Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/1307/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8702898690
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8702898690.4

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného O. R., nar. X. X. XXXX, bytom Z. V. XXX, zast.
JUDr. Valéria Janíková, advokátka, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95 proti povinnému PKP Poprad,
spol. s r.o., výmaz z OR dňa 27. 1. 2004 o vymoženie 397,13 eur (11.964,- Sk) s prísl. vedenou súdnym
exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv. Egídia 95, Poprad takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške
28,01 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21. 10. 2002 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 397,13 eur (11.964,- Sk) s prísl. na základe

exekučného titulu rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/518/02-12 zo dňa 4. 9. 2002. Súd
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 015709* dňa 30. 1. 2003.
Na základe podnetu súdneho exekútora súd uznesením č.k. 15Er/1307/2002 - 27 zo dňa 14. 5. 2013
rozhodol o zastavení exekúcie a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 28,01 eur. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti výroku uznesenia
o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený. Odvolanie bolo predložené na rozhodnutie Krajskému

súdu v Prešove, ktorý uznesením č.k. 24CoE/101/2013 - 24 zo dňa 30. 1. 2014 vrátil vec súdu prvého
stupňa ako nesprávne predloženú. V odôvodnení Krajský súd v Prešove uviedol, že od 1. 11. 2013 nie
je voči výroku o trovách exekúcie pri zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku prípustné odvolanie.
Tým dochádza k zmene situácie pri rozhodovaní o trovách exekúcie vyšším súdnym úradníkom, pretože
podľa § 374 ods. 4 O. s. p. ak bolo odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom sa zrušuje a opätovne

rozhodne sudca. V zmysle prechodných ustanovení § 243b ods. 3 Exekučného poriadku účinného
od 1. 11. 2013 o odvolaní proti výroku o trovách v rozhodnutí podľa § 57 , ktoré bolo podané pred 1.
11. 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 10. 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V predmetnej veci bolo
vydané napadnuté uznesenie vyšším súdnym úradníkom, o ktorom ešte nerozhodol sudca, preto na
toto konanie nie je príslušný krajský súd.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Prešove vo veci opätovne rozhodol
sudca, nakoľko podaním odvolania došlo k zrušeniu uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom.

Dňa 24. 1. 2013 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku
povinného. Súd šetrením v obchodnom registri zistil, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného
registra ku dňu 10. 8. 2004 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
dlžníka. Na výzvu súdu predložil súdny exekútor dňa 22. 3. 2013 aj vyúčtovanie trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok) exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 93/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje aj nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania. Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Nakoľko
po začatí konania zanikol povinný, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a niet jeho právneho
nástupcu, jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, musel súd exekúciu v zmysle
citovanej právnej úpravy zastaviť.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnom prípade nebola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,

teda z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu jeho zániku. Povinný zanikol výmazom z
obchodného registra po tom, čo bol rozhodnutím konkurzného súdu zamietnutý návrh na konkurz pre
nedostatok majetku povinného (úpadcu). Podstatnou otázkou vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania
je tak otázka, či aj v prípade, ak bola exekúcia zastavená z iného dôvodu ako § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, avšak súčasne je preukázaná aj nemajetnosť povinného, je možné aplikovať

ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Odpoveď na túto otázku dal Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/13/2011 je potrebné skúmať, z akého dôvodu bol povinný vymazaný
z obchodného registra, pretože táto skutočnosť má vplyv na dôvod zastavenia exekúcie ako aj na
rozhodnutie o trovách exekúcie.

V predmetnom prípade bol skutočným dôvodom zániku povinného nedostatok majetku, pre ktorý bol aj
zamietnutýnávrhnakonkurznamajetokpovinného.Týmdošlokzrušeniupovinnéhovsúlades§68ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka a následne k jeho zániku výmazom z obchodného registra, a to bez
právneho nástupcu. Táto skutočnosť sa premietla do predmetného exekučného konania tak, že došlo k
vznikunedostatkupodmienok,zaktorýchmôžesúdvovecikonaťt.j.neexistenciaspôsobiléhoúčastníka

konania na strane povinného, preto muselo byť konania zastavené. Vzhľadom na tieto skutočnosti a
právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/13/2011
je potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu
zaviazať oprávneného. Preto súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v
súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za

každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 3

úkony (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a zisťovanie majetku povinného)
v sume 9,96 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet
hodín účelne vynaložených na exekúciu (prevzatie a naštudovanie prípadu 60 min.) v sume 6,64 eur
(základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu odmena vo výške 16,60
eur + 20 % DPH, t. j. 19,92 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 vyhl.

288/1995 Z.z. náhradu za poštovné a telekomunikačné vo výške 5,08 eur, a náhradu za kolkovú známku
vo výške 1,66 eur, spolu hotové výdavky vo výške 6,74 eur + 20 % DPH t.j. 8,09 eur. Pri rozhodovaní o
dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom súd aplikoval ustanovenie
§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučné konanie v predmetnej
veci začalo dňa 21.10.2002. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je

totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna
nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových
výdavkov.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 28,01 eur.

Poučenie:

Proti prvému výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti druhému výroku uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.