Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313202542
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313202542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING,
a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, proti povinnému J. V., pre vymoženie
pohľadávky vo výške 3.085,01 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD.., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní Združenia
spotrebiteľov Slovenska o.z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 423 091 66, zastúpeného Mgr.

Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/3018/2012-11 zo dňa 1. decembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/3018/2012-11 zo dňa 1. decembra 2014 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením nepripustil okresný súd vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. (ďalej

Združenie) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 03.10.2014 bolo súdu doručené podanie Združenia, ktorým
súdu oznámil, že z vlastného podnetu vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane povinného za
účelom jeho ochrany ako spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom,
ktoré je prípustné v základnom sporovom konaní, avšak v exekučnom konaní, ktoré charakter sporového

konanianemá,neprichádzadoúvahy.VtejtosúvislostipoukázalnaodôvodnenieuzneseniaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 1Cdo 106/2008 a vstup Združenia ako vedľajšieho
účastníka na strane povinného do prebiehajúceho exekučného konania nepripustil.

Proti uzneseniu podalo v zákonom stanovenej lehote odvolanie Združenie. Namietalo v ňom nesprávne
právne posúdenie veci a tiež nesprávne a nedostatočné označenie účastníkov konania, nakoľko v

rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania, ako je napríklad adresa, v dôsledku čoho trpí
rozhodnutie vadami.

Združenie poukázalo na § 93 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
O.s.p.) a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/93/2009, podľa ktorých
súd rozhoduje o pripustení vedľajšieho účastníka len vtedy, ak niektorý z účastníkov neprípustnosť jeho

vstupu do konania namietne. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nevyplýva, že by niekto z účastníkov
neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietal. Súd preto rozhodoval arbitrárne a bez
zákonného opodstatnenia.

Názor okresného súdu o tom, že v exekučných veciach je pojmovo vylúčený vedľajší účastník
považovalo Združenie za právne udržateľný len v prípade, ak by sa u vedľajšieho účastníka vyžadoval

právny záujem na výsledku sporu, ktorý však nie je potrebný v prípade právnickej osoby vstupujúcej do
konania ako vedľajší účastník podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., a teda zameranej na ochranu práv podľaosobitného predpisu. Všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva
v exekučnom konaní vychádzali z právnej úpravy platnej do 15.10.2008, teda do účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z, ktorá zaviedla nové ustanovenie §

93ods.2O.s.p.aumožnila,aby dokonaniavstúpilaakovedľajšíúčastníkprávnickáosobazameranána
ochranu práv spotrebiteľa, pri ktorej sa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu.
Vychádzajúc z dôvodovej správy uviedol, že cieľom je rozšíriť ochranu práv na tie prípady, u ktorých
existuje pre zabezpečenie ochrany dôležitý verejný záujem. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorého možnosť zavedenia vyplýva z čl. 8 Smernice 93/13/EHS. V

tomto smere dal odvolateľ do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej
Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, Pohotovosť/C., podľa ktorých sa má Smernica 93/13/
EHS vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu
spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka aj v exekučnom súdnom konaní.

Uviedol tiež, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva

nevylučuje, preto je potrebné podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vychádzať z § 93 O.s.p. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoE/180/2013 zo dňa
30.08.2013 a sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa 03.10.2013. Na základe uvedených skutočností navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť tak, aby ho súd pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka.

Rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému bolo pripustené odvolanie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p.
predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacívecprejednalpodľaustanovení§212ods.1a §214ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 19.09.2014 oznámilo Združenie svoj
vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného a žiadalo, aby o jeho podaní súd

rozhodol. Združenie neoznačilo v jeho podaní vec, ktorej sa podanie týka a ani povinného, u ktorého
uviedlo len meno a priezvisko, bez akejkoľvek bližšej identifikácie, vyžadovanej § 42 ods. 3 O.s.p.
Okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane
povinného do exekučného konania.

Podľa ust. § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.) pokiaľ zákon
pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide

o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa odseku 3 vyššie cit. ustanovenia na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti
návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. vymedzuje základné náležitosti podania
určeného súdu tak, že z neho musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, vrátane označenia
zástupcu, ktorej veci sa týka, ak ide o podanie týkajúce sa prebiehajúceho konania, ako aj označenie
jeho obsahu a predovšetkým, aké právne následky sa ním v procesných vzťahoch sledujú. Podanie tiež

musí obsahovať deň, v ktorý bolo vyhotovené a podpis podávateľa alebo jeho zástupcu. V prípade, že
podanie stanovené náležitosti neobsahuje, Občiansky súdny poriadok v § 43 ods. 1 ukladá súdu, aby
uznesením vyzval účastníka na doplnenie nesprávneho a neúplného podania v lehote, ktorú mu určí a
ktorá nemôže byť kratšia, ako desať dní. V uznesení ho zároveň poučí, ako treba doplnenie vykonať.Nesprávnym podaním je také podanie, z ktorého nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, aj keď ho navrhovateľ
označil číslom konania, pretože neoznačil o vymoženie akej sumy sa jedná. Nedostatočné je aj

označenie účastníkov exekučného konania len ich menom a priezviskom, bez uvedenia ich miesta
bydliska, ktoré neumožňuje ich presnú identifikáciu. V prejednávanej veci oznámilo Združenie, že
vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného bez toho, aby v podaní
označilopovinnéhookremmenaapriezviska,ajďalšímiúdajmi,atoadresoutrvalého,príp.prechodného
pobytu,bezktoréhoniejeúčastníkoznačenýriadne.TakétopodanieZdruženia,ktorýmprávnickáosoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu súdu oznamuje svoj vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane povinného za účelom ochrany jeho spotrebiteľských práv bez
toho, aby vec a povinného dostatočne označila, je treba považovať zároveň aj za neúplné, keďže z
neho nie je možné vôbec zistiť, koho práva mieni Združenie ochraňovať. Z takéhoto konania Združenia
vyplýva, že nemalo žiadnu vedomosť v akej veci a koho práva vlastne v exekučnom konaní chráni.

V tejto súvislosti vyznieva námietka Združenia v odvolaní, že rozhodnutie súdu neobsahovalo zákonom
stanovené náležitosti spočívajúce v nesprávnom a neúplnom označení účastníkov konania skôr
zmätočne, ak rozhodnutiu okresného súdu vytýka chýbajúce náležitosti označenia povinného, ktorú
povinnosť sám nesplnil.

Okresný súd nemal oprávnenie na to, aby neúplné označenie účastníka exekučného sám dopĺňal.
Ak však nerozhodol tak, že bez ďalšieho takto oznámenému vstupu vedľajšieho účastníka na strane
povinného nepriznal účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, mal postupovať podľa § 43 O.s.p. a
Združenie vyzvať uznesením na doplnenie podania o skutočnosť akej veci sa podanie týka, t.j. čo je
predmetom exekučného konania a o označenie povinného, pretože sa jedná o vadu podania, ktorá je

odstrániteľná.

S prihliadnutím na rozsah odvolania považuje odvolací súd za nevyhnutné zaujať stanovisko aj k vecnej
námietke Združenia obsiahnutej v odvolaní ohľadom jeho tvrdenia, že vedľajšie účastníctvo je prípustné
aj v exekučnom konaní, s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný

poriadok) sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,
v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom
konania je aj poverený exekútor.

Podľa ust. § 93 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 31.12.2014 (ďalej

O.s.p.) sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto
má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi konania pri výkone rozhodnutia rovnako, ako aj v exekučnom
konaní podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný. Iné osoby sa stávajú účastníkmi

exekučného konania len pre tú časť konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Združenie
založilo svoju argumentáciu v odvolaní na tom, že Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania, preto je v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. potrebné naň aplikovať §
93 O.s.p. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku ako lex specialis. Ustanovenie §
251 ods. 4 O.s.p. umožňuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ako lex generalis

na exekučné konanie len v prípadoch, ak Exekučný poriadok určitú právnu problematiku neupravuje.
Pokiaľ Exekučný poriadok v § 37 výslovne upravuje, ktorým subjektom v exekučnom konaní priznáva
postavenie účastníkov exekučného konania, je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle týchto
ustanovení Exekučného poriadku ako lex specialis, preto ustanovenie § 93 Občianskeho súdnehoporiadku ako lex generalis na vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní nie je možné aplikovať.
Exekučný poriadok procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo
špecifík a osobitosti tohto vykonávacieho konania, ktoré nie je konaním sporovým a sleduje sa ním už len

nútený výkon povinnosti uloženej exekučným titulom. Priamo z povahy vykonávacieho konania, ktorého
účelom a sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej, dobrovoľne nesplnenej povinnosti povinného
subjektu vo vzťahu k oprávnenému subjektu z exekučného titulu, ako aj z jeho podstaty je vylúčená
účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému prináleží právo a ktorému vyplýva
povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule, príp. toho, komu exekučný poriadok priznáva

postavenie účastníka v exekučnom konaní. Odvolací súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko
bolo vyslovené vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn.
6Cdo/207/2011, sp. zn. 1Cdo/106/2008).

Občiansky súdny poriadok obsahuje úpravu účastníkov konania v § 92 až § 94 tak, že sú nimi
navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých ako účastníkov konania stanoví zákon. Vedľajšie účastníctvo

pripúšťa Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 93. Uvedené ustanovenie umožňuje, aby sa konania
zúčastnila aj osoba odlišná od účastníka samotného, t.j. vedľajší účastník, pričom dôvodom jeho účasti
v konaní je pomoc zvíťaziť v spore účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník tak musí
prejaviť záujem na výsledku konania, a to buď z dôvodu, že konečným rozhodnutím súdu bude dotknuté
jehoprávnepostaveniaalebojejehozáujemnakonanídanýpredmetomjehočinnosti,ktorýmjeochrana

práv podľa osobitného predpisu.

Okruh účastníkov konania je však pre exekučné konanie upravený v § 37 Exekučného poriadku odlišne
a osobitne od občianskeho súdneho konania, keďže Exekučný poriadok má o účastníkoch špeciálne
ustanovenie. Občiansky súdny poriadok sa pre určenie, kto je účastníkom exekučného konania práve

z tohto dôvodu existencie odlišnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku nepoužije. Použitie ust. §
93 O.s.p. je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené aj preto, že vedľajšie účastníctvo je možné len v
sporovom konaní. (Soudní judikatúra 73/1999).

Exekučný poriadok za účastníka exekučného konania vedľajšieho účastníka nepovažuje, preto

exekučný súd postupoval správne, keď oznámenie Združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník posúdil podľa obsahu ako procesný návrh, o ktorom je potrebné rozhodnúť.

Ak vedľajší účastník oznamuje svoj vstup do exekučného konania, ktoré jeho vstup neumožňuje, potom
v takomto konaní nikdy nemôžu nastať účinky jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka do konania

a súd na rozhodnutie o zamietnutí takéhoto oznámenia, príp. na rozhodnutie, ktorým vstup tretej
osoby do exekučného konania ako vedľajšieho účastníka nepripustí, príp. takémuto oznámeniu vstupu
vedľajšieho účastníka na strane povinného neprizná účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nepotrebuje
návrhniektoréhozúčastníkovexekučnéhokonaniatak,akotopredpokladáust.§93ods.3O.s.p.účinné
do 31.12.2014, pretože súd v takomto prípade o oznámení Združenia rozhodne bez ďalšieho.

Ani obsah záveru písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej
únie vo veci C-470/12 a ani rozsudok v tejto veci zo dňa 27.02.2014, vydané v prejudiciálnom konaní
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti
žalovanému K. C. za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nenasvedčuje tvrdeniu

Združenia v odvolaní, že by malo by vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní prípustné. V závere
cit. rozsudku Súdny dvor Európskej únie uviedol, že „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8
tejto smernice sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v
tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo

združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie
na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.“ V bode 54 cit. rozsudku tiež uviedol, že „Pokiaľ
ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku,
je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa
spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv,

ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu
žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13 a v bode 55 cit. rozsudku uviedol, že „Podľa
predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa vo
všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom.“.Ak teda okresný súd mienil o oznámení Združenia o jeho vstupe do exekučného konania ako vedľajšieho
účastníka na strane povinného rozhodovať tak, že ho do exekučného konania nepripustí, mal skúmať,

či jeho podanie obsahuje všetky náležitosti správneho a úplného podania, a teda či je označená riadne
vec, o ktorej exekučný súd koná a povinný, na strane ktorého mienilo Združenie vystupovať tak, aby
z neho bolo zrejmé, že má spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pretože aj § 169 O.s.p.
vyžaduje, aby uznesenie súdu malo všetky zákonom predpísané náležitosti a aby bolo riadne doručené
všetkým účastníkom konania, a to aj exekučného, čo vyplýva z § 168 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na §

251 ods. 4 O.s.p. a § 37 Exekučného poriadku.

Aj keď okresný súd sám odstránil vadu podania týkajúcu sa označenia veci, o ktorej sa exekučné
konanie vedie namiesto Združenia, ktoré mal vyzvať na jej odstránenie postupom podľa § 43 O.s.p., čo
neurobil, zostala naďalej neodstránená vada jeho podania spočívajúca v označení povinného. Takýmto
nesprávnym procesným postupom, ale aj nesprávnym rozhodnutím, v ktorom rovnako absentuje presné

označenie povinného zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred
súdom, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i)
O.s.p zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pretože nebol daný dôvod na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, keď podanie Združenia

nemalo náležitosti stanovené zákonom, bude okresný súd v ďalšom konaní postupovať podľa § 43 ods.
1 O.s.p. a vyzve Združenie uznesením na odstránenie vád jeho podania v označení povinného o jeho
adresu spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej lehote má tie právne následky, ktoré
sú uvedené v § 43 ods. 3 O.s.p.

V prípade, ak na základe uznesenia, ktorým okresný súd vyzve Združenie v ním stanovenej lehote
na doplnenie jeho oznámenia toto nedoplní, súd na podanie Združenia podľa ust. § 43 ods. 3 O.s.p.
neprihliadne a v exekučnom konaní bude pokračovať. V prípade, že Združenie zákonom vyžadované
údaje doplní, rozhodne okresný súd o jeho oznámení postupom, ktorý je naznačený vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.