Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 15, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 66Ek/769/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119285630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119285630.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: L.. R. V., P.., správca konkurznej
podstaty úpadcu J.A.N.E.X., s.r.o. "v konkurze," so sídlom F. XX/XXX, XXX XX K., C.: XX XXX XXX,
právne zast. V. L. G. - advokáti s.r.o., so sídlom J. M. XX, XXX XX K., C.: XX XXX XXX proti
povinnému: U.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX K., o vymoženie XXXXXX,XX W.
s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: L.. F. M., so sídlom exekútorského úradu P.. F. X XXX

XX V. V., C.: XX XXX XXX, ktorá ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX, rozhodujúc o sťažnosti povinného
proti uzneseniu D. súdu V. V. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 5. júna XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/769/2019 zo
dňa 5. júna 2020 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/769/2019 zo dňa 5. júna 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 13.05.2019 sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe
vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6C/168/2016
zo dňa 23.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2018 a vykonateľnosť dňa 24.04.2019

v spojení s Uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6C/168/2016 zo dňa 13.06.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2019 a s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
14Co/127/2018 zo dňa 26.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.04.2019.
(ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 66Ek/769/2019 dňa 12.09.2019 súdneho

exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 35 985 101, ktorá ju vedie pod sp. zn. 84EX 492/19. Doručením poverenia súdnemu
exekútorovi dňa 12.09.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/769/2019 zo dňa 05.06.2020,
vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3

Exekučného poriadku zamietol, čo vyšší súdny úradník odôvodnil skutočnosťou, že povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie neuviedol a ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok
v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote,

sťažnosť, v ktorej uviedol, že Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 23.04.2018 vydaný v konaní
č. 6C/168/2016 síce nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak povinný tento exekučný titulpovažuje za v rozpore so zákonom. Ďalej povinný sťažnosti uvádza, že exekúcia by pre neho a jeho
rodinu mala likvidačný následok, a je potrebné, aby boli v konaní súdom skúmané aj podmienky vydania
exekučného titulu, ktorý bol vydaný podľa povinného bez toho, aby sa súd vôbec zaoberal vecou ako

takou.

5. Na výzvu súdu sa k sťažnosti povinného vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa
03.11.2020 uvádza, že sťažnosť povinného je vecne nedôvodná, resp. neobsahuje taký dôvod, na
základe ktorého by nebolo možné v exekúcii pokračovať.

6.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho

úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

12. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
kargumentáciipovinnéhovpodanejsťažnostiuvádza,žeustanovenie§61kods.1Exekučnéhoporiadku
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného

bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho,
po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom

rade považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným exekučným titulom (t.j.
RozsudkomprezmeškanievydanýmOkresnýmsúdomZvolendňa23.04.2018vkonaníč.6C/168/2016)
namieta rozpor so zákonom z údajného povinným označeného dôvodu tzv. „nezaoberania sa vecou ako
takou“ a nesplnením podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie (údajne nedoručenie predvolania
na pojednávanie), súd zdôrazňuje, že povinný mal zákonnú možnosť brániť sa v základnom konaní, a to

podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo síce povinný aj urobil, avšak na tomto mieste
je potrebné mať na zreteli, že dôvodmi pre ktoré povinný v základnom konaní žiadal zrušiť predmetný
rozsudok pre zmeškanie, sa náležite zaoberal odvolací súd, ktorý vo veci rozhodoval a rozhodnutie súdu
prvejinštancie,ktorýpredmetnýrozsudokprezmeškanievydal,aktorýzamietolnávrhpovinnéhonajeho
zrušenie, ako vecne a právne správne potvrdil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie,

resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu.
Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré
malvzmyslevyššieuvedenéhouplatniťvpôvodnomkonaní,atozdôvodu,ževovykonávacomkonaníje
predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto
fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom

konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť, exekučný súd
musítakýtoexekučnýtitulvyznačujúcisaprávoplatnosťou(formálnou,ktoráznamená,žerozhodnutieuž
nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú
odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosťvzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno
znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať
z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie

nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené
na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v
exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie
exekúcie a exekúcia je dôvodná.

14. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť
exekučného titulu, teda preskúmavať' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného
v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali),
sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto

prisvedčiť obrane povinného, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú
z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu. Na
namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní
exekučného titulu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani
príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy

a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či
ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať
v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j.
či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne

právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia,
alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného
výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana
nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného
judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv

povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je
spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie
a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou
exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s
tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah

prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený
a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

15. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého

exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé,
kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností,
súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným
poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá
by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a

tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

16. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo

priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje
svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

17. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím
predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo
na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania

zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

18. Súd dáva taktiež do pozornosti povinného, že tvrdenia o jeho nedostatočných majetkových
pomeroch, resp. likvidačných následkoch, nie je v žiadnom prípade možné posúdiť ako objektívny dôvod

na zastavenie exekúcie súdom. V súvislosti s namietanou nemajetnosťou povinného ako údajného
dôvodu na zastavenie exekúcie vedenej voči nemu súd poukazuje na skutočnosť, že majetkové pomery
povinného sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania
exekúcie, a až následne po tom, ako súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne
nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade
s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie.

19. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na
zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného

predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd
rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s

tým súvisiacich.

21. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23.Podľa§199evetyprvejadruhejpobodkočiarkuExekučnéhoporiadkuakjezástupcomoprávneného
alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej
odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do
začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny
za dva úkony právnej služby.

24. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o
trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním
návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok
si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo)
rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom

konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd
rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).