Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707201882
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8707201882.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnej J. E., bytom K. XXXX/XX, Y., o vymoženie 334,60 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 15Er 62/2007 - 17 zo dňa 08.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým uznesením vyhovel žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 15Er 62/2007 a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Ďalším výrokom určil, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing.
Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie vo výške 38,55 Eur. Exekučné konanie v časti vymoženia úroku
z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 326,63 Eur od 01.08.2006 do zaplatenia zastavil. V

prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného sa dňa 30.01.2007 začalo exekučné konanie o
vymoženie istiny vo výške 334,60 Eur s prísl. a trov exekúcie u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava
Kešeľáka. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s, v Bratislave, sp.zn. SR 5587/06 zo dňa 24.10.2006. Následne uviedol, že dňa

06.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora z Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka na
JUDr. Rudolfa Krutého. Doterajší súdny exekútor Mgr. Ing. Radoslav Kešeľák si uplatnil trovy exekúcie
vo výške 60,26 Eur a navrhol zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v
celom rozsahu bez vymedzenia dôvodov.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 8 a 9, § 196, § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1 a 2, §
53 ods. 1 a 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že rozhodcovským súdom priznaný úrok
z omeškania predstavuje 91,25% ročne, čo znamená hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným

úrokom. Nastal teda rozpor s dobrými mravmi.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že v predmetnej veci súd pripustil zmenu súdneho
exekútora na základe návrhu oprávneného, pričom pôvodný exekútor si uplatnil trovy exekúcie, a preto
prvostupňový súd v súlade s ust. § 196, § 44 ods. 8 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov podľa § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. za 1 úkon podľa hodinovej sadzby vo výške

6,64 Eur za čas 60 minút ( 09.02.2007 prevzatie návrhu), za 7 úkonov paušálnou odmenou po 3,32 Eur
(získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz z účtu vbanke, zisťovanie majetku povinného, 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie nehnuteľností
povinného), a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 3,- Eur. Spolu vrátane 20% DPH
vypočítanej z hodinovej a paušálnej odmeny vo výške 38,55 Eur.

Z týchto dôvodov súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Ďalším výrokom určil, že oprávnený je
povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie vo výške 38,55
Eur. Exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 326,63

Eur od 01.08.2006 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku, ktorým súd zastavil exekúciu v časti vymoženia

úroku z omeškania a v časti v ktorej súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške
38,55 Eur odvolanie oprávnený. Oprávnený poukázal na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov
z omeškania, pričom tvrdil, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými
podmienkami t.j. okrem iného aj s bodom 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz

v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho
uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné
podmienky. Podľa jeho názoru je dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne primeraná a nie je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje

úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru aj s ohľadu na ďalšie obchodné
riziko. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, ako aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005. Následne uviedol, že
prvostupňový súd pochybil pri priznaní odmeny za úkon označený ako prevzatie veci, ktorý nepovažoval
za účelne vynaložený. Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť uznesenie v napadnutej časti a vec vrátiť

na ďalšie konanie.

Súdny exekútor ani povinná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Zákonnýsudcapodanémuodvolaniunevyhovelpostupompodľaust.§374ods.4Občianskehosúdneho

poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolacia námietka týkajúca sa výšky uplatneného úroku z omeškania nebola opodstatnená. Je
nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej
dňa 24.05.2006, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 334,59 Eur. Z
exekučnéhotitulu,atorozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhoSlovenskou
rozhodcovskou, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 5587/06 zo dňa 24.10.2006 (v spise na č.l. 5), ktorým bola

povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 334,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne zo sumy 326,62 Eur od 01.08.2006 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 126,20
Eur. Ide teda o ročný úrok vo výške 91,25 % (0,25 % x 365 dní). Takýto v zmluve o poskytnutí úveru
dojednaný úrok z omeškania nemožno považovať za primeraný, a preto je v rozpore s dobrými mravmi.Je totiž niekoľkonásobne vyšší oproti úroku, aký by oprávnenému patril pri absencii dohody v zmysle
ust. § 369 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, ktoré sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona,
nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v ust. § 265 všeobecne odkazuje na zásady
poctivého obchodného styku, majú tieto zásady v tomto prípade právnu záväznosť. Z terminologického
hľadiska pojem „poctivý obchodný styk“ možno bez akýchkoľvek pochybnosti zahrnúť do širšieho pojmu
dobrých mravov. Uplatnená námietka nebola dôvodná.

Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania
v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie § 45 ods.1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa

osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

Keďže priznanie úroku z omeškania vo výške odporujúcej dobrým mravom je dôvodom na zastavenie
exekúcie sčasti, súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu sčasti zastavil.
Exekučný poriadok v súvislosti so zmenou exekútora upravuje iba rozsah trov pôvodného exekútora
alebo presnejšie povedané režim výpočtu týchto trov. Odvolací súd považuje za potrebné sa s touto
otázkou vyrovnať z dôvodu, že sa v tomto smere vyskytol odlišný právny názor vrátane napadnutého

uznesenia, podľa ktorého súd pri zmene exekútora uloží konkrétnemu účastníkovi, spravidla povinnému,
nahradiť trovy exekúcie (k vzájomne si odporujúcej judikatúre porov. napr. III. ÚS 192/06 z 3. novembra
2006, Beian v. Rumunsko).
Odvolací súd zastáva názor, že zmyslom a účelom ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku in
fine bolo stanoviť režim výpočtu výšky trov pôvodného exekútora, ktoré majú byť vymožené v súlade s

exekučnými procesnými mechanizmami. Najbežnejšie tak, že nový exekútor vymôže v rámci exekúcie
už aj trovy pôvodného exekútora. Z toho ale vyplýva, že nie je nevyhnutné rozhodovať a určovať výšku
trov pôvodného exekútora pri jeho zmene, ale že nový exekútor vymôže plnenie, trovy exekúcie vrátane
trov pôvodného exekútora a vráti poverenie (§ 60 písm. e/ Exekučného poriadku). K takémuto postupu
nie je ani potrebné rozhodovať o výške trov pôvodného exekútora, ale že sa majú rovno vymôcť a kľúč

na ich výpočet zákonodarca stanovil (pre porov. uznesenie KS v Banskej Bystrici vo veci 17CoE 9/11).
,,Aj keď je ustanovenie Exekučného poriadku o tom, ako sa vypočítajú trovy pôvodného exekútora
súčasťou § 44 Exekučného poriadku, upravujúceho aj zmenu exekútora na návrh oprávneného, nemusí
o výške trov exekúcie pôvodného exekútora rozhodnúť súd už v uznesení, v ktorom rozhodol o zmene
exekútora. Trovy pôvodného exekútora vo výške, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, môže v

prebiehajúcom exekučnom konaní vymáhať nový súdny exekútor aj bez rozhodnutia súdu o výške týchto
trov, pretože ich výška je daná zákonom (trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie). Súd bude rozhodovať o trovách povereného aj pôvodného exekútora
len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie“.
Odvolací súd však nepovažuje za nesprávny ani postup, kedy sa o výške trov pôvodného exekútora

rozhodne bez toho, aby sa povinnosť nahradiť trovy ukladala konkrétnej osobe (pre porov. uznesenie
Okresného súdu Lučenec zo dňa 06.10.2009, č.k. 22Er/133/2003-21). Ak súd v súvislosti so zmenou
exekútora pristupuje k rozhodnutiu o trovách exekúcie pôvodného exekútora, určí ich výšku a neukladá
konkrétnemu účastníkovi povinnosť ich uhradiť. Iba tak je možné vyhnúť sa prípadom, že sa nevytvorí
exekučný titul na trovy pôvodného exekútora, ktorý nebude korešpondovať konečnému rozhodnutiu o

trovách exekúcie. Len ťažko možno totiž vopred zistiť, kto v konečnom dôsledku bude zodpovedať za
trovy exekúcie. Môže to byť aj oprávnený (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).Vo svetle týchto úvah dôvody na vydanie uznesenia o trovách exekúcie pôvodného exekútora
neexistovali. Keďže nejde o vec samú a o trovách rozhodol súd bez návrhu, odvolací súd uznesenie
podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil.

Pre prvostupňový súd to znamená, že sa má vecou zaoberať z hľadiska existencie, či neexistencie
zákonných podmienok pre vedenie exekúcie a nedostatku exekučného titulu. V rámci tohto postupu
rozhodne aj o trovách exekúcie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.