Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011623
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120011623.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného B. Y., o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.10.2020 sp. zn. 6PP/109/2020, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 26.01.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného B. Y., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), § 66 ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného B. Y., nar.
XX.XX.XXXX v O., trvale bytom W. XX, O. t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce

nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.03.2017, sp. zn. 3T/21/2017 zamietol.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 18-21 spisu.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené
všetky podmienky pre podmienečné prepustenie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona.
Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade
prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností
okresný súd konštatoval, že túto podmienku nemá za splnenú, a to že odsúdený počas doterajšieho
výkonu trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných povinností a svojim správaním vrátane
dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu preukazuje polepšenie,
pretože jeho správanie je na priemernej úrovni, z pracoviska bol vyradený po krátkom čase z dôvodu

nezvládnutia technológie, len čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania, nevytvoril si
podmienky na získanie disciplinárnej odmeny. Okresný súd ďalej konštatoval, že splnená nebola ani
druhá materiálna podmienka, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na
slobode t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu s prihliadnutím
k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké. V tejto súvislosti poukázal okresný súd aj na hodnotenie
ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe

rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, drogovej minulosti,
neschopnosti zabezpečiť si trvalý pracovný pomer. Okresný súd nedospel k záveru, že účel výkonu
trestu bol dosiahnutý vykonaním doterajšej časti trestu a preto žiadosť odsúdeného zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený (č. l. 17
spisu), ktorú dodatočne odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Andreja Lehoťana (č. l. 24 spisu).
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 17 spisu).

V písomnom odôvodnení svojej sťažnosti odsúdený uvádza, že počas výkonu trestu splnil všetky
podmienky ust. § 66 Trestného zákona o podmienečnom prepustení z výkonu trestu. uvádza, žepočas výkonu trestu rešpektoval všetky povinnosti a nariadenia a podľa jeho možností pracoval,
pokiaľ bol zaradený do práce. Pred nástupom do výkonu trestu absolvoval ambulantné ochranné
protitoxikomanické liečenie v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Ďalej uvádza, že má

jednu maloletú dcéru, ktorú matka opustila a o ktorú sa staral a počas výkonu trestu sa o ňu starajú
jeho rodičia. Poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, ktorý uviedol, že hoci len čiastočne preukazuje
splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie, odporučil ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
Na základe uvedeného preto žiada, aby sťažnostný súd preskúmal dôvody jeho sťažnosti a rozhodol
tak, že uznesenie okresného súdu zruší a vyhovie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192
odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v

zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že:
- trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.03.2017, sp. zn. 3T/21/2017 bol Vojtech
Rigó odsúdený na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia

- predpokladaný koniec trestu má odsúdený dňa 21.06.2021
- lehota podľa § 66 ods. 1. písm. a) Trestného zákona uplynula dňa 21.07.2020.
Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po doručení žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu

vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a
rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.
Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.
Sťažnostnýsúdsivšetkyzáveryokresnéhosúduprezentovanévnapadnutomuzneseníosvojilavcelom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu

nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle

§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku a zároveň správne a v súlade so

zákonom posúdil nesplnenie prvej i druhej materiálnej podmienky.
Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že správanie a vystupovanie odsúdeného
počas výkonu trestu odňatia slobody je na priemernej úrovni, vyskytlo sa jedno porušenie ústavného
poriadku, keď nedodržal zásady slušného správania. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní,
ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie

nevyvoláva. V osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. Osobnú hygienu dodržiava. Výkonom
funkcie z radov odsúdených poverený nebol. Počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval
žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Počas výkonu trestu bol odsúdený pracovne
zaradený na pracoviská v ústave s dohľadom Euroobuv a Terminals, vyradený bol po krátkom čase
z dôvodu nezvládnutia technológie práce. Dňa 04.06.2020 bol zaradený na pracovisko v ústave

s dohľadom Bagsey, vyradený bol dňa 11.06.2020 z dôvodu nástupu na výkon súdom nariadenej
protitoxikomanickej liečby ambulantnou formou. K trestnej činnosti zaujíma kritický postoj. V zmysle
vyššie uvedeného možno konštatovať, že odsúdený v súčasnosti čiastočne plní ciele stanovenéprogramom zaobchádzania. Resocializačná prognóza sa podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania
javí ako menej priaznivá.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom konštatoval nesplnenie prvej materiálnej

podmienky, pretože správanie odsúdeného je na priemernej úrovni, z pracoviska bol vyradený po
krátkom čase z dôvodu nezvládnutia technológie, len čiastočne plní ciele stanovené programom
zaobchádzaniaazároveňsinevytvorilpodmienkynazískaniedisciplinárnejodmeny.Stakýmtonázorom
okresného súdu sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje naň.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom konštatoval nesplnenie druhej materiálnej

podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného
prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti.
Ako vyplýva z odpisu z registra trestov odsúdený B. Y. bol 6x súdne trestaný. Zároveň opakovane páchal
druhovo rovnakú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil až 5-krát a hľadí sa na neho ako na „špeciálneho
recidivistu“ vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti a preto tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že jeho
aktuálne správanie je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie

dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život.
Zároveň krajský súd poukazuje aj na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá je menej priaznivá.
Početnosť predchádzajúcich odsúdení vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce
odsúdenia, nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Niet prečo sa rozumne
domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom

sledovaný účel.
Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného teda vyvoláva
zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia.
V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej
činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v

prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.
Rovnako ako okresný súd, aj krajský súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú
v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek 1 písm.
c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.