Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120011608.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému Q. C., o návrhu
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.9.2020 č. k. 3PP/109/2020-42, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 25.2.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. C., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Tr. zák.
tak, že žiadosť odsúdeného Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. M. XXX/XX, H., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, zo dňa 18.02.2013, sp. zn.
21T/210/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra, zo dňa 05.11.2013, sp. zn. 1To/55/2013
zamietol.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.
3. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného

v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku, ako aj prvú materiálu podmienku, nespĺňa druhú materiálnu podmienku na
podmienečné prepustenie, a síce skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Prvostupňový súd v tejto súvislosti vychádzal najmä z obsahu odpisu registra
trestov odsúdeného na základe ktorého je zrejmé, že odsúdený sa opakovane dopúšťal druhovo
rovnakej predovšetkým majetkovej trestnej činnosti (10 záznamov v odpise registra trestov), pričom

súd prihliadol aj na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, t. j. že odsúdený aktuálne je vo výkone
trestu pre obzvlášť závažný zločin. Súd osobitne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že odsúdený bol vminulosti už jedenkrát podmienečne prepustený (OS Trnava sp. zn. 2PP/70/2006), a napriek uplatneniu
tohto mimoriadneho inštitútu voči jeho osobe sa aj naďalej dopúšťal trestnej činnosti (bol následne
7 krát odsúdený), čo svedčí o tom, že doposiaľ výkon trestu odňatia slobody nemal naňho potrebný

prevýchovný účinok, nakoľko u odsúdeného naďalej prevláda zjavne ľahostajný prístup k spáchanej
trestnej činnosti. V prípade odsúdeného teda nie je možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom
prepustení bude viesť riadny život a v jeho prípade možno vidieť vysoké riziko v prognóze zlyhania.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu
odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným

prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov
trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
7. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a
sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
8. Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu

podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie
druhej materiálnej podmienky.
9. Sťažnostný súd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť
všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový
postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.

10. Sťažnostný súd konštatuje, že opakované páchanie obdobnej trestnej činnosti (10 krát súdne
trestaný za prevažne majetkovú trestnú činnosť) svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal
žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol
riadny život. Početnosť predchádzajúcich odsúdení, ako i to, že inštitút podmienečného prepustenia,
ktorý sa voči nemu už v minulosti uplatnil, vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce

odsúdenia, ani príležitosť daná mu podmienečným prepustením nemali na neho ten výchovný účinok,
aby ho viedli k riadnemu životu. V prípade odsúdeného teda prevažuje legitímna potreba ochrany
spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel.
Trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v

prípade jeho podmienečného prepustenia.
11. U odsúdeného sa jedná o recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané
tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti.
Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je
ajsplneniepredpokladuvedeniariadnehoživotavbudúcnosti.Jeplnevsúladesozákonomzohľadňovať

jednak správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného,
vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť.
12. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné

pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
13. Aj sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou

je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol
odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je
prognóza jeho ďalšieho správania.
14. A preto, aj napriek tomu, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil jednu z

materiálnych podmienok, a síce predpoklad vedenia riadneho života. Na podmienečné prepustenie je
nevyhnutné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok súčasne, tzn. pozitívne rozhodnutie o
podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného
vo výkone trestu.
15. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v

súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
16.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.