Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 7, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/124/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011297
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319011297.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného S. N., pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) sčasti spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., sčasti samostatne, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného

súdu Galanta zo 7. októbra 2020, č. k. 1T/126/2019 - 321, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave
7. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného
S. N. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo 7. októbra 2020, č. k. 1T/126/2019 - 321 (ďalej tiež napadnutý

rozsudok), bol obžalovaný S. N. (ďalej len obžalovaný) postupom podľa § 166 Trestného poriadku (ďalej
len Tr. por.) vzhľadom na rozsudok Okresného súdu v Galante sp. zn. 1T/126/2019 z 26. februára
2020, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/50/2020 z 28. mája 2020, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolanej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/
Tr. zák. sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a sčasti samostatne, v ktorom zostáva výrok o

vine nedotknutý, odsúdený podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 5, § 39 ods. 2
písm. d/, písm. e/, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa ani prokurátor,
ani obžalovaný k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Dňa 22. októbra 2020 bolo okresnému súdu doručené písomné odvolanie prokurátora, v ktorom voči
cit. rozsudku zahlásil odvolanie, ktoré odôvodnil dodatočne osobitným písomným podaním, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 3. novembra 2020.
V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok vo výroku o treste považuje za nezákonný a nespravodlivý.
Citujúc ust. § 34 ods. 1, ods. 4, ods. 6, § 39 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. zdôraznil, že hoci v tomto prípade
základná trestná sadzba činí 3 roky až 10 rokov, tak v prípade obžalovaného sa v dôsledku aplikácie

ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. dolná hranica trestnej sadzby posúva na 6 rokov a 6 mesiacov.
V ďalšej časti odvolania prokurátor uviedol, že z odpisu registra trestov je zrejmé, že v prípade
obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá má s páchaním trestnej činnosti (dokonca závažnej násilnej)
už skúsenosti, nakoľko bol doposiaľ 4 - krát súdne trestaný. Zdôraznil, že súdenú trestnú činnosť
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a poukázal
na jeho postoj v prípravnom konaní k spáchanej závažnej drogovej trestnej činnosti. Odôvodneniu

napadnutého rozsudku prokurátor vytkol, že z neho nie je absolútne zrejmé, prečo práve trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia splní u nehosvoj účel. Prokurátorovi sa tento trest javí ako neprimeranie mierny z toho dôvodu, že nepodmienečný
trest odňatia slobody uložený mu predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom vo výmere 4 roky a 8
mesiacov (teda skoro rovnaký) nesplnil absolútne svoj účel, keďže sa obžalovaný opätovne dopustil

závažnej trestnej činnosti. O to zarážajúcejšia je podľa neho aplikácia ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák., ktoré mimoriadne zníženie má byť akýmsi výnimočným inštitútom, ktorý zároveň zaručí, že
jeho aplikáciou budú splnené aj podmienky predpokladané ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v kontexte
s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť a postoj k spáchanej trestnej činnosti počas
celého trestného (teda aj prípravného) konania. Túto okolnosť ale okresný súd žiadnym spôsobom v

rámci odôvodnenia rozsudku nevyhodnocoval. Nie je zrejmé, z akého dôvodu mal za to, že účel trestu
budesplnenýpráveajaplikáciouust.§39ods.2písm.d), ods.4Tr.zák.Jepravdou,žeobžalovaný
urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, avšak ani takýto prejav vôle zo strany obžalovaného
nemá byť automatickým predpokladom bez ďalšieho pre aplikovanie ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zák. Vzhliadnuc celý vyšetrovací spis ako aj jednotlivé zápisnice o hlavnom pojednávaní je skôr
badateľné, že konanie obžalovaného je nanajvýš tendenčné, kedy počas celého prípravného konania

svojim postojom k spáchanej trest ej činnosti skôr sťažoval postup orgánov činných v trestnom konaní
a až následne (kedy bol evidentne uzrozumený s dôkaznou situáciou) sa „nečakane" rozhodol urobiť
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Súd by v takýchto prípadoch nemal automaticky vždy pri
vyhlásení viny (ako je to aj zrejmé z rozhodovacej činnosti v poslednom období) aplikovať ust. § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia rozhodnúť, že práve trest

odňatia slobody vo výmere 5 rokov splní svoj účel. Pre prokuratúru nie je pochopiteľné, na podklade
čoho (keďže bližšie úvahy súdu v odôvodnení rozsudku absentujú) dospel okresný súd k záveru, že
účel trestu splní práve trest odňatia slobody dlhší o dva mesiace než predošlý uložený trest odňatia
slobody, ktorý evidentne svoj účel nesplnil. Prokurátor v odvolaní ďalej uviedol, že je pravdou, že sa
obžalovaný podieľal na objasnení obzvlášť závažnej trestnej činnosti spáchanej zločineckou skupinou,

avšak aj napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že ani v tomto prípade sa okresný súd nevysporiadal s
tým, z akého dôvodu práve mimoriadnym znížením trest podľa § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. (ktoré
mimoriadne zníženia má fakultatívnu povahu) bude s ohľadom na osobu obžalovaného naplnený účel
trestu namiesto použitia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Taktiež je prokurátor toho
názoru, že s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť, kedy nebol naplnený účel

skoršieho trestu, ktorý bol skoro v rovnakej výmere, ako aktuálne ukladaný trest, taktiež s ohľadom
na jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, ktorý v podstate prehodnotil pod ťarchou usvedčujúcich
dôkazov, by bolo primerané, zákonné a spravodlivé, priznať mu poľahčujúcu okolnosť iba podľa § 36
písm. n) Tr. zák. a uložiť mu následne trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnejsadzby.Nadrámeckonštatovanéhoupozornilprokurátorajnanesprávnosťvpostupeokresného

súdu, kedy Okresnej prokuratúre Galanta nebolo doposiaľ doručené uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp zn. 6To/50/2020 z 28. mája 2020, teda tunajšia okresná prokuratúra nemala možnosť sa
oboznámiť s úvahami nadriadeného súdu rozhodujúceho o odvolaní prokurátora, preto ani nebolo
možné tieto v kontexte s napadnutým rozsudkom vyhodnotiť. Na základe vyššie uvedených skutočností
prokurátor skonštatoval, že odôvodnenie rozsudku čo do výroku o treste sa mu javí nepreskúmateľným,

nakoľko z neho nevyplývajú žiadne úvahy súdu k tomu, prečo možno splnenie účelu trestu dosiahnuť aj
aplikovaním inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa§ 39 ods. 2 písm. d), písm. e) Tr. zák.
S poukazom na to prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil vo výroku u treste a aby podľa § 323 ods. 3 Tr. por.
rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), písm.

n), § 37 písm. m), § 38 ods., 2. ods. 3, ods. 5 Tr. zák. odsúdi na nepodmienečný trest odňatia slobody
na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby (min. vo výmere 64 (?!) mesiacov), na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradí do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Cit. rozsudok okresného súdu napadol odvolaním aj obžalovaný, konkrétne podaním doručeným
okresnému súdu 14. októbra 2020. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.

Juraja Gavalca osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 3. novembra 2020.
V ňom uviedol, že sa mu uložený trest zdá neprimerane prísny, preto sa domáha jeho výraznejšieho
zníženia tak, aby výmera trestu skutočne zohľadnila postup podľa § 39 ods.
2 písm. d), písm. e) Tr. zák., nielen postup podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. Dodal, že hranice trestov stanovil
zákonom zákonodarca, pričom len pri dohode o vine a treste a analogicky s poukazom na R 44/2017 aj

pri vyhlásení o vine podľa§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. určil, že spodnú hranicu testu odňatia slobody je
možné znížiť až o 1/3. V danej veci sa však obžalovaný navyše podieľal a stále sa podieľa významnou
mierou na objasňovaní inej závažnej trestnej činnosti, čo možno považovať za podstatne výraznejšiu
okolnosť na zníženie trestu, než je samotné vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Za týchtookolností, najmä vzhľadom na rozsah spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní, sa obžalovaný
domnieva, že je možné jeho trest odňatia slobody znížiť oveľa výraznejšie. Je toho názoru, že základnou
právnou otázkou pre odvolací súd v danom prípade bude otázka posúdenia významu mimoriadneho

zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. na strane jednej a podľa § 39 ods. 2 písm.
d), písm. e) Tr. zák. na strane druhej, na rozsah zníženia trestu a otázku posúdenia významu kumulácie
týchto dôvodov na rozsah zníženia trestu.
S poukazom na to obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil vo výroku u treste a aby podľa § 322 ods. 3

Tr. por. sám rozhodol.
Prokurátor ani obžalovaný sa k dôvodom odvolania protistrany písomne nevyjadrili.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
9. decembra 2020.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 7. januára 2021,
ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch obžalovaného bol

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV a ÚVTOS
Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku. Obhajoba
voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.
Po prednesení správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí
riešiť, predsedníčka senátu dopytovala strany o návrhy na doplnenie dokazovania. Keďže takéto

návrhy neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom. V rámci nich prokurátor žiadal svojmu odvolaniu
vyhovieť a rozhodnúť v intenciách písomne podané odvolania. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, to
navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa taktiež pridržal písomného odôvodnenia
svojho odvolania a konečného návrhu v ňom uvedeného. Dodal, že napadnutý rozsudok považuje
za nelogický, pretože obžalovanému trest navýšil napriek tomu, že sa preukázalo, že napomáhal

objasňovaniu trestného činu zvlášť významnou mierou. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto navrhol
ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol
jeho obhajca.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa§316odsek1 Trestnéhoporiadku,odvolacísúdzamietneodvolanie,akbolopodanéoneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby, podali ich v zákonnom stanovenej
lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutéhovýroku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzaloazistil,žeobeodvolanie
nie sú dôvodné.
Krajský súd považuje na úvod za potrebné uviesť, že v predmetnej veci už rozhodoval uznesením z
28. mája 2020, sp. zn. 6To/50/2020, ktorým na podklade odvolaní prokurátora a obžalovaného zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
K zrušeniu v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku došlo jednak z dôvodu neúplnosti skutkových
zistení, ale aj z dôvodu pochybnosti o ich správnosti, na ktorých objasnenie bolo treba vykonať ďalšiedôkazy. Bližšie dôvody, ktoré krajský súd k takémuto postupu viedli sú zrejmé z odôvodnenia, pričom
na podstatné dôvody poukázal aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu
nepovažoval krajský súd za potrebné ich bližšie rekapitulovať.

Okresný súd prihliadajúc na závery obsiahnuté v rozhodnutí krajského súdu na hlavnom pojednávaní
doplnil dokazovanie a následne rozhodol napadnutým rozsudkom.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor namietal pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že mu nebolo doručené písomné vyhotovenie zrušujúceho uznesenia krajského
súdu.

K tomu krajský súd uvádza, že z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že samosudca po vrátení veci
krajským súdom ako prvé zadal do spisu úpravu pre kanceláriu, aby písomné vyhotovenie cit. uznesenia
krajského súdu doručila stranám spolu s predvolaním resp. upovedomením o termíne hlavného
pojednávania na 12. augusta 2020. Podľa pripojenej doručenky bola súdna zásielka prokuratúre
doručená 24. júna 2020. Je ale pravdou, že na doručenke sa ako doručovaná písomnosť spomína
len upovedomenie o termíne hlavného pojednávania a nie aj cit. uznesenie, no rovnako tomu tak je

aj v prípade doručeniek od obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí sa ale na nedoručenie písomného
vyhotovenia cit. uznesenia vôbec nesťažovali.
Prokurátor teda dôvodne namieta túto chybu kancelárie súdu, ktorá by sa nemala stávať. Krajský
súd však zastáva názor, že ide o chybu konania odstrániteľnú, preto toto pochybenie zhojil tým,
že pred začatím verejného zasadnutia prítomnej prokurátorke cit. uznesenie doručil. Prokuratúra

ako strana v konaní tak mala možnosť ešte pred konečným rozhodnutím vo veci zareagovať, ktorú
možnosť nevyužila. V tejto súvislosti ale považuje krajský súd za potrebné poznamenať, že na uvedený
nedostatok mal intervenujúci prokurátor okresný súd upozorniť sám pri prvej možnej príležitosti, ktorou
bolo konanie hlavného pojednávania 12. augusta 2020, lebo už vtedy si musel byť vedomý toho, že
pokiaľ vo veci znova koná okresný súd, tak musel byť pôvodný rozsudok zrušený a vec mu vrátená

na ďalšie konanie. Prokurátor okresný súd neupozornil nielen vtedy, ale ani na v poradí ďalšom
hlavnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku. Túto námietku uplatnil z
nepochopiteľných príčin až v odvolacom konaní.
Iné chyby konania prokurátor nevytýkal. Obžalovaný konaniu, ktoré predchádzalo napadnutému výroku
o treste, žiadne chyby nevytýkal. Krajský súd vlastným prieskumom v konaní žiadne iné pochybenia

nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal po vrátení veci
dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a
spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty aspravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery
trestu musí súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolanej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
c/, písm. d/ Tr. zák. sčasti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a sčasti samostatne, za ktorý je ho
možné potrestať trestom odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov.
Pokiaľ ide o druh trestu, záver okresného súdu o tom, že obžalovanému musí byť uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody je správny. Obžalovaný totiž spáchal trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov
(§ 34 ods. 6 Tr. zák.), pričom ho spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Tr. zák.). Úvahy o jeho potrestaní niektorým z alternatívnych trestov k trestu
odňatia slobody sú preto bezpredmetné.

Pokiaľ ide o pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd správne
obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti
odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Správne tiež postupoval vtedy, keď obžalovanému nepriznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. s odôvodnením, že v prípravnom konaní obžalovaný

absolútne žiadnym spôsobom nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní objasňovať vlastnú
trestnú činnosť. Správne preto okresný súd uzavrel, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
je u neho vyrovnaný (§ 38 ods. 2 Tr. zák.).
Pokiaľ sa obžalovaný domáhal priznania ďalších poľahčujúcich okolností podľa §
36 písm. n), písm. o) Tr. zák., že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, resp.

že prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej
skupiny, tieto mu správne okresný súd nepriznal. Podľa názoru krajského súdu by tá istá okolnosť, pre
ktorú sa pristúpilo k apl. § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. bola u neho zohľadnená duplicitne (viacnásobne).
Duplicita sa pritom nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami okolností uvedených v § 38 ods. 1 Tr.
zák., ale ani interne v rámci týchto kategórií.

Rovnako správne postupoval okresný súd, keď v prípade obžalovaného aplikoval ust. § 38 ods.
5 Tr. zák., keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin. V dôsledku aplikácie cit. ust. sa zvýšila dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Okresný súd sa tak mal pri ukladaní
trestu pohybovať v rozmedzí trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov.
Prokurátor v odvolaní ako chybnú namietal analogickú aplikáciu ust. § 39 ods. 2 písm. d),

ods. 4 Tr. zák. Krajský súd túto námietku považuje za nedôvodnú. Stotožnil sa s názorom okresného
súdu, že neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaného, ktoré je z hľadiska ďalšieho postupu veľmi
významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie
(viď Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod poradovým číslom 44 v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017), bolo potrebné pri výmere trestu obžalovanému

zohľadniť prostredníctvom aplikácie namietaných ustanovení. Samotná skutočnosť, že obžalovaný v
prípravnom konaní odmietol vypovedať, nemá na možnosť analogickej aplikácie cit. ust. Tr. zák. v konaní
pred súdom podľa krajského súdu žiaden vplyv, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní len využil
svoje právo garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 47 ods. 1. Už vôbec nemožno z využitia
tohto ústavného práva vyvodzovať v neprospech obžalovaného závery, že je k trestnej činnosti nekritický

alebo, že koná tendenčne pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov.
Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku prokurátora ohľadom chybnej aplikácie ust. § 39 ods.
2 písm. e) Tr. zák. okresným súdom.Zo správy vyšetrovateľa PZ zo 14. októbra 2019, ČVS: PPZ-484/NKA-PZ-BA-2019, vyplynulo, že
obžalovaný je v uvedenom konaní vedený ako svedok závažnej trestnej činnosti, že spolupracuje na
objasnení tejto závažnej činnosti, že svojimi výpoveďami ako aj ďalšou spoluprácou výraznou mierou

napomáha orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b), písm. i) Tr. zák.
Zo správy vyšetrovateľov PZ z 12. februára 2020, ČVS: PPZ-141/NKA-BA2-2019 a PPZ-157/NKA-

BA2-2019 vyplýva, že obžalovaný sa aktívne podieľal a spolupracoval s políciou na objasnení obzvlášť
závažnej trestnej činnosti, pričom jeho spolupráca viedla k obvineniu páchateľov tejto trestnej činnosti,
ktorí sú aktuálne väzobne stíhaní.
Zo správy vyšetrovateľa PZ zo 14. februára 2020, ČVS: PPZ-187/NKA-BA1-2019, vyplynulo, že
obžalovaný aktívne spolupracoval s políciou na objasnení obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. j) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, pričom jeho aktívna
spolupráca viedla k trestnému stíhaniu, resp. k usvedčeniu páchateľov uvedených trestných činov.
Zo správy prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 20. augusta 2020 týkajúcej sa tej istej veci
ČVS: PPZ-187/NKA-BA1-2019 vyplynulo, že na Okresný súd Bratislava V už bola podaná obžaloba,

vec je vedená pod sp. zn. 3T/23/2020, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 28. mája
2020, ktorým uznal vinu podľa obžaloby. Obžalovaný vypočutý ako svedok pre súdom vypočutý nebol,
nakoľko obžalovaní realizovali vyhlásenia o vine resp. o nepopretí spáchania súdených trestných činov.
Prokurátor dodal, že obžalovaný v tejto veci nebol jediným svedkom, dôkazná situácia umožňovala
páchateľov odsúdiť aj bez jeho výpovede. Obžalovaný vystupoval ako jediný usvedčujúci svedok len pri

skutku pod bodom 3/, avšak aj vo vzťahu k tomuto skutku páchateľ realizoval vyhlásenie o vine.
Zo správy prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len ÚŠP GP SR) z 22. septembra 2020, sp. zn. VII/2 Gv 228/18/1000, vyplýva, že v trestnej veci obv.
N. T. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr.
zák. a iné obžalovaný podrobne popísal trestnú činnosť zločineckej skupiny vedenej obv. N. T., spôsob

obchodovania s drogami a poskytol aj ďalšie informácie dôležité pre objasnenie veci. Podľa prokurátora
ÚŠP GP SR jeho svedecká výpoveď významne napomohla pri odhalení páchateľov sústredenej okolo
skupiny N. T., ktorá sa niekoľko rokov systematicky venovala výrobe a predaju drog v oblasti Serede.
Prokurátor ÚŠP GP SR je toho názoru, že táto skutočnosť odôvodňuje použitie zákonných benefitov v
zmysle príslušných ust. Tr. zák. a Tr. por. vo vzťahu k obžalovanému pri rozhodovaní o jeho treste pre

ním spáchanú trestnú činnosť.
Vychádzajúc z cit. správy prokurátora ÚŠP GP SR, hodnotiac ju v kontexte aj ďalších vyššie cit. správ
vyšetrovateľov, je krajský súd toho názoru, že okresný súd pristúpil k aplikácii ust. § 39 ods. 2 písm.
e) Tr. zák. dôvodne.
Správne prokurátor v odvolaní poukázal na to, že na mimoriadne zníženie trestu podľa cit. ust. § 39 Tr.

zák. musia byť kumulatívne splnené aj ďalšie zákonné podmienky a síce, že súčasne použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. Na rozdiel od prokurátora krajský súd
zdieľa názor okresného súdu, že u obžalovaného sú obe tieto podmienky splnené. Odôvodňuje to nielen
postoj k vlastnej trestnej činnosti v podobe jeho vyhlásenia o vine, ale hlavne fakt, že z drogovej trestnej

činnosti v pozícii svedka aktívne usvedčuje ďalšie osoby.
Pokiaľ ide o výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov je aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter súdenej
trestnej činnosti a okolnosti prípadu, trestom primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen
z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi konanie obžalovaného.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tak výraznejšiemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov bránil aj podľa názoru krajského súdu
fakt, na ktorý správne poukázal prokurátor v odvolaní, že sa obžalovaný trestnej činnosti dopúšťa
opakovane, dokonca v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, čo svedčí o nedostatočnom
výchovnom pôsobení predchádzajúceho nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom jeho trestná

činnosť má gradačný charakter (od majetkovej, cez násilnú až k drogovej trestnej činnosti).
Inak povedané, ak by obžalovaný nenapomáhal aktívne odhaľovať inú trestnú činnosti a nerealizoval
vyhlásenie o vine, tak za predpokladu, že by bol zo súdenej trestnej činnosti usvedčený, dôvodne by
moholočakávaťnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvyšší ako 7rokov.Pretokonečnýbenefitsúvisiaci s aplikáciou cit. ust. § 39 ods. 2 Tr. zák. nie je z pohľadu krajského súdu nijako zanedbateľný,
a to ani pri súčasnej kumulácii písm. d) a písm. e) cit. ust. § 39 ods. 2 Tr. zák.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že v poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace a je pre neho nepochopiteľné, prečo dostal po doplnení
dokazovania, ktorým sa preukázala jeho spolupráca, vyšší trest, k tomu krajský súd uvádza, že tak v
prípade prvého odsudzujúceho rozsudku, ako aj v prípade napadnutého rozsudku bolo podané zo strany
prokurátora odvolanie čo do výroku o treste aj v jeho neprospech, čo v konečnom dôsledku umožňovalo
uložiť mu aj prísnejší trest. Treba zdôrazniť, že trest uložený v poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom

krajský súd vôbec nepreskúmaval, nakoľko vo vzťahu k nemu nebolo vykonaného dostatočné
dokazovanie.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, okresný súd správne
postupom podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný trestný čin spáchal krátko po svojom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, kde si odpykával trest za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolania
prokurátora a obžalovaného na verejnom zasadnutí ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.