Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213835
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617213835.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému J. E., nar. XX.X.XXXX, A.
V. X. XX, zast. Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17,

o zaplatenie 833,22 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7Csp/262/2017-166 z 3.12.2018
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 227,12 eur s 5,15 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 227,12 eur od 22. 7. 2014 až do zaplatenia, II. v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a III. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 70,74 %, o ktorých
výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.Vodôvodnenírozsudkuo.i.uviedol,čohosažalobcažalobou,podanouuňho17.7.2017domáhalaako
ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že 1.8.2017 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný
podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor a zároveň vzniesol námietku premlčania svojho dlhu voči

žalobcovi s odôvodnením, že žaloba bola podaná 17.7.2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty
s poukazom na to, že splatnosť celého dlhu nastala 7.7.2014, kedy bol dlh evidovaný vo výške 801,05
eur. Žalobca s námietkou premlčania nesúhlasil, lebo tvrdil, že lehota na plnenie žalobcovi zo strany
žalovaného uplynula 20.7.2014 a žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až 21.7.2014,
teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie a žalobu zamietol, lebo
nárok žalobcu považoval za premlčaný. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie,

nakoľko sa nestotožnil s právnym posúdením vznesenej námietky premlčania a uznesením Krajského
súdu v Košiciach bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací
súd konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, nakoľko premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať (uplatniť) po prvý raz, pričom týmto
dňom je deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. S poukazom
na § 563 Občianskeho zákonníka predčasná splatnosť celého úveru v dôsledku riadneho neplnenia

splátok nastala 7. 7. 2014, avšak na plnenie celého zosplatneného dlhu veriteľ poskytol dlžníkovi
dodatočnú lehotu na plnenie, takže reálna splatnosť zosplatneného dlhu nastala až posledným dňom
lehoty na plnenie, takže k premlčaniu by došlo až 22. 7. 2017 (žaloba bola podaná dňa 17. 7. 2017).
V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vec opätovne prejednal, vykonal
stranami sporu pôvodne navrhnuté dôkazy, pričom žalovaný, ani jeho právny zástupca sa pojednávania
nezúčastnili, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával za ich neprítomnosti. Ďalej súd uviedol, aké

dokazovanie vo veci vykonal a citoval znenie § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka
platnom v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a/, b/ d/,§ 1 ods.1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
zmenený s účinnosťou od 1.5.2014, § 100 ods.1, § 101 Občianskeho zákonníka, článku 3 ods.1,2
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a ustálil skutkový a právny záver. Vykonaným dokazovaním

mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola 15.5.2012 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu
zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom
žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvoril
žalovaný ako nepodnikateľ. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text

obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Úverová zmluva uzatvorená medzi predchodcom
žalobcu a žalovaným je aj absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka.
Keďže ide aj o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou úpravou, a to zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s úpravou uvedenou v §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa na tieto vzťahy
aplikoval právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že

na základe uvedenej zmluvy mal byť predchodcom žalobcu žalovanému poskytnutý úver vo výške 1
000,- eur. Žalovaný mal podľa uzavretej zmluvy, zaplatiť celkove sumu 2 016,- eur (72 mesačných
splátok krát 28,- eur). Nárok žalobcu pozostáva z nesplatenej časti úveru, ktorú žalobca vyčíslil na
istinu 833,22 eur s prísl. a konštatoval, že tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Sporné
bolo tvrdenie žalovaného v odpore, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov

s poukazom na § 9 ods.2 písm. a/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmaniu v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
stranami sporu v zmysle vyššie citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná

percentuálna miera nákladov banky vo výške 28,70 %. Takýto údaj po prepočte za použitia interaktívnej
kalkulačky na výpočet RPMN považuje za nesprávny, uvedený v neprospech spotrebiteľa. Súd má zato,
že RPMN má byť bankou uvedená presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové náklady spojené s
úverom, a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov
spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie

porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom „k tomu“ ročnú percentuálnu mieru
nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať. Súd zistil,
že nesprávny výpočet RPMN žalovaným spočíval v tom, že do konečného výpočtu neboli započítané
všetky splátky. Takýto výpočet RPMN nie je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES z 23. 4. 2008,
v ktorej sa vyslovene uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú všetky náklady súvisiace so

Zmluvou o úvere. Správna RPMN poskytnutého úveru podľa prepočtu prostredníctvom interaktívnej
kalkulačky je vo výške 29,57 % a nie právnym predchodcom žalobu uvedená výška 28,70 %. Súd
teda v závere konštatuje, že v Zmluve uvedený údaj o hodnote RPMN je nesprávny, žalovaný ako
spotrebiteľ, bol uvedený do omylu a vyvolalo to u neho domnienku výhodnosti úveru, čím bolo narušené
ekonomické správanie spotrebiteľa. Súd má zato, že žalovaný zámerne uviedol do zmluvy nižšiu výšku

RPMN v porovnaní s jej skutočnou hodnotou vypočítanou podľa výšky úveru a hlavne podľa počtu
a výšky splátok. Zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť subjektu poskytujúceho spotrebiteľský
úver uviesť v zmluve presný údaj o hodnote RPMN, pričom na túto povinnosť poukazujú opakovane
súdy SR v rámci svojich rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že v
predmetnej Zmluve absentuje správny údaj o hodnote RPMN, a preto predmetný spotrebiteľský úver sa

považuje v zmysle § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
Úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu, a to nesprávne uvedenej výšky úrokovej
sadzby v predmetnej Zmluve vo výške 25,50 % ročne, ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa.
Táto výška nezodpovedá výška priemernej úrokovej miery úverov peňažných ústavov v čase uzavretia
predmetnej Zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej

na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby
pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci máj 2012 vo výške 13,84
%. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba 25,50 %, čo nie je v súlade s § 39 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby značne prevyšuje
mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, právny úkon je v tejto časti

neplatný a zároveň má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Čo sa týka
ďalšieho tvrdenia právneho zástupcu žalovaného v odpore, a to, že predmetný spotrebiteľský úver je
v rozpore s § 9 ods.2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., teda že nie je uvedený druh spotrebiteľského
úveru, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, poukazuje na text samotnej úverovej zmluvy, kde jeuvedený druh úveru hneď v záhlaví Zmluvy označenom ako „zmluva o úvere dostupná pôžička“, ako
aj v samotnom čl. III Zmluvy označenom ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia). Na základe
uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v Zmluve absentuje údaj týkajúci sa

druhu spotrebiteľského úveru, takže v danom prípade nie je úver bezúročný a bez poplatkov pre rozpor
s § 9 ods.2 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ sa týka namietanej absencie údaja o výške, počte a
termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto súd poukazuje na Rozsudok Súdneho tvora
(tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/2015, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m/,
článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vo
veci Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou, ktorým sú slovenské súdy viazané. Z uvedeného
rozsudku možno zhrnúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor
dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Súd má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške
(28 Eur), počte (72 mesačných splátok) a termíne (k 15. dňu v mesiaca, počnúc dňom 15.06.2012 do
15.05.2018) jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že vyššie uvedenú zmluvu
o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje

výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere
priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá
identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia dlžnej časti nesplateného úveru vo výške 833,22 eur s prísl. Dokazovaním súd
vzal za preukázané, že predmetný úver je z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN a výšky ročnej

úrokovej sadzby bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca má nárok len na zaplatenie zvyšnej časti
istiny poskytnutého úveru. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 1.000,- eur, podľa dôkazných listín
predložených žalobcom, a to predpisu splátok a aktuálneho stavu úveru ku 7.6.2017, žalovaný uhradil
žalobcovi sumu vo výške 772,88 eur. Žalobca má teda nárok na istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi
poskytnutým úverom 1.000,- eur mínus splatenou časťou 772,88 eur, čo činí 227,12 eur. V tejto časti

súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti, ako aj v časti príslušenstva z nezákonne požadovanej sumy
súd žalobu zamietol. Ďalej citoval znenie § 517 ods.2 O. z.. Žalobca sa domáhal okrem nesplatenej
časti úveru aj príslušných úrokov z úveru a úrokov z omeškania. Nakoľko predmetný úver je bezúročný
a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v spojení s §
3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. len zákonný úrok z omeškania z priznanej sumy vo výške 5,15 %

od 22.7.2014, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalobca, ako veriteľ, mohol prvýkrát domáhať
zaplatenia dlhu od žalovaného, ako dlžníka. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,15 %, a od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má
žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15 %. O trovách konania rozhodol citujúc znenie § 255

ods.1,2, § 262 ods.1,2 CSP a keďže žalobca sa domáhal zaplatenia istiny spolu vo výške 1 550,83 eur
a úspešný bol vo výške 227,12 eur, čo predstavuje 14,63 %. V konaní bol teda vo väčšom rozsahu
úspešný žalovaný. Úspech žalovaného bol vo výške 85,37 %, má teda právo na náhradu trov konania
v rozsahu 70,74 % (rozdiel pomeru úspechu a neúspechu 85,37 % - 14,63 %).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a odôvodnil ho tým, že súd svojim postupom

odňal mu jeho procesné práva v zmysle § 365 ods.2 písm. b) CSP, a to tým spôsobom, že vo veci
rozhodol na pojednávaní 3.12.2018 pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanému (jeho PZ)
doručené 4.12.2018, a teda nemal vedomosť o termíne pojednávania a nemohol uplatniť jemu patriace
práva spočívajúce v produkovaní ďalšej obrany proti žalobe, práva na účasť na pojednávaní, právo na
zhrnutie skutkovej a právnej stránky veci, práva na podávanie návrhov na doplnenie dokazovania a

iné. Priložil doručenku predvolania na súd. Napadnutý rozsudok je nesprávny i z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia začiatku plynutia premlčania, nakoľko právo žalobcu je premlčané s poukazom na
§ 103 OZ, ktorý upravuje začiatok plynutia premlčacej doby. Obdobne postupoval napr. KS Trenčín a
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému plnú náhradu
trov konania.

4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm.
b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
5.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
6.Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na

ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
7.Hlavnýmiznakmi,ktorécharakterizujúprocesnúvaduuvedenúv§365ods.1písm.b)CSP,súa)zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

8.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
9.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol

spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
10.Skutočnosti uvedené v odvolaní dávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom

znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to tým, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred
súdom, keď mu riadne a včas nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 3.12.2018
a právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené až 4.12.2018.
11.Odvolací súd je si vedomý znenia § 390 CSP a z neho vyplývajúcej povinnosti a rovnako je mu

známe aj stanovisko ústavného súdu vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 25.10.2017, č. k. III.
ÚS 379/2017-35.
12.Aj napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci už bolo raz rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené
a vrátené na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, by
postupom,kedybyodvolacísúdrozhodolsámbezprvoištančnéhokonania(natotohľadí,ženeprebehlo,

keďže neboli splnené podmienky pre jeho vedenie) bolo by porušené právo strán sporu na dvojinštančné
konanie(§12a§34CSP)abolobyimodopretéprávonamietaťsprávnosťprávnehonázoruodvolacieho
súdu.
13.Z uvedených dôvodov, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná tak, aby boli

zabezpečené procesné práva strán sporu.
14.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.