Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201145
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Ing. E. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. XX/XX, M., zastúpenej JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom F. Z. XX, F.,
proti žalovanej: Obec Brezovica, so sídlom Brezovica, Osloboditeľov 346, IČO: 00 314 421, zastúpenej
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom U. XXX/XX, W., o určenie, že pracovný pomer žalobkyne

so žalovanou končí a o zaplatenie úrokov z omeškania náhrady mzdy, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/30/2019-38 zo dňa 09. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (III.), p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania (IV.) rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobkyni p r i z
n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých (I., II.), p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo po tom, čo konanie v časti o určenie trvania
pracovného pomeru zastavil a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania náhrady mzdy v

sume 4 974,51 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Pri rozhodovaní prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou a nepriznal žalobkyni
úrokyzomeškania,ktorýchsplatnosťnastalapred11.09.2008,keďžetietonárokysižalobkyňauplatnila
až podaním zo dňa 11. 09. 2011, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 2 CSP a nepriznal žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania, pretože podľa jeho názoru obidve strany mali v konaní čiastočný úspech, keď
žalobkyňa mala neúspech v časti úrokov z omeškania a úspešná bola v konaní o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru na náhradu mzdy. Prihliadol i na to, že žalobkyňa procesne zavinila
zastavenie konania v časti o určenie trvania pracovného pomeru.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žalobkyňa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, priznať jej úroky z omeškania
v celom rozsahu a zaviazať žalovanú k náhrade trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Poukazovala na to, že podanou žalobou dňa 24. 04. 2007 sa domáhala pred okresným súdom v
konaní 1C/78/2007 určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrady mzdy a trov konania.
Uznesením zo dňa 10. 08. 2007 Okresný súd Dolný Kubín konanie prerušil až do právoplatnéhoskončenia iného sporu vedeného na tamojšom súde o neplatnosť odvolania žalobkyne z funkcie
riaditeľky a v konaní pokračoval až dňom 12. 09. 2011. Podľa jej názoru teda v zmysle § 111 ods. 1
O. s. p. platného v danom čase došlo i k prerušeniu plynutia lehôt v zmysle tohto zákona, a teda ani

nemohlo dôjsť k premlčaniu jej nároku na úroky z omeškania, ktoré si uplatnila podaním zo dňa 11. 09.
2011. Nesprávne súd podľa jej názoru postupoval i pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania,
lebo s prihliadnutím na charakter sporu a ňou uplatnené nároky pokiaľ i nebola úspešná v časti úrokov
z omeškania, jedná sa len o nepatrnú časť vo vzťahu k celkovému predmetu konania, a preto jej mala
byť priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Žalobkyňa v priebehu konania viackrát menila
žalobu a až na pojednávaní dňa 12. 09. 2011 navrhla pripustenie zmeny návrhu, kde žiadala okrem
vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru priznať náhradu mzdy s úrokom z omeškania.
Teda prvýkrát si uplatnila úrok až na pojednávaní dňa 12. 09. 2011. Lehota na uplatnenie nároku počas

prerušeniakonaniapodľajejnázorunespočívala,pretosúdtietoskutočnostisprávnevyhodnotil.Náležite
sa vyporiadal aj s výrokom týkajúcim sa nároku na náhradu trov konania, a preto aj v tejto časti žiadala
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu
zamietol (výrok III.), ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

5. Pokiaľ išlo o vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností, v tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (odsek 5, odsek 4 dôvodov), ktoré v takomto prípade nie

je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Ak žalobkyňa v odvolaní poukazovala na ust. § 111 O. s. p., tu je potrebné zdôrazniť, že toto
ustanovenie upravuje plynutie procesných lehôt upravených v tom čase platným Občianskym súdnym
poriadkom. V prípade všeobecnej trojročnej lehoty na uplatnenie nároku sa jedná o lehotu vyplývajúcu

z hmotného práva (Zákonník práce v spojení s Občianskym zákonníkom), ktorej plynutie sa v takomto
prípade neprerušuje, lebo žalobkyni nič nebránilo uplatniť si svoj nárok na súde samostatným návrhom,
a preto ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol.

7. K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie ale došlo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania, a preto v tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu (§ 388 CSP). S prihliadnutím na rozsah
nárokov,ktorétvorilipredmetkonania,možnokonštatovať,žečiastočnénepriznanieúrokovzomeškania
žalobkyni je len nepatrným neúspechom v konaní, a preto odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej
inštancie dospel k presvedčeniu, že žalobkyni prislúcha nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

v celom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

8. V ostatných častiach, pokiaľ bolo konanie medzi účastníkmi zastavené a žalobkyni priznaný úrok z
omeškania vo výške 4 974,51 eur (výroky I., II.), odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP s použitím ust. § 396 ods.
1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania s prihliadnutím
na pomer úspechu, resp. neúspechu účastníkov v konaní, keď žalobkyňa so svojím odvolaním bola
úspešná len v časti náhrady trov prvoinštančného konania a neúspešná v zamietavajúcej časti úrokov

z omeškania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).