Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219201028
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7219201028.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku
oprávneného s maloletým C. F., nar. X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh oprávneného Ing. W. F., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v V. Y. na
Y.XX,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.JurajFüzersosídlomvTrebišovenaM.R.Štefánika

1256/22, proti povinnej PhDr. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - D., adresa na doručovanie Č. X,
K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Tomáš HERMAN, advokát so sídlom v Košiciach na Bočnej 10,
o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.1.2020 č.k. 14Em/1/2019-273 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 23.9.2020 č.k. 14Em/1/2019-408 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j napadnuté uznesenie č.k. 14Em/1/2019-273 zo dňa 28.1.2020 v spojení s opravným
uznesením č.k. 14Em/1/2019-408 zo dňa 23.9.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 14Em/1/2019 - 273 zo dňa 28.1.2020 v spojení s opravným uznesením
č.k. 14Em/1/2019 - 408 zo dňa 23.9.2020 súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 1.12.2017, č. k. 23P/136/2016 - 300 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 28.12.2018, č.k. 8CoP/198/2018 - 376 vo výroku o úprave styku oprávneného
otca s maloletým dieťaťom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2019.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu povinná (matka) odvolanie z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP a ust. § 62 ods. 1 CMP. Napadnuté rozhodnutie považuje
za vecne nesprávne. V rozsiahlom odvolaní namieta predovšetkým to, že z jeho odôvodnenia nie
je zrejmé, na základe čoho mal súd prvej inštancie za to, že bráni oprávnenému (otcovi) v styku s
maloletým, resp. úmyselne nerešpektuje uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, taktiež prečo

ňou uvádzané dôvody nepovažoval za ospravedlniteľné a pristúpil bez nariadenia ústneho pojednávania
priamo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o jej tvrdeniach (ktoré
sú de facto protichodné s tvrdeniami oprávneného) mal pred vydaním napadnutého rozhodnutia nariadiť
ústne pojednávanie ako to predpokladá ust. § 379 ods. 1 CMP. Nie je zrejmé, prečo si konajúci súd
osvojil tvrdenia oprávneného a jej tvrdenia považoval za nepreukázané, preto je napadnuté uznesenie
nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezistil skutočný stav

veci a teda v procese nariadenia výkonu rozhodnutia pochybil najmä v tom, že nezohľadnil skutočnosť,
že oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia už dňa 5.2.2019, teda iba niekoľko dní po tom,
čo rozhodnutie , na základe ktorého podal návrh na výkon rozhodnutia, sa stalo vykonateľným (dňa
24.1.2019). Návrh na výkon rozhodnutia teda nemohol byť podaný dôvodne a bol iba nástrojom na
ďalší nátlak zo strany oprávneného. Oprávnený podľa nej nemá reálny záujem o stretávanie sa so
synom, inak by sa snažil nadviazať s ním riadny a úprimný vzťah a netrval by len na stretnutiach v

zmysle rozhodnutí súdu, čo zistil úrad práce vo svojich správach (hoci to konštatuje iba implicitne)
a dokazuje to aj SMS a e - mailová komunikácia povinného, o čom predkladá povinná dôkazy vprílohe odvolania. Povinná ďalej namieta, že súd prvej inštancie pravdivosť tvrdení o nepriaznivom
zdravotnom stave maloletého neskúmal, nepokúsil sa zistiť skutočný stav veci všetkými dostupnými
prostriedkami, napr. dožiadaním ošetrujúcej lekárky prípadne nariadením ústneho pojednávania, Ak

mal konajúci súd technický problém s otvorením prílohy podania, mal vyzvať na odstránenie tohto
nedostatku, prípadne dožiadať ošetrujúcu lekárku, preto opäť možno konštatovať porušenie ust. § 62
ods. 1 CMP. Povinná ďalej udáva, že oprávnený súd prvej inštancie doslova zahlcoval opakovanými
podaniami de facto v mesačnej frekvencii. Jeho konanie nepôsobí ako zúfalé, skôr ako detailne
premyslené (čo nepriamo konštatuje aj UPSVaR, že otec svoju vôľu ohľadom styku prísne identifikuje

s termínmi špecifikovanými v súdnom rozhodnutí). Súd prvej inštancie pochybil, keď jej uvedené
podania oprávneného opakovane nedoručoval. K doručeniu ďalších podaní a dôkazov doručených súdu
zo strany oprávneného už nedošlo vôbec, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ
konajúci súd na str. 11 ods. 20 cituje normatívne ustanovenie, že zohľadňuje pri nariadení výkonu
rozhodnutia existenciu ospravedlniteľných dôvodov, najmä správanie sa povinného, oprávneného ako
aj správanie sa a názor maloletého, uvedenú povinnosť súd úplne opomenul. Za uvedeným účelom

bolo nevyhnutné vo veci nariadiť pojednávanie, za účelom zistenia skutočného stavu veci, rovnako
uvedená skutočnosť neobsahuje ani správa UPSVaR citovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
najmä pokiaľ ide o názor a vôľu maloletého. Povinná má za to, že výkon rozhodnutia v podobe, v
akej sa vykonáva, nie je v záujme maloletého a môže mu spôsobiť traumu, po ktorej bude svojho
otca ešte väčšmi odmietať, keďže v tomto veku sa prirodzene identifikuje so vzťahovo bližšou osobou.

Oprávnený koná premyslene, plánovite a nezáleží mu na styku so synom, ide mu iba o to, aby ju očiernil
a preukázal, že mu bráni v styku so synom, čo je bohapustá lož. Súd prvej inštancie konštatuje, že
oprávnený opakovane privolal políciu, uvedené konanie však nie je v záujme maloletého, s čím sa
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal s vyjadreniami
oprávneného o tom, že mu mala počas styku navodiť situácie, ktorým by mu mohla uškodiť. Oprávnený

však žiadnym spôsobom tieto tvrdenia nepreukázal (napr. str. 5 bod 5 napadnutého rozhodnutia na
minimálne štyroch miestach). Povinná ďalej poukazuje na to, že oprávnený poukazoval na trestné
stíhanie, ktoré inicioval, ktoré však bolo zastavené a bolo preukázané, že žiadneho protiprávneho
konania sa nedopustila. Súd je podľa nej viazaný uvedeným rozhodnutím, ktorého záverom bolo, že
v styku s oprávneným maloletému nebráni. Podania oprávneného sú poznačené sugestívnosťou a

nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi (konštatované najmä na str. 6 a 8 napadnutého
rozhodnutia). Oprávnený sa pokúšal manipulovať súdom aj predkladaním znaleckých posudkov, ktoré
priamo nesúvisia s prejednávanou vecou, ale boli vypracované za konkrétnym účelom v trestnom konaní
bez možnosti stanoviť znalecké otázky z jej strany, prípadne zo strany súdu a ktoré boli vykonávané
v súvislosti s vykonštruovaným trestným oznámením. Znalkyňa však konštatovala, že nebráni synovi v

kontakte s otcom ani nemá ten úmysel. Okrem toho bol konštatovaný sklon oprávneného k agresivite
vo vypätých situáciách. Oprávnený uvedené preukazoval takmer pri každom stretnutí, ktoré vyúsťovalo
k jeho náhlym ukončeniam stretnutí, resp. privolaniu hliadok polície z jeho strany. Zároveň v odvolaní
predložila aktualizovaný prehľad termínov stretnutí oprávneného s maloletým vypracovaný na základe
jej poznámok, pričom predchádzajúce termíny stretnutia boli obsahom jej vyjadrenia zo dňa 18.4.2019,

ktoré bolo súdu doručené. Ide o prehľad stretnutí za obdobie od 22.4. - 24.4.2019, 26.4.2019, 4.5.2019,
8.5.2019, 10.5.2019, 12.6.2019. Z uvedeného prehľadu stretnutí, kde povinná podrobne vysvetľuje,
akým spôsobom prebiehali stretnutia v uvedených dňoch, podľa nej vyplýva, že nebráni oprávnenému
v styku s maloletým. Všetky uvedené skutočnosti podľa nej svedčia o tom, že nie sú dané dôvody na
výkon rozhodnutia a súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia predčasne. Navrhuje, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Prílohou odvolania matky je e - mail zo dňa 21.2.2019, ktorý adresovala Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice a e - mailová komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa týkajúca sa styku z júla 2019.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne

správne a zákonné. K jej odvolacím námietkam uviedol, že zahltila súd rôznymi písomnosťami, ktorými
sa snaží odďaľovať realizáciu výkonu rozhodnutia s poukazom, že minulosť, t.j. od rozhodnutia súdu
o úprave styku, je potrebné preskúmavať a to aj na pojednávaní. Ak by to súd urobil, opätovne by
sa styk nerealizoval dlhodobo, riešila by sa minulosť a minulo by sa to účinku. Podľa jeho názoru je
potrebné vo veci urýchlene rozhodnúť, aby sa mohol stretávať so synom, pretože povinná nerešpektuje

napadnuté súdne rozhodnutie. Od právoplatného rozhodnutia o úprave styku ani v jednom prípade nebol
vykonaný styk s dieťaťom, pričom je evidentné, že k tomu nedochádza vinou povinnej. Podľa neho je
nemiestne tvrdenie povinnej, že už 5.2.2019 podal návrh na výkon rozhodnutia. Podal ho práve preto,
lebo je to jeho právo a najmä preto, že oprávnená sa nepodrobila právoplatnému a vykonateľnémurozhodnutiu. Poukázal na to, že povinná doteraz nepredložila žiadnu lekársku správu, posudok, že sa
nemôže stretávať so synom, robí to určite zámerne, aby naťahovala realizáciu styku, pričom skutočnosti
namietané povinnou sa môžu zisťovať aj v časti konania po právoplatnom nariadení výkonu rozhodnutia.

Pokiaľ ho povinná obviňuje zmanipulovaním súdu tým, že predkladá znalecké posudky, ktoré nesúvisia
s vecou, s týmto nemôže súhlasiť, pretože aj nepriame dôkazy odhaľujú nesprávne zmýšľanie povinnej,
ktorá len provokuje a vyvoláva vypäté situácie. Povinná poukazuje na tú skutočnosť, že v termíne 23.
až 24.4.2019 mala školenie a preto sa nemohol styk realizovať. Ak by bola jej ochota, tak styk sa mohol
práve preto realizovať a po skončení školenia mohol dieťa vrátiť matke. Taktiež nerešpektuje povinnosť,

že dieťa má na styk s ním riadne pripraviť, nepripravuje dieťa psychologicky, vôbec ho nemotivuje k
styku, ale vyhrocuje situácie pri stretnutiach a neupokojuje celú situáciu. On ako otec sa tiež môže
podieľať pri poskytnutí potrebnej starostlivosti a prípadne liečebného režimu u dieťaťa, ak by vykazovalo
známky mierneho ochorenia, ktoré by nemuseli znamenať nemožnosť stretávať sa s dieťaťom. Má za to,
že povinná si opätovne neplní svoje povinnosti, zámerne mu neumožňuje styk s dieťaťom, preto zvažuje
aj postup v zmysle § 25 Zákona o rodine s tým, aby sa zmenilo rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Pýta sa, dokedy bude povinná svojím vzdorom, nepodriadením sa právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu pohŕdať ním, kolíznym opatrovníkom a súdom.

4. Oprávnený podaním zo dňa 29.4.2020 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu tým, že sa vyjadril k
stretnutiam, ktoré uviedla povinná v odvolaní za obdobie od apríla 2019 do februára 2020.

5. Vec napadla Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.6.2020, konanie bolo vedené pod sp. zn.
8CoP/133/2020. Odvolací súd nariadil doručiť podania oprávneného zo dňa 5.3.2019, 15.5.2019,
24.6.2019, 1.8.2019 a 21.11.2019 s prílohami právnemu zástupcovi povinnej a kolíznemu opatrovníkovi,
ktorým umožnil vyjadriť sa k nim v lehote 10 dní od ich doručenia. Ide o podania, ktorých nedoručenie

namietala povinná v odvolaní.

6. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 17.9.2020 sa oprávnený vyjadril k realizácii styku so
synom za obdobie od 27.6.2020 do 11.9.2020, pričom predložil súdu SMS komunikáciu s povinnou.
Oprávnený udáva, že dňa 27.6.2020 bolo stretnutie so synom nezrealizované. Stretnutie sa na

naliehanie matky realizuje na križovatke ulíc v mieste bydliska starých rodičov matky v V. Y.. Matka drží
syna za ruku a je od oprávneného vzdialená cca 10 m, lebo jej nedal potvrdenie, že nemá Covid 19.
Syna mu nechce dať na styk, pretože sa vraj bojí. Celé to trvá asi 2 minúty. Dňa 11.7.2020 stretnutie
so synom nezrealizované. Matka tvrdí, že je mimo domu a stretnutie sa nemôže realizovať. 17.7.2020
stretnutie so synom nezrealizované. Stretnutie sa na naliehanie matky realizuje na križovatke ulíc v V. Y..

Matka opäť drží syna za ruku a k otcovi ho nepustí, vraj sa syn bojí, lebo na neho napísal na políciu a na
súd, že ho zavrú do väzenia. Má stiahnuť svoj výkon súdneho rozhodnutia, aby sa ho syn nebál. Celé to
trvá asi 2 minúty. 23.7.2020 stretnutie so synom nezrealizované. Matka tvrdí, že nie je doma. 31.7.2020
stretnutie so synom nezrealizované. Stretnutie sa na naliehanie matky opäť realizuje na križovatke ulíc
v V.E. Y.. Matka mešká na stretnutie, neskôr príde na aute, vystúpi z auta a vzápätí naspäť nastúpi a

odíde. Dňa 7.8.2020 stretnutie so synom nezrealizované. Matka tvrdí, že je na dovolenke. 14.8.2020
stretnutie so synom nezrealizované. Matka tvrdí, že jej od neho nedošla SMS, údajne má plnú pamäť v
mobile. Dňa 22.8.2020 stretnutie so synom nezrealizované. Matka mu neohlásene deň vopred o 19.35
hod. píše, aby sa dostavil na stretnutie. Stretnutie sa na naliehanie matky realizuje na križovatke ulíc v V.
Y.. Synovi donesie otec školské potreby v školskej taške, matka veci odmieta vziať, vraj je školská taška

stará a nemoderná, čo nie je pravda, pretože veci sú nové. Otec v prílohe predkladá fotku zakúpených
potrieb pre syna a ako dôkaz predkladá SMS od matky, ktorá mu ju následne napísala. Následne otec
navrhol matke náhradné termíny na kúpu ďalších vecí do školy, piatok ,sobotu, nedeľu, utorok a stredu,
matka tieto termíny odmietla a navrhla pondelok 1.9., kedy sú obchody zatvorené. Matka žiada finančnú
hotovosť na školné pre syna, pričom otec sa vyjadril, že po styku so synom jej ich dá. Otec ďalej opisuje

stretnutie z 5.9.2020, ktoré nebolo zrealizované, na naliehanie matky sa realizovalo na križovatke ulíc
v V. Y., opäť doniesol zakúpené veci do školy, dokúpil ďalšie veci podľa predstáv matky, ktoré opäť
odmietla prevziať a žiada od neho peniaze. Následne odchádza, celé stretnutie trvalo do minúty. Ako
dôkaz predkladá súdu SMS komunikáciu z tohto dňa. Ďalej otec uvádza deň 9.9.2020, kedy stretnutie
so synom opäť nebolo realizované, matka po prázdninách avizuje, že na stredajšie stretnutie sa nemôže

dostaviť, lebo je dlhšie v práci. Pokiaľ otec vie, svoju prácu nezmenila a do prázdnin ešte mohla, teraz
už nemôže. Ponúkol jej náhradný termín, hocikedy cez týždeň okrem piatku (vtedy je ďalšie stretnutie
podľa uznesenia). Samozrejme, že matka naschvál navrhla piatok. Dňa 11.9.2020 stretnutie so synom
nezrealizované, matka po prázdninách avizuje, že na piatkové stretnutia sa nemôže dostaviť, lebo jedlhšie v práci, hoci podľa informácií otca piatky končí skôr a doteraz jej to stále vyhovovalo. Matka
vyzdvihne poobede syna zo školy v Košiciach a vzápätí doslova ujde 30 km z Košíc a ponúkne mu
stretnutie tam mimo bydliska syna a otca, pretože matka chce tráviť víkend u rodičov. Cez prázdniny to

toleroval, lebo vedel, že syn je u starých rodičov a ona je v Košiciach. Teraz to nedáva zmysel. Myslí
si, že matka to robí úmyselne. Matka podmieňuje, že pokiaľ má záujem o syna, musí pristúpiť na jej
podmienky. Ako dôkaz otec predkladá SMS od matky, v ktorej matka udáva: „neušla, ja nemám kde
byť v Košiciach, vyhodil si nás z bytu!!! celé leto sme sa stretávali v V. Y., aj naďalej tak budeme. Ak
chceš byť so synom, prídeš... aspoň vidno, aký máš záujem o syna!!!“. Otec udáva, že za to, že chce

tráviť čas so svojím synom, že mu kúpil pomôcky do školy, ktoré matka odmietla prevziať, ho ešte uráža:
„je mi ťa ľúto, si úbohý.“ Paradoxne matka na neho ešte podala trestné oznámenie na polícii, príslušný
policajt mu podanie opísal, že vraj ju obťažuje prostredníctvom SMS. Oznámenie bolo pravdepodobne
odmietnuté, keďže sa len zaujíma o vlastného syna a žiada styk. Konanie sa viedlo na OO PZ Košice
nad Jazerom pod sp. zn. ORPZ-KE-OPP8-353/2020P (č.l. 395). Otec poukázal na to, že po tom ako
súd vyzval matku, aby dodržiavala vykonateľné rozhodnutie súdu a neskôr aj súd prvej inštancie nariadil

výkon súdneho rozhodnutia, správanie matky sa nezmenilo, akoby to ignorovala. Momentálne je situácia
ďalej pre neho neúnosná. Matka robí všetko pre to, aby ho odradila a znemožnila mu aj pokus o styk
a darí sa jej to už vyše štyroch rokov.

7. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/133/2020 - 397 zo dňa 18.9.2020 bola vec

vrátená súdu prvej inštancie na opravu, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom uznesení zo dňa
28.1.2020 vo výrokovej časti nekonkretizoval výrok rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.12.2017
č. k. 23P/136/2016 - 300 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.12.2018 č. k.
8CoP/198/2018-376, ktorého výkon nariaďuje.

8. Okresný súd Košice II opravným uznesením zo dňa 23.9.2020 č. k. 14Em/1/2019 -408 opravil výrok
uznesenia zo dňa 28.1.2020 č. k. 14Em/1/2019 - 273, ktorý správne znie: „N a r i a ď u j e výkon
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 01.12.2017, č. k. 23P/136/2016 - 300 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.2018, č. k. 8CoP/198/2018 - 376, vo výroku o
úprave styku oprávneného otca s maloletým dieťaťom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.2019.“

9. Z úradného záznamu zo dňa 22.10.2020 (č.l. 415 spisu) vyplýva, že dňa 22.10.2020 bol podaný zo
strany matky návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým C. s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Konanie sa vedie pod sp. zn. 17P/128/2020.

10. Odvolací súd si pripojil uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 17P/128/2020 -76 zo dňa
26.10.2020, z ktorého bolo zistené, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zmene
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bol zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
5.12.2020.

11. Otec podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach 8.1.2021 udáva, že matka naďalej ignoruje
právoplatný rozsudok a doteraz nebol vykonaný ani jeden styk s dieťaťom podľa uznesenia.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

14. Podľa ust. § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

15. Podľa ust. § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

16. Podľa ust. § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len
tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik uloženej povinnosti.17. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie povinnej nie je dôvodné.

19. Vzhľadom na to, že citované ust. § 377 ods. 2 CMP expressis verbis vymedzuje, že odvolanie proti
nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že
okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie
uloženej povinnosti, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka), odvolací súd

sa zameral výlučne len na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania. Vymedzenie
len týchto odvolacích dôvodov (§ 377 ods. 2 CMP) vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného
súdneho rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa teda môžu týkať len takých skutočností, ktoré by znamenali
nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia a v žiadnom prípade nejde o dôvody, ktoré sa týkajú merita
veci rozhodnutej súdom v základnom konaní. Práva účastníkov (teda aj povinnej z exekučného titulu),

záujem maloletých detí a individuálnosť každého prejednávaného prípadu zákonodarca v dostatočnej
miere zohľadnil v právnej úprave, ktorá ukladá súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia
zisťovaťexistenciuospravedlniteľnýchdôvodov,prektorésapovinnýnemôžepodrobovaťrozhodnutiu(§
3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z.), pričom tieto zisťuje aj po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia
avýkonrozhodnutianeuskutoční,akzistí,žepovinnýdobrovoľneplníalebo,žeexistujúospravedlniteľné

dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súd následne nepostupuje podľa § 379,
382 a 383 CMP a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

20. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, povinná nenamieta nevykonateľnosť exekučného titulu. Napriek
tomu odvolací súd dodáva, že v prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že existuje

právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a to rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 1.12.2017, č.
k. 23P/136/2016 - 300 (rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.2018, č. k. 8CoP/198/2018
- 376, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým C. každý párny týždeň v
kalendárnom roku vždy od 10:00 hod. v sobotu do 17:00 hod. v nedeľu, každý nepárny týždeň v

kalendárnom roku vždy od 16:00 hod. do 18:00 hod. v stredu a v piatok, okrem toho je konkrétne
upravené stretávanie otca s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov s tým, že otec je oprávnený v uvedenom
čase si maloletého prevziať od matky v mieste bydliska maloletého dieťaťa a povinný v určenom čase
maloletého v mieste bydliska maloletého dieťaťa matke aj odovzdať. Matka je povinná maloletého C.
na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi v mieste bydliska maloletého odovzdať a

od otca ho aj prevziať. Rozsudok Okresného súdu Košice II v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2019 a stal sa vykonateľným dňa 24.1.2019.

21. Oprávnený sa svojím návrhom domáhal výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým v stanovené
dni a v stanovené hodiny, keď povinná, podľa jeho tvrdenia, bráni tomuto styku, neumožňuje jeho

realizáciu, maloletého na styk riadne nepripravuje, pričom takýto stav trvá dlhodobo.

22. Povinná argumentuje tým, že oprávnenému v styku s dieťaťom nebráni, avšak maloletý nemá
záujem o kontakt s otcom, pričom výkon rozhodnutia v podobe, v akej sa vykonáva, nie je v záujme
maloletého a môže mu spôsobiť traumu, po ktorej bude otca ešte viac odmietať.

23. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania
dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že styk oprávneného s maloletým
dieťaťom sa dlhodobo nerealizuje v dôsledku porušovania právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia povinnou. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom skúmal správanie a konanie oboch

rodičov v priebehu celého trvania konania sp. zn. 14Em/1/2019 ako aj základného konania sp. zn.
23P/136/2016 v spojení s 8CoP/198/2018, pričom dôsledne prihliadal na záujem maloletého dieťaťa.
Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa vyplýva, že
prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovaniejeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými
podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a že

nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, aby mu nespôsoboval ešte väčší stres a podobne.
Rodičzabezpečujúciosobnústarostlivosťomaloletédieťamáprvotnúzodpovednosťzaprípravudieťaťa
na stretávanie s druhým rodičom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým
rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam
a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove

dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča.

24. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa
boli vysoko konfliktné už v období pred ich rozvodom, a to minimálne od odchodu otca zo spoločnej
domácnosti v apríli 2016. Je zrejmé, že otec už vtedy podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
o úprave styku s maloletým, pričom stretávanie bolo následne upravené uznesením Okresného súdu

Košice II zo dňa 20.10.2016 č.k. 23P 184/2016-86 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 18.5.2017 č.k. 8CoP/130/2017-109 tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý
nepárny kalendárny piatok v roku od 15.00 hod. do 16.00 hod. v Neštátnom zdravotníckom zariadení
AKP - ambulancii klinickej psychológie pre deti a dospelých K. so sídlom na Q. C.. XX v K. za prítomnosti
povereného pracovníka tohto zariadenia bez prítomnosti matky maloletého. V odôvodnení rozhodnutia

8CoP/130/2017-109 krajský súd už vtedy konštatoval ohrozený záujem maloletého dieťaťa z dôvodu,
že jeho styk s otcom sa realizuje len sporadicky alebo vôbec, a to v konfliktnom prostredí, pričom
napätá situácia a konflikty medzi rodičmi majú na neho negatívny vplyv, ktorý môže vyústiť až do
odmietnutia týchto stretnutí. Zároveň zdôraznil, že realizácia styku v prostredí a za okolností, ktoré
bránia plnohodnotne strávenému času rodiča s dieťaťom a odvádzajú pozornosť zúčastnených od jej

skutočného účelu, je iba formálnou realizáciou, nenapĺňa svoju podstatu a nie je v záujme maloletého.
Zo správy AKP - ambulancie klinickej psychológie vyplýva, že priebeh prvého stretnutia otca so synom
v júni 2017 bol úspešný, rovnako druhé stretnutie vykazovalo pokrok v obnovovaní ich vzťahu, dieťa
dokázal zaujať, maloletý sa na stretnutie tešil. Naopak, správanie matky psychologička zhodnotila ako
psychologicky rizikové pre zdravý emočný vývin syna, nakoľko nevníma potrebu syna byť s otcom,

radikálne ukončí stretnutie bez toho, aby ju zaujímal názor dieťaťa, nedovolí mu zobrať hračky od otca
a pod. Z ďalšieho stretnutia otca s dieťaťom v novembri 2017 vyplynulo, že maloletý má záujem o
stretávanie s otcom, zároveň však na vedomej úrovni pracuje s informáciou, že mama si neželá, aby od
otca prijímal hračky, aby sa sním fotil. Táto ambivalencia mu môže spôsobovať vnútornú tenziu, ktorú
toho času pravdepodobne riešil únikom do pasivity, pokiaľ je v prítomnosti matky. Keď je dieťa s otcom

osamote, dokáže spontánnejšie reagovať na otcove ponuky, dieťa s kontaktu s otcom teší, cíti sa pri
ňom bezpečne, otec sa snaží reflektovať potreby dieťaťa.

25. Je zjavné, že styk už vtedy riadne neprebiehal, nakoľko otec sa domáhal výkonu rozhodnutia zo
dňa 18.5.2017 č.k. 8CoP/130/2017-109, konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

19Em/2/2017, pričom uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 19Em/2/2017-170 zo dňa 1.8.2018 bol
nariadený výkon predmetného rozhodnutia. Z dôvodu odvolania matky bolo uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 7CoP 240/2018-320 zo dňa 29.1.2019 konanie o výkon rozhodnutia zastavené, nakoľko
rozvodom manželstva zo zákona stratila úprava styku na čas do rozvodu účinnosť.

26. Je potrebné poznamenať, že konanie o rozvod manželstva inicioval otec, ktorý žiadal na čas po
rozvode zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a upraviť jeho styk s dieťaťom. Matka napriek
už vtedy vyhrotenému vzťahu medzi manželmi vo vyjadrení k návrhu na začatie konania s rozvodom
nesúhlasila, v prípade rozvodu navrhla zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s
dieťaťom v rozsahu tri soboty v mesiaci. V odvolaní proti rozsudku 23P/136/2016-300 z 1.12.2017,

ktorým boli účastníci konania rozvedení, matka naďalej s rozvodom nesúhlasila, tvrdila, že manžela ľúbi,
v prípade rozvodu navrhla zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných
intervaloch. Naďalej tvrdila, že otcovi v styku so synom nikdy nebránila, zdôrazňovala pozitívny vzťah
maloletého k obom rodičom, ktorý podľa nej vyplynul aj zo záveru znaleckého posudku znalkyne PhDr.
B. zo dňa 28.4.2017, ktorá bola ustanovená v rozvodovom konaní z dôvodu protichodných tvrdení oboch

rodičov. Znalkyňa vtedy okrem iného potvrdila, že otec má syna úprimne rád, chce sa podieľať na jeho
výchove, ich vzájomný vzťah je pozitívny, mal by mať umožnený čo najširší styk s maloletým aj mimo
dohodnutých termínov, ale po dohode s matkou dieťaťa. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení rozsudku
zo dňa 28.12.2018, č. k. 8CoP/198/2018 - 376, ktorým bol potvrdený rozsudok 23P/136/2016-300z 1.12.2017 uviedol, že citlivá povaha dieťaťa zatiaľ striedavú starostlivosť neumožňuje, pričom je
potrebné, aby sa maloletý v dôsledku oddeleného spolužitia rodičov adaptoval na novú etapu svojho
života, aby si otec nanovo vybudoval k synovi kvalitný vzťah a postupne získal jeho dôveru, nakoľko

bolo preukázané, že má pozitívny vzťah s otcom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsudkom 23P/136/2016-300 z 1.12.2017 v spojení s rozsudkom č.k. 8CoP/198/2018 - 376 zo dňa
28.12.2018 bolo rodičom uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému
a sociálnemu poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Košice, pričom
referát na základe stretnutí konštatoval konfrontačný komunikačný štýl rodičov, nefunkčnú a nevyváženú

komunikáciu, kde otec preferuje konkrétnu a jasnú komunikáciu ohľadom stretnutí so synom, zatiaľ čo
matka má tendenciu odbočovať od tejto témy s formálnym prezentovaním detailnejších informácií. Obaja
rodičiakomunikujúprostredníctvomSMS,kdesipodávajúprotichodnéinformácie.Referátpretoponúkol
rodičom možnosť spolupráce aj v ďalšom období pri úprave ich komunikácie ako aj pri znovuobnovení
vzťahu otca s dieťaťom, s čím otec súhlasil, ale matka sa vyjadrila, že z jej strany nevie zabezpečiť svoju
prítomnosť na týchto stretnutiach.

27. V súvislosti s odvolacou námietkou povinnej o tom, že otec sa pokúša manipulovať súdom
predkladaním znaleckých posudkov nesúvisiacich s prejednávanou vecou odvolací súd zdôrazňuje, že
znalecké posudky znalkyne PhDr. K. Š. č. 61/2019 zo dňa 16.9.2019 a č. 62/2019 zo dňa 16.9.2019 boli
do spisu doložené otcom na vyžiadanie súdu prvej inštancie do konania 14Em/1/2019, pričom v žiadnom

prípade o nich nemožno tvrdiť, že s prejednávanou vecou nesúvisia. Vypracovaniu týchto znaleckých
posudkov totiž predchádzala skutočnosť, že ÚPSVaR Košice na základe konania rodičov vyhodnotil,
že obidvaja rodičia svojím správaním voči sebe nekonajú v najlepšom záujme dieťaťa a ich rodičovské
spory majú negatívny dopad na jeho psychiku, preto ÚPSVaR po zhromaždení všetkých podkladov
podal na príslušné OO PZ Košice - Západ dňa 9.1.2019 podnet na prešetrenie konania oboch rodičov

voči maloletému. Následne bol na základe zadávateľa OR PZ v Košiciach, odboru kriminálnej polície,
ČVS: ORP-180/2-VYS-KE-2019, podľa § 142 ods. 1 TP v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vypracovaný znalecký posudok č. 62/2019 zo dňa
16.9.2019, ktorého účelom bolo psychologické vyšetrenie osobností matky a otca maloletého. Znalkyňa
uviedla, že čo sa týka matky, „skresľovanie prežitých udalostí, či už vo forme ich zveličovania alebo

bagatelizácie, príp. i účelové tvrdenia, sú u nej prípustné, nakoľko v rámci komplexného vyšetrenia jej
osobnosti bolo preukázané výrazné vzťahovačné a subjektivistické nastavenie voči okoliu, teatralita a
histriónske prejavy v jej správaní, sklon ku disimulácii a tendencia k manipulácii okolia, nízka racionálna
kontrola v správaní a značná snaha javiť sa pred okolím v lepšom svetle. Skóre lži bolo u matky dieťaťa
značne zvýšené. Táto hodnota môže vypovedať o nadmerne pozitívnej sebaprezentácii, o neochote

pripustiť si svoje i malé chyby, o naivnom pohľade na seba. Tento výsledok nesvedčí o všeobecnom
sklone klamať v bežnom živote, ale pravdepodobnosť vedomého klamstva je u týchto osôb vyššia“. Čo
sa týka miery agresivity, znalkyňa uviedla, že matka agresivitu popiera, má vedomú tendenciu skrývať
ju pred vonkajším okolím. Jednou z jej foriem je u nej verbálna agresivita, ktorá sa prejavuje tým, že
voči okoliu je hostilne nastavená, má sklon ku direktivite a manipulácii okolia. Čo sa týka otca dieťaťa,

znalkyňa uviedla, že „skresľovanie prežitých udalostí či už vo forme ich zveličovania alebo bagatelizácie,
sú čiastočne prípustné i u neho. U otca bola preukázaná podozrievavosť, slabší sociálny úsudok a t.č.
znížený zmysel pre realitu. Skóre lži bolo u neho v norme. U otca sa nevyskytli priame agresívne reakcie,
u neho je agresivita vyvažovaná úzkosťou a prežívaná formou výčitiek svedomia. V emočne vypätých
situáciáchmôžeísťoprejavagresieakoreakcienafrustráciu.Naotázku,čijeurodičovpotrebnéskúmať

ich duševný stav, znalkyňa odpovedala, že v rámci psychologického vyšetrenia ich osobností sa nezistili
žiadne patologické prejavy svedčiace o prítomnosti duševnej poruchy. U matky však konštatovala obraz
akcentovanosti osobnosti abnormnými črtami, ktoré sa môžu vplyvom životných udalostí a podmienok
zvýrazniť.

28. Účelom znaleckého posudku č. 61/2019 zo dňa 16.9.2019 bolo psychologické vyšetrenie osobnosti
maloletého C.. Znalkyňa v závere konštatuje, že ide o osobnosť dieťaťa vo vývine, t.č. bez závažnejších
prejavov psychopatológie. Jeho psychický stav je ale t.č. zjavne neuroticky dekompenzovaný, vysoko
pravdepodobne v dôsledku dlhodobo emočne vypätej situácie v rodine, ktorej riešenie je v nedohľadne.
Ako sa bude jeho psychický stav rozvíjať ďalej, závisí aj od vývoja vzájomných vzťahov rodičov, ich

prístupu a postoja k synovi. Znalkyňa ďalej uviedla, že u maloletého je vysoko pravdepodobný sklon ku
skresľovaniu prežitých udalostí, či už vo forme ich zveličovania alebo bagatelizácie. Možnosť účelového
správania je taktiež prípustná, nakoľko dieťa je vzhľadom k nízkemu veku značne ovplyvniteľné a
manipulovateľné zo strany najbližšieho okolia, má snahu vyhovieť tomuto okoliu, aby získalo nejakébenefity, či už emočné alebo materiálne. Znalkyňa uviedla, že každé dieťa v jeho veku je ovplyvniteľné
a manipulovateľné, pričom maloleté deti automaticky preberajú postoje a vzorce správania rodičov a
apriori ich považujú za správne. Akákoľvek možná zmienka o druhom rodičovi v negatívnom smere

môže ovplyvniť ich názor. Znalkyňa zdôraznila, že nakoľko dieťa počas rozhovoru uvádzalo niektoré
informácie o otcovi a jeho postupoch v rámci inštitúcií, ktoré maloleté dieťa muselo minimálne počuť
od blízkych alebo s tým byť verbálne oboznámené, príp. ich len mechanicky replikovalo zo strany
príbuzných, predovšetkým zrejme matky, nie je možné vylúčiť ani nepriame alebo dokonca priame
negatívne ovplyvňovanie voči otcovi.

29. Znalkyňa zdôrazňuje význam otca pre maloletého C., ktorý mu má čo pozitívne ponúknuť do života,
možnosťkonfrontovaťsasnímvrôznychsituáciáchaobjavovaťvlastnúmužskúidentitu.Uotcanezistila
žiadnu poruchu, ktorá by mu vo všeobecnosti mala brániť vo výchove syna. V súvislosti s matkinou
odvolacou námietkou ohľadom absencie zisťovania názoru a vôle maloletého dieťaťa odvolací súd dáva
do pozornosti odpoveď znalkyne na otázku č. 7, kde konštatuje, že nepovažuje za efektívne a prínosné

opakované vypočúvanie maloletého dieťaťa v prešetrovanej trestnej veci s poukazom na jeho nízky vek,
s tým korešpondujúcu zníženú všeobecnú ale i špecifickú vierohodnosť, ako aj dostatočne zrozumiteľné
„pozadie“ celej veci. Odvolací súd uznáva, že znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Š.C. sa netýkalo
priamo konania 14Em/1/2019, resp. táto znalkyňa nebola ustanovená v konaní o výkon rozhodnutia,
avšak je zjavné, že podnetom na vykonanie tohto znaleckého dokazovania bol práve rodičovský

spor medzi rodičmi maloletého C. ako aj s tým súvisiaci negatívny dopad na jeho psychiku, preto je
nepochybne relevantným dôkazom aj v tejto prejednávanej veci, keďže jeho účelom bolo psychologické
vyšetrenie osobností účastníkov konania, a to matky, otca ako aj maloletého dieťaťa. Pokiaľ matka
uvádza, že toto trestné stíhanie bolo uznesením OR PZ v Košiciach ČVS: ORP-180/2-VYS-KE-2019 zo
dňa 25.9.2019 zastavené, pričom bolo preukázané, že žiadneho protiprávneho konania sa nedopustila

a podľa nej má byť súd v tejto prejednávanej veci týmto rozhodnutím viazaný, odvolací súd dôrazne
konštatuje,žestýmtojejnázoromnemožnosúhlasiť,pretožejepotrebnésiuvedomiť,žetrestnékonanie
funguje na iných princípoch a riadi sa inými právnymi predpismi ako civilné konanie, preto pre účely
trestného konania bol podstatný záver znaleckého posudku v tom smere, že znalkyňa u maloletého
nezistila syndróm CAN resp. syndróm týranej osoby, čiže nebolo preukázané, že by došlo ku spáchaniu

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. V žiadnom prípade však záver vyšetrovateľa PZ, ktorý
zastavil trestné stíhanie voči matke a z ktorého odôvodnenia matka vyvodzuje, že otcovi nebráni v styku
s dieťaťom, nemôže byť záväzné a smerodajné pre posúdenie skutočností dôležitých pre konanie o
výkon rozhodnutia.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že preskúmaním obsahu spisu bolo preukázané, že povinná dlhodobo nerešpektuje vykonateľné
rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Je potrebné poznamenať, že súd v tomto
štádiu konania nepreskúmava vecnú správnosť právoplatného súdneho rozhodnutia o úprave styku
a pokiaľ nedošlo k zmene alebo zániku tohto právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia,

účastníci konania sú povinní podrobiť sa tomuto rozhodnutiu, ktorého výkonu sa oprávnený domáha.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná akýmkoľvek aktívnym spôsobom pripravovala maloleté dieťa
na úspešnú realizáciu styku s oprávneným, preto nie je možné uzavrieť, že povinná dobrovoľne plní
povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu. Je zrejmé, že dieťa nejedná autenticky, ale preberá postoje
matky, ktorá namiesto toho, aby dieťaťu pomohla prekonať určitý vsugerovaný stres z otca, práve

naopak, evidentne posilňuje odpor dieťaťa a utvrdzuje ho v tom, že otec je zlý. Dôvody, ktoré matka
uviedla v odvolaní, nie sú relevantnými dôvodmi v zmysle ust. § 377 ods. 2 CMP, pretože z odvolania je
zrejmá hlavne jej nespokojnosť s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom ako aj s postupom
súdu prvej inštancie, avšak povinná matka ani v odvolaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktorými by
preukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali nejaké okolnosti, ktoré by spôsobili zánik uloženej

povinnosti. Odvolací súd na adresu povinnej konštatuje, že z ustálenej súdnej praxe nepochybne
vyplýva, že dieťa sa identifikuje s názorom toho rodiča, v ktorého bezprostrednej starostlivosti sa
nachádza, preto je potrebné pre zdravý a harmonický vývoj osobnosti maloletého dieťaťa konštruktívne,
vecne a racionálne pristupovať k budovaniu vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Používať dieťa ako
nástroj na riešenie problémov, prípadne ako nástroj odplaty bez rešpektovania potrieb dieťaťa citlivým

prístupom, je nezodpovedné a môže sa neskôr negatívne prejaviť v jeho psychickom vývine. Samotné
odmietanie maloletého dieťaťa stýkať sa s oprávneným nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik
uloženej povinnosti, ale mohla by byť vyhodnotená ako možný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa
povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu, preto by bol daný postup podľa § 3 citovanej vyhlášky (č.207/2016 Z.z.). Odvolací súd dáva do pozornosti aj ust. § 3 ods. 5 predmetnej vyhlášky, podľa ktorého,
ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody
podľa ods. 1, nepostupuje podľa § 379, 382 a 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

31. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia, odvolací súd potvrdil
napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie

dôvody.

32. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).