Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213835
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7617213835.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., IČO: 47 967 692, Bratislava, Vajnorská 100/A, právne zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom,
advokátom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému J. E., nar. XX. X.XXXX, A. nad X. XX,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17,
o zaplatenie 833,22 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7Csp/262/2017-225 z 4.11.2019
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. do sumy 192,88 eura spolu s prísl. a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti

ho mení tak, že žalobu nad sumu 192,88 eura s prísl. zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 54%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí tretím rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 227,12 eura s 5,15 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 227,12 eura od 22. 7. 2014 až do zaplatenia, II. v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a
III.priznalžalovanémunáhradutrovkonaniavočižalobcovivrozsahu70,74%,oktorýchvýškerozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 833,22 eura spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania a čim
žalobu odôvodnil, že 1.8.2017 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote
odôvodnený odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania svojho dlhu voči žalobcovi s odôvodnením,
že žaloba bola podaná 17.7.2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty s poukazom na to, že
splatnosť celého dlhu nastala 7.7.2014, kedy bol dlh evidovaný vo výške 801,05 eur a ďalej navrhoval

žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval v zmysle §
9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z., a to neuviedol: a) druh spotrebiteľského úveru, j) nesprávne uviedol
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
2.1.Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nárok žalobcu voči

žalovanému je premlčaný. Má zato, že premlčacia doba nezačala plynúť 7.7.2014, ale až 21.7.2014,
že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru a nesúhlasil s tvrdením žalovaného,
ktorý uvádza, že je nesprávny údaj o RPMN, k čomu predložil listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca
uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je hodnota RPMN vypočítanásprávne. Uviedol, že žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 772,88 eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy
o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná tak, že suma 79,12 eur bola započítaná na
poplatky, suma 526,98 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 166,78 eur na istinu.

2.2.Súd vykonal dokazovanie s listinnými dôkazmi Zmluvou o splátkovom úvere, Obchodnými
podmienkami pre úver, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017, oznámením o
postúpení pohľadávky, aktuálnym stavom úveru ku dňu 7.6.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy s
priloženou doručenkou a výzvou na splnenie dlžnej časti úveru z 19.6.2014 a po zistení skutkového
stavu a právnom posúdení žalovaným vznesenej námietky premlčania rozsudkom zo 10.1.2018 žalobu

zamietol. S poukazom na § 100 ods.1 a § 101 OZ konštatoval, že 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie
práva žalobcovi začala plynúť 8.7.2014, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Keďže
žalobca podal žalobu 17.7.2017 a 3-ročná premlčacia doba uplynula 8.7.2017, takže nárok žalobcu je
premlčaný.
2.3.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, nakoľko sa nestotožnil s právnym
posúdením vznesenej námietky premlčania.

2.4.Uznesením Krajského súdu v Košiciach bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote,
nakoľko premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať (uplatniť) po prvý raz,
pričom týmto dňom je deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. S
poukazomna§563OZpredčasnásplatnosťceléhoúveruvdôsledkuriadnehoneplneniasplátoknastala

7.7.2014, avšak na plnenie celého zosplatneného dlhu veriteľ poskytol dlžníkovi dodatočnú lehotu na
plnenie, takže reálna splatnosť zosplatneného dlhu nastala až posledným dňom lehoty na plnenie, takže
k premlčaniu by došlo až dňom 22.7.2017 (žaloba bola podaná 17.7.2017).
2.5.V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vec opätovne prejednal a vo
veci po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania rozhodol rozsudkom z 3.12.2018. Predmetným

rozsudkom určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 227,12 eura s 5,15 % úrokom z
omeškania ročne z uvedenej dlžnej sumy od 22.7.2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 77,74 % voči žalobcovi. Rozhodol tak
potom, čo z výsledkov dokazovania vzal za preukázané, že predmetná úverová zmluva nemá všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z dôvodu, že je v nej nesprávne uvedená RPMN a výška

ročnej úrokovej sadzby. Nakoľko v zmluve absentujú správne údaje o týchto hodnotách, predmetný
spotrebiteľský úver súd vyhodnotil v zmysle § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z. za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie neuhradenej časti
istinyposkytnutéhoúveruvovýške227,12eur(úverbolposkytnutývovýške1000,-eur,žalovanýuhradil
žalobcovi sumu 772,88 eur). V prevyšujúcej časti, ako aj v časti príslušenstva z nezákonne požadovanej

sumy, súd žalobu zamietol.
2.6.Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie
svojím postupom mu odňal jeho procesné práva v zmysle § 365 ods.2 písm. b/ CSP, keď vo veci
rozhodol na pojednávaní 3.12.2018, pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
žalovaného doručené až 4.12.2018, pričom k uvedenému tvrdeniu priložil elektronickú doručenku

zo 4.12.2018. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok je nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia začiatku plynutia premlčania s poukazom na § 103 OZ, ktorý upravuje začiatok plynutia
premlčacej doby, k čomu poukázal príkladne na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
6Co/44/2018 zo 14.8.2018.
2.7.Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/120/2019 bol rozsudok súdu prvej inštancie

zrušený, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanému), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, preto vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovanému nebolo riadne a včas
doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 3.12.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi
žalovaného doručené 4.12.2018.

2.8.V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd opätovne konal nariadením
pojednávania na 4.11.2019, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 10.10.2019 a
právnemu zástupcovi žalobcu 9.10.2019.
2.9.Súd pri opätovnom právnom posúdení nároku žalobcu vychádzal z dokazovania vykonaného v
predošlých konaniach, právnom posúdení žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá nie je

dôvodná, žalobe čiastočne vyhovel, a to čo do zaplatenia sumy 227,12 eur a v prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú citujúc znenie § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1 OZ platnom v čase uzavretia
zmluvy, § 2 písm. a/, b/ d/, § 1 ods.1,2, § 9 ods.2 písm. a/, i/, j/, k/,§ 11 ods. 1 písm. b/ z. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, § 100 ods.1, § 101, § 563, § 565 OZ,článku 3 ods.1,2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a zistil, že 15.5.2012 bola medzi Poštovou
bankou, a.s., Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom
úvere č. 5323049512, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške eur 1 000,- eur,

ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 28,- eur. Celkové náklady úveru boli
vo výške 897,54 eur, dátum konečnej splatnosti 15.5.2018, dátum prvej splátky 15.6.2012 pri úrokovej
sadzbe 25,50 %, priemernej RPMN 26,58 % a RPMN banky 28,70 %. Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. S./2017 z 13.6.2017 uzavretou medzi postupcom Poštová banka, a.s., Bratislava a postupníkom
žalobcom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi. Pohľadávka v čase postúpenia

predstavovalaistinuspríslušenstvomvovýške,akejsadomáhažalobcavžalobnomnávrhu.Postúpenie
pohľadávky bolo žalobcom oznámené žalovanému listom z 19.6.2017. Listom - výzvou na úhradu dlžnej
sumy zo 7.7.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 7.7.2014 a
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 833,22 eur, úroku vo výške 80,79 eur, poplatkov za
upomienky 39,28 eur, teda spolu vo výške 953,29 eur. Žalovaný prevzal výzvu dňa 10.7.2014, napriek
tomu však k zaplateniu nesplatenej časti úveru nepristúpil. Žalobca sa preto domáha zaplatenia dlžnej

istiny s príslušenstvom predmetnou žalobou, ktorá bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote
(ako už bolo konštatované v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/83/2018 bod
26. až 30.), s ktorým stanoviskom súd sa v celom rozsahu pri opätovnom posúdení námietky premlčania
stotožňuje a je ním v tomto konaní v celom rozsahu viazaný. Súd zotrváva na tomto stanovisku aj
napriek odlišnému právnemu posúdeniu vznesenej námietky premlčania v obdobnom spore v konaní

vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 6Co/44/2018, na ktorý právny zástupca žalovaného
v tomto konaní odkazuje. Po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, súd
vykonaným dokazovaním vzal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a
žalovanýmakodlžníkombola15.5.2012uzatvorenáZmluvaosplátkovomúvere,ktorájespotrebiteľskou
zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú

vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o
pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Úverová zmluva uzatvorená
medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je aj absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods.3 písm. d/
Obchodného zákonníka. Keďže ide aj o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou úpravou, a

to z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s úpravou
uvedenou v § 52 a nasledujúcich OZ, súd v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa na tieto vzťahy
aplikoval právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na
základe uvedenej zmluvy mal byť predchodcom žalobcu žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 000,-
eur. Žalovaný mal podľa uzavretej zmluvy, zaplatiť celkove sumu 2 016,- eur (72 mesačných splátok krát

28,- eur). Nárok žalobcu pozostáva z nesplatenej časti úveru, ktorú žalobca vyčíslil na istinu 833,22 eur s
prísl. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Sporné bolo tvrdenie žalovaného v odpore,
že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 9 ods.2 písm. a/, i/,
j/, k/ z. č. 129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, preto podrobil
predmetnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmaniu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Po

preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie citovaných ustanovení
súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov banky vo výške 28,70
%. Takýto údaj súd po prepočte za použitia interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN považuje za
nesprávny, uvedený v neprospech spotrebiteľa. Súd má zato, že RPMN má byť bankou uvedená

presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové náklady spojené s úverom, a teda do jej výpočtu
sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre
spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých
spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na to ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v
zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať. Súd zistil, že nesprávny výpočet RPMN

žalovaným spočíval v tom, že do konečného výpočtu neboli započítané všetky splátky. Takýto výpočet
RPMN nie je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES z 23.4.2008, v ktorej sa vyslovene uvádza, že
celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú všetky náklady súvisiace so Zmluvou o úvere. Správna RPMN
poskytnutého úveru podľa prepočtu prostredníctvom interaktívnej kalkulačky je vo výške 29,57 % a nie
právnym predchodcom žalobu uvedená výška 28,70 %. Súd teda v závere konštatuje, že v Zmluve

uvedený údaj o hodnote RPMN je nesprávny, žalovaný ako spotrebiteľ, bol uvedený do omylu a vyvolalo
to u neho domnienku výhodnosti úveru, čím bolo narušené ekonomické správanie spotrebiteľa. Súd má
zato, že „žalovaný“ zámerne uviedol do zmluvy nižšiu výšku RPMN v porovnaní s jej skutočnou hodnotou
vypočítanoupodľavýškyúveruahlavnepodľapočtuavýškysplátok.Zákonodarcajednoznačnestanovilpovinnosť subjektu poskytujúceho spotrebiteľský úver uviesť v zmluve presný údaj o hodnote RPMN,
pričom na túto povinnosť poukazujú opakovane súdy SR v rámci svojich rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie
uvedenéskutočnostijepreukázané,ževpredmetnejZmluveabsentujesprávnyúdajohodnoteRPMN,a

preto predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ v spojení s § 9 ods.2 písm.
j/ z. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalšieho
dôvodu, a to nesprávne uvedenej výšky úrokovej sadzby v predmetnej zmluve vo výške 25,50 % ročne,
ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Táto výška nezodpovedá výška priemernej úrokovej miery
úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej Zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových

mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, bola
priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby v mesiaci máj 2012 vo výške 13,84 %. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba
25,50 %, čo nie je v súlade s § 39 OZ. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby značne prevyšuje mieru
z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, právny úkon je v tejto časti neplatný
a zároveň má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru podľa § 11 ods.1 písm.

b/ v spojení s § 9 ods.2 písm. i/ z. č. 129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy (k 15.5.2012).
2.10.K tvrdeniu žalovaného v odpore, a to, že predmetný spotrebiteľský úver je v rozpore s § 9 ods.2
písm. a/ z. č. 129/2010 Z. z., teda že nie je uvedený druh spotrebiteľského úveru, s týmto tvrdením
sa súd nestotožňuje, poukazuje na text samotnej úverovej zmluvy, kde je uvedený druh úveru hneď v

záhlaví Zmluvy označenom ako „zmluva o úvere dostupná pôžička“, ako aj v samotnom čl. S. Zmluvy
označenom ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia). Na základe uvedeného je zrejmé, že nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v zmluve absentuje údaj týkajúci sa druhu spotrebiteľského úveru,
takže v danom prípade nie je úver bezúročný a bez poplatkov pre rozpor s ustanovením § 9 ods.2
písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ sa týka namietanej absencie údaja o výške, počte a termíne splátky

istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto súd poukazuje na Rozsudok Súdneho tvora (tretia komora) z
9. novembra 2016, sp. zn. C-42/2015, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m/, článku 10 ods.
1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vo veci Home Credit
Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou, ktorým sú slovenské súdy viazané.

2.11.Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej časti nesplateného
úveru vo výške 833,22 eur s prísl.. Dokazovaním súd vzal za preukázané, že predmetný úver je z
dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN a výšky ročnej úrokovej sadzby bezúročný a bez poplatkov,
preto žalobca má nárok len na zaplatenie zvyšnej časti istiny poskytnutého úveru. Úver bol žalovanému
poskytnutý vo výške 1 000,- eur, podľa dôkazných listín predložených žalobcom, a to predpisu splátok

a aktuálneho stavu úveru ku dňu 7. 6. 2017, žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 772,88 eur.
Žalobca má teda nárok na istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000,- eur mínus
splatenou časťou 772,88 eur, čo činí 227,12 eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti,
ako aj v časti príslušenstva z nezákonne požadovanej sumy súd žalobu zamietol.
2.12.Žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR

č. 87/1995 Z. z. len zákonný úrok z omeškania z priznanej sumy vo výške 5,15 % od 22.7.2014, teda
odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalobca, ako veriteľ, mohol prvýkrát domáhať zaplatenia dlhu
od žalovaného, ako dlžníka. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,15
%, a od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok na

úrok z omeškania vo výške 5,15 %.
2.13.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1,2, § 262 ods.1 CSP a keďže žalobca sa domáhal
zaplatenia istiny spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania sumou vo výške 1 550,83 eur. Úspešný bol
vo výške 227,12 eur, čo predstavuje 14,63 %. V konaní bol teda vo väčšom rozsahu úspešný žalovaný.
Úspech žalovaného bol vo výške 85,37 %, má teda právo na náhradu trov konania v rozsahu 70,74 %

(rozdiel pomeru a neúspechu 85,37 % - 14,63 %).

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo výroku I. a S.. z dôvodu podľa § 365
ods.1 písm. h) z dôvodu, že súd nesprávne posúdil nim vznesenú námietku premlčania, čo odôvodnil
poukazom na § 103 OZ a rozhodnutím Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/16/2018.

4.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie
žalobcu voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP acontrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a potvrdil rozsudok vo výroku I. do sumy 192,88
eura spolu s prísl. (§ 387 ods.1 CSP) a v prevyšujúcej časti tohto výroku neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že

žalobu nad sumu 192,88 eura s prísl. zamietol.

5.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

5.1.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery
o právach a povinnostiach stranách sporu a to z dôvodu aj právneho názoru vysloveného v zrušujúcom
uznesení 5Co 83/2018 z 3.10.2018.
5.2.V dôsledku zaujatia zjednocujúceho stanoviska týkajúceho sa premlčania nároku v prípade

predčasného zosplatnenia úveru odvolací súd dospel k odlišnému právnemu posúdeniu prejdnávanej
veci ako zaujal v citovanom zrušujúcom uznesení.

6.Predmetom konania je zaplatenie sumy 833,22 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

6.1.Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie 227,12 eura s 5,15 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 227,12 eura od 22. 7. 2014 až do zaplatenia (I. výrok napadnutého rozhodnutia) v spolu so
závislým výrokom o trovách konania (II. výrok napadnutého rozhopdnutia).
6.3.Výrok II., ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, nebol odvolaním napadnutý a tento
výrok nadobudol právoplatnosť podľa § 227 ods.1 CSP

7.Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v prejednávanej veci sa jednoznačne jedná o spotrebiteľskú
úverovú zmluvu.

8.Žalovanývkonanívzniesolnámietkupremlčania(zároveňnárokžalobcuspochybňovalspoukazomna

nedostatky v obsahu zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve), preto ako prvé musel súd
posúdiť dôvodnosť tejto námietky (a následne v závislosti od výsledku tohto posúdenia v prípade, ak by
nárok nebol premlčaný, mohol podrobiť prieskumu obsah zmluvy- ne/prijateľnosť zmluvných podmienok
a zákonom požadované náležitosti zmluvy, skúmať rozsah plnenia zo strany právneho predchodcu
žalobcu a žalovaného a ustáliť čiastku, ktorá prípadne ostala neuhradená).

9.Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod bol naplnený, pretože súd nesprávne
posúdil, žalovaným vznesenú námietku premlčania. Súd pri posudzovaní námietky premlčania síce
správne aplikoval § 103, § 565 a § 53 ods.9 OZ, avšak tieto nesprávne interpretoval a vyvodil z nich
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach týkajúcich sa strán sporu.

10.Podstatouodvolacejargumentáciežalovanéhojejehonázor,žeplynutiepremlčacejdobyceléhodlhu
treba odvíjať s poukazom na § 100 ods.1 a § 101 OZ a, že 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva
žalobcovi začala plynúť 8.7.2014, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Keďže žalobca
podal žalobu 17.7.2017 a 3-ročná premlčacia doba uplynula 8.7.2017, je nárok žalobcu je premlčaný.

11.Podľa § 100 ods.1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.12.Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

14.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatností najbližšie nasledujúcej splátky.

15.Podľa § 53 ods.9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

16.Vo všeobecnosti premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané,
inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovýmúsekom,ktorýmáurčenýzačiatokplynutia.Dĺžkupremlčacejdobyurčujezákonapodsankciou
neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym
účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania).
16.1.Z hľadiska prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 OZ) a nakoľko zo strany
veriteľa došlo k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru je potrebné aplikovať § 103 OZ.

16.2.V súlade s § 103 OZ. sa upravuje premlčanie v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu
v splátkach, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie
trojročná premlčacia doba vždy samostatne (§ 103 veta prvá OZ). Uvedené však platí iba vo vzťahu
k splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil svoje právo v zmysle § 565 OZ požadovať
zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. V prípade, ak veriteľ využije toto

právo, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) nastane situácia upravená
v § 103 veta druhá OZ.
16.4.Je nutné pritom zdôrazniť, že aj v danom prípade zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť splátok,
ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 103 veta prvá OZ pred zosplatnením celého zostatku dlhu (7.7.2014), ktoré už takýto

status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto
splátkam už začala plynúť u každej samostatne.
16.5.Pri začiatku plynutia premlčacej lehoty zosplatnenému zostatku dlhu je potrebné v prvom rade
ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky sa stal zročným celý dlh.

17.Zvykonanéhodokazovaniajenespornepreukázané,žežalovanýsisvojupovinnosťuhrádzaťsplátky
splnil naposledy vo vzťahu k splátke splatnej v mesiaci máj 2014 a prvýkrát si svoju povinnosť nesplnil
vo vzťahu k splátke splatnej 15.6.2014 (zaplatil len 21,76 eura, pričom mal zaplatiť 28 eur). Prvá splátka,
kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, je preto splátka splatná 15.6.2014.
17.1.Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že celý dlh bol zosplatnený ku dňu 7.7.2014 pre

nezaplateniesplátkysplatnej15.6.2014,nakoľkovovzťahuk splátkesplatnej15.6.2014kudňu7.7.2014
nebola ešte splnená podmienka požadovaná § 53 ods.9 OZ. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného splnenia
podmienky, že upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva).

17.2.Možno teda uzavrieť, že vo vzťahu k splátke splatnej 15.6.2014 uvedená podmienka ešte nebola
splnená, nakoľko dlžník nebol v omeškaní s úhradou tejto splátky 3 mesiace. Z uvedeného je zrejmé,
že táto nesplnená splátka nemohla byť dôvodom zosplatnenia.
17.3.Vyššie uvedená podmienka stanovená v § 53 ods.9 OZ by bola v danom prípade splnená až k
15.9.2014 a to iba vo vzťahu k splátke splatnej 15.6.2014.

17.4.Vkontextesuvedenýmjenutnéuzavrieť,žeprávnypredchodcažalobcuzosplatnilúveržalovaného
v rozpore so zákonom, preto na takéto zosplatnenie nemožno prihliadať ako na platné a žalovaný bol
povinný ďalej platiť podľa dohodnutého splátkového kalendára.18.Z uvedeného dôvodu (neplatného zosplatnenia) je potrebné posudzovať splatnosť každej splátky
samostatne podľa § 103 prvá veta OZ.
18.1.Odvolací súd pri posudzovaní splatnosti prihliadal na skutočnosť, že úver bol bezúročný a

bezpoplatkov z dôvodov uvedených v bodoch 38. - 44. napadnutého rozsudku, keďže voči II. výroku,
ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá, nebolo podané odvolanie.

19.Žaloba bola podaná na súd 17.7.2017, teda všetky splátky, ktoré nadobudli splatnosť pred 17.7.2014
sú premlčané. Ide o splátky splatné 15.7.2014 (č. splátky 26) vo výške 28 eur, 15.6.2014 (č. splátky 25)

vo výške 6,24 eura vychádzajúc z predpisu splátok k úveru (č. l. 30) a úverovej zmluvy, kde sú uvedené
iné dátumy splatnosti ako žalobca použil v rozpise aktuálneho stavu (č. l. 25).

20.Súd prvej inštancie správne uzavrel v bode 44. rozhodnutia, že žalobca sa predmetnou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej časti nesplateného úveru vo výške 833,22 eur s prísl..
Dokazovaním súd vzal za preukázané, že predmetný úver je z dôvodu nesprávne uvedenej výšky

RPMN a výšky ročnej úrokovej sadzby bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca má nárok len na
zaplateniezvyšnejčastiistinyposkytnutéhoúveru.Úverbolžalovanémuposkytnutývovýške1000,-eur,
podľa dôkazných listín predložených žalobcom, a to predpisu splátok a aktuálneho stavu úveru ku dňu
7.6.2017, žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 772,88 eur. Žalobca má teda nárok na istinu, ktorá
predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 1 000,- eur mínus splatenou časťou 772,88 eur, čo činí

227,12 eur, ale s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania odvolací súd posúdil, že premlčané
sú splátky spolu vo výške 34,24 eura, preto v tejto premlčanej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a v
časti o zaplatenie 192,88 eura odvolaním napadnutý I. výrok potvrdil.

21.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24.Žalobca žalobou žiadal priznať 833,22 eura s prísl. a bola mu priznaná suma 192,88 eura s prísl.,
čo predstavuje 23% úspešnosť (192,88:833,22) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 77%, teda celková
úspešnosť žalovaného predstavuje 54% (77-23), preto žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy

celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) v rozsahu 54%, ktorých výška bude určená súdom
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).