Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžfk/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200283
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7017200283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD.,
v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) JUDr. Slavomíra Dubjela, so sídlom Puškinova 16, 080 01
Prešov, správcu INVITA, s.r.o., so sídlom Jazerná 3, 040 12 Košice, v konkurze IČO: 36 853 020,
právne zastúpeného JUDr. Petrom Žoldošom, advokátom, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná
63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100381641/2017 zo dňa 2. marca 2017, v
konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

7S/41/2017-132 zo dňa 24. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 104167107/2016 zo dňa

24.10.2016 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 2.128,12 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012, čím znížil nadmerný
odpočet zo sumy 142.417,44 € na sumu 140.289,32 €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100381641/2017 zo dňa 02.03.2017
prvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.

II.
Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal dňa 24.05.2012 daňové
priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume
142.417,44 €. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na preverenie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012, o výsledku ktorejvyhotovil Protokol č. 21152947/2015 zo dňa 03.11.2015. Keďže z hľadiska spôsobu realizácie sporných
zdaniteľných obchodov išlo o totožný skutkový stav (žalobca vo všetkých preverovaných zdaňovacích
obdobiach uskutočňoval zdaniteľné obchody s maďarskými odberateľmi, na základe ktorých uplatňoval

oslobodenie od dane a tovar vo všetkých preverovaných obdobiach preveroval rovnaký prepravca),
aj vykonané dokazovanie správcu dane, ako aj jeho zistenia a samotné odôvodnenia jeho rozhodnutí
týkajúcich sa týchto preverovaných období sa logicky vzájomne prekrývali a čiastočne vo svojej podstate
aj zhodovali. Práve z tohto dôvodu v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí
správcu dane, týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012, sú uvedené aj zistenia, ktoré sa priamo

tohto obdobia netýkajú, ale sú podstatné pre utvorenie si komplexného obrazu o spôsobe uskutočnenia
zdaniteľných obchodov žalobcom v období od apríla do júna 2012.

5. Správny súd konštatoval, že na správu daní je vecne príslušný daňový úrad, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak. Predmetom DPH sú dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov. Colný úrad by bol výlučne

príslušný iba v prípade dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky. Krajský súd považoval za správny
právnynázoržalovaného,žedovoztovaruztretiehoštátuajehonáslednýpredajniejemožnépovažovať
za jedno plnenie, keďže pri týchto obchodných transakciách postavenie žalobcu nie je rovnaké. Pri
dovoze tovaru z tretieho štátu bol žalobca v postavení odberateľa a pri intrakomunitárnom dodaní do
štátu Európskej únie bol žalobca dodávateľom. Aj podľa názoru správneho súdu ide o dva rozdielne

druhy zdaniteľných obchodov, pričom na preverenie reálnosti obchodov žalobcu s jeho odberateľom v
Maďarsku bol vecne príslušný daňový úrad.

6. Žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie je nulitné z dôvodu, že bolo vydané vecne nepríslušným
správcom dane a žalovaným, nepovažoval krajský súd za opodstatnenú. Správca dane preveril iba

intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom maďarskému odberateľovi, pričom vykonaným dokazovaním
zistil, že predmetný tovar bol dopravovaný na územie Maďarska vozidlami prepravnej spoločnosti
SP-TRANS s.r.o., a tými istými vozidlami prepravovaný ten istý tovar, bez vyloženia späť na územie
Slovenskej republiky žalobcovi, kde bol v priestoroch jeho spoločnosti v Košiciach, Jazerná 3, vyložený.
Daňový úrad, ako príslušný správca dane, vykonal daňovú kontrolu zameranú na overenie pravdivosti

údajov uvedených v podanom daňovom priznaní v riadku 16, v ktorom žalobca deklaroval predaj
dovezených oceľových zvitkov s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Daňový úrad je kompetentný
na preverovanie správnosti údajov, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní.

7. Z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu, ďalej vyplýva, že správca dane vykonaným
dokazovaním v priebehu daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, zistil, že tovar - 25,96 ton
oceľových zvitkov v sume 12.768,82 € uvedený na faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej
žalobcom pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft., bol žalobcom ihneď odkúpený a bez
vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle, a tým istým prepravcom, v ten

istý deň, dopravený späť žalobcovi, kde bol aj vyložený a následne spracovaný na výrobky žalobcu.
Správca dane spochybnil aj pravdivosť predloženého CMR dokladu, č. 5335612, pretože vozidlo, ktoré
malo vykonať prepravu tovaru do Maďarska dňa 27.04.2012 (ťahač + náves s evidenčnými číslami
uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí), nebolo evidované v uvedený deň v mýtnom systéme po
spoplatnenej cestnej sieti SR. Odberateľ žalobcu výslovne potvrdil, že podľa dohody so žalobcom, tento

tovar, ktorý mal byť dodaný dňa 27.04.2012, žalobca ihneď odkúpi naspäť. Vykonaným dokazovaním
tak bola spochybnená preprava označeného tovaru zo Slovenska do Maďarska, ale aj v prípade, ak
by tento tovar skutočne bol prepravený do Maďarska, bolo nesporne zistené, že tovar bol ihneď
späť prepravený na územie Slovenska, a to bez vyloženia v Maďarsku. K jeho vyloženiu došlo až na
území SR v sklade žalobcu. Preprava tovaru označeného vo faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014,

vystavenej žalobcom maďarskému odberateľovi, začala aj skončila na území Slovenskej republiky, len
bola vykonaná cez iný štát Európskej únie. Miestom dodania tovaru a miestom skutočnej spotreby,
bolo územie Slovenska a nie územie iného členského štátu, ako to žalobca deklaroval predloženými
dokladmi. Záver správcu dane, že takýto obchod je treba považovať za účelový, bol podľa názoru
krajského súdu správny a zodpovedá vykonaným dôkazom. Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ je

možné oslobodiť od DPH iba za podmienok, ktoré sú uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 zákona o
DPH. Základnou podmienkou je oslobodenie od dane za dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH, t. z., že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného
členskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovaru,alebonaichúčet,aknadobúdateľjeosobouidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalobca síce v colnom konaní formálne deklaroval, že
tovar dovezený z územia Ukrajiny (tretieho štátu) následne dodal odberateľovi v inom členskom štáte,
na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní oslobodený od DPH, ale v daňovom konaní pri

preverovaní intrakomunitárnych obchodov správca dane zistil, že údaje uvedené žalobcom v daňovom
priznaní, nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca tak neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru pre
maďarského odberateľa. Námietku žalobcu, že vec bola nesprávne právne posúdená, preto správny
súd nepovažoval za dôvodnú.

8. Žalobca v správnej žalobe vytýkal žalovanému aj nesprávne vypočítaný rozdiel DPH, keďže do
základu dane podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, nezapočítal clo, preto výsledná daň by bola
iná, ako vypočítaná správcom dane. Krajský súd z obsahu spisu a z napadnutých rozhodnutí zistil, že
správca dane pri určovaní rozdielu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH a vychádzal z
predloženej faktúry (týkajúcej sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia), ktorými žalobca deklaroval, že
maďarskému odberateľovi dodal oceľové zvitky v sume 16.874,00 USD, čo podľa predloženej evidencie

DPH predstavovalo protihodnotu v sume 12.768,82 € a na faktúrach uviedla informáciu o oslobodení
od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ s odkazom na ustanovenie § 43
zákona o DPH. Dokazovaním však bolo zistené, že miesto plnenia a skutočnej spotreby dodávaného
tovaru bolo na území Slovenskej republiky, preto bolo potrebné dodanie tovaru zdaniť 20 % daňou z
pridanej hodnoty, čo predstavuje sumu 2.128,12 eur, ktorú správca dane určil správne a v súlade so

zákonom. Aj v prípade, ak do základu dane nebolo zahrnuté clo, čím došlo k zníženiu základu dane,
uvedený nesprávny postup, by nemal za následok zrušenie administratívneho rozhodnutia, pretože
žalobca nemôže tvrdiť, že takýmto nesprávnym postupom by bol ukrátený na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch, a to z dôvodu, že v konečnom dôsledku mu bolo uložené zaplatiť daň
v menšom rozsahu. Na takúto žalobnú námietku žalobca nie je pasívne legitimovaný (vyrubenie dane

v menšom, než zákonom stanovenom rozsahu, nie je na ujmu jej práv), a preto krajský súd aj z toho
dôvodu, túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že
účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

III.
Konanie na kasačnom súde

10. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že

krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol kasačnému
súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného
a vec mu vráti na ďalšie konanie.

11. Namietal, že krajský súd prijal v zhode so žalovaným nesprávny záver, že dovoz tovaru z tretieho

štátu a jeho následný predaj nie je možné považovať za jedno plnenie, keďže pri týchto obchodných
transakciách postavenie žalobcu nie je rovnaké. Pri dovoze tovaru z tretieho štátu bol žalobca v
postavení odberateľa a pri intrakomunitárnom dodaní do štátu Európskej únie bol žalobca dodávateľom.
V tejto situácii sa prejavila nesprávnosť záverov týkajúcich sa dvoch rozdielnych zdaniteľných plnení
dovozu a intrakomunitárneho dodania a vecná príslušnosť na rozhodovanie colného úradu vo veci

dovozu a daňového úradu vo veci intrakomunitárneho dodania. Ak by v danej veci rozhodoval colný
úrad, tak by v prípade intrakomunitárneho (ne)dodania automaticky zahŕňal do základu pre výpočet
DPH aj clo. Keďže tak rozhodoval daňový úrad, do základu DPH nepojal clo, pričom túto skutočnosť
žalovaný nijako neodôvodnil a neodôvodnil to ani správny súd aj napriek tomu, že clo do základu DPH
nepochybne patrí.

12. Ďalej namietal, že rozhodovať o tom, či boli/neboli splnené podmienky intrakomunitárneho dodania
tovaru do iného členského štátu patrí výlučne colným úradom. V danej veci bolo vydané rozhodnutie v
colnom konaní, ktorým bol prepustený tovar do voľného obehu s oslobodením od DPH. Daňový úrad
nemá kompetenciu meniť právoplatné rozhodnutie colného úradu vo veci oslobodenia od DPH, pretože

v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté a rozhodovať dvakrát v tej istej veci nemožno práve pre
prekážku rei iudicatae. Z hľadiska vecného pri existencii rozhodnutia colného úradu, ktorým oslobodil
tovar od DPH z titulu jeho dodania do členského štátu je namieste zo strany žalovaného rešpektovať
právoplatnérozhodnutieúradustým,žejemožnéaplikovať§11,17a20avecposúdiťakonadobudnutietovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Namietal, že celá vec bola nesprávne právne posúdená.
Na vyrubenie rozdielu dane z titulu intrakomunitárneho (ne)dodania tovaru z dôvodov uvedených vyššie
nebol vecne príslušný daňový úrad, ale jednoznačne vecne príslušným bol colný úrad.

13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl
2012 nesplnil podmienky oslobodenia dodania tovaru od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z.z., keďže bolo zistené, že tovar predaný spoločnosti DIGÉP Hungary Kft. bol ihneď spätne
odkúpenýabezvyloženiavinomčlenskomštáte(Maďarsku)bolrovnakýmivozidlamidopravenýspäťna

územie SR sťažovateľovi, kde bol v jeho priestoroch na Jazernej 3 v Košiciach vyložený. Správca dane
konštatoval, že deklarovaný obchod bol účelový, z dôvodu preukázania splnenia podmienok Colnému
úradu Košice pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty
(režim 42:00), miestom zdaniteľného plnenia a skutočnej spotreby je územie SR, preto mal sťažovateľ
toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20% sadzbou DPH, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú
sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu SR

14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2021 (§
137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutí správnych

orgánov, ktorými bol sťažovateľovi určený rozdiel nadmerného odpočtu v sume 2.128,12 € na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

16. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajskéhosúdupotom,akosaoboznámilsobsahomadministratívnehoasúdnehospisuasprihliadnutím

na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku rozsudku.

17. Kasačný súd s poukazom na § 464 ods. 1 S.s.p. dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/9/2019 zo dňa 10.12.2019, ktoré sa týka obdobnej veci toho istého
sťažovateľa, s nasledovným odôvodnením:

„9. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že podstatu daňovej transakcie vysvetlil splnomocnený

zástupca daňového subjektu INVITA, s.r.o. JUDr. V. C. na ústnom pojednávaní vo svojej výpovedi
do zápisnice pred Daňovým úradom Košice č. 9801401/5/3827101/2014/Stlv zo dňa 12.08.2014, kde
odpovedal na otázku pracovníkov správcu dane pod bodom 8 (časť A, príloha 15 predloženého
administratívneho spisu).

10. „Spoločnosť INVITA, s.r.o., predávala v kontrolovanom zdaňovacom období tovar, zvitky,
spoločnostiam Miskolc Steel Mills, Kft., Kerpely Antal ut. 35, 3533 a Digép Hungary Diósgyori Gépgyár
Ipar, Kerpely Antal ut. 35, 3533 Miskolc. Z akého dôvodu spoločnosť INVITA, s.r.o., nakúpila a zároveň
predala oceľové zvitky do rovnakých spoločností?Vyjadrenie daňového subjektu:
Išlo o režim 4200, ktorý umožňuje doviezť tovar z tretích krajín na územie Slovenska, oslobodením od

DPH, za podmienky, že bude dodaný do iného členského štátu. Pri prepustení do režimu voľný obeh
s oslobodením od DPH, nám Colný úrad Košice, uložil povinnosť, predložiť v lehote 30 dní prepravné
doklady, ktoré potvrdzovali, že tovar bol dodaný do členského štátu EÚ, túto povinnosť sme si za
každým splnili. Následne sme takto dodaný tovar dodaný do členského štátu EU odkúpili, za účelom
jeho ďalšieho spracovania a predaja“.

11. Z uvedeného je zrejmé, že hlavným účelom vývozu oceľových zvitkov do Maďarska a ich následného
okamžitého spätného dovozu na územie SR bolo získanie Colného režimu 4200 (Dovoz tovaru s
oslobodením od DPH) pre tovar z Ukrajiny. Tejto daňovej transakcii absentuje hospodársky dôvod (angl.
commercial reason.). Získanie daňovej výhody v podobe oslobodenia od DPH pri dovoze z Ukrajiny je
výsledkom umelo vytvoreného vývozu a spätného dovozu do Maďarska (i keď reálne uskutočneného).
Umelosť transakcie vyplýva zo skutočností, zistených správcom dane a opísaných v závere protokolu

z daňovej kontroly č. 21152947/2015 zo dňa 03.11.2015 nasledovne: „Podľa výpisu z elektronického
mýtneho systému, motorové vozidlá, ktoré mali prepravovať tovar kontrolovaného daňového subjektu
INVITA, s.r.o., pre jeho odoberateľov mali uskutočniť tieto prepravy v časových intervaloch, ktoré
nezodpovedali ani približným časovým intervalom obojsmernej cesty z miesta vykládky na Jazernej
3, Košice do miesta vykládky či už v Miškolci alebo v Encsi, nepočítajúc prípadný čas vyloženia

tovaru odberateľom. Podľa výpisu z Elektronického mýtneho systému dokonca motorové vozidlá v deň
deklarovaný na CMR dokladoch ako prílohách k faktúram, neprešli Slovensko - maďarskú hranicu.
Tovar teda nemohol vo väčšine uskutočnených dodaní do Maďarskej republiky, odberateľom daňového
subjektu INVITA, s.r.o., reálne prísť do miesta deklarovaného ako miesto vykládky na CMR a byť tam
vyložený a tým pádom nemohlo dôjsť k možnosti nadobúdateľa tovaru, nakladať s týmto tovar a tým

pádom k nemu ani nezískal vlastnícke právo“.
12. Kasačný súd sa nestotožnil so správcom dane, že v danom prípade nedošlo k nadobudnutiu
tovaru - oceľových zvitkov maďarským odberateľom, „DIGÉP Hungary Kft.“ v Maďarsku z dôvodu, že
kamióny s tovarom neboli vyložené a tovar bol ihneď spätne prepravený na územie SR. V danom
príde nedošlo k fyzickému prevzatiu tovaru (vykládke) avšak i z vyjadrenia sťažovateľa ku kasačnej

sťažnosti bod 7 vyplýva, že išlo o vôľové odovzdanie tovaru na území Maďarskej republiky s tým, že
tovar sa ihneď spätne vyvezie. V danom prípade však absentuje pridaná hodnota vykonaná maďarským
odberateľom. Týmto spôsobom sa maďarský odberateľ stal umelo vsunutým medzičlánkom, ktorý
síce reálne existoval, ale jeho hlavným účelom bolo získanie colného režimu 4200 (Dovoz tovaru
s oslobodením od DPH) pre sťažovateľa pri dovoze tovaru z Ukrajiny, ktorý by bez tejto následnej

transakcie pre tovar dovezený z Ukrajiny nezískal. Rovnako sa nestotožnil so záverom správcu dane,
keď vyhodnotil, že tovar neopustil územie SR. Z obsahu spisu vyplýva, že preprava tovaru bola reálne
uskutočnená.
13. Podľa § 3 ods. 6 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok v znení zákona č. 435/2013
Z. z. v znení účinnom v čase vykonania daňovej kontroly na právny úkon, viacero právnych úkonov

alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada.
14. Kasačný súd dospel k záveru, že v danom prípade je formálne existujúca daňová transakcia v

rozpore s ust. § 3 ods. 6 druhá veta Daňového poriadku a ide o zneužitie práva v zmysle rozsudkov
Súdneho dvora EU C- 255/02 Halifax.
15. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-255/02 zo dňa 21.02.2006 Halifax
a. Plnenia, o aké ide vo veci samej, predstavujú dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb a
hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1 a článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1

šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia,
zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne kritériá, na
ktorých sú tieto pojmy založené, takisto v prípade, ak sú vykonávané iba s cieľom získať daňovú výhodu
bez iného podnikateľského účelu.

b. Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet
DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.
Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu
podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úpravepreberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom
sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať,
že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.

c. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola
nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.
16. Kasačný súd konštatuje, že Súdny dvor EU v rozsudku C-255/02 Halifax vyslovil záver, že
hospodárska činnosť v zmysle šiestej smernice má objektívny charakter bez ohľadu na existenciu
podnikateľského účelu. Tým sa stotožnil so stanoviskom spoločnosti Halifax (bod 45) aj so stanoviskom

Európskej komisie (bod 47), že podnikateľský účel nie je pojmovým znakom hospodárskej činnosti ako
takej podľa šiestej smernice. Absencia podnikateľského (hospodárskeho) dôvodu na strane daňového
subjektu však vedie k záveru o zneužití práva, ak hlavným cieľom predmetných plnení je získať daňovú
výhodu.
17. Kasačný súd na základe uvedeného zovšeobecňuje, že ak hlavým účelom vývozu oceľových zvitkov
z prevádzky na území SR (pôvodne dovezených z Ukrajiny) do Maďarska a ich okamžitého spätného

dovozu bez vyloženia tovaru do tej istej prevádzky na územie SR bolo získanie Colného režimu 4200
(Dovoz tovaru s oslobodením od DPH), ide o zneužitie práva v zmysle rozsudku C-266/02 Halifax.
Zneužitie práva sa odlišuje od daňového podvodu, kde nedochádza k reálnej hospodárskej činnosti.“

18. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že v danom prípade išlo o obdobnú vec medzi

sťažovateľom a žalovaným, len ide o iný mesiac zdaňovacieho obdobia, v tejto veci ide o apríl 2012 a
vo veci najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/9/2019 ide o máj 2012. Kasačné námietky sťažovateľa v tejto veci
sú rovnaké ako vo veci najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/9/2019, a preto kasačný súd sa plne pridržiava
odôvodnenia rozsudku sp. zn. 3Sžf/9/2019 zo dňa 10.12.2019 a v podrobnostiach na neho odkazuje.

19. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii príslušnej
zákonnej úpravy dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd
vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa

uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že
v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

20. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a
analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.