Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706201358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8706201358.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, ul. 1. mája 4053/24, Poprad, proti povinnej: J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, G. Štiavnik, o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Er/79/2006-10 zo dňa 24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením
zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. H. R., Exekútorský

úradG.T.D.,V..Y.1,XXXXXG.T.ves,trovyexekúcievovýškeXX,XXeurdotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol,
že dňa 28.10.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Konštatoval, že v danom prípade súdny exekútor vykonal

šetrenie majetkových pomerov v dostatočnom rozsahu, pričom za cele obdobie 8 rokov nedošlo k
zmene majetkových pomerov povinnej. Všetky zistené skutočnosti o povinnej dostatočne preukazujú
aktuálnu majetkovú nemajetnosť povinnej a rovnako preukazujú, že v tomto prípade nie je reálna zmena
pomerov na jej strane. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekučného
konania prihliada na aktuálne výsledky šetrenia majetkových pomerov povinnej a pre rozhodnutie súdu
preto nemôže byť základom hypotetická zmena majetkových pomerov povinného. O trovách exekúcie

rozhodol podľa § 196 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § § 5 ods. 1, § 16 ods. 2, § 22 a § 26
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Z uplatnených trov exekúcie
priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, a to paušálne trovy vo výške 22,27 eur a náhradu
hotových výdavkov vo výške 25 eur, celkovo tak trovy exekúcie 47,27 eur. Súd prvej inštancie nepriznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu úkonu za vyžiadanie právoplatnosti a vrátenia poverenia, keďže
ich nepovažoval za úkony účelne vynaložené na vymáhanie pohľadávky oprávneného.

Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil so zastavením
exekúcie z dôvodu, nemajetnosti povinnej a ani s náhradou trov konania súdnemu exekútorovi.
Pohľadávka oprávneného je vyporiadaná, bola dňa 28.01.2008 uhradená, čo bolo oznámené súdnemu

exekútorovi listom dňa 08.02.2008. Namietal, že súdny exekútor by si mal vymáhať trovy exekučného
konania od povinnej, keďže tá bola v čase plnenia exekúcie preukázateľne majetná. Ďalej uviedol, žev tejto súvislosti je treba u fyzických osôb prihliadať aj k príjmom, ktoré by obvyklom priebehu udalosti
mali nadobudnúť v budúcnosti. Aj napriek minimálnej pravdepodobnosti sa celkom nedá vylúčiť zmena
majetkových pomerov povinného. Je preto možné, aj vzhľadom k veku povinnej, dôvodne predpokladať

do budúcnosti, že sa stane poberateľom príjmu zo zamestnania. S poukazom na uvedené oprávnený
trval na vykonaní exekúcie a žiadal, aby sa v exekúcii pokračovalo.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka JUDr. Barbora Hovanová, ktorá zotrvala
na svojom stanovisku uvedenom v návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku a plne sa stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dodala, že napriek
tomu, že pohľadávka bola uhradená dňa 28.01.2008, z oficiálnej lustrácie majetku povinnej, ako aj pred
úhradou, ako aj po nej vyplýva, že povinná je nemajetná.

5. K vyjadreniu súdnej exekútorky sa vyjadril oprávnený, ktorý zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom
v odvolaní.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodne.

7. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na

vymoženie pohľadávky vo výške 2.796,-Sk (teraz 92,81 eur) spolu s nákladmi na vykonanie exekúcie
voči povinnej na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2006 a právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Bratislava, pobočka Poprad č. 700-3010109105-
GC04/05 zo dňa 19.11.2005 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdnej exekútorky JUDr.
H. R., Exekútorský úrad G. T. D. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd

poverenie na vykonanie exekúcie č. 5706*008297 zo dňa 28.02.2006 na vymoženie uloženej povinnosti
2.796,-Sk (teraz 92,81 eur) a trov exekúcie voči povinnej. Dňa 26.11.2014 bol doručený exekučnému
súdu podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie č. EX 35/2006 v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo výške 97,15 eur. Z listu oprávneného zo dňa
08.02.2008 adresovaného súdnej exekútorke vyplýva, že dňa 28.01.2008 bola uhradená suma 2796,-

Sk, čim je v pohľadávka oprávneného v exekučnom konaní vyporiadaná. Zo správy o stave exekučného
konania vypracovanej súdnou exekútorkou zo dňa 26.09.2014 adresovanej oprávnenému vyplýva,
že v súvislosti s exekučným konaním č. EX 35/2006 súdna exekútorka dospel k záveru, že povinná
sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a žije v Anglicku, povinná nemá žiaden
postihnuteľný príjem, nemá žiadne účty v bankách a nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný

majetok podliehajúci exekúcii. Vzhľadom na uvedené súdna exekútorka mala za to, že nie je predpoklad
vymoženia pohľadávky.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2
Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy
exekúcie znáša oprávnený.

9. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky
oprávneného,resp.vuvedenomprípadenapriekvymoženiuistinyznemožňujevymoženietrovexekúcie.
Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so
zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinnej,
v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné, ale vymáhanie trov exekúcie bolo

bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, by
pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí
oprávnený.10. Exekučný súd teda správne zastavil exekúciu, keďže majetok povinnej nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd na základe oznámenia súdnej exekútorky dostatočným spôsobom zvážil
okolnosti tohto prípadu a posúdil situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Z

priloženého exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdna exekútorka realizovala šetrenia v rokoch
od 2006 až 2014, z ktorých vyplýva, že povinná nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti, povinná
nemá evidované žiadne motorové vozidlo v evidencii vozidiel, nemá žiaden účet v bankách, nepoberá
dávku sociálneho poistenia, nie je aktívnym odvádzateľom poistného a má sa zdržiavať asi 10 rokov
v Anglicku, v Londýne. Vzhľadom na to, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by

bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani
jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinnej. Je povinnosťou súdu, v prípade
nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval.
Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť a povinná je dlhodobo nemajetná, nie je dôvodné, aj
vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na
ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

11. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinnej v oblasti príjmov, a tak
existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie,
navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v marci 2006, by bolo mimo rozumného
rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinnej, ktorá sa navyše

zdržiava v zahraničí.

12. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

13. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený napadol aj výrok o trovách exekúcie, keď
namietal, že súdny exekútor mal vymáhať trovy exekučného konania od povinnej, keďže povinná
pohľadávku zaplatila.

14. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

15. V tejto veci došlo k zastaveniu exekúcie aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16.Napadnutéuzneseniebolovydanévyššímsúdnymúradníkom,pričompodľa§58ods.6Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57

nemožno podať mimoriadne dovolanie. S účinnosťou od 01.11.2013 sa tak upravila možnosť podania
opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie. Z ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku v novelizovanom znení v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť podania odvolania
ako riadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým sa rozhoduje o trovách exekúcie v súvislosti
s rozhodovaním o zastavení exekúcie sa tým vylúčila.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. proti napadnutému uzneseniu súdu v
exekučnom konaní vo výroku o trovách exekúcie odvolanie prípustné nebolo, nastali podaním odvolania
oprávneným v zákonnej lehote (odvolanie doručené dňa 17.12.2014) proti takému uzneseniu vydanémuvyšším súdnym úradníkom účinky vyplývajúce z § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., t.j. podaním odvolania
došlo k zrušeniu odvolaním napadnutého uznesenia a vo veci mal opätovne rozhodnúť príslušný
sudca súdu prvého stupňa (teraz súdu prvej inštancie). Keďže právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku (t.j. pred 01.07.2016), zostali
zachované, neostávalo odvolaciemu súdu iné ako vrátiť vec súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
exekúcie bez meritórneho rozhodnutia.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).