Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208749
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314208749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX H. XX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, so sídlom Mierová 87, 066 01
Humenné, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212, o náhradu škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 07.02.2018 č.k. 11C 117/2014 - 183 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania vo vzťahu k žalobcovi, pričom o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 17.07.2014 na tunajší súd žalobu
o náhradu škody, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 33 441,30 eur a náhradu trov

konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.06.2007 spoločne so svojím bratom poskytol F. Q. peňažnú pôžičku,
a to žalobca poskytol sumu 13.277,56 eur a jeho brat X. Q. sumu 18.588,59 eur. N. sumu sa F. Q.
zaviazal vrátiť do jedného roka. Nakoľko k vráteniu v stanovenej lehote nedošlo, podali na súd žalobu.
Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. 5Ro/153/2009, kde bol
F. Q. povinný vrátiť X. Q. sumu 13.277,56 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne a nahradiť

trovy konania vo výške 588,18 eur. V prospech žalobcu bol vydaný druhý platobný rozkaz pod sp.
zn. 12Ro/15/2009, kde bol F. Q. povinný zaplatiť sumu XXXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne a nahradiť trovy konania v sume 521,78 eur. Nakoľko ani v dohodnutej lehote k
úhrade dlžnej sumy zo strany F. Q. nedošlo, bolo voči nemu začaté exekučné konanie, ktoré doposiaľ
neviedlo k uspokojeniu pohľadávky. Z dôvodu zabezpečenia pohľadávky voči F. Q. v celkovej sume
31.866,16 eur a nákladov na právne zastúpenie v sume 1575,28 eur, dňa 16.10.2009 spísali F. H.
( švagor dlžníka F. Q. )ako záložca na jednej strane a na druhej strane žalobca a X. Q. ako záložní

veritelia, záložnú zmluvu. Dňa 16.10.2009 podali návrh na vklad tejto zmluvy k bytu č. XX. na posch.X
vchod XX v bytovom dome XXXX na pozemku parc.č XXXX a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX
k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmereXXX mX zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. A.. Návrh na vklad záložného práva na základezáložnej zmluvy zo dňa 16.10.2009 bol Správe katastra A. doručený dňa 16.10.2009 a od tohto dátumu
začala plynúť lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu na vklad podľa § 32 zák.č. 162/1995 Z.z., teda
táto lehota uplynula 15.11.2009. Správa katastra A. však až dňa 10.01.2010 č. V-XXXX/XX vydala

rozhodnutie, ktorým konanie zastavila. Predmetné rozhodnutie bolo doručené iba X. Q., žalobca do
dnešného dňa rozhodnutie neobdržal. Zároveň do 10.01.2010 správa katastra Humenné ani nevydala
rozhodnutie, ktorým by 30-dňovú lehotu predĺžila. Následne Krajský katastrálny úrad v Q. rozhodnutím č.
Vo-X/XXXXLu zo dňa 06.04.2010 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. XXXX/XX, ktorým návrh
zamietol a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Keďže Správa katastra A. ďalej nekonala

podali žalobca a X. Q. žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 31.01.2012. Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 29.03.2012, č.k. 1S/23/2012-40 uložil Správe katastra A., aby v lehote 30 dní
od právoplatnosti uznesenia o návrhu na vklad záložného práva v konaní č. V - XXXX/XXXX rozhodla.
Správa katastra A. o návrhu na vklad záložného práva rozhodla rozhodnutím zo dňa 10.05.2012, č. V
- XXXX/XXXX, a to tak že návrh na vklad zamietla z dôvodu, že predmetný byt, ktorý bol predmetom
záložného práva, bol na základe uznesenia Okresného súdu A., č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa

03.02.2011 zapísaný do vlastníctva X. H. vydaného v exekučnom konaní.
Krajský súd v Q. predmetné rozhodnutie Správy katastra A. v odvolacom konaní potvrdil rozsudkom zo
dňa26.09.2012,č.k.2Sp/13/2012-11atospoukazomnaust.§3ods.1až4zák.č.71/1967Zb.;správne
orgány sú povinné zaoberať sa každou vecou, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky. Konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje i Ústava SR v čl. 48. Porušenie

zásady rýchlosti konania zo strany správneho orgánu môže byť kvalifikované ako nesprávny úradný
postup a zakladať nárok na náhradu škody podľa zák. 514/2003. O skutočnosti, že Správa katastra
A. sa dopustila prieťahov v konaní svedčí aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.03.2012,
ktorý v uznesení konštatoval, že správny orgán viac ako dva roky nerozhodol o návrhu na vklad do
katastra nehnuteľnosti a čím ide zjavne aj o narušenie princípu právnej istoty. Rovnako Krajský súd

v Prešove rozsudkom zo dňa 26.09.2012 konštatoval, že zavinením Správy katastra Humenné došlo
k poškodeniu práv účastníkov správneho konania. Správa katastra Humenné sa dopustila prieťahov
v konaní, čím porušila Ústavu SR čl. 48 ods. 2, podľa ktorého má každý právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa dopustila nesprávneho úradného postupu, keď opomenula vydať
rozhodnutie v zákonnej lehote, teda došlo aj porušeniu čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý

má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či
verejnejsprávyalebonesprávnymúradnýmpostupom.Včasevydanierozhodnutiaonepovolenívkladu,
t.j. dňa 10.05.2012, už nastala zmena v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a žalobcovi vznikla
škoda nemožnosťou uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu tak, ako by to bolo možné, keby kataster
rozhodnutie vydal v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote, a to aj v prípade exekučného konania.

Žalobca mal za to, že spĺňa podmienky podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, vyzval Ministerstvo vnútra SR, ktoré list odstúpilo Úradu geodézie,
kartografieakatastraSlovenskejrepublikyopredbežnéprerokovanienárokunaúhraduškodyavsúlade
s ust. § 17 a § 18 vyššie uvedeného zákona uplatnila nárok na zaplatenie sumy 14.065,211 eur pre
žalobcu a sumy 19.376,23 eur pre X. Q. z titulu náhrady škody. Žalovaný listom zo dňa 21.11.2013

písomne oznámil žalobcovi, že v predmetnej veci neboli splnené základné zákonné predpoklady na
náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci ( kumulatívne splnené všetky 4 podmienky pre vznik
škody ), nakoľko pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte
nevznikla a preto žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu nevyhovel. Preto sa
domáhal zaplatenia náhrady škody prostredníctvom žaloby podanej na súd.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca vo svojich
výpovediach uviedol, že na podanom návrhu trvá. Ďalej uviedol, že predmetom konania je vrátenie
peňazí, nakoľko má za to, že pracovníčka Katastrálneho úradu v Humennom urobila chybu, keďže
nerozhodla v určitom čase. On požičal peniaze F. Q. vo výške 300 000,-Sk, jeho brat mu požičal sumu

400 000,-Sk, pričom sa dohodli ústne, že on to do roka splatí. Peniaze však nesplácal a v stanovenej
lehote nevrátil, preto sa domáhajú ich vrátenia prostredníctvom žaloby podanej na súd. Následne mu
F. Q. zavolal, že by chcel vyrovnať dlh. On ho odkázal na svojho právneho zástupcu, nakoľko už vtedy
všetky veci riešil on. On mu zavolal, následne sa stretli, vtedy už mal byt prevedený na svojho švagra H.
a im povedal, že do konca roka peniaze vráti. Chcel potom podpísať nejaké papiere, ktoré mal pripraviť

právny zástupca. Po podpise potrebných listín, považoval vec za skončenú a čakal, čo bude nasledovať.
Problém nastal, keď im Kataster nechcel zapísať záložné právo k predmetnému bytu, keďže byt bol
predaný už iným. Mal za to, že kataster porušil zákon a to konkrétne dotyčná osoba, ktorá to robila, ide
o terajšiu riaditeľku Správy katastra pani W.. Preto žiadal od žalovaného, aby nám nahradil škodu, ktorúzapríčinil jej pracovník. Ďalej uviedol, že s pánom H. nejednal, ani ho nepoznal, jednali len s pánom Q. a
pán Q. vybavoval aj podpisy a ich doniesol aj podpísané. Presný dôvod, prečo kataster nepovolil vklad
nevedel uviesť. Pokiaľ ide o exekúciu, tak táto nebola vykonaná, exekučné konanie, ktorej predmetom

je vymoženie danej pohľadávky proti pánovi Q. pokračuje, ale nejde o byt, ide o niečo iné a príklep nebol
schválený. Exekučné konanie, kde vystupuje v pozícii oprávneného doposiaľ zastavené nebolo.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 07.02.2018 trval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Preukázali všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že ich nárok je dôvodný. Poukázal aj na

dôvody uvedené v podanom odvolaní proti rozsudku. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu, ktorý
zrušil rozhodnutie okresného súdu, a to z dôvodu, že okresný súd neustálil právny názor a neprijal
jednoznačný právny záver a že vo veci rozhodol bez toho, aby dostatočne preskúmal skutkový ako aj
právny stav, čím pochybil. Má za to, že preukázali všetky tri podmienky na náhradu škody. Čo sa týka
prvého predpokladu na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup, tento potvrdil aj Krajský súd v
Prešove, že žalovaný bol nečinný v konaní o povolení vkladu a spôsobil tento chybný stav. Boli porušené

taktiež články ústavy, čo už konštatoval aj Krajský súd v Prešove. Čo sa týka druhého predpokladu
existencieškody,tútookresnýsúdsprávnenedefinovalaneozrejmil.Mázato,ževdanejvecibolsplnený
tento predpoklad, pretože klient sa domáhal majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to uplatnením
záložného práva na danú nehnuteľnosť a následným predajom tejto nehnuteľnosti v exekučnom konaní
by bol uspokojený peňažnou pohľadávkou, ktorú si uplatňoval v konaní. Čo sa týka tretej podmienky, a to

príčinnej súvislosti, podľa jeho názoru je to jednoznačne preukázané a to, že samotným konaním správy
katastra a nezapísaním záložného práva žalobcu do katastra zamedzila žalobcovi možnosť uspokojiť
si svoju pohľadávku. Má za to, že neobstojí tvrdenie správy katastra, že ani zápis záložného práva do
katastra by neovplyvnil následné kroky p. Z. k uspokojeniu jeho pohľadávky, lebo ak by bolo zapísané
toto záložné právo žalobcu, musel by ho kataster akceptovať. Poukázal na exekučný poriadok platný v

čase rozhodovania, kde je jasne stanovené, resp. bolo jasne stanovené, že pokiaľ je zapísané záložné
právo na nehnuteľnosť, v tomto prípade by to bolo záložné právo jeho klienta a ak by tam vzniklo aj
ďalšie záložné právo, ktoré by bolo dôvodom predaja iného exekútora, bol by v potrebnej veci potrebný
súhlas žalobcu, a preto súd by príklep neudelil aj keby došlo k predaju iným exekútorom. Teda to svedčí
o príčinnej súvislosti medzi postupom katastra a vzniknutou škodou. K vyjadreniu žalovaného poukázal,

že toto pozostáva na tých istých vyjadreniach, ktoré boli produkované počas celého konania. To isté
uviedli aj vo vyjadrení k odvolaniu voči rozsudku, teda sa nejedná o žiadne nové skutočnosti. Za jediný
dôvod zamietnutia žaloby považujú to, neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy zo dňa 16.10.2009. Podľa
názoru žalobcu však táto záložná zmluva bola platná.. Preto je zrejmé, že táto záložná zmluva je platná.
Preto má za to, že žaloba je dôvodná, trváme na nej, žiadame, aby súd jej vyhovel a priznal aj nárok

na náhradu trov konania. Krajský súd uznal, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Krajský súd sa vyslovuje, že až po preukázaní nesprávneho
úradného postupu a vzniku škody je možné skúmať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

6.Zástupcažalovanéhonapojednávanídňa07.02.2018žiadalžalobuzamietnuť.Poukázalnadoterajšie
vyjadrenia vo veci. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove zrušil predchádzajúci rozsudok Okresného
súdu Humenné z jedného dôvodu, a to že rozhodnutie nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené.
Krajský súd teda nezmenil žiadne dôvody odôvodnenia tohto rozsudku. Čo sa týka troch predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody, otázka nesprávneho úradného postupu katastrálneho úradu nie je

sporná avšak to, čo uviedol aj Krajský súd v Prešove, že škoda a príčinná súvislosť neboli preukázané,
má za to, že neboli preukázané ani do dnešného dňa zo strany žalobcu. Čo sa týka konkrétnej
škody v danom prípade absentuje aj žalobcom uvedenie momentu vzniku škody ak návrh na vklad
záložnej zmluvy bol doručený na kataster 16.10.2009, 30-dňová lehota na rozhodnutie katastra o
povolení alebo nepovolení vkladu uplynula 16.11.2009, a teda nasledujúcim pracovným dňom dochádza

k nesprávnemu úradnému postupu zo zákona, a týmto nesprávnym úradným postupom mala byť
spôsobená škoda, no my poukazujeme na to, že v danom momente ešte žiadna škoda žalobcovi
nevznikla. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedol, že ak by aj katastrálny orgán rozhodol v lehote
stanovenej zákonom 30 dní o povolení návrhu na vklad záložnej zmluvy, neznamená to, že by rozhodol
automaticky kladne, teda žeby povolil vklad záložnej zmluvy. Má teda za to, že argumenty žalobcu v

tejto časti sú predčasné a ak by katastrálny orgán vtedy postupoval podľa vtedy platného § 31 ods.
1 katastrálneho zákona a skúmal všetky skutkové a právne okolnosti prípadu, daný návrh na vklad
by mal byť zamietnutý, a to z dôvodu, čo si osvojil aj okresný súd v predošlom konaní k danému
splnomocneniu, že dané splnomocnenie bolo neplatným právnym úkonom vo vzťahu k § 22 a § 37 a§ 39 občianskeho zákonníka to po prvé a po druhé vo vzťahu k tomu, že samotný žalobca jednak na
katastrálny orgán doručil odstúpenie od záložnej zmluvy, čo následne aj na pojednávaní na okresnom
súdesvojímspôsobompotvrdilauviedol,cit.:„Rovnakonemalsomvedomosťožiadnejzáložnejzmluve,

teraz na súde ju vidím prvýkrát a určite byt do zálohu som dávať nechcel.“. V tomto prípade išlo o zápis
záložného práva do katastra nehnuteľnosti, nešlo o zápis vlastníckeho práva. V čase rozhodovania
o povolení vkladu záložnej zmluvy boli na liste vlastníctva zapísané poznámky podľa § 44a a § 159
a Občianskeho súdneho poriadku čo malo vplyv aj na skutočnosť, že predmetný byt resp. prevod
predmetného bytu bol odporovateľným právnym úkonom a následnou neúčinnosťou tohto právneho

úkonuvovzťahukzáložcovisabytdostaldovlastníctvapôvodnéhovlastníkap.Q.anáslednebytprešiel
cez dobrovoľnú dražbu do vlastníctva tretej osoby. Má teda za to, že doteraz zo strany žalobcu nebola
preukázanáexistenciaškodyanimomentjejvznikuataktiežnebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

7. Zo spisu V- XXXX/XX Kat. úradu v Q., Správa katastra A. vyplýva ,že dňa 16.10.2009 bol

podaný na Správu katastra Humenné, Štefánikova 18, návrh na vklad záložného práva navrhovateľmi
F. H., zastúpeného JUDr. V. A., ako záložcom a ako veriteľmi F. Q. a X. Q. z dôvodu, že títo
uzavreli dňa 16.10.2009 záložnú zmluvu, ktorou záložca F. H. zriadil na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa H. Q. vo výške 14 065,21 eur a pohľadávky veriteľa X. Q. vo výške 19 376,23 eur záložné
právo k nehnuteľnostiam uvedeným v priloženej záložnej zmluve a to dvojizbovému bytu č. XX na

šiestom poschodí bytového domu na adrese ul. U.. Hrdinov č. XXXX, vchod č. XX v A. o celkovej
podlahovej ploche XX,XX m2, bytovému domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele KN XXXX,
k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, uvedených v
článku X zmluvy v podiele 5 064/315716, a parcele KN XXXX zast. Plocha a nádvorie o výmere 435 m2
v podiele 5 XXX/XXXXXX k celku, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. A., ktorým návrhom bolo žiadané,

aby Správa katastra Humenné rozhodla o vklade záložného práva v prospech veriteľov H. Q. a X. Q. na
tieto nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z pripojenej záložnej zmluvy, ktorú podpísali H. Q. a
X. Q., ako veritelia a JUDr. V. A., advokátska kancelária Humenné za záložcu F. H.. Nepodpísal ju F. H..

8. Rozhodnutím č. V-XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2009 Správa katastra Humenné, prerušila konanie o

návrhu na vklad záložného práva a to z dôvodu, že Správe katastra dňa 10.11.2009 bol doručený
návrh na urýchlený zápis poznámky o začatí súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu
z kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2009 č. V-W uzavretej medzi F. Q. a X. Q., rod. H., ako predávajúcimi
a F. H., ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod tých nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložnej
zmluvy, pričom podľa predloženého potvrdenia Okresného súdu Humenné, sa začalo viesť konanie

pod sp. zn. 21C/158/2009. Taktiež bol Správe katastra Humenné dňa 16.11.2009 doručený návrh
JUDr. V. A., advokáta zastupujúceho H. Q., o zápis poznámky týkajúcej sa nehnuteľností, ktoré boli
predmetom vkladového konania a ktoré začalo prebiehať na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn.
12C/129/2009. Z obsahu tohto spisu ďalej súd zistil, že 19.11.2009 doručil F. H. žiadosť o zastavenie
konania o povolenie vkladu spolu s oznámením pre H. Q. a X. Q. a s pripojenými podacími lístkami na

poštovú prepravu, že odstupuje od záložnej zmluvy. 11.1.2010 Správa katastra Humenné rozhodla, že
konanie o návrhu na vklad záložného práva, ktorého návrh bol podaný dňa 16.09.2009 zastavuje. Proti
tomuto rozhodnutiu dňa 10.02.2010 podal odvolanie X. Q. a dňa 1.3.2010 H. Q. a dňa 06.04.2010 Z.
úrad v Q. pod číslom W rozhodol tak, že ruší rozhodnutie Správy katastra Humenné č. V-XXXX/XXXX
zo dňa 11.1.2010 a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 10.02.2012 žalobcovia H. Q.

a X. Q. podali na Krajský súd v Prešove žalobu o nečinnosť orgánu verejnej správy proti žalovanému
Správa katastra Humenné a žiadali, aby Správa katastra Humenné rozhodla o vklade záložného práva
v kat. konaní pod číslom V-XXXX/XXXX do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 29.3.2012 v konaní 1S/23/2012 -40 a uložil Správe katastra

Humenné, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodla o návrhu na vklad
záložného práva v konaní č. V-XXXX/XXXX, okrem iného Krajský súd v Prešove v odôvodnení vyššie
uvedeného uznesenia uviedol, že Správe katastra bolo rozhodnutie Katastrálneho úradu doručená dňa
13.04.2010 a mala vydať procesné rozhodnutie o prerušení konania, ak by pre takýto postup existovali
zákonné podmienky, alebo vo veci meritórne rozhodnúť, čo však neurobila a bola v konaní nečinná.

10. Rozhodnutím Správy katastra Humenné č. V-XXXX/XXXX zo dňa 10.05.2012 bol návrh na vklad
zamietnutý, proti ktorému rozhodnutiu podal X. Q. a H. Q. odvolanie a o tomto odvolaní rozhodol Krajskýsúd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Sp/13/2012-11 zo dňa 26.9.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Správy
katastra Humenné zo dňa 10.05.2012 pod číslom V-XXXX/XX.

11. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/158/2009 vyplýva, že 09.11.2009 bol na OS
Humenné podaný návrh navrhovateľa X. Z., zastúpeného JUDr. F. V., proti odporcovi F. H. o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, o ktorom súd 29.1.2010 rozsudkom rozhodol a určil, že kúpna zmluva zo
dňa 03.06.2009 pod V-XXX/XX uzavretá medzi predávajúcimi F. Q. a X. Q., rod. H. a kupujúcim F. H.,
predmetom ktorej je prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. A. a to byt

č. XX na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX vo vchode XX na ulici U.. A. XX ( ďalej ako v návrhu
na vklad záložného práva) je voči žalobcovi neúčinná. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.02.2010.

12. Ďalej súd oboznámil so spisom 12C/121/2009 OS Humenné, z ktorého vyplýva, že žalobca H. Q.,
zastúpený JUDr. V. A., advokátom, podal dňa 27.08.2009 proti žalovanému F. H., žalobu o neúčinnosť

právneho úkonu, ktorou žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 03.06.2009, ktorej vklad bol
Správou katastra Humenné povolený pod V-XXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinný. Neskôr, po
zmene žaloby, súd rozsudkom zo dňa 23.9.2010 určil, že kúpna zmluva zo dňa 3.6.2009, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 08.06.2009 Správou katastra Humenné pod V-XXX/XX a ktorou
F. Q. a X. Q., rod. H., ako bezpodieloví spoluvlastníci, previedli na žalovaného F. H. dvojizbový byt č. XX,

na X. Q. bytového domu na adrese U.. A. XXXX, vchod č. XX ( ďalej ako v návrhu na vklad záložného
práva) je voči žalobcovi právne neúčinný. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.10.2010.

13. Súd sa oboznámil so spisom 15Er/708/2009 a to žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného H. Q. ,zastúpeného JUDr. V. A., proti povinnému F. Q., ktorý návrh na

súd bol doručený dňa 24.08.2009 a návrh oprávneného H. Q. bol doručený exekútorskému úradu F.. F.
Z. 19.08.2009 JUDr. Slavomírom A., jeho právnym zástupcom. Exekučným titulom je platobný rozkaz
Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Ro/15/2009 zo dňa 13.05.2009.

14. Z exekučného spisu 17Er/280/2009 vyplýva, že 14.07.2009 bol OS Humenné doručený návrh

súdneho exekútora JUDr. W. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného X. Z..
Tento návrh oprávnený, zastúpený advokátom JUDr. F. V. podal exekútorskému úradu dňa 09.07.2009.
Z obsahu tohto spisu súd potom zistil, že dňa 10.02.2011 bol schválený príklep súdneho exekútora
JUDr. W. M., vydražiteľke X. H. k bytu č. XX, vyššie už špecifikovaný a následne bol aj schválený rozvrh
výťažku.

15. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 2, § 3 ods. 1 písm. d/ a ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 9
ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a dospel k nasledovným záverom.

16. Predmetom tohto konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorú
si žalobca uplatňuje v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že Správa
katastra Humenné nerozhodla o návrhu na vklad záložného práva v konaní č. V-XXXX/XXXX v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čím mu mala vzniknúť škoda nemožnosťou uspokojiť svoju pohľadávku zo

zálohu.

17. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v posudzovanej veci je nevyhnutné kumulatívne splnenie
troch podmienok, a to : 1) preukázaný nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2) existencia škody,
3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Preto sa súd zaoberal pri

dokazovaní týmito skutočnosťami.

18. Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Úradným postupom je postup orgánov štátu
súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov
daného konania.

V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanierozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

19. V prejednávanej veci bol nesprávny úradný postup preukázaný, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1S/23/2012 zo dňa 29.03.2012, kde bolo v odôvodnení konštatované, že
Správa katastra Humenné bola v konaní nečinná a že ide zjavne o narušenie princípu právnej istoty,
ak nebolo rozhodnuté v zákonnom časovom limite rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Nakoniec,
táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná, samotný žalovaný priznal, že k nesprávnemu úradnému

postupu došlo. Čo bolo v konaní sporné, bol vznik škody na strane žalobcu a následná príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

20. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe (poškodený)
a je vyjadriteľná v peniazoch. Osobou oprávnenou požadovať náhradu škody je poškodený. Škoda
môže vzniknúť formou skutočnej škody alebo ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie majetková

ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, respektíve, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je
možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie majetková škoda vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva
v tom, že nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné

odôvodnene očakávať vzhľadom na obvyklý chod (priebeh) vecí. Vzhľadom na to, že neexistuje legálna
definícia pojmov skutočná škoda a ušlý zisk, vymedzenie ich obsahu zostalo na právnej teórii a súdnej
praxi (R 55/1971, R 27/1977, R 5/1978).

21. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v

dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti, v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom
znehodnoteníužexistujúcehomajetkupoškodenéhoaktorápredstavujemajetkovéhodnotynevyhnutné
na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu
v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej
súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu

veci do predošlého stavu.

22. Žalobca spoločne so svojim bratom poskytli F. Q. pôžičku v sume 13.277,56 eur a 18.588,59 eur,
ktorú sa p. Q. zaviazal vrátiť v lehote do 1 roka, nakoľko však k vráteniu peňazí nedošlo, podali na súd
žalobu. Platobným rozkazom sp. zn. 5Ro/153/2009 bol F. Q. zaviazaný vrátiť X. Q. sumu 13.277,56 eur

s prísl. a v prospech žalobcu bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 12Ro/15/2009, kde bol p. Q. zaviazaný
zaplatiť sumu 9958,17 eur s prísl. V žalobe žalobca uviedol, že X. Q. naňho dohodou o postúpení
pohľadávok postúpil pohľadávky voči F. Q..

23. Súd je toho názoru, že žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal okamih a vznik škody,

ktorá by mu vznikla nesprávnym úradným postupom. Nebola preukázaná ani výška skutočnej škody,
pretože ani pri (hypotetickej) situácii, že by k povoleniu vkladu záložného práva k bytu Správou katastra
Humenné došlo a následne pri výkone záložného práva by došlo k predaju predmetného bytu, že by bola
uspokojená celá pohľadávka žalobcu alebo v akej výške by bola uspokojená. Ako však poukazoval aj
žalovaný, ak by aj správa katastra rozhodla v zákonom stanovenej lehote 30 dní o návrhu na povolenie

vkladu záložného práva, neznamená to automaticky, že vklad povolila (aj vzhľadom na spornú platnosť
záložnej zmluvy zo dňa 16.10.2009, čo konštatoval súd už v rozsudku zo dňa 16.04.2015).

24. Súd sa taktiež stotožňuje s argumentom žalovaného vo vyjadrení zo dňa 27.03.2017 v ktorom
poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013, cit.: „nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občiansko-súdnom uplatnený až
vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia
voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu
za škodu. (...) Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako

majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou
bezdôvodného obohatenia“. Žalobca aj naďalej disponuje právoplatnými exekučnými titulmi - platobnými
rozkazmi Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Ro/153/2009 zo dňa 15.10.2009 a sp. zn. 12Ro/15/2009
zo dňa 13.05.2009, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie pod sp. zn. 15Er/708/2009. Kuspokojeniu pohľadávok žalobcu môže ešte v budúcnosti eventuálne stále dôjsť, preto nemožno hovoriť
o vzniku (skutočnej) škody v dôsledku neprávneho úradného postupu Správy katastra Humenné.

25. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť

škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že škoda v tomto
prípade nevznikla, neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

26. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

27. Podľa názoru odvolateľa, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, keď vydal
takéto rozhodnutie, pričom sa nesprávne vyporiadal so zásadným problémom, ktorý je predmetom tohto
konania a to dôkazmi ohľadne posúdenia nároku o náhradu škody.

28. Poukázal ďalej na to, že podľa § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, majú správne orgány postupovať
v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy fyzických
osôb. Správne orgány sú povinné v zmysle § 3 ods. 4 „svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou
vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k právnemu vybaveniu veci“.

29. Žalobca má za to, že Správa katastra tieto zákonné podmienky nesplnila, nekonala v záujme žalobcu
a týmto jej konaním bola žalobcovi spôsobená škoda, teda prišiel o možnosť vymôcť si od svojho
dlžníka peniaze, ktoré mu boli požičané. Správa katastra tým, že vydala rozhodnutie o zamietnutí vkladu

oneskorene, sa dopustila prieťahov v správnom konaní. O skutočnosti, že sa Správa katastra Humenné
dopustila prieťahov v konaní, svedčí aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.03.2012.

30. V čase vydania rozhodnutia o nepovolení vkladu, t.j. dňa 10.05.2012 už nastala zmena vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti, a teda žalobcovi vznikla škoda nemožnosťou uspokojiť svoju pohľadávku zo

zálohu tak, ako by to bolo možné v prípade, kedy bol kataster rozhodnutie vydal v zákonom stanovenej
30 -dňovej lehote, a to aj v prípade exekučného konania.

31. Súd prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia uviedol, že v konaní bolo sporné, vznik škody a následná
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, s tým, že v bode 30 uviedol, že

žalobca nepreukázal do skončenia dokazovania okamih a vznik škody a dokonca nebola preukázaná
skutočná výška škody, pretože ani pri (hypotetickej) situácii, že by došlo k povoleniu vkladu záložného
práva predaja bytu, že by bola uspokojená celá pohľadávka žalobcu alebo len z časti.

32. Podľa názoru odvolateľa, takéto vyjadrenie súdu nie je žiadnym právnym názorom a odôvodnením

skutkových zistení v danej veci, ale len účelovým vyjadrením, ktoré nemá oporu v zákone. Súd pochybil,
ak vôbec niečo také uviedol bez akéhokoľvek právne odôvodneného názoru, pretože takéto vyjadrenie
súdu môžeme považovať len za špekuláciu a nie zákonné odôvodnenie svojho rozhodnutia samotného
merita veci.

33. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolateľ považuje za nedôvodné a účelové s tým, že
je nedostatočne odôvodnené, pričom pochybil, nakoľko neprihliadal na vykonané dôkazy, čo je
neakceptovateľné a jeho rozhodnutie je nejasné, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené.

34. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť.35. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

36. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

37. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 27.10.2016 č.k. 8Co 229/2015 -153 uviedol,
že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (11C 117/2014 - 121 zo dňa 16.04.2015)
zvýraznil predpoklady, za ktorých dochádza v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. k vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov štátu v súvislosti s výkonom štátnej
(verejnej) moci a ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania.

38. Prvý predpoklad, nesprávny úradný postup, bol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, čo
vyplýva z vykonaného dôkazu - rozhodnutia KS v Prešove vo veci 1S/23/2012 zo dňa 29.03.2012, keď v
odôvodneníbolokonštatované,žežalovanývtomčaseSprávakatastraHumennébolavkonanínečinná
a že ide zjavne o narušenie princípu právnej istoty, ak nebolo rozhodnuté v zákonnom časovom limite

rozhodovacej činnosti správneho orgánu.

39. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, pričom samotný žalovaný vo vzťahu k nesprávnemu
úradnému postupu, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, konštatuje, že lehota bola zmeškaná.

40. Druhým predpokladom je existencia škody. Definíciu škody vyššie citovaný zákon neponecháva na
Občianskom zákonníku, ale jej pojem pre svoje účely definuje ako skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou má na mysli majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch.

41. Odvolací súd v uvedenom skoršom rozhodnutí ďalej uviedol, že či žalobcovi vznikla škoda

(majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch), nemožno podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vyvodiť.

42.Akžalobcavpriebehuceléhokonaniatvrdí,žeškodavyčíslenávžalobemuvzniklatým,žepostupom
katastrálneho orgánu si nemohol vymôcť, resp. uspokojiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní, bolo

povinnosťou súdu prvej inštancie v tejto otázke prijať jednoznačný záver.

43. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí uzavrel, že až následne, pri konštatovaní danosti prvých dvoch
predpokladov je možno pristúpiť ku skúmaniu, či medzi nimi existuje príčinná súvislosť, rovnako, ako
možnosť správnosť tohto záveru preskúmať.

44. Súd prvej inštancie následne v napadnutom rozhodnutí prijal jednoznačný záver, v zmysle ktorého
žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal vznik škody. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
Uzavrel, že ak škoda nevznikla, neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou.

45. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

46. Nepochybne, ak žalobca v konaní tvrdil, že mu nesprávnym úradným postupom žalovaného vznikla
škoda, mal preukázať úbytok majetkových hodnôt (skutočnú škodu) ako aj okamih, kedy k tomuto úbytku

majetkových hodnôt (skutočnej škode) došlo.

47. S tvrdením žalobcu v priebehu konania, ktoré špecifikoval v odvolaní, že v čase vydania rozhodnutia
o nepovolení vkladu, t.j. dňa 10.05.2012, už nastala zmena vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, a teda
žalobcovi vznikla škoda nemožnosťou uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu tak, ako by to bolo možné

v prípade, keby bol kataster rozhodnutie vydal v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, a to aj v prípade
exekučného konania, sa možno stotožniť len v tom smere, že v čase vydania rozhodnutia o nepovolení
vkladu, t.j. dňa 10.05.2012, keď už nastala zmena vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, vznikla žalobcovinemožnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu tak, ako by to bolo možné v prípade, keby bol kataster
rozhodnutie vydal v zákonom stanovenej 30 -dňovej lehote, a to aj v prípade exekučného konania.

48. Či a aká škoda žalobcovi v tejto súvislosti vznikla, bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať.

49. Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe
ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencii týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,

ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“ (II. ÚS 38/2015).

50. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
vzniku škody, čím nebola naplnená požiadavka splnenia predpokladov, za ktorých dochádza v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. k vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom orgánov štátu v súvislosti s výkonom štátnej (verejnej) moci, podľa názoru odvolacieho súdu

nemožno tomuto záveru súdu prvej inštancie nič vyčítať.

51. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanému v
súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

53. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).