Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201066
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820201066.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu Rozhlas a

televízia Slovenska so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, zast. generálnym riaditeľom
PhDr. Jaroslavom Rezníkom proti žalovanému XXX,XX V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. C. XX/XX, A. C.
o zaplatenie 264,05 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 68,45 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom
II. konanie o sumu 115,68 eur zastavil, výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV.
rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil § 4 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, 3, 5, § 3 písm. a), § 6 ods. 1, §7 ods. 1, § 8
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v znení neskorších zmien a doplnkov, § 144, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo
výške 264,05 eur spolu s úhradou poštových sadzieb vo výške 1,45 eur. Súd vykonal dokazovanie a zistil
nasledovný skutkový stav. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona č.
340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške
4,64 eur mesačne. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu

v zmysle cit. zákona za kontrolované obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2019, o čom svedčí prehľad
predpisov a platieb z databázy žalobcu za obdobie od roku 2008 do 2019, z ktorého vyplýva, že žalovaný
zaplatil v júni 2017 sumu 30 eur a v novembri sumu 20 eur. Písomnou výzvou zo dňa 21.06.2019,
adresovanou žalovanému na adresu J. XXX/XX, A. C., odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s. oznámil žalobca žalovanému nedoplatok na úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS a
vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných úhrad a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s
odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia

uvedenej výzvy, žalovanému vznikla povinnosť v zmysle cit. zákona zaplatiť aj pokutu vo výške 17 eur.
Dlhžalovanéhopredstavujesumu247,05eur,ktorápozostávaz53neuhradenýchmesačnýchpredpisov
v zmysle cit. zákona, a to v kontrolovanom období od 01.01.2014 do 30.06.2015. Pohľadávka žalobcu
je vo výške 264,05 eur, ktorá pozostáva zo sumy 247,05 eur (ktorá predstavuje 53 neuhradenýchmesačných predpisov v zmysle cit. zákona), z pokuty vo výške 17 eur a z poštovej sadzby vo výške
1,45 eur. Žalobca si uplatnil aj trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50
eur. Žalovaný uznal časť dlhu za posledných 28 nezaplatených úhrad vo výške 129,92 eur, resp. za

posledné tri roky od podania žaloby a vo zvyšku uplatnil námietku premlčania. Následne žalobca zobral
žalobu späť v časti o sumu 115,68 eur (zameškané úhrady za obdobie od 08/2014 do 02/2017) a vo
zvyšku sa domáha zaplatenia istiny vo výške 129,92 eur, pokuty vo výške 17 eur a úhrady poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur. Žalovaný uznal v konečnom dôsledku len sumu
79,92 eur, ktorú uhradí žalobcovi z dôvodu, že namietal zaplatenie sumy 50 eur, a to v júni 2017 sumu

30 eur a v novembri 2017 sumu 20 eur. Žalobca k uvedenému tvrdil, že platby spolu vo výške 50 eur
uhradené v júni 2017 a novembri 2017 zo strany žalovaného neobsahovali žiaden popis obdobia, za
ktoré sa hradí a preto žalobca uvedené platby započítal na najstaršie nezaplatené úhrady v zmysle
Občianskeho zákona. Žalovaný uviedol, že byt má vo vlastníctve označený v žalobe s trvalým pobytom
od roku 2009, preto namietal v prehľade predpisov a platieb uvedený rok 2008. Nedoplatok má byť od
01.01.2014 do 30.06.2019. Ďalej tvrdil, že nie je možné 50 eur (uhradených v júni a novembri 2017)

započítať na najstarší nezaplatený dlh v roku 2008. Nie je zrejmé, na akú dlžnú pohľadávku žalobca
započítal túto sumu 50 eur, ktorú žalovaný uhradil. Žalovaný neuznal ani pokutu vo výške 17 eur, pretože
neboli splnené podmienky stanovené zákonom a výzva nebola žalovanému doručená do vlastných rúk,
pričom podpis na doručenke nie je jeho podpisom a z toho dôvodu neuznal ani poplatok vo výške 1,45
eur ako sadzbu za upomienku, teda náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

3. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len
sčasti. Žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie sumy 264,05 eur, žiadal zaplatiť úhradu poštových
výziev,sčímsúspojenénákladyvovýške1,45 eurauplatnilajtrovy konania.Nasvojetvrdeniapredložil
nedoplatok ku dňu 30.6.2019 v sume 248,50 eur, prehľad predpisov a platieb od roku 2008 do roku

2019 a tiež jednotlivé platby za toto obdobie, kedy bol žalovaný povinný platiť poplatok vo výške 4,64
eur každý mesiac. Tiež predložil doručenku prevzatú dňa 28.8.2019, ktorou mal potvrdiť prevzatie výzvy
na zaplatenie dlhu. Žalovaný uznal len sumu 79,92 eur, nakoľko tvrdil, že pohľadávka je za obdobie
od mesiaca marca 2017 do mesiaca júna 2019 premlčaná, pričom uhradil sumu 50 eur, teda uznal len
pohľadávku 79,92 eur. Táto suma predstavuje platbu za 28 mesiacov vo výške 4,64 eur s prihliadnutím

na už zaplatenú sumu 50 eur. Nebol ochotný uhradiť ani pokutu vo výške 17 eur, pretože neboli splnené
podmienky stanovené zákonom, lebo mu výzva nebola doručená do vlastných rúk, pričom podpis na
doručenke nie je jeho podpisom a z toho dôvodu nie je ochotný zaplatiť ani poplatok vo výške 1,45 eur
ako sadzbu za upomienku, teda náklad s vymáhaním pohľadávky. Žalobca v priebehu konania zobral
žalobu späť o sumu 115,68 eur, ide o poplatky za obdobie 8/2014 - 2/2017, ktoré sú premlčané a žiadal

uhradiť istinu vo výške 129,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17 eur a dvakrát úhrady s vymáhaním
pohľadávky po 1,45 eur (6/2017 a 6/2019). V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil v júni 2017
sumu 30 eur a v novembri 2017 sumu 20 eur, čo súd mal preukázané z výpisu označený ako Sumár
predpisov a platieb. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol, na ktorú najstaršiu pohľadávku sumu 50
eur započítal, ale podľa názoru súdu bolo potrebné túto sumu odpočítať od upraveného dlhu žalobcom

sumy 129,92 eur, lebo preukázateľne sumu 50 eur žalovaný zaplatil a dlh predstavuje potom sumu
79,92 eur. Súd uvedené dal do pozornosti z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom bytu označeného
v žalobe v roku 2008, preto žalobca nemohol započítať sumu 50 eur v roku 2008 na dlh. Žalovaný má
potom dlh na poplatkoch len 79,92 eur s prihliadnutím už na vyššie uvedenú zaplatenú sumu 50 eur
(28 mesiacov x 4,64 eur = 129,92 eur - 50 eur = 79,92 eur). K zmluvnej pokute súd uviedol, že žalobca

zaslal žalovanému výzvu zo dňa 21.6.2019, prevzatá dňa 28.8.2019, avšak žalovaný predložil súdu k
nahliadnutiu viaceré listy z tohto obdobia, vrátane vlastného podpisu pred sudcom na pojednávaní a
z vizuálneho pohľadu bolo možné konštatovať, že podpis na doručenke nie je podpisom žalovaného.
Tvrdil, že keby mal vedomosť o tom, že má dlh, určite by vec riešil a dlh by uhradil. Predložené podpisy
na listinách sa nestotožňujú s podpisom na doručenke z 28.8.2019, preto súd dospel v tejto časti k

záveru, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému v zmysle § 10 ods.3 z. č. 340/2012 Z. z.,
v zmysle ktorého, ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní odo
dňa doručenia výzvy podľa odseku 2 platiteľ, v danom prípade žalovaný je povinný zaplatiť vyberateľovi
žalobcovi úhradu aj pokutu 17 eur. Z tohto dôvodu žalovaný nie je povinný zaplatiť úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky 1,45 eur. Naviac žalobca si uplatňuje takúto úhradu aj z

výzvy z júna 2017, avšak takáto výzva v spise založená nie je. Keďže žalovanému nebola kvalifikovane
doručená výzva na zaplatenie dlhu, teda nebola mu doručená do jeho majetkovej sféry, lebo podpis
na doručenke nie je jeho podpisom, žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi ani zmluvnú pokutu vo
výške 17 eur. Pokiaľ žiadal žalobca viac, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca zobral sčastižalobu späť, čo sa týka premlčaného nároku v sume 115,68 eur. Žalobca zobral žalobu sčasti späť,
preto súd akceptoval toto späťvzatie a v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v tejto časti
zastavil. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1

v spojení s § 255 ods.2 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
lebo žalobca mal v konaní úspech len čiastočný.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom III. a IV., podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol,
že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalovaného úhrady v mesiaci jún a november 2017
spolu vo výške 50 eur odpočítal od dlhu žalovaného vo výške 129,92 eur (dlh na úhradách za služby
poskytované RTVS po čiastočnom späťvzatí žaloby). Žalovaný pri plnení dlhu vo výške 50 eur neuviedol,
ktorý z viacerých dlhov chce plniť, preto bolo potrebné uvedené plnenie žalovaného započítať na dlh
najskôr splatný, aj keď by mohol byť premlčaný. Z predloženého výpisu platieb vyplýva, že žalovaný

uhradil v mesiaci jún a november 2017 spolu sumu 50 eur, pričom do popisu uviedol len: „platba
koncesionárske poplatky X,XX. Jednoznačne teda neuviedol, ktoré predpisy úhrady za služby verejnosti
poskytované RTVS za dlžné obdobie týmito platbami plní. Žalovaný v úhrne zaplatil sumu 60,64 eur
(jún 2017 suma 30 eur, november 2017 suma 20 eur, máj 2016 suma 4,64 eur, jún 2016 suma 6 eur).
Žalobca tieto úhrady žalovaného započítal na najstaršie splatné dlhy. Táto suma pokryla predpisy za

obdobie od januára 2014 do januára 2015 (13 predpisov/úhrad x 4,64 eur = 60,32 eur) a časť predpisu
za február 2015 vo výške 0,32 eur a za tento mesiac ostalo neuhradených 4,32 eur. Žalovaná istina bola
vypočítaná ako súčet neuhradených predpisov vo výške 4,64 eur za obdobie od marca 2015 do júna
2019 (52 mesiacov/úhrad x 4,64 eur) + 4,32 eur (zvyšok predpisu za obdobie február 2015) + 1,45 eur
(poštovné). Po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného zobral žalobca časť žaloby spať

(premlčaná časť pohľadávky) a ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 129,92 (28 neuhradených predpisov
za obdobie od marca 2017 do júna 2019). Námietku premlčania vzniesol žalovaný až v podanom
odpore proti platobnému rozkazu, teda až po zaplatení sumy spolu vo výške 60,64 eur, preto žalobca
nemal inú možnosť ako túto uhradenú sumu započítať na najstaršie splatné predpisy, aj keď už boli
premlčané. Ak by žalobca rešpektoval názor súdu prvej inštancie, že žalovaným zaplatenú sumu bolo

potrebné odpočítať už od upraveného dlhu po čiastočnom späťvzatí žaloby, zaplatené platby by tak
boli zohľadnené dvakrát. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. nie je možné
akceptovať. K návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.02.2020 bola priložená doručenka,
ktorá jednoznačne preukazuje, že žalovaný výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.06.2019 prevzal
dňa 28.06.2019. Písomná výzva na zaplatenie úhrady a zaplatenie poštových sadieb súvisiacich s jej

odoslaním je v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. predpokladom na to, aby si žalobca mohol uplatniť
svoj nárok v zmysle cit. zákona. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému nebola kvalifikovane
doručená výzva v zmysle cit. zákona, mal celú žalobu zamietnuť. Keď súd vo výroku I. napadnutého
rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 79,92 eur, súd tak musel zohľadniť, že výzva
bola žalovanému kvalifikovane doručená a žalovaný ju prevzal. Žalobca namietal i výrok o náhrade trov

konania.Prisprávnomskutkovomaprávnomposúdenívecisazmenípomerúspechustránvpredmetnej
a veci a tým aj náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 68,45 eur a vo výroku IV. zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania

5. Odvolací súd v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie
je potrebné v napadnutej časti, t. j. vo výroku III. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby a výroku IV. o
náhrade trov konania podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods.1 CSP súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 79,92 eur vo
výroku II. o zastavení konania v časti 115,68 eur odvolaním napadnutý nebol, preto rozhodnutie súdu
I. inštancie v tejto časti je právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknuté. Odvolací súd po
preskúmaní rozhodnutia súdu I. inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol nie je správne.

7. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca po čiastočnom späťvzatí
žaloby žiadal uhradiť istinu vo výške 129,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17 eur a dvakrát úhradys vymáhaním pohľadávky po 1,45 eur (6/2017 a 6/2019). V konaní nebolo sporné, že žalovaný
uhradil v júni 2017 sumu 30 eur a v novembri 2017 sumu 20 eur, čo bolo preukázané z výpisu
označený ako Sumár predpisov a platieb. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že túto sumu

je potrebné odpočítať od upraveného dlhu žalobcom sumy 129,92 eur, lebo preukázateľne sumu
50 eur žalovaný zaplatil a dlh predstavuje potom sumu 79,92 eur, z dôvodu, že žalovaný nebol
vlastníkom bytu označeného v žalobe v roku 2008, preto žalobca nemohol započítať sumu 50 eur v
roku 2008 na dlh. Odvolací súd sa však s týmto záverom nestotožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že v súvislosti s peňažným plnením dlžníka a jeho započítaním na konkrétny dlh je potrebné

identifikovať, či mal v čase plnenia dlžník voči veriteľovi viac ako jeden nesplnený splatný záväzok a či
vo vzťahu k plnenému dlhu postačuje peňažná suma na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávky.
Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť
dlh, na ktorý sa má plnenie započítať, ako aj to či má ísť o započítanie na istinu alebo na niektorú
časť príslušenstva. Ak dlžník svoje peňažné plnenie v uvedenom zmysle nevymedzí, započíta sa
jeho platba na uspokojenie jeho viacerých samostatných splatných pohľadávok veriteľa v súlade so

zásadou priority a pri rovnosti relevantných kritérií podľa zásady proporcionality. To znamená, že ak
má tomu istému veriteľovi splniť dlžník niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov,
je vyrovnaný ten dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť, inak sa plnením uhradí dlh
najskôr splatný, aj keby už mal byť premlčaný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie,
a to z predloženého výpisu účtu žalovaného nevyplýva, na ktoré konkrétne mesačné úhrady mienil

započítať zaplatené úhrady vo výške 50 eur (30 eur za jún 2017 a 20 eur za november 2017), pričom
žalobca sa domáhal zaplatenia zameškaných mesačných úhrad v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované RTV za obdobie od januára 2014 do júna 2019 ( nie aj
za rok 2008 ako uviedol súd prvej inštancie), pričom súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou
dostatočne nevysporiadal. Čo sa týka nepriznania zmluvnej pokuty a úhrady s vymáhaním pohľadávky

súd prvej inštancie dospel v tejto časti k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému
v zmysle § 10 ods. 3 z. č. 340/2012 Z. z. a z tohto dôvodu žalovaný nie je povinný zaplatiť úhradu
poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky 1,45 eur ani zmluvnú pokutu vo výške 17 eur.
Konštatoval, že žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 21.6.2019, prevzatá dňa 28.8.2019, avšak
žalovaný predložil súdu k nahliadnutiu viaceré listy z tohto obdobia, vrátane vlastného podpisu pred

sudcom na pojednávaní a z vizuálneho pohľadu bolo možné podľa súdu prvej inštancie konštatovať,
že podpis na doručenke nie je podpisom žalovaného. Predložené podpisy na listinách sa nestotožňujú
s podpisom na doručenke z 28.8.2019, preto dospel v tejto časti k záveru, že žalobca nepreukázal
doručenie výzvy žalovanému v zmysle § 10 ods. 3 z. č. 340/2012 Z. z.. Odvolací súd rovnako aj v tejto
časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a predčasné. Z dokazovania vykonaného

pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca súdu predložil listinu zo dňa 21.6.2019 označenú ako
Výzva na zaplatenie nedoplatku adresovanú žalovanému, z obsahu ktorej je zrejmé, že ide o výzvu
adresovanú žalovanému, na základe ktorej mu žalobca oznamuje nedoplatok na úhrade za služby
verejnosti,zaktorémuvzmyslez.č.340/2012 Z.z.-oúhradáchzaslužbyverejnostiposkytovanéRTVS
vzniká povinnosť platiť úhradu a nedoplatok, ktorý eviduje vyberateľ úhrady za kontrolované obdobie od

1.1.2014 ku dňu 30.6.2019 v sume 248,50 eur. Žalobca ho vyzval, aby túto sumu, vrátane poštových
sadzieb 1,45 eur uhradil do 30-tich dní od doručenia tejto výzvy. Na č.l. 7 súdneho spisu je pripojená
doručenka od výzvy na zaplatenie dlhu, ktorá bola adresovaná žalovanému na adresu označenú v
žalobe do vlastných rúk a je opatrená podpisom s dátumom 28.8.2019. Z predloženej doručenky teda
vyplýva, že žalovaný mal dňa 28.06.2019 prevziať výzvu na zaplatenie nedoplatku, čo vyplýva i zo

samotnej doručenky, na ktorej žalovaný potvrdil prevzatie výzvy svojim podpisom, pričom doposiaľ podľa
odvolaciu súdu nebol preukázaný opak. Odvolací súd sa teda v tomto štádiu konania nestotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že výzva zo dňa 21.06.2019 nebola žalovanému kvalifikovane doručená
a žalobcovi nevznikol nárok domáhať sa zaplatenia pokuty vo výške 17 eur a poštovej sadzby vo výške
1,45 eur, a tento považoval za nesprávny. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na konštatovanie

nepreukázania doručenia výzvy nepostačuje len skutočnosť, že súd prvej inštancie vizuálne porovnal
podpis žalovaného na doručenke s iným podpisom žalovaného na listinách so záverom nestotožnenia
podpisov a teda, že podpis na doručenke nie je podpisom žalovaného, pokiaľ nebolo riadne a dostatočne
preukázané, že podpis na doručenke nie je žalovaného, napr. znaleckým posudkom. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 4Cdo/240/2010,

kde zaujal stanovisko, že doručenka je verejnou listinou preukazujúcou skutočnosti v nej vedené a pokiaľ
sú vyplnené všetky kolonky pre doručenie a opakované doručovanie písomností, predpokladá sa, že
adresát sa v mieste doručovania zdržiava. Dokladom o doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorámá povahu verejnej listiny, súd preto vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri
doručovaní, kým nie je preukázaný opak, súd považuje tieto údaje na doručenke za pravdivé.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo výroku III. o zamietnutí v prevyšujúcej časti žaloby, aj vo výroku IV. o náhrade trov konania
zrušil a vrátil na nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

9. V ďalšom konaní je súd I. inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude
v ďalšom konaní opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu a opätovne vo veci rozhodnúť, teda v
časti, kde súd I. inštancie v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj
o náhrade trov konania odvolacieho súdu.

10. Súd určil termín pojednávania na 4.februára 2021, na ktorý sa žalobca nedostavil, doručenie
vykázané mal dňa 12.1.2021, svoju neúčasť ospravedlnil písomne listom zo dňa 25.1.2021 z dôvodu
hospodárnosti a navrhol súdu, aby rozhodol bez jeho prítomnosti. Trval na podanej žalobe a na všetkých
skutočnostiach uvedených v odvolaní, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza.

11. Súd pojednával bez prítomnosti žalobcu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom vypočul žalovaného na tomto pojednávaní, ktorý vo

svojej výpovedi uviedol, že sa nestotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí krajského súdu, ktorým
odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza vo výroku III. a IV., pričom zdôraznil hlavne vo
výroku III., kde súd žalobu zamietol a to z dôvodu, že zrozumiteľne a jasne uviedol, že na pojednávaní
predložil súdu viacero listín a on výzvu na zaplatenie nedoplatku neprevzal. Ak by túto výzvu prevzal,
určite by vec riešil, preto sa domnieva, že nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 17 eur.

Podpis na výzve (doručenke) sa vôbec nepodobá na jeho podpis, ktorý by bolo možné stotožniť s jeho
podpisom na iných listinách, ktoré súdu predložil v niekoľkých vyhotoveniach, resp. počtoch a súd sa
stotožnil s tým, že skutočne podpis na výzve nie je jeho podpisom.
Rovnako sa vyjadril aj k započítaniu už zaplatených súm, podrobne je to uvedené v zápisnici z
predchádzajúceho pojednávania, pričom odvolací súd sa týmito zápočtami vôbec nezaoberal, pričom

vychádzal len z tvrdenia žalobcu a dôvodov uvedených v odvolaní. Ďalej uviedol, že hoci krajský súd
uviedol vo svojom rozhodnutí, že na doručenke (výzva) je jeho podpis, pokiaľ sa nepreukáže opak, bolo
by to možné preukázať znaleckým posudkom. Vzhľadom na hospodárnosť a zvýšené náklady s týmto
konaním, nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie na skutočnosť, či podpis na doručenke je skutočne
jeho podpisom. Tým by sa preukázalo, že tento podpis nie je jeho podpis, ale netrval na znaleckom

dokazovaní. Domnieva sa, že poštová doručovateľka nemala doručiť výzvu do vlastných rúk inej osobe,
ale mala ju doručiť adresátovi, t. j. jemu a tu došlo k pochybeniu zo strany poštovej doručovateľky.
Zdôraznil, že trvá na tom, že podpis na doručenke nie je jeho podpisom, ak by takúto výzvu prevzal,
vec by určite riešil. Zvyšnú sumu zo žalovanej sumy, teda sumu 68,45 eur uhradí len z dôvodu, aby
sa nerobilo ďalšie dokazovanie a to znaleckým posudkom na pravosť podpisu grafológom, s čím sú

spojené zvýšené náklady.

13. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 15.12.2020 okrem iného uviedol, že navrhuje,
aby súd I. inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako to navrhol vo vyjadrení
zo dňa 18.5.2020 a v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.7.2020, pričom sa

pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by žalovaný na pojednávaní
uviedol argumentáciu, ktorá doposiaľ v konaní nebola použitá a mohla by mať pre rozhodnutie význam,
žalobca žiada súd, aby vo veci nerozhodoval priamo na pojednávaní, ale, aby umožnil žalobcovi sa
vyjadriť k takejto argumentácií. V tejto súvislosti poukazuje aj na povinnosť žalovaného uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v zmysle § 153 ods.1 CSP, pričom

poukázal na ustanovenie § 153 ods.2 CSP, v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nepredložil včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 25.januára 2021 uviedol rovnaké skutočnosti, ako vo
vyjadrení zo dňa 15.decembra 2020.

14. Súd opakovaným výsluchom žalovaného a s prihliadnutím i na závery rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorým je súd I. inštancie viazaný rozhodol o zvyšnej časti žaloby zo sumy 68,45 eur, teda o sume,
ktorú žalobcovi nepriznal, nakoľko rozsudok vo výroku III. zamietol z dôvodov uvedených vo svojom
skoršom rozhodnutí.

15. Podľa § 4 ods.1 z. č.340/2012 Z. z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska v znení neskorších zmien a doplnkov, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

16. Podľa § 10 ods.5 cit. zákona, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty
podľa ods. 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberať vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

17. Podľa § 3 písm. a/ cit. zákona, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je

a/ fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľom elektriny v
domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v

rodinnom dome.

18. Podľa § 6 ods.1 cit. zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a/ platí úhradu 4,64 eur za každý aj začatý
kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a/, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektrinyvdomácnosti voviacerýchodbernýchmiestach,platíúhradulen zajednoodberné

miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods.6 písm. c/.

19. Podľa § 7 ods.1 cit. zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom miesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

20. Podľa § 8 cit. zákona, kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

21. Podľa § 10 ods.1 cit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením
úhrady.

22. Podľa § 10 ods.3 cit. zákona, ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v

lehote do 30-tich dní od doručenia výzvy podľa ods. 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhradu
aj pokutu 17 eur.

23. Podľa § 10 ods.2 cit. zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením

úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60-tich dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto
úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

24. Súd rozhodoval o sume 68,45 eur, nakoľko v tejto časti žalobu zamietol a táto suma pozostáva zo
sumy 50 eur, ktorú žalovaný zaplatil v mesiaci júni a v novembri 2017, avšak táto platba neobsahovala

žiadenpopisobdobia,zaktoréobdobietútosumu hradí,pretožalobcazapočítaltútoplatbunanajstaršie
predpisy. Ďalšia suma predstavovala zmluvnú pokutu 17 eur, ide o zmluvnú pokutu, ktorú má žalovaný
zaplatiť v zmysle § 10 ods.3 z. č. 340/2012 Z. z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého, ak platiteľ podľa § 3
písm. a/ nezaplatí úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30-tich dní od doručenia výzvy podľa odseku

2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhradu aj pokutu 17 eur.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný od doručenia výzvy o oznámení dlhu nezaplatil do 30-tich
dní túto úhradu, preto je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 17 eur v zmysle tohto
zákonného ustanovenia. Hoci žalovaný tvrdil v priebehu celého konania, že, ak by túto výzvu prevzal,určite by sa vecou zaoberal a dlh by uhradil. Súd I. inštancie v skoršom rozhodnutí uviedol, že po
predložení niekoľkých, resp. viacero listín skonštatoval, že vizuálny podpis na iných listinách z daného
obdobia a podpis na doručenke (výzve o zaplatení) nekorešpondoval s podpisom žalovaného, teda

nebol jeho podpisom, odvolací súd mal iný názor a podľa neho je možné takýto záver urobiť len na
základe znaleckého dokazovania, ktorý by v tomto konaní navýšil trovy konania a žalovaný takýto dôkaz
nenavrhol, ale vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenú sumu uhradí, hoci túto výzvu neprevzal. Takýto
návrh nenavrhol z dôvodu hospodárnosti a navyšovania trov konania tak, ako súd uviedol už vyššie.
Čo sa týka ďalšej sumy 1,45 eur, táto suma predstavuje poštovné v zmysle § 10 ods.5 cit. zákona, v

zmysle ktorého, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa ods.3 a 4 a
poštových sadzieb je povinný vyberať vyberateľ úhrady, uplatniť na súde.
Takouto úhradou je aj poštovné 1,45 eur, ktoré súd priznal z dôvodov, že je to náklad žalobcu s
vymáhaním takejto pohľadávky.
Súd záverom uvádza, že uvedené sumy 50 eur, 17 eur a 1,45 eur je suma 68,45 eur, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

25. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.2 CSP, lebo žalobca bol
v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.