Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/215/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217964
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1115217964.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne T.. Q.. M. F., R.., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v
K., J. XX, zastúpenej JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Šamorínska 10,
proti žalovanému Ministerstvu životného prostredia SR, so sídlom v Bratislave, Ľ. Štúra 1, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
20Cpr/3/2015 o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2019 sp. zn.

4CoPr/1/2018/, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 5. októbra
2017 č. k. 20Cpr 3/2015-96 zamietol žalobu žalobkyne v časti, ktorou sa proti žalovanému domáhala

určenia, že jednostranné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 18. mája 2015 je neplatné
a že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne naďalej trvá bez skúšobnej doby, uloženia povinnosti
žalovanému žalobkyňu naďalej zamestnávať, platiť mzdu a vyplatiť ušlú mzdu s príslušenstvom vo výške
priemerného platu s úrokmi z omeškania za každý mesiac odo dňa, kedy jej bude riadne prideľovať
prácu. Konanie v časti uloženia povinnosti zaplatiť jej ujmu za spoločenské poškodenie vo výške 100
000 eur zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právnej

stránke aplikoval §4 ods. 1, 2, 3 a 5, § 27 ods. 1, 3, § 32 ods. 1 písm. g), § 37 ods. 4, § 46 ods. 1, §
56, § 120, § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, § 72 ods. 1 Zákonníka práce a § 3
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne
rozsudkom z 20. marca 2019 sp. zn. 4CoPr/1/2018 potvrdil rozsudok okresného súdu prvej inštancie

v napadnutej zamietajúcej časti; v napadnutých častiach týkajúcich sa zastavenia konania o nároku
na zaplatenie 100 000 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady
trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na správny právny
záver súdu prvej inštancie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe je v
zmysle § 28 ods. 1, 3 zák. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v spojení s § 46 ods. 1 písm. d)

uvedeného zákona, s § 72 ods. 1 Zákonníka práce v kontexte s § 120 zákona o štátnej službe
zákonné, nakoľko uvedené právne normy skončenie štátnozamestnaneckého pomeru takýto spôsob
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru právne umožňujú. Uvedený právny názor nerozporovala
ani žalobkyňa, keď jej odvolacia argumentácia spočíva v tom, že skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru v skúšobnej dobe nie je platné vtedy, ak dôvod na jeho skončenie v skúšobnej dobe neexistoval.
Z dikcie § 72 ods. 1 Zákonníka práce nepochybne vyplýva možnosť skončiť pracovný pomer (a tým aj

štátnozamestnanecký) v skúšobnej dobe z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, na základe
ktorej dikcie oprávnenie všeobecného súdu preskúmavať existenciu akéhokoľvek dôvodu žalovanéhona skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe nie je dané. Príslušné
zákonné ustanovenie iný výklad ako aplikovaný súdom prvej inštancie, podľa ktorého ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe aj bez existencie relevantného dôvodu na takéto

skončenie, nepripúšťa. Krajský súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobkyne voči rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru za nedôvodné. V časti týkajúcej sa nároku na náhradu za spoločenské uplatnenie žalobkyne
vo výške 100 000 eur z dôvodu úplnej absencie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací
súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné,

čím súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces, keďže jej odňal možnosť náležitej obrany proti
argumentom súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 391
ods. 1 v spojení s § 392 ods. 3 C. s. p.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“). Prípustnosť
dovolania odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) C. s. p., t. j., že súd nesprávnym

procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený procesný nedostatok videla v procese
dokazovania, keď súd odmietol vypočuť ňou navrhnutých svedkov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho
súdu vo výroku 1. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. K podanému dovolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,
žedovolaniepodalavstanovenejlehote(§427ods.1C.s.p.)žalobkyňazastúpenávsúladesozákonom
(§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez

nariadeniapojednávania(§443C.s.p.),dospelkzáveru,žedovolanietrebaodmietnuť.Naodôvodnenie
uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon
pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420

a § 421 C. s. p.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.).

9. V danom prípade dovolateľka uplatnila prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420
písm. f/ C. s .p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p., sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).11. Podľa dovolateľky procesná vada konania uvedená v § 420 písm. f/ C. s. p. mala spočívať v
nedostatku v procese dokazovania (nevypočutím ňou navrhnutých svedkov), čím došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý súdny proces.

12. S poukazom na uvedenú námietku dovolací súd pripomína, že v rozhodovacej praxi najvyššieho
súdu do 30. júna 2016 sa vyskytovali námietky týkajúce sa nedostatkov v procese obstarávania
skutkových podkladov pre rozhodnutie, prípadne nesprávnosti hodnotenia vykonaného dokazovania.
Najvyšší súd vo vzťahu k takýmto námietkam dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu

procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nie je nedostatočné
zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo
nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999
a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo
268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho
názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla

účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.
nedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazovalebonesprávne
vyhodnotenie vykonaného dôkazu. Treba zdôrazniť, že konajúce súdy svoje rozhodnutie nevykonať
výsluch žalobkyňou navrhnutých svedkov, náležitým spôsobom odôvodnili. Aj podľa dovolacieho súdu
žalobkyňou navrhnuté dokazovanie treba považovať za nadbytočné, keďže v prípade skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe súd neskúma dôvod jeho skončenia, resp. motívy
jeho skončenia. Zákonník práce v takomto prípade skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého)
pomeru výslovne ustanovuje, že v zrušovacom prejave nemusí byť uvedený žiadny dôvod. Žalobkyňa
preto neopodstatnene namietala, že odvolací súd sa nevykonaním ňou navrhnutého dôkazu dopustil
nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho jej uskutočňovať procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne nie je podľa § 420 písm. f/ C. s. p. prípustné a preto ho podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.).

15. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.