Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/262/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201829
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6110201829.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu maloletého O. U.,
narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX, XXX XX N., zastúpeného zákonnými zástupcami
C. N., narodenej XX. XX. XXXX a O. U., narodeným XX. XX. XXXX, obaja s trvalým pobytom W. XX/
XX, XXX XX N., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so
sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti žalovanej Generali Poisťovňa,
a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenej JUDr.
Gabrielou Raichlovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin,

o náhradu škodu na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
10C/10/2010-541 z 24. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 33 258,- Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (časť
prvého výroku), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 28 341,60 Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (časť
prvého výroku), m e n í tak, že žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 28 341,60 Eur z a m i e t a.

III. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v závislých výrokoch o trovách konania (druhý, tretí
výrok)mení tak,žežalobcovipriznávavočižalovanej náhradutrov konaniazaúkonyprávnejslužby
realizované od 22. 12. 2016 z hodnoty zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 33 258,- Eur v rozsahu 7,98% s tým, že žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania vrátane
náhrady trov odvolacieho konania za úkony právnej služby realizované do 21. 12. 2016.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 7,98% .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 24. 04. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi titulom zvýšenia náhrady odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 61 599,60
Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi plnú náhradu trov konania za úkony

právnej služby realizované po 21. 12. 2016 z hodnoty zvýšenia náhrady odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 61 599,60 Eur (druhý výrok) s tým, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania za úkony právnej služby realizované do 21. 12. 2016 v časti konania o náhradubolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
(tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 10C/10/2010

- 491 zo dňa 17. 01. 2017 uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi titulom zvýšenia náhrady
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 61 599,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovanej.
Na základe odvolania žalovanej súd druhej inštancie uznesením č. k. 12Co/215/2017 - 509 zo dňa
29. 12. 2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. V odôvodnení

uznesenia okrem iných uviedol, že kým súd prvej inštancie nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby
právne relevantným spôsobom, nemôže pokračovať v konaní o zmenenej žalobe a jej hmotnoprávne
účinky nastávajú až dňom doručenia kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby. V reakcii na odvolacie
argumenty žalovanej upozornil, že žalobca sa žalobou zo dňa 29. 01. 2010 domáhal okrem bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia i „zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33
258 Eur“ a hoci v jeho ďalších návrhoch na pripustenie zmien žaloby uplatnenie nároku na zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia chýba, nevykonal žalobca žiadny procesný úkon ohľadne tohto
nároku. Odvolací súd uviedol, že úlohou okresného súdu v ďalšom konaní je pripojiť trestný spis sp. zn.
5T/155/2008, ustáliť predmet sporu, náležitým procesným spôsobom, rozhodnúť o (ne)pripustení zmeny
žaloby ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a znovu sa zaoberať právnym posúdením
námietky premlčania uplatnenou žalovanou v zmysle záverov odvolacieho súdu a o výške eventuálne

nepremlčaného nároku žalobcu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodnúť aplikujúc
správny právny predpis.

Súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 15. 03. 2018
požiadal ,,o zmenu petitu žaloby“ a žiadal uložiť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 61 599,60 Eur titulom

zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24. 04. 2018 pripustil zmenu žaloby žalobcu v časti vyčíslenia
sumy zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Pred súdom prvej inštancie právni zástupcovia strán zhodne konštatovali, že sporným v konaní zostal
už len žalobcom uplatnený nárok na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %

podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej aj ,,zákon č. 437/2004 Z.z.“). Zhodné tvrdenia strán sa týkali ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu počtom 8 520 bodov a hodnoty bodu 14,46 Eur, a to i s poukazom na
Dohodu o urovnaní zo dňa 25. 08. 2015. Sporným zostala len otázka, či je nárok na zvýšenie náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia premlčaný alebo nie. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu

nárok nie je premlčaný, pretože bol uplatnený v žalobe zo dňa 29. 01. 2010. Právna zástupkyňa
žalovanej mala za to, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, pretože podľa znaleckého posudku
O.. M. bol zdravotný stav žalobcu ustálený najneskôr v auguste 2010 a žaloba bola rozšírená o tento
nárok až na pojednávaní dňa 20. 01. 2015, t. j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty.
Zároveň sa právni zástupcovia strán zhodli, že pre prípad úspechu pri rozhodovaní o zvýšení náhrady

sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 61 599,60 Eur uplatňujú plnú náhradu trov konania z tejto
sumy za úkony právnej služby realizované po právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru, t. j.
po 21. 12. 2016 a za úkony vykonané do 21. 12. 2016 týkajúce sa bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia i zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ani jedna strana právo na náhradu
trov konania neuplatňuje, preto navrhli, aby súd prvej inštancie žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 5 ods. 1, 5 zákona č. 437/2004 Z. z., § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Vychádzajúc i z názoru súdu druhej inštancie uvedeného v odôvodnení
uznesenia, súd prvej inštancie konštatuje, že počas konania nedošlo právne relevantným spôsobom k
zmene žaloby podanej právnym zástupcom žalobcu dňa 29. januára 2010 v tom zmysle, že by bola

v časti uplatnenia zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia zobratá späť. V pôvodnom
petite žaloby zo dňa 29.januára 2010 bol riadne uplatnený i nárok na zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 33 258 Eur a hoci po zmene právneho zástupcu žalobcu tento nárok
pri zmenách petitu žaloby zo dňa 19. júla 2011 a zo dňa 13. januára 2012 uvedený nebol a objavil sa
znovu až pri zmene žaloby dňa 20. januára 2015, právny zástupca žalobcu tento nárok nikdy nezobral

späť (a súd nikdy nemohol konanie v tejto časti zastaviť). Preto podľa súdu možno konštatovať, že
tento nárok žalobca uplatnil už dňa 29. januára 2010 a jeho výšku len následne modifikoval v súlade so
závermi znaleckých posudkov. Pretože nie je sporné, že zdravotný stav maloletého žalobcu sa pre účely
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č.11/2016 znalca O.. O. M. ustálil dvaroky po nehode (19. augusta 2010), nie je dňa 29. januára 2010 uplatnený nárok na zvýšenie náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia premlčaný.
Zo zhodných stanovísk strán, ktoré sa premietli i do dohody o urovnaní zo dňa 25. augusta 2015, na

základe ktorej poskytla žalovaná žalobcovi náhradu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
56 683,20 Eur i výslovných vyjadrení právnych zástupcov strán pred súdom, nie je sporné ohodnotenie
sťaženiaspoločenskéhouplatneniažalobcupočtom8520bodov(nazákladeznaleckéhoposudkuO..A.
Y..11/2012) a hodnota bodu 14,46 Eur. Sporným nie je ani splnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre zvýšenie tejto náhrady (lebo žalovaná namietala len premlčanie tohto nároku). Preto v tejto časti

súd len pre úplnosť dodáva, že si len ťažko predstaviť prípad hodnejší osobitného zreteľa ako prípad,
o ktorom sa lekár - znalec vysloví, že poškodený „nie je človek, ale preparát človek“, pričom nemožno
prehliadnuť, že zákon za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje už len samotné priznanie invalidity.
Všetci lekári a znalci posudzujúci v rôznych fázach vývoja zdravotného stavu maloletého poškodeného
žalobcu sa jednoznačne zhodli v tom, že zdravotné následky spôsobené dopravnou nehodou vážnym,
nezvratným a trvalým spôsobom zasiahli do jeho života a chlapec nie je, a nikdy nebude schopný

samostatného života. De facto ide o veľmi namáhavé a bolestivé (pre poškodeného i jeho najbližších)
udržiavanie života, a nie o liečenie. Tento fakt považuje súd pri rozhodovaní za kľúčový a rozhodujúci.
Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady odškodnenia sťaženia
spoločenskéhouplatneniao50%vplnomrozsahuvyhovelauložilžalovanejuhradiťmusumu61599,60
Eur (8 520 bodov x 14,46 Eur : 2) v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia .

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z plného úspechu žalobcu v časti konania o zvýšenie
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia po 21. decembri 2016 a v zmysle § 255 CSP mu priznal
plnú náhradu trov konania za úkony realizované v tomto období ( o výške náhrady rozhodne v zmysle
§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením). V časti náhrady trov
konania do 21.decembra 2016 vychádzal súd faktu, že v časti bolestného a základnej náhrady sťaženia

spoločenského uplatnenia strany uzavreli dohodu o urovnaní a súdny zmier a náhrady trov konania v
tejto časti sa pred súdom výslovne vzdali. Preto súd nepriznal ani jednej zo strán práv na náhradu trov
konania za úkony právnej služby realizované do dňa 21. decembra 2016.“

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Uviedla, že predmetom konania zostal nárok na zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa
jej názoru súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôsledky procesných úkonov žalobcu, ktoré
realizoval v priebehu konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu a na tomto základe dospel k

nesprávnym právnym záverom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania.
Žalobou (v petite žalobného návrhu) zo dňa 29. 01. 2010 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 51
333,- Eur z titulu bolestného, sumy 66 516,- Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia s 9%
ročným úrokom z omeškania od 01. 12. 2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 33 258,- Eur.

Následne dňa 21. 07. 2011 žalobca predložil súdu prvej inštancie písomné podanie označené
ako ,,Návrh na zmenu žalobného petitu,“ ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 21 256,20 Eur titulom
bolestného a sumy 95 281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca dňa 29. 05.
2013 prvoinštančnému súdu opätovne predložil návrh na zmenu žalobného petitu, keď uplatnil nárok na
zaplatenie úroku z omeškania (napriek tomu, že tento bol uplatnený v pôvodnej žalobe). Žalobca si bol

vedomý následkov svojich procesných úkonov označených ako zmena žalobného petitu a síce, že nimi
novo vymedzuje okruh a výšku jednotlivých nárokov, ktorých sa domáha v konaní.
Následne dňa 20. 01. 2015 žalobca ,,rozšíril nárok žalobcu“ o zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia a žiadal, aby okresný súd v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % s poukazom na prípad

osobitného zreteľa, ktorým je uznanie invalidity.
Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 372/2009, z ktorého vyplýva: ,,Každý
procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok
prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal, a tým, čo skutočne navonok prejavil,
nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“

Súd podanie posudzuje podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Obdobne podľa ust. § 41 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku platilo, že každý úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/128/2010.Uviedla,žežalobcapostupnevpriebehukonaniasvojimipodaniamirôznevymedzovalpredmetkonania,
teda konkrétne špecifikoval nároky (čo do titulu aj ich výšky). Podaním zo dňa 21. 07. 2011, 13. 01.
2012, 28. 05. 2013 označenými ako ,,Návrh na zmenu žalobného petitu“ žalobca konkrétne vymedzil

predmet konania, pričom špecifikoval jednotlivé nároky, ktorých sa v konaní (novo) domáha.
I v podaní zo dňa 30. 01. 2015 žalobca uviedol: ,,Na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 sme rozšírili nárok
žalobcu o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, žiadame aby súd v zmysle § 5 ods. 5 zákona
č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
o 50%, s poukazom na prípad hodný osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity (vyplývajúce zo

znaleckých posudkov vykonaných v tomto konaní). Na základe tohto návrhu žiadame súd, aby zvýšil
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo pri bodovom hodnotení nami uplatnenom 10 520
bodov, t. j. 69 797,60 Eur (15,308 Eur x 10 520 bodov), predstavuje sumu 80 898,80 Eur.“
Ďalej poukázala na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 12Co/328/2013 zo dňa 26. 11.
2014.
Za chybnú považovala úvahu prvej inštancie, že nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

vo výške 61 599,60 Eur bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby. Z obsahu spisu ako aj z
odvolaním napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobou zo dňa 29. 01. 2010 bol uplatnený nárok
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 33 258,- Eur. Nárok na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 80 898,80 Eur žalobca uplatnil až po uplynutí premlčacej doby
podaním adresovaným súdu prvej inštancie dňa 30. 01. 2015, ktorý bol následne modifikovaný na

pojednávaní dňa 24. 11. 2015, keď žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 19 299,20 Eur (žalobca pôvodne žiadal zaplatenie sumy 80 890,80
Eur a t.č. zaplatenia sumy 61 599,60 Eur).
Zdôraznila, že nároky uplatnené žalobcom sú nárokmi na náhradu škody na zdraví, ktorá sa premlčuje
v dvojročnej subjektívnej dobe podľa ustanovenia § 106 ods. 1, 2 OZ.

Žalobca mal vedomosť o škode (vrátane nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia), ktorá
mu bola spôsobená najneskôr dňom, kedy bol jeho zdravotný stav ustálený, čo podľa názoru znalca O..
M. bolo najneskôr 19. 08. 2010. Od tohto momentu začala plynúť dvojročná premlčacia doba ohľadom
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá márne uplynula (a to minimálne pokiaľ ide o sumu
28 341,60 Eur ako rozdielu medzi sumami 61599,60 - 33 258,-) dňa 19. 08. 2012. Ak by súd prvej

inštancie vychádzal zo skutočnosti, že nárok na náhradu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
bol uplatnený včas v pôvodne podanej žalobe, opomenul, že v tejto bol uplatnený len vo výške 33 258,-
Eur a k uplatneniu nad túto sumu (najskôr vo výške 80 890,80 Eur a neskôr po čiastočnom späťvzatí vo
výške 61599,60 Eur) došlo až po uplynutí premlčacej doby. Napriek tomu súd prvej inštancie ustálil, že
nárok nie je premlčaný v celej uplatnenej sume, čo považuje za nesprávne právne posúdenie.

Vovzťahuktrovámkonaniauviedla, žerozhodnutiesúduprvejinštancie týkajúcesanepriznanianároku
a náhradu trov konania žiadnej strane, pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia odvolaním nenapáda. Tieto
nároky boli medzi stranami sporu vyriešené s tým, že strany si nebudú nárok na náhradu trov konania
vzájomne uplatňovať. Za nesprávny považovala výrok súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému

povinnosť plnej náhrady trov konania za úkony právnej služby realizované po 21.12. 2016 z hodnoty
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 61 599,60 Eur, pretože v prípade premlčania
uplatneného nároku (aj len sčasti), žalobca nie je úspešnou stranou sporu v zmysle § 255 CSP. Mala za
to, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP, resp. § 257 CSP.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.
Uviedol, že k vznesenej námietke premlčania sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení venoval
a zdôvodnil z akého dôvodu nárok, ktorý priznal v napadnutom rozsudku nie je premlčaný v zmysle §

106 ods. 1, 2 OZ.
Už pri podaní žaloby dňa 29. 01. 2010 uplatnil nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia o 50 % v zmysle § 5 ods. 1, ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Akékoľvek jeho úkony, ktorými
nedošlo k zmene pôvodného petitu žaloby tým spôsobom, že by v časti požadovaného nároku na
mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle § 5 ods. 1, ods. 5 zákona č.

437/2004 Z.z. bolo v tejto časti zastavené, nemajú akýkoľvek vplyv na premlčanie nároku.
Jeho nárok bol riadne v zákonnej lehote uplatnený aj s poukazom na znalecký posudok O.. O. M..
11/2016, preto nie je premlčaný. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj z akého dôvodu mu priznalzvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 %, a to s poukazom dôvody hodné
osobitného zreteľa vychádzajúc zo znaleckých posudkov a jeho zdravotného stavu.
Výška sťaženia spoločenského uplatnenia nebola medzi stranami v konaní sporná s poukazom na

uzatvorenú Dohodu o urovnaní zo dňa 25. 08. 2015 a výslovných vyjadrení právnych zástupcov strán.
Z tohto dôvodu sú odvolacie dôvody žalovanej ohľadne výšky uplatneného nároku vo
výške 61 599,60 Eur irelevantné. Vzhľadom na vývoj jeho zdravotného stavu sa aj výška žalovaného
nároku na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 % menila, čo však nemá
vplyv na plynutie premlčacej lehoty uplatnenia nároku v samotnom základe.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných
ustanovením § 379 a § 380, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, pretože
vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, pričom
rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom

zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 33 258,- Eur (časť prvého výroku), v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil a rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sumu 28 341,60 Eur (časť prvého výroku) a v závislých výrokoch o trovách konania (druhý, tretí výrok)
zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP.

5. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi,
ktoré sa v posudzovanej veci týkali nesprávneho právneho posúdenia žalovanou vznesenej námietky
premlčania súdom prvej inštancie.
6. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov

predložených stranou) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho
dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd
pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny
predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
7. Žaloba je jeden z najvýznamnejších prejavov dispozičnej zásady vzhľadom na to, že žalobca svojím

dispozitívnym úkonom vyvolá začatie konania, zákonom predvídané následky tohto konania a zároveň
vymedzuje jeho predmet. Jeho význam zvýrazňuje aj skutočnosť, že prostredníctvom žaloby žalobca
realizuje svoje právo na súdnu ochranu.
8. Ako vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí (§ 127 ods. 1
CSP) podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Odvolací súd uvádza, že žalobca petitom (žalobným návrhom) vymedzuje predmet konania, teda
o čom má súd vo veci samej konať a rozhodovať. Súd je ex lege viazaný žalobným návrhom žalobcu
(§ 216 ods. 1 CSP). Zásadne je súd týmto predmetom konania, ktorý žalobca vymedzuje v petite
žaloby viazaný, pretože súd nemôže prisúdiť žalobcovi niečo iné, než čoho sa v petite domáha. Ide o

zásadu ,,ne ultra petitum.“ Samozrejme, súd žalobcovi môže podľa výsledkov konania prisúdiť menej,
než sa žalobca domáha; viac mu môže prisúdiť len vtedy, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. CSP). Význam petitu spočíva aj v tom, že žalobca v ňom
súdu formuluje svoj nárok vyplývajúci zo skutkového stavu.
10. K významným procesným úkonom vo veci samej patrí zmena žaloby (§ 139 CSP). Za zmenu žaloby

možno pokladať predovšetkým taký procesný úkon žalobcu, ktorý sa vzťahuje na petit pôvodnej žaloby,
a to buď tak, že žalobca rozširuje uplatnené právo, t.j. žiada viac (kvantitatívna zmena), eventuálne si
uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), respektíve žiada síce to isté čo v petite žaloby, avšak vychádza
z iného skutkového stavu, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie (ide o podstatnú zmenu alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe). Súd ex offo preskúma vplyv zmeny žaloby

na celý priebeh konania. Súd nepripustí zmenu žaloby vtedy, ak dospeje k záveru, že by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, resp. ak by na konanie o
zmenenej žalobe bol vecne a kauzálne príslušný iný súd.
11. Odvolací súd konštatuje, že pre správne posúdenie námietky premlčania týkajúcej sa zvýšenia
náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia (uplatnenej žalovanou písomným podaním zo dňa 04.

03. 2015, doručenej okresnému súdu dňa 11. 03. 2015; č.l. 361-362 spisu), je potrebné zodpovedať
na kardinálne otázky a to, či : 1/žalobca žalobou uplatnil nárok na zvýšenie náhrady za sťaženia
spoločenského uplatnenia, v akej výške (vychádzajúc z petitu žaloby), 2/ sa žalobca domáhal
pripustenia zmeny žaloby ohľadne zvýšenie náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia, v akomrozsahuakedydoručilsúduuvedenýdispozitívnyúkon, 3/došlo kustáleniuzdravotnéhostavu žalobcu
a kedy.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe zo dňa 29. 01. 2010, doručenej okresnému súdu dňa 29.
01. 2010, sformuloval žalobný návrh (petit): ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného
sumu 51 333,- Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 66 516,- Eur, všetko s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 01. 12. 2009 do zaplatenia, z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 33 258,- Eur .“(č.l. 1- 4 spisu).

13. V priebehu prvoinštančného konania sa žalobca domáhal pripustenia zmeny žaloby návrhom zo
dňa 19. 07. 2011, doručeným prvoinštančnému súdu dňa 25. 07. 2011, na znenie: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21 256,- Eur titulom bolestného a sumu 95 281,60 Eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ (č.l. 74 -76 spisu)
14. Okresný súd o pripustení zmeny žaloby rozhodol na súdnom pojednávaní dňa 08. 11. 2011

uznesením (č.l. 100 spisu) tak, že „Súd pripúšťa rozšírenie návrhu navrhovateľa v zmysle písomného
podania zo dňa 19. júla 2011(č.l. 74 a nasl. spisu).“
15. Následne žalobca návrhom zo dňa 13. 01. 2012, doručeným prvoinštančnému súdu dňa 13. 01.
2012 (č.l. 112a-112c), sa domáhal zmeny žaloby na znenie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 21 256,- Eur titulom bolestného a sumu 95 281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia, spolu s 9% ročným zákonným úrokom z omeškania zo sumy 21 256,20 Eur od 17. 12. 2009
až do zaplatenia, zo sumy 95 281,60 Eur od 17. 12. 2009 až do zaplatenia.“
16. Okresný súd o pripustení zmeny žaloby rozhodol na súdnom pojednávaní dňa 13. 01. 2012
uznesením tak, že „Súd pripúšťa rozšírenie návrhu navrhovateľa v zmysle písomného „návrhu na zmenu
žalobného petitu“ zo dňa 13. januára 2012.“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 13. 01. 2012; č.l. 110

spisu)

17. Následne žalobca návrhom označeným ako ,,Návrh na zmenu žalobného petitu“ zo dňa 28. 05.
2013 (doručeným okresnému súdu faxom dňa 28. 05. 2013 a po jeho písomnom doplnení dňa 31. 05.
2013), zobral žalobu späť sčasti, pričom sa domáhal : „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 21 256,- Eur titulom bolestného a sumu 95 281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, spolu s 9% ročným zákonným úrokom z omeškania zo sumy 21 256,20 Eur od 08. 06. 2011
až do zaplatenia, zo sumy 95 281,60 Eur od 08. 06. 2011 až do zaplatenia.“ (č.l. 271-273 spisu)
18. Na pojednávaní dňa 06. 06. 2013 okresný súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby tak, že „Súd
konanie v časti zaplatenia 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 21 256,20 Eur za obdobie od 17.

decembra 2009 do 7. júna 2011 a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 95 281,60 Eur za obdobie
od 17. decembra 2009 do 7. júna 2011 zastavuje.“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 06. 06. 2013;
č.l. 275 spisu).
19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20. 01. 2015 navrhol, ,,aby súd pri rozhodovaní
v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 473/2004 Z.z. navýšil náhradu bolestného i sťaženia spoločenského

uplatnenia o 50% v každom prípade zvlášť.“(viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20. 01. 2015; č.l.
347-349 spisu).
20. Následne sa žalobca domáhal pripustenia zmeny žaloby návrhom zo dňa 30. 01. 2015 (doručeným
okresnému súdu faxom dňa 30. 01. 2015 a po jeho písomnom doplnení dňa 02. 02. 2015) na znenie:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21 256,- Eur titulom bolestného a sumu 95 281,60 Eur

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, spolu s 9% ročným zákonným úrokom z omeškania zo sumy
21256,20Eurod08.06.2011aždozaplatenia,zosumy95281,60Eurod08.06.2011 aždozaplatenia,
z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 80 898,80 Eur.“ (č.l. 350 - 357 spisu)

21. Žalobca písomným podaním zo dňa 21. 10. 2015, doručeným okresnému súdu dňa 23. 10. 2015,

vzal žalobu sčasti späť ohľadne ,,sumy 95 281,60 titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu
s 9% ročným zákonným úrokom z omeškania od 08. 06. 2011 až do zaplatenia“ z dôvodu uzavretia
Dohody o urovnaní zo dňa 25. 08. 2015 a čiastočnej úhrady žalovanej istiny žalovaným. V predmetnom
podaní žalobca uviedol, že navrhuje, aby okresný súd ,,povolil zmenu žalobného petitu, ktorý znie :
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21 256,- Eur titulom bolestného spolu s 9%

ročným zákonným úrokom z omeškania zo sumy 21 256,20 Eur od 15. 09. 2011 až do zaplatenia, z titulu
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 61 599,60 Eur.“ ( č.l. 379-381 spisu)22. Následne na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 právny zástupca žalobcu vzal žalobu späť i ,,v časti
zaplatenia úroku z omeškania titulom bolestného za obdobie od 8. júna 2011 do 14. septembra 2011 a v
časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 19 299,20 Eur“. (viď Zápisnica o pojednávaní

zo dňa 24. 11. 2015; č.l. 389-392 spisu).
23. Okresný súd na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 vyhlásil uznesenie v znení: ,, Súd zastavuje konanie v
časti o zaplatenie sumy 95 281,60 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia s 9% ročným úrokom
z omeškania od 8. júna 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania z náhrady bolestného za obdobie od
8. júna 2011 do 14. septembra 2011 a sumy 19 299,20 Eur (časti zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia). Aktuálny petit návrhu navrhovateľa znie: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu
21 256,- Eur titulom bolestného s 9% ročným úrokom od 15. septembra 2011 do zaplatenia a sumu 61
599,60 Eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vyčíslené v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.“
Zároveň okresný súd na pojednávaní dňa 24. 11. 2015 vyhlásil uznesenie v znení: ,,Súd pripúšťa

rozšírenie návrhu o uplatnenie 50% navýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 Zákona č. 437/2012 Z.z.“(viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 24. 11. 2015; č.l. 389- 392 spisu)

24. Okresný súd uznesením č.k. 10C/10/2010-480 zo dňa 13. 12. 2016 schválil súdny zmier ,, v časti
o náhradu bolestného“ v znení: ,,Žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi titulom náhrady bolestného

sumu 12 074,10 Eur s 9% úrokom z omeškania od 15. septembra 2011 do zaplatenia, všetko v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet zákonnej zástupkyne žalobcu IBAN Z.XX XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXX.“

25. Žalobca písomným podaním zo dňa 15. 03. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.03. 2018,

označeným ako ,,Návrh na zmenu žalobného petitu v zmysle § 139 Civilného sporového poriadku“sa
domáhal, aby sú prvej inštancie ,,povolil zmenu žalobného petitu“, ktorý znie: ,,Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 61 599,60Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ (č.l.526 -530 spisu)
26. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24. 04. 2018 vyhlásil uznesenie : ,,Súd pripúšťa zmenu

petitu žaloby žalobcu. Aktuálny petit žaloby znie: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 61 599,60 Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 24. 04. 2018; č.l. 537 -538 spisu)
27. Ako už bolo uvedené, žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2010
zvýšenie náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia jedine vo výške 33 258,- Eur, pričom až

návrhom zo dňa 30. 01. 2015 sa žalobca kvalifikovaným spôsobom domáhal pripustenia zmeny žaloby
týkajúcej sa ,,zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 80 898,80 Eur“(viď č.l. 350 - 357
spisu).
28. Odvolací súd konštatuje, že hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby nastávajú dňom jeho uplatnenia,
t.j. ústnym prejavom žalobcu na pojednávaní alebo okamihom, keď súdu došlo písomné podanie

obsahujúce zmenu návrhu (nie až pripustením zmeny žaloby). V posudzovanej veci teda žalobca
domáhal zmeny žaloby ohľadne zvýšenia náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia až písomným
podaním zo dňa 30. 01. 2015.
29. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd dodáva, že žalobca v priebehu
prvoinštančného ani odvolacieho konania nevzal žalobu sčasti späť ohľadne zvýšenia náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú uplatnil v žalobe v sume 33 258,- Eur a taktiež nedošlo
k čiastočnému zastaveniu konania ohľadne sumy 33 258,- Eur. Aj keď žalobca v rámci dispozičného
oprávnenia v priebehu konania modifikoval výšku ním uplatnených nárokov (náhrady za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane príslušenstva), a to návrhmi na zmenu žaloby, resp.
čiastočným späťvzatím žaloby, žalobca žiadnym procesným úkonom v zmysle ustanovenia § 144 CSP

a nasl. nevzal žalobu späť sčasti ohľadne zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
30. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o
škodu na zdraví, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom
objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2

OZ). Občiansky zákonník teda viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby
na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby na vedomosť poškodeného: a/ o škode, b/ kto za ňu
zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane)
dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možnonatoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej aj o
tom, kto za škodu zodpovedá (R 38/1978).
Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o

udalosti,ktoroubolaškodaspôsobená,aleajotom,ževzniklamajetkováujmaurčitéhodruhuarozsahu,
ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na
náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3).

31. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia (vrátane zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia) sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a
až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie
otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára.

32. ,,K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia
na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny,
ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom
stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v
dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto

dobe.“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/146/2011 zo dňa 03. 10. 2011)
33. Odvolací súd konštatuje, že o tom, že M. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ul. O. Y. XX,
O. (škodca) protiprávnym konaním (trestným konaním) spôsobil škodu na zdraví žalobcu, sa žalobca
dozvedel v konaní vedenom na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 5T 155/2008 s poukazom
na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5T 155/2008-196 zo dňa 04. 12. 2009 spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 5To 37/2010-229 zo dňa 10. 08. 2010.

34. Zo znaleckého posudku O.. O. M., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
č. 11/2016 zo dňa 13. 10. 2016 (č.l. 449-469 spisu) okrem iných vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu ,,k
ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia je možné považovať za ustálený po 24 mesiacov od

úrazu (od 19.08. 2008), t.j. po 19. 08. 2010, pretože podľa najnovších vedeckých a medicínskych
poznatkov, do 24 mesiacov od miešneho poranenia je možné očakávať zlepšenie celkového stavu v
zmysle neurologického poranenia.“
35. Keďže k ustáleniu zdravotného stavu ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu došlo
po19.08.2010,t.j.od20.08.2010stým,že užzoznaleckéhoposudkuO..M.W.F.,A..,znalcazodboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia zo dňa 25. 04. 2011, ktorého súčasťou
bolo hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobca získal vedomosť o bodovom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia (v rozsahu 10 520 bodov, viď č.l 77-87 spisu), t.j. vedomosť o tom, že
mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, a to do takej miery, že to žalobcovi (v pozícii poškodeného)
umožnilo uplatniť právo na súde (v danom prípade i prostredníctvom návrhu na zmenu žaloby), preto

odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci došlo k márnemu uplynutiu dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadne sumy
28 341,60 Eur dňa 25. 04. 2013, nakoľko žalobca sa žalobou zo dňa 29. 01. 2010 domáhal jedine
zaplatenia sumy 33 258,- Eur (tak ako to súd prvej inštancie správne ustálil), pričom až návrhom
na zmenu žaloby zo dňa 30. 01. 2015 sa žalobca domáhal zmeny náhrady za zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia v sume 80 898,80 Eur a následne písomným podaním zo dňa 21. 10. 2015,
doručenýmokresnémusúdudňa23.10.2015,sažalobcadomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy61
599,60 Eur z titulu náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 61 599,60 Eur- 33 258,-
Eur = 28 341,60 Eur. V tejto súvislosti odvolací poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 146/2010 zo dňa 27. 01. 2011.

36. Na tejto skutočnosti nemení ani to, že strany uzavreli Dohodu o urovnaní dňa 28. 08. 2015, pričom sa
dohodli, že ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia budú vychádzať zo znaleckého posudku O..
A. Y., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia č. 11/2010 zo dňa 23.
04. 2012, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 8520, t.j. 4260 bodov x 2
(č.l. 130-182 spisu) a z hodnoty bodu 14,46 Eur .

36. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.37. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Primárne sa zohľadňuje povaha

následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon č. 437/2004 Z. z. kladie dôraz na kvantitatívnu
stránku vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom
živote oproti stavu pred poškodením zdravia.

38. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa ustanovenia

§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. odôvodňujúci zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, je výlučne úlohou súdu.
39. Ohľadne zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd súhlasí s názorom
okresného súdu, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie, vychádzajúc
zo znaleckého posudku O.. A. Y., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia č. 11/2010 zo dňa 23. 04. 2012, poukázal na to, že podľa názoru znalca sa žalobca

po vzniku škody na zdraví ,,sa stal preparát.“ U žalobcu sa jedná o nenapraviteľné a nekorigovateľné
následky a je potrebná opatera zabezpečovaná inou osobou po celý ostávajúci život.
I podľa názoru odvolacieho súdu 50% zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedá
následkom poškodenia zdravia pre uplatnenie žalobcu vo všetkých sférach jeho života, a to najmä so
zreteľom na význam samotného zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt v živote človeka, k

potrebenaplneniasatisfakčnej funkcienáhradyprihliadnucnavekžalobcu,ktorýnieschopnývykonávať
ani bežné, základné životné úkony. Súd prvej inštancie zvážil všetky obmedzenia žalobcu, ktoré vznikli
v dôsledku dopravnej nehody, ku charakteru týchto následkov, pričom i odvolací súd má za to, že
ide o výnimočný prípad, kedy náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia, aj keď je navýšená o
dvojnásobok, nevyjadruje následky, ktoré sú pre žalobcu do budúcnosti v dôsledku poškodenia zdravia

trvalo obmedzené.

40. Vzhľadom na uvedené, prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú žalovanou, odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 33 258,- Eur (časť prvého výroku), v

zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil a rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sumu 28 341,60 Eur (časť prvého výroku) zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

41.Onáhradetrovkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľaustanovenia395ods.2CSP,podľaktorého:,,Ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.“

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V posudzovanej veci odvolací súd prihliadol na to, že žalobca i žalovaná (prostredníctvom právnych
zástupcov) zhodne na pojednávaní dňa 24. 04. 2018 uviedli: ,,Pre prípad úspechu v aktuálnom
rozhodovaní o zvýšení náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 61 599,60 Eur uplatňujú
plnú náhradu trov konania z uplatnenej sumy 61 599,60 Eur za úkony právnej služby realizované po

právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru v časti o náhradu v časti o náhradu bolestného,
t.j. po termíne 21. 12. 2016. Za úkony vykonané do 21. 12. 2016 týkajúce sa bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia i zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ani jedna strana
podľa dohody o urovnaní a zmieru právo na náhradu trov konania neuplatňuje a žiadajú, aby súd
ani jednej strane v tejto časti náhradu konania nepriznal“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 24. 04.

2018, č.l. 537-539 spisu), preto potom odvolací súd rozhodol, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov
prvoinštančného konania vrátane odvolacieho konania za úkony právnej služby realizované do 21. 12.
2016.

44. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 53,99 % a žalovaná v rozsahu

46,01% (100% x 33 258 Eur : 61 599,60 Eur = 53,99%; 100% - 53,99% =46,01%). Žalobca mal čistý
úspech v spore 7,98% (53,99%-46,01%=7,98 %), preto odvolací súd žalobcovi priznal voči žalovanej
náhradu trov prvoinštančného konania za úkony právnej služby realizované od 22. 12. 2016 z hodnoty
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 33 258,- Eur v rozsahu 7,98%.45. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách

tohto odvolacieho konania prihliadol na čiastočný úspech žalobcu v tomto odvolacom konaní v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní v rozsahu 53,99 % a žalovaná
v rozsahu 46,01% (100% x 33 258 Eur : 61 599,60 Eur = 53,99%; 100% - 53,99% =46,01%). Žalobca
mal čistý úspech v odvolacom konaní 7,98% (53,99%-46,01%=7,98 %). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 7,98%.

46. O výške náhrady trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.