodku, má tiež zdravotné problémy, potrebovala by kľud a ani vnúčatá

k ním nechcú z týchto dôvodov chodiť, lebo sa jej boja. Keď žalovaná prišla z Kremnice, povedala jej,
že ak bude znova s niečím búchať, tak jej má dať rovno päsťou, na čo ona povedala, že to nemá prečo
robiť, ale že nech si uvedomí, že má začať normálne žiť. Tiež napríklad zistila, že má v šachte seno,
nevedela, kde sa to tam vzalo, ale nakoniec vyplynulo, že ona chcela toho psa naučiť chodiť tam na
záchod. Pred žalovanou bývali v tom byte Rómovia 5 ľudí, ale o nich ani nevedela, že tam sú. Tiež ona v

tom byte páli šišky, noviny. Keď sa tam nasťahovala, tak po streche chodila s horiacou fakľou. Vyslovila
domnienku, že žalovaná na niečom „fičí“, keďže okolo domu nachádzajú striekačky, ako i v pivnici. Na
otázku súdu prvej inštancie, či za posledný polrok nedošlo k nejakej zmene, žalobkyňa uviedla, že nie, že
ešte aj decembri musela dvakrát volať hliadku polície. Zhodou okolností tam prišiel policajt, ktorý už tam
predtým bol viackrát a tiež jej dohováral, aby sa začala starať aj o toho psa, že oproti tomu ako vyzeral,

keď tam bol on prvýkrát, je zúbožený. Žalobkyňa uviedla, že podľa nej aj to zviera je týrané. Na otázku
právneho zástupcu žalobkyne, aby špecifikovala mieru intenzity rušenia zo strany žalovanej, žalobkyňa
uviedla, že je to v podstate dennodenne, či už je to vytápanie, vadenie sa so psom, búchanie po stenách,
hlasné púšťanie hudby, keď tam prídu za ňou známi s tým, že ona tam už odmieta chodiť, lebo to nemá
význam. Keby aj každý deň volala políciu, tak by mali kvôli čomu prísť. Aj v sobotu si tam nabila drevené

dosky na okná v kuchyni, predtým ich mala zase v izbe. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či
jej vznikajú aj nejaké škody na majetku, uviedla, že áno, že musela napríklad prerábať kúpeľňu, lebo
tam má sadrokartónom znížený strop a keď ju žalovaná vytopila cez WC, tak to musela všetko vymeniť.
Aj potom zase druhýkrát sa tam pokazila kvôli tomu elektrina, odišiel ventilátor. Na otázku právneho
zástupcu žalovanej, či vie, z čoho je ten zdroj vytápania, uviedla, že podľa nej je to z toho, že žalovaná

nemá zapojenú vaňu ani umývadlo a tak si priamo z toho prívodu vody hadičkou napúšťa a keď jej tá
hadička vypadne, tak to potom tečie priamo. Keď ich vytopila cez WC, tak to bolo z dôvodu, že sa jej
upchal záchod, jej to totiž netečie do odpadu, ale rovno do tej stupačky. Na doplňujúcu otázku právneho
zástupcu žalovanej, či niekto z bytového družstva preveroval, či nie je problém v stupačkách, žalobkyňa
uviedla, že tam nemá prečo byť problém, lebo tie sa robili v lete.

Z výsluchu svedkyne D. Y. na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že je susedou strán sporu a býva
na 3.poschodí pod žalobkyňou a žalovanou s tým, že ako najväčší problém pociťuje vytápanie, ktoré
zaregistrovala prvýkrát v roku 2018 koncom roka, to začalo pretekať až k nej. Jej priamo škoda ako taká
nevzniká, lebo to steká po tých stupačkách k nej. Tiež býva problém so žalovanou taký, že ona často
chodí v noci preč, zabudne si kľúče a potom vyzváňa aj jej alebo iným susedom. Bolo im povedané, že

všetky incidenty majú riešiť cez políciu, ale jej to nedá a snaží sa teda vždy ísť za ňou to riešiť napríklad
to vytápanie, pekne ju poprosí, nech s tým niečo robí, ale ona sa jej ešte do očí vysmeje a ešte ju začne
aj poúčať, že sa má usmievať, že všetko bude dobré. Niekedy to tečie v kuse aj niekoľko dní. Keď sa
to stalo prvýkrát koncom roku 2018, tak išla za ňou hore jej to povedať a ona povedala, že prerába byt,
strháva gumu z podlahy a keďže jej to nejde, tak to polieva tú dlážku vodou a že asi z toho to pretieklo.

Ona si už začala značiť do kalendára tie dátumy vytápania, s tým, že čítaním z papiera svedkyňa uviedla
dátumy 15.-17. 02., 23.-27. 03., 07. 06., 20.-21. 07, 25.-28. 07. a teraz ešte aj na Silvestra do od rána
tieklo až do Nového roku s tým, že to je všetko z roku 2019. Ona má choré srdce a toto ju ničí, aj to,
že sa žalovaná následne správa arogantne, drzo. Ona tam býva od začiatku a vždy sa snažili medzisebou susedia dobre vychádzať. Pred ňou tam bývala rómska rodina, ale to boli slušní a čistotní ľudia, s
ktorými neboli žiadne problémy. Odkedy sa tam nasťahovala žalovaná označila to za najhoršie roky jej
života. Čo sa týka psa, uviedla, že ona brechanie nepočuje, keďže má aj poruchu sluchu, ale problém

je skôr ten, že keď nastupuje do výťahu a ona tam je s tým psom, tak má strach, lebo to nie je malý
bytový pes, ale veľký, skôr asi nejaké bojové plemeno. Od iných susedov tiež počula, že sa sťažujú,
že robí v noci hluk alebo že pani S. s ňou mala incident v práčovni, kde striekala po stenách vodu. Na
otázku, či je možné očakávať podľa nej zlepšenie stavu, uviedla, že nie, keďže tam už býva 3 roky a
podľa nej sa to skôr stupňuje.

Z výsluchu svedkyne L. S. na pojednávaní vyplynulo, že so stranami sporu je len v susedskom vzťahu.
Býva na 1.poschodí, čiže počuje tie veci menej, ale dvakrát mala so žalovanou, keď sa stalo, že išla
do pivnice a všade boli pootvárané okná, dvere v celom vchode robila prievan a na otázku, čo to robí,
na ňu vybehla so psom s tým, že jej je horúco a keď ona reagovala, že si má urobiť prievan vo svojom
byte, tak sa pohádali a následne išla ona ešte do pivnice, kde zistila, že je všade plno vody a tečie to
až do pivníc. Na to jej zase žalovaná povedala, že jej je hrozne horúco a musela to tam ochladiť, a teda

vystriekala všetky steny v pivnici vodou. Preto išla ona zavolať pána H., domového dôverníka, ktorý to
už ďalej riešil. Ešte mala s ňou incident, keď zalomila kľúč v zadnou vchode a následne aj v hlavnom
vchode, avšak tvrdila, že asi niekto musel vymeniť zámky, ale že ona nerobila nič. Ona sa jej už radšej
vyhýba, lebo má pocit, že býva nadrogovaná a navyše má so sebou toho psa a teda človek nikdy nevie
ako pes zareaguje. Tieto incidenty sa stali v lete, presne sa už nepamätala kedy, ale žalovaná sa tam

nasťahovalaasivroku2017.Vtomlete,keďsastalitietoincidentyjejvypadloajtosklozokna.Svedkyňa
uviedla, že ona žije v tom byte od roku 1979. Odkedy sa tam nasťahovala žalovaná, cíti obavy, čo sa
môže všetko stať, keďže je tam elektrina, plyn, vytápa susedov a cíti strach aj priamo voči nej, lebo ona
vyzerá niekedy „mimo“. Už len z počutia susedov, čo bývajú pod ňou, tak vie, že v noci zvykne robiť
hluk. Na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by ju alebo niekoho

iného priamo pes napadol, ale keď mali tú hádku, tak pes brechal a síce ho strhla, ale nevie ako by inak
reagoval. Rovnako nemá vedomosť o tom, že by niekoho žalovaná fyzicky napadla, ale pokiaľ by tam
pri ich incidente nebol ten pes, asi by si aj „povtínali“. Tiež uviedla, že nikdy nevidela priamo žalovanú
užívať nejaké omamné látky.
Svedok J. I. na pojednávaní súd prvej inštancie uviedol, že býva na 4.poschodí vedľa žalobkyne a

pokiaľ ide o incidenty so žalovanou uviedol napríklad, že raz bolo asi pol jednej v noci, videl nejaké
hrozné svetlo, čo im svietilo do okna, tak vyšiel na balkón a zistil, že to ide od nej, že im svietila takým
veľkým svetlom do okna aj s nejakými známymi a zabávali sa na tom a potom svietila aj vedľa žalobkyni.
Keď ju asi po 2 dňoch stretol, tak sa jej pýtal, že čo to bolo a ona sa len smiala a povedala, že sa hrala
a zabávala. Tiež raz bola u nich ešte aj vnučka, počuli strašný buchot, tak išiel pozrieť, čo sa tam deje

a ona sa snažila dostať do vlastných dverí, kopala do nich, tak sa jej spýtal, že čo sa deje a ona mu
na to povedala s tým, že aby jej radšej doniesol nejakú tyč, že má zablokované dvere. Tiež opakovane
potom sa snažila zase raz dostať do svojho bytu, z celej sily sa rozbehla, búchala do dverí, ale radšej
ju nechal tak, lebo mala pri sebe toho psa. On stál pod schodmi a ten pes zbehol dole, zbrechol doňho
a nevie, či vyslovene skočil, ale dotkol sa ho. Následne si ho už ale ona privolala a poslúchol. Tiež

raz pootvárala všetky okná na chodbe s tým, že tam doniesla v krabici nejaké blato, trávu a povedala
mu, že to je pre lastovičky. Ten jej psík je ale taký chudák, podľa neho mu ona nedáva jesť, strašne
schudol, bije ho, kope do neho a škaredo mu nadáva. Jeho žena sa už bojí chodiť aj sama do pivnice,
aby sa s ňou nestretla. Tiež v noci napríklad asi o pol druhej hocikedy počujú hrozný buchot, nevie, či
ona si tam presúva ten sprchový kút, čo má odpojený v tom byte. Na oknách má navešané handry a

to hocikedy padá dolu. Podľa neho by takýto ľudia nemali žiť medzi inými ľuďmi. Našťastie oni majú
záhradu, kde trávia cez leto väčšinu času aj s vnúčatami. Keď volali policajtov, tí povedali, že s tým veľmi
nemajú čo robiť. On navrhoval, že by aspoň mohli zistiť, či nie je na nejakých drogách alebo prečo sa tak
správa. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa nejako zmenila kvalita bývania, odkedy sa tam
nasťahovala žalovaná, uviedol, že úplne, lebo človek len čaká, čo sa zase stane. Tiež má teraz obavy,

že keď sa dozvie, že tu boli, čo bude robiť. Na doplňujúcu otázku uviedol, že podľa neho sa to spolužitie
nezlepší, len ak by sa tam niečo zlé vážne udialo alebo sa odtiaľ odsťahuje. Na ďalšiu otázku, či z bytu
žalovanej počuť nejaké hlučné prejavy, uviedol, že samozrejme, sú to také divné zvuky, v noci hocikedy
ako keby lopatou tam niečo robila. Keďže tam už nemá ani gumu, tak je to hrozné. Na ďalšiu otázku, aby
špecifikoval ako často k tým incidentom dochádza, uviedol, že by boli radi, keby to bolo raz za mesiac,

ale je to v podstate na dennej báze. Niekedy sa stane, že asi na pár hodín ako keby zaspí alebo niečo,
ale potom to znovu začne. Potvrdil, že sa tam zvykne volať polícia, bola asi štyrikrát pritom, ale ako
hovoril často spia radšej na záhrade a potom už len z počutia vie od susedov, že tam zase bola polícia.Z výsluchu svedka G. D. na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, so žalobkyňou bývajú na tom istom
poschodí a žalovaná býva nad nimi. Odkedy sa tam žalovaná nasťahovala, neprešiel ani týždeň a začalo
to hlavne v noci, poobede buchot išiel z toho bytu, v pivničných priestoroch bol „bordel“. Keď ju na to

išiel upozorniť, tak reagovala tak, že do desiatej si môže robiť čo chce. Keď išiel po tej hodine, že sa
tam nedá spať, tak ona povedala, že je „nočný vták“, že si prerába byt a že vtedy je len schopná robiť.
Raz ho zastavila a prosila, aby jej išiel pomôcť, že jej v byte strieka voda. Keď tam vošiel, všadiaľ bol
„bordel,“ ledva otvoril dvere a dostal sa do kúpeľne. To bolo všetko bez vane, bez záchodovej misy,
všetko plávalo vo vode. Tak aspoň uzatvoril hlavný prívod. Aj okná boli rozbité. Keď ju prosil, že aby

prestala aspoň na čas, keď tam príde vnuk z Anglicka, tak sa mu len vysmiala. Tiež manželka, keď ju išla
v noci upozorniť, že tam s partiou robila hluk, púšťala hlasno hudbu, tak jej akurát na druhý deň doniesla
čokoládu, že je to dobré na nervy. Čiže ona si z nich robí len posmech. Predtým tam bývali v jej byte
Rómovia a oni ani nevedeli, že tam sú. S ňou je to však na nevydržanie. Má tiež veľkého psa, ktorého
nevie poriadne udržať a keď idú spolu vo výťahu, tak pes ide do nich a ona len povie, že sa hrá a že sa
nemajú báť. Tiež po ňom býva tam bordel. Raz sa stalo, že cítili na chodbe zápach, tak išli hore k nej do

bytu a keď otvorila, tak stadiaľ išiel dym, s tým, že v strede miestnosti pálila papiere. Keď sa jej spýtal,
čo robí, tak povedala, že sa nemajú báť, že sa tam nemá čo chytiť, lebo ona má vytrhanú aj gumu z
podlahy a teda zostala tam len betónová dlážka. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či na schôdzi
vlastníkov bytov dňa 15. 05. 2019, kde sa odsúhlasilo použitie sumy 500,- Eur na právne zastúpenie
žalobkyne v tomto spore z fondu opráv, hovorili aj o možnosti nariadenia predaja bytu, svedok uviedol,

že áno, veď podľa neho ten byt nemá väčšiu hodnotu ako 5.000,- Eur, lebo ona už zbúrala aj priečku.
Na doplňujúcu otázku uviedol, že na tej schôdzi bola prítomná jeho manželka s dcérou, on priamo nie,
ale vie, že pán H. prejavil záujem odkúpiť ten byt. Na otázku, či k takýmto rušeniam zo strany žalovanej
dochádza aj v súčasnosti, svedok uviedol, že to pálenie už nie, ale že tam býva hluk, buchot, aj do rána
pred pojednávaním ešte okolo 23.00 hod. v noci a potom okolo 04.00 hod. nad ránom. Nevie, či ona tam

presúva tú rohovú vaňu, napúšťa si tam cez hadicu vodu alebo čo tam robí. V podstate čím viac volajú
políciu, tým viac ona robí bordel. Či to robí naschvál alebo sa im chce pomstiť, nevedel uviesť. Tiež sa
stále háda s tým psom, bije ho. Vyslovil pochybnosť, že je tam vôbec prihlásený. Najviac asi policajtov
voláva žalobkyňa, lebo ju aj najviac vytápa. Aj oni mali raz fľak v obývačke, keďže to pretieklo až k nim,
ale im to vyschlo. Na otázku, aby špecifikoval, čo tým myslel, že má žalovaná v pivnici bordel, uviedol,

že oni prerábali dvere, tak mali tam tie pôvodné odložené, to si ona pobrala, použila vo svojom byte,
lebo stále niekde stratí kľúče, zabuchne ich ju v byte, nevie sa tam potom dostať, vykopáva ich. Tiež
ona si tam zase do pivnice poznášala nejaké zárubne staré, čo menili a sused sa ani nemohol dostať
k svojej pivnici, tak to tam bolo zapratané. Tiež mala veci v kočikárni, čo bol niekedy spoločný priestor.
Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol, že aj iní vlastníci majú tam uložené veci.

Na otázku, aby špecifikoval, čo myslel tým, že po psovi tam zostáva bordel, uviedol, že je to veľký pes,
ktorý má veľké tlapy a keď je vonku blato, tak ide do výťahu a postaví sa na zadné nohy a všetko je
špinavé s tým, že ona to po ňom nikdy neočistí. Tiež s ním niekedy nestihne vybehnúť von a na chodbe
tam sa vyčúra. On priamo videl ako toho psa bila, potom sa volala aj polícia, prišla po ňu záchranka a
na pár dní ju zobrali na liečenie.

Pri výsluchu na pojednávaní svedok Z. C. uviedol, že so stranami sporu je len v susedskom vzťahu.
Tietovecizačalregistrovaťokoloroku2017-2018,pôvodnebývalakonájomcavtombyte,kdeterazbýva
žalobkyňa a nad ním bývali Rómovia, s ktorými bolo spolužitie bezproblémové. On sa potom presťahoval
do bytu budúcej manželky, to je stále v tom istom vchode a teraz bývajú na 3.poschodí. Keď sa tam
presťahovala žalovaná, tak asi po pol - trištvrte roku začali problémy. Už sú to také veci, ktoré ohrozujú aj

ostatných. Oni majú malé deti, takže to vníma ako problém. Tieto veci sú v podstate sústavné. Taký prvý
vážnejší prípad zaznamenal, keď sa 16. 07. 2018 vracali z nejakej kratšej dovolenky a pred vchodom
videli kopu rozbitého skla. Ešte žartovali, že tam asi niekto rozbil fľašu a potom mu susedia pán J. a
H. povedali, že z okna na 5.poschodí vypadla celá tabuľa skla. V tých miestach sa zvyknú hrať deti v
škôlkarskom i školáckom veku, tak ani nechcel pomyslieť, čo by sa mohlo stať, keby tam boli. Ona sa

bránila tým, že bol prievan, ale to ani nie je možné si predstaviť, aký by musel byť, aby sa to takto stalo,
ale z toho bytu bežne počuť hrozné búchanie, lebo ona nepoužíva kľučky, dvere zatvára iba tak, že nimi
tresne a ten hluk je v podstate sústavný. Aj teraz cez víkend písal žene, že tam zase robí „bordel“, že keď
on sa vracia z roboty po 17.00 hod., tak všetko ani neregistruje. Na doplňujúcu otázku, kedy naposledy k
nejakému incidentu došlo, uviedol, že to bolo teraz v nedeľu ráno o 01.43 hod., teda zo soboty na nedeľu,

potom, čo nahliadol do mobilného telefónu. Aj pred pojednávaním bol zase buchot o nejakej 05.00-06.00
hod., ale to už ani neriešil. Tiež napríklad zvykne striekať vodu s hadicou v pivničných priestoroch, kde
môžu byť aj živé drôty, čo je naozaj nebezpečné. To fungovanie je teda také obmedzujúce, nie je to asi
priamo strach, ale určité obavy aj o zdravie detí tam sú. Aj z toho psa, čo má, to je taká zmes bojovýchplemien, košík nemá. On asi tiež zo dvakrát volal políciu, ale v podstate mu hovoril známy na polícii,
že keďže on priamo poškodený nie je, tak je s tým trochu problém. On aj tým ľuďom hovoril, že musia
to vždycky nahlásiť na políciu, aby to bolo takto riešené. Napríklad 12. 03. mu suseda volala, že pes

napadol pani upratovačku, čo im riadi. Tiež hovoril, že to musia riešiť cez políciu, ale ona povedala, že
nechce mať s tým problémy. V podstate sa jej aj boja, aby neprišla nejaká od nej odplata. Je otázne, či
pani nie je aj závislá od drog alebo liekov, lebo pred vchodom sa našli aj striekačky.
Z výsluchu svedka D. H. na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že je nájomcom jedného z bytov vo
vchode č.XX. Žalovaná býva vo vchode č.XX a vlastníkom bytu, kde on býva je jeho matka. Do minulého

roku vykonával aj zástupcu vlastníkov bytov. So stranami sporu je len v susedskom vzťahu. Podľa neho
správanie žalovanej zasahuje do práv iných, či už ide o vytápanie, rušenie nočného kľudu, vyhadzovanie
vecí z okna. Už to proste ich aj iných ohrozuje. On volal na políciu asi v novembri 2018, keď vyhadzovala
z okna šatstvo, topánky a vykrikovala všelijaké nezmysly. On nevie posúdiť, či je to spôsobené nejakou
psychickou poruchou alebo z akého dôvodu k tomu dochádza. Bol prítomný v jej byte aj počas obhliadky,
keď prišli z mestského úradu, keď bolo podozrenie, že tam dochádza k nejakým stavebným prerábkam

bez povolenia a ten byt bol vtedy zdevastovaný, nevhodný na bývanie. Výsledok, ktorý prišiel z mesta
bolo, že síce tam nebolo porušené to, že by sa na to vyžadovalo stavebné povolenie, ale konštatovali
dotknutie práv ostatných vlastníkov, a teda že by mala byť zjednaná náprava, k čomu ale nedošlo,
pretože to búchanie a rušenie nočného kľudu stále pretrváva. Podľa nej je asi normálne, že presúva
po 22.00 hod. večer vaňu alebo búra jadro. Na otázku súdu prvej inštancie, kedy malo dochádzať zo

strany žalovanej k prerábaniu bytu, svedok uviedol, že v podstate to podľa neho pretrváva stále. On tam
bol odpisovať energie v roku 2018 a ten byt bol akože vtedy prerábaný a potom, keď tam boli s tými z
mestského úradu, čo bolo v roku 2019, tak to bolo podľa neho ešte v horšom stave. Rozbúrané bolo
už aj jadro a podľa nej možno ten byt prerába, ale podľa neho je to v dezolátnom stave. Ešte raz bol
prítomný pri incidente v auguste alebo v septembri minulého roku, keď volal hliadku mestskej polície,

keď pani stála v okne a vykrikovala, že vyskočí, čo už bolo dosť vážne, keďže býva na 5.poschodí, tak
prišla hliadka mestskej polície, urobila s ňou pohovor, ale bolo evidentné, že nie je v poriadku, tak bola
privolaná aj RZP a tí ju odviezli. Odvtedy s ňou už v kontakte nebol, aj keď sa mu žalobkyňa stále
sťažuje, že tam dochádza k tomu vytápaniu aj u pani Y.. Na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol,
že on riešil to zastúpenie cez advokátsku kanceláriu a keďže žalobcom muselo by byť buď spoločenstvo

alebo vlastník bytu a keďže on vlastník nebol, tak to nemohol zobrať na seba a nakoľko najviac týmto
trpí pani žalobkyňa, tak ona je tam uvedená. Svedok uviedol, že si nepamätá, či sa na tej schôdzi 15.
05. prejednávalo aj to, čo bude predmetom právneho zastúpenia, určite sa schvaľovalo to, že to bude
hradené to právne zastúpenie z fondu opráv. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovanej, či boli
navrhnuté aj iné spôsoby riešenia týchto problémov, svedok uviedol, že sa robili nejaké pohovory so

žalovanou, aj on sa o to pokúšal, ale bezúspešne. Tiež potom vždy na schôdzi ľuďom hovoril, že treba
vždy volať políciu, aby bol o tom nejaký záznam a bolo sa o čo oprieť, ale tiež vlastne to bolo bez
výsledku. Rovnako kontaktovali stavebné bytové družstvo, aby vo vzťahu k nej urobili nejakú výzvu a
tiež to riešili cez ten mestský úrad, ale všetko s nulovým výsledkom, a teda podľa neho už ostávalo
iba riešenie cez súd. Na otázku súdu prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že on mal záujem odkúpiť

ten byt, pokiaľ by to bolo za prijateľnú cenu. Na doplňujúcu otázku uviedol, že s takouto ponukou on
žalovanú ale neoslovil, lebo asi by to ani nebolo rozumné, jednak, či by o to vôbec mala záujem a tiež,
či by vedela určiť reálnu cenu.
Z výsluchu svedka C. J. na pojednávaní vyplynulo, že so stranami sporu je v susedskom vzťahu. On
býva na prízemí a keďže je dôchodca, tak je v podstate stále doma aj s manželkou, ktorá sa zase

stará o invalidnú dcérku a teda všetok ten chaos, čo táto osoba robí, oni zachytávajú. Podľa neho je to
neprispôsobivá osoba, ktorá ich slovne napáda, vyhráža sa im, aj manželka sa už bojí chodiť do pivnice,
lebo niekoľkokrát sa na ňu vyrútil ten jej pes, čo je asi nejaké bojové plemeno, ktoré nezvláda. Manželke
nadáva najhoršími výrazmi ako „ty pi..., ku...“, čo sú pre ňu bežné výrazy. Oni si aj na schôdzi potom
odhlasovali, že práčovňa sa už nebude používať nikým, lebo ona tam hocikedy celé noci niečo robila,

napúšťala vodu, potom v pivniciach striekala všade vodu. Tiež ju napríklad on upozornil, keď fajčila vo
vchodesnejakýmindividuom,žeporušujezákon,načomuonapovedala,žemudákopačku,abyzmizol.
Tak to radšej nechal tak, lebo on nie je nejaký konfliktný typ. Tiež, keď raz išiel vonku s vnúčikom, tak ako
vyšli z vchodu, po chvíli z okna vypadla sklenená tabuľa. Teda nechcel si ani predstaviť, čo by bolo, keby
to padlo na nich. Tiež sa bežne ten jej pes vyšpiní na chodbe, aj u nich na rohožku sa raz vyšpinil. Kto by

videl ten jej byt, tak by neuveril, že tam býva človek. On tam raz nazrel, keď prišiel servisák, keď neplatila
za plyn a nakoľko sú oni na prízemí, tak im často takýto zazvonia a s ním išiel teda hore, kde jej mal
odstaviť plyn. Tiež má vedomosť, že ona bežne vytápa žalobkyňu a ďalšiu susedu pod ňou. V podstate
polícia tam už chodí ako na klavír. Podľa neho je smutné, že si všetci poctivo platia nie malé peniaze zatie byty a jedna osoba im to takto znepríjemňuje. Na otázku súdu prvej inštancie uviedol, že tiež volal
políciu, ale v podstate, keď oni prídu, upozornia ju, spravia nejaký zápis a to je celé. Podľa neho ona
nepatrí medzi civilizovaných ľudí. Aj upratovačka všetko poriadi a na druhý deň je to v tom istom stave.

Okrem toho sa stáva, že bežne chodia tam cudzí ľudia, ktorí od nej majú kľúče od vchodu, čo podľa
neho nie je normálne. Na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol, že voči žalovanej nepodával vo
veci vyhrážania nejaké trestné oznámenie, lebo podľa neho je to zbytočné, keďže ona nemá súdnosť.
Z výsluchu svedka G. C. na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že so stranami sporu je iba v
susedskom vzťahu. On býva na 1.poschodí a je známe, že žalovaná vytápa susedov zo 4., 3.poschodia,

ale raz to pretieklo aj k ním. Ona tam stále v tom byte niečo robí, búcha, „vexluje“ s nábytkom alebo
niečo. Raz v lete sa aj stalo, že tam vypadlo sklo od nej z bytu. Nevie, či to spôsobil prievan, lebo ona
stále tam vetrá, aj dole vo vchode pootvára predné aj zadné dvere a takto vetrá. Tiež raz mu prišla
manželka povedať, aby išiel pozrieť do kúpeľne, kde bolo všetko zadymené, tak išli hore k nej do bytu,
najprv nechcela otvoriť, keď otvorila, tak povedali, že je zadymená celá chodba a cez jadro to ide do
všetkých bytov. Ona povedala, že nič nerobí. Keď ale privolali políciu, tak im povedala, že pálila šišky,

lebo vyháňala zlých duchov s tým, že aj on videl, že z jej bytu ide ten dym. Kedy to bolo, presne uviesť
nevedel, ale bolo leto. Tých návštev z polície tam už bolo veľa, takže on si to nepíše, ale záznam na
polícii o tom by mal byť. Na otázku súdu prvej inštancie, či zaznamenal nejaké rušenie nočného kľudu
aj on priamo alebo či to má z počutia, svedok uviedol, že to počuť aj k ním, že teda tam asi presúva
ten nábytok alebo niečo. K takýmto udalostiam dochádza často, niekedy aj každý druhý deň, niekedy

o ôsmej o deviatej večer, keď pozerajú televíziu, niekedy aj po polnoci. Potom sa pýta na ďalší deň aj
napríklad žalobkyni, či ona jej to búchala a ona povie, že áno, lebo asi že tam zase presúvala nábytok.
Čo sa týka toho psa, uviedol, že aj on priamo videl ako ho bije. Aj teraz v zime sa stalo, že išiel nejaký
pán s takým menším psom, mal čo robiť, aby si ho zobral a v reakcii na to mu ona začala nadávať „ty
ko... a pod.“ s tým, že takto hovorí aj cez deň pred panelákom, keď sú tam deti.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123, § 124, § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“), § 11 ods. 5 zákona č.182/1993 Z.z., článku 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych
predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
Súd sa síce stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovanej, že nárok, ktorého sa žalobkyňa

voči žalovanej domáhala v tomto súdnom konaní, je v zásade najzávažnejším zásahom do ústavou
garantovaného práva vlastniť majetok, avšak na druhej strane nakoľko súd dospel k záveru, že
boli splnené podmienky vyžadované vo vyššie citovanom ustanovení zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, je takýto postup možný a zákonný. Totiž ani Ústava Slovenskej republiky
neabsolutizuje vlastnícke právo, keď aj toto právo je možné obmedziť resp. ho možno aj pozbaviť za

splnenia presne stanovených zákonných kritérií. Inak povedané právo každého vrátane vlastníckeho
práva končí tam, kde začína rovnaké právo iného. Je tiež pravdou, že žalobkyňa resp. ostatní vlastníci
bytov v predmetnom bytovom dome mohli použiť aj iné právne inštitúty na ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov, napríklad prípady tvrdeného vulgárneho správania žalovanej voči nim v rámci
priestupkového konania, či tvrdeného vyhrážania formou podania trestného oznámenia a každopádne

bolo možné postupovať v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka formou podania tzv. negatórnej žaloby,
avšak na druhej strane súd prihliadol k tomu, že primárne žalobkyňa, ale i ďalší vlastníci bytov v
predmetnom bytovom dome sa opakovane pokúšali riešiť tento stav aj prostredníctvom polície, avšak k
zlepšeniu stavu nedošlo, napriek opakovaným výjazdom hliadok polície, keďže situácia sa vždy vyriešila
len pre ten konkrétny prípad a rovnako je otázne, aký by bol výsledok prípadného priestupkového, či

trestného konania. Rovnako je nutné povedať, že aj v prípade, ak by bolo postupované v zmysle §
127 Občianskeho zákonníka a teda susedský spor by bol riešený formou podania negatórnej žaloby,
ktorá by bola úspešná, čiže súd by žalovanej nariadil zdržať sa určitého konania, tiež zostáva otázna
vymožiteľnosť takéhoto súdneho rozhodnutia v prípade, že by žalovaná dobrovoľne nesplnila to, čo jej
by bolo uložené daným rozhodnutím a žalobkyňa by bola nútená riešiť záležitosť v rámci exekučného

konania. Na okraj súd ešte uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalovanej poukazoval na aktuálnu
právnu úpravu v Českej republike, súd k tomu nemohol prihliadnuť, keďže ich zákonná úprava je
odlišná od slovenskej právnej úpravy, keďže v zmysle predmetného ustanovenia zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov nie je podmienkou na podanie takejto žaloby, aby už žalovaná predtým
nerešpektovala nejaké právoplatné rozhodnutie súdu týkajúce sa otázok, ktoré sú predmetom daného

sporu.
Súd pritom ustálil na základe vykonaného dokazovania, že boli naplnené viaceré skutkové podstaty
definované vo vyššie citovanom ustanovení § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, keď súd vychádzal predovšetkým z výpovedí v podstate všetkých svedkov, ktorí boli v konanívypočutí - ostatných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že žalovaná dlhodobo a opakovane zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov
v tomto dome, keď predovšetkým bolo preukázané, že žalovaná sústavne narušuje pokojné bývanie

ostatných vlastníkov bytov, či už vo forme rušenia nočného kľudu, najmä v dôsledku vykonávania
stavebných prác v byte žalovanej vo večerných a nočných hodinách, ale aj vo forme rušenia v
denných hodinách, napríklad hlasnou hudobnou produkciou, ale tiež skratovým konaním žalovanej s
prejavmi suicidiálneho správania prezentovaného verejne. Ďalšia relevantná skutočnosť, ktorú žalovaná
v podstate ani nespochybňovala, ktorá tiež rozhodne narušuje pokojné bývanie ďalších vlastníkov bytov,

je opakované vytápanie zo strany žalovanej, a to najmä vo vzťahu práve k žalobkyni, ku ktorému
jednoznačne dochádza opakovane a v neprijateľnej miere, a v dôsledku čoho okrem materiálnych škôd
na strane žalobkyne je s tým spojený diskomfort (upratovanie, riešenie týchto záležitostí s poisťovňou a
pod.), pričom samozrejme pokiaľ by k takejto udalosti došlo výnimočne, je nutné vychádzať z toho, že sa
to môže stať každému, avšak v takom prípade by dotyčná osoba mala byť tá, ktorá vyvinie iniciatívu na
to, aby opakovane k takejto situácii už v budúcnosti nedošlo, čo však u žalovanej preukázané nebolo.

Pokiaľ naopak žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní tvrdila, že príčina
môže byť v tzv. stupačkách, toto jej vyjadrenie zostalo len v rovine tvrdení bez toho, aby to akýmkoľvek
spôsobom preukázala a prípadne navrhla vykonať dôkaz na preukázanie takéhoto jej tvrdenia a navyše
sa súdu javí ako minimálne pravdepodobné, že by sa takáto vada, ktorá by nemala byť spôsobená
konaním žalovanej, mala na tzv. stupačkách prejaviť akurát u nej a u nikoho iného v danom bytovom

dome.
Tiež bolo podľa názoru súdu preukázané, že žalovaná ohrozuje aj bezpečnosť ostatných vlastníkov
žijúcich v tomto dome, napr. formou založenia otvoreného ohňa v byte, čo súd vyhodnotil ako extrémny
exces v rámci vzájomného spolužitia ľudí v bytovom dome. Za ohrozenie bezpečnosti je rovnako možné
považovať fakt, že práve u žalovanej došlo tiež opakovane k vypadnutiu sklenených výplní z okien na

jej byte, čo tiež rozhodne nie je možné považovať za štandard a je nutné pripustiť, že mohlo dôjsť k
bezprostrednému ohrozeniu zdravia osôb bývajúcich v predmetnom bytovom dome ako i prípadných
náhodných okoloidúcich.
Rovnako mal súd za preukázané aj to, že konanie žalovanej porušuje dobré mravy v dome, keďže
žalovaná sa voči ostatným vlastníkom bytov správa arogantne a drzo, a to aj voči oveľa starším ľuďom

vrátane vulgárnych nadávok, a tiež súd nemohol opomenúť v tejto súvislosti aj správanie žalovanej
voči jej psovi, keď viacerí svedkovia potvrdili, že priamo videli ako tohto psa bije, pričom takýto spôsob
chovania človeka voči zvieraťu je neprijateľný a nie je možné tolerovať, aby takýto vzor správania bol
bežne videný aj deťmi ostatných vlastníkov, a to bez ohľadu na to, či miera takéhoto správania žalovanej
napĺňa až znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania zvieraťa, čo je na posúdení iných inštitúcií.

Tiež je možné konštatovať, že z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou, ktorá bola zhotovená pri
výkone štátneho stavebného dohľadu, vyplýva, že na strane žalovanej dochádza aj k poškodzovaniu
bytu, hoci súd vzhľadom na výsledky štátneho stavebného dohľadu a ani iným spôsobom nemal
preukázané, že sa jedná o hrubé poškodzovanie bytu, avšak rovnako napríklad z výpovede svedkyne
L. S. vyplynulo, že zo strany žalovanej dochádza aj k poškodzovaniu spoločných priestorov v dome,

keď žalovaná vystriekala hadicou všetky steny v pivničných priestoroch vodou, v dôsledku čoho voda
zatiekla aj do jednotlivých pivníc.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď pri posúdení dôvodnosti tejto
žaloby vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach, pričom dospel
k záveru, že svedecké výpovede boli presvedčivé, súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu

žalovanej, že by sa malo jednať z ich strany o nejaké „naučené frázy“, naopak každý svedok vypovedal
jednakotom,čoonpriamovidelazažilvsúvislostiskonanímžalovanejazároveňuvádzalajskutočnosti,
o ktorých sa dozvedel z počutia od iných vlastníkov bytov, čo však celkovo dotváralo obraz o všetkých
daných konaniach žalovanej a okrem svedeckých výpovedí mal súd tieto skutočnosti preukázané aj
napríklad z vyjadrenia Mestskej polície Zvolen a čiastočne aj z vyjadrenia OO PZ Zvolen, ako aj

predloženej fotodokumentácie ohľadne stavu bytu žalovanej.
Za právne irelevantnú námietku žalovanej považoval súd to, že žaloba bola podaná iba jednou
vlastníčkou bytu, ktorá vystupovala na strane žalobcu, čo by malo mať menšiu relevanciu ako žaloba
podaná na návrh spoločenstva vlastníkov bytov a rovnako sa súd nestotožnil s obranou žalovanej
prezentovanú tiež prostredníctvom jej právneho zástupcu, že zo zápisnice zo schôdze vlastníkov

bytov predmetného bytového domu zo dňa 15. 05. 2019 vyplýva, že prítomných 28 vlastníkov bytov
schválilo len použitie finančných prostriedkov z fondu prevádzky, údržby a opráv na právne zastupovanie
žalobkyne v predmetnom súdnom spore voči žalovanej, avšak nie podanie samotnej žaloby. Totiž súd
jednak poukazuje na to, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia o vlastníctve bytova nebytových priestorov môže takúto žalobu aj bez súhlasu ďalších vlastníkov bytov či nebytových
priestorov v dome podať ktorýkoľvek vlastník alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a navyše súd
poukazuje na samotné znenie bodu 7 danej zápisnice „schválenie použitia finančných prostriedkov z

fondu prevádzky, údržby a opráv na právne zastúpenie (TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o.)
v konaní o nariadení predaja bytu č.XX vo vchode č.XX v zmysle § 11 ods. 5 zákona č.182/1993 Z.z.,
určenie žalobcu v súdnom konaní“, z ktorého vyplýva, že prítomní vlastníci bytov boli oboznámení aj o
predmete sporu a z obsahu tejto zápisnice k danému bodu vyplýva, že boli tiež oboznámení aj so znením
samotného § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a všetkých 28 vlastníkov

bytovprítomnýchnatejtoschôdzihlasovalozaschváleniepoužitiapredmetnýchfinančnýchprostriedkov
na daný účel a tiež za žalobcu v danom súdnom spore navrhli X. Z..
Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že ak by sa jednalo medzi žalobkyňou a žalovanou o vzťah
dvoch vlastníkov susediacich rodinných domov, bol by možný len postup v zmysle § 127 Občianskeho
zákonníka a v žiadnom prípade by nemohol byť nariadený predaj rodinného domu žalovanej, k tomu
súd uvádza, že je vysoko pravdepodobné, že zákonodarca umožnil takýto postup v zmysle § 11 ods. 5

zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda nariadenie predaja bytu súdom práve z dôvodu,
že miera ingerencie vzájomných vzťahov vlastníkov bytov, či nebytových priestorov v bytovom dome
je oveľa vyššia než u vlastníkov susediacich nehnuteľností a pokiaľ žalovaná alebo ktokoľvek iný nie
je ochotný a schopný prijať a dodržiavať všeobecne rešpektované zásady spolužitia medzi ľuďmi, má
možnosť túto situáciu riešiť práve tým, že si zabezpečí bývanie vzdialenejšie od ostatných ľudí tak, aby

on nikoho neobmedzoval a zároveň nebol obmedzovaný inými.
Na okraj súd uvádza, že i keď sa naozaj jedná o najtvrdší zásah do práva vlastniť majetok, nie je postup v
súlade s § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v rozhodnutiach súdov ojedinelý,
čoho dôkazom je viacero súdnych rozhodnutí v obdobných prípadoch ako v súdenej veci, pričom takéto
rozhodnutia I. stupňových súdov boli potvrdené aj v rámci odvolacieho konania napríklad rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.13Co/217/2017 zo dňa 22. 05. 2018, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn.16Co/402/2017 zo dňa 21. 06. 2018 atď..
V neposlednom rade súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj k správaniu žalovanej resp. postoju, ktorý
k tejto situácii zaujala po podaní žaloby, a to v tom zmysle, že napriek existencii súdnych rozhodnutí,
v ktorých vychádzali z toho, že pokiaľ sú splnené zákonné podmienky ustanovenia § 11 ods. 5 zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v čase podania žaloby je nerozhodné, či dôjde k zmene na
strane toho ktorého žalovaného v priebehu konania, by tento súd vychádzal z ustanovenia § 217 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
a pokiaľ by preto žalovaná aspoň v čase potom, čo jej bola doručená žaloba, sa snažila zvrátiť túto
situáciu a prestala zasahovať do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov, súd by k tomu

pri svojom rozhodovaní prihliadol.“
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Keďže súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalovanej, aby v prípade, ak by aj žalobe
vyhovel, nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania, keďže dôvody pre ktoré by tak mal
postupovať a ktoré uviedol právny zástupca žalovanej, súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvody
hodné osobitného zreteľa a zároveň nezistil žiadne iné takéto dôvody, ktoré by umožňovali postup v

zmysle § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil

rozsudok prvoinštančného súdu, žalobu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť jej trovy konania
v rozsahu 100%.
Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h),
f) CSP. Mala za to, že vykonaným dokazovaním bola formou svedeckých výpovedí preukázaná
sústavnosť ale najmä aktuálnosť jedine údajného rušenia nočného kľudu z jej strany. Všetky ostatné

dôvody boli naozaj len občasnými excesmi bez znaku sústavnosti a najmä aktuálnosti vo vzťahu k
rozhodnutiu súdu prvej inštancie poukazujúc na princíp v zmysle a ktorého má súd rozhodnúť podľa
stavu aktuálneho ku dňu vydania rozhodnutia.Ak sa svedkovia na pojednávaniach vyjadrovali k jednotlivým prípadom narúšania pokojného bývania
ňou, boli to naučené frázy o jej osobe a následne o vybraných jej „skutkoch.“ Nemožno považovať
za svedeckú výpoveď, ak sa svedok vyjadruje o skutočnostiach, ktoré len sprostredkovane počul od

niekohoiného.Vniektorýchsvedeckýchvýpovediachsapotomukazovaliprípadyakovypadnutiesklenej
výplne, neprístojné správanie sa k jej psovi, striekanie vody na steny v pivnici, prípadne prestavba
jej bytu, čo boli vlastne prípady uvedené žalobkyňou v žalobe. Vždy sa však jeden svedok vyjadril k
jednému takémuto prípadu, druhý k druhému a pod., pričom vždy mali svedkovia problém uviesť časové
obdobie jednotlivého skutku, ale všetci sa zhodovali na časových obdobiach jeden rok späť a viac. Je to

aj prirodzené, keďže žalobkyňa do svojej žaloby zozbierala ňou vybrané situácie z obdobia cca 2 rokov
spolužitia v bytovom dome. K jednotlivým prípadom sa vyjadrila v priebehu prvoinštančného konania,
na ktorých trvá.
Čo sa týka vulgárneho správania sa a vyhrážok, tieto neboli preukázané v konaní pred súdom prvej
inštancieanemávedomosťotom,žebytaktosvedkoviavypovedali.Skôrboljejprístupknimignorantný,
ak už boli hádky, tak boli vzájomné a nie útoky z jej strany.

Svedkovia si odporovali ohľadne jej psa, t.j. že má byť mimoriadne živý a silný, z čoho mali plynúť určité
obavy, aj keď ničím nepodložené a na druhej strane sa podľa výpovedí má jednať skoro o týraného
vychudnutého psa.
K vytopeniu žalobkyne z jej strany skutočne došlo z dôvodu poruchy na WC, ale tiež išlo o jednorazovú
záležitosť. Čo sa týka údajného „sústavného“ vytápania, toto by sa malo diať cez stupačky, avšak

dokazovanie v tejto veci nebolo zamerané týmto smerom, či naozaj k vytápaniu dochádza z jej bytu a
z akého dôvodu.
Sústavnosť v zmysle ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bola
v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná len vo vzťahu k rušeniu nočného kľudu svedeckými
výpoveďami, a to len niektorými, pričom v drvivej väčšine svedkovia sa o rušení nočného kľudu

dozvedali sprostredkovane od inej osoby, najmä žalobkyne. Na druhej strane svedecké výpovede neboli
podložené žiadnymi inými dôkazmi. Žalobkyňa sa vyjadrovala, že rušenie nočného kľudu pokračovalo
aj počas konania pred súdom prvej inštancie, avšak k tomuto nepredložila žiadnu správu od príslušných
orgánov, a preto ostávajú v rovine jej vlastných tvrdení. Ani zo správ Mestskej polície vo Zvolene a
Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen nevyplýva, že by rušenie nočného kľudu, resp. jeho

oznamovanie trvalo aj v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Z uvedených dôvodov považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé
a nezákonné, keďže zákonným predpokladom na pristúpenie k tak krajnému riešeniu ako je nútený
predaj bytu vlastníka je, že tento musí sústavne a najmä vo vzťahu k vyhláseniu rozsudku aktuálne
závažným spôsobom narúšať pokojné bývanie ostatných vlastníkov, pričom v konaní pred súdom

prvej inštancie bola sústavnosť preukázaná len vo vzťahu k rušeniu nočného kľudu a len svedeckými
výpoveďami a aktuálnosť vo vzťahu k rozhodovaniu súdu nebola preukázaná vôbec.
Konštatovala, že žalobkyňa pred podaním tejto žaloby nevyužila prakticky okrem občasného
kontaktovania mestskej polície žiadne iné prostriedky ochrany pokojného stavu v bytovom dome (napr.
zapieraciu žalobu alebo žalobu o navrátenie do pokojného stavu). Žaloba, ktorú žalobkyňa podala, je

naozaj posledným možným riešením „susedských sporov“ a v hierarchii možných právnych prostriedkov
bezpochyby tým najvyšším a najzávažnejším, preto by k nemu malo byť pristúpené až po márnom
vyčerpaní ostatných možných prostriedkov ochrany pokojného stavu. Uvedené je vyjadrením princípu
„ultima ratio,“ ktorý poznáme z trestného práva. Je však použiteľný a mal by sa používať aj pre prípad
núteného predaja bytu, čo vyplýva už zo samotnej povahy tohto inštitútu ako mimoriadne závažného

zásahu do ústavného práva vlastniť majetok, ktorá je tým najzákladnejším majetkovým právom rovnako
ako je právo na slobodu najzákladnejším osobnostným právom. Tento názor je vo vzťahu k nútenému
predaju bytu prezentovaný aj v právnej literatúre a najmä rozhodovacej praxi Českej republiky.
Uviedla, že berie na vedomie názor súdu prvej inštancie, že predpoklad existencie právoplatného
súdneho rozhodnutia, ktoré vlastník nerešpektuje je v Českej republike vyjadrené priamo v znení ich

Občianskeho zákonníka, avšak rozhodovacia prax je jednotná už po dlhú dobu.
Podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol mimoriadne nespravodlivo a nezákonne. Taktiež namietala
nesprávnosť výroku rozsudku prvoinštančného súdu o trovách konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne

správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázala na to, že súd vykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení
rozsudku (§ 220 ods. 2CSP). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľuhodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným
skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po
„individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení

už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
Mala za to, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade so zákonnými pravidlami
hodnotenia dôkazov, keď všetky vykonané dôkazy - svedecké výpovede, výpoveď žalobkyne ako aj

listinné dôkazy spĺňali atribúty dôležitosti, pravdivosti a súd prvej inštancie postupoval pri ich hodnotení
v súlade s pravidlami formálnej logiky, čoho výsledkom je aj jasné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie.
Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že súd má pri rozhodovaní vychádzať zo stavu aktuálneho ku
dňu vydania rozhodnutia v záujme prezentácie názoru o neaktuálnosti potreby vydania rozsudku, ktorým
sa nariaďuje predaj bytu žalovanej. Uvedený argument žalovanej nemá oporu v zákone ani v súdom

prvej inštancie preukázanom skutkovom stave veci. Priamo zo svedeckých výpovedí na pojednávaní
dňa 19. 02. 2020 totiž vyplynulo, že spolužitie so žalovanou je doslova neznesiteľné a intenzita konania
žalovanej, ktorým obťažuje ostatných vlastníkov bytov nemá klesajúcu tendenciu, ale naopak táto
intenzita ako aj miera obťažujúceho konania sa stále stupňuje (napríklad výpoveď svedka D. Y.).
Uviedla, že konanie o nariadení predaja bytu podľa § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov je

špecifickým konaním, kde aplikácia ustanovenia § 217 ods. 1 CSP je obmedzená v nadväznosti na
účel predmetného ustanovenia (§ 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov), ktorým je primárne ochrana
vlastníckych a ostatných subjektívnych práv vlastníkov bytov v bytovom dome a súčasne aj sankcia pre
neprispôsobivého vlastníka bytu. Aj podľa názorov odbornej verejnosti platí, že: ,,Vzhľadom na právnu
formuláciu použitú zákonodarcom v normatívnom texte tohto ustanovenia môže byť ešte sporné, či je

hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti takéhoto návrhu pretrvávajúce konanie žalovaného, ktoré musí
existovať aj v čase rozhodovania súdu o takejto žalobe... Podľa nášho názoru by však pri pripustení
uvedeného výkladu nebolo možné reálne aplikovať toto ustanovenie v praxi vzhľadom na priemernú
dobu trvania súdnych konaní. Počas niekoľkoročných sporov by bolo takmer pravidlom, že žalovaný
by už od svojho protiprávneho konania mohol v čase rozhodnutia súdu upustiť, či už účelovo, alebo

objektívne, čím by bola znemožnená reálna ochrana vlastníckych práv ostatných vlastníkov v zmysle
tohto ustanovenia. Vlastník by tak nemusel byť postihnutý za opakované a dlhodobo trvajúce nežiaduce
a rušivé správanie voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome len preto, že by
protiprávny stav netrval aj v čase rozhodnutia súdu, čo by musel súdu vždy preukazovať navrhovateľ.
To by mohlo byť v praxi veľmi problematické a reálna uplatniteľnosť tohto osobitného inštitútu ochrany

vlastníckeho práva by takýmto výkladom bola fakticky znegovaná.“
Je zrejmé, že argument žalovanej týkajúci sa požiadavky aby rozsudok vychádzal zo stavu v čase
jeho vyhlásenia, je jednak v predmetnom druhu sporového konania čiastočne modifikovaná účelom
ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a na druhej strane z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že žalovaná dokonca ani napriek podanej predmetnej žalobe a začatí súdneho

konania o nariadenie predaja bytu v jej vlastníctve neobmedzila svoje neprispôsobivé konanie a uvedený
stav pretrvával aj v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie.
Mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola jednoznačne preukázaná sústavnosť
neprispôsobivého konania žalovanej vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov. V priebehu dokazovania
žalovaná spočiatku rozporovala všetky jej tvrdenia o konaní žalovanej, ktoré obmedzuje a znemožňuje

výkon vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a že hrubo poškodzuje byt a
spoločné nebytové priestory a narušuje pokojné bývanie. Svoje tvrdenia však neopierala o žiadne
dôkazy a ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie a všetky prostriedky procesnej obrany mali
v priebehu súdneho konanie pred súdom prvej inštancie výlučne charakter rozporovania tvrdení
žalobkyne. V podanom odvolaní už dokonca nerozporovala ani samotné neprispôsobivé konanie

(rušenie nočného kľudu, poškodzovanie bytu, poškodzovanie spoločných priestorov a pod.), ale
obmedzila sa už len na spochybňovanie intenzity týchto konaní, ktoré nazýva „občasnými excesmi.“
S tvrdením, že konanie žalovanej je možné označiť ako excesívne sa v plnej miere stotožňuje aj ona
spolu s ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome, ktorí sú nútení dennodenne znášať tieto excesívne
prejavy žalovanej. Rezolútne však odmieta tvrdenia o občasnosti excesívneho konania žalovanej, kedy

naopak z vykonané dokazovania vyplynulo, že konanie žalovanej, ktorým v neúnosnej miere zasahuje
do práv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome (častokrát ohrozuje aj
ich bezpečnosť) je sústavné. Sústavnosť tohto konania vyplýva okrem iného: z viacerých svedeckých
výpovedí (napríklad svedok Z. C. vo vzťahu k sústavnosti hlučných prejavov žalovanej, svedok D. Y.vo vzťahu k sústavnosti vytápania), z listinných dôkazov (správa z mestskej polície o vykonaní 11
zásahov), z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (poistné udalosti), z ktorých vyplýva intenzita
vytápania (len tých ktoré sa riešili ako poistná udalosť)

V konaní bolo preukázané, že žalovaná sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov
bytov, či už vo forme rušenia nočného kľudu, najmä v dôsledku vykonávania stavebných prác v byte
žalovanej vo večerných a nočných hodinách, ale aj vo forme rušenia v denných hodinách, napríklad
hlasnou hudobnou produkciou, sústavným a nadmerným vytápaním ostatných vlastníkov bytov a
tým poškodzovaniu iných bytov a spoločných priestorov, vulgárnym a agresívnym správaním voči

ostatným vlastníkom bytov ale tiež skratovým konaním žalovanej s prejavmi suicidiálneho správania
prezentovaného verejne.
Tvrdenia žalovanej o naučených frázach svedkov a o vybraných skutkoch za účelom spochybnenia
svedeckých výpovedí sú nepodložené a neodôvodnené. Tieto tvrdenia vyznievajú o to paradoxnejšie,
kedy žalovaná v rámci možnosti využitia všetkých prostriedkov procesnej obrany, tieto žiadnym
spôsobom nevyužila, kedy nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu vrátane žiadnej svedeckej výpovede.

Z vykonaných svedeckých výpovedí (dokopy vypovedalo 9 vlastníkov bytov v dotknutom bytovom
dome: 8 svedkov a žalobkyňa) jednoznačne vyplynulo, že jediným problémovým elementom v rámci
spolužitia v ich bytovom dome je žalovaná a jej neprispôsobivé konanie. Žiadna zo svedeckých výpovedí
nepreukázala, že by sa jednalo o občasné excesy zo strany žalovanej alebo o osobnú nevraživosť
niektorých osôb, resp. že by konanie žalovanej nebolo do takej miery neúnosné ako to uvádza žalovaná.

Naopak z každej svedeckej výpovede vyplynulo, že konanie žalovanej neprípustným spôsobom
zasahuje do ich pokojného spolunažívania. V tomto smere ona (reprezentujúc všetkých vlastníkov bytov
v danom bytovom dome) jednoznačne preukázala svoje tvrdenia o sústavnom neprispôsobivom konaní
žalovanej.
Zdôraznila, že žalovaná bola viackrát vyzývaná zo strany ostatných vlastníkov bytov na upustenie od jej

konania, ktorým zasahuje do pokojného spolunažívania v bytovom dome, čo bolo preukázané viacerými
svedeckými výpoveďami, kedy reakcia žalovanej na tieto výzvy bola ignorantská, posmievačná a
arogantná (napríklad výpoveď svedka p. D. Y.). Súčasne bola žalovaná písomne listom zo dňa 15.
01. 2019 vyzvaná zo strany Stavebného bytového družstva Zvolen, ktoré vykonáva správu v rámci
uvedeného bytového domu na zjednanie nápravy a upustenie od jej konania, ktorým zasahuje do

pokojného spolunažívania a práv ostatných vlastníkov bytov. Nie je teda pravdivým tvrdením, že ona,
resp. všetci ostatní vlastníci bytov nevyužili žiadne prostriedky na ochranu pokojného stavu. Vo vzťahu k
využitiu inštitútu negatórnej žaloby sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, podľa
ktorého aj v prípade, ak by bolo postupované v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka a teda susedský
spor by bol riešený formou podania negatórnej žaloby, ktorá by bola úspešná, čiže súd by žalovanej

nariadil zdržať sa určitého konania, tiež zostáva otázna vymožiteľnosť takéhoto súdneho rozhodnutia v
prípade, že by žalovaná dobrovoľne nesplnila to, čo jej by bolo uložené daným rozhodnutím a ona by
bola nútená riešiť záležitosť v rámci exekučného konania.
Poukázala na to, že ustanovenie § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov neupravuje ako conditio
sine qua non domáhanie sa ochrany svojich práv prostredníctvom negatórnej alebo inej žaloby alebo

iného právneho inštitútu. Tak isto sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaná
poukazovala na aktuálnu právnu úpravu v Českej republike, súd prvej inštancie k tejto argumentácii
nemohol prihliadnuť, keďže česká zákonná úprava je odlišná od slovenskej právnej úpravy a v zmysle
predmetného ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je podmienkou na
podanie takejto žaloby, aby už žalovaná predtým nerešpektovala nejaké právoplatné rozhodnutie súdu

týkajúce sa otázok, ktoré sú predmetom daného sporu.
Ďalej sa vyjadrila k tomu, že nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia.
Tento odvolací dôvod môže byť naplnený výlučne v prípadoch, keď na zistený skutkový stav súd: 1.
neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), 2. aplikoval
nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), 3. obsah správnej

právnej normy nesprávne interpretoval, alebo 4. správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval.
Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodoval výlučne na základe ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona
o vlastníctve bytov, kedy v odvolaní nie je bližšie identifikované, že akú právnu normu mal súd prvej
inštancie aplikovať, resp. v čom má tkvieť nesprávnosť interpretácie, či aplikácie tejto právnej normy.

Mala za to, že na predmetný skutkový prípad nie je možné aplikovať inú právnu normu ako § 11 ods.
5 Zákona o vlastníctve bytov, pričom jej obsah bol správne interpretovaný a aplikovaný, nakoľko bolo
v konaní preukázané kumulatívne naplnenie všetkých podmienok vyžadovaných hypotézou uvedenej
právnej normy: zásah do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome;existencia dostatočnej intenzity tohto zásahu, t. j. spôsob konania vlastníka ktorý má taký výrazný
vplyv a účinok, na základe ktorého dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov;
toto obmedzenie alebo ohrozenie vlastníckeho práva spočíva v tom, že sa ním hrubo poškodzuje

byt alebo nebytový priestor, spoločné časti, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo (poškodzovanie
bytu - priložené fotografie, ktoré preukazujú, že byt je v zdevastovanom stave a sústavne narušuje
pokojné bývanie ostatných vlastníkov a ohrozuje ich bezpečnosť (zakladanie otvoreného ohňa v byte,
vyhadzovanie predmetov, vypadávanie sklenených tabúľ na verejné priestranstvo, agresívne správanie
voči susedom, hlučné prejavy, rušenie nočného kľudu), sa porušujú sa dobré mravy v dome (agresívne

správanie voči susedom, konfliktnosť) .
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná svojím konaním zasahuje do práv a oprávnených
záujmov ostatných vlastníkov v bytovom dome do takej miery, že naplňuje podmienky predpokladané
§ 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov, čoho následkom je nariadený predaj bytu. V danom prípade sa
nejedná o „nespokojnosť“ jedného vlastníka bytu v bytovom dome ale o situáciu, kedy žalovaná svojím
konaním zasahuje do subjektívnych práv všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí jasne vyjadrili

svoju vôľu riešiť uvedenú situáciu legálnymi prostriedkami.
Zdôraznila, že na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu vlastníci prijali rozhodnutie podať uvedenú
žalobu, kde ako aktívne vecne legitimovanú osobu určili ju. Uvedeným spôsobom prejavilo vôľu 28
vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaná ani po podaní žaloby neupustila od svojho konania a nemala
záujem riešiť uvedenú situáciu ani po ľudskej stránke, a teda ani nedala jej možnosť reprezentujúcej

všetkých vlastníkov bytov napríklad k späťvzatiu žaloby.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovanej v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná
v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť

v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §
366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať
a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie

sporu. Ustanovenie § 185 CSP zaviedlo princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd
pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať
k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom
mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnúdiligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou
koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného

princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd
určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel
zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky
procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP)
včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť

už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky,
ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.

10. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

11. Odvolací súd uvádza, že pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady
ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená,
že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s

Civilným sporovým poriadkom, pričom pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie vychádzal zo zásady
ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená,
že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

13. Odvolací súd konštatuje, že hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej
logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a je preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd
prvej inštancie pri posudzovaní pravdivosti konkrétnych dôkazov (výpovede žalobkyne, svedeckých
výpovedí, listinných dôkazov), každý dôkaz posúdil najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho,
kto ho podal, a či získané informácie boli svojím obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd

prvej inštancie pristúpil k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby
informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považoval za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú
reťaz.

14. Podľa ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak vlastník bytu

alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných
vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo
znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné
časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne
narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy

v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo
niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového
priestoru.

15. Preštudovaním spisového materiálu odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd

prvej inštancie, t.j. že v konaní boli preukázané zákonné dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 5
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových, v dôsledku čoho súd prvej inštancie zasiahol do vlastníckeho
práva žalovanej a nariadil predaj bytu vo vlastníctve žalovanej.

16. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná dlhodobo narušuje pokojné bývanie

ostatných vlastníkov bytov, a to rušením nočného kľudu (vykonávaním stavebných prác v byte žalovanej
vovečernýchavnočnýchhodinách,svietenímsvetlazosvetlometuzoknažalovanej dobytovostatných
vlastníkov bytov), hlasnou hudobnou produkciou v denných hodinách, opakovaným vytápaním bytu
nielen žalobkyne, ale aj bytu vo vlastníctve Márie Bešinovej, v dôsledku čoho vzniká škoda na majetkužalobkyneiMárieBešinovej,žalovanáohrozuje bezpečnosťostatnýchvlastníkovbytov(napr.založením
otvoreného ohňa v byte z dôvodu pálenia šišiek, resp. papierov, vypadnutím sklenených výplní z okien
bytu žalovanej, pričom došlo ku skratovému konaniu žalovanej s prejavmi suicidiálneho správania

prezentovaného verejne), ďalej žalovaná porušuje dobré mravy v dome, a to arogantným správaním
voči ostatným vlastníkov bytov, používaním vulgárnych nadávok, žalovaná taktiež poškodzuje byt v jej
vlastníctve, ktorý je v dezolátnom stave i spoločné priestory v dome (vystriekaním steny v pivničných
priestoroch vodou, v dôsledku čoho voda zatiekla do pivníc ostatných vlastníkov bytov).

17. Zo strany žalovanej sa jedná o sústavné konanie, ktorým zasahuje do výkonu vlastníckeho práva
vlastníkov bytov v dome tým, že obmedzuje výkon ich vlastníckeho práva, keďže hrubo poškodzuje byt,
sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov, ohrozuje bezpečnosť a porušuje dobré mravy
v dome, pričom sa nejedná o „občasné excesy,“ ako to žalovaná účelovo uvádza v odvolaní.

18. Skutočnosť, že žalovaná zasahuje do výkonu vlastníckeho práva vlastníkov bytov aj po začatí

konania a tento stav pretrvával i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, vyplýva napr. z výpovede
žalobkyne, z výpovede svedkov G. D., D. Y., Z. C., i zo Správy Mestskej polície vo Zvolene zo dňa 28.
11. 2019 (č.l. 95-96 spisu).

19. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že k vytápaniu bytu žalobkyne ,,by sa malo diať cez stupačky,

avšak dokazovanie v tejto veci nebolo zamerané týmto smerom, či naozaj k vytápania dochádza z jej
bytu a z akého dôvodu,“ odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná nenavrhla vykonať žiaden dôkaz,
pričom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola pred začatím konania viackrát vyzvaná zo strany

ostatných vlastníkov bytov na upustenie od jej protiprávneho konania, ktorým zasahuje do pokojného
spolunažívania v bytovom dome, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami (napríklad D. Y., G.
D., D. H.) a taktiež i písomne zo dňa 15. 01. 2019 zo strany Stavebného bytového družstva Zvolen
(viď č.l. 127-128 spisu), avšak bezvýsledne, preto žalobkyňa bola oprávnená iniciovať súdne konanie,
ktorého výsledkom je nútený predaj bytu žalovanej. Odvolací súd dodáva, že podanie žaloby v zmysle

ustanovenia § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov nie je ex lege podmienené podaním inej žaloby
( napr. negatórnej žaloby).

21. Keďže žalovaná hrubo zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov v dome
spôsobom stanoveným ustanovení § 11 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

neostalaodvolaciemusúduinámožnosťakorozsudokprvoinštančnéhosúduakovecnesprávnypotvrdiť
(§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok), nakoľko súd prvej
inštancie správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP.

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie

uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
náhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).